Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej hlavy XVII, XVIII a XIX,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(3) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2007 o uvedení poznatkov do praxe: všeobecná inovačná stratégia pre Európu(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti(7) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov(8) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch(9) ,

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Súčinnosť medzi 7. rámcovým programom EÚ pre výskum, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu a štrukturálnymi fondmi,

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Prechod k územnému rozloženiu európskych politík výskumu, vývoja a inovácií,

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú Európskym parlamentom s názvom Štrukturálne fondy – podpora inovácie – výzvy v oblasti vykonávania na obdobie 2007 – 2013 a ďalej,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. augusta 2007 s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Príspevok k väčšiemu hospodárskemu rastu a k zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest (KOM(2007)0474),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Členské štáty a regióny uskutočňujúce lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–  so zreteľom na 20. výročnú správu Komisie z 21. decembra 2009 o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2007 o regiónoch uskutočňujúcich inováciu prostredníctvom politiky súdržnosti (SEK(2007)1547),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. novembra 2009 o konzultácii o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–  so zreteľom na piatu správu Komisie z 19. júna 2008 o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa (KOM(2008)0371) (Piata správa o pokroku),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 25. júna 2009 o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Tvorivé a inovačné regióny (KOM(2009)0295) (Šiesta správa o pokroku),

–  so zreteľom na oznámenie výboru pre vedecký a technický výskum (CREST) zo 4. decembra 2006 o správe s názvom Ponaučenia pre politiky v oblasti výskumu a vývoja na základe národných programov reforiem a správy o pokroku z roku 2006 (CREST1211/06),

–  so zreteľom na sprievodcu Komisie s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Praktický sprievodca možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ,

–  so zreteľom na správu Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry s názvom Európsky plán výskumných infraštruktúr, správa za rok 2006,

–  so zreteľom na nezávislú správu vypracovanú na žiadosť Komisie s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti (správa od Fabrizia Barcu) (2009),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0138/2010),

A.  keďže v obnovenej lisabonskej stratégii sa prisudzuje vysoká priorita výskumu a inovácii s cieľom reagovať na výzvy, akými sú zmena klímy a rastúca svetová hospodárska súťaž; keďže pokrízová éra stimulujúca rast a pracovné miesta prostredníctvom výskumu a inovácie sa stala ešte dôležitejšou a tvorí základný cieľ navrhovanej stratégie EÚ do roku 2020,

B.  keďže vykonávanie výskumu a inovácií je potrebné pre všetky sociálne vrstvy a musí byť zamerané na zlepšenie sociálnych a hospodárskych podmienok obyvateľstva,

C.  keďže európska podpora výskumu a inovácie sa prvotne realizuje prostredníctvom politiky výskumu, inovácie a súdržnosti, ktorej hlavnými nástrojmi sú štrukturálne fondy, siedmy rámcový program pre výskum a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI),

D.  keďže politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, zjednodušuje konvergenciu medzi čoraz rozdielnejšími regiónmi a podporuje rast a zamestnanosť,

E.  keďže najefektívnejšia realizácia inovácie prebieha na regionálnej úrovni v blízkosti jej účastníkov, ako sú napríklad univerzity, verejné výskumné organizácie alebo priemysel, podporovaním partnerstiev pri výmene poznatkov a overených postupov medzi regiónmi,

F.  keďže druhé strategické usmernenie Spoločenstva o súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 odkazuje na zlepšenie poznatkov a inovácie pre rast, v dôsledku čoho sa vyčlenilo 25 % z celkovej sumy finančných prostriedkov,

G.  keďže vzhľadom na komplexnosť súčasných výziev je potrebné vytvoriť integrovanú kombináciu týchto politík; keďže spoločnosť založená na vedomostiach vyžaduje viac než len súhrn činností rôznych odvetví, súčinnosť medzi subjektmi a nástrojmi je veľmi dôležitá, aby sa navzájom posilňovali a podporovali udržateľné vykonávanie výskumných a inovačných projektov, a poskytovali tak lepšie zhodnotenie výsledkov výskumu v podobe konkrétnych koncepcií nových produktov v regiónoch,

H.  keďže zatiaľ čo niektoré prvky architektúry týchto nástrojov, ako sú rovnaký časový rámec a súlad s lisabonským programom, umožňujú súčinnosť, stále existujú rozdiely, ako sú rôzne právne základy, tematické alebo územné zameranie či spoločné alebo centralizované riadenie,

Politika súdržnosti dosahujúca ciele v oblasti výskumu a inovácie

1.  oceňuje, že v období 2007 – 2013 všetky členské štáty venovali v súlade s druhým strategickým usmernením Spoločenstva o súdržnosti podstatný objem svojich celkových pridelených finančných prostriedkov na výskum a vývoj, inováciu a rozvoj vedomostného hospodárstva, čo vyústilo do 246 vnútroštátnych alebo regionálnych operačných programov s približne 86 miliardami EUR vyčlenenými na výskum a inováciu, z ktorých 50 miliárd EUR už bolo vyčlenených na základný výskum a rozvoj a inovácie; poznamenáva, že hlavným zdrojom európskej podpory v tejto oblasti sa stala politika súdržnosti, ktorá rozpočtom konkuruje siedmemu rámcovému programu (50,5 miliardy EUR) a PKI (3,6 miliardy EUR) poukazuje na efektívnosť a možnosť určenia kvantifikovaných cieľov, pokiaľ ide o sumy vyčlenené na výdavky na výskum a rozvoj;

2.  víta skutočnosť, že existujú nové spôsoby financovania, a zdôrazňuje potenciál iniciatívy JEREMIE a finančného nástroja Komisie a skupiny Európskej investičnej banky na zdieľanie rizík pri rozširovaní príležitostí inovačných podnikov na získanie financovania; odporúča, aby regionálni účastníci využívaním týchto nových príležitostí dopĺňali financovanie zo štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu účinnej koordinácie verejných a súkromných investícií;

3.  očakáva strategickú správu Komisie uvedenú v článku 30 ods. 2 všeobecného nariadenia; zastáva názor, že správa poskytne komplexný prehľad o výkonnosti členských štátov v realizovaní cieľov na obdobie 2007 – 2009 a bude základom na diskusiu o budúcich vyhliadkach politiky súdržnosti;

4.  opakuje potrebu integrovaného viacúrovňového prístupu správy k špecifickým politikám v EÚ; zdôrazňuje, že funkčný viacúrovňový systém správy je predpokladom na stanovenie a účinnú realizáciu účelových cieľov; pripomína, že zodpovednosť za realizáciu štrukturálnych fondov nesú vnútroštátne a regionálne orgány, zatiaľ čo PKI a siedmy rámcový program centrálne riadi Komisia; uvedomuje si administratívnu rôznorodosť, ktorá existuje na úrovni členských štátov, a vyjadruje presvedčenie, že je dôležité určiť úroveň rozhodovania, ktorá je najúčinnejšia pre občanov;

5.  považuje za dôležité koordinovať politiky Spoločenstva, ktoré sa zúčastňujú na dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; považuje za nevyhnutné, aby sa lepšie analyzoval ich vplyv na územie a súdržnosť s cieľom podporovať účinnú súčinnosť a identifikovať a podporovať najlepšie európske opatrenia zamerané na podporu investícií do inovácií na miestnej a regionálnej úrovni; pripomína, že je potrebné zohľadniť rôznu sociálno-ekonomickú situáciu troch typov regiónov (konvergencia, prechod a konkurencieschopnosť), ako aj rôzne tvorivé a inovačné schopnosti a podnikateľského ducha; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z investícií do výskumu a vývoja, ako aj do inovácií, vzdelávania a technológií, ktoré účinne využívajú zdroje, budú mať prospech nielen tradičné odvetvia a vidiecke oblasti, ale aj hospodárstva s vysoko kvalifikovanými službami, čím sa posilní hospodárska, sociálna a územná súdržnosť;

6.  zdôrazňuje veľký potenciál miest pri realizácii výskumu a inovácie; zastáva názor, že inteligentnejšia mestská politika založená na technologickom pokroku, zaoberajúca sa skutočnosťou, že 80 % európskej populácie žije v mestách, kde sa vyskytuje najviac výrazných sociálnych rozdielov, by prispela k udržateľnému hospodárskemu rastu; vyzýva preto, aby sa mestský rozmer zahrnul do budúcej politiky súdržnosti;

Súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi, 7. rámcovým programom a PKI

7.  uznáva, že prostredníctvom vyčlenenia finančných prostriedkov na obdobie 2007 – 2013 je politika súdržnosti lepšie prispôsobená na vytváranie súčinnosti s politikami pre výskum a inováciu a že zároveň je v 7. rámcovom programe a PKI čoraz dôležitejší územný rozmer; žiada, aby sa bral do úvahy mechanizmus vyčlenenia prostriedkov na základe na výkonnosti s výraznejším tematickým dôrazom, čo umožňuje primerané politické reakcie na nové výzvy;

8.  konštatuje, že výdavky na rámcový program na výskum, rozvoj a inovácie sa prerozdeľujú na základe kritéria excelentnosti a zahŕňajú prístup pre účastníkov s väčšou konkurencieschopnosťou, čo si vyžaduje veľkú technickú kapacitu a dobré znalosti o administratívnych a finančných postupoch; zdôrazňuje, že táto situácia vedie k vysokej koncentrácii hospodárskych centier a najrozvinutejších regiónov EÚ, čím obmedzuje pozitívnu súčinnosť v skupine regiónov a členských štátov, ktoré idú správnym smerom, ale ešte nedosiahli cieľ; poukazuje na to, že nárast rozdielov medzi regiónmi v súvislosti s možnosťami výskumu a inovácie a zabezpečenie skutočnej súdržnosti politík predstavuje problémy, ktoré je potrebné riešiť na úrovni politiky súdržnosti, ako aj politiky výskumu a rozvoja, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vykonávacie orgány pôsobia na rôznych úrovniach (na nadnárodnej, národnej a nižšej než národnej úrovni) a riadia sa odlišným princípom (súdržnosť proti excelentnosti);

9.  trvá na tom, že účinnosť inovácií závisí od intenzity dosiahnutej súčinnosti, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že existujúce možnosti takejto súčinnosti vo financovaní stále nie sú dosť známe; vyzýva regióny ako hlavných aktérov, pokiaľ ide o informácie a schopnosť analýzy, ako aj členské štáty, aby zvýšili snahy na zlepšenie komunikácie; zdôrazňuje, že účinná súčinnosť si vyžaduje komplexný súbor vzťahov medzi subjektmi, ktoré vytvárajú, šíria, podporujú a uplatňujú rôzne druhy vedomostí; takisto zdôrazňuje, že rôzne vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré riadia siedmy rámcový program, PKI a štrukturálne fondy, musia mať na zreteli možnosti, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov, a požaduje lepšiu koordináciu medzi týmito aktérmi a politikami;

10.  zdôrazňuje, že zásahy zamerané na výskum a inováciu by mali využívať regionálne výhody a kapacity a mali by tvoriť súčasť regionálnej stratégie inovácie založenej na inteligentnej inovácii; domnieva sa, že tieto stratégie vyžadujú posilnenie úlohy regiónov a miest pri stanovení a realizácii priorít v rámci EÚ a jednotlivých štátov; vyzýva preto na posúdenie možnosti opätovného stanovenia inovačných činností v rámci štrukturálnych fondov s cieľom podporiť regionálne inovačné stratégie;

11.  všíma si existujúce možnosti kombinovaného financovania; zdôrazňuje však, že zmiešané financovanie nie je povolené medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami; zdôrazňuje, že nástroje možno kombinovať, aby pokryli doplnkové, ale samostatné činnosti, ako v prípade výskumnej infraštruktúry, alebo následné súčasti súvisiacich projektov, ako je rozvoj a ďalší postup novej výskumnej myšlienky, ako aj projektov v rámci rovnakej siete alebo skupiny;

12.  je presvedčený, že skutočnosť, že miešané financovanie medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami nie je povolené, bráni regiónom využívať finančné prostriedky súčasne z oboch nástrojov, a že účinné vzostupné strategické procesy na regionálnej, ako aj vnútroštátnej úrovni by mohli pomôcť odstrániť medzery alebo prekrývanie pri financovaní zo zdrojov štrukturálnych fondov, z FP7 a CIP;

13.  zdôrazňuje, že súčinnosť je účinná najmä pri budovaní kapacít; v tejto súvislosti pripomína riadenie projektového financovania v rámci Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) a potrebu koordinovať priority EÚ pri financovaní výskumu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

14.  zdôrazňuje, že súčinnosť ide nad rámec doplnkového financovania projektu; berie do úvahy, že tvorba kapacít, vytváranie sietí a prenos vedomostí je dôležitou formou súčinnosti a poznamenáva, že všetky nástroje ponúkajú príležitosti na takéto výmeny;

15.  konštatuje, že skutočné synergie z hľadiska priameho príjemcu finančných prostriedkov závisia od organizačnej a strategickej schopnosti príjemcu skombinovať podporu z rôznych nástrojov EÚ; vyzýva regionálnych aktérov, aby vypracovali regionálne stratégie, ktoré môžu uľahčiť kombinovanie financovania;

16.  odporúča, aby členské štáty a Komisia vyčlenili dostatočné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na výskum a inovácie, predovšetkým udržateľné inovácie, a aby posilnili výskumné kapacity; zdôrazňuje potrebu podporovať a uplatňovať úspešné modely vo vedomostnom trojuholníku a zabezpečiť udržateľný rozvoj regionálnych výskumných a strategických rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi; zdôrazňuje potenciál znalostných regionálnych inovačných zoskupení v mobilizovaní regionálnej konkurencieschopnosti a víta zahrnutie rozvoja zoskupení do PKI aj 7. rámcového programu (opatrenie Regióny znalostí v 7. rámcovom programe); poukazuje na nové vedomostné a inovačné spoločenstvá (KIC), vytvorené v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ETI), ktoré prepájajú hlavné európske regionálne zoskupenia vedomostí; poznamenáva, že výmena vedomostí v regionálnych zoskupeniach sa môže zjednodušiť aj štrukturálnymi fondmi; zdôrazňuje, že takéto zoskupenia predstavujú veľkú príležitosť najmä pre znevýhodnené regióny;

17.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby lepšie využívali štrukturálne fondy na budovanie výskumných, vedomostných a inovačných kapacít vo svojich regiónoch, napríklad prostredníctvom vytvorenia výskumnej infraštruktúry, čím im umožnia podieľať sa na výskumných a inovačných aktivitách EÚ; povzbudzuje regióny, aby si stanovili priority štrukturálnych fondov v oblasti výskumu a vývoja, ktoré budú dopĺňať priority stanovené v rámci FP7, a žiada o dlhodobé plánovanie na regionálnej úrovni s cieľom dosiahnuť súčinnosť vyplývajúcu zo vzájomného tematického dopĺňania sa medzi nástrojmi financovania;

18.  zdôrazňuje význam analyzovania, spoločného využívania a integrovania osvedčených postupov týkajúcich sa súčinnosti medzi politickými nástrojmi; v tejto súvislosti víta snahy Komisie o zlepšenie spolupráce medzi útvarmi a vyzýva ju na intenzívnejšie analyzovanie potrieb a potenciálu výskumu a inovácií na regionálnej úrovni, najmä vo vzťahu k získavaniu dostupných kvalitatívnych údajov, ako aj na analyzovanie vzájomných vzťahov s inými nástrojmi v rámci hodnotiacich štúdií týkajúcich sa ktoréhokoľvek z troch nástrojov financovania s cieľom poskytnúť spoločné usmernenia;

19.  berie s uspokojením do úvahy Praktického sprievodcu možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ; odporúča, aby v budúcnosti boli takéto usmerňujúce poznámky poskytnuté ihneď po nadobudnutí účinnosti právnych rámcov; očakáva pracovný dokument útvarov Komisie obsahujúci príklady súčinnosti v praxi; vyzýva Komisiu, aby tento proces uľahčovala, presadzovala výmenu osvedčených postupov a posúdila možnosť poskytnúť dodatočnú odbornú podporu v oblasti programov finančnej podpory Spoločenstva prostredníctvom metodických pokynov poskytnutých vopred a „príručky“ pre praktické riadenie a správu výskumných a inovačných projektov s cieľom dosiahnuť plánované výsledky;

20.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila byrokraciu v súvislosti so 7. rámcovým programom a PKI s cieľom zvýšiť účinky súčinnosti so štrukturálnymi fondmi;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o možnosti zjednodušenia podávania žiadostí z rôznych programov podpory v rámci počítačových programov pomocou jednotných príručiek;

22.  povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na posilnenie súčinnosti a na pravidelné informovanie Európskeho parlamentu o ich vývoji, najmä o situácii vertikálnej spolupráce medzi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi subjektmi;

23.  podporuje užšiu spoluprácu medzi kontaktnými miestami pre FP7, manažérmi programov výskumu a vývoja a agentúrami pre inovácie, čím sa umožní financovanie rôznych aspektov alebo fáz projektov výskumu a vývoja z rozličných zdrojov;

Odporúčania so zreteľom na ďalšie programové obdobie

24.  víta dôraz v návrhu stratégie EÚ do roku 2020 na vzájomnú závislosť medzi politikami, význam politickej integrácie a potreby lepšej súčinnosti a silnejšieho partnerstva pri tvorbe a uskutočňovaní verejných politík; žiada zohľadniť potrebu vyjadrenú mestami a regiónmi, ktorá sa týka komplexnejšieho rámca v troch politických oblastiach, ako aj v štruktúre technického prepojenia v rámci Komisie, vďaka čomu môže monitorovať a koordinovať súčinnosť v oblasti programov inovácií a výskumu a vývoja, a zohľadnenie tejto potreby pri tvorbe a vykonávaní nástrojov financovania EÚ a nariadení o štátnej pomoci; takisto žiada, aby územná súdržnosť zohrávala v tejto súvislosti osobitnú úlohu;

25.  domnieva sa, že budúce programy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií musia dopĺňať úsilie členských štátov, posilniť ich orientáciu a dynamiku so zameraním na obnovenie vedúcej úlohy a šírenie vedomostí, inovácií, rozvoja a vnútroštátnych investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

26.  poznamenáva, že na upevnenie vedomostí a inovácie ako hnacej sily budúceho hospodárskeho rastu je potrebné zlepšiť kvalitu vzdelávania, posilniť výsledky výskumu, podporiť inováciu a prenos vedomostí v celej Únii, plne využívať informačné a komunikačné technológie, zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky stali novými produktmi a službami, ktoré vytvárajú rast a kvalitné pracovné miesta a pomáhajú čeliť výzvam vyplývajúcim zo spoločenských zmien v Európe a vo svete, podporiť podnikanie, venovať prioritnú pozornosť potrebám používateľov a príležitostiam trhu a zabezpečiť dostupné a dostatočné financovanie, v rámci ktorého budú kľúčovú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

27.  podporuje tri vzorové iniciatívy stratégie EÚ do roku 2020 s cieľom dosiahnuť inteligentný rast, ako sú „Únia pre inováciu“, „Mládež v pohybe“ a „Digitálna agenda pre Európu“, pričom pri ich vykonávaní budú veľmi dôležitú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

28.  berie do úvahy, že silná a dobre financovaná regionálna politika EÚ v prospech všetkých regiónov Európskej únie je predpokladom pre dosahovanie cieľov stratégie EÚ do roku 2020 s cieľom zabezpečiť inteligentný, udržateľný a integračný rast, ktorý sa bude vyznačovať vysokou mierou zamestnanosti a produktivity, ako aj pre dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam, ktorý stratégia EÚ do roku 2020 prikladá oblasti výskumu a inovácií;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné zrevidovať a skonsolidovať úlohu nástrojov EÚ zameraných na podporu inovácie (štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, rámcový program pre výskum a vývoj, PKI a Európsky strategický plán energetickej technológie – plán SET), a to s cieľom zracionalizovať administratívne postupy, uľahčiť prístup k finančným prostriedkom, najmä pre MSP, zaviesť mechanizmy inovačných stimulov zameraných na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa inteligentného, udržateľného a integračného rastu a na podporu väčšej spolupráce s EIB;

30.domnieva sa, že štrukturálne fondy sú vhodným nástrojom na pomoc miestnym a regionálnym orgánom v ich snahe podporovať tvorivosť a inováciu; zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility, aby sa zabezpečilo rýchle využívanie týchto finančných prostriedkov na podporu inovačných podnikateľských iniciatív; v tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu politiky súdržnosti, v širokom rozsahu predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktorým poskytuje ľahko dostupnú podporu a lepší prístup k výskumu a prenosu technológií a inovácií, zameraným na praktické využitie;

31.  odporúča, aby sa všetky nepoužité prostriedky z daného regiónu na základe ustanovení N+2 a N+3 opätovne presmerovali do regionálnych projektov a iniciatív Spoločenstva;

32.  pripomína, že územná súdržnosť má horizontálny mnohoodvetvový charakter, a preto politiky Únie musia prispievať k jej dosiahnutiu; opakuje, že táto koncepcia nie je obmedzená na účinky regionálnej politiky, ale zameriava sa aj na koordináciu s ďalšími politikami Únie, ktoré sú zacielené na trvalo udržateľný rozvoj a poskytujú hmatateľné výsledky na regionálnej úrovni, s cieľom rozvíjať a plne využívať osobitné formy regionálneho potenciálu a zvýšiť ich dosah na konkrétne územie, čo podporí konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónov a povedie k územnej súdržnosti; zastáva názor, že koncentrácia, spolupráca a prepojenie sú kľúčovými prvkami územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia vyváženejšieho územného rozvoja v EÚ;

33.  zdôrazňuje potrebu politík, ktoré sú založené na konkrétnom mieste, a zastáva názor, že mestá a regióny by mali podporovať inteligentnú a udržateľnú špecializáciu vymedzením niekoľkých priorít inovácie na základe cieľov EÚ a ich potrieb stanovených v ich regionálnych inovačných stratégiách a zamerať účelové zdroje EÚ na tieto vymedzené priority; zastáva názor, že schopnosť regionálnych politických činiteľov a podnikateľov priťahovať a premieňať vedomosti na udržateľnú konkurenčnú výhodu je rozhodujúca pre hospodársky výkon regiónu s pridanou hodnotou aj pre okolité regióny vrátane častí susediacich členských štátov;

34.  zdôrazňuje, že výskum a inovácie, najmä v oblasti rozvoja nízkouhlíkových alebo bezuhlíkových emisií a úspor energie, majú kľúčový význam pri riešení globálnych výziev, ako je napríklad zmena klímy, bezpečnosť dodávok energie a zlepšovanie konkurencieschopnosti na regionálnej a miestnej úrovni;

35.  podporuje návrh Výboru regiónov na vytvorenie „virtuálnej siete tvorivosti“ dostupnej pre všetkých (podniky, miestne a regionálne subjekty, ústredné orgány štátnej správy, súkromný sektor a občanov), ktorá by poskytovala poradenstvo, podporu a prístup k rizikovému kapitálu a technickým službám; poznamenáva, že skutočnosť, že ide o virtuálnu sieť, má tú výhodu, že by obyvateľom žijúcich na ostrovoch, najvzdialenejším regiónom, vidieckym, horským a riedko osídleným oblastiam umožnila ľahší prístup k odbornému poradenstvu, vzdelávaniu a vedomostiam, k podpore podnikania a k finančnému poradenstvu;

36.  poznamenáva, že nadnárodná spolupráca je základom 7. rámcového programu a PKI a že územná spolupráca (prostredníctvom nadnárodných, medziregionálnych a cezhraničných programov) je zameraná najmä na štrukturálne fondy; žiada Komisiu, aby v budúcnosti posilnila cieľ európskej územnej spolupráce jeho ďalším presadzovaním; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti zvýšenia územnej spolupráce v oblasti inovácie v rámci každého cieľa politiky súdržnosti; poukazuje na to, že viac vedomostí o výsledkoch siedmeho rámcového programu a PKI na regionálnej úrovni by uľahčilo praktickú koordináciu medzi regionálnou politikou EÚ a týmito programami; naliehavo žiada Komisiu, aby tejto koordinácii venovala náležitú pozornosť; pobáda členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia zamerané na účinnú nadnárodnú spoluprácu prostredníctvom vyvíjania ucelených regionálnych alebo národných stratégií na dosiahnutie súčinnosti; takisto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili prípravu a dostupnosť údajov o tejto problematike;

37.  zdôrazňuje, že v rámci siedmeho rámcového programu sa udeľuje podpora nadnárodnej spolupráci v jej rôznych formách v rámci EÚ, ako aj mimo nej v mnohých tematických oblastiach, ktoré zodpovedajú hlavným oblastiam poznatkov a technológie, v rámci ktorých je dôležitá podpora a posilnenie kvality výskumu s cieľom riešiť sociálne, hospodárske, environmentálne a priemyselné výzvy, ktorým čelí Európa;

