Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2591(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0348/2010

Rozpravy :

PV 16/06/2010 - 4
CRE 16/06/2010 - 4

Hlasovanie :

PV 16/06/2010 - 8.12

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0223

Prijaté texty
PDF 158kWORD 124k
Streda, 16. júna 2010 - Štrasburg Finálna verzia
EÚ 2020
P7_TA(2010)0223B7-0348, 0351 a 0353/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

–  so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK(2010)0116),

–  so zreteľom na vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK(2010)0114),

–  so zreteľom na dokument Európskej rady s názvom Sedem krokov k realizácii európskej stratégie pre rast a zamestnanosť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(1) ,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vzhľadom na pretrvávajúci závažný stav finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy sú očakávania týkajúce sa novej stratégie EÚ 2020, ktorú musí schváliť Európska rada v júni 2010, veľmi vysoké,

B.  keďže mnohé členské štáty ešte stále bojujú so stúpajúcou mierou nezamestnanosti, ktorá sa môže dotknúť až 28 miliónov osôb žijúcich v EÚ, zatiaľ čo zo strednodobého hľadiska neexistuje primerané politické riešenie, čo vyvoláva nesmierne sociálne a ľudské problémy, keďže v dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a zhoršila sa neistota zamestnania,

C.  keďže udržateľnejšie schémy výroby, distribúcie a spotreby sú zásadnou požiadavkou vzhľadom na zmenu klímy, stratu biodiverzity a úbytok prírodných zdrojov,

D.  keďže oznámenie Komisie a vyhlásenia Rady o obsahu stratégie EÚ 2020, ako sú hlavné ciele, kľúčové návrhy, ťažkosti a ukazovatele, mali veľmi všeobecný charakter a Komisia preto musí bezodkladne predložiť podrobné plány na objasnenie toho, ako sa tieto iniciatívy budú úspešne realizovať a predložiť tieto plány Parlamentu,

E.  keďže na to, aby sa dosiahli výsledky, musia byť európske úlohy a zodpovednosti organizovane rozdelené medzi európske, národné, regionálne a miestne úrovne európskej správy, ktoré musia zodpovedať nárokom na vysokú kvalitu a zodpovednosť, a všetci významní iniciátori zmien, ako sú podniky a univerzity spolupracujúce s miestnou a regionálnou samosprávou a občianskou spoločnosťou, by mali zohrávať kľúčovú úlohu v rámci nového mechanizmu zavádzania,

F.  keďže je dôležité, aby sa zohľadnila demografická kríza a jej dôsledky a keďže budúce generácie by nemali byť obetované pre to, aby sa zachovali existujúce výhody predchádzajúcich generácií,

Všeobecné poznámky

1.  vyjadruje hlboké sklamanie nad hlavnými zložkami novej stratégie EÚ 2020, ktorú schválila Európska rada 26. marca 2010; nalieha na Európsku radu, aby si zo súčasnej krízy vzala ponaučenie a aby vypracovala skutočne prezieravú, ambicióznu a ucelenú stratégiu;

2.  požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ 2020 uplatňovala široká politická koncepcia pre budúcnosť EÚ ako konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia do centra tvorby politiky;

3.  zastáva názor, že členské štáty by mali zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť zavedením štrukturálnych reforiem s cieľom optimalizovať verejné výdavky, zredukovať byrokraciu, posilniť postavenie občanov, podporovať podnikanie a inovácie, vytvárať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre MSP, a umožniť ľuďom maximálne využiť svoj potenciál;

4.  uznáva, že v záujme zamedzenia reakciám na krízu eura, ktorá by viedla k dlhodobej hospodárskej stagnácii, by Únia mala zároveň vykonávať stratégiu zameranú na zrýchlenie udržateľného hospodárskeho rastu, spolu s reformami, ktorých cieľom je obnova a posilnenie konkurencieschopnosti;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záveroch Európskej rady nie je zohľadnená potreba toho, aby sa súčasný krehký proces obnovy v plnej miere odrazil v novej stratégii do roku 2020, a to stanovením jednotného politického programu a úplným začlenením makroekonomickej politiky do tejto stratégie s cieľom zabezpečiť, aby nevyhnutná konsolidácia rozpočtov neohrozila realizáciu stratégie;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že s Parlamentom ako zastupiteľským orgánom občanov Európy sa nekonzultuje o ukazovateľoch, ktoré sú základom národného programu reforiem v rámci stratégie EÚ 2020; naliehavo vyzýva Radu, aby na svojom júnovom zasadaní podporila hlavné zložky stratégie EÚ 2020, no trvá na to, že Rada by nemala prijímať končené rozhodnutia o kľúčových nástrojoch a ukazovateľoch stratégie EÚ 2020 bez toho, aby čo najskôr uskutočnila riadne konzultácie s Európskym parlamentom; v duchu tejto myšlienky zastáva názor, že do stanovenia a vykonávania stratégie by mali byť aktívne zapojené aj regióny, mestské zastupiteľstvá, sociálni partneri a MVO;

T'ažkosti a hlavné ciele

7.  berie na vedomie päť hlavných cieľov, na ktorých sa dohodla Európska rada o miere zamestnanosti, výskume a rozvoji, emisiách skleníkových plynov, úrovniach vzdelania a sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele by mali byť formulované v rámci jednotnej a ucelenej stratégie udržateľného rozvoja, v ktorej by boli spojené programy hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky;

Obnova jednotného trhu

8.  zdôrazňuje, že jednotný trh je jednou z hlavných hnacích síl európskeho rastu a že ešte stále je potrebné jeho dokončenie; poukazuje na to, že pretrvávanie určitých prekážok voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu si vyžaduje ďalšie úsilie zo strany európskych inštitúcií v záujme vytvorenia spravodlivého, lepšieho, konkurencieschopnejšieho a účinnejšieho jednotného trhu;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby voľný obchod a prístup na svetový trh zostal jadrom tvorby politiky a že je sa treba vyhýbať akýmkoľvek snahám o protekcionizmus, pretože inovatívni podnikatelia a spoločnosti dokážu na voľnom a globálnom trhu prospievať;

10.  zdôrazňuje, že na dokončenie jednotného trhu, ako aj na to, aby ho občania viac akceptovali, sú potrebné odvážnejšie iniciatívy; preto víta správu vypracovanú Mariom Montim, ktorá podobne ako uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010(2) obsahuje zaujímavé návrhy na dosiahnutie konsenzu a vytvorenie silnejšieho jednotného trhu;

11.  domnieva sa, že vytvorenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne, ako aj nelegislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

MSP v sociálnom trhovom hospodárstve

12.  zdôrazňuje, že EÚ by mala stimulovať a podporovať MSP a podnikanie, ktoré sú rozhodujúce pre zachovanie a vytváranie pracovných miest, a že by mala znížiť administratívnu a regulačnú záťaž a zjednodušiť pravidlá, aby MSP mohli rýchlejšie rásť prostredníctvom voľného obchodovania s vlastnými produktmi/službami ponúkanými 500 miliónom spotrebiteľom, ktorý tvoria jednotný trh EÚ, a že musí ďalej obmedziť byrokraciu; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prostredníctvom politického úsilia na všetkých úrovniach dosiahlo úplné uplatňovanie iniciatívy ’Small Business Act’;

13.  zdôrazňuje, že MSP sú hlavnou oporou sociálneho trhového hospodárstva, vytvárajú pracovné miesta a zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove hospodárskeho a udržateľného rastu, a preto treba uprednostniť pokračujúce úsilie v oblasti reforiem, ako sú právne predpisy priaznivé pre MSP, vytváranie vhodných podmienok pre začínajúcich podnikateľov, podpora podnikania a zlepšovanie prístupu k financovaniu; ďalej zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať ciele a iniciatívy, ktoré podnecujú zvyšovanie priemerného podielu kmeňového a rizikového kapitálu v spoločnostiach;

14.  poukazuje na to, že mikropodniky môžu často pomôcť v boji proti nezamestnanosti a že založenie podniku je často cestou k úspechu aj napriek nečinnosti spoločnosti, že prvým predpokladom pre rozvoj MSP je ich schopnosť získať dostatočné financovanie na ich aktivity a že zachovanie záručných mechanizmov, dynamické druhé trhy a bankový sektor podporujúci hospodársku činnosť v Európe sú základnými podmienkami pre rozvoj MSP;

Cieľ v oblasti zamestnanosti

15.  opakuje, že kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020 by mali byť kvalitné pracovné miesta, a že intenzívnejšie zameranie sa na dobré fungovanie trhov práce a na sociálne podmienky je nevyhnutné na zlepšenie zamestnanosti; požaduje preto novú agendu na podporu dôstojnej práce, zaručenie práv pracovníkov v celej Európe a zlepšenie pracovných podmienok;

16.  domnieva sa, že v novej stratégii sa musí klásť väčší dôraz na dôstojnú prácu vrátane boja proti nenahlásenej práci a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli naň získať prístup;

17.  domnieva sa, že nová stratégia by mala podporovať trhy práce, ktoré zlepšujú stimuly a pracovné podmienky ľudí a zároveň viac podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby prijímali nových a neprepúšťali starých zamestnancov;

Cieľ v oblasti výskumu

18.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali celkový cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali potenciál súčinnosti medzi prostriedkami politiky súdržnosti a prostriedkami na výskum a vývoj, a aby zabezpečili, aby tieto nástroje vyústili do inovácie, ktorá spoločnosti prinesie skutočný prospech;

19.  zdôrazňuje, že hlavné projekty v oblasti výskumu a vývoja, kľúčové investície do energetickej infraštruktúry, nová kompetencia EÚ v oblasti vesmírnej politiky, ako aj inovačná politika EÚ si vyžadujú pevnú, dôveryhodnú a udržateľnú finančnú podporu EÚ, ak sa majú dosiahnuť kľúčové ciele Únie do roku 2020;

20.  poukazuje na to, že Európa musí ďalej zvýšiť svoj potenciál, pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, vedu, výskum a technológiu, a tým i svoju inovačnú kapacitu ako kľúčové hľadiská konkurencieschopnosti a že znalostný trojuholník musí zostať jadrom stratégie EÚ 2020;

21.  zastáva názor, že v záujme dosiahnutia toho, aby bol európsky výskum účinnejší, je nevyhnutné zefektívniť existujúce štruktúry a vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre výskum a inovácie ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore; vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu a najmä dostupnosť rizikového kapitálu;

Ciele v oblasti klímy/energie

22.  vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele Európskej rady v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti nie sú ambiciózne a v tejto súvislosti nie sú zamerané na vedúcu úlohu vo svete, ktorý čelí zmene klímy a vážnemu úbytku prírodných zdrojov a v ktorom sú celosvetové ekosystémy na pokraji zrútenia; vyzýva preto na okamžité a súčasné prijatie týchto záväzných cieľov pre EÚ:

   a) cieľ znížiť vnútroštátne emisie skleníkových plynov o 30 % pre rok 2020 a podstatné ďalšie zníženie v dlhodobom rámci za predpokladu, že ostatné krajiny sú tiež pripravené zaviazať sa k prijatiu primeraných opatrení;
   b) cieľ v oblasti zvýšenia účinnosti využívania zdrojov;
   c) cieľ znížiť spotrebu energie o 20 % a zvýšiť podiel energií z obnoviteľných zdrojov na najmenej 20 % do roku 2020 a zároveň odstrániť technické a netechnické prekážky ďalšieho rozvoja udržateľných obnoviteľných zdrojov energií ako prvý krok k vytvoreniu do roku 2050 vysoko účinného hospodárstva bez emisií CO2, ktoré bude založené najmä na obnoviteľných zdrojoch energií;
   d) merateľné ciele zamerané na zastavenie straty biodiverzity a služieb ekosystémov a na ich obnovenie do roku 2020 tam, kde je to možné;

Cieľ v oblasti vzdelávania

23.  berie na vedomie hlavný cieľ v oblasti zlepšenia vzdelávania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad absenciou číselne vyjadrených cieľov a naliehavo vyzýva Európsku radu, aby stanovila 100 % cieľ pre stredoškolské vzdelávanie, ako aj jasné kvalitatívne ciele a ukazovatele pre základné a stredoškolské vzdelávanie;

24.  žiada členské štáty, aby prijali ambiciózne ciele stanovené v oznámení Komisie o EÚ 2020 tak, aby do roku 2020 úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky boli pod 10 % príslušnej vekovej skupiny a aby najmenej 40  % populácie malo ukončené terciárne vzdelávanie alebo jeho ekvivalent;

25.  zdôrazňuje potrebu mohutných politík celoživotného vzdelávania, ktorými by sa mali podporovať príležitosti na odbornú prípravu a ktoré by mali byť dostupné jednotlivcom počas ich profesijného života; poukazuje na skutočnosť, že bude potrebné udržať počet aktívnych ľudí na trhu práce a posilniť sociálne začleňovanie;

Cieľ v oblasti chudoby

26.  trvá na tom, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať cieľ znížiť chudobu v EÚ o polovicu, a poukazuje na skutočnosť, že väčšinu Európanov v súčasnosti žijúcich v chudobe alebo pod hrozbou chudoby tvoria ženy, a to najmä staršie ženy, migrantky, slobodné matky a opatrovateľky;

27.  víta návrhy Európskej rady o sociálnom začleňovaní, najmä a prednostne prostredníctvom zníženia chudoby, a zdôrazňuje potrebu jasných cieľov a iniciatív; pokladá to za jeden z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva na ambicióznu dlhodobú stratégiu proti chudobe s ďalekosiahlymi cieľmi v oblasti znižovania chudoby, sociálneho začleňovania ─ vrátane žien, detí a starších ľudí ─ a boja proti chudobe zamestnaných osôb; zdôrazňuje potrebu cieľa na zníženie počtu domácností bez zamestnania;

Rodová rovnosť

28.  vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele vymedzené Európskou radou nezahŕňajú rodovú rovnosť; požaduje program v oblasti rodovej rovnosti na odstránenie existujúcich rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami a na zabezpečenie plnej účasti žien na trhu práce a v politike pri súčasnom presadzovaní kariérnych možností pre ženy; zdôrazňuje potrebu lepších podmienok v záujme zosúladenia pracovného a rodinného života;

Hlavné iniciatívy
Hlavná iniciatíva: Inovácia v Únii

29.  domnieva sa, že úspešná realizácia novej kľúčovej iniciatívy Inovácia v Únii je rozhodujúca pre podporu znalostného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby v rozpočte Spoločenstva zvýšila celkové finančné prostriedky určené na výskum a vývoj;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť financovanie výskumu a vývoja a obmedziť byrokraciu, aby podniky založené na znalostiach dosiahli maximálnu účinnosť a aby bolo možné podporiť nové pracovné príležitosti;

31.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre inováciu, napríklad vytvorením jednotného patentu EÚ; zastáva názor, že dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, a domnieva sa, že univerzity a podniky by mali byť nabádané k tomu, aby sa zúčastňovali na európskych programoch;

32.  domnieva sa, že pre MSP by sa mali stanoviť konkrétne ciele kompatibilných nástrojov financovania pre MSP s cieľom zaručiť digitálnu interoperabilitu a dostupnosť a že by mali jasne zahŕňať ciele EÚ v oblasti ekologických inovácií;

33.  domnieva sa, že existuje obrovský nevyužitý potenciál na propagáciu inovácie prostredníctvom verejných zákaziek; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdôrazňovali význam inovačných verejných zákaziek pri plnení cieľov v oblasti výskumu a vývoja, úlohu, ktorú zohráva pri podpore MSP, ktoré sú založené na výskume, a potenciál, ktorí má z hľadiska zabezpečovania vysokokvalitných verejných služieb a plnení cieľov v oblasti zmeny klímy;

Hlavná iniciatíva: Mládež v pohybe

34.  zdôrazňuje, že Parlament tiež označil mládež za kľúčové prioritu v rozpočte na rok 2011 a že jasne vyjadril svoj zámer naďalej finančne podporovať všetky dôležité programy v tejto oblasti;

35.  zdôrazňuje, že v záujme riešenia problému vysokej nezamestnanosti medzi mládežou by sa väčšia pozornosť mala venovať zabezpečeniu odbornej prípravy pre všetkých mladých ľudí, zvýšeniu počtu mladých ľudí, ktorí nastúpi do svojho prvého zamestnania a vytváraniu programov EÚ, ktoré podporujú podnikanie medzi mladými ľuďmi vo všetkých fázach vzdelávania;

36.  domnieva sa, že vyššie vzdelania je hlavnou hnacou silou hospodárskeho a sociálneho rozvoja, inovácie a rastu, a že by sa preto mal klásť väčší dôraz na činnosti nadväzujúce na Bolonský proces a uplatňovanie zásad, na ktorých sa členské štáty dohodli v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania;

Hlavná iniciatíva: Digitálna agenda pre Európu

37.  víta nedávne ambiciózne návrhy Komisie týkajúce sa digitálnej agendy a naliehavo žiada členské štáty, aby plne uplatňovali tieto iniciatívy;

38.  zdôrazňuje obrovský potenciál odvetvia IKT a jeho kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárstva v Európe, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu; pripomína, že hospodárska súťaž v tomto odvetví podporuje inovácie, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby existovali konkurenčné trhy, ktoré by boli prístupné pre nových účastníkov, čím sa uľahčí používanie nových, inovatívnych technológií; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí zabezpečiť všetkým občanom a spotrebiteľom univerzálny a vysokorýchlostný prístup k pevnému a mobilnému širokopásmovému internetovému pripojeniu bez ohľadu na lokalitu, a to za spravodlivých podmienok a za konkurenčné ceny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali všetky dostupné politické nástroje na zabezpečenie širokopásmového internetového pripojenia pre všetkých európskych občanov, ako aj na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov pre pokrytie širokopásmovým a vysokorýchlostným pripojením a na vytvorenie osobitných programov s cieľom zvýšiť počítačovú gramotnosť detí používaním počítačov v školách;

39.  konštatuje, že európska digitálna agenda bude mať zásadný vplyv v oblastiach kultúry, médií a vzdelávania, a že sa preto vyžaduje skôr integrovaný, a nie roztrieštený prístup; domnieva sa, že je rozhodujúce, aby sa v rámci všetkých politických iniciatív súvisiacich s digitálnou agendou venovala pozornosť vplyvu nových médií, napríklad prostredníctvom záväzku podporovať elektronické zručnosti, ako aj otázke internetového obsahu a zároveň aspektom vnútorného trhu a hospodárskym a technickým aspektom;

40.  konštatuje však, že voľnému pohybu digitálnych služieb v súčasnosti bránia nejednotné pravidlá na vnútroštátnej úrovni;

41.  domnieva sa, že odvetvie tvorivej činnosti zohráva takisto dôležitú úlohu pri podporovaní kultúrnej rozmanitosti v EÚ v rámci digitálneho prostredia;

Hlavná iniciatíva: Európa efektívne využívajúca zdroje

42.  domnieva sa, že environmentálne aspekty stratégie EÚ 2020 sú vo všeobecnosti príliš slabé a treba ich posilniť; naliehavo žiada, aby sa do hlavných cieľov stratégie zahrnuli jasné a merateľné environmentálne ciele, pričom sa bude klásť dôraz na zastavenie straty biodiverzity;

43.  domnieva sa, že stratégia 2020 by mala byť zameraná na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 %, najmä zvýšením energetickej účinnosti a zredukovaním množstva odpadu s cieľom zlepšiť konkurenčné postavenie Európy a znížiť náklady;

44.  zastáva názor, že zlepšenie účinnosti využívania zdrojov by malo byť prioritou v rámci celej stratégie a že osobitnú pozornosť treba venovať vplyvu nadmerného zvýšenia cien ropy a obmedzených dodávok drahých kovov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe elektronického tovaru vo všeobecnosti a konkrétne pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá;

45.  domnieva sa, že je potrebné dôsledne plniť potreby v oblasti inovácií, aby bolo možné dosiahnuť ciele týkajúce sa zlepšenia životného prostredia, účinnosti využívania zdrojov a zníženia nákladov, a že stanovenie cieľov v oblasti právnych predpisov a zavedenie regulačných opatrení sú najúčinnejšími spôsobmi podpory takýchto inovácií;

46.  je presvedčený, že pravidlá prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ by sa mali upraviť tak, aby zohľadňovali potrebu podporovať inovácie, ktoré znižujú náklady a zlepšujú využívanie zdrojov;

Hlavná iniciatíva: Čistá a účinná energia

47.  zdôrazňuje, že udržateľné výrobné procesy v spojení s efektívnym využívaním zdrojov a integrovanou energetickou politikou, ako aj ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie umožnia EÚ nielen splniť ciele v oblasti klímy a energetiky, ale aj udržať si silnú výrobnú základňu v Európe a zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť;

48.  vyslovuje poľutovanie nad neexistenciou zámeru v rámci stratégie EÚ 2020, ktorý by sa týkal vytvorenia skutočnej spoločnej európskej energetickej politiky; zdôrazňuje, že hoci fungovanie vnútorného trhu je kľúčovým cieľom Európy a tretí energetický balík by sa mal urýchlene implementovať, prílišné zameranie sa na tento aspekt európskej energetickej politiky je na úkor ostatných dvoch cieľov, ktorými sú udržateľný vývoj a bezpečnosť dodávok; pripomína, že vnútorný trh nemožno posudzovať samostatne bez zohľadnenia vonkajšieho rozmeru a že Európa potrebuje spoločnú európsku energetickú politiku, aby mala reálny vplyv na bezpečnosť dodávok energie, zmenu klímy a cenovú dostupnosť energie;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že energetická účinnosť je nielenže nákladovo najúčinnejším spôsobom zníženia emisií skleníkových plynov a posilnenia energetickej bezpečnosti, ale mohla by aj viesť k vytvoreniu významného počtu pracovných miest do roku 2020; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby energetickej účinnosti pripísali popredné miesto v rámci agendy EÚ, ako aj popredné miesto v oblasti rozpočtu; konkrétnejšie požaduje intenzívnejšiu implementáciu platných právnych predpisov a včasné predloženie ambiciózneho návrhu nového európskeho akčného plánu pre energetickú účinnosť, ako aj revíziu smernice o energetických službách a prijatie záväzného cieľa týkajúceho sa energetickej účinnosti;

50.  konštatuje, že na riešenie klimatického problému budú do roku 2020 a po tomto období potrebné významné investície do energetickej infraštruktúry vrátane investícií do zdokonalenia európskych energetických sietí, skutočná európska energetická inteligentná supersieť, tzv. zelené koridory, prepojenia, dokončenie projektu Galileo, ekologické technológie, elektronické zdravotníctvo, program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a slobodný a spravodlivý prístup k IKT a širokopásmovému internetu; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné dobudovať vnútorný trh s energiou a požadovať od členských štátov, aby urýchlene implementovali tretí energetický balík s cieľom podporiť hospodársky rast, otváranie trhu a zlepšenie práv spotrebiteľov, ako aj zvýšiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ; domnieva sa, že je nevyhnutné presadzovať tieto iniciatívy, aby bolo možné podporiť vnútorný trh s energiou a začleniť rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie, ako aj vypracovať ďalšie veľké infraštruktúrne projekty v tretích krajinách, najmä v stredomorskom a eurázijskom regióne; pripomína, že obnoviteľné zdroje energie sú najlepšími domácimi zdrojmi energie na našom kontinente, a požaduje preto ambicióznu realizáciu opatrení zameraných na splnenie záväzkov členských štátov v oblasti obnoviteľných energií;

51.  pripomína, že Únia musí účinnejšie investovať do jestvujúcich dopravných infraštruktúr, napríklad TEN-T, aby posilnila tvorbu pracovných miest, zlepšila sociálnu a teritoriálnu súdržnosť a vytvorila udržateľný a interoperabilný dopravný systém; vyzýva na súhru medzi jednotlivými druhmi dopravy a rozumné využitie logistiky, keďže dekarbonizácia odvetvia dopravy a jeho udržateľnosť si bude vyžadovať inovácie, nové technológie a finančné zdroje;

Hlavná iniciatíva: Priemyselná politika vo veku globalizácie

52.  rozhodne podporuje priemyselnú politiku, ktorou sa vytvárajú najlepšie podmienky na zachovanie a rozvíjanie silnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe; víta a zároveň zdôrazňuje, že takáto politika pokrýva priemyselné odvetvie v jeho celistvosti a za cieľ si kladie vytvoriť správne rámcové podmienky;

53.  žiada všeobecnú a rýchlu transformáciu európskeho priemyslu prostredníctvom udržateľnej európskej priemyselnej politiky zameranej na vytváranie udržateľných pracovných miest a zlepšenie účinnosti využívania zdrojov a využívania zdrojov; domnieva sa, že udržateľný rozvoj európskeho priemyslu si vyžaduje intenzívny dialóg so zamestnancami a pracovníkmi; pripomína, že tento prechod bude vyžadovať opatrenia, ktoré pomôžu pracovníkom v prechode k novému, ekologicky udržateľnému hospodárstvu;

54.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 by mala odhaliť náklady a prínos prechodu k udržateľnému, energeticky efektívnemu hospodárstvu, a konštatuje, že uľahčenie prispôsobenia priemyslu štrukturálnej zmene je cieľom Únie a členských štátov;

55.  opätovne pripomína svoju žiadosť o zabezpečenie primeraného financovania na podporu čistých, udržateľných a efektívnych nízkouhlíkových energetických technológií v celkovej výške najmenej 2 miliardy EUR ročne z rozpočtu EÚ, ktoré by sa vynakladali dodatočne k 7RP a CIP od roku 2010; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia a členské štáty bezodkladne vytvorili harmonogram financovania, ku ktorému sa zaviažu, aby sa od roku 2010 zabezpečil prísun finančných prostriedkov na rôzne iniciatívy plánu SET, ako aj na doplnkové iniciatívy;

Hlavná iniciatíva: Agenda pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

56.  domnieva sa, že vzhľadom na dlhodobo predpovedaný nedostatok pracovných síl je dôležité myslieť na obdobie po kríze a preskúmať európske programy s cieľom umožniť ’vedomostnú migráciu’ a zabrániť úniku mozgov z Európy;

57.  domnieva sa, že ústrednými bodmi by mali byť boj proti nezamestnanosti mladých a snaha o skutočné zosúladenie zručností a potrieb trhu a v záujme toho je potrebné uľahčiť cezhraničnú mobilitu pre študentov a výskumníkov prostredníctvom výmen a zvýšiť počet stáží s cieľom posilniť medzinárodnú príťažlivosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe; domnieva sa, že angažovanosť Európy vo vzdelávaní by sa mala v rámci stratégie EÚ 2020 pretaviť do konkrétnej formy a víta iniciatívu Komisie na začlenenie číselne vyjadrených cieľov v oblasti vzdelávania do stratégie;

58.  vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a Parlament, aby do konca roku prijali ambicióznu stratégiu ekologických pracovných miest, čím by sa vytvorili rámcové podmienky na využitie potenciálu zamestnanosti udržateľnejšieho hospodárstva založeného na zručnostiach a inovácii a zabezpečilo by sa, aby bol prechod k takémuto hospodárstvu podporovaný odbornou prípravou, celoživotným vzdelávaním a sociálnym zabezpečením pre všetkých;

Hlavná iniciatíva: Európska platforma proti chudobe

59.  víta návrh Komisie na platformu proti chudobe, ale zdôrazňuje, že boj proti chudobe sa musí vystupňovať; v tejto súvislosti sa domnieva, že stratégia EÚ 2020 by mala výslovne zahŕňať ambiciózne ciele na znižovanie nerovnosti a konkrétnejšie rozdielov medzi bohatými a chudobnými; domnieva sa preto, že chudoba sa musí merať ako ’relatívna chudoba’, aby sa mohli určiť tí, ktorým hrozí vylúčenie;

60.  vyjadruje presvedčenie, že výber ukazovateľov chudoby a sociálneho začlenenia by mal odrážať potrebu znížiť chudobu začlenením jednotlivcov, najmä žien, do trhu práce; žiada preto vývoj nových nástrojov na meranie prepojenia medzi vylúčením z trhu práce a chudobou na individuálnej úrovni; zdôrazňuje, že sociálne služby sú kľúčovým prvkom sociálneho začleňovania;

Kohézna politika

61.  domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, by mala byť v plnom súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 a že táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; preto naliehavo vyzýva, aby sa pravidlá vykonávania politiky súdržnosti ďalej zjednodušili, aby sa stala jednoduchou pre tých, ktorí ju využívajú, ako aj v záujme zodpovednosti a pohotovejšieho prístupu k budúcim výzvam a riziku hospodárske kríz;

62.  domnieva sa, že globálna kríza by sa mala využiť ako príležitosť na pretvorenie základov nášho európskeho sociálneho trhového hospodárstva na model spoločnosti založenej na udržateľnosti, solidarite, vedomostiach, výraznom znížení chudoby a tvorbe pracovných miest;

Spoločná poľnohospodárska politika

63.  poukazuje na to, v rámci stratégie EÚ 2020 by sa mala zvážiť reforma SPP do roku 2013 a stratégia udržateľného lesného hospodárstva; je presvedčený, že so správnym rámcom politiky a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a celého sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, k zaisteniu ochrany pracovných miest vo vidieckych oblastiach a zabezpečeniu environmentálnych prínosov, a významne tiež môžu prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov;

Vonkajšia činnosť Európskej únie

64.  zdôrazňuje, že väčšiu pozornosť treba venovať vonkajšiemu rozmeru stratégie EÚ 2020; naliehavo žiada Komisiu o širší a komplexnejší prístup k svojej vonkajšej činnosti v súlade s koncepciou EÚ v oblasti súdržnosti politík v prospech rozvoja; vyzýva Komisiu, aby svoju obchodnú politiku EÚ v rámci stratégie EÚ 2020 využila aj na presadzovanie hlavných hodnôt Únie, ako sú presadzovanie ľudských práv, demokracie, zásad právneho štátu a základných slobôd, ako aj ochrana životného prostredia;

65.  zdôrazňuje, že Komisia by mala formovať svoju obchodnú stratégiu pre EÚ 2020 tak, aby transformovala obchodnú politiku EÚ na skutočný mechanizmus tvorby pracovných miest a udržateľného rozvoja na celom svete a aby skoro naplánovala otvorený dialóg s Parlamentom a občianskou spoločnosťou o prioritách EÚ v období po Dauhe, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy a reformu WTO;

o
o   o

66.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0186.

Posledná úprava: 14. júna 2011Právne oznámenie