Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(1), zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(2), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(3), z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4), z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(5), z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu(6), z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom(7), z 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách(8), z 24. apríla 2008 o 5. samite Latinská Amerika a Karibik – Európska únia v Lime(9) a z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(10), z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami(11), z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(12) a z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(13),

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, najmä tie z 19. decembra 2007 o výzvach a príležitostiach pre hospodárske a obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky vyplývajúcich z globalizácie, z 1. mája 2008 o výzvach a príležitostiach súvisiacich s dauhaským kolom rokovaní, z 8. apríla 2009 o obchode a zmene klímy a zo 14. mája 2010 o reforme Svetovej obchodnej organizácie,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenia zo zasadnutí parlamentnej konferencie o Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktoré boli prijaté 18. februára 2003 v Ženeve, 12. septembra 2003 v Cancúne, 26. novembra 2004 v Bruseli, 15. decembra 2005 v Hongkongu a 2. decembra 2006 a 12. septembra 2008 v Ženeve,

–  so zreteľom na vyhlásenia zo šiestich samitov vedúcich predstaviteľov štátov a vlád krajín Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré sa doposiaľ konali v Riu de Janeiro (28. a 29. júna 1999), Madride (17. a 18. mája 2002), Guadalajare (28. a 29. mája 2004), vo Viedni (12. a 13. mája 2006), v Lime (16. a 17. mája 2008) a Madride (18. mája 2010),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia z 5. samitu EÚ – Mexiko (16. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Mercosur (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Čile (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – CARIFORUM (17. mája 2010), zo 4. samitu EÚ – Stredná Amerika (19. mája 2010) a zo samitu EÚ– Andské spoločenstvo (19. mája 2010),

–  so zreteľom na Ženevskú dohodu o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Brazíliou, Kolumbiou, Kostarikou, Ekvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Mexikom, Nikaraguou, Panamou, Peru a Venezuelou a Dohodu o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými,

–  so zreteľom na Dohodu, ktorou sa ustanovuje pridruženie medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čílskou republikou na druhej strane, a pridruženie pre rozvoj a inováciu medzi EÚ a Čile,

–  so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi mexickými na druhej strane a na strategické partnerstvo medzi Mexikom a EÚ,

–  so zreteľom na záver rokovaní o Dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou,

–  so zreteľom na záver rokovaní medzi EÚ a Kolumbiou a Peru o viacstrannej obchodnej dohode,

–  so zreteľom na opätovné začatie rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur týkajúcich sa ambicióznej a vyváženej dohody o pridružení medzi oboma regiónmi, ktorá by mohla posilniť vzťahy medzi stranami a bola by pre ne veľmi užitočná z politického i hospodárskeho hľadiska,

–  so zreteľom na vyhlásenie o dohode o banánoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou a jej vplyve na pestovateľov banánov v EÚ a krajinách AKT, ktoré prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ 1. apríla 2010,

–  so zreteľom na spoločné komuniké zo 14. stretnutia ministrov krajín Európskej únie a skupiny Rio, ktoré sa konalo 11. – 14. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (KOM(2009)0495),

–  so zreteľom na tematický dokument z 2. júna 2010, prostredníctvom ktorého Komisia začala verejné konzultácie o budúcom smerovaní obchodnej politiky EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 8. decembra 2009, pokiaľ ide o vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(14),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 1100/2006 a (ES) č. 964/2007(15),

–  so zreteľom na Dohodu z Marakešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

–  so zreteľom na vyhlásenia konferencie ministrov WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe a 18. decembra 2005 v Hongkongu a súhrnné vyhlásenie predsedu prijaté 2. decembra 2009 v Ženeve,

–  so zreteľom na správu poradného výboru pod vedením Petra Sutherlanda z januára 2005 o budúcnosti WTO(16),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sú stanovené rozvojové ciele tisícročia ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–  so zreteľom na správu o rozvojových cieľoch tisícročia za rok 2009 a správu generálneho tajomníka OSN z 12. februára 2010 o vykonávaní Miléniovej deklarácie s názvom Keeping the promise: a forward-looking review to promote an agreed action agenda to achieve the Millennium Development Goals by 2015 (Splnenie prísľubu: perspektívne preskúmanie na podporu dohodnutej akčnej agendy na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na výsledok 15. konferencie strán dohovoru UNFCCC v Kodani(17),

–  so zreteľom na 16. konferenciu strán dohovoru UNFCCC, ktorá sa má konať v Mexiku,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, medzinárodné dohovory o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (IOCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR),

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä jej články 3 a 21, a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na doložky o ľudských právach vo vonkajších dohodách EÚ,

–  so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1979, a na jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na Stiglitzovu správu a záverečný dokument Konferencie o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch pre rozvoj (24. – 26. júna 2009),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0277/2010),