38.  žiada Komisiu, aby analyzovala dosah už prijatých opatrení zameraných na zjednodušenie riadenia štrukturálnych fondov s cieľom pripraviť budúci legislatívny rámec;

39.  uznáva, že zdieľané aj centralizované riadenie si vyžadujú špecifické pravidlá a že prístup zhora nadol uplatňovaný v rámci siedmeho rámcového programu a PKI a prístup zdola nahor v rámci štrukturálnych fondov majú každý svoje opodstatnenie; zdôrazňuje však potrebu harmonizovať pravidlá, postupy a procesy (pravidlá oprávnenosti, štandardné jednotkové náklady, paušálne sumy atď.) riadiace rôzne nástroje a zabezpečiť lepšiu koordináciu (harmonogramov výziev na predkladanie návrhov, predmetov a typov výziev atď.); vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti v tomto smere, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a regiónov v rámci spoločného riadenia, pričom bude podporovať administratívnu kultúru, ktorá presadzuje multidisciplinárny prístup prostredníctvom spoločných medziodvetvových stratégií vo viacerých tematických oblastiach a prostredníctvom nepretržitého dialógu medzi rôznymi politickými spoločenstvami s cieľom posilniť politickú súdržnosť; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila administratívu príslušných fondov, a žiada, aby sa zároveň s využívaním súčinností a súčasným zvyšovaním ich dosahu podporovali aj špecifické výhody oboch pilierov podpory;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pripravovaný výskumný a inovačný plán sa vypracuje s cieľom posilniť synergie medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami pre výskum a inovácie (FP7, CIP);

41.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vyvinula špecifické hodnotiace kritériá na posúdenie inovačných projektov a aby zvážila navrhnutie budúcich regulačných stimulov na realizáciu inovačných opatrení;

42.  uvedomuje si jasnú potrebu väčšieho množstva odborných znalostí na regionálnej úrovni, pokiaľ ide o podávanie žiadostí o financovanie, administratívne a finančné postupy, správu fondov a finančné inžinierstvo; vyzýva Komisiu, aby zvážila uskutočniteľnosť poskytnutia ďalšej odbornej podpory a zabezpečenia užšej spolupráce medzi európskou sieťou podnikov (Enterprise Europe Network) a riadiacimi orgánmi štrukturálnych fondov a užšieho prepojenia medzi iniciatívou vedúcich trhov, technologickými platformami a regionálnymi technologickými plánmi;

43.zdôrazňuje význam zohľadnenia rovnakých príležitostí pri posudzovaní vhodnosti projektov a určovaní prístupu k financovaniu zo štrukturálnych fondov a ostatných nástrojov Spoločenstva;

44.  zdôrazňuje význam lepšej pomoci pri vykonávaní politík a programov, ktoré zlepšujú súčinnosť v rámci reťazca infraštruktúry výskumu a vývoja – inovácia – tvorba pracovných miest;

45.  domnieva sa, že veľké infraštruktúry zamerané na výskum a spolufinancované prostredníctvom štrukturálnych fondov by mali podliehať vyššej miere hodnotenia medzinárodnou radou partnerských orgánov, čo bude mať priaznivý účinok na efektívne využívanie prostriedkov vyčlenených zo štrukturálnych fondov;

46.  je presvedčený, že záväzok zo strany politického vedenia je nevyhnutným predpokladom pre súdržnosť výskumnej a inovačnej politiky a zároveň nástrojom na jej posilnenie; so zreteľom na túto skutočnosť vyzýva k vytvoreniu strategického politického rámca pre výskum a inovácie, ktorý by zohľadňoval pokrok, nové informácie a meniace sa okolnosti a ktorý by bol v súlade s národnými cieľmi a prioritami pre hospodársky a sociálny rozvoj;

47.  pripomína, že neformálne mechanizmy v Rade, ktorými sa upravuje územná súdržnosť a územné plánovanie, by sa mali nahradiť formálnejšími štruktúrami; zastáva názor, že tento vývoj spolu s vytvorením a posilnením integrovaných štruktúr pre všetky témy bude viesť k lepšiemu koordinovaniu politík;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15. (5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0184. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0212. (7) Prijaté texty, P6_TA(2009)0163. (8) Prijaté texty, P6_TA(2009)0156. (9) Prijaté texty, P6_TA(2009)0165.