Európsky parlament ,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: výzva pre európske poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti (SEK(2009)0417),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Úloha európskeho poľnohospodárstva v zmierňovaní vplyvov zmeny klímy (SEK(2009)1093),

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. novembra 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Európskej únie(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o probléme zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ a najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky Európskej únie(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(5) ,

–   so zreteľom na správu Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), ktorú vypracovala Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetová banka a podpísalo 58 krajín;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0060/2010),

A.   keďže zmena klímy, ktorá je dôsledkom historicky najväčšieho nahromadenia skleníkových plynov (SP) v atmosfére, je vedecky potvrdené zistenie, ktoré môže mať vážne dôsledky na ekosystémy,

B.   keďže poľnohospodárstvo je priamo ovplyvnené, pretože patrí k tým hospodárskym činnostiam, prostredníctvom ktorých sa prírodné zdroje obhospodarujú v prospech ľudstva,

C.   keďže zmena klímy predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre životné prostredie a aj spoločenský a hospodársky poriadok a výnosy jednotlivých plodín sa z roka na rok líšia, pretože na ne značne vplývajú extrémne sa meniace poveternostné podmienky, a keďže zmena klímy má implicitný dosah na všetky odvetvia hospodárstva, pričom poľnohospodárstvo je naďalej najzraniteľnejšie,

D.   keďže poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy, pretože je jedným z dvoch hlavných zdrojov SP (oxidu dusného a metánu) vznikajúcich v priebehu rôznych biologických procesov v poľnohospodárskej výrobe, ktoré je zároveň vo veľkej miere vystavené škodlivým účinkom tejto zmeny,

E.   keďže emisie SP z poľnohospodárstva (vrátane chovu dobytka) v EÚ-27 klesli o 20 % v rokoch 1999 až 2007 a podiel poľnohospodárstva na emisiách SP v EÚ klesol z 11 % v roku 1990 na 9,3 % v roku 2007, najmä z dôvodu zvýšenia účinnosti poľnohospodárstva EÚ, neustálych inovácií a uplatňovania nových metód, účinnejšieho používania hnojív a nedávnych reforiem SPP,

F.   keďže poľnohospodárstvo a lesníctvo sú hlavné hospodárske odvetvia schopné zachytávať CO2 pochádzajúce z ľudskej činnosti, zadržiavať a uskladňovať ho v pôde vďaka schopnosti ukladať a viazať ho v rastlinách prostredníctvom fotosyntézy, keďže v dôsledku toho majú tieto odvetvia významný potenciál pozitívne prispievať k snahám o zmiernenie otepľovania,

G.   keďže negatívne dôsledky otepľovania klímy sa už prejavujú v poľnohospodárstve EÚ (vrátane poklesu zdrojov vody, zasoľovania a častejšieho sucha, dezertifikácie, výrazného zvýšenia objemu zimných zrážok a záplav na severe, ohrozenia nízko položených pobrežných oblastí v dôsledku nárastu morskej hladiny a hroziaceho zasoľovania, výskytu búrok a iných extrémnych poveternostných javov, erózie a zosuvy pôdy, šírenia škodlivého hmyzu a chorôb zvierat a rastlín) a keďže očakávaný častejší výskyt týchto úkazov môže mať vážne hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky pre odvetvia poľnohospodárstva, lesníctva a turistického ruchu,

H.   keďže poľnohospodárske odvetvie má schopnosť nielen prispôsobiť sa následkom zmeny klímy, ale aj zmierniť tieto účinky prostredníctvom využívania poznatkov a skúseností poľnohospodárov, silnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a rozvoja výskumu a inovácií, ale keďže ide o prírodný proces, ktorý sa dá ťažko riadiť, vyžaduje si to mimoriadne úsilie,

I.   keďže európske poľnohospodárstvo je sektorom vytvárajúcim pracovné miesta, ktorý treba chrániť a rozvíjať,

J.   keďže poľnohospodárstvo má naďalej zásadný význam pre zachovanie ľudskej činnosti v európskych vidieckych oblastiach, najmä prostredníctvom širokej škály služieb, ktoré môžu poľnohospodári poskytovať zvyšku spoločnosti,

K.   keďže ciele Únie v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie sa priamo týkajú poľnohospodárstva a tento vývoj môže citeľne prispieť k zníženiu emisií SP;

