Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda občanov – výsledky pre Európu (KOM(2006)0211),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh: zhodnotenie dosiahnutých výsledkov (SEK(2007)1521), uznesenie Parlamentu zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu(2) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEK(2008)3064),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726), na oznámenie Komisie s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu(4) a odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 k transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva(5),

–  so zreteľom na Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu z júla 2009 (SEK(2009)1007) a uznesenia Parlamentu z 9. marca 2010(6) a 23. septembra 2008(7) o hodnotení výsledkov jednotného trhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013. Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099) a uznesenie parlamentu z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007-2013(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (KOM(2009)0330) a na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (KOM(2009)0336),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

–  so zreteľom na správu Odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o prekážkach jednotného európskeho trhu z roku 2008(10),

–  so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT za rok 2008 o vývoji a výsledkoch siete SOLVIT (SEK(2009)0142), pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2008 o akčnom pláne integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882) a uznesenie Parlamentu z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorého cieľom je vytvoriť celkový rámec pravidiel a zásad, pokiaľ ide o akreditáciu a dohľad nad trhom,

–  so zreteľom na článok 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý Úniu zaväzuje k úsiliu o „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

–  so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

–  so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0132/2010),

A.  keďže občanom, spotrebiteľom a MSP, ktorí si želajú pohybovať sa, nakupovať, predávať a obchodovať za hranicami s rovnakým pocitom bezpečnosti a dôvery, aký majú vo svojich členských štátoch, stojí v ceste príliš veľa prekážok vyplývajúcich z nedostatku informácií o právach a príležitostiach, rozdrobenej regulácie, nedostatku legislatívnych iniciatív v niektorých kľúčových oblastiach, nevhodnej transpozície, nedostatočného uplatňovania a presadzovania pravidiel, ako aj z nedostatku administratívnej koordinácie a spolupráce,

B.  keďže zároveň úsilie zamerané na harmonizáciu právnych predpisov s cieľom prekonať tieto prekážky niekedy viedlo k nadmernej regulácii, ktorá mala nepriaznivý vplyv na väčšinu MSP, najmä mikropodniky, ktoré nemajú záujem o pôsobenie na európskom trhu, ale dávajú prednosť pokračovaniu v činnosti vykonávanej miestne, ako aj na orgány miestnej správy, požaduje sa lepšia regulácia s minimálnou administratívnou záťažou,

C.  keďže len malé percento pracovníkov, poskytovateľov služieb a profesionálov sa odhodlá presunúť sa do iného členského štátu, okrem iného aj preto, lebo byrokracia a riziko straty nároku na sociálne poistenie takýto krok príliš komplikujú a zvyšujú s ním súvisiace náklady,

D.  keďže len málo podnikateľov a MSP ponúka svoj tovar a služby mimo svojich domácich trhov z dôvodu jazykových bariér, nedostatku istoty týkajúcej sa investícií, platieb a zodpovednosti, ako aj z dôvodu rozdielov v právnych, administratívnych, sociálnych a kultúrnych tradíciách rôznych členských štátov,

E.  keďže jednotný trh sa nesmie posudzovať izolovane od iných oblastí horizontálnych politík, a to najmä zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a ochrany spotrebiteľov, pracovného práva, životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja a vonkajších politík,

F.  keďže stratégia EÚ do roku 2020 by mala stanoviť realistické ciele na dosiahnutie ekologického a sociálneho trhového hospodárstva založeného na poznatkoch a trvalo udržateľného rastu do roku 2020, ako aj na tvorbu pracovných miest v environmentálnom odvetví; keďže základným kameňom stratégie EÚ do roku 2020 by mal byť jednotný európsky trh, pred ktorým stoja výzvy v oblasti sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu a je zameraný na prínosy pre občanov, ochranu spotrebiteľa a MSP,

G.  keďže otázky spojené s jednotným trhom a medzinárodným obchodom spolu čoraz viac súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú,

H.  keďže mnoho európskych občanov nie je oboznámených s praktickými prínosmi, ktoré im samým vyplývajú z jednotného trhu, pretože o jednotnom trhu je k dispozícii príliš málo informácií a jeho fungovanie nie je náležite vysvetlené,

Všeobecné aspekty

1.  domnieva sa, že EÚ čelí obzvlášť problematickému obdobiu v histórii integrácie jednotného európskeho trhu; zastáva názor, že k súčasným a budúcim výzvam sa musí pristupovať súvisle, rozhodne, s odhodlaním a intenzitou nevyhnutne spojenými so zmyslom pre cit a praktickosť v duchu spolupráce a solidarity; zdôrazňuje skutočnosť, že tento prístup si bude nevyhnutne vyžadovať pevnú autoritu a veľkú iniciatívu zo strany Európskej komisie, ako aj politickú vôľu zo strany Rady, členských štátov a Európskeho parlamentu;

2.  zdôrazňuje, že jednotný trh nie je iba hospodárskou štruktúrou a že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu chránia a zachovávajú špecifické základné práva občanov, ako je bezpečnosť a súkromie, a z tohto dôvodu plynule fungujúci jednotný trh predstavuje vzhľadom na mnohé hospodárske a iné úlohy, ktoré musí EÚ v súčasnosti riešiť, najdôležitejší záujem európskych občanov, spotrebiteľov a MSP;

3.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na hospodárske, technologické a legislatívne nedostatky vo svojej štruktúre, jednotný európsky trh popri eurozóne najlepšie ilustruje pravý význam hospodárskej integrácie a jednoty EÚ a je bezpochyby najviditeľnejším úspechom európskej integrácie pre občanov EÚ;

4.  zdôrazňuje, že jednotný trh by mal otvoriť nové možnosti v oblasti výskumu a inovácií, výraznejšie podporiť rozvoj tovaru a služieb so zameraním na poznatky a technológie, ktoré sú hnacou silou budúceho hospodárskeho rozvoja;

5.  víta a plne podporuje zámer Komisie vrátiť na ústredné miesto vnútorného trhu tých, ktorí v ňom žijú a denne ho využívajú, ako aj jej záväzok byť odhodlaným obrancom jednotného trhu prostredníctvom plného uplatňovania svojich výkonných právomocí a navrhnúť sociálnu a environmentálnu víziu jednotného trhu založenú na záväzkoch vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy;

Proces integrácie jednotného trhu nie je nezvratný

6.  zdôrazňuje, že integrácia do jednotného trhu nie je nezvratný proces a že pokračovanie jednotného trhu by sa nemalo považovať za samozrejmosť;

7.  vyjadruje obavy z toho, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu jednotného trhu a preto mu treba predísť; vyjadruje znepokojenie, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie protekcionistických opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s touto krízou mali práve naopak využívať spoločné záchranné opatrenia;

8.  domnieva sa, že kríza výrazným spôsobom poškodila proces integrácie jednotného trhu a že odpor a nedôvera k jednotnému trhu sa zvýšili v dôsledku nedostatkov a nerovností vychádzajúcich z hospodárskych systémov členských štátov;

9.  pripomína, že politiky boja proti kríze by nemali škodiť procesu integrácie jednotného trhu, ale práve naopak, mali by poskytovať nové možnosti na reformu, konsolidáciu a zlepšenie súčasnej štruktúry jednotného trhu, na využitie potenciálu vytvárania pracovných miest v rámci ekologického hospodárstva a obnovenie dôvery a istoty občanov a najmä spotrebiteľov, ako aj MSP;

10.  zdôrazňuje, že oživenie jednotného trhu nesmie byť úplne diktované nedávnou finančnou krízou a že musí presiahnuť rámec základných skúseností získaných z krízy;

11.  zdôrazňuje, že obnovením jednotného trhu by sa malo dosiahnuť splnenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časovo ohraničených cieľov, ktoré sa musia dosiahnuť riadnymi a účinnými politickými nástrojmi založenými na štyroch slobodách pohybu, ktoré môžu využívať všetci občania EÚ;

12.  upozorňuje na skutočnosť, že jednotný európsky trh nevyhnutne potrebuje nový impulz a že obnovenie vierohodnosti jednotného trhu a dôvery v neho si vyžaduje pevné vedenie zo strany európskych inštitúcií, predovšetkým Komisie, a politickú zodpovednosť členských štátov;

Potreba holistického a spoločného prístupu k jednotnému trhu

13.  domnieva sa, že staré vnímanie jednotného trhu by malo byť rozšírené, aby do seba zahŕňalo viac prvkov; zdôrazňuje, že všetci tí, čo sú zapojení do tvorby a uplatňovania jednotného trhu musia prijať holistickejší prístup, ktorý bude v plnej miere zohľadňovať záujmy občanov;

14.  zdôrazňuje, že silnejší, väčší a rozvinutejší jednotný trh má nezastupiteľný význam pre rast a tvorbu pracovných miest;

15.  upozorňuje, že jednotný trh by mal zohrávať ústrednú úlohu pokiaľ ide o trvalo udržateľné a konkurencieschopné trhové hospodárstvo v súvislosti s dlhodobou víziou stratégie EÚ do roku 2020;

16.  domnieva sa, že jednotný trh je veľmi dôležitým predpokladom úspechu stratégie EÚ na obdobie do roku 2020; navrhuje, aby sa všetky stratégie a politiky na obnovu jednotného európskeho trhu vrátane stratégie EÚ do roku 2020 zakladali na pragmatickej, komplexnej a širokej dohode podporovanej všetkými členskými štátmi a zameriavali sa najmä na priority, ktoré si členské štáty skutočne vezmú za svoje a ktoré budú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni účinne implementovať;

17.  zdôrazňuje, že jednotný trh by mal naďalej poskytovať prínosy pre spotrebiteľov vo forme lepšej kvality, väčšieho výberu, rozumných cien a bezpečných potravín a služieb;

18.  požaduje nový spôsob politického myslenia, v rámci ktorého by sa pozornosť sústreďovala na občanov, spotrebiteľov a MSP, pokiaľ ide o oživenie európskeho jednotného trhu; domnieva sa, že sa to dá dosiahnuť tým, že sa európsky občan stane ústredným bodom tvorby politiky Európskej únie;

19.  zastáva názor, že revitalizácia jednotného trhu si vyžaduje účinnú realizáciu adekvátnejšej kontroly a rovnováhy a intenzívnejší dialóg, aby sa zaručilo primerané zohľadňovanie potrieb občanov a spotrebiteľov; domnieva sa, že prístup založený na dôkazoch a občanovi pomôže Únii získať späť dôveru verejnosti v jednotný európsky trh a nájsť ten správny vzorec na prijatie iniciatív, ktoré jej dodajú konkurenčný náskok, ktorý potrebuje, a to bez toho, aby bol dotknutý sociálny rozmer;

20.  opäť zdôrazňuje, že zmysluplné hodnotenie sociálnych, spotrebiteľských, environmentálnych a hospodárskych vplyvov jednotného trhu, ktoré by malo byť súčasťou všetkých návrhov súvisiacich s ním, je kľúčové pre získanie dôvery verejnosti a zaistí tiež realistickú integráciu cieľov v sociálnej oblasti, v oblasti ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a hospodárstva;

21.  domnieva sa, že zrušením hraníc na jednotnom trhu sa ďalej posilnila konkurencieschopnosť Európy v globalizovanom svete;

22.  zdôrazňuje, že riadne fungovanie vnútorného trhu sa nemôže oddeliť od úlohy, ktorú musí Európa zohrávať ako globálny svetový aktér; domnieva sa, že Európska únia musí chrániť svoj sociálny a environmentálny model tak, že bude prísne vyžadovať dodržiavanie svojich právnych predpisov v prípade dovážaných výrobkov a služieb a bude striktne presadzovať uplatňovanie týchto právnych predpisov predovšetkým v rámci mnohostranných fór a najmä pri postupoch urovnávania sporov prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie;

23.  zdôrazňuje, že vnútorný trh a spoločná mena poslúžili v Európe ako ochranný štít a obmedzili negatívny vplyv finančnej krízy na podniky a občanov v Európe;

Výzvy a príležitosti, ktoré sa majú zohľadniť v rámci politiky jednotného trhu

24.  zastáva názor, že hlavnou úlohou, ktorej EÚ čelí, je nájsť rovnováhu medzi otvoreným hospodárstvom schopným stimulovať hospodársky rast a tvorbu pracovných príležitostí a nachádzať komplexné riešenia hlavných problémov budúcnosti (konkurencieschopnosť, výskum a rozvoj, priemyselná politika, demografické otázky, životné prostredie, technológie atď.) a hospodárskym systémom, ktorý dokáže zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a zároveň poskytnúť sociálne a environmentálne záruky, ktoré občania potrebujú;

25.  zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel jednotného trhu je naďalej nejednotné, pretože siete trhov sú nedostatočne vzájomne prepojené, čo znamená, že podniky a občania musia každý deň čeliť ťažkostiam v súvislosti so svojimi cezhraničnými činnosťami, na ktoré sa v prípade jedinej transakcie môže vzťahovať až 27 rôznych právnych systémov;

26.  poukazuje na dôležitosť vytvorenia ekologického jednotného trhu pre nové nízkouhlíkové a ekologické technológie, služby a produkty, a to vypracovaním celoeurópskych noriem pre emisie CO2; upozorňuje, že jasné normy a označovanie energeticky efektívnych produktov sa musia postupne stať v Únii povinné; konštatuje, že pri vypracúvaní nových noriem pre uhlíkovú stopu by sa mali zohľadňovať existujúce metódy a normy; zdôrazňuje, že takýmito normami sa nesmú vytvárať nadmerne zaťažujúce požiadavky, najmä pre MSP;

27.  naliehavo konštatuje, že v digitálnom veku musí Únia plne využiť potenciál a príležitosti, ktoré pre ďalší rozvoj jednotného trhu predstavuje internet a elektronický obchod a šírenie informačných a komunikačných technológií v MSP a verejnej správe, a sprístupniť jednotný všetkým občanom EÚ; zdôrazňuje, že vývoj nových technológií musí zohľadňovať potrebu chrániť občanov, spotrebiteľov a MSP, a tiež tých, ktorí sú najviac ohrození;

28.  zdôrazňuje význam vytvárania nových obchodných modelov, v rámci ktorých sú držitelia autorského práva a súvisiacich práv náležite odmeňovaní bez toho, aby sa zbytočne ohraničoval prístup spotrebiteľov ku kreatívnemu obsahu on-line;

29.  podporuje iniciatívy, ktoré Komisia prijala s cieľom uprednostniť v akejkoľvek budúcej stratégii výskum, poznatky a inováciu; očakáva, že na riešenie týchto kľúčových otázok budú v nadchádzajúcich  rozpočtoch EÚ vyčlenené dostatočné prostriedky; v tejto súvislosti pripomína nutnosť dospieť k riešeniu otvorenej otázky patentu Spoločenstva; navrhuje, aby Komisia začala skúmať spôsoby, ktorými možno dospieť ku konkrétnym referenčným hodnotám s cieľom merať úspech v oblastiach výskumu, znalostí a inovácie;

30.  podporuje úsilie Komisie o presadenie bezpečnosti vyrobených tovarov prostredníctvom nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh;

Občania a spotrebitelia na jednotnom trhu

31.  je presvedčený, že vnímanie, chápanie a vedomosti európskeho občana o jednotnom trhu sú obmedzené, žiadne, nejasné alebo dokonca negatívne, sčasti z dôvodu nedostatku politickej vôle a informovanosti a nízkej úrovne verejného povedomia; domnieva sa, že sa musia uskutočniť cieľavedomé kroky, aby budúca politika Európskej únie týkajúca sa jednotného trhu zodpovedala potrebám občanov, predovšetkým spotrebiteľov a MSP, a aby im prinášala konkrétne výsledky;

32.  zdôrazňuje, že v záujme zaistenia sociálnej a hospodárskej podpory a spolupráce európskych občanov musia EÚ a členské štáty intenzívne podporovať možnosti, ktoré vyplývajú z európskej hospodárskej integrácie a zmeniť všeobecné vnímanie jednotného trhu tým, že ľuďom vysvetlia výhody, ktoré im prináša, aby boli schopní im rozumieť a aby si uvedomovali aj spôsoby, ako sa účinne domáhať svojich práv; domnieva sa preto, že je potrebné, aby ústredné miesto v rámci jednotného trhu patrilo odvetviam, ktoré majú priamy vplyv na každodenný život občanov, ako aj na potreby spotrebiteľov;

33.  domnieva sa, že niektoré z najočividnejších problémov, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú, a to najmä v odvetví služieb, a ktoré sa musia prioritne riešiť s cieľom dosiahnuť rýchle výsledky, sú: 1) prístup k bezpečným výrobkom a kvalitným službám; 2) prístup k spoľahlivým, porovnateľným a objektívnym informáciám vrátane porovnaní cien; 3) väčšia právna istota a zrozumiteľnosť v právnych vzťahoch; 4) väčšia platobná istota; 5) prístup k adekvátnym, cenovo dostupným a účinným systémom odškodnenia, a 6) lepšie vedomosti o systéme a väčšia dôvera v systém;

34.  zastáva názor, že občanom sa nedostávajú dostatočné informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu a o dostupnosti a vynútiteľnosti ich práv; upozorňuje na potrebu účinnejšej organizácie príslušných internetových stránok, siete SOLVIT a kontaktných miest; domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia a komunikácia takýchto iniciatív, pretože doposiaľ sa pomocou nich nepodarilo zasiahnuť tých, pre ktorých sú určené; zdôrazňuje úlohu portálu Komisie Vaša Európa pri informovaní tak občanov, ako aj podnikov o možnostiach života, práce a podnikania v Európskej únii; navrhuje, aby sa podporili existujúce možnosti, namiesto vytvárania nových kontaktných miest;

35.  vyjadruje presvedčenie, že zodpovedný postoj podnikov založený na dodržiavaní zásady sociálnej zodpovednosti, pravidiel hospodárskej súťaže a hospodárskych záujmov spotrebiteľov pomôže zabezpečiť dôveru spotrebiteľov, čo je základnou podmienkou posilnenia ich ochrany;

36.  domnieva sa, že odštartovanie iniciatív za hospodársku integráciu bude úspešnejšie, pokiaľ občania budú presvedčení o tom, že ich sociálne práva sú zaručené a že politiky vnútorného trhu budú mať pozitívny vplyv na sociálne politiky;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len malá časť občanov, spotrebiteľov a MSP má informácie o existujúcich alternatívnych mechanizmoch kompenzácie alebo vie, ako podať sťažnosť Komisii; poukazuje na to, že existujúce systémy riešenia problémov pre občanov a podniky, napríklad sieť SOLVIT, treba posilniť v súlade so správou Parlamentu o sieti SOLVIT z 2. marca 2010 (2009/2138(INI)); vyzýva Komisiu, aby iniciovala zrýchlené konanie za porušenie zmluvy, ak nevyriešená sťažnosť adresovaná sieti SOLVIT preukáže zjavné porušenie právnych predpisov Spoločenstva. považuje za poľutovaniahodné, že napriek odporúčaniam Komisie v tejto otázke sa stále náležite nezaviedli alternatívne mechanizmy riešenia sporov, alebo nefungujú uspokojivo;

38.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské združenia v rámci šírenia informácií spotrebiteľom v súvislosti s ich právami, podporou spotrebiteľov v spotrebiteľských sporoch, ako aj presadzovaním ich záujmov pri vytváraní spoločného trhu;

Malé a stredné podniky na jednotnom trhu

39.  potvrdzuje, že MSP predstavujú dôležitú súčasť základov európskeho hospodárstva a sú hlavnou hybnou silou pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, hospodársky rast, preorientovanie sa na ekologické hospodárstvo a sociálnu súdržnosť v Európe; trvá na svojom názore, že aktívne zapojenie MSP v rozšírenej EÚ je nevyhnutné pre zvýšenie inovatívnosti a konkurencieschopnosti jednotného trhu a zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zlepšil prístup MSP na jednotný trh, uľahčil ich rozvoj a v plnej miere využil ich podnikateľský potenciál;

40.  domnieva sa, že zjednodušením požiadaviek pre MSP pri výzvach obstarávateľov na predloženie ponúk by sa mali odstrániť ďalšie prekážky, ktoré bránia MSP v prístupe na trhy verejného obstarávania, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť na jednotnom trhu;

41.  podporuje budúce spoločné iniciatívy Komisie a členských štátov zamerané na: 1) pomoc malým podnikom pôsobiacim cezhranične v celej EÚ; 2) dosiahnutie hmatateľného zníženia administratívnej, finančnej a regulačnej záťaže, a najmä administratívnych prekážok, ktorým MSP čelia, bez ohľadu na to, či pôsobia na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni, v súlade so zásadou proporcionality; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prísne dodržiavali a uplatňovali zásadu „najskôr myslieť na malých“, ako je načrtnutá v iniciatíve Small Business Act;

42.  žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie a pomohla MSP prekonať jazykovú bariéru, ktorá im často bráni podnikať v iných členských štátoch, ako sú ich vlastné, a to poskytnutím všetkých informácií a služieb na jednotnom trhu vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie;

43.  zostáva odhodlaný obmedziť pridávanie dodatočných požiadaviek (tzv. gold plating) v nových právnych predpisoch o jednotnom trhu a žiada členské štáty a najmä ich parlamenty, aby sa aj naďalej zasadzovali za boj proti tomuto javu pri transpozícii právnych predpisov EÚ, pretože pre MSP je mimoriadne náročné vyrovnávať sa s takouto dodatočnou záťažou;

44.  súhlasí s tým, že dôkladné plnenie iniciatívy Small Business Act, najmä pokiaľ ide o dôsledné uplatňovanie testu MSP zo strany Komisie pri navrhovaní nových legislatívnych opatrení v oblasti vnútorného trhu, a zavedenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti zaručia praktickú integráciu MSP do relevantného a životaschopného jednotného európskeho systému;

45.  dôrazne podporuje nariadenie, ktorým sa upravujú požiadavky na preklad budúceho patentu EÚ, vďaka ktorému sa patent EÚ stane konečne realitou a ktorý posilní Európu ako hybnú silu inovácie a konkurencie vo svete; naďalej podporuje preskúmanie systému ochranných známok Spoločenstva s cieľom zabezpečiť pre tento systém vyššiu kvalitu a lepšie vyhliadky;

46.  zdôrazňuje, že v časoch hospodárskej krízy je najzávažnejším problémom pre MSP prístup k finančným prostriedkom; považuje za poľutovaniahodné, že v dôsledku odchodu veľkých bánk z vidieckych a málo zaľudnených alebo hospodársky slabých oblastí vznikol pre MSP značný problém, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom; víta významnú úlohu sporiteľní a rôznych družstevných hnutí, pokiaľ ide o financovanie regionálneho hospodárstva, ako aj ich prínos pre sociálne trhové hospodárstvo vďaka ich podpory etických a sociálnych projektov;

47.  súhlasí s tým, že postup oznamovania zavedený smernicou 98/34/ES je veľmi užitočným nástrojom na zlepšovanie vnútroštátnych právnych predpisov na jednej strane a na zamedzenie prekážkam na jednotnom trhu, najmä pre MSP, na strane druhej; domnieva sa, že Komisia by mala posilniť tento mechanizmus zrýchleným konaním v prípade porušenia zmluvy, ak členský štát nepostupuje v súlade s podrobným stanoviskom vydaným Komisiou alebo ak nereaguje na podrobné stanovisko vydané členským štátom;

48.  domnieva sa, že rôzne hospodárske a sociálne politiky, ako sú politiky v oblasti rozpočtu, daní, vzdelávania a výskumu, musia byť koordinované na úrovni EÚ;

Vlastníctvo a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a lepšej regulácie

49.  zdôrazňuje, že podľa zásady subsidiarity spočíva podstatná časť administratívnej a právnej zodpovednosti za jednotný trh v rukách členských štátov, a prípadne ich regionálnych a miestnych orgánov, ktoré musia preto spolu s inými inštitúciami EÚ prevziať skutočnú zodpovednosť za jednotný európsky trh;

50.  trvá na tom, že hodnotiace tabuľky výsledkov vnútorného trhu a hodnotiace tabuľky spotrebiteľských trhov jasne naznačujú, že členské štáty stále nespĺňajú ciele pokiaľ ide o správnu transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu, a že transpozícia európskych predpisov je oneskorená, čo narúša rovnaké podmienky, ktoré sú kľúčové pre správne fungovanie vnútorného trhu, najmä v sektore služieb;

51.  konštatuje, že postupné rozdrobenie pravidiel a nesúlad v uplatňovaní právnych predpisov v EÚ sa ukazujú ako neustále škodlivejšie pokiaľ ide o dobudovanie jednotného trhu; poznamenáva, že EÚ ešte musí prijať súbor vnútorne súdržných politík navrhnutých na odstránenie priamych a nepriamych prekážok správne fungujúceho vnútorného trhu;

52.  víta iniciatívu Komisie za lepšiu reguláciu, ktorá posilňuje účinnosť pravidiel a ich riadne uplatňovanie členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby v tomto prípade udržala nastúpený trend, lebo rýchle uplatnenie tejto stratégie by výrazne prispelo k úspešnému oživeniu jednotného trhu;

53.  berie na vedomie novú koncepciu inteligentnej regulácie, ako bola zavedená oznámením Komisie o EÚ 2020;

Výsledky
Významnejšia úloha inštitúcií pri stanovovaní a uplatňovaní pravidiel jednotného trhu

54.  s cieľom zlepšiť transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov jednotného trhu navrhuje, aby Komisia vytvorila partnerstvo medzi všetkými zainteresovanými stranami zapojenými do formovania, uplatňovania a presadzovania takýchto právnych predpisov, využitím mechanizmov, ako je navrhnuté výročné fórum o jednotnom trhu;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie a transpozíciu predpisov prostredníctvom systematickejšieho a nezávislého monitorovania s cieľom zrýchliť konania o porušení; zastáva názor, že oneskorenia v riešení konaní o porušení budú mať nepriaznivý účinok na záujmy občanov v rámci jednotného trhu;

56.  žiada Komisiu, aby vypracovala nové spôsoby, iné ako formálne postupy pri porušení právnych predpisov, a tým zlepšila transpozíciu a presadzovanie predpisov pre oblasť jednotného trhu; v tejto súvislosti žiada, aby sa v rámci nich zohľadnili inovačné mechanizmy, ako je postup vzájomného hodnotenia, ktorý sa predpokladá v smernici o službách, s cieľom je podporiť vzájomné hodnotenia a zodpovednosť členských štátov, a zlepšiť neformálne mechanizmy riešenia problémov, ako sú siete SOLVIT a EÚ PILOT, čo by bolo významným prínosom pre občanov, ktorí každodenné čelia frustrujúcim problémom na jednotnom trhu;

57.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť systematickému vyhodnocovaniu a zjednodušovaniu existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu a vždy, ak je to možné, znižovala administratívnu záťaž, čo bude prospešné pre občanov, ako aj pre podniky;

58.  nalieha na Komisiu, aby zaistila riadnu koordináciu a aby spolupracovala s Parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov, ako aj hlavnými obchodnými partnermi a podnikateľskými a spotrebiteľskými združeniami, v oblasti dohľadu nad trhmi s tovarom a cezhraničného presadzovania predpisov o ochrane spotrebiteľov, a aby účinnejšie informovala európskych spotrebiteľov a občanov;

59.  odporúča Komisii, aby uskutočnila nezávislú analýzu s cieľom identifikovať 20 najväčších zdrojov nespokojnosti a frustrácie týkajúcich sa jednotného trhu, s ktorými sa občania každodenne stretávajú najmä na pracovnom trhu a ktoré sa týkajú elektronického obchodu, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, kúpy a prenájmu vozidiel, prenosu dôchodkov, vzájomného uznávania odborných kvalifikácií, opatrovania a adopcie detí, ako aj výživného a príspevkov na ne;

60.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala vytvorenie lepšieho mechanizmu na hodnotenie toho, ako sa pravidlá jednotného trhu uplatňujú v praxi na všetkých úrovniach v rôznych členských štátoch a ako môžu občania o podniky uplatňovať svoje práva na jednotnom trhu;

61.  žiada Komisiu, aby poskytla väčšiu pomoc členským štátom a prípadne ich regionálnym a miestnym orgánom s cieľom uľahčiť riadne dodržiavanie noriem EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia ako celok sprísniť pravidlá a podporiť členské štáty v zlepšovaní správnej a včasnej transpozície právnych predpisov, aby sa zaistila platnosť rovnakých pravidiel v celej EÚ;

62.  požaduje posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v oblastiach uplatňovania, presadzovania a monitorovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu; domnieva sa, že rozšírená úloha EP a národných parlamentov podľa Lisabonskej zmluvy musí znamenať lepšiu synergiu medzi týmito dvoma parlamentnými úrovňami;

63.  vyzýva členské štáty, aby na jednotnom trhu zaistili lepšiu koordináciu a výmenu osvedčených postupov, a to najmä prostredníctvom informačného systému pre vnútorný trh a odbornej prípravy špecialistov na jednotný trh a ochranu spotrebiteľa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

64.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila: nezávislú kontrolu kvality regulačných návrhov; prijatie ex-ante a ex-post mechanizmov na overenie účinnosti právnych predpisov; využívanie kritérií porovnávania s najlepšími medzinárodnými postupmi; využívanie hodnotenia súladu na meranie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych vplyvov tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých štátov;

Opatrenia potrebné na účinnejšie informovanie a posilňovanie postavenia občanov a MSP na jednotnom trhu

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali cielenú komunikačnú stratégiu zameranú na každodenné problémy, s ktorými sa občania stretávajú pri usadzovaní sa a nástupe do zamestnania v inom členskom štáte, predovšetkým pri uskutočňovaní cezhraničných transakcií, cezhraničnom pohybe, nakupovaní alebo predaji, a na normy týkajúce sa sociálnej oblasti, zdravotníctva, ochrany spotrebiteľov a ochrany životného prostredia, na ktoré sa môžu spoliehať; domnieva sa, že súčasťou tejto komunikačnej stratégie by výslovne mali byť metódy na riešenie problémov, ako napr. sieť SOLVIT;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a zabezpečili, aby sa výrobné normy používané na jednotnom trhu stali hlavnou globálnou normou, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre európske spoločnosti, najmä pre MSP, ktoré chcú pôsobiť aj mimo jednotného trhu;

67.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri plánovaní svojich celoročných činností zameriavala na právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, ktoré rešpektujú záujmy spotrebiteľov a majú rozhodujúci význam pre každodenný život európskych občanov; domnieva sa, že na toto stanovovanie priorít musia nadväzovať náležité informačné kampane, aby sa zlepšilo vnímanie jednotného trhu zo strany občanov;

68.  pripomína, že okrem charakteristických akcií typu reklamnej kampane, ktoré uskutočňujú európske inštitúcie alebo členské štáty, je potrebné uskutočňovať aj decentralizovanú komunikačnú činnosť, ktorá lepším spôsobom integruje miestnych aktérov a vnútroštátne, regionálne a miestne médiá (s osobitným dôrazom na miestne médiá), ktorá je väčšmi orientovaná na každodenné problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia na jednotnom trhu (napr. bankové poplatky v inom členskom štáte, preskúmanie možnosti zmeny prevádzkovateľa, porovnanie cien za telefonovanie atď.);

69.  žiada Komisiu, aby pravidelne realizovala sériu štúdií vzťahu medzi jednotným trhom a priemerným európskym občanom, ktorá bude zameraná najmä na náklady a výhody vyplývajúce z tohto vzťahu, ako aj každodenné výzvy, ktorým občania čelia;

70.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili kapacitu mechanizmov na riešenie problémov, najmä siete SOLVIT, a to s podporou Komisie a vyčlenením dodatočných finančných a ľudských zdrojov, a aby preskúmali ich mandát s cieľom zabezpečiť, aby sa takýmito mechanizmami mohol účinne riešiť široký rozsah problémov, s ktorými sa stretávajú občania a podniky; vyzýva Komisiu, aby prioritne dokončila projekt asistenčných služieb EÚ pre jednotný trh (SMAS), aby mali občania a podniky jednoduchý prístup k informáciám a usmerneniam, ktoré potrebujú a aby sa zároveň našli riešenia problémov, s ktorými sa stretávajú;

71.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom kampaní a prísnejších kontrol pokračovali v úsilí o zvyšovanie dôvery občanov v označenie CE ako základného nástroja na zabezpečenie práv spotrebiteľov a noriem kvality na jednotnom trhu a aby svoje úsilie zintenzívnili;

72.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva sieť Enterprise Europe Network pri tom, ako umožňuje MSP využívať príležitosti, ktoré ponúka spoločný trh; zdôrazňuje, že byrokratické povinnosti viažu hodnotné zdroje a tým bránia tomu, aby sa sústredila väčšia pozornosť na základnú úlohu siete Enterprise Europe poskytovať MSP na mieru šitú podporu; vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere využívala sieť Enterprise Europe Network na cielené šírenie informácií a aby znižovala administratívne zaťaženie partnerov tejto siete;

Strategické správy a návrhy

73.  navrhuje Komisii, aby stratégia jednotného trhu pozostávala zo štyroch hlavných fáz: prvá fáza by mala zahŕňať hodnotenie alebo kontrolu súčasného stavu, aby sa posúdila miera narušenia a vypätia, ktorými rôzne zainteresované strany na jednotnom trhu prešli predovšetkým v dôsledku krízy; v druhej fáze by sa začal proces konsolidácie s cieľom usporiadať nedoriešené záležitosti; tretia fáza by zahŕňala rozvoj a zlepšenie jednotného trhu; a štvrtá fáza by sa sústredila na dlhodobú víziu trhu (stratégia EÚ 2020);

74.  domnieva sa, že finančné služby, ako aj prístup k finančným prostriedkom musia byť súčasťou stratégie EÚ na obdobie do roku 2020;

75.  navrhuje, aby v prvej fáze uvedeného preskúmania stavu Komisia vykonala finančný audit rozpočtu EÚ a prioritne pridelila viac finančných prostriedkov na investície v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu; vyzýva členské štáty, aby si vo svojich rozpočtových výdavkoch stanovili rovnaké priority;

76.  domnieva sa, že ustanovenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne, ako aj nelegislatívne iniciatívy a ktorého cieľom by malo byť vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho a ekologického hospodárstva;

77.  nabáda Komisiu, aby do mája 2011, s výrazným predstihom pred 20. výročím prijatia programu o jednotnom trhu v roku 1992, predložila návrh „aktu“ o jednotnom trhu, ktorý prisúdi občanom, spotrebiteľom a MSP ústredné miesto v rámci jednotného trhu; zdôrazňuje, že by sa mal považovať za program budúcej akcie, ak sa máme usilovať o splnenie cieľa, ktorým je vybudovanie vysoko konkurenčného, sociálneho, ekologického, trhového hospodárstva, založeného na znalostiach, pričom by mal zároveň zaistiť dôveryhodné rovnaké podmienky pre všetkých;

78.  žiada Komisiu, aby do zákona o jednotnom trhu zaviedla špecifické opatrenia zamerané okrem iného aj na:

79.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave zákona o jednotnom trhu zohľadnila konzultácie a správy rôznych inštitúcií EÚ (EÚ 2020, správy Monti, Gonzales a IMCO atď.) a aby uskutočnila dodatočné široké verejné konzultácie, s cieľom predložiť koordinovaný politický návrh na súdržnejší a životaschopnejší jednotný trh;

80.  odporúča, aby sa vypracovala analýza s cieľom identifikácie spôsobov a prostriedkov na integráciu záujmov spotrebiteľov do príslušných politík EÚ, čím sa umožní, že ochrana spotrebiteľov bude automaticky primárnym prvkom pri vypracúvaní príslušných právnych predpisov EÚ;

81.  zdôrazňuje význam smernice o službách pri dokončovaní jednotného trhu a jej obrovský potenciál pre prinášanie výhod spotrebiteľom a MSP; zdôrazňuje, že úspešná implementácia týchto právnych predpisov si vyžaduje neustály politický záväzok a podporu zo strany všetkých aktérov na európskej, národnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby po fáze implementácie vykonala hodnotenie smernice o službách a zistila, či splnila svoje hlavné ciele; vyzýva na jednoznačné zapojenie Európskeho parlamentu do tejto činnosti a naliehavo poukazuje ne potrebu zachovať rovnováhu medzi potrebou skvalitniť jednotný trh v oblasti služieb a zachovať pritom vysokú úroveň sociálnej ochrany;

82.  domnieva sa, že riadne uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu (napr. smernice o odborných kvalifikáciách, smernice o službách a nariadenia o dohľade nad trhom) musí byť pre novú Komisiu naďalej hlavnou prioritou;

83.  konštatuje, že mechanizmy nápravy uplatňované v celej Únii priniesli obmedzené výsledky, a preto nalieha na Komisiu, aby do mája 2011 predložila návrh na zabezpečenie uplatňovania dostupného, rýchleho a prístupného celoeurópskeho systému kolektívnej nápravy;

84.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie charty občanov, ktorá by zahŕňala rôzne aspekty práva na život a prácu kdekoľvek v EÚ; domnieva sa, že toto právo musí byť ľahko dostupné všetkým občanom EÚ; zdôrazňuje, že pre pracovníkov z nových členských štátov stále existujú určité pracovné obmedzenia na jednotnom trhu; pri zohľadnení všetkých pozitívnych a negatívnych účinkov otvorenia vnútroštátnych trhov vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce obmedzenia;

85.  žiada Komisiu, aby počas súčasného volebného obdobia predložila Parlamentu a Rade návrh nariadenia o európskom štatúte pre vzájomné spoločnosti a združenia;

86.  žiada Komisiu, aby prijala potrebné kroky s cieľom predložiť v čo možno najkratšom čase štúdiu uskutočniteľnosti európskeho štatútu pre vzájomné spoločnosti a vykonať konzultácie, ktoré by viedli k jeho ustanoveniu;

87.  vyzýva Komisiu, aby sa dôraznejšie zamerala na monitorovanie trhu, a to najmä v oblastiach finančných služieb, poistenia, telefonických služieb, bankových služieb a nástrojov, a domnieva sa, že účinné monitorovanie trhov podporí spravodlivú hospodársku súťaž a zvýši ich efektívnosť, z čoho bude mať prospech tak hospodárstvo, ako aj spotrebitelia;

88.  domnieva sa, že je potrebné výrazne zlepšiť kvalitu ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, najmä z hľadiska monitorovania a vykonávania dohľadu;

89.  zastáva názor, že neustály trvalo udržateľný rozvoj vnútorného trhu závisí od: 1) trvalého záväzku Komisie plniť všetky iniciatívy týkajúce sa trhu, ktoré sú potrebné na stimulovanie a výrazné zlepšenie našej pevnej a konkurenčnej výhody na celosvetovom trhu; 2) prijatia celkového rámca na zaistenie toho, aby jednotný trh skutočne priniesol prínosy všetkým zainteresovaným stranám; a (čo je veľmi dôležité) 3) vplyvu jednotného trhu aj na občanov;

o
o   o

90.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Očakáva sa v apríli 2010. (2) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 80. (3) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 277. (4) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2009, s. 17. (5) Ú. v. EÚ L 98, 16.4.2005, s. 47. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0051. (7) Ú. v. EÚ C 309 E, 4.12.2008, s. 46. (8) Ú. v. EÚ C 180 E, 17.7.2008, s. 26. (9) Prijaté texty, P7_TA(2010)0046. (10) http://www.eesc.europa.eu/smo/news/Obstacles_December-2008.pdf. (11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0047.