A.  keďže Latinská Amerika a Európska únia nielen zdieľajú spoločné hodnoty, spoločnú históriu a kultúru, ale tvoria aj strategické partnerstvo,

B.  keďže za uplynulé tri desaťročia Latinská Amerika prešla významným procesom diverzifikácie vo svojich medzinárodných obchodných vzťahoch, pričom sa usilovala znížiť úroveň svojej závislosti,

C.  keďže Európska únia posilnila svoje hospodárske a obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou a stala sa jej druhým najdôležitejším obchodným partnerom a hlavným obchodným partnerom združenia Mercosur a Čile, keďže podľa Eurostatu sa v rokoch 1999 a 2008 zdvojnásobil objem obchodu, pričom dovoz z Latinskej Ameriky do EÚ vzrástol na 96,14 miliárd eur a vývoz do tejto oblasti sa zvýšil na 76,81 miliárd eur a zároveň sa neustále zvyšoval objem obchodu so službami; keďže tento objem sa v dôsledku dramatického vplyvu finančnej a hospodárskej krízy v roku 2009 znížil na 70,11 miliardy EUR (dovoz), resp. 61,57 miliardy EUR (vývoz), avšak v roku 2010 začal opäť rásť; keďže európske krajiny predstavujú najväčší zdroj priamych zahraničných investícií v Latinskej Amerike,

D.  keďže napriek bohatstvu svojich prírodných zdrojov patrí Latinská Amerika medzi regióny, ktoré nedokážu zvýšiť svoj podiel na medzinárodnom obchode, a nedokáže konkurovať otvorenejším, konkurencieschopnejším a dynamickejším ázijským ekonomikám,

E.  keďže viaceré krajiny Latinskej Ameriky boli zaradené medzi tri krajiny sveta najviac ohrozené zmenou klímy a s prihliadnutím na významný vplyv dezertifikácie a odlesňovania a na nárast výskytu javov, ako sú cyklóny a vyhynutie živočíšnych druhov, ktoré do veľkej miery postihujú Latinskú Ameriku, ako aj konkrétne znepokojujúce významné príklady globálnej hrozby spôsobenej zmenou klímy, ako je napríklad stav dažďových pralesov v okolí rieky Amazon a riziko, ktoré predstavujú andské ľadovce,

F.  keďže podľa organizácie ECLAC by sa mohli v oblasti znižovania chudoby – ktorej miera klesla v Latinskej Amerike zo 44,4 % v roku 2003 na 33 % v roku 2010 – dosiahnuť významné úspechy, pričom problém chudoby a prisťahovalectva sa stále viac stáva problémom žien, a keďže podľa organizácií ECLAC a UNICEF sa takmer 63 % detí a dospelých v Latinskej Amerike nachádza v stave chudoby,

G.  keďže rozdiel v úrovni rozvoja vysvetľuje, prečo obchod medzi niektorými krajinami EÚ a regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku (LAK) je asymetrický z hľadiska druhu tovaru, ktorý sa vyváža; keďže obchodná výmena medzi týmito dvoma regiónmi je veľmi intenzívna, a hoci jej objem od roku 1990 viac než zdvojnásobil, rozvíja sa pomalším tempom ako výmena medzi týmito regiónmi a ďalšími oblasťami sveta,

H.  keďže výsledkom samitu EÚ – LAK, ktorý sa konal v roku 2008 v Lime, bolo definovanie hlavných línií dvojregionálneho strategického partnerstva s cieľom vytvoriť sieť dohôd o pridružení medzi EÚ a rôznymi podregionálnymi integračnými skupinami; keďže samit EÚ – LAK, ktorý sa uskutočnil v máji 2010 v Madride, znamenal v tomto prístupe veľký pokrok a viedol k obnoveniu všetkých obchodných rokovaní EÚ – LAK, ktoré boli niekoľko predchádzajúcich rokov pozastavené,

I.  keďže cieľom vytvorenia siete komplexných dohôd s rôznymi skupinami latinskoamerických krajín, ktoré už nadobudli platnosť, sú finalizované alebo sa o nich rokuje, je posilnenie spolupráce medzi obidvomi kontinentmi a zároveň umožnenie realizácie regionálnych integračných procesov rôznymi rýchlosťami,

J.  keďže HDP na obyvateľa v tomto regióne sa pohybuje v rozmedzí od 1 211 USD v Haiti a 2 635 USD v Nikarague až po 11 225 USD v Brazílii alebo približne 15 000 v Argentíne, Čile a Mexiku,