L.   keďže jednou z prvoradých funkcií poľnohospodárstva EÚ je zabezpečiť obživu pre obyvateľstvo Únie,

M.   keďže Únia musí stáť na čele boja proti globálnemu otepľovaniu,

Prínos poľnohospodárstva Únie k snahám o zmiernenie otepľovania

1.   potvrdzuje, že európske poľnohospodárstvo a lesníctvo môžu prispievať k dosiahnutiu cieľov zmierňovania zmeny klímy, ktoré stanovila Únia, tým, že ponúkne riešenia na podporu pomoci na  zníženie vlastných emisií SP, podporí viazanie CO2 v pôde a zabezpečí rozvoj výroby energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie a maximalizácie funkcie fotosyntézy; zdôrazňuje, že preto treba podporiť rozvoj poľnohospodárstva produkujúceho obchodovateľné a neobchodovateľné výrobky, ktoré využívajú potenciál a prírodné zdroje každého ekosystému čo najúčinnejším spôsobom a v ktorých sú v súlade hospodárske, environmentálne a sociálne  parametre , ako aj požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, s cieľom zlepšiť jeho udržateľnosť;

2.   domnieva sa, že pri aktívnom zapojení poľnohospodárstva do celosvetového boja proti zmene klímy sa musí zabrániť oslabeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia EÚ na svetovom trhu;

3.   domnieva sa, že biologické poľnohospodárstvo, nadmerné spásanie a postupy integrovanej výroby patria k niekoľkým alternatívam v zmysle ekologickejšej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje však, že sa musia nájsť riešenia, ktoré umožnia tradičnému poľnohospodárstvu, ktoré pripadá na najväčšiu časť európskej poľnohospodárskej pôdy, v podstatnej miere prispievať k trvalo udržateľnému zaobchádzaniu so životným prostredím;

4.   uznáva, že inovácia musí hrať hlavnú úlohu pri obmedzovaní vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy a pri znižovaní jeho environmentálnych účinkov;

5.   žiada predovšetkým, aby budúca SPP podporovala prostredníctvom informačných a vzdelávacích činností a podporných opatrení postupy, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní účinnosti a potenciálu znižovania emisií SP z poľnohospodárstva, ako aj na sekvestrácii uhlíka:

6.   zdôrazňuje, že tieto poľnohospodárske postupy, ktoré sú ohľaduplnejšie k prirodzenému prostrediu, majú takisto pozitívny vplyv na zvyšovanie biodiverzity a kvality pôdy, na zadržiavanie vody a na boj proti erózii a znečisťovaniu, pričom zmiernenie vplyvov poľnohospodárskych činností na zmenu klímy je vo verejnom záujme, k čomu prispieva poľnohospodárstvo;

7.   odporúča zaviesť skutočnú spoločnú európsku politiku lesného hospodárstva, ktorá by dokázala podporovať riadenie a trvalo udržateľnú produkciu lesov a lepšie zhodnocovať prínos drevárskeho odvetvia a jeho hospodársky rozvoj, keďže tento sektor najviac prispieva k zachytávaniu uhlíka. Táto politika musí prísne zohľadňovať odlišné regionálne podmienky pre lesné hospodárstvo, pretože v južnej a severnej Európe sú rozdielne možnosti a ohrozenia, čo sa týka lesného prostredia;

8.   upozorňuje na skutočnosť, že lesy tiež výrazne prispievajú k efektívnemu hospodáreniu s vodou. Preto zdôrazňuje, že členské štáty treba podporovať v snahe o také lesné hospodárstvo, ktoré bude znižovať rozdiely vo vodnom režime medzi obdobiami sucha a povodní, čím sa znížia ich negatívne vplyvy na poľnohospodárstvo, výrobu energie a obyvateľstvo;

9.   odporúča zintenzívnenie politických opatrení týkajúcich sa horských oblastí, pretože spásanie pastvín a chov dobytka zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a pomáhajú prispôsobiť a znížiť zraniteľnosť, predovšetkým prostredníctvom náležitého hospodárenia s pastvinami;

10.   navrhuje, aby sa vypracovala stratégia na zmiernenie negatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo v Európskej únii, ktorá by zahrňovala:

11.   zdôrazňuje, že emisie oxidu dusného je možné výrazne znížiť účinnejším využívaním dusíkatých hnojív (presné poľnohospodárstvo); okrem toho zdôrazňuje, že hnojivá využívajúce odpad pochádzajúci z výroby bioplynov ponúkajú príležitosť na presné organické hnojenie a tým na zníženie emisií;

