Európsky parlament,

–  so zreteľom na blížiacu sa 18. medzinárodnú konferenciu o AIDS nazvanú Right Here, Right Now (Práva tu, práve teraz), ktorá sa uskutoční 18. až 23. júla 2010 vo Viedni,

–  so zreteľom na deklaráciu o záväzku OSN v oblasti HIV/AIDS pod názvom Celosvetová kríza – celosvetová reakcia, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 27. júna 2001 na svojom 26. mimoriadnom zasadnutí,

–  so zreteľom na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (UNGASS) na vysokej úrovni na tému HIV/AIDS, ktoré sa uskutočnilo 2. júna 2006, a na politické vyhlásenie, ktoré na ňom bolo prijaté,

–  so zreteľom na medzinárodné usmernenia UNAIDS (Spoločného programu OSN pre HIV/AIDS) týkajúce sa HIV/AIDS a ľudských práv z roku 2006 vychádzajúce z 2. medzinárodnej konzultácie o HIV/AIDS a ľudských právach, ktorá sa konala v Ženeve od 23. do 25. septembra 1996, a z 3. medzinárodnej konzultácie o HIV/AIDS a ľudských právach, ktorá sa konala v Ženeve od 25. do 26. júla 2002,

–  so zreteľom na správu WHO s názvom Towards Universal Access: Scaling up Priority HIV/AIDS Interventions in the Health Sector (Zabezpečiť všeobecný prístup: posilnenie priority zásahov v súvislosti s HIV/AIDS v zdravotníctve),

–  so zreteľom na deklaráciu o HIV/AIDS, tuberkulóze a iných súvisiacich infekčných chorobách prijatú 27. apríla 2001 v Abuji, na spoločnú pozíciu afrických krajín pre zasadnutie UNGASS na vysokej úrovni v roku 2006 a na výzvu na zintenzívnenie činnosti zameranej na zabezpečenie všeobecného prístupu k službám pri ochorení na HIV a AIDS, tuberkulózu a maláriu v Afrike, ktorú podpísala Africká únia 4. mája 2006 v Abuji,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať, z 24. apríla 2007 s názvom Boj proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách, 2006 – 2009 a z 20. novembra 2008 s názvom HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť,

–  so zreteľom na závery Rady o pokroku vo vykonávaní európskeho akčného programu boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom vonkajšej činnosti (2007 – 2011) z novembra 2009,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Boj proti HIV/AIDS v Európskej únii a susedných krajinách a na stratégiu boja proti HIV/AIDS v Európskej únii a susedných krajinách na roky 2009 – 2013,

–  so zreteľom na správu UNAIDS z roku 2009 o celosvetovej epidémii AIDS,

–  so zreteľom na rámec výsledkov UNAIDS za roky 2009 – 2011,

–  so zreteľom na správu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže počet ľudí s ochorením HIV/AIDS stále narastá, pričom sa ich počet vo svete odhaduje na 33,4 milióna a je obzvlášť znepokojujúce, že v roku 2008 pribudlo 2,7 milióna infikovaných ľudí, čo znamená, že HIV/AIDS je celosvetovou hrozbou, ktorá si vyžaduje mimoriadne a komplexné riešenie na celosvetovej úrovni,

B.  keďže HIV/AIDS je stále jednou z hlavných príčin úmrtí na svete, pričom v roku 2008 spôsobil smrť 2 miliónov ľudí a predpokladá sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude v celosvetovom meradle aj naďalej významnou príčinou predčasných úmrtí,

C.  keďže do konca roku 2009 sa antiretrovírusovej liečbe podrobilo podľa odhadov 5 miliónov ľudí z krajín s nízkymi a strednými príjmami, čo je desaťnásobný nárast za päť rokov a bezprecedentné zvýšenie v histórii verejného zdravotníctva,

D.  keďže množstvo nových ochorení naďalej predstihuje šírenie liečby a v roku 2009 sa stále neliečili dve tretiny ľudí spomedzi tých, ktorí liečbu potrebovali, čo znamená, že 10 miliónov chorých ľudí nemalo prístup k potrebnej účinnej liečbe,

E.  keďže subsaharská Afrika s 22,4 miliónmi chorých na HIV/AIDS a so 71 % všetkých nových prípadov HIV/AIDS v roku 2008 zostáva najvážnejšie postihnutou oblasťou,

F.  keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že prevencia HIV/AIDS je účinným spôsobom znižovania novej nákazy,

G.  keďže existuje výrazná programová medzera v zapájaní ľudí s HIV do úsilia v oblasti prevencie, najmä do programov zameraných na ľudí s HIV/AIDS, a do úsilia na znižovanie stigmatizácie a diskriminácie,

H.  keďže ženy a dievčatá sú naďalej neúmerne postihované ochorením HIV/AIDS, pretože približne 60 % prípadov ochorení HIV/AIDS v subsaharskej Afrike pripadá na ženy a toto ochorenie zostáva hlavnou príčinou úmrtia a ochorenia žien v reprodukčnom veku,

I.  keďže súčasné možnosti preventívnej ochrany pred HIV nie sú dostatočné účinné pri ochrane žien a spôsoby ochrany, ako sú kondómy a abstinencia, nie sú reálnymi možnosťami pre mnohé ženy, a to najmä tie, ktoré sú vydaté a ktoré chcú mať deti alebo ktorým hrozí sexuálne násilie, a keďže bezpečná a účinná vakcína alebo mikrobiocíd by pre ženy mohli predstavovať účinný nástroj na ich ochranu pred HIV bez toho, aby sa obmedzila ich voľba mať dieťa,

J.  keďže existuje čoraz viac dôkazov o zvyšujúcej sa nákaze a riziku medzi dôležitými skupinami obyvateľstva vrátane osôb, ktoré poskytujú sexuálne služby, mužov, ktorí majú pohlavný styk s mužmi, väzňov, intravenóznych užívateľov drog, migrantov, utečencov a mobilných pracovníkov takmer vo všetkých regiónoch, ako aj v krajinách s rozšírenou epidémiou a vo všeobecnosti nemajú tieto programy prevencie HIV/AIDS zamerané na tieto populácie dostatočnú prioritu a nevyčleňuje sa na ne dostatok finančných prostriedkov,

K.  keďže v dôsledku stigmy spojenej s HIV/AIDS približne 30 % nakazených osôb v EÚ nevie, že sú HIV/AIDS pozitívne, a v štúdiách sa uvádza, že nediagnostikovaná nákaza uľahčuje ďalší prenos tohto ochorenia a zvyšuje hrozbu skorého úmrtia osôb s HIV/ADIS,

L.  keďže podľa správy WHO z roku 2009 s názvom Zabezpečiť všeobecný prístup: posilnenie priority zásahov v súvislosti s HIV/AIDS v zdravotníctve sa odhaduje, že miera pokrytia antiretrovírusovou liečbou je v nedostatočný výsledok,

M.  keďže pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia sa stále vo veľkej miere odsudzuje, predovšetkým v subsaharskej Afrike, kde sa v 31 krajinách považuje pohlavný styk plnoletých osôb s osobou rovnakého pohlavia za trestný čin, v štyroch krajinách sa trestá smrťou, v ďalších viac než 10 rokmi väzenia, a takáto stigmatizácia sťažuje preventívne opatrenia v súvislosti s HIV/AIDS,

N.  keďže kriminalizácia užívateľov nelegálnych drog v mnohých krajinách zabraňuje týmto ľuďom v prístupe k prevencii, liečbe, starostlivosti a podpore a tak podporuje prenos HIV/AIDS pri intravenóznom užívaní drog,

O.  keďže v 106 krajinách stále platia zákony a politiky, ktoré predstavujú výrazné prekážky účinného riešenia problému HIV/AIDS,

P.  keďže v roku 2008 stratilo podľa odhadov 17,5 milióna detí jedného alebo oboch rodičov v dôsledku ochorenia HIV/AIDS – pričom prevažná väčšina týchto detí žije v subsaharskej Afrike – a tieto deti často trpia v dôsledku stigmatizácie a diskriminácie, môže im byť odmietnutý prístup k základným službám, ako je vzdelávanie a bývanie, a zároveň sa zvyšuje hrozba ich nákazy HIV/AIDS,

Q.  keďže súvislosti medzi HIV/AIDS a zdravotným postihnutím sa nevenuje náležitá pozornosť, hoci osoby so zdravotným postihnutím sa vyskytujú medzi všetkými kľúčovými populáciami so zvýšeným rizikom nákazy HIV/AIDS a sú znevýhodnené v prístupe k prevencii, liečbe a starostlivosti,

R.  keďže prístup k riešeniu problému HIV/AIDS založený na právach má zásadný význam v úsilí o zastavenie tohto epidemického ochorenia,

1.  opätovne potvrdzuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti je súčasťou Všeobecnej deklarácie ľudských práv a že vlády musia splniť svoju povinnosť tým, že budú poskytovať verejné zdravotnícke služby pre všetkých;

2.  zároveň sa domnieva, že EÚ musí klásť prvoradý dôraz na ochranu a podporu obhajcov ľudských práv v EÚ i mimo nej, a to vrátane tých, ktorí svoju činnosť zameriavajú najmä na vzdelávanie komunít o HIV/AIDS; v tejto súvislosti vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečila, že všetky konkrétne činnosti a opatrenia stanovené v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv sa budú riadne vykonávať s ohľadom na zástupcov občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti HIV/AIDS;

3.  žiada Komisiu a Radu, aby dodržali svoje záväzky a zintenzívnili úsilie pri riešení problému HIV/AIDS ako svetovej priority v oblasti verejného zdravotníctva, pričom by v centre pozornosti pri prevencii, liečbe, starostlivosti a podpore v súvislosti s HIV/AIDS boli ľudské práva, a to aj v rámci rozvojovej spolupráce EÚ;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali úsilie o dekriminalizáciu neúmyselného prenosu a vystavenia HIV/AIDS(1) vrátane podpory toho, aby sa ochorenie HIV/AIDS považovalo na účely platnej a budúcej nediskriminačnej legislatívy za postihnutie;

5.  vyzýva pobaltské štáty, Rusko a Ukrajinu, aby zaviedli rázne politické opatrenia na boj proti HIV/ADIS;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v politickom dialógu na globálnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých krajín podporovali najlepšie metódy a postupy, pokiaľ ide o riešenie problému HIV/AIDS založené na právach:

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali potrebami žien, pokiaľ ide o prevenciu, liečbu a starostlivosť v súvislosti s HIV/AIDS, ako kľúčovým opatrením na zastavenie epidémie, a to najmä rozšírením prístupu k programom v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré v plnej miere zahrnú služby testovania na HIV/AIDS, poradenstva a prevencie, a zvrátením socioekonomických faktorov, ktoré prispievajú k riziku HIV/AIDS u žien, ako sú rodová nerovnosť, chudoba, nedostatok ekonomických a vzdelávacích príležitostí, chýbajúca právna ochrana a ochrana v oblasti ľudských práv;

8.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spravodlivo a pružne poskytovali finančné prostriedky na výskum v oblasti nových preventívnych technológií vrátane vakcín a mikrobiocídov;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že polovica všetkých nových ochorení na HIV postihuje deti a mladých ľudí; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali potrebami detí a mladých ľudí, pokiaľ ide o predchádzanie, liečenie, starostlivosť a podporu v súvislosti s HIV/AIDS, a zabezpečili im prístup k službám súvisiacim s HIV/AIDS, a to najmä včasnému určovaniu diagnózy u detí, vhodným a dostupným formám antiretrovírusovej liečby, psychologickej a sociálnej podpore, sociálnej a právnej ochrane;

10.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na riešení problému HIV/AIDS, začlenili dodržiavanie ich ľudských práv do národných strategických plánov a politík v oblasti HIV/AIDS a aby im zabezpečili prístup k službám týkajúcim sa HIV/AIDS, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a podobné službám dostupným iným komunitám;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy na zmierňovanie poškodenia zdravia v prípade väzňov a intravenóznych užívateľov drog;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby naliehali na krajiny, ktoré sú najviac postihnuté HIV a AIDS, aby ustanovili koordinované, transparentné a zodpovedné vnútroštátne rámce politiky boja proti HIV, ktoré by zaručili dostupnosť a účinnosť opatrení v oblasti prevencie a opatery osôb postihnutých HIV; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporovala národné vlády a zapojila občiansku spoločnosť do riešenia nízkeho pokrytia programov na znižovanie stigmatizácie a diskriminácie a na zvyšovanie prístupu k spravodlivosti v reakcii štátov na HIV/AIDS;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s UNAIDS a ďalšími partnermi v záujme zlepšenia ukazovateľov merania pokroku a šírenia znalostí na svetovej, vnútroštátnej a programovej úrovni s cieľom znížiť stigmatizáciu a diskrimináciu súvisiacu s HIV/AIDS vrátane ukazovateľov špecifických pre kľúčové populácie, otázok ľudských práv v súvislosti s HIV a ochranných mechanizmov na medzinárodnej úrovni;

14.  žiada Komisiu a Radu, aby podporovali činnosť nedávno zriadenej svetovej komisie pre HIV a právne predpisy s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu legislatívy na HIV/AIDS;

