Európsky parlament ,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (C(2009)3159),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (C(2009)3177),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo strany Komisie, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM(2009)0362),

–  so zreteľom na zásady Rady pre finančnú stabilitu (RFS) o správnych postupoch odmeňovania z 2. apríla 2009 a na súvisiace vykonávacie predpisy z 25. septembra 2009,

–  so zreteľom na zásady politík odmeňovania na vysokej úrovni Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) z 20. apríla 2009,

–  so zreteľom na správu Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) o uplatňovaní zásad politík odmeňovania na vysokej úrovni CEBS v členských štátoch z 11. júna 2010,

–  so zreteľom na metodiku hodnotenia zásad a noriem odmeňovania Bazilejského výboru pre bankový dohľad z januára 2010,

–  so zreteľom na správu OECD z februára 2010 s názvom Riadenie podnikov a finančná kríza – závery a nové osvedčené postupy na lepšie uplatňovanie zásad,

–  so zreteľom na uznesenie z 18. mája 2010 o deontologických otázkach týkajúcich sa riadenia spoločností(1) ,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 2. júna 2010 s názvom Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách a politiky odmeňovania (KOM(2010)0284),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júna 2010 o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/385/ES zo strany členských štátov EÚ (odporúčanie z roku 2009 týkajúce sa odmeňovania riadiacich pracovníkov), ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (KOM(2010)0285),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júna 2010 o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/384/ES o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (KOM(2010)0286) členskými štátmi EÚ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0208/2010),

A.  keďže vo finančnom sektore a v niektorých spoločnostiach kótovaných na burze bola doteraz politika odmeňovania tých kategórií zamestnancov, ktorých pracovné činnosti majú materiálny vplyv na rizikový profil podniku zameraná na schopnosti zaistiť krátkodobý zisk, čo viedlo k čoraz riskantnejším obchodným modelom na úkor zamestnancov, sporiteľov a investorov a trvalo udržateľného rastu vo všeobecnosti,

B.  keďže v zelenej knihe Komisie o správe a riadení spoločností vo finančných inštitúciách a politikách odmeňovania sa zdôrazňuje, že chýbajúce účinné kontrolné mechanizmy sa výrazne podpísali pod príliš veľké riskovanie finančných inštitúcií a že pri správe a riadení spoločností by mala zohľadniť stabilita finančného systému, ktorá závisí od krokov mnohých strán,

C.  keďže neprimerané systémy odmeňovania v niektorých finančných inštitúciách, ktoré podnecujú nadmerné a nerozvážne riskovanie, zohrali úlohu v hromadení rizík, ktoré viedli k súčasnej finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, a sú preto hlavným zdrojom obáv tvorcov politík a regulátorov,

D.  keďže finančné inštitúcie musia jednotným spôsobom zohľadňovať prostredie v spoločnosti, v ktorej inštitúcia pôsobí, ako aj záujmy všetkých zainteresovaných strán, ako sú zákazníci, akcionári a zamestnanci, ako súčasť vlastnej sociálnej zodpovednosti podnikov,

E.  keďže na globálnej, európskej aj vnútroštátnej úrovni sa začalo viacero iniciatív s cieľom riešiť otázku problematických praktík odmeňovania, a keďže je nevyhnutné koordinovať prístup na globálnej úrovni nielen v záujme zaručenia rovnakých podmienok, ale aj na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy a na podporu udržateľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi trhmi,

F.  keďže zásady RFS o správnych postupoch odmeňovania, ktoré schválili vedúci predstavitelia štátov G20, stanovujú päť prvkov správnych postupov odmeňovania a keďže je dôležité, aby sa tieto zásady uplatňovali súbežne,

G.  keďže vypracované zásady a opatrenia, ktoré už boli prijaté v oblasti politiky odmeňovania, musia byť predmetom stálej kontroly a v prípade potreby sa musia prispôsobiť s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celej Európe a zabezpečiť celkovú konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora,

H.  keďže viaceré vedecké štúdie aj praktické skúsenosti preukázali obmedzený účinok nezáväzných odporúčaní na politiky odmeňovania, čo zvýrazňuje potrebu zaviesť silnejší nástroj na zaručenie dodržiavania zásad,

I.  keďže v správe Komisie sa uvádza, že bez ohľadu na smerovanie k významnej reforme v oblasti politík odmeňovania vyvolané krízou, len 16 členských štátov plne alebo čiastočne uplatňovalo odporúčanie Komisie,

Všeobecné poznámky

1.  víta iniciatívu Komisie a RFS o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností vo všeobecnosti; domnieva sa však, že pri zavádzaní ďalšej regulácie v oblasti odmeňovania a kapitálových požiadaviek na finančné inštitúcie treba primerane zohľadniť veľkosť finančného podniku a tým aj podiel jeho činnosti na systémovom riziku;

2.  berie na vedomie návrhy v správe o smerniciach o kapitálových požiadavkách, ktoré stanovujú záväzné zásady politík odmeňovania v odvetví finančných služieb;

Efektívne riadenie odmeňovania

3.  zdôrazňuje, že orgány dohľadu by mali rozhodnúť o tom, či by finančná inštitúcia alebo kótovaná spoločnosť mala mať výbor pre odmeňovanie; mali by rozhodnúť podľa ich veľkosti, vnútornej štruktúry a charakteru, rozsahu a komplexnosti ich činností; domnieva sa, že ak to orgán dohľadu považuje za vhodné, politiku odmeňovania by mal určovať výbor pre odmeňovanie, ktorý musí byť nezávislý  a ktorý sa zodpovedá akcionárom a orgánom dohľadu a pri vyhodnocovaní stimulov vytvorených systémom odmeňovania úzko spolupracuje s výborom spoločnosti pre riziko;

4.  zdôrazňuje, že výbor pre odmeňovanie musí mať prístup k predmetu zmlúv, pričom zmluvy pod dohľadom tohto výboru sa vypracúvajú spôsobom, ktorý umožňuje potrestať hrubú nedbalosť znížením platieb. Hrubá nedbalosť nastáva, ak sa nerešpektujú najmä výsledky hĺbkovej analýzy, a v takom prípade výbor pre odmeňovanie zabezpečí, aby zníženie platieb nemalo len symbolický charakter, ale aby vo výraznej miere prispelo k uhradeniu spôsobených škôd. Okrem toho by mali byť finančné inštitúcie vyzvané, aby využili malus, t. j. vrátenie odmeny súvisiacej s výkonom v dôsledku zistenia slabého výkonu;

5.  nazdáva sa, že predseda a hlasujúci členovia výboru pre odmeňovanie musia byť členmi riadiaceho orgánu, ktorí v danej finančnej inštitúcii alebo kótovanej spoločnosti nezastávajú žiadne výkonné funkcie. zastáva názor, že riaditelia a členovia rady by nemali byť členmi rád v iných spoločnostiach, ak je možný vznik konfliktu záujmov;

6.  nazdáva sa, že ak je to vhodné, akcionári by mali mať možnosť prispievať k určovaniu udržateľných politík odmeňovania, a preto by mali mať možnosť vyjadriť svoje názory na politiky odmeňovania prostredníctvom nezáväzného hlasovania o správe o odmeňovaní na valnom zhromaždení spoločnosti;

7.  zdôrazňuje, že odmena členov predstavenstva, ktorí nemajú výkonné právomoci, by mala pozostávať iba z pevného platu bez výkonnostnej alebo podielovej zložky;

8.  zdôrazňuje, že členovia rád zapojení do riadenia rizika by mali byť nezávislí od obchodných útvarov, ktoré riadia, mali by mať primeranú autoritu a byť odmeňovaní nezávisle od výsledkov týchto obchodných útvarov;

Efektívne zladenie odmeňovania s obozretným preberaním rizika

9.  zdôrazňuje, že odmeňovanie by sa malo upraviť podľa všetkých druhov rizík, symetricky s výsledkami rizika a citlivo k časovému horizontu jestvujúcich i potenciálnych rizík, ktoré majú vplyv na celkový výkon a stabilitu spoločnosti;

10.  upozorňuje, že riadiacich pracovníkov by nemal pri riadení kótovaných spoločností viesť ich osobný finančný záujem; domnieva sa, že osobný finančný záujem riadiacich pracovníkov súvisiaci s pohyblivou zložkou odmien je vo viacerých prípadoch v konflikte s dlhodobým záujmom spoločnosti vrátane záujmu jej zamestnancov a akcionárov;

11.  nazdáva sa, že systémy odmeňovania by mali zodpovedať veľkosti, vnútornej štruktúre a komplexnosti finančných inštitúcií a mali by zohľadňovať rôznorodosť jednotlivých finančných sektorov, ako bankovníctvo, poisťovníctvo a riadenie fondov;

12.  zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa riadenia prevádzkového rizika v prípade vyšších riadiacich pracovníkov, pracovníkov s rizikom a pracovníkov v kontrolných funkciách by preto mali byť hodnotené a dôkladne kontrolované orgánom dohľadu; domnieva sa, že takéto postupy by sa mali uplatňovať aj v prípade zamestnancov, ktorí sa vzhľadom na svoju celkovú odmenu vrátane dôchodkového zabezpečenia nachádzajú v rovnakej kategórii ako uvedené kategórie zamestnancov;

13.  domnieva sa, že úrovne pohyblivej zložky odmeňovania by mali vychádzať z vopred vymedzených a merateľných výkonnostných kritérií, ktoré by mali podporovať dlhodobú udržateľnosť spoločnosti;

14.  zdôrazňuje, že odmeňovanie na základe výkonnosti by malo prepájať výšku fondu na odmeny s celkovou výkonnosťou a kapitálovou základňou podniku, pričom jednotlivé odmeny zamestnancov na základe ich výkonnosti by mali vychádzať z kombinácie hodnotenia výkonnosti jednotlivca, príslušnej obchodnej jednotky a z celkových výsledkov inštitúcie;

15.  domnieva sa, že osobný finančný záujem riadiacich pracovníkov, ktorý sa viaže na pohyblivú zložku ich odmeňovania, je v mnohých prípadoch v protiklade s dlhodobými záujmami podniku; zdôrazňuje, že politika odmeňovania riadiacich pracovníkov a iných zamestnancov zodpovedných za rizikové rozhodnutia by mala byť v súlade s vyrovnaným a riadne fungujúcim systémom riadenia rizika a že by mal existovať vhodný pomer medzi pevnou a pohyblivou zložkou platu; trvá na tom, aby sa vo všeobecnosti prijali opatrenia umožňujúce zníženie, ba dokonca odobratie pohyblivej zložky odmeňovania tým kategóriám zamestnancov, ktorých výkonnosť spôsobila zhoršenie výkonu spoločnosti;

16.  zastáva názor, že s cieľom určiť výšku pohyblivej zložky odmeňovania by sa mali zohľadniť výkonnostné kritériá súvisiace nielen s kvantitatívnymi mierkami, ale aj s kvalitou a ľudským úsudkom;

17.  nazdáva sa, že garantované odmeny by nemali byť súčasťou plánov odmeňovania;

18.  zastáva názor, že nielen z etických dôvodov ale aj v záujme sociálnej spravodlivosti a trvalo udržateľného hospodárstva, by mal byť rozdiel medzi najvyššou a najnižšou odmenou v podniku v rozumných medziach;

19.  zdôrazňuje, že podniky by mali vypracovať vnútorný postup, schválený orgánom dohľadu, na riešenie konfliktov, ku ktorým môže dôjsť medzi útvarmi riadenia rizika a prevádzkovými útvarmi;

20.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť tieto zásady na odmeňovanie všetkých zamestnancov, ktorých profesijné činnosti majú zásadné dôsledky na rizikový profil spoločnosti, v ktorej pracujú, vrátane vyšších riadiacich pracovníkov, pracovníkov s rizikom a v kontrolných funkciách a tých pracovníkov, ktorí sa vzhľadom na celkovú odmenu vrátane dôchodkového zabezpečenia nachádzajú v tej istej kategórii;

21.  zdôrazňuje, že poistenie zodpovednosti riadiacich pracovníkov a úradníkov, ktoré má chrániť riadiacich pracovníkov, úradníkov a vyšších riadiacich pracovníkov podnikov proti nárokom vyplývajúcim z rizikových alebo nedbalých rozhodnutí a konaní pri riadení ich činností, nie je v súlade s udržateľným riadením rizika v oblasti odmeňovania;

Vyvážená štruktúra objemu prostriedkov určených na odmeňovanie

22.  zdôrazňuje, že pohyblivá a pevná zložka odmeňovania musia byť navzájom primerane vyvážené;

23.  navrhuje, aby sa pohyblivá zložka odmeňovania vyplácala iba ak je udržateľná vzhľadom na finančnú situáciu a kapitálovú základňu inštitúcie a oprávnená vzhľadom na jej dlhodobé výsledky; domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné inštitúcie, mal by mať príslušný orgán dohľadu právo obmedziť celkovú výšku pohyblivej zložky odmeňovania, aby posilnil vlastný kapitál;

24.  zdôrazňuje, že významná časť pohyblivej zložky odmeňovania by mala byť odložená na primeraný čas; objem takejto časti a dĺžka obdobia odkladu by sa mali stanovať v súlade s obchodným cyklom, povahou činnosti, jej rizikami a činnosťami príslušného pracovníka; odmena splatná na základe ustanovení o odklade by sa nemala stať oprávneným nárokom rýchlejšie ako časť splatná na pomernom základe; najmenej 40 % pohyblivej časti odmeňovania by malo podliehať odkladu; v prípade, že pohyblivá časť odmeňovania predstavuje osobitne vysokú sumu, najmenej 60 % z nej by malo podliehať odkladu a lehota odkladu by nemala byť kratšia ako 5 rokov;

25.  nazdáva sa, že značná časť pohyblivej zložky odmeňovania by sa mala vyplácať bezhotovostnými nástrojmi, ako podriadený dlh, podmienený kapitál, v akciách alebo nástrojoch prepojených s akciami, ak tieto nástroje vytvárajú odmeny, ktoré sú v súlade s dlhodobým vytváraním hodnôt a časovými horizontmi rizika;

26.  domnieva sa, že politiky odmeňovania by sa mali vzťahovať na celkové odmeňovanie vrátane dôchodkov a miezd, aby sa zabránilo „špekulovaniu s bonusmi“; domnieva sa tiež, že „dôchodkové bonusy“ by sa mali vyplácať bezhotovostnými nástrojmi, ako sú podriadený dlh, podmienený kapitál, akcie alebo nástroje súvisiace s akciami, aby sa zosúladili dlhodobé stimuly;

27.  navrhuje, aby v prípade predčasného ukončenia pracovného pomeru predstavovala výška odstupného („zlatý padák“) pre riadiaceho pracovníka najviac dvojročnú pevnú zložku jeho odmeny a aby sa odstupné pri neplnení pracovných úloh alebo dobrovoľnom odchode vôbec nevyplácalo;

28.  žiada, aby sa pri určovaní politík odmeňovania zohľadňovala rovnosť medzi mužmi a ženami;

29.  opätovne potvrdzuje potrebu sankcionovať všetky formy diskriminácie v podnikoch, najmä pri stanovení politiky odmeňovania, v profesijnom raste a procese prijímania riadiacich pracovníkov;

Účinný dohľad a zapojenie zainteresovaných strán

30.  nazdáva sa, že spoločnosti by mali poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie o svojich postupoch odmeňovania a že orgány dohľadu by mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na vyhodnotenie dodržiavania uplatniteľných zásad;

31.  takisto ako v prípade iných podnikov žiada úplnú transparentnosť politiky odmeňovania a poskytovania podielov zo zisku uplatňovanú štátnymi podnikmi;

32.  vyzýva aj na uverejňovanie podrobností o dôchodkových pravidlách a pravidlách pre doplnkové dôchodky, vrátane údajov štátnych podnikov;

33.  vyzýva Komisiu, aby sprísnila odporúčania z 30. apríla 2009 týkajúce sa systému odmeňovania a prístupu k riziku, ako to vyžadujú zásady stanovené Radou pre finančnú stabilitu a schválené na schôdzi G20 v septembri 2009;

34.  vyzýva Komisiu, aby prijala prísne záväzné zásady týkajúce sa politík odmeňovania v odvetví finančných služieb a vychádzala pritom z návrhov pre bankovníctvo v správe k smernici o kapitálových požiadavkách a režimu zverejňovania založeného na postupe „dodržuj alebo vysvetľuj“ pre kótované spoločnosti, ktoré tieto zásady nedodržiavajú;

35.  naliehavo vyzýva dozorné orgány vo finančnom sektore, aby uplatňovali Metodiku hodnotenia zásad a noriem odmeňovania, ktorú navrhol Bazilejský výbor pre bankový dohľad v januári 2010;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali spoločnú medzinárodnú štruktúru pre zverejňovanie počtu jednotlivcov, ktorí sa nachádzajú v mzdovej kategórii od 1 milióna EUR vyššie, pri zohľadnení hlavných zložiek mzdy, prémií, dlhodobých odmien a príspevkov na dôchodkové zabezpečenie;

37.  vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohy interných a externých audítorov ako súčasť zabezpečenia úplného spektra účinného riadenia podnikov;

38.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť posilnenia úlohy riadiacich pracovníkov bez výkonných právomocí vrátane zabezpečenia toho, aby spoločnosti poskytovali dlhodobé školenie a nezávislé balíky odmeňovania, ktoré zohľadňujú nezávislú úlohu riadiacich pracovníkov bez výkonných právomocí, a aby udelila orgánom dohľadu právomoci na vykonávanie pohovorov so „schválenými osobami“;

39.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch vyjasnila úlohu orgánov dohľadu v politike odmeňovania;

40.  zdôrazňuje, že pohyblivá zložka odmeny by sa nemala vyplácať v podobe vozidiel alebo spôsobmi, ktoré uľahčujú vyhýbanie sa dani z príjmu z tejto odmeny;

41.  vyzýva na zabezpečenie toho, aby sa regulácia odmeňovania nevykonávala na úkor základných práv zaručených zmluvami, najmä práva sociálnych partnerov uzatvárať a vymáhať kolektívne zmluvy, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

42.  žiada Komisiu, aby s cieľom predchádzať novým finančným krízam zriadila rámec EÚ pre krízové riadenie, a vzala pritom do úvahy iniciatívy medzinárodných orgánov, ako sú G20 a MMF;

43.  vyzýva Komisiu, aby členské štáty povzbudzovala k tomu, aby spoločnostiam kótovaným na burze a spoločnostiam poskytujúcim finančné služby pripomínali ich sociálnu zodpovednosť, poškodzovanie ich imidžu a potrebu byť príkladom v prosperujúcej medzinárodnej spoločnosti;

44.  domnieva sa, že zachovanie činností alebo pobočiek na územiach, ktoré nespolupracujú, je v protiklade s dlhodobými záujmami celej spoločnosti a žiada, aby sa vypracoval európsky plán pre boj proti daňovým rajom s cieľom konkretizovať vyhlásenia zo samitu krajín G 20 v Londýne a v Pittsburghu;

o
o   o

45.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a regulačným orgánom EÚ a vnútroštátnymi regulačným orgánom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0165.