12.   žiada, aby sa zintenzívnil výskum v oblasti výživy dobytka a genetickej selekcie chovných zvierat s cieľom znížiť emisie metánu, a to pod podmienkou, že tieto opatrenia na zmiernenie sa neprijmú, ak by ohrozovali zdravie zvierat alebo ich dobré životné podmienky; zároveň žiada, aby sa zaviedol program, ktorý umožní obmedziť závislosť Únie od dovážaných rastlinných bielkovín určených na kŕmenie zvierat, ako aj informačný program na oboznamovanie spotrebiteľov s účinkami ich správania pri nakupovaní a stravovaní na klímu;

13.   zároveň dôrazne požaduje, aby sa prijali opatrenia na zrýchlenie a zintenzívnenie výskumu v oblasti šľachtenia rastlín, aby sa plodiny a rastliny stali odolnejšie voči novým klimatickým pomerom a aby sa dali riešiť problémy, ktoré táto zmena prináša, najmä pokiaľ ide o požiadavky bezpečného zásobovania potravinami prostredníctvom dodávok surovín v dostatočnom množstve a kvalite; domnieva sa, že výskum by sa mal v prvom rade orientovať na rastlinné druhy znášajúce nedostatok vody a extrémne vysoké teploty, ako aj využívanie príslušných technológií pestovania plodín; zdôrazňuje, že tieto rastlinné druhy a techniky môžu ponúknuť zmysluplnú alternatívu súčasných nákladných a neefektívnych zavlažovacích systémov v niektorých oblastiach a ich výhodou je tiež to, že sú pre miestne obyvateľstvo prijateľnejšie;

14.   zdôrazňuje, že optimalizované uskladnenie a rozmetávanie organických hnojív, ako aj spracovanie týchto výkalov v anaeróbnych nádržiach sú v súčasnosti jednou z najsľubnejších techník zameraných na znižovanie emisií metánu (ktoré zároveň predstavujú obnoviteľný zdroj energie), a znižovanie závislosti od chemických dusíkatých hnojív, najmä v regiónoch s veľkou hustotou chovu; domnieva sa, že bioplyn môže prispieť k tomu, že sa poľnohospodárstvo bude samo zásobovať energiou;

15.   v tejto súvislosti upozorňuje na to, že treba umožniť používanie digestátu z fermentoru na výrobu bioplynov ako náhradu umelých hnojív, avšak bez toho, aby spadal do kategórie „živočíšnych hnojív“, čím by sa dalo výraznejšie obmedziť používanie umelých hnojív;

16.   žiada, aby sa urýchlilo zjednodušenie administratívnych postupov a zvýšili snahy v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom využiť a zhodnotiť biomasu, ktorú produkujú poľnohospodárske podniky (poľnohospodársky alebo lesný odpad), bioplyn, ktorý pochádza z chovu, a ďalšie trvalo udržateľné agropalivá pod podmienkou, že tieto palivá neohrozia potravinovú bezpečnosť;

17.   zdôrazňuje, že zásada udržateľnosti sa musí pri používaní biomasy posilniť. preto sa domnieva, že treba podporovať jej využitie čo najbližšie k miestu výroby poľnohospodárskych plodín, aby sa znížila strata energie spôsobená prepravou

18.   upozorňuje na skutočnosť, že používanie biomasy na kúrenie by mohlo výrazne znížiť škodlivý vplyv zmeny klímy; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostriedky na rozvoj vidieka poskytovali tým verejným orgánom na vidieku, ktoré prechádzajú na vykurovacie systémy založené na bioenergii;

19.   poukazuje na skutočnosť, že rozsiahlejšie využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohlo zlepšiť kontrolu nad viacerými fázami výroby a optimalizovať jej riadenie tak, aby sa zvýšila produkcia v porovnaní s využívaním výrobných prostriedkov a zároveň, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a spotreba energie. takisto zdôrazňuje, že širšie využívanie IKT, integrácia politík na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti nových technológií a podpora inovácii a podnikania najmä medzi mladými poľnohospodármi sú kľúčové témy, ktorých cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby šetrnejšej k životnému prostrediu a vyššej konkurencieschopnosti odvetvia;

20.   zdôrazňuje, že Únia je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, čo predstavuje vyššie uhlíkové náklady v porovnaní s európskymi výrobcami z dôvodu environmentálnych kritérií, ktoré sú často menej prísne v tretích krajinách, emisií pochádzajúcich z dopravy na dlhé vzdialenosti a odlesňovania; domnieva sa, že treba informovať spotrebiteľov prostredníctvom cielenej komunikačnej stratégie o výhodách zdravej a vyvážanej výživy zloženej z regionálnych a sezónnych výrobkov vysokej kvality, ktoré pochádzajú z trvalo udržateľného a účinného poľnohospodárstva a ktorých uhlíková stopa by sa mohla dať odlíšiť od uhlíkových stôp dovážaných výrobkov; domnieva sa, že treba tiež spravodlivo kompenzovať snahy európskych poľnohospodárov vynaložené na zníženie emisií a podporovať diverzifikáciu miestnej výroby (najmä rozvoj rastlinných bielkovín v EÚ);