K.  keďže napriek výraznému pokroku v riadení štátnych financií, bremeno dlhu, ktoré je často dedičstvom z predchádzajúceho obdobia, zostáva v mnohých krajinách Latinskej Ameriky jednou z najvážnejších prekážok investícií v oblasti obchodu, rozvoja a solídnych štátnych financií,

L.  keďže v Latinskej Amerike možno konštatovať všeobecný záujem zvýšiť hospodársky význam regiónu vo svetovom hospodárstve a keďže Latinská Amerika znížila mieru svojej hospodárskej závislosti aktívnou diverzifikáciou svojich hospodárskych vzťahov; keďže Európa by mala postupovať rozumne s cieľom posilniť svoju úlohu veľmi významného obchodného partnera v tomto smere a keďže Európa a Latinská Amerika zostávajú odhodlané naďalej posilňovať svoje strategické partnerstvo stojace na základoch spoločných zásad, hodnôt a záujmov,

M.  keďže nová obchodná politika EÚ prispôsobená stratégii Európa 2020 by mala zohľadňovať konkrétnu situáciu v regióne Latinskej Ameriky,

N.  keďže vývoz inteligentných a vysoko kvalitných výrobkov podporovaných v rámci stratégie Európa 2020 si vyžaduje solventných zákazníkov; keďže dohody medzi Latinskou Amerikou a EÚ musia naďalej prinášať konkrétny úžitok spoločnostiam obidvoch regiónov , čo je v záujme oboch strán,

O.  keďže v roku 2004 sa rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu pre 750 miliónov spotrebiteľov zastavili v dôsledku sporu, ktorý sa týkal hlavne prístupu vývozcov združenia Mercosur na európske poľnohospodárske trhy,

1.  zdôrazňuje, že v Lisabonskej zmluve sa obchodná politika EÚ definuje ako neoddeliteľná a dôležitá súčasť celkovej vonkajšej činnosti Únie a že obchodná politika môže zohrávať rozhodujúcu a pozitívnu úlohu pri vytváraní bohatstva, posilňovaní hospodárskych a politických vzťahov medzi národmi a krajinami, zabezpečovaní mieru a riešení rozvojových, environmentálnych a sociálnych cieľov, a že tieto politiky sa musia vzájomne dopĺňať, aby sa splnili ciele stanovené v Zmluve o Európskej únii; zastáva názor, že moderná európska obchodná politika môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia OSN a plnení medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, potravinovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia;

2.  víta skutočnosť, že obchodné vzťahy s partnermi v Latinskej Amerike sa stali pre Európsku úniu prioritou;

3.  poukazuje na to, že obchodná politika je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľa strategického partnerstva oboch regiónov – Európskej únie a Latinskej Ameriky; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie zóny európsko-latinskoamerického medziregionálneho partnerstva založeného na modeli regionalizmu kompatibilnom s WTO;

4.  poznamenáva, že cieľom užšej integrácie európskych a latinskoamerických hospodárskych oblastí je vytvoriť situáciu prospešnú pre obdive strany; zdôrazňuje, že intenzívnejšie a spravodlivé obchodné vzťahy by mali viesť k vytvoreniu väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest v oboch regiónoch a musia podporovať cieľ, ktorým sú ekologickejšie a z hľadiska zdrojov efektívnejšie ekonomiky; pripomína však, že nárast obchodu by nemal viesť k odlesňovaniu a k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov;

5.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala rozvoj systémov spravodlivého obchodu a obchodu so zdrojmi riadenými udržateľným spôsobom;

6.  víta skutočnosť, že v Madridskej deklarácii je jasne uznaná zásada zvrchovaného práva štátov na riadenie a regulovanie svojich prírodných zdrojov, pričom zdôrazňuje, že primeranú pozornosť treba venovať kritériám trvalej udržateľnosti;

7.  trvá na tom, že všetky krajiny majú právo stanoviť si potrebné mechanizmy na ochranu svojej potravinovej bezpečnosti a na zabezpečenie ďalšej existencie a rozvoja malých a stredných výrobcov potravín;

8.  domnieva sa však, že na to, aby mohli viac využiť prínosy zo svojich obchodných vzťahov a vhodne rozdeliť zisky z obchodu medzi svoje obyvateľstvo, vlády v oboch regiónoch by mali tieto uvoľnené finančné prostriedky použiť na zvyšovanie sociálneho blahobytu a obchodnú politiku by mali doplniť prijatím vhodných vnútorných a štrukturálnych reforiem, predovšetkým v sociálnej a daňovej oblasti a zároveň by mali presadzovať zodpovednosť obchodných reforiem a zvyšovať inštitucionálnu kapacitu spojenú s obchodom;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vykonávanie doplňujúcich politík špecifických pre danú krajinu s cieľom zvýšiť možnosti obchodnej výmeny medzi partnermi v súlade so špecifickými rