(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh bol 7. júla 2010 zmenený a dopnený takto(1):

(1) Vec bola následne vrátená výboru v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0166/2010). (2) * Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený tučnou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▌.

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Finančná kríza v rokoch 2007/2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné firmy podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní právnych predpisov Únie a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(1a)  Európsky parlament dlho pred vypuknutím finančnej krízy pravidelne požadoval posilnenie skutočne rovnakých príležitostí pre všetky subjekty na úrovni Únie a poukazoval pritom na závažné nedostatky dohľadu Únie nad čoraz integrovanejšími finančnými trhmi (vo svojich uzneseniach z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o zavádzaní rámca pre finančné trhy: akčný plán(5), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii(6), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha(7), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity(8), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti(9),a vo svojej pozícii z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)(10) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach(11)).

(2)  V správe, ktorú uverejnila skupina expertov na vysokej úrovni vedená J. de Larosièrom 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) a ktorá bola vypracovaná na žiadosť Komisie, sa konštatovalo, že rámec dohľadu sa musí posilniť s cieľom znížiť riziko a tvrdosť finančných kríz v budúcnosti. Odporúčali sa v nej reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Únii. Táto skupina expertov takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, a vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká. Odporúčania v správe predstavovali najnižšiu úroveň zmeny, ktorú odborníci označili ako nevyhnutnú v záujme zabránenia podobnej kríze v budúcnosti.

(3)  Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ ▌ navrhla vypracovať návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém orgánov finančného dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), a vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom „Európsky finančný dohľad“ ▌ poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, ale nezahrnula všetky odporúčania z de Larosièrovej správy.

(4)  Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 odporúčala, aby sa vytvoril Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotnej knihy pravidiel v EÚ platných pre všetky finančné inštitúcie na jednotnom trhu. Zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

(4a)  V správe Medzinárodného menového fondu (MMF) zo 16. apríla 2010 s názvom „Spravodlivý a podstatný príspevok zo strany finančného sektora“ vypracovanej na žiadosť pittsburského samitu krajín G20 sa uvádza, že „priame fiškálne náklady zlyhaní finančného sektora by sa mali obmedziť a mali by sa financovať z príspevku na finančnú stabilitu (PFS) spojeného s dôveryhodným a účinným mechanizmom riešenia problémov. Ak sa mechanizmy riešenia problémov riadne vymedzia, zabráni sa tomu, aby boli vlády v budúcnosti nútené zachraňovať inštitúcie, ktoré sú príliš významné, príliš veľké alebo príliš vzájomne prepojené, aby skrachovali“.

(4b)  V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 sa uvádza aj to, že v krátkodobom horizonte sa stanoví kľúčová priorita, ktorá umožní „predchádzať možným finančným krízam a v prípade potreby zvládať možné finančné krízy, a ktorá sa zároveň bude zaoberať aj primeranými príspevkami zo strany finančného sektora, s ohľadom na zodpovednosť finančného sektora za súčasnú krízu“.

(4c)  Európska rada 25. marca 2010 jasne stanovila, že „pokrok sa musí dosiahnuť najmä v otázkach, ako sú systémové inštitúcie, finančné nástroje na krízové riadenie“.

(4d)  Európska rada sa napokon 17. júna 2010 vyjadrila, že „členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Takéto odvody by mali byť súčasťou dôveryhodného rámca pre riešenie úpadku“.

(5)  Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability finančného systému a fungovania vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom pre zachovanie dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a teda zachovanie a zlepšenie podmienok pre vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozčlenenie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy

(6)  Únia dosiahla limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu ▌. Únia nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na dosiahnutie istoty, že vnútroštátne orgány dohľadu dospejú k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu pre cezhraničné inštitúcie, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na európske problémy, keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém finančného dohľadu (ESFS) by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a poskytnúť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Únie pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Únie.

(7)  ESFS by mal byť integrovanou sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Únie, pričom každodenný dohľad nad finančnými inštitúciami sa ponecháva na vnútroštátnu úroveň. Európsky orgán dohľadu (ďalej len orgán pre bankovníctvo) by mal mať vedúce postavenie v kolégiu orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu nad cezhraničnými finančnými inštitúciami a mali by sa jasne stanoviť normy dohľadu, ktoré sa na ne vzťahujú. Orgán pre bankovníctvo by mal venovať osobitnú pozornosť finančným inštitúciám, ktoré môžu predstavovať systémové riziko, pretože ich zlyhanie by mohlo ohroziť stabilitu finančného systému Únie, ak vnútroštátny orgán nevykonával svoje právomoci. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre finančné inštitúcie a trhy v celej Únii. Okrem orgánu pre bankovníctvo by sa mal zriadiť Európsky orgán dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (cenné papiere a trhy), ako aj Spoločný výbor európskeho orgánu dohľadu. ESRB by mal byť súčasťou EFSF.

(8)  Európsky orgán dohľadu by mal nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES(12), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES(13) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES(14) a prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov, čo v príslušných prípadoch zahŕňa aj pokračovanie prebiehajúcej práce a projektov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého orgánu by sa mal jasne vymedziť. V prípade, že sa to vyžaduje z inštitucionálnych dôvodov a na základe kompetencií pridelených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Komisia by mala byť takisto súčasťou siete činností v oblasti dohľadu.

(9)  ▌ Orgán pre bankovníctvo by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozličnú povahu finančných inštitúcií. Orgán pre bankovníctvo by mal chrániť verejné hodnoty ako stabilita finančného systému, transparentnosť trhov a finančných produktov a ochrana vkladateľov a investorov. Orgán pre bankovníctvo by mal takisto predchádzať regulačnej arbitráži a zaručiť rovnaké pravidlá pre všetkých a posilňovať medzinárodnú koordináciu v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných strán, spotrebiteľov a zamestnancov. Medzi jeho úlohy by malo patriť aj presadzovanie konvergencie dohľadu a poskytovanie poradenstva inštitúciám EÚ v oblasti regulácie bankovníctva, platieb a elektronických peňazí, ako aj dohľadu nad nimi, a tiež v súvisiacich otázkach riadenia podnikov, auditu a finančného výkazníctva. Orgánu pre bankovníctvo by sa mala zveriť aj všeobecná zodpovednosť za dohľad nad existujúcimi a novými finančnými produktmi/druhmi transakcií.

(9a)  Orgán pre bankovníctvo náležite zohľadňuje vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie v rámci vnútorného trhu, na globálnu konkurencieschopnosť Únie, finančné začlenenie a novú stratégiu Únie pre pracovné príležitosti a rast.

(9b)  Orgán pre bankovníctvo by mal mať právnu subjektivitu, ako aj finančnú a administratívnu nezávislosť, aby mohol plniť svoje ciele. Orgánu pre bankovníctvo by sa mala udeliť „právomoc zaoberať sa dodržiavaním právnych predpisov, najmä tých, ktoré súvisia so systémovým rizikom a s cezhraničnými rizikami“ (Bazilejský výbor pre bankový dohľad).

(9c)  Systémové riziko je vymedzené medzinárodnými orgánmi (MMF, Radou pre finančnú stabilitu, Bankou pre medzinárodné zúčtovanie) ako „riziko narušenia finančných služieb, ktoré i) je spôsobené narušením celého finančného systému alebo jeho častí a ii) môže mať vážny negatívny vplyv na reálne hospodárstvo. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systematicky dôležité.“

(9d)  Cezhraničné riziko zahŕňa podľa týchto inštitúcií riziko spôsobené hospodárskymi nerovnováhami alebo finančnými zlyhaniami v celej Únii alebo jej častiach, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky na transakcie medzi hospodárskymi subjektmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na fungovanie vnútorného trhu alebo verejné financie Únie alebo ktoréhokoľvek jej členského štátu.

(10)  Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo/Európsky parlament a Rada) konštatoval, že: „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 ZFEÚ] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva musia byť výlučne členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu aproximácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie harmonizovaného uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia.“ Účel a úlohy orgánu, ktorými sú pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Únie a prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu, úzko súvisia s cieľmi právnych predpisov Únie týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre bankovníctvo by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(11)  Právne akty, ktorými sa ustanovujú úlohy príslušných orgánov členských štátov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou, sú tieto: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií(15), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií(16) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov(17).

(12)  Medzi existujúce právne predpisy Únie, ktorými sa reguluje oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, patrí aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte(18), nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov(19), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva(20), a príslušné časti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(21), ▌smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku(22)a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu(23).

(13)  Je vhodné, aby orgán pre bankovníctvo propagoval konzistentný prístup v oblasti ochrany vkladov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivé zaobchádzanie s vkladateľmi v celej Únii. Keďže systémy ochrany vkladov podliehajú dohľadu v príslušných členských štátoch viac ako regulačnému dohľadu, je vhodné, aby mal orgán možnosť vykonávať svoje právomoci na základe tohto nariadenia v súvislosti so samotnými systémami ochrany vkladov a ich prevádzkovateľmi. Úloha orgánu pre bankovníctvo by sa mala preskúmať po vytvorení Európskeho fondu na ochranu vkladov.

(14)  Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických noriem pre finančné služby s cieľom zaistiť rovnocenné podmienky a primeranú ochranu vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie, a to aj prostredníctvom jednotnej knihy pravidiel. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre bankovníctvo ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených na základe právnych predpisov Únie vypracovaním návrhu regulačných technických noriem, ktoré nezahŕňajú politické voľby. Komisia by mala schváliť tieto regulačné a vykonávacie technické normy v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby mali právne záväzný účinok.

(15)  Návrh regulačných technických noriem by mal podliehať zmene a doplneniu iba vo veľmi obmedzených a výnimočných prípadoch, za predpokladu, že orgán pre bankovníctvo je v úzkom kontakte s finančnými trhmi a je informovaný o ich každodennej činnosti. Tento návrh by mal podliehať zmene a doplneniu, ak by napríklad návrh regulačných noriem bol nezlučiteľný s právom Únie, nerešpektoval by zásadu proporcionality alebo by bol v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa finančných služieb. Komisia by nemala meniť obsah technických noriem vypracovaných orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto normy by sa Komisii mali stanoviť lehoty na prijatie rozhodnutia o schválení.

(15a)  Komisia by rovnako mala mať právomoc vykonávať právne záväzné akty Únie uvedené v článku 291 ZFEÚ. Treba, aby sa v regulačných a vykonávacích technických normách zohľadnila zásada proporcionality, t. j. požiadavky stanovené v týchto normách by mali byť primerané povahe, rozsahu a komplexnosti rizika vyplývajúceho z činnosti danej finančnej inštitúcie.

(16)  V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné technické normy, by mal mať orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať ▌ usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Únie. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by vnútroštátne orgány mali mať povinnosť zverejniť svoje dôvody, ak tieto usmernenia a odporúčania nedodržiavajú, s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť pre účastníkov trhu.