21.   podporuje v tejto súvislosti dobrovoľné označovanie pôvodu na úrovni EÚ v prípade výrobkov, ktoré ako celok pochádzajú z Európskej únie;

22.   požaduje zavedenie účinnejších nástrojov na kontrolu dovozov z tretích krajín a zasadzuje sa o to, aby sa od výrobkov dovezených z tretích krajín požadovalo splnenie rovnakých podmienok, aké musia plniť európski výrobcovia v súvislosti s bojom proti zmene klímy, aby sa neznižovala konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ;

23.   zdôrazňuje, že Únia musí opäť investovať do politiky poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja lesného hospodárstva s cieľom spolupracovať na šírení nových postupov a podporovať rozvoj ďalších trvalo udržateľného poľnohospodárstva vo svete;

Opatrenia na prispôsobenie európskeho poľnohospodárstva dôsledkom otepľovania

24.   zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo sa prispôsobuje a že sa musí naďalej prispôsobovať dôsledkom prebiehajúcej zmeny klímy a pripraviť sa na celkovo negatívny dosah, ktorý bude mať táto zmena na mnohé regióny Únie;

25.   domnieva sa v tejto súvislosti, že Únia bude musieť vypracovať jednotnú stratégiu prispôsobovania poľnohospodárstva dvom rôznym druhom budúcich klimatických výkyvov:

26.   domnieva sa, že SPP sa musí zamerať na udržateľnejšie a účinnejšie riadenie zdrojov a že tento zámer je nutné zohľadniť v rámci nadchádzajúcej reformy SPP vrátane napr. týchto oblastí:

27.   zdôrazňuje, že môže byť potrebné, aby sa na bývalých zaplavených územiach, ktoré sa menej hodia na pestovanie a ktoré boli neskôr odvodnené, opätovne zaviedlo hospodárenie s vodou a súčasne aby sa uvažovalo nad reguláciou vodných tokov, oživením vhodných zaplavených území a opätovným vysadením predchádzajúcich nivných lesov;

Dôsledky pre európsky poľnohospodársky model

28.   zdôrazňuje, že SPP bude musieť prispievať k udržateľnejšej poľnohospodárskej politike, pričom sa musia zvyšovať výnosy a musí sa mať na zreteli, že globálne otepľovanie môže spochybniť otázku výrobných kapacít a výživy obyvateľstva vo svete, a to aj v Európe;

29.   súčasne zastáva názor, že SPP by mala miestnych úradom v členských štátoch ponúknuť finančné stimuly zamerané na:

30.   konštatuje, že zmena klímy má bezprostredné a neprimerane závažné účinky na poľnohospodárstvo a že pri vypracovaní opatrení na boj proti zmene klímy sa odvetviu poľnohospodárstva musí venovať prioritná pozornosť;

31.   domnieva sa, že by bolo treba opätovne pripomenúť tzv. nové problémy uvedené v rámci preskúmania stavu SPP, ku ktorým okrem iného patrí zmena klímy, hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje energie a biodiverzita, a k týmto výzvam by bolo potrebné pridať rešpekt ku kvalite pôdy a jej funkciám a jej zlepšovanie (zachytávanie uhlíka, schopnosť zadržiavať vodu a minerálne prvky, biologický život...), pretože sú to všetko dôležité otázky, ktoré vplývajú na záujmy budúcich generácií a malo by sa zohľadniť v budúcej SPP;

32.   konštatuje, že súčasný systém environmentálnej podmienenosti, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby poľnohospodárski výrobcovia dosiahli vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zdravia zvierat a ochrany životného prostredia, bol pre poľnohospodárov zložitý a vo svojej súčasnej forme možno nebol najlepším spôsobom na dosiahnutia želaných výsledkov; v súvislosti s budúcou reformou SPP žiada, aby sa kládol väčší dôraz na udržateľnejšie a účinnejšie výrobné modely, pričom sa zohľadní skutočnosť, že tieto modely si vyžadujú verejné financovanie, ktoré poľnohospodárom umožní pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečovaním verejných statkov v prospech celej spoločnosti (údržba vidieckych oblastí, ochrana biodiverzity, zachytávanie uhlíka, potravinová bezpečnosť);

