Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o Zakaukazsku vrátane svojho unesenia z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky (ESP)(1) a svoje uznesenia zo 17. januára 2008 o účinnejšej politike Európskej únie pre južný Kaukaz(2) a o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky(3),

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia zo 17. decembra 2009 o Azerbajdžane: slobode prejavu(4), z 3. septembra 2008 o Gruzínsku(5), z 5. júna 2008 o zhoršení situácie v Gruzínsku(6) a z 13. marca 2008 o Arménsku(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na akčné plány ESP prijaté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom v novembri 2006 a na európsky nástroj susedstva a partnerstva (ENPI), ktorý je úzko spojený s implementáciou akčných plánov ESP,

–  so zreteľom na správy o pokroku ESP, pokiaľ ide o Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, ktoré prijala Komisia 23. apríla 2009,

–  so zreteľom na dokumenty o národnej stratégii na roky 2007 – 2013 a národné indikatívne programy 2007 – 2010 v rámci ENPI pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko,

–  so zreteľom na preskúmanie programových dokumentov ENPI pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko v polovici obdobia,

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom v roku 1996,

–  so zreteľom na príslušné monitorovacie správy parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE),

–  so zreteľom na správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre konflikt v Gruzínsku uverejnenej 30. septembra 2009 ( Tagliaviniovej správa),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0123/2010),

A.  keďže na zasadnutí Rady pre zahraničné záležitosti, ktoré sa konalo 8. decembra 2009, EÚ opätovne potvrdila svoj úmysel podporovať stabilitu, spoluprácu, prosperitu a dobrú správu vecí verejných v celom Zakaukazsku, a to i prostredníctvom programov technickej pomoci,

B.  keďže v dôsledku vojny v Gruzínsku z augusta 2008, na základe úspešného zásahu EÚ, z ktorého vzišla dohoda o prímerí, a na základe veľkej potreby ďalšieho pôsobenia s cieľom zabezpečiť jej plné vykonávanie, sa EÚ stala významným bezpečnostným aktérom v regióne, dôkazom čoho bolo vyslanie pozorovateľskej misie EÚ, otvorenie programu významnej povojnovej pomoci a začatie vyšetrovacej misie o príčinách a priebehu vojny,

C.  keďže rok 2009 bol rokom intenzívnejších rokovaní zameraných na urovnanie konfliktu v Náhornom Karabachu, ktoré sprostredkovali spolupredsedovia Minskej skupiny OBSE,

D.  keďže osoby násilne vysídlené z oblastí konfliktov v Zakaukazsku majú naďalej odopreté právo na návrat do svojich domovov, keďže tieto tri krajiny začali programy miestnej integrácie utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, stále však čelia mnohým problémom, ktoré bránia v ich úspechu; keďže utečencov a osoby vysídlené v rámci krajiny by príslušné orgány nemali zneužívať ako politický nástroj v konfliktoch,

E.  keďže podpis protokolov o nadviazaní a rozvíjaní diplomatických vzťahov medzi Tureckom a Arménskom a otvorení spoločnej hranice z októbra 2009 sú sľubné kroky, aj keď k ratifikácii dohody nedošlo,

F.  keďže zmrazené konflikty bránia hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a spomaľujú zlepšovanie životnej úrovne regiónu Zakaukazska, ako aj plnému rozvoju Východného partnerstva ESP; keďže mierové urovnanie konfliktov je nutné pre stabilitu v susedstve EÚ; keďže y sa malo vynaložiť ďalšie úsilie na identifikáciu spoločných oblastí záujmov, ktoré pomôžu prekonať rozdiely, uľahčiť dialóg a podporiť regionálnu spoluprácu a príležitosti hospodárskeho rozvoja,

G.  keďže EÚ rešpektuje zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti vo svojich vzťahoch so štátmi Zakaukazska,

H.  keďže Východné partnerstvo vytvára nové možnosti pre prehĺbenie dvojstranných vzťahov a zároveň zavádza mnohostrannú spoluprácu,

I.  keďže Východné partnerstvo sa zameriava na urýchlenie reforiem, aproximáciu právnych predpisov a hospodársku integráciu, a prináša hmatateľnú podporu pre konsolidáciu štátnosti a územnej celistvosti partnerských krajín, opiera sa o zásady podmienenosti, diferenciácie a spoločnej angažovanosti a predpokladá rokovanie o nových dohodách o pridružení, ktoré budú vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu,

J.  keďže Parlamentné zhromaždenie východného susedstva EÚ (EURONEST) sa oficiálne vytvorí ako kľúčový mnohostranný mechanizmus pre zintenzívnenie medziparlamentného dialógu medzi Európskym parlamentom a šiestimi východnými partnermi EÚ vrátane Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska s cieľom priblížiť tieto krajiny EÚ,

K.  keďže situácia v regióne Zakaukazska si žiada iniciatívnejšiu politiku v oblasti pôsobenia EÚ v tomto regióne, a keďže uvedením Východného partnerstva do činnosti a nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy vzniká vhodná príležitosť na vytvorenie stratégie EÚ pre Zakaukazsko,

1.  opätovne potvrdzuje, že hlavný cieľ EÚ v tomto regióne je podpora vývoja Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska smerom k otvoreným, mierovým, stabilným krajinám, ktoré budú pripravené budovať dobré susedské vzťahy a zmeniť Zakaukazsko na región s trvalo udržateľným mierom, stabilitou a prosperitou s cieľom integrácie týchto krajín do európskych politík; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať stále aktívnejšiu politickú úlohu, aby dosiahla tieto ciele, a to vypracovaním stratégie kombinujúcej tzv. mäkké prostriedky s pevným prístupom, po dohode s krajinami regiónu a s doplnením bilaterálnymi politikami;

Bezpečnostné otázky a mierové riešenie konfliktov

2.  zdôrazňuje, že zachovanie status quo konfliktov v regióne je neprijateľné a neudržateľné, pretože zachováva neustále riziko stupňovania napätia a obnovenia ozbrojených konfliktov; domnieva sa, že všetky strany by sa mali aktívne usilovať o dosiahnutie stability a mieru; zasadzuje sa za využívanie cezhraničných programov a dialógu medzi občianskymi spoločnosťami ako nástroja na premenu konfliktu a vytvorenie dôvery medzi hranicami, zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ musí zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o prínos v rámci kultúry dialógu a porozumenie v regióne a zabezpečenie vykonávania príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN vrátane rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000);

3.  poznamenáva, že riadenie a riešenie konfliktov, ako aj základný dialóg si medzi iným vyžaduje uznanie práv a legitímnych záujmov všetkých príslušných strán a komunít, otvorenosť pri prehodnotení vnímania uplynulých udalostí, ochotu prekonať nenávisť a strach, prijímať kompromisy a nepripustenie revanšistických postojov a pripravenosť diskutovať o skutočných ústupkoch, aby bolo možné konsolidovať stabilitu a prosperitu;

4.  poukazuje na dôležitosť prevencie konfliktov, a to i prostredníctvom dodržiavania práv všetkých príslušníkov národných menšín, náboženskej tolerancie a snáh posilniť sociálnu a hospodársku súdržnosť;

5.  zdôrazňuje, že vonkajší aktéri musia konať pri využívaní svojej moci a vplyvu zodpovedne, a to spôsobom, ktorý budú v plnom súlade s medzinárodným právom vrátane práva v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že by sa malo usilovať o ďalšiu a vyváženú spoluprácu medzi vonkajšími aktérmi v regióne, aby sa prispelo k mierovému urovnaniu konfliktov; považuje za neprijateľné, aby akíkoľvek vonkajší aktéri zavádzali podmienky pre dodržiavanie zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov Zakaukazska;

Konflikt v Náhornom Karabachu

6.  víta dynamický priebeh rokovaní o konflikte v Náhornom Karabachu, o ktorom svedčí šesť schôdzí medzi prezidentmi Arménska a Azerbajdžanu v roku 2009 v duchu moskovskej deklarácie; vyzýva zainteresované strany, aby zintenzívnili svoje úsilie týkajúce sa mierových rozhovorov na účely urovnania konfliktu v nasledujúcich mesiacoch, aby prejavili konštruktívnejší prístup a aby upustili od tendencie uprednostňovať status quo vytvorený prostredníctvom vojenských konfrontácií bez medzinárodnej legitímnosti, čo vytvára nestabilitu a podporuje utrpenie vojnou poznačeného obyvateľstva; odsudzuje myšlienku vojenského riešenia a vážne dôsledky použitej vojenskej sily a vyzýva obe strany, aby sa vyhli ďalšiemu porušovaniu prímeria z roku 1994;

7.  plne podporuje snahu o mediáciu Minskej skupiny OBSE, základné zásady uvedené v madridskom dokumente a vyhlásenie spolupredsedajúcich krajín Minskej skupiny OBSE z 10. júla 2009 zo samitu krajín G8 v L'Aquile; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prejavilo odvahu a politickú vôľu pri pomoci s prekonávaním zvyšných boľavých miest, ktoré brzdia podpísanie dohody;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že státisíce utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, ktorí utiekli zo svojich domovov počas vojny v Náhornom Karabachu, sú naďalej vysídlení a sú im odopierané práva vrátane práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby jednoznačne a bezpodmienečne uznali toto právo a potrebu urýchleného riešenia tohto problému pri dodržaní zásad medzinárodného práva; v tejto súvislosti žiada stiahnutie arménskych vojsk zo všetkých okupovaných území Azerbajdžanu, ako aj rozmiestnenie medzinárodných síl zorganizovaných s ohľadom na chartu OSN, ktorých cieľom bude poskytnutie nutných bezpečnostných záruk počas prechodného obdobia, ktoré obyvateľom Náhorného Karabachu zaistia bezpečnosť a osobám vysídleným v rámci krajiny umožnia vrátiť sa do svojich domovov a prostredníctvom ktorých sa  zabráni ďalším konfliktom zapríčineným týmto stavom; vyzýva arménske a azerbajdžanské orgány a predstaviteľov príslušných komunít, aby prejavili svoje odhodlanie vytvoriť mierové vzťahy medzi etnikami prostredníctvom praktických príprav pre návrat vysídlených osôb; nazdáva sa, že situácia osôb vysídlených v rámci krajiny by sa mala riešiť v súlade s medzinárodnými štandardmi, medziiným so zreteľom na nedávne odporúčanie PACE 1877 (2009) s názvom Zabudnutí ľudia Európy: ochrana ľudských práv dlhodobo vysídlených osôb;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné skutočné úsilie na dosiahnutie dlhotrvajúceho mieru; žiada všetky príslušné orgány, aby sa vyhli provokačným politikám a rétorike, nenávistným vyhláseniam a manipulácii dejín; vyzýva vedúcich predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu, aby sa správali zodpovedne, zmiernili rétoriku a pripravili pôdu na to, aby verejná mienka prijala a pochopila prínosy komplexného urovnania konfliktov;

10.  nazdáva sa, že od stanoviska, že Náhorný Karabach zahŕňa všetky okupované azerbajdžanské územia, ktoré ho obklopujú, by sa malo rýchlo upustiť; poznamenáva, že dočasný štatút Náhorného Karabachu by mohol ponúknuť riešenie, kým sa neurčí konečný štatút, a že by mohol vytvoriť dočasný rámec pre mierové spolunažívanie a spoluprácu arménskych a azerbajdžanských komunít v tomto regióne;

11.  zdôrazňuje, že bezpečnosť zaručená všetkým je nevyhnutnou podmienkou pre každé urovnanie; uznáva dôležitosť primeraných opatrení zameraných na zachovanie mieru v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa ľudských práv, ktoré zahŕňajú vojenské aj civilné aspekty; vyzýva Radu, aby preskúmala možnosť podpory mierového procesu v rámci misií EÚ, vrátane vyslania rozsiahlej monitorovacej misie, ktorá by mohla uľahčiť vytvorenie medzinárodných mierových síl po vstupe dohody do platnosti;

Zblíženie Arménska a Turecka

12.  víta protokoly o vytvorení a rozvoji diplomatických vzťahov medzi Arménskom a Tureckom, vrátane otvorenia spoločnej hranice; vyzýva obe strany, aby sa chopili tejto príležitosti a napravili svoje vzťahy prostredníctvom ratifikácie a implementácie bez predbežných podmienok a v primeranom časovom rámci; zdôrazňuje, že zblíženie medzi Arménskom a Tureckom a rokovania Minskej skupiny sú samostatnými procesmi, ktoré by mali napredovať podľa svojej vlastnej logiky; poznamenáva však, že pokrok v jednom z oboch procesov by mal mať ďalekosiahle, možno celkovo veľmi pozitívne dôsledky pre región ako celok;

Konflikty v Gruzínsku

13.  opätovne zdôrazňuje svoju bezpodmienečnú podporu suverenity, územnej celistvosti a neporušiteľnosti medzinárodne uznaných hraníc Gruzínska, a vyzýva Rusko, aby ich rešpektovalo; nabáda gruzínske orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie o dosiahnutie urovnania svojich vnútorných konfliktov Gruzínska v Abcházsku a Južnom Osetsku; víta Tagliaviniovej správu a vyjadruje podporu jej hlavným pozorovaniam a záverom; očakáva, že rozsiahle základné informácie uvedené v tejto správe sa môžu využiť v súdnych konaniach na Medzinárodnom trestnom súde aj v prípade jednotlivých občanov v súvislosti s porušovaním Európskeho dohovoru o ľudských právach; podporuje mandát pozorovateľskej misie EÚ a vyzýva na jeho ďalšie rozšírenie; vyzýva Rusko a de facto orgány odtrhnutých území Abcházska a Južného Osetska, aby prestali blokovať vykonávanie časti tohto mandátu;

14.  s uspokojením poznamenáva, že medzinárodné spoločenstvo naďalej jednotne zamieta jednostranné vyhlásenie nezávislosti Južného Osetska a Abcházska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska, čo je v rozpore s medzinárodnými právnym právom; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby rešpektovali dohodu o prímerí z roku 2008 a zaručili bezpečnosť a voľný vstup personálu pozorovateľskej misie EÚ na toto územie, a vyzýva Rusko, aby splnilo svoj záväzok vyplývajúci z dohody o prímerí a stiahlo svoje vojská na pozície, na ktorých sa nachádzali pred vypuknutím vojny v auguste 2008; s obavami berie na vedomie dohodu medzi Ruskou federáciou a de facto orgánmi Abcházska zo 17. februára 2010 o zriadení ruskej vojenskej základne v Abcházsku bez súhlasu gruzínskej vlády a poznamenáva, že takáto dohoda je v rozpore s dohodami o prímerí z 12. augusta a 8. septembra 2008;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité ochraňovať bezpečnosť a práva všetkých ľudí, ktorí žijú v separatistických územiach, presadzovať dodržiavanie práva etnických Gruzíncov na návrat za bezpečných a dôstojných podmienok, ukončiť proces nútenej pasportizácie, dosiahnuť čiastočné otvorenie de facto uzatvorených hraníc, a získať pre EÚ a iných medzinárodných aktérov možnosť pomôcť ľuďom v oboch regiónoch; zdôrazňuje potrebu jasnejšie identifikovaných krátkodobých a strednodobých cieľov v tejto súvislosti; podnecuje Gruzínsko, aby pokračovalo v realizácii svojho akčného plánu pre osoby vysídlené v rámci krajiny a pomáhalo týmto osobám na svojom území;

16.  zdôrazňuje potrebu vyriešiť rozmer konfliktov medzi Gruzínskom a Abcházskom a medzi Gruzínskom a Južným Osetskom a zabezpečiť, aby boli práva a obavy všetkých dotknutých obyvateľov rovnako zohľadnené; zdôrazňuje, že izolácia Abcházska a Južného Osetska je kontraproduktívna pre urovnanie konfliktu, a víta štátnu stratégiu, ktorá predpokladá zapojenie prostredníctvom spolupráce a ktorá bola prijatá 27. januára 2010; podnecuje gruzínske orgány, aby konzultovali so všetkými zainteresovanými o príprave akčného plánu na vykonávanie tejto stratégie; zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov v konflikte; ďalej podnecuje EÚ, aby podporovala projekty slobody pohybu spolu s administratívnymi hraničnými čiarami medzi dotknutými obyvateľmi;

17.  považuje ženevské rokovania za veľmi dôležité, pretože sú jediným fórom, na ktorom sú zúčastnené všetky strany konfliktu, a kde traja hlavní medzinárodní aktéri – EÚ, OBSE a OSN – úzko spolupracujú s cieľom dosiahnuť bezpečnosť a stabilitu tohto regiónu; ľutuje, že potenciál tohto fóra doteraz nepriniesol žiadne podstatné výsledky, a že na hranici často dochádza k incidentom napriek vítanému zriadeniu mechanizmu na predchádzanie a riešenie incidentov; vyzýva strany, aby plne využívali tento mechanizmus a jeho potenciál na zlepšenie vzájomnej dôvery; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PP/VP), aby vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie nového stimulu pre tieto rokovania s cieľom dosiahnuť uspokojivú stabilizáciu situácie a plné vykonávanie dohody o prímerí z augusta 2008;

Pokrok na ceste k demokratizácii a dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu

18.  zdôrazňuje, že rešpektovanie demokratizácie, dobrej správy vecí verejných, politickej plurality, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd má mimoriadny význam pre určenie budúcich vzťahov Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska s EÚ; vyzýva tieto krajiny na obnovenie úsilia, pokiaľ ide o plné vykonávanie akčného plánu ESP, a Komisiu, aby im naďalej pomáhala v tomto úsilí; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným pokrokom týchto krajín v regióne Zakaukazska v tejto oblasti, ako to vyplýva zo správ Komisie o pokroku z roku 2009 a odporúčaní Rady Európy; víta iniciovanie dialógu o ľudských právach medzi EÚ, Gruzínskom a Arménskom a vyzýva, Azerbajdžan a EÚ, aby dokončili diskusie o štruktúre ekvivalentnej spolupráce;

19.  zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho presadzovania demokratických reforiem a významnú úlohu politického dialógu a spolupráce, ktoré sú kľúčom k rozvoju vnútroštátneho konsenzu; zdôrazňuje význam posilnenia nezávislejších, transparentnejších a demokratickejších inštitúcií vrátane nezávislosti súdnictva, posilnenia parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou a zabezpečenia demokratickej zmeny moci, podpory a posilnenia občianskej spoločnosti a rozvoja medziľudských kontaktov v rámci podpory demokracie a právneho štátu; konštatuje pomalý pokrok pri demokratizácii napriek vysloveným záväzkom;

20.  poukazuje na stále vysoko rozšírenú korupciu v regióne a vyzýva orgány, aby posilnili opatrenia zamerané na boj proti nej, pretože ohrozuje hospodársky rast a sociálny a politický rozvoj príslušných krajín; väčšia pozornosť by sa mala venovať boju proti monopolom, ako aj náboru v rámci verejných služieb; víta pokrok Gruzínska v boji proti korupcii;

21.  berie na vedomie voľby, ktoré sa nedávno konali v krajinách tohto regiónu; vyzdvihuje dôležitosť slobodných a spravodlivých volieb, ktoré sa majú konať v súlade s medzinárodnými záväzkami a normami, a že je potrebné, aby sa tieto krajiny ďalej snažili o prijímanie a vykonávanie reforiem na dosiahnutie týchto noriem, vrátane posilnenia povolebných kontrolných mechanizmov a zabezpečenia riadneho vyšetrovania a zodpovednosti za akékoľvek povolebné násilie; zdôrazňuje úlohu EÚ pri poskytovaní technickej pomoci a zabezpečení medzinárodného a nezávislého pozorovania volieb; potvrdzuje stanovisko, že EÚ neuznáva ústavný a právny rámec, v ktorom sa konajú voľby odtrhnutých území, a obhajuje politické práva vysídlených osôb;

22.  považuje slobodu prejavu považuje za základné právo a zásadu, pričom úlohu médií vníma ako rozhodujúcu, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli médiá slobodné a nezávislé; je znepokojený obmedzeniami slobody prejavu a nedostatočnou pluralitou médií v krajinách Zakaukazska a vyzýva orgány, aby ich zabezpečili; odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zastrašovanie zamestnancov médií, útoky, mučenie a zlé zaobchádzanie s novinármi; domnieva sa, že zásady a mechanizmy samoregulácie, ktoré sú dôležitým prvkom slobody slova, je nutné zlepšiť a posilniť príslušnými odbornými orgánmi;

23.  zastáva názor, že treba zaručiť slobodu zhromažďovania, pretože je dôležitá pre rozvoj slobodnej, demokratickej a živej spoločnosti; s obavami zaznamenáva priame a nepriame problémy, ktoré musí prekonávať občianska spoločnosť pri svojom zriaďovaní, a je znepokojený prijatím právnych predpisov a praktikami, ktoré by mohli nepriamo obmedziť právo na zhromažďovanie, vrátane administratívneho obťažovania v daňových otázkach; zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pre demokratizačné, mierové a zmierovacie procesy v regióne;

24.  vyzýva krajiny v regióne, aby sa aktívne zúčastnili na práci Parlamentného zhromaždenia EURONEST a aby využili možnosti, ktoré ponúka v oblasti mnohostrannej a dvojstrannej výmeny názorov, ako aj v oblasti legislatívnej aproximácie k normám EÚ a parlamentnej kontroly demokratických reforiem; v tejto súvislosti poznamenáva, že je rozhodujúce zintenzívniť dialóg medzi poslancami parlamentov krajín tohto regiónu; dúfa, že takto by sa mohol vytvoriť rámec pre bilaterálne zasadnutia medzi arménskymi a azerbajdžanskými poslancami parlamentu s cieľom začať parlamentný dialóg, ktorý by mohol prebiehať za prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu; vyzýva záujemcov spomedzi národných parlamentov členských štátov EÚ a Európsky parlament, aby posilnili parlamentnú spoluprácu s parlamentmi daného regiónu s cieľom posilniť svoju úlohu a rozhodovacie schopnosti;

Hospodárske otázky a sociálny rozvoj

25.  zastáva názor, že širšia spolupráca na regionálnej úrovni a s EÚ v sektoroch, ako napr. hospodárstvo, doprava, energetika a životné prostredie, má zásadnú úlohu pre optimálny rozvoj samotných sektorov a pre zabezpečenie stability v regióne, ale že táto spolupráca by mala zároveň zahŕňať budovanie ľudského kapitálu v celom regióne ako dlhodobej investície; víta skutočnosť, že všetky tri krajiny čerpajú výhody všeobecného systému preferencií EÚ (GSP), a zároveň poznamenáva, že všetky z nich sú oprávnené pre systém GSP+ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných; poznamenáva, že regionálna spolupráca v súdnej a policajnej oblasti a zriadenie integrovaného riadenia hraníc sú základným predpokladom pre ďalšie presadzovanie mobility v regióne a vo vzťahu k EÚ; ľutuje skutočnosť, že realizácii regionálnych projektov s účasťou všetkých troch krajín stále bránia nevyriešené konflikty;