(17)  Zaistenie správneho a úplného uplatňovania právnych predpisov Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Únii. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre bankovníctvo riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho ▌uplatňovania, a teda porušenia právnych predpisov Únie. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe právnych predpisov Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(18)  S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania právnych predpisov Únie by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Na prvej úrovni by sa malo dať orgánu pre bankovníctvo splnomocnenie preskúmať údajné nesprávne alebo nedostatočné uplatňovanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie. Ak príslušný vnútroštátny orgán toto odporúčanie nesplní, Komisia by mala mať právomoc vydať formálne stanovisko, v ktorom zohľadní odporúčanie orgánu pre bankovníctvo a požiada príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie.

(19)  Ak vnútroštátny orgán nedodrží odporúčanie do lehoty stanovenej orgánom pre bankovníctvo, mal by orgán pre bankovníctvo bezodkladne adresovať rozhodnutie príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu s cieľom zaistiť dodržiavanie právnych predpisov Únie, ktoré bude mať priame právne účinky a ktoré sa môže uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi a orgánmi a presadzovať na základe článku 258 ZFEÚ.

(20)  S cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu by mal mať orgán pre bankovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým finančným inštitúciám. Táto právomoc by mala byť obmedzená na mimoriadne okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava formálne stanovisko, ktoré je mu adresované, a za ktorých sú právne predpisy Únie priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie na základe existujúcich alebo budúcich nariadení EÚ. V tejto súvislosti Európsky parlament a Rada očakávajú vykonávanie programu Komisie na rok 2010, najmä v súvislosti s návrhom reformy smernice o kapitálových požiadavkách.

(21)  Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Európskej únie si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Únie. Orgán pre bankovníctvo by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie núdzovej situácie. S ohľadom na citlivosť tejto otázky by sa mala zveriť právomoc rozhodnúť o existencii núdzovej situácie Komisii z jej vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, ESRB, alebo orgánu. Ak sa Európsky parlament, Rada, ESRB alebo Európsky orgán dohľadu (EOD) domnievajú, že by mohlo dôjsť k vzniku núdzovej situácie, obrátia sa na Komisiu. V tomto procese je obzvlášť dôležité, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti. Ak Komisia rozhodne o existencii núdzovej situácie, mala by náležitým spôsobom informovať Európsky parlament a Radu.

(22)  S cieľom zaistiť účinný a účinný dohľad a vyvážené zváženie stanovísk príslušných orgánov v rôznych členských štátoch by orgán pre bankovníctvo mal byť schopný urovnať spory medzi týmito príslušnými orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné orgány dosiahnuť dohodu. Ak sa táto dohoda nedosiahne, môže orgán pre bankovníctvo od dotknutých príslušných orgánov žiadať, aby vykonali konkrétne kroky alebo aby sa zdržali konania s cieľom urovnať túto záležitosť a zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ, pričom táto žiadosť má pre dotknuté príslušné orgány záväzný charakter. V prípadoch, keď príslušné právne predpisy EÚ dávajú členským štátom priestor na uváženie, nemôžu rozhodnutia prijaté EOD nahrádzať uplatňovanie tohto práva na uváženie v súlade s právom Únie. V prípade nečinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu by mal mať orgán pre bankovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia určené priamo finančným inštitúciám v oblastiach právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sa na ne priamo vzťahujú.

(22a)  Kríza potvrdila, že bežná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoci končia na hraniciach príslušného štátu, je jednoznačne neprimeraná na vykonávanie dohľadu nad finančnými inštitúciami s cezhraničným pôsobením.

(22b)  Okrem toho „súčasné ustanovenia, ktoré sú kombináciou práv na cezhraničnú činnosť bánk (branch passporting rights), dohľadu v príslušnej krajine a čisto vnútroštátneho poistenia vkladov, nepredstavujú pevný základ pre budúcu reguláciu európskych cezhraničných retailových bánk a vykonávanie dohľadu nad nimi“ (Turnerova správa).

(22c)  Ako sa uvádza v Turnerovej správe, „náležitejšie ustanovenia si vyžadujú buď rozsiahlejšie právomoci na vnútroštátnej úrovni, čo znamená menej otvorený jednotný trh, alebo väčšiu mieru európskej integrácie“. Tzv. vnútroštátne riešenie znamená udelenie práva hosťujúcej krajine uložiť povinnosť zahraničným inštitúciám, aby konali len prostredníctvom dcérskych spoločností a nie prostredníctvom pobočiek, a monitorovať kapitál a likviditu bánk, ktoré vykonávajú činnosť v príslušnej krajine, čo by znamenalo posilnenie protekcionizmu. Riešenie na európskej úrovni si vyžaduje posilnenie orgánu pre bankovníctvo v kolégiu orgánov dohľadu a posilnenie vykonávania dohľadu nad finančnými inštitúciami, ktoré predstavujú systémové riziko.

(23)  Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre bankovníctvo by mal zohrávať vedúce postavenie a mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Únie. Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „musí sa predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a regulačnej arbitráži, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov vykonávania dohľadu, pretože majú potenciál oslabiť finančnú stabilitu, okrem iného podporovaním presunu finančných aktivít do krajín s menej prísnym dohľadom. Systém vykonávania dohľadu musí byť vnímaný ako spravodlivý a vyvážený“.

(23a)  Orgán pre bankovníctvo a vnútroštátne orgány dohľadu by mali posilniť dohľad and finančnými inštitúciami, ktoré spĺňajú kritériá systémového rizika, pretože ich zlyhanie by mohlo ohroziť stabilitu finančného systému Únie a poškodiť reálne hospodárstvo.

(23b)  Mali by sa identifikovať systémové riziká a zohľadniť pritom medzinárodné normy, najmä normy stanovené Radou pre finančnú stabilitu, Medzinárodným menovým fondom, Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poisťovníctvom (IAIS) a skupinou G20. Vzájomné prepojenie, vzájomná nahraditeľnosť a časové hľadisko sú najpoužívanejšími kritériami pri identifikácii systémového rizika.

(23c)  Mal by sa vytvoriť rámec na riešenie problémových inštitúcií v záujme ich stabilizácie alebo ukončenia činnosti, pretože „sa jasne preukázalo, že kríza v bankovníctve predstavuje vážny problém pre vládu a spoločnosť všeobecne, lebo takáto situácia môže ohroziť finančnú stabilitu a skutočné hospodárstvo“ (de Larosièrova správa). Komisia by mala predložiť vhodné návrhy týkajúce sa zriadenia nového rámca na riadenie v prípade finančnej krízy. Kľúčovými prvkami krízového riadenia sú spoločný súbor pravidiel a nástroje na riešenie finančnej krízy (vykonávanie opatrení a financovanie pri kríze veľkých, cezhraničných a/alebo vzájomne prepojených inštitúcií).

(23d)  Mal by sa zriadiť Európsky fond na ochranu vkladov s cieľom zabezpečiť spoločnú zodpovednosť cezhraničných finančných inštitúcií, ochranu záujmov vkladateľov v Únii a zníženie nákladov systémovej finančnej krízy. Fond na úrovni EÚ sa javí ako najúčinnejší spôsob ochrany záujmov vkladateľov a najlepšia obrana pred narušeniami hospodárskej súťaže. Je však zrejmé, že prístupy na úrovni EÚ sú nevyhnute komplexnejšie a že niektoré členské štáty už začali vypracovávať alebo dokonca zavádzať takéto systémy. Orgán pre bankovníctvo by mal preto minimálne zabezpečiť harmonizáciu najdôležitejších prvkov vnútroštátnych systémov. Orgán pre bankovníctvo by mal byť schopný zabezpečiť, aby sa od finančných inštitúcií vyžadovalo platiť iba do jedného systému.

(23e)  Európsky fond pre bankovú stabilitu by mal financovať riadnu likvidáciu alebo opatrenia na podporu finančných inštitúcií v ťažkostiach, ak by tieto inštitúcie mohli ohroziť finančnú stabilitu vnútorného finančného trhu Únie. Fond by mal byť financovaný z primeraných príspevkov finančného sektora. Príspevky do fondu by mali nahradiť príspevky do národných fondov podobného druhu.

(24)  Delegovanie úloh a zodpovedností môže byť užitočný nástroj pre fungovanie siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na finančné inštitúcie, a najmä tie finančné inštitúcie, ktoré nemajú úniový rozmer. Týmto nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ pre takéto delegovanie. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva iný orgán dohľadu namiesto zodpovedného orgánu, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním zodpovedností by mal jeden vnútroštátny orgán dohľadu, splnomocnenec, mať v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu možnosť rozhodnúť v mene orgánu pre bankovníctvo alebo iného vnútroštátneho orgánu dohľadu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má dobré predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií by bolo vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. V príslušných právnych predpisoch Únie sa môžu ďalej spresniť zásady pre prerozdelenie kompetencií na základe dohody. Orgán pre bankovníctvo by mal uľahčiť a monitorovať dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a mal by tieto dohody sledovať. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany. Mal by identifikovať a šíriť osvedčené postupy týkajúce sa delegovania a dohôd o delegovaní.

(25)  Orgán pre bankovníctvo by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celej Európskej únii s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(26)  Spoločné vzájomné preskúmania sú účinný a efektívny nástroj na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre bankovníctvo by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto preskúmania a vykonávať ich pravidelne. Preskúmania by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov. Výsledky spoločných preskúmaní by sa mali zverejniť a identifikovať a zverejniť by sa mali aj najlepšie postupy.

(27)  Orgán pre bankovníctvo by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Európskej únie, najmä aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Európskej únii. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v núdzových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci systému ESFS. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie opatrení orgánu pre bankovníctvo.

(28)  S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre bankovníctvo by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a ESRB na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre bankovníctvo by mal takisto iniciovať a koordinovať záťažové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť reakcie finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom náležite vykonávať svoje funkcie by mal orgán pre bankovníctvo vykonávať hospodársku analýzu trhov a vplyvu potenciálneho vývoja na trhu.

(29)  Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a vyšší význam medzinárodných noriem by mal orgán pre bankovníctvo zastupovať Európsku úniu, pokiaľ ide o dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu v tretích krajinách.

(30)  Orgán pre bankovníctvo by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Mal by byť schopný poskytovať stanoviská k prudenciálnemu posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice 2006/48/ES.

(31)  Orgán pre bankovníctvo by mal na účel účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie týkajúce sa prudenciálneho dohľadu. S cieľom zabrániť duplicite povinností finančných inštitúcií podávať správy, tieto informácie by mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám, a mali by zohľadňovať už existujúce štatistiky. Orgán pre bankovníctvo by však mal mať ako posledné východisko možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo finančnej inštitúcii, ak príslušný vnútroštátny orgán neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre bankovníctvo pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí. V tejto súvislosti je nevyhnutné pracovať na spoločných formátoch podávania správ.

(31a)  Opatreniami zameranými na zber informácií by nemal byť dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému (ESS) a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike(24) a nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou(25).

(32)  Úzka spolupráca medzi orgánom pre bankovníctvo a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. Orgán pre bankovníctvo a ESRB by sa mali navzájom deliť o všetky príslušné informácie. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných Európskym výborom pre systémové riziká orgánu pre bankovníctvo alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu by mal orgán pre bankovníctvo podľa potreby zabezpečiť ďalšie opatrenia.

(33)  ▌ Orgán pre bankovníctvo by mal konzultovať so zainteresovanými stranami regulačné normy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Orgán pre bankovníctvo by mal pred prijatím návrhu regulačných noriem, usmernení a odporúčaní vypracovať štúdiu vplyvu. Z dôvodov efektívnosti by sa na tento účel mala vytvoriť Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, v ktorej by boli vyváženým spôsobom zastúpené úverové a investičné inštitúcie Únie (zastupujúce finančné inštitúcie a podniky rôznych modelov a veľkostí, podľa potreby vrátane inštitucionálnych investorov a iných finančných inštitúcií, ktoré samé využívajú finančné služby), MSP, odborové organizácie, akademická obec a spotrebitelia a ostatní retailoví užívatelia bankových služieb ▌. Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve by mala aktívne pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami používateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Únie.

(33a)  V porovnaní s dobre financovanými a dobre prepojenými zástupcami odvetví sú neziskové organizácie v diskusii o budúcnosti finančných služieb a v súvisiacom rozhodovacom procese vytláčané na okraj. Túto nevýhodu je potrebné kompenzovať primeraným financovaním ich zástupcov v Skupine zainteresovaných strán v bankovníctve.

(34)  Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia a za zachovanie finančnej stability v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie situácie v jednotlivých oslabených finančných inštitúciách. Ich opatrenia by mali byť úzko koordinované s rámcom a zásadami hospodárskej a menovej únie. Opatrenia orgánu pre bankovníctvo v núdzi alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu finančnej inštitúcie, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť vec na rozhodnutie Rade. Je vhodné zveriť úlohu v tejto veci Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tejto súvislosti.

(34a)  Komisia do troch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa zriaďuje takýto mechanizmus, stanoví na úrovni EÚ a na základe získaných skúseností jasné a správne usmernenia, kedy členské štáty zavedú bezpečnostnú doložku. Využívanie ochrannej doložky členskými štátmi by sa malo vyhodnotiť na základe tohto usmernenia.

(34b)  Bez toho, aby boli dotknuté osobitné zodpovednosti členských štátov v krízových situáciách, v prípade, ak sa členský štát rozhodne využiť ochranné opatrenie, mal by informovať Európsky parlament zároveň s orgánom pre bankovníctvo, Radou a Komisiou. Tento členský štát by mal tiež vysvetliť dôvody využitia ochranného opatrenia. Orgán pre bankovníctvo by mal v spolupráci s Komisiou stanoviť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať.

(35)  Orgán pre bankovníctvo by mal byť v rámci rozhodovacích konaní viazaný pravidlami Spoločenstva a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre bankovníctvo by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre bankovníctvo sú neoddeliteľnou súčasťou práva Únie.

(36)  Dozorná rada zložená z vedúcich činiteľov príslušných kompetentných orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre bankovníctvo, by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu. Zástupcovia Komisie, ESRB, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) a Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia dozornej rady by mali konať nezávisle a iba v záujme Únie. V prípade aktov všeobecnej povahy vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia regulačných noriem, usmernení a odporúčaní, ako aj rozpočtových záležitostí, by bolo vhodné uplatňovať pravidlá týkajúce sa kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v článku 16 ZFEÚ, pričom pri všetkých ostatných rozhodnutiach by sa mala uplatňovať jednoduchá väčšina členov. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená porota.

(36a)  Vo všeobecnosti by dozorná rada mala prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou jedna osoba – jeden hlas. V prípade aktov, ktoré sa týkajú prijatia technických noriem, usmernení a odporúčaní, ako aj rozpočtových záležitostí, je však vhodné uplatňovať pravidlá kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v Zmluve o Európskej únii, ZFEÚ a v Protokole (č. 36) o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k týmto zmluvám. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená objektívna porota zložená z členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, ani nie sú do sporu nijako zainteresovaní ani priamo prepojení s dotknutými príslušnými orgánmi. Zloženie poroty by malo byť vhodne vyvážené. Rozhodnutie poroty by mala schváliť dozorná rada jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, že každý člen má jeden hlas. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijímané konsolidujúcim orgánom dohľadu, rozhodnutie navrhnuté porotou by mohli zamietnuť členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ.

(37)  Predstavenstvo zložené z predsedu orgánu pre bankovníctvo, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by malo zaisťovať, aby orgán plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Predstavenstvu by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre bankovníctvo, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a schvaľovať výročnú správu.

(38)  Orgán pre bankovníctvo by mal zastupovať predseda na plný úväzok vybraný Európskym parlamentom na základe otvoreného výberového konania vedeného Komisiou a užšieho zoznamu kandidátov následne vypracovaného pre Komisiu. Riadením orgánu pre bankovníctvo by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady a predstavenstva bez hlasovacieho práva.

(39)  S cieľom zaistiť konzistentnosť činností európskych orgánov dohľadu v rámci jednotlivých sektorov by tieto orgány mali úzko spolupracovať prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len spoločný výbor) a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor ▌by mal koordinovať funkcie troch európskych orgánov dohľadu vo vzťahu k finančným konglomerátom. V prípade potreby by sa aj akty patriace do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) mali prijímať súbežne s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu. Spoločnému výboru by mali na princípe rotácie na 12-mesačné obdobie predsedať predsedovia troch európskych orgánov dohľadu. Predseda spoločného výboru by mal byť podpredsedom ESRB. Spoločný výbor by mal mať stály sekretariát zložený zo zamestnancov vyslaných z troch európskych orgánov dohľadu, aby sa umožnila neformálna výmena informácií a rozvoj spoločnej kultúry dohľadu vo všetkých troch európskych orgánoch dohľadu.

(40)  Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa týkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre bankovníctvo, mohli uplatniť potrebné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre bankovníctvo má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie Odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by Odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre tri európske orgány dohľadu, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutie Odvolacej rady by malo podliehať odvolaniu na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore Európskych spoločenstiev.

(41)  S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre bankovníctvo by mal orgán pre bankovníctvo dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie orgánu pre bankovníctvo z prostriedkov Únie by malo podliehať dohode s rozpočtovým orgánom v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(26) (MID). Mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Celkový rozpočet by mal podliehať postupu udelenia absolutória.

(42)  Na orgán pre bankovníctvo by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF)(27). Orgán pre bankovníctvo by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF)(28).

(43)  S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev(29).

(44)  Dôvernosť informácií vymieňaných v rámci siete by sa mala ochraňovať podobným spôsobom. Dôvernosť informácií sprístupnených orgánu pre bankovníctvo a vymieňaných v rámci siete by ▌mala podliehať prísnym a účinným pravidlám dôvernosti.

(45)  Ochrana jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(30) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(31), ktoré sa v plnom rozsahu uplatňujú na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(46)  S cieľom zaistiť transparentnú činnosť orgánu pre bankovníctvo by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(32).

(47)  Krajinám, ktoré nie sú členmi Európskej únie, by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre bankovníctvo v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Únia.

(48)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrana vkladateľov a investorov, ochrana integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržanie stability finančného systému a posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa ustanovuje v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)  Orgán pre bankovníctvo preberá všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov. Rozhodnutie Komisie 2009/78/ES z 23. januára 2009, ktorým sa zriaďuje Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, by sa preto malo zrušiť a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 716/2009/ES zo 16. septembra 2009, ktorým ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu(33), by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(50)  Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby bol orgán pre bankovníctvo náležité pripravený na začatie prevádzky a zabezpečiť bezproblémový presun z Výboru európskych orgánov bankového dohľadu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1

Zriadenie a predmet činnosti

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „orgán pre bankovníctvo“).

2.  Orgán pre bankovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2006/48/ES, smernice 2006/49/ES, smernice 2002/87/ES, nariadenia (ES) č. 1781/2006, smernice 94/19/ES a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty uplatňujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré na nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu príslušných častí smernice 2005/60/ES, smernice 2002/65/ES, smernice 2007/64/ES a smernice 2009/110/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných legislatívnych aktov Európskej únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo.

2a.  Orgán pre bankovníctvo koná aj v oblasti činností úverových inštitúcií, finančných konglomerátov, investičných firiem, platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, a to aj v záležitostiach podnikovej správy, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre bankovníctvo potrebné na zabezpečenie účinného a uceleného uplatňovania právnych predpisov uvedených v odseku 2.

3.  Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie, najmä na základe článku 258 ZFEÚ s cieľom zaručiť súlad s právnymi predpismi Únie.

4.  Cieľom orgánu pre bankovníctvo je chrániť verejný záujem prispievaním k krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre bankovníctvo prispieva k:

Na tieto účely orgán pre bankovníctvo prispeje k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania legislatívnych aktov Únie uvedených v článku 2, k podporovaniu konvergencie v oblasti dohľadu, k poskytovaniu stanovísk pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a k vypracovávaniu ekonomických analýz trhov s cieľom podporovať dosahovanie svojich cieľov.

Orgán pre bankovníctvo pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť systémovým rizikám, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.

Orgán pre bankovníctvo pri vykonávaní svojich úloh koná nezávisle a objektívne vo výlučnom záujme Únie.

Článok 1a

Európsky systém finančného dohľadu

1.  Orgán pre bankovníctvo tvorí súčasť Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť, aby sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na finančný sektor, náležite uplatňovali s cieľom chrániť finančnú stabilitu a zabezpečiť dôveru vo finančný systém ako celok a dostatočnú ochranu pre zákazníkov v oblasti finančných služieb.

2.  ESFS tvoria:

3.  Orgán pre bankovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje s ESRB, ako aj s EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru a zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahovanie spoločných stanovísk v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam.

4.  Podľa zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zúčastnené strany ESFS spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií.

5.  Orgány dohľadu, ktoré sú zúčastnenými stranami ESFS, sú povinné vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami vykonávajúcimi činnosť v Únii v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 1b

Zodpovednosť Európskeho parlamentu

Orgány uvedené v článku 1a ods. 2 sa zodpovedajú Európskemu parlamentu.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Článok 3

Právne postavenie

1.  Orgán pre bankovníctvo je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.  V každom členskom štáte má orgán pre bankovníctvo najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3.  Orgán pre bankovníctvo zastupuje predseda.

Článok 4

Zloženie

Článok 5

Ústredie a sídlo

Orgán pre bankovníctvo má ústredie vo Frankfurte.

Môže mať zastúpenia v najdôležitejších finančných centrách Európskej únie.

KAPITOLA II

ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE BANKOVNÍCTVO

Článok 6

Úlohy a právomoci orgánu pre bankovníctvo

1.  Orgán pre bankovníctvo má tieto úlohy:

2.  Orgán pre bankovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä právomoc:

3.  Orgán pre bankovníctvo vykonáva všetky výhradné právomoci v oblasti dohľadu nad subjektmi s dosahom v celej Únii alebo hospodárskymi činnosťami s dosahom v celej Únii, ktoré mu boli zverené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

4.  Na ▌účel výkonu svojich výhradných právomocí v oblasti dohľadu podľa odseku 3 má orgán pre bankovníctvo primerané právomoci spojené s preskúmavaním a presadzovaním práva do praxe, ako sa uvádzajú v príslušných právnych predpisoch, ako aj možnosť účtovať poplatky. Orgán pre bankovníctvo úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi a využíva ich odborné poznatky, prostriedky a právomoci na plnenie svojich úloh.

Článok 6a

Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a finančné aktivity

1.  S cieľom posilniť ochranu vkladateľov a investorov prevezme orgán pre bankovníctvo vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci jednotného trhu, a to aj prostredníctvom:

2.  Orgán pre bankovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporiť istotu a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov.

3.  Orgán pre bankovníctvo môže takisto vydať varovania, ak finančné aktivity predstavujú vážne ohrozenie cieľov stanovených v článku 1 ods. 4.

4.  Orgán pre bankovníctvo ako svoju integrálnu súčasť zriadi výbor pre finančné inovácie, ktorý zahrnie všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovačných finančných aktivít a poskytnúť poradenstvo Európskemu parlamentu, Rade a Európskej komisii.

5.  Orgán pre bankovníctvo môže dočasne zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, alebo v prípadoch, keď je to žiaduce z dôvodu núdzovej situácie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 10 a podľa týchto podmienok.

Orgán pre bankovníctvo preskúmava takéto rozhodnutie v pravidelných a včasných intervaloch.

Orgán pre bankovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informovuje Komisiu s cieľom urýchliť prijatie akéhokoľvek zákazu alebo obmedzenia.

Článok 7

Regulačné technické normy

1.  Európsky parlament a Rada môžu na Komisiu preniesť právomoci prijímať regulačné technické normy podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila ucelená harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Tieto regulačné normy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú. Návrh regulačných technických noriem vypracúva orgán pre bankovníctvo a predkladá sa na schválenie Komisii. Ak orgán Komisii návrh nepredloží do lehoty stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, Komisia môže prijať regulačnú technickú normu.

2.   Orgán pre bankovníctvo vykoná otvorenú verejné konzultácie k týmto regulačným technickým normám a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, ak tieto konzultácie a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušných regulačných technických noriem alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci, a to pred tým, ako ich predloží Komisii. Orgán pre bankovníctvo môže požiadať o stanovisko alebo poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 22.

3.  Komisia po tom, ako od orgánu pre bankovníctvo prijme návrh regulačných technických noriem, tento návrh bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

4.  Komisia do troch mesiacov od prijatia rozhodne, či návrh regulačnej technickej normy schváli. Regulačná technická norma sa prijme prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Ak Komisia nemá v úmysle prijať normu, informuje Európsky parlament a Radu o tejto skutočnosti a o dôvodoch.

Článok 7a

Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných noriem

1.  Ak má Komisia v úmysle návrh regulačných technických noriem neschváliť alebo ich schváliť iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh regulačných technických noriem spolu s odôvodnenými zmenami a doplneniami späť orgánu pre bankovníctvo.

2.  Orgán pre bankovníctvo môže návrh regulačných technických noriem do 6 týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ich predložiť Komisii na schválenie. Orgán pre bankovníctvo o svojom rozhodnutí informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

3.  V prípade, že orgán pre bankovníctvo nesúhlasí s rozhodnutím Komisie zamietnuť alebo zmeniť a doplniť jeho pôvodné návrhy, Európsky parlament alebo Rada si môžu v lehote jedného mesiaca predvolať zodpovedného komisára a predsedu orgánu pre bankovníctvo na ad hoc schôdzu príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady, aby predstavili a vysvetlili svoje rozpory.

Článok 7b

Vykonávanie delegovaných právomocí

1.  Právomoc prijímať regulačné normy uvedené v článku 7 sa zveruje Komisii na obdobie štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu o delegovaných právomociach najmenej šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 7c odvolajú.

2.  Ihneď po prijatí regulačnej normy o nej Komisia upovedomí súčasne Európsky parlament a Radu.

3.  V správe uvedenej v článku 35 ods. 2 informuje predseda orgánu pre bankovníctvo Európsky parlament a Radu o regulačných normách, ktoré boli schválené a ktoré príslušné orgány neplnia.

Článok 7c

Námietky voči regulačným normám

1.  Ak Komisia príjme delegovaný akt v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 uplatňuje sa toto:

a)  Európsky parlament alebo Rada môžu proti delegovanému aktu vzniesť námietky do troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačnej normy prijatej Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie tri mesiace.

b)  Delegovaný akt sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak pred týmto dátumom obe inštitúcie informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietky. Ak do uplynutia tejto lehoty nevznesie Európsky parlament ani Rada k delegovanému aktu námietky, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

c)  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, že Európsky parlament alebo Rada proti nemu vznesú námietky. V súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní EÚ uvedie inštitúcia, ktorá proti delegovanému aktu vzniesla námietku, dôvody tejto námietky.

2.  Ak Komisia príjme regulačnú normu, ktorá je totožná s návrhom regulačnej normy predloženým orgánom pre bankovníctvo, uplatňujú sa odseky 1a), b) a c) okrem obdobia, počas ktorého môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, ktoré je jeden mesiac po  skončení trojmesačného obdobia uvedeného v článku 7 ods. 4. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa toto obdobie môže predĺžiť o ďalší jeden mesiac.

3.  Európsky parlament a Rada ihneď po tom, ako Komisia postúpi návrh, môžu prijať očakávané a podmienené vyhlásenie o nenamietaní, ktoré nadobudne účinnosť po tom, ako Komisia príjme regulačnú technickú normu bez úpravy návrhu.

4.  Ak Európsky parlament alebo Rada vznesú námietku proti regulačnej norme, táto norma nenadobudne účinnosť. V súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní EÚ uvedie inštitúcia, ktorá proti regulačnej technickej norme vzniesla námietku, dôvody tejto námietky.

Článok 7d

Odvolanie delegovania

1.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 7 môže byť zrušené Európskym parlamentom alebo Radou.

2.  Rozhodnutím o odvolaní sa delegovanie ukončí.

3.  Inštitúcia, ktorá začala interný postup rozhodovania o odvolaní delegovania právomoci, sa usiluje v primeranej lehote pred prijatím konečného rozhodnutia o tom informovať druhú inštitúciu a Komisiu, pričom uvedie právomoci súvisiace s regulačnou technickou normou, ktoré by mohli podliehať odvolaniu.

Článok 7e

Vykonávacie technické normy

1.  V prípade, keď Európsky parlament a Rada zveria Komisii právomoc prijímať vykonávacie technické normy podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie v oblastiach vymedzených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)  Ak orgán pre bankovníctvo v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2 vypracuje návrh vykonávacích technických noriem na predloženie Komisii, tieto normy sú technické, nezahŕňajú politické rozhodnutia a obmedzujú sa na stanovenie podmienok uplatňovania právne záväzných aktov Únie.

b)  Ak orgán pre bankovníctvo nepredloží návrh Komisii do lehoty stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 alebo uvedenej v žiadosti Komisie adresovanej orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 19, Komisia môže vykonávaciu technickú normu prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu.

2.  Pred predložením vykonávacích technických noriem Komisii orgán pre bankovníctvo vykoná otvorenú verejnú konzultáciu k týmto normám a preskúma možné súvisiace náklady a príjmy, pokiaľ táto konzultácia a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušných technických noriem alebo vzhľadom na osobitnú naliehavosť danej veci.

Orgán pre bankovníctvo tiež žiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 22.

3.  Orgán pre bankovníctvo predkladá návrhy vykonávacích technických noriem Komisii na schválenie v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní EÚ a súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

4.  Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu vykonávacích technických noriem rozhodne, či tento návrh noriem schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh noriem iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Vždy, keď Komisia prijme vykonávacie technické normy tak, že zmení a doplní návrh vykonávacej normy predložený orgánom pre bankovníctvo informuje o tom Európsky parlament a Radu.

5.  Komisia prijíma normy prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí a tieto normy sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Usmernenia a odporúčania

1.  Orgán pre bankovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určené príslušným orgánom alebo finančnými inštitúciám s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie právnych predpisov Únie.

1a.  Orgán pre bankovníctvo v náležitých prípadoch organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu prípadných súvisiacich nákladov a prínosov. Orgán pre bankovníctvo prípade potreby tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 22. Tieto konzultácie, analýzy, stanoviská a rady sú primerané vzhľadom na rozsah pôsobnosti, povahu a dosah usmernenia alebo odporúčania.

2.  Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní. Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či má v úmysle tomuto usmerneniu alebo odporúčaniu vyhovieť. Ak ho príslušný orgán nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre bankovníctvo a uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Orgán pre bankovníctvo uverejní tieto dôvody.

Ak príslušný orgán neuplatňuje tieto usmernenia alebo odporúčania, orgán pre bankovníctvo túto skutočnosť uverejní.

Orgán pre bankovníctvo sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť zverejniť dôvody uvedené príslušným orgánom na nedodržanie usmernenia alebo odporúčania. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.

Po vydaní usmernenia alebo odporúčania podávajú všetky finančné inštitúcie každoročne jasnú a podrobnú podávať správu o tom, či ho dodržiavajú.

2a.  Orgán pre bankovníctvo vo svojej správe uvedenej v článku 28 ods. 4a informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre bankovníctvo plánuje zabezpečiť, aby tieto orgány jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiavali.

Článok 9

Porušenie práva Únie

1.  Ak príslušný orgán neuplatňuje alebo ak uplatňuje legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie právnych predpisov Únie vrátane regulačných technických a vykonávacích technických noriem stanovených v súlade s článkami 7 a 7e, najmä ak nezaistí, aby účastník finančného trhu spĺňal požiadavky ustanovené v týchto právnych predpisoch, orgán pre bankovníctvo koná v súlade s právomocami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2.  Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, môže Európsky parlament, Rada, Komisia alebo Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve alebo orgán pre bankovníctvo z vlastnej iniciatívy a po informovaní dotknutého príslušného orgánu preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie právnych predpisov Únie.

2a.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 20, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre bankovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre bankovníctvo považuje za potrebné pre svoje preskúmavanie.

3.  Orgán pre bankovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia preskúmavania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie právnych predpisov Únie.

3a.  Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre bankovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania právnych predpisov Únie.

4.  Ak príslušný orgán nedodržal právne predpisy Európskej únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre bankovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre bankovníctvo alebo z vlastnej iniciatívy vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán požiada, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie právnych predpisov Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre bankovníctvo.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

▌

Orgán pre bankovníctvo a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5.  Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od doručenia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre bankovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať, aby formálnemu stanovisku Komisie vyhovel.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak príslušný orgán nevyhovie formálnemu stanovisku uvedenému v odseku 4 ▌v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov ▌s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre bankovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie podľa legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú opatrenia potrebné na dodržanie jej povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Európskej únie vrátane zastavenia všetkých činností.

Rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydala Komisia podľa odseku 4.

7.  Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, zabezpečujú príslušné orgány súlad s príslušným formálnym stanoviskom, resp. rozhodnutím.

7a.  V správe uvedenej v článku 28 ods. 4a orgán pre bankovníctvo uvedie, ktoré príslušné orgány a finančné inštitúcie nesplnili rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 6.

Článok 10

Opatrenia v núdzových situáciách

1.  V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Európskej únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre bankovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.

1a.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, ESRB alebo orgánu pre bankovníctvo prijať rozhodnutie určené orgánu pre bankovníctvo , v ktorom sa na účely tohto nariadenia určí existencia núdzovej situácie. Toto rozhodnutie v mesačných intervaloch preskúmava Komisia a hneď, ako to bude vhodné, vyhlási ukončenie núdzovej situácie.

Ak Komisia rozhodne o existencii núdzovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Radu.

2.  Ak Komisia prijala rozhodnutie podľa odseku 1a ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia vnútroštátnych orgánov na nepriaznivý vývoj, ktorý môže ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančné systému v Európskej únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné legislatívne akty mi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, že finančné inštitúcie a príslušné orgány spĺňajú požiadavky ustanovené v uvedených právnych predpisoch.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo uvedené v odseku 2 v lehote v ňom uvedenej, orgán pre bankovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, vrátane zastavenia všetkých činností.

4.  Rozhodnutia prijaté na základe odseku 3 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 2 alebo 3, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 11

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi

1.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 9, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu v oblastiach, v ktorých sa na základe legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 vyžaduje spolupráca, koordinácia alebo spoločné rozhodovanie príslušných orgánov z viac ako jedného členského štátu, orgán pre bankovníctvo z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov prevezme vedúcu úlohu pri pomoci uvedeným orgánom ▌s cieľom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4.

2.  Orgán pre bankovníctvo stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tomto štádiu orgán pre bankovníctvo zohrá úlohu sprostredkovateľa.

3.  Ak na konci lehoty na zmierenie dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu, orgán pre bankovníctvo v súlade s postupom ustanoveným v druhom pododseku článku 29 ods. 1 prijme rozhodnutie na urovnanie sporu a požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne ▌ opatrenia so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány v súlade s právnymi predpismi Únie.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva, vrátane zastavenia všetkých činností.

4a.  Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

4b.  V správe uvedenej v článku 28 ods. 4a predseda vymedzí spory medzi príslušnými orgánmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutie prijaté na urovnanie týchto sporov.

Článok 11a

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch

Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 11 a 42 spory medzi jednotlivými odvetviami, ktoré môžu vzniknúť medzi jedným alebo viacerými príslušnými orgánmi, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA].

Článok 12

Kolégiá orgánov dohľadu

1.  Orgán pre bankovníctvo prispieva k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v smernici 2006/48/ES a posilňuje súdržnosť uplatňovania právnych predpisov Únie v kolégiách orgánov dohľadu. Zamestnanci orgánu pre bankovníctvo sa môžu zúčastňovať všetkých činností, a to aj kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.  Orgán pre bankovníctvo preberá iniciatívu v kolégiách orgánov dohľadu, ak to považuje za vhodné.

Na tento účel sa orgán pre bankovníctvo považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

3.  Orgán pre bankovníctvo minimálne:

3a.  Orgán pre bankovníctvo môže vydávať regulačné a vykonávacie normy, usmernenia a odporúčania prijaté podľa článkov 7, 7e a 8 s cieľom harmonizovať fungovanie dohľadu a najlepšie postupy kolégií orgánov dohľadu. Orgány schvaľujú písomné pravidlá fungovania každého kolégia s cieľom zabezpečiť konvergentné fungovanie všetkých kolégií.

3b.  Úloha právne záväznej mediácie by mala orgánu pre bankovníctvo umožniť riešiť spory medzi príslušnými orgánmi podľa postupu stanoveného v článku 11. V prípade, že v rámci príslušného kolégia orgánov dohľadu nie je možné dosiahnuť dohodu, orgán pre bankovníctvo môže prijať v oblasti dohľadu rozhodnutia priamo uplatniteľné na dotknutú inštitúciu.

Článok 12a

Všeobecné ustanovenia

1.  Orgán pre bankovníctvo venuje osobitnú pozornosť rizikám narušenia finančných služieb, ktoré i) je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a (ii) môže mať vážny negatívny vplyv na vnútorný trh a reálne hospodárstvo (systémové riziko), a zaoberá sa nimi. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo dôležité.

2.  Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík), ktorý bude slúžiť ako základ pri prideľovaní ratingu v oblasti dohľadu cezhraničným inštitúciám vymedzeným v článku 12b. Rating sa pravidelne preskúmava so zreteľom na materiálne zmeny rizikového profilu inštitúcie. Rating je kritickým prvkom pre rozhodnutie vykonávať priamy dohľad nad inštitúciou, ktorá sa dostala do problémov, alebo v nej zasiahnuť.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo podľa potreby navrhne dodatočný návrh regulačných a vykonávacích noriem, ako aj usmernení a odporúčaní pre inštitúcie určené v článku 12b.

4.  Orgán pre bankovníctvo vykonáva dohľad nad cezhraničnými inštitúciami, ktoré by mohli predstavovať systémové riziko, ako sa ustanovuje v článku 12b. V týchto prípadoch orgán pre bankovníctvo koná prostredníctvom príslušných orgánov.

5.  Orgán pre bankovníctvo zriadi oddelenie pre riešenie problémov bánk, ktorého úlohou bude vykonávať a viesť jasne vymedzené postupy riadenia a spôsoby riešenia krízy od včasného zásahu po riešenie problémov a postupy v prípade nesolventnosti.

Článok 12b

Určenie cezhraničných inštitúcií, ktoré by mohli predstavovať systémové riziko

1.  Dozorná rada po konzultácii s ESRB môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 29 ods. 1 určiť cezhraničné inštitúcie, ktoré vzhľadom na systémové riziko, ktoré by mohli predstavovať, musia podliehať priamej kontrole orgánu pre bankovníctvo alebo musia byť pridelené oddeleniu pre riešenie problémov bánk uvedenému v článku 12c.

2.  Kritériá na určenie týchto finančných inštitúcií sú v súlade s kritériami stanovenými Radou pre finančnú stabilitu, Medzinárodným menovým fondom a Bankou pre medzinárodné zúčtovanie.

Článok 12c

Oddelenie pre riešenie problémov bánk

1.  Oddelenie pre riešenie problémov bánk chráni finančnú stabilitu, minimalizuje nákazlivý účinok oslabených inštitúcií vymedzených v článku 12b na zvyšok systému a na hospodárstvo vo všeobecnosti a obmedzuje náklady pre daňových poplatníkov, pričom dodržiava zásadu proporcionality a hierarchiu veriteľov a zaručuje rovnaké zaobchádzanie vo všetkých štátoch.

2.   Oddelenie pre riešenie problémov bánk je poverené plnením úloh ustanovených v odseku 1 s cieľom ozdraviť oslabené inštitúcie alebo rozhodnúť o likvidácii neživotaschopných inštitúcií (čo je rozhodujúce pre obmedzenie morálneho hazardu). Môže okrem toho požadovať úpravu kapitálu alebo likvidity, prispôsobovať súbor činností, zlepšovať postupy, menovať alebo vymieňať vedenie, odporúčať záruky, úvery a pomoc pri zvyšovaní likvidity, ako aj celkový alebo čiastočný predaj, vytvoriť tzv. banku s dobrými/zlými aktívami alebo preklenovaciu banku, vymeniť dlh za kapitál (vrátane zodpovedajúcich úsporných opatrení) alebo prevziať inštitúciu do dočasného verejného vlastníctva.

3.   Oddelenie pre riešenie problémov bánk zahŕňa odborníkov vymenovaných dozornou radou orgánu pre bankovníctvo , ktorí majú znalosti a skúsenosti v oblasti reštrukturalizácie, ozdravenia a likvidácie finančných inštitúcií.

Článok 12d

Európske systémy na ochranu vkladov

1.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k posilneniu európskeho systému národných systémov na ochranu vkladov (DGS) konajúc podľa právomocí, ktoré mu boli zverené podľa tohto nariadenia na zabezpečenie správneho uplatňovania smernice 94/19/ES s cieľom zabezpečiť, aby boli národné systémy na ochranu vkladov dostatočne financované príspevkami finančných inštitúcií vrátane finančných inštitúcií pôsobiacimi a prijímajúcimi vklady v Únii ale s hlavným sídlom mimo Únie v zmysle smernice 94/19/ES, a poskytovať vysokú úroveň ochrany vkladateľov v harmonizovanom rámci v celej Únii, so zachovaním stabilizačnej a záručnej úlohy systémov vzájomnej záruky, pod podmienkou, že spĺňajú normy Európskej únie.

2.   Článok 8 týkajúci sa právomocí orgánu pre bankovníctvo prijímať usmernenia a odporúčania sa uplatňuje na systémy na ochranu vkladov.

3.   Komisia môže prijať regulačné a vykonávacie technické normy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 až 7d tohto nariadenia.

Článok 12e

Európsky fond pre bankovú stabilitu

1.  Európsky fond pre bankovú stabilitu (fond) sa zriaďuje s cieľom zvyšovať internalizáciu nákladov finančného systému a prispievať k riešeniu kríz v prípade zlyhaní cezhraničných finančných inštitúcií. Finančné inštitúcie, ktoré vykonávajú činnosť iba v jednom členskom štáte, majú možnosť voľby, či sa zapoja do tohto fondu. Fond primerané opatrenia s cieľom zabrániť, aby z dôvodu dostupnosti prostriedkov dochádzalo k morálnemu hazardu.

2.   Európsky fond pre bankovú stabilitu je financovaný z priamych príspevkov všetkých finančných inštitúcií vymedzených v článku 12b ods. 1. Príspevky sú úmerné úrovni rizika a podielu na systémovom riziku, ktoré každá z nich predstavuje, a zmenám v úrovni celkového rizika v čase, ako sa určia na základe panelu rizík inštitúcií. Úroveň požadovaných príspevkov zohľadňuje širšie hospodárske podmienky a nutnosť finančných inštitúcií udržiavať kapitál na iné regulačné a podnikateľské potreby.

3.   Európsky fond pre bankovú stabilitu riadi rada vymenovaná orgánom pre bankovníctvo na obdobie piatich rokov. Členovia rady sa vyberajú z pracovníkov navrhnutých vnútroštátnymi orgánmi. Fond zriaďuje konzultačnú radu, ktorá sa skladá zo zástupcov finančných inštitúcií podieľajúcich sa na fonde, ktorí nemajú hlasovacie právo. Rada fondu môže navrhnúť, aby orgán pre bankovníctvo zveril manažment svojej likvidity renomovaným inštitúciám (napr. EIB), ktorá investuje do bezpečných a likvidných nástrojov.

4.   Ak súhrn zdrojov z príspevkov bánk nepostačuje na vyriešenie problémov, fond stability má možnosť zvýšiť svoje zdroje vydaním dlhopisov alebo použiť iné finančné prostriedky.

Článok 13

Delegovanie úloh a zodpovedností

1.  Príslušné orgány môžu so súhlasom splnomocneného orgánu delegovať úlohy a zodpovednosti na orgán pre bankovníctvo alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu v súvislosti s delegovaním zodpovedností stanoviť osobitné podmienky, ktoré je potrebné splniť predtým, ako ich príslušné orgány uzavrú takéto dohody, a môžu obmedziť rozsah delegovania na mieru potrebnú na účinný dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami alebo skupinami.

2.  Orgán pre bankovníctvo podnecuje a uľahčuje delegovanie úloh a zodpovedností medzi príslušnými orgánmi určením tých úloh a zodpovedností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločne vykonávať, a presadzovaním najlepšej praxe.

2a.  Výsledkom delegovania zodpovedností je prerozdelenie kompetencií stanovených v právnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2. Postupy, presadzovanie a administratívne a justičné preskúmanie v súvislosti s delegovanými zodpovednosťami upravuje právo splnomocneného orgánu.

3.  Príslušné orgány informujú orgán pre bankovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú vykonať. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre bankovníctvo.

Orgán pre bankovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre bankovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 14

Spoločná kultúra dohľadu

1.  Orgán pre bankovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentného vykonávania dohľadu a zabezpečovania jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Európskej únii a vykonáva aspoň tieto činnosti:

2.  Orgán pre bankovníctvo môže v prípade potreby navrhnúť nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 15

Spoločné preskúmanie príslušných orgánov

1.  Orgán pre bankovníctvo pravidelne organizuje a vykonáva analýzy partnerských preskúmaní niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre bankovníctvo na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi. Pri vykonávaní spoločných preskúmaní sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ktoré sú už v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom k dispozícii.

2.  Spoločné preskúmanie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

3.  Na základe spoločného preskúmania môže orgán pre bankovníctvo podľa článku 8 vydať usmernenia a odporúčania ▌príslušnému orgánu. Orgán pre bankovníctvo zohľadní výsledok spoločného preskúmania pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických noriem v súlade s článkami 7 až 7e. Príslušné orgány sa usilujú podľa tohto oznámenia postupovať. Ak príslušný orgán podľa tohto oznámenia nepostupuje, informuje orgán pre bankovníctvo o svojich dôvodoch.

Orgán pre bankovníctvo zverejní najlepšie postupy, ktoré je možné stanoviť na základe týchto spoločných preskúmaní. Okrem toho možno zverejniť všetky ďalšie výsledky spoločných preskúmaní, ak s tým súhlasí príslušný orgán, ktorý je predmetom spoločného preskúmania.

Článok 16

Koordinačná funkcia

Orgán pre bankovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi vrátane prípadov, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii.

Článok 17

Posúdenie vývoja na trhu

1.  Orgán pre bankovníctvo monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje EIOPA, ESMA, ESRB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach. Orgán pre bankovníctvo zahrnie do svojich hodnotení hospodársku analýzu trhov, na ktorých finančné inštitúcie pôsobia, a hodnotenie vplyvu, ktorý na ne bude mať možný vývoj trhu.

1a.  Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posúdenia reakcií finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Pre príslušné orgány na tento účel vypracuje:

2.  Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. .../2010 [ESRB], orgán pre bankovníctvo aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti.

Orgán pre bankovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

3.  Orgán pre bankovníctvo zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru.

Článok 18

Medzinárodné vzťahy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci inštitúcií Únie a členských štátov, orgán pre bankovníctvo môže nadviazať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín. Tieto dohody nevytvárajú pre Európsku úniu a jej členské štáty právne záväzky ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne a multilaterálne dohody s tretími krajinami.

2.  Orgán pre bankovníctvo pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

3.  V správe uvedenej v článku 28 ods. 4a) orgán pre bankovníctvo uvedie administratívne dohody, ktoré boli dosiahnuté s medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, a pomoc poskytovanú pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti.

Článok 19

Ostatné úlohy

1.  Orgán pre bankovníctvo môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

1a.  V prípade, keď orgán pre bankovníctvo nepredložil návrh regulačnej alebo vykonávacej technickej normy do lehoty stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 alebo keď takáto lehota nebola stanovená, môže Komisia o tento návrh požiadať a stanoviť lehotu na jeho predloženie.

Komisia môže vzhľadom na naliehavosť danej veci požiadať, aby bol návrh regulačnej alebo vykonávacej technickej normy predložený pred uplynutím lehoty stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2. V takomto prípade Komisiu svoju žiadosť náležite odôvodní.

2.  Orgán pre bankovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 2007/44/ES, ktoré podľa tejto smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z príslušných zainteresovaných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 19a ods. 1 písm. e) smernice 2006/48/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie podľa smernice 2007/44/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre bankovníctvo vydať stanovisko, sa vzťahuje článok 20.

Článok 20

Zhromažďovanie informácií

1.  Príslušné orgány ▌členských štátov poskytnú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia za predpokladu, že adresát má legálny prístup k príslušným údajom a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

1a.  Orgán pre bankovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

1b.  Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže orgán pre bankovníctvo poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenými v odvetvových právnych predpisoch a v článku 56.

1c.  Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán pre bankovníctvo najskôr zohľadní všetky príslušné existujúce štatistiky vypracované, rozširované a vyvinuté Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk.

2.  Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli včas, orgán pre bankovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť iným orgánom dohľadu, ministerstvu financií, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami, centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

2a.  Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli podľa odsekov 1 alebo 2 včas, orgán pre bankovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť priamo príslušným finančným inštitúciám. V tejto odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sú údaje o daných jednotlivých finančných inštitúciách potrebné.

Orgán pre bankovníctvo informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s odsekom 2 a týmto odsekom.

Príslušné orgány ▌pomáhajú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

3.  Orgán pre bankovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane podľa tohto článku, iba na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 21

Vzťah s ESRB

2.  Orgán pre bankovníctvo úzko a pravidelne spolupracuje s ESRB.

Orgán pre bankovníctvo poskytuje ESRB pravidelné a aktualizované informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo hromadnej forme, sa poskytnú ERSB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku [15] nariadenia (EÚ) č. …./2010 [ESRB]. Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB zavedie náležité vnútorné postupy prenosu dôverných informácií, najmä pokiaľ ide o jednotlivé finančné inštitúcie..

3.  Orgán pre bankovníctvo v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie varovaní a odporúčaní ESRB uvedených v článku [16] nariadenia (EÚ) č. …./2010 [ESRB].

4.  Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre bankovníctvo orgán pre bankovníctvo bezodkladne zvolá zasadnutie dozornej rady a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre bankovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní Európskemu parlamentu, Rade a ESRB dôvody nečinnosti.

5.  Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu orgán pre bankovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti dozornú radu a prerokuje ich s ňou.

Príslušný orgán náležite zohľadní stanoviská dozornej rady, keď informuje Európsky parlament, Radu a ESRB v súlade s článkom [17] nariadenia (EÚ) č. …./2010 [ESRB].

6.  Orgán pre bankovníctvo pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 22

Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve

1.  S cieľom pomôcť uľahčiť konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre bankovníctvo sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve. So Skupinou zainteresovaných strán v bankovníctve sa konzultuje o opatreniach prijatých v súlade s článkom 7 týkajúcim sa regulačných technických noriem a vykonávacích technických noriem a, pokiaľ sa tieto opatrenia netýkajú jednotlivých finančných inštitúcií, v súlade s článkom 8 týkajúcim sa usmernení a odporúčaní. Ak sa kroky budú musieť prijať bezodkladne a konzultácie nebudú možné, Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve musí byť čo najskôr informovaná.

Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa stretáva aspoň štyrikrát ročne.

2.  Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie úverových a investičných inštitúcií pôsobiacich v Únii ich zamestnancov, ako aj spotrebiteľov, používateľov bankových služieb a zástupcov MSP. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje finančné inštitúcie a z nich traja zastupujú družstevné banky a sporiteľne.

▌

3.  Členov Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve menuje dozorná rada na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán. Dozorná rada pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú a rodovú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celej Európskej únie.

▌

4.  Orgán skupine zainteresovaných strán v bankovníctve poskytne informácie a zabezpečí primeranú administratívnu podporu. Primeraná náhrada cestovných nákladov sa poskytne tým členom skupiny zainteresovaných strán, ktorí zastupujú neziskové organizácie. Skupina môže vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve pôsobia počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

5.  Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve predloží stanoviská a oznámenia orgánu pre bankovníctvo k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu pre bankovníctvo s osobitným zameraním na úlohy stanovené v článkoch 7 až 7e, 8, 14, 15 a 17.

6.  Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve prijme svoj rokovací poriadok na základe súhlasu dvojtretinovej väčšiny svojich členov.

7.  Orgán pre bankovníctvo uverejní stanoviská a oznámenia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve a výsledky jej konzultácií.

Článok 23

Ochranné opatrenia

▌

2.  ▌Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 10 ods. 2 alebo článku 11 zasahuje priamo a výraznou mierou do jeho fiškálnych zodpovedností, oznámi to orgánu pre bankovníctvo, Komisii a Európskemu parlamentu do desiatich pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo a príslušnému orgánu.

Členský štát vo svojom oznámení odôvodní, v akom rozsahu rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, a vypracuje k tomu hodnotenie vplyvu.

2a.  V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre bankovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší.

3.  Ak orgán pre bankovníctvo svoje rozhodnutie nezmení, alebo ho upraví, Rada prijme rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo ponechá alebo zruší. Rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo sa prijme jednoduchou väčšinou členov. Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo sa prijme kvalifikovanou väčšinou členov. V žiadnom z týchto prípadov sa neberie do úvahy hlasovanie dotknutých členov.

3a.   Ak Rada neprijme rozhodnutie v prípade článku 10 do desiatich pracovných dní a v prípade článku 11 do jedného mesiaca, rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo sa považuje za ponechané.

3b.  Ak rozhodnutie prijaté podľa článku 10 bude viesť k použitiu fondov vytvorených podľa článkov 12d alebo 12e, členské štáty nevyzvú Radu, aby ponechala alebo zrušila rozhodnutie, ktoré prijal orgán pre bankovníctvo.

Článok 24

Rozhodovacie postupy

1.  Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v tomto nariadení orgán pre bankovníctvo informuje každého menovaného adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť, zložitosť a prípadné následky. To primerane platí vo vzťahu k odporúčaniam uvedeným v článku 9 ods. 4.

2.  V rozhodnutiach orgánu pre bankovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3.  Adresáti rozhodnutí orgánu pre bankovníctvo sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4.  Ak orgán pre bankovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 10 ods. 2 alebo 3, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5.  Rozhodnutia, ktoré orgán pre bankovníctvo prijme podľa článkov 9, 10 a 11, sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami finančných inštitúcií na ochranu ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Európskej únie alebo jeho časti.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA

Oddiel 1

Dozorná rada

Článok 25

Zloženie

1.  Dozorná rada sa skladá z:

1a.  Dozorná rada zvoláva pravidelne aspoň dvakrát do roka zasadnutia so Skupinou zainteresovaných strán v bankovníctve.

2.  Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

3.  Ak orgán pre bankovníctvo uvedený v odseku 1 písm. b) nie je centrálna banka, člen dozornej rady uvedený v odseku 1 písm. b) sa môže rozhodnúť, že si privedie nehlasujúceho zástupcu centrálnej banky členského štátu.

3a.  V členskom štáte, v ktorom je dohľad podľa tohto nariadenia príslušný vykonávať viac ako jeden orgán, sa tieto orgány dohodnú na spoločnom zástupcovi. Keď však otázka, o ktorej má rokovať dozorná rada, nepatrí do právomoci vnútroštátneho orgánu, ktorý zastupuje člen uvedený v odseku 1 písm. b), tento člen si môže priviesť nehlasujúceho zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu.

4.  Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 94/19/ES sprevádza člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca príslušných orgánov, ktoré spravujú schémy ochrany vkladov v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie právo.

5.  Dozorná rada môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach dozornej rady bez hlasovacieho práva.

Článok 26

Vnútorné výbory a poroty

1.  Dozorná rada môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené dozornej rade a môže zabezpečiť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, dozornú radu alebo predsedu.

2.  Na účely článku 11 dozorná rada zvolá na uľahčenie nestranného urovnania sporu nezávislú porotu s vyvážaným zložením členov, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch jej členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

2a.  S výhradou článku 11 ods. 2 porota navrhne rozhodnutie na konečné prijatie dozornou radou v súlade s postupom stanoveným v článku 29 ods. 1 treťom pododseku.

2b.  Rokovací poriadok poroty uvedenej v odseku 2 prijme dozorná rada.

Článok 27

Nezávislosť

1.  Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia dozornej rady konajú nezávisle a objektívne vo výlučnom záujme Únie ako celku a nepožadujú ani nedostávajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

2.  Členské štáty, inštitúcie Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov dozornej rady pri plnení ich povinností.

Článok 28

Úlohy

1.  Dozorná rada usmerňuje prácu orgánu pre bankovníctvo a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2.  Dozorná rada prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva oznámenia uvedené v kapitole II.

3.  Dozorná rada menuje predsedu.

4.  Dozorná rada prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu predstavenstva pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

4a.  Na základe návrhu predstavenstva prijme dozorná rada výročnú správu o činnosti orgánu pre bankovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 38 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa uverejní.

5.  Dozorná rada schvaľuje viacročný pracovný program orgánu pre bankovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

6.  Dozorná rada prijíma rozpočet v súlade s článkom 49.

7.  Dozorná rada vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 33 ods. 5 alebo článkom 36 ods. 5.

Článok 29

Rozhodovanie

1.  Rozhodnutia dozornej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov podľa zásady, že každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 7 a 8 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa kapitoly VI, dozorná rada odchylne od prvého pododseku prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ.

Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3, rozhodnutia prijaté konsolidujúcim orgánom dohľadu a rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak ich schváli jednoduchá väčšina a pokiaľ ich nezamietnu členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle v článku 16 ods. 4 ZFEÚ a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ.

Pokiaľ ide o všetky ostatné rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3, rozhodnutia navrhnuté porotou sa prijímajú ▌jednoduchou väčšinou členov dozornej rady podľa zásady, že každý člen má jeden hlas.

2.  Zasadnutia dozornej rady zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3.  Dozorná rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4.  V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Členovia bez hlasovacieho práva a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci dozornej rady nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 61 alebo v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

Oddiel 2

PREDSTAVENSTVO

Článok 30

Zloženie

1.  Predstavenstvo sa skladá z predsedu a šiestich ďalších členov dozornej rady zvolených hlasujúcimi členmi a z hlasujúcich členov dozornej rady.

S výnimkou predsedu má každý člen predstavenstva zástupcu, ktorý môže zastúpiť člena predstavenstva, ak sa táto osoba nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených dozornou radou je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť. Zloženie predstavenstva je vyvážené a proporčné a odráža Európsku úniu ako celok. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.

2.  Rozhodnutia predstavenstva sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ a zástupca Komisie sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na zasadnutiach predstavenstva.

Zástupca Komisie má právo hlasovať o záležitostiach uvedených v článku 49.

Predstavenstvo prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3.  Zasadnutia predstavenstva zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Predstavenstvo sa schádza vždy pred zasadnutím dozornej rady a tak často, ako to považuje za potrebné. Predstavenstvo sa na ▌zasadnutiach schádza aspoň päťkrát ročne.

4.  Členom predstavenstva môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia s výnimkou výkonného riaditeľa sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach predstavenstva o jednotlivých finančných inštitúciách.

Článok 31

Nezávislosť

Členovia predstavenstva konajú nezávisle a objektívne vo výhradnom záujme Únie ako celku, nepožadujú ani nedostávajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov predstavenstva.

Článok 32

Úlohy

1.  Predstavenstvo zaistí, aby orgán pre bankovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2.  Predstavenstvo navrhuje na schválenie dozornej rade ročný a viacročný pracovný program.

3.  Predstavenstvo vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 49 a 50.

4.  Predstavenstvo prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre bankovníctvo a podľa článku 54 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5.  Predstavenstvo prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 58.

▌

6a.  Predstavenstvo na základe návrhu správy uvedeného v článku 38 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre bankovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, dozornej rade na schválenie a postúpenie Európskemu parlamentu.

7.  Predstavenstvo prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8.  Predstavenstvo menuje a odvoláva členov Odvolacej rady v súlade s článkom 44 ods. 3 a s článkom 44 ods. 5.

Oddiel 3

PREDSEDA

Článok 33

Menovanie a úlohy

1.  Orgán pre bankovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce dozornej rady a predsedá zasadnutiam dozornej rady a predstavenstva.

2.  Predsedu menuje dozorná rada na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré organizuje a riadi dozorná rada.

Komisia predloží Európskemu parlamentu užší zoznam troch kandidátov. Po vypočutí týchto kandidátov Európsky parlament vyberie jedného z nich. Takto vybraného kandidáta vymenuje dozorná rada.

Dozorná rada zvolí zo svojich členov aj zástupcu, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento zástupca nesmie byť zvolený spomedzi členov predstavenstva.

3.  Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.  V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu dozorná rada posúdi:

Dozorná rada môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5.  Predsedu môže odvolať z funkcie len ▌Európsky parlament po rozhodnutí dozornej rady.

Predseda nemôže dozornej rade brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 34

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha dozornej rady v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani nedostáva pokyny od inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 54 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 35

Podávanie správ

1.  Európsky parlament a Rada môžu predsedu alebo jeho zástupcu vyzvať, aby predložil vyhlásenie, pričom v plnom rozsahu zachovávajú jeho nezávislosť. Predseda predkladá vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedá na všetky otázky kladené jeho poslancami vždy, keď je o to požiadaný.

2.  Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred podaním vyhlásenia uvedeného v odseku 1 predkladá Európskemu parlamentu správu v písomnej forme týkajúcu sa hlavných činností orgánu pre bankovníctvo.

2a.  Okrem informácií uvedených v článkoch 7a až 7e, 8, 9, 10, 11a a 18 správa obsahuje aj všetky relevantné informácie, ktoré ad hoc požaduje Európsky parlament.

Oddiel 4

VÝKONNÝ RIADITEĽ

Článok 36

Menovanie

1.  Orgán pre bankovníctvo riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2.  Výkonného riaditeľa menuje dozorná rada na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a manažérskymi skúsenosťami prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3.  Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.  V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu päťročného funkčného obdobia výkonného riaditeľa dozorná rada vykoná hodnotenie.

Dozorná rada na základe hodnotenia môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5.  Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia dozornej rady.

Článok 37

Nezávislosť

1.  Bez toho, aby bola dotknutá úloha predstavenstva a dozornej rady v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani nedostáva pokyny od vlád, orgánov, organizácií alebo osôb mimo orgánu pre bankovníctvo.

1a.  Členské štáty, inštitúcie Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 54 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 38

Úlohy

1.  Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre bankovníctvo a pripravuje prácu predstavenstva.

2.  Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre bankovníctvo pod vedením dozornej rady a pod kontrolou predstavenstva.

3.  Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre bankovníctvo v súlade s týmto nariadením.

4.  Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 32 ods. 2.

5.  Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 32 ods. 2.

6.  Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre bankovníctvo podľa článku 49 a plní rozpočet orgánu pre bankovníctvo podľa článku 50.

7.  Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh ▌správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre bankovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8.  Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre bankovníctvo právomoci ustanovené v článku 54 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV

EURÓPSKY SYSTÉM ORGÁNOV PRE FINANČNÝ DOHĽAD
▌

Oddiel 2

EURÓPSKE ORGÁNY DOHĽADU (SPOLOČNÝ VÝBOR)

Článok 40

Zriadenie

1.  Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2.  Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre bankovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s inými EOD, najmä pokiaľ ide o:

3.  Spoločný výbor má k dispozícii osobitný personál, ktorý poskytnú tri európske orgány dohľadu konajúce ako sekretariát. Orgán pre bankovníctvo prispieva primeranými zdrojmi k administratívnym výdavkom a výdavkom na infraštruktúru a prevádzku.

Článok 40a

Dohľad

Ak finančná inštitúcia podniká v rôznych sektoroch, spoločný výbor rieši spory v súlade s článkom 42.

Článok 41

Zloženie

1.  Spoločný výbor sa skladá z ▌predsedov európskych orgánov dohľadu a v prípade potreby z predsedu podvýboru zriadeného podľa článku 43.

2.  Výkonný riaditeľ, zástupca Komisie a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia spoločného výboru ▌, ako aj podvýborov uvedených v článku 43.

3.  Predseda spoločného výboru ▌je menovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Predseda spoločného výboru menovaný v súlade s týmto odsekom je menovaný aj za podpredsedu ESRB.

4.  Spoločný výbor ▌prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor ▌sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 42

Spoločné stanoviská a spoločné akty

Orgán pre bankovníctvo v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II, a najmä vzhľadom na implementáciu smernice 2002/87/ES, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy.

Akty podľa článkov 7, 9, 10 alebo 11 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov alebo Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, prijíma podľa potreby súčasne orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Článok 43

Podvýbory

1.  Na účely článku 42 sa zriadi podvýbor pre finančné konglomeráty spoločného výboru ▌.

2.  Podvýbor sa skladá z jednotlivcov uvedených v článku 41 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného príslušného orgánu z každého členského štátu.

3.  Podvýbor si zvolí spomedzi svojich členov predsedu, ktorý je aj členom spoločného výboru ▌.

4.  Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

Oddiel 3

ODVOLACIA RADA

Článok 44

Zloženie

1.  Odvolacia rada je spoločným subjektom troch európskych orgánov dohľadu.

2.  Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností z oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie zapojených do činností orgánu pre bankovníctvo. Významný počet členov odvolacej rady má dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohli poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vykonávania právomocí orgánu pre bankovníctvo.

Odvolacia rada menuje svojho predsedu.

Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov. Keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto väčšina štyroch členov zahŕňa aspoň jedného z dvoch členov odvolacej rady, ktorých vymenoval orgán pre bankovníctvo.

Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby predseda.

3.  Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov menuje predstavenstvo orgánu pre bankovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po konzultácii s dozornou radou.

Ostatní členovia sú menovaní v súlade s nariadením (EÚ) č. …/…[EIOPA] a nariadením (EÚ) č. …/…[ESMA].

4.  Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5.  Člen odvolacej rady, ktorého menovalo predstavenstvo orgánu pre bankovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol odsúdený za závažný trestný čin a predstavenstvo o tom rozhodlo po konzultácii s dozornou radou.

6.  Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy poskytnú odvolacej rade prostredníctvom spoločného výboru náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 45

Nezávislosť a nestrannosť

1.  Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre bankovníctvo, jeho predstavenstve alebo dozornej rade.

2.  Členovia odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem, alebo ak boli v minulosti zapojení ako zástupcovia jednej zo strán konania, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí v rámci odvolania.

3.  Ak sa člen odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, tento člen zodpovedajúcim spôsobom informuje odvolaciu radu.

4.  Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na národnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si je vedomá dôvodov na predloženie námietok, napriek tomu neprijala iné procesné opatrenia ako námietku proti zloženiu odvolacej rady.

5.  Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať, v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti príslušného člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník, pokiaľ sa samotný náhradník nenachádza v podobnej situácii. Ak by išlo o takýto prípad, predseda navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6.  Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok a v písomnej forme.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 46

Odvolania

1.  Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre bankovníctvo uvedenému v článkoch 9, 10 a 11 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre bankovníctvo podľa legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2.  Odvolanie spolu s odôvodnením sa predkladá orgánu pre bankovníctvo písomne do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak takéto oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre bankovníctvo svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po predložení odvolania.

3.  Odvolanie predložené podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

4.  Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada ▌vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k oznámeniam, ktoré vydala, alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.  Odvolacia rada môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijal príslušný orgán orgánu pre bankovníctvo, alebo ▌prípad postúpiť príslušnému orgánu v rámci orgánu pre bankovníctvo. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady a tento orgán prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené a doplnené rozhodnutie.

6.  Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.  Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sú odôvodnené a orgán pre bankovníctvo ich uverejní.

Článok 47

Konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom

1.  Konanie sa môže predložiť Všeobecnému súdu alebo Súdnemu dvoru v súlade s článkom 263 ZFEÚ, ak sa namieta proti rozhodnutiu prijatému odvolacou radou alebo v prípadoch, keď orgán pre bankovníctvo nemá právo odvolať sa na odvolaciu radu.

1a.  Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor priame odvolanie proti rozhodnutiam orgánu pre bankovníctvo.

2.  V prípade, že orgán pre bankovníctvo má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, konanie súvisiace s nečinnosťou sa môže predložiť Všeobecnému súdu alebo Súdnemu dvoru v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

3.  Od orgánu pre bankovníctvo sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Všeobecného súdu alebo Súdneho dvora.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Rozpočet orgánu pre bankovníctvo

1.  Príjmy orgánu pre bankovníctvo, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

2.  Medzi výdavky orgánu pre bankovníctvo patria aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a prevádzkové výdavky.

3.  Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.  Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre bankovníctvo sa pripravujú pre každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre bankovníctvo.

Článok 49

Zostavenie rozpočtu

1.  Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok a tento predbežný návrh spolu s plánom stavu zamestnancov predloží predstavenstvu a dozornej rade. Dozorná rada každý rok na základe predbežného návrhu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ a schválilo predstavenstvo, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rozpočtový rok. Tento výkaz odhadov vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží dozorná rada Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť predstavenstvo.

2.  Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

3.  Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

4.  Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre bankovníctvo. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre bankovníctvo.

5.  Rozpočet orgánu pre bankovníctvo prijme dozorná rada. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.  Predstavenstvo bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre bankovníctvo svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre bankovníctvo nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

6a.  Rozpočet na prvý rok prevádzky orgánu pre bankovníctvo, ktorý sa skončí 31. decembra 2011, schvaľujú členovia výboru 3. úrovne po konzultácii s Komisiou a potom ho postúpia na schválenie Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 50

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.  Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre bankovníctvo.

2.  Do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roku účtovník orgánu pre bankovníctvo predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roku. Účtovník orgánu pre bankovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom dozornej rady, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(34) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

3.  Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre bankovníctvo v súlade s ustanoveniami článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť zostaví účtovnú závierku orgánu pre bankovníctvo a predloží ju na posúdenie predstavenstvu.

4.  Predstavenstvo predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre bankovníctvo.

5.  Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom predstavenstva do 1. júla po ukončení rozpočtového roku členom dozornej rady, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.  Účtovná závierka sa uverejní.

7.  Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj predstavenstvu a Komisii.

8.  Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

9.  Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre bankovníctvo absolutórium za plnenie rozpočtu (vrátane všetkých nákladov a príjmov orgánu pre bankovníctvo) za rozpočtový rok N.

Článok 51

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre bankovníctvo prijme predstavenstvo po konzultácii s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002(35), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 52

Opatrenia proti podvodom

1.  Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre bankovníctvo bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 1073/1999.

2.  Orgán pre bankovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF)(36), a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre bankovníctvo.

3.  V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre bankovníctvo, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 53

Výsady a imunity

Na orgán pre bankovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 54

Zamestnanci

1.  Na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo vrátane jeho výkonného riaditeľa a predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2.  Predstavenstvo po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.  Orgán pre bankovníctvo vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.  Predstavenstvo prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre bankovníctvo.

Článok 55

Zodpovednosť orgánu pre bankovníctvo

1.  Orgán pre bankovníctvo v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2.  Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre bankovníctvo voči orgánu pre bankovníctvo sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo.

Článok 56

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1.  Členovia dozornej rady a predstavenstva, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre bankovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre bankovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušných ustanovení v ▌právnych predpisoch Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 54 je zamestnanec po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať zamestnancov orgánu pre bankovníctvo.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu pre bankovníctvo, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo hromadnej podobe, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať.

Okrem toho, povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre bankovníctvo a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3.  Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre bankovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi uplatňovanými na finančné inštitúcie.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre bankovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.  Orgán pre bankovníctvo uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom(37).

Článok 57

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES alebo povinností orgánu pre bankovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 58

Prístup k dokumentom

1.  Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa uplatňuje na dokumenty, ktoré vlastní orgán pre bankovníctvo.

2.  Predstavenstvo prijme praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do 31. mája 2011.

3.  Rozhodnutia, ktoré orgán pre bankovníctvo prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom na základe odvolania predloženého odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 59

Opatrenia týkajúce sa jazyka

1.  Na orgán pre bankovníctvo sa uplatňujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1(38).

2.  Predstavenstvo rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre bankovníctvo.

3.  Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 60

Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre bankovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov predstavenstva, zamestnancov orgánu pre bankovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre bankovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu predstavenstva.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre bankovníctvo vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 61

Účasť tretích krajín

1.  Na práci orgánu pre bankovníctvo sa môžu zúčastniť aj krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie a ktoré uzatvorili dohody s Európskou úniou, čím prijali právne predpisy Únie v oblasti pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

1a.  Orgán pre bankovníctvo môže umožniť účasť tretích krajín, ktoré uplatňujú právne predpisy uznané za rovnocenné v oblastiach pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo a uvedené v článku 1 ods. 2, ako sa ustanovuje v medzinárodných dohodách uzatvorených Úniou v súlade s článkom 216 ZFEÚ.

2.  Na základe príslušných ustanovení týchto dohôd sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín do práce orgánu pre bankovníctvo vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môžu sa v nich ustanoviť podmienky pre zastúpenie v postavení pozorovateľa v dozornej rade, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 62

Prípravné opatrenia

-1.  Počas obdobia od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a do zriadenia orgánu pre bankovníctvo CEBS úzko spolupracuje s Komisiou na príprave nahradenia CEBS orgánom pre bankovníctvo.

1.  Po zriadení orgánu pre bankovníctvo Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre bankovníctvo, až kým orgán pre bankovníctvo nezíska prevádzkovú kapacitu plniť svoj vlastný rozpočet.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania dozornou radou v súlade článkom 36, dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa. Toto obdobie je obmedzené na obdobie, pokým orgán pre bankovníctvo nezíska prevádzkovú kapacitu plniť svoj vlastný rozpočet.

2.  Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ sú schválené predstavenstvom, a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3.  Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci dozornej rady a predstavenstva.

3a.  Orgán pre bankovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEBS. Všetky akceptovateľné aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEBS sa môžu previesť na orgán pre bankovníctvo. Nezávislý audítor zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave aktív a pasív CEBS. Tento výkaz preveria a schvália členovia CEBS a Komisia pred uskutočnením akéhokoľvek prevodu aktív a pasív.

Článok 63

Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1.  Odchylne od ustanovení článku 54 všetky zamestnanecké zmluvy a dohody o dočasnom preložení, ktoré uzatvoril CEBS alebo jeho sekretariát a ktoré sú platné v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2.  Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú dohodu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná vnútorný výber obmedzený na zamestnancov CEBS alebo jeho sekretariátu uvedených v odseku 1. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.

3.  V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4.  Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 63a

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 64

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa, pretože CEBS je odstránený zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k tomto rozhodnutiu.

Článok 65

Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, ktorým sa zriaďuje CEBS, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 66

Ustanovenie o preskúmaní

-1.   Komisia do ...(39) predloží Európskemu parlamentu a Rade potrebné návrhy na zintenzívnenie dohľadu nad inštitúciami, ktoré môžu predstavovať systémové riziko uvedené v článku 12b, a na zriadenie nového rámca pre riadenie v prípade finančnej krízy vrátane podmienok financovania.

1.  Komisia do ...(40)* a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre bankovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

1a.  V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:

2.  Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 67

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 62 a článku 63 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Orgán pre bankovníctvo sa zriadi v deň uplatňovania tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (2) Ú. v. EÚ C, , s. (3) Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2010, s. 1. (4) Pozícia Európskeho parlamentu z .... (5) Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453. (6) Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394. (7) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392. (8) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26. (9) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48. (10) Prijaté texty, P6_TA(2009)0251. (11) Prijaté texty, P6_TA(2009)0279. (12) Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s.23. (13) Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s.28. (14) Ú. v. ES L 25, 29.1.2009, s. 18. (15) Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201. (17) Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5. (18) Ú. v. ES L 35, 11. 2. 2003, s. 1. (19) Ú. v. ES L 345, 8. 12. 2006, s. 1. (20) Ú. v. ES L 267, 10. 10. 2009, s. 7. (21) Ú. v. ES L 309, 25. 11. 2005, s. 15. (22) Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002, s. 16. (23) Ú. v. ES L 319, 5. 12. 2007, s. 1. (24) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164. (25) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8. (26) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (27) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1. (28) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15. (29) Ú. v. ES L 56, 4. 3. 1968, s.1. (30) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (31) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (32) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (33) Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8. (34) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (35) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72. (36) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15. (37) Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1. (38) Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385. (39) * Šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (40) ** Tri roky odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.