33.   uznáva, že SPP musí stanoviť najvyššie normy ochrany životného prostredia na svete; poukazuje na to, že tento zámer si vyžiada mieru nákladov, ktorá sa nedá pokryť z trhu, hoci sčasti ju možno považovať za dodanie verejného tovaru, a že európski výrobcovia budú potrebovať ochranu pred konkurenciou z tretích krajín, ktoré nespĺňajú environmentálne normy EÚ;

34.   domnieva sa, že zmena klímy núti Úniu, aby prispôsobovala model poľnohospodárskej politiky; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcom oznámení o reforme SPP po roku 2013 podporila udržateľnejší a účinnejší poľnohospodársky model, ktorý je v súlade so všetkými cieľmi SPP, ktorý je zameraný na výrobu dostatočného množstva bezpečných potravín a ktorý vo väčšej miere dodržiava environmentálnu rovnováhu; takýto model musí byť založený na spravodlivom a legitímnom systéme podpory poľnohospodárov a musí tiež posilňovať úlohu poľnohospodárskych povolaní;

35.   domnieva sa, že je nutné zachovať SPP zodpovedajúcu vysokým nárokom, aby mohlo európske poľnohospodárstvo v budúcnosti prispievať k potravinovej bezpečnosti a ochrane životného prostredia, pričom význam má predovšetkým pokračovanie systému priamych platieb financovaných z rozpočtu Spoločenstva a dôležité sú aj zjednodušené a spravodlivejšie platby v celom Spoločenstve;

36.   považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorila základňa na rozvoj alternatívnych foriem hospodárstva, vďaka ktorým sa stane miestne obyvateľstvo menej závislým od poľnohospodárskej výroby postihnutej suchom alebo celkovo od prírodných zdrojov; zdôrazňuje tiež, že prístup k financovaniu cez európske fondy je rozhodujúcim faktorom pri zabezpečení podmienok, za akých sa môžu rozvíjať alternatívne formy hospodárstva;

37.   považuje za dôležité, aby sa podporovali metódy rozsiahleho plánovania rozvoja vo vidieckych oblastiach zodpovedajúce miestnym potrebám zavedením zásady optimálneho využitia plôch s cieľom prispôsobiť sa meniacim sa environmentálnym podmienkam (dlhšie obdobia sucha, zosuvy pôdy, záplavy atď.) a trhu, na ktorom sa ponúkajú miestne vyrobené produkty a služby zabezpečované na miestnej úrovni;

38.   zároveň žiada Komisiu, aby zvážila nové systémy pomoci, ktoré podporujú príspevok poľnohospodárstva k znižovaniu emisií CO2, ako je viazanie uhlíka v poľnohospodárskej pôde a biomase, a ktoré umožňujú podporiť poľnohospodárske využitie plôch, ktoré sa pozitívne podieľajú na zmene klímy;

39.   zdôrazňuje, že Komisia musí predložiť presné odhady nákladov na prispôsobenie poľnohospodárstva zmeny klímy;

40.   pokladá za potrebné posilniť nástroje riadenia rizika a krízového riadenia a prispôsobiť ich rastúcej nestálosti trhov a vytváraniu klimatických rizík;

41.   zdôrazňuje, s ohľadom na význam, ktorý nadobudla otázka zmeny klímy a investícií, že poľnohospodárske odvetvie a odvetvie lesného hospodárstva sa musia zaoberať udržateľnejším spôsobom produkcie a že je potrebné zachovať silnú SPP, ktorá bude disponovať primeraným rozpočtom po roku 2013; poznamenáva, že treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa použijú ako stimuly na šírenie modernejších a inovačnejších technológií, pomocou ktorých možno dosiahnuť hmatateľnejšie výsledky, čo sa týka zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia v rôznych oblastiach poľnohospodárstva;

42.   zdôrazňuje, že hoci SPP nie je európskou politikou v oblasti klímy, predsa však môže poskytovať základ na vykonávanie účinných opatrení a podnetov na boj pri zmene klímy, čo by sa tiež malo zohľadniť pri diskusiách o budúcom rozpočte EÚ;

43.   domnieva, že Európska únia by mala naďalej zastávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, pričom však v dôsledku súčasných hospodárskych ťažkostí by sa problematika zmeny klímy nemala považovať za druhoradú otázku;

44.   zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje v odvetví poľnohospodárstva rozvojové a finančné politiky, ktoré zaručia výrobu bezpečných a vysoko kvalitných potravín;

o
o   o

45.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 281. (2) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 29. (3) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44. (4) Prijaté texty, P6_TA(2009)0130. (5) Prijaté texty, P7_TA(2009)0089.