26.  podčiarkuje dôležitosť budovania priaznivej podnikovej atmosféry a rozvoja súkromného sektora; poznamenáva, že pozoruhodný hospodársky rast Azerbajdžanu je založený prevažne na príjmoch z ropy a plynu; podporuje reformný proces, ktorý by mohol ekonomiku zatraktívniť pre zahraničných investorov; nabáda azerbajdžanské orgány, aby urýchlili svoje rokovania o vstupe do WTO a vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporila Azerbajdžan v tomto procese; víta pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskych reforiem v Arménsku a Gruzínsku; poznamenáva však, že hospodársky vývoj v Arménsku a Gruzínsku bol ovplyvnený globálnou hospodárskou krízou, a víta rozhodnutie prijaté koncom roku 2009 o poskytnutí makrofinančnej pomoci obom uvedeným krajinám;

27.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti rapídnym nárastom vojenských a obranných výdavkov v Zakaukazsku a budovaním vojenských arzenálov; zdôrazňuje, že touto významnou časťou domáceho rozpočtu sa odčerpávajú veľké finančné zdroje z naliehavejších oblastí, ako je zníženie chudoby, sociálne zabezpečenie a hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby zabránili tomu, aby makrofinančná pomoc EÚ nepriamo financovala vojenské vyzbrojovanie regiónu;

28.  poznamenáva strategickú geopolitickú polohu Zakaukazska a jeho rastúci význam ako energetického, dopravného a komunikačného koridoru, ktorý spája región Kaspického mora a strednú Áziu s Európou; z tohto dôvodu považuje za mimoriadne dôležité, aby mala spolupráca EÚ so Zakaukazskom najvyššiu prioritu, a to nielen v záležitostiach súvisiacich s energetikou; zdôrazňuje úlohu týchto troch krajín pre tranzit zdrojov energie, ako aj pre diverzifikáciu energetických dodávok a ciest EÚ; v tejto súvislosti znovu pripomína, že Únia by mala prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie politickej stability tohto regiónu; víta pripravenosť azerbajdžanskej a gruzínskej vlády zohrávať aj naďalej aktívnu úlohu pri podpore energetických dodávok vychádzajúcich z podmienok trhu a diverzifikácie tranzitu v regióne; dôrazne odporúča zúčastneným krajinám a Komisii, aby zahrnuli Arménsko do relevantných projektov v oblasti dopravy a energetiky v regióne;

29.  uznáva význam regiónu pre spoluprácu v oblasti energetiky a energetickej bezpečnosti s EÚ, najmä v kontexte rozvoja južného koridoru (Nabucco a White Stream); zdôrazňuje význam prehlbovania energetického partnerstva EÚ – Azerbajdžan a berie na vedomie vysokú hodnotu energetických zdrojov Azerbajdžanu a zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú v hospodárskom rozvoji krajiny; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zisky pochádzajúce z využívania prírodných zdrojov rozdelili rovnako a investovali do rozvoja krajiny ako celku, čo jej umožní poistiť sa proti negatívnym dosahom prípadného poklesu v produkcii ropy; berie na vedomie zintenzívnenie partnerstva Azerbajdžanu a Ruska najmä v sektore energetiky, a v tomto kontexte víta zámer Azerbajdžanu diverzifikovať svoju ekonomiku; zdôrazňuje význam transparentnosti v odvetví energetiky v tomto regióne ako kľúčového predpokladu pre dôveru investorov, a chváli Azerbajdžan za účasť na iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle;

30.  uznáva kľúčovú úlohu rozvoja nových infraštruktúr a dopravných koridorov, projektov spájajúcich regióny Kaspického a Čierneho mora cez Zakaukazsko alebo z neho, ako sa tiež uvádza v oznámení o druhom strategickom prieskume energetickej politik; v tejto súvislosti podporuje všetky iniciatívy, ktoré prispejú k nadviazaniu hlbšieho dialógu medzi krajinami výroby, spotreby a tranzitu, v ktorom by sa vymieňali odborné znalosti v oblasti energetických regulačných systémov a právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok, najlepšie postupy vrátane mechanizmov transparentnosti a solidarity a rozvoja mechanizmov včasného varovania pri narušení dodávok energie; je presvedčený, že tento dialóg ide ruka v ruke so zbližovaním regulačných rámcov, integráciou trhu a nediskriminačným režimom v súvislosti s cezhraničnými prepravnými infraštruktúrami;

31.  zdôrazňuje dôležitosť podpory opatrení energetickej účinnosti, investícií do obnoviteľných zdrojov energie a toho, aby sa zabezpečilo riešenie otázok spojených so životným prostredím; uznáva, že zabezpečenie diverzity dodávok je veľmi dôležité a môže sa docieliť prostredníctvom užšej spolupráce so susednými štátmi; zastáva názor, že Regionálne environmentálne centrum pre Kaukaz by malo byť primerane financované a podporované, aby sa mohli realizovať aj dôveryhodné cezhraničné projekty; považuje plány Azerbajdžanu na stanovenie rozvoja alternatívnych zdrojov energie za prioritu vlády za chvályhodné a nabáda k sledovaní podobných cieľov; víta rozhodnutie Arménska odstaviť jadrovú elektráreň v Medzamore a podnecuje arménske orgány, aby sa usilovali nájsť reálne alternatívne riešenia pre dodávky energií, ako to žiada EÚ; víta úsilie gruzínskej vlády o rozvoj hydroenergetiky a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podpory zo strany EÚ;

32.  nazdáva sa, že podpora sociálnej súdržnosti a sociálneho dialógu prostredníctvom zapojenia všetkých sociálnych aktérov, podpora rodovej rovnosti a práv žien, investície do vzdelania a zdravotníctva a budovanie ľudského kapitálu a zabezpečenie primeraného životného štandardu sú nevyhnutné pre vybudovanie živých demokratických spoločností; berie na vedomie ako pozitívum, že všetky tri krajiny prijali svoje vlastné programy na zníženie chudoby, a povzbudzuje k ich dôkladnému vykonávaniu;

Na ceste k stratégii EÚ

33.  víta Východné partnerstvo a berie na vedomie s ním súvisiace iniciatívy, ktoré boli podniknuté, ako aj schôdze, ktoré sa konali; zdôrazňuje, že by ho mali sprevádzať konkrétne projekty a primerané stimuly, aby sa stalo dôveryhodným; má v úmysle ďalej vyvíjať parlamentný rozmer partnerstva;

34.  víta príležitosť, ktorú poskytuje Východné partnerstvo na prehĺbenie bilaterálnych vzťahov s krajinami Zakaukazska a EÚ prostredníctvom vytvorenia nových zmluvných vzťahov vo forme dohôd o pridružení; zdôrazňuje význam začlenenia cieľov a referenčných kritérií do dokumentov, ktoré nadviažu na súčasné akčné plány; pripomína, že k podmienkam pre začatie rokovaní patrí dostatočná úroveň demokracie, právneho štátu a ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby poskytla technickú pomoc, aby mohli krajiny splniť predbežné podmienky; víta najmä komplexný program budovania inštitúcií, ktorý ponúka Východné partnerstvo ako inovačný nástroj priamo zameraný na pomoc krajinám, aby mohli splniť tieto predbežné podmienky; opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament má výsadné právo byť okamžite a v plnej miere informovaný vo všetkých fázach procesu rokovaní o dohodách o pridružení, pretože bude musieť vyjadriť súhlas s ich uzatvorením; očakáva vykonávanie dohôd o pridružení všetkými krajinami Zakaukazska s cieľom urýchliť proces hospodárskej integrácie a politickej spolupráce s EÚ;

35.  nazdáva sa, že akčné plány ESP a ich vykonávanie predstavujú hlavný základ pre hodnotenie dodržiavania záväzkov a pokroku v dvojstranných vzťahoch s EÚ a pre prehodnotenie vylepšenia dohôd s príslušnými krajinami; berie na vedomie pevný záväzok Arménska a Gruzínska v oblasti vykonávania akčného plánu ENP a vyzýva Azerbajdžan, aby v tejto súvislosti zintenzívnil svoje úsilie; zastáva názor, že do tohto procesu by mal byť zapojený Európsky parlament; berie na vedomie rozličný pokrok, ktorý jednotlivé tri krajiny dosiahli pri vykonávaní príslušných akčných plánov ESP; nazdáva sa, že rokovania o nových dohodách o pridružení by mali zohľadňovať tieto rozdiely a odlišné ciele, ako aj regionálny rozmer, a to, že ku všetkým krajinám je potrebné pristupovať rovnako;

36.  zastáva názor, že regionálny rozmer stratégie EÚ pre Zakaukazsko by sa mal náležite posilniť; v tejto súvislosti víta vyčlenenie ďalších finančných zdrojov na ENPI v rámci Východného partnerstva pre programy regionálneho rozvoja a viacstrannej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby definovala súbor regionálnych a cezhraničných projektov a programov pre všetky tri krajiny Zakaukazska v oblastiach, ako je doprava, životné prostredie, kultúra a občianska spoločnosť s cieľom poskytnúť konkrétne stimuly na zvýšenie spolupráce a vybudovanie dôvery medzi zúčastnenými stranami;

37.  pripomína, že všetky krajiny Zakaukazska sú zároveň súčasťou iniciatívy Čiernomorská synergia, ktorá posilňuje vzájomnú dôveru prostredníctvom podnecovania regionálnej spolupráce v istých oblastiach vrátane cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje význam čiernomorského regiónu pre EÚ a vyzýva Radu a Komisiu, a najmä podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby rozvinuli myšlienky a stratégie zamerané na užšiu spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Čierneho mora a na zintenzívnenie vzťahov s Európskou úniou; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť inštitucionalizovanú štruktúru vo forme čiernomorskej únie;

38.  opätovne potvrdzuje, že pozície Ruskej federácie, Turecka a USA zohrávajú dôležitú úlohu pri urovnaní konfliktu na území Zakaukazska; zdôrazňuje, že cieľom rozvíjania Východného partnerstva nie je izolácia Ruska, práve naopak, je ním nastolenie mieru, stability a hospodárskeho pokroku pre všetky zúčastnené strany s prínosom pre celý región a susedné krajiny;

Bezpečnostné otázky a mierové riešenie konfliktov

39.  nazdáva sa, že poskytovanie podpory v procesoch riešenia konfliktov je rozhodujúce a že EÚ je v dobrej pozícii, pokiaľ ide o podporu budovania, obnovy a nápravy dôvery, a má možnosť pomôcť zapojiť postihnuté komunity; v tejto súvislosti je veľmi dôležité vytvoriť priestor pre občiansku angažovanosť nielen medzi vedúcimi predstaviteľmi, ale aj medzi občianskymi organizáciami; ďalej sa nazdáva, že je podstatné, aby sa zachovala vysoká úroveň medzinárodnej pozornosti voči všetkým konfliktom v regióne, a tým zabezpečilo ich rýchle riešenie; uznáva regionálnu spoluprácu ako podmienku potrebnú na vybudovanie dôvery a posilnenie bezpečnosti v súlade s prioritami európskej susedskej politiky; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa plne angažovali vo viacstrannej spolupráci v rámci Východného partnerstva bez toho, aby ju spájali s konečným riešením konfliktov;

40.  zdôrazňuje nebezpečný potenciál prerastania zmrazených konfliktov v danom regióne; v tejto súvislosti odporúča ustanoviť konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Zakaukazsku so zapojením príslušných krajín a príslušných regionálnych a globálnych aktérov s cieľom vypracovať pakt stability pre Zakaukazsko;

41.  berie na vedomie súčasnú účasť EÚ v procesoch riešenia konfliktov v regióne a verí, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa EÚ zabezpečí poprednejšia úlohu; plne podporuje osobitného predstaviteľa EÚ pre Zakaukazsko, ktorým je pán Peter Semneby; víta prácu pozorovacej misie EÚ v Gruzínsku a vyzýva k vyššiemu pôsobeniu EÚ v snahe presvedčiť Rusko a príslušné de facto orgány, aby prestali blokovať vstup pozorovacej misie EÚ do Južného Osetska a Abcházska; nazdáva sa, že EÚ má teraz príležitosť podporiť vyriešenie konfliktu v Náhornom Karabachu, a zdôrazňuje význam príspevku EÚ tejto oblasti; považuje preto za neodvratné, aby sa posilnila úloha EÚ v Minskej skupine prostredníctvom zriadenia mandátu EÚ pre francúzskeho spolupredsedu Minskej skupiny, žiada Komisiu, aby posúdila možnosť poskytovania humanitárnej pomoci a podpory obyvateľom Náhorného Karabachu a osobám vysídleným v rámci krajiny, ktoré utiekli z regiónu; vyzýva Komisiu a OPEÚ Semnebyho, aby uvažovali o rozšírení pomoci a programov šírenia informácií na Náhorný Karabach, ako aj do Abcházska a Osetska;

42.  vyzýva PP/VP, aby podrobne sledovala vývoj situácie v regióne a aby sa aktívne podieľala na procesoch riešenia konfliktov; s uznaním hodnotí prácu osobitného predstaviteľa pre Zakaukazsko a vyjadruje nádej, že predstaviteľ zabezpečí kontinuitu a súlad vo svojej činnosti; nabáda Radu k tomu, aby zvážila možné použitie nástrojov SBOP s cieľom zintenzívnenia svojej účasti v procesoch budovania mieru a riadenia konfliktov;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť poskytnúť podstatnú finančnú a technickú podporu opatreniam na budovanie a podporu dôvery medzi obyvateľstvom krajín a v rámci nich, a podieľať sa na projektoch nápravy a obnovy v regióne postihnutom konfliktom, ako napr. zárobkové projekty a projekty v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie osôb vysídlených v rámci krajiny a osôb po návrate, v oblasti nápravy bývania a projekty zamerané na dialóg a sprostredkovanie; ako aj pokračovať vo vypracúvaní a podporovaní projektov občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na podporu zmierenia a kontaktov medzi miestnymi spoločenstvami a jednotlivcami;

Demokratizácia, ľudské práva a právny štát

44.  podporuje financovanie a pomoc, ktorú EÚ regiónu poskytuje s cieľom presadzovať tieto zásady a procesy, a nazdáva sa, že táto pomoc EÚ by sa mala poskytovať na základe politických podmienok, ako napr. pokrok v politickom dialógu a reforme a demokratizačných procesoch; varuje pred možnosťou, že vlády zneužijú konflikty na odpútanie záujmu medzinárodného spoločenstva od domácich záležitostí;

45.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že záväzky zahrnuté do balíka politických podmienok budú dodržiavané, ako napr. osobitný záväzok gruzínskej vlády, že poskytne nový podnet pre demokratické reformy zahrnuté do pomoci EÚ na riešenie situácie po konflikte, na ktorej sa Komisia a Gruzínsko dohodli v januári 2009, a že bude Európskemu parlamentu poskytovať pravidelne správy o pokroku;

46.  víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni pre Arménsko; víta možnosť zvýšenej finančnej pomoci v rámci Východného partnerstva, a to aj na pomoc pri príprave na rokovania o nových dohodách o pridružení má EÚ príležitosť ponúknuť technickú pomoc, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ponúknuť cielenú pomoc aj Azerbajdžanu a Gruzínsku;

47.  zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť právam menšín a zraniteľných skupín, a povzbudzuje Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, aby uskutočňovali programy verejného vzdelávania v oblasti ľudských práv, ktoré propagujú hodnoty tolerancie, pluralizmu a diverzity vrátane rešpektovania sexuálnych menšín a ostatných marginalizovaných a stigmatizovaných skupín;

48.  vyjadruje svoje obavy z odmietnutia spoločnosti Eutelsat vysielať vysielanie gruzínskej verejnoprávnej televíznej spoločnosti v ruskom jazyku, keďže sa zdá, že toto odmietnutie je politicky motivované; zdôrazňuje, že toto odmietnutie prenecháva de facto monopol pre satelitný prenos pre poslucháčov žijúcich v rusky hovoriacich regiónoch spoločnosti Intersputnik a jej hlavnému klientovi, ktorým je Gazprom Media Group; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby v demokratickej a pluralistickej spoločnosti neboli kladené prekážky vysielaniu nezávislých médií;

49.  uznáva možnú úlohu fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva ako fóra na podporu rozvoja skutočnej občianskej spoločnosti a na posilnenie svojej pozície v štátoch regiónu a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fórum získa dostatočnú finančnú podporu; poukazuje na dôležitosť financovania projektov občianskej spoločnosti a na úlohu, ktorú delegácie EÚ v danom regióne zohrávajú pri ich výbere, ako aj na význam, ktorý tieto projekty môžu mať pre podporu kontaktov na regionálnej úrovni;

Hospodárska spolupráca a sociálny rozvoj

50.  nazdáva sa, že EÚ by mala naďalej podporovať hospodársky rozvoj, obchod a investície v regióne; nazdáva sa, že obchodná politika je základným činiteľom politickej stability a hospodárskeho rozvoja a prispeje k odstráneniu chudoby na Zakaukazsku; verí, že rokovanie o podrobných a komplexných dohodách o voľnom obchode a ich ustanovenie by mohlo zohrať v tejto súvislosti veľmi dôležitú úlohu; vyzýva Komisiu, aby zvážila možné spôsoby pomoci krajinám v regióne s cieľom pripraviť ich a umožniť im rokovať a v budúcnosti vykonávať a dodržiavať záväzky stanovené v budúcich podrobných a komplexných dohodách o voľnom obchode a poskytnúť v primeranom čase komplexné hodnotenie sociálneho a environmentálneho vplyvu týchto dohôd; okrem toho podporuje krajiny Zakaukazska, aby posúdili vytvorenie zóny voľného obchodu medzi sebou;

51.  upozorňuje na geopolitickú situáciu Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu vo vzťahu k EÚ, Turecku ako kandidátskej krajiny na pristúpenie k EÚ, Rusku a Iránu,; domnieva sa, že obchod je jednou z kľúčových zložiek všeobecnej politiky EÚ na podporu politickej stability, rešpektovania ľudských práv, trvalo udržateľného rastu a prosperity; domnieva sa, že regionálny rozmer stratégie EÚ pre Zakaukazsko si vyžaduje regionálny prístup k rokovaniam o obchodných dohodách; vyzýva Komisiu, aby určila spoločné oblasti hospodárskeho záujmu, ktoré môžu prekonať rozpory, uľahčiť dialóg a podporiť regionálnu spoluprácu; vyzýva EÚ, aby sa vo väčšej miere zaangažovala a zapojila do integrácie tohto regiónu vzhľadom na to, že Spoločenstvo má v súčasnosti výlučnú právomoc v oblasti obchodnej politiky;

52.  víta dokončenie štúdií uskutočniteľnosti pre Gruzínsko a Arménsko v máji 2008, z ktorých vyplýva, že rozsiahle a komplexné dohody o voľnom obchode (DCDTA) by týmto krajinám a EÚ priniesli významné hospodárske výhody, čím by umožnili Komisii vstúpiť do prípravnej fázy pre budúce rokovania o rozsiahlych a komplexných dohodách o voľnom obchode; nabáda Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan, aby zlepšili pokrok pri plnení svojich akčných plánov európskej susedskej politiky a dodržiavaní odporúčaní Komisie, najmä z hľadiska zlepšenia ich administratívnej a inštitucionálnej kapacity a vykonávania regulačných reforiem (predovšetkým v súvislosti s veľmi nízkou úrovňou ochrany duševného vlastníctva vo všetkých troch krajinách), čo je jednou z podmienok potrebných pre účinné vykonávanie a zachovanie účinkov takýchto ambicióznych dohôd o voľnom obchode; je presvedčený, že uzavretie dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom by mohlo nielen viesť k hospodárskemu rastu, ale aj zvýšiť objem zahraničných investícií, vytvoriť nové pracovné miesta a odstrániť chudobu;

53.  pripomína, že energetická bezpečnosť je otázkou, ktorá trápi všetkých; naliehavo preto žiada EÚ, aby poskytla pevnejšiu podporu projektom v oblasti energetiky v regióne v súlade s európskymi normami vrátane projektov podporujúcich energetickú účinnosť a rozvoj alternatívnych zdrojov energie, aby posilnila svoju spoluprácu v otázkach energie a aby vyvíjala úsilie smerom k čo najskoršiemu dokončeniu južného energetického koridoru vrátane plynovodu Nabucco; zároveň vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty v oblasti energetiky a dopravy v Zakaukazsku posilnia vzťahy medzi všetkými troma krajinami a nebudú dôvodom pre vylúčenie istých komunít; opätovne potvrdzuje dôležitosť iniciatívy z Baku a jej príslušných podporných programov INOGATE a TRACECA;

54.  zdôrazňuje, že politická stabilita je kľúčová pre spoľahlivé a neprerušované dodávky energetických zdrojov, aby sa zabezpečil riadne podmienky rozvoja infraštruktúry; v tejto súvislosti pripomína, že dvojitý energetický koridor, ktorý tvoria ropovody Baku–Tbilisi–Ceyhan (BTC) a Baku–Tbilisi–Erzerum (BTE), podporuje zbližovanie EÚ a regiónu Kaspického mora; vyzýva na zmladenie existujúcich bilaterálnych dohôd alebo memoránd o porozumení uzatvorených s troma zakaukazskými krajinami v oblasti energetiky, so zahrnutím doložky o energetickej bezpečnosti stanovujúcej kódex správania a konkrétne opatrenia v prípade narušení dodávok energie; domnieva sa, že ustanovenia o dodávkach energie a tranzite by mali byť prvkom v rokovaniach o širokých dohodách o pridružení s týmito krajinami;

55.  opakuje význam kontaktov medzi ľuďmi a mobilitných programov, najmä tých, ktoré sú zamerané na mládež, a partnerských programov s regiónmi EÚ a miestnymi komunitami národnostných menšín s vysokým stupňom autonómie; je presvedčený, že je potrebné zvýšiť počet študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na programoch mobility; víta uzatvorenie dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisných dohôd s Gruzínskom a vyzýva Radu a Komisiu, aby postúpili ďalej v zjednodušení vízového režimu a readmisných dohodách s Arménskom a Azerbajdžanom;

56.  opätovne potvrdzuje, že vzhľadom na dôležitosť Zakaukazska pre EÚ a možnú úlohu, ktorú EÚ zohráva v podnecovaní jeho rozvoja a riešení jeho konfliktov, je potrebné, aby EÚ vyvinula stratégiu pre tento región;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vládam a parlamentom Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443. (2) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 53. (3) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64. (4) Prijaté texty, P7_TA(2009)0120. (5) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 26. (6) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11. 2009, s. 7. (7) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 67.