15.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zapojili Agentúru Európskej únie pre základné práva do získavania ďalších dôkazov o situácii ľudí s HIV/AIDS a iných kľúčových populácií Európy v oblasti ľudských práv, pričom sa vezme do úvahy predovšetkým ich ohrozenie viacnásobnou a mnohostrannou diskrimináciou;

16.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné potreby pre zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti a komunitných systémov; vyzýva zároveň rozvojové krajiny, aby si ako prioritu stanovili výdavky na zdravotníctvo vo všeobecnosti a konkrétne boj proti HIV/AIDS; a vyzýva Komisiu, aby partnerským krajinám poskytla stimuly s cieľom podporovať v rámci dokumentov o stratégii krajiny uprednostňovanie zdravotníctva ako kľúčového sektora;

17.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zvrátili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov určených na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v rozvojových krajinách a aby podporovali politiky v oblasti liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok materiálu v oblasti reprodukčného zdravia v podobe životne dôležitých liekov a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov;

18.  vyzýva EÚ, aby popri podpore z rozpočtu pokračovala v práci s využitím rôznych finančných nástrojov na svetovej a vnútroštátnej úrovni, ako aj prostredníctvom relevantných organizácií a mechanizmov, ktoré dosiahli úspechy v riešení otázky ľudských práv v spojitosti s HIV/AIDS, najmä organizácií občianskej spoločnosti a komunitných organizácií;

19.  vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby stanovili právne predpisy, ktoré zaistia cenovo dostupné lieky účinné proti HIV vrátane antiretrovírusových a iných bezpečných a účinných liekov, diagnostiky a súvisiacich technológií pre preventívnu, liečebnú a paliatívnu starostlivosť osôb nakazených HIV a súvisiacimi oportúnnymi infekciami a postihnutých súvisiacimi stavmi;

20.  kritizuje bilaterálne a regionálne dohody o voľnom obchode, ktoré obsahujú ustanovenia presahujúce rámec dohody TRIPS organizácie WTO (TRIPS-plus), ktoré účinne oslabujú, ak nie de facto obmedzujú záruky ustanovené vo vyhlásení z Dauhy z roku 2001 o TRIPS, ktoré trvá na uprednostňovaní zdravia pred obchodnými záujmami; poukazuje na zodpovednosť krajín, ktoré vyvíjajú nátlak na rozvojové krajiny, aby takéto dohody o voľnom obchode podpisovali;

21.  zdôrazňuje, že udeľovaním nútených licencií a zavádzaním rozdielnych cien sa tento problém úplne nevyriešil, a vyzýva Komisiu, aby navrhla nové riešenia na zabezpečenie skutočného prístupu k liečbe HIV/AIDS za prijateľné ceny;

22.  víta, že pracovná skupina Rady pre ľudské práva prijala súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, a vyzýva Radu a Komisiu, aby vykonali jej odporúčania;

23.  vyzýva inštitúcie EÚ, ktoré v rámci svojho mandátu vypracúvajú výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv, aby sa v týchto správach zameriavali na otázku ľudských práv spojených s HIV, a to spôsobom, vďaka ktorému sa zohľadní názor osôb, ktoré sú nakazené HIV, i osôb, ktoré sú touto infekciou ohrozené;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdôraznili svoju podporu odseku 16 záverov Rady o akčnom programe z novembra 2009: cieľom začať rozsiahly konzultačný proces s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami na prípravu európskeho akčného programu boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom vonkajšej činnosti na rok 2012 a na nasledujúce a podporiť zriadenie akčných tímov EÚ ako nástroja pre Komisiu a členské štáty na spoločné kroky v určených prioritných oblastiach;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Spoločnému programu OSN pre HIV/AIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a organizátorom 18. medzinárodnej konferencie o AIDS.

(1) Podľa informačného materiálu UNAIDS o kriminalizácii prenosu HIV by mali vlády obmedziť kriminalizáciu na prípady zámerného prenosu, t. j. keď osoba vie, že je HIV pozitívna, koná so zámerom prenášať HIV a reálne ho aj prenesie. (2) Podpora sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv osôb s HIV/AIDS a riešení týchto problémov je kľúčovým prvkom prístupu k HIV založeného na ľudských právach. Takýto prístup by mal odzrkadľovať právo osôb s HIV/AIDS na plnohodnotný a uspokojujúci pohlavný život a rešpektovanie voľby plodnosti a želaní HIV pozitívnych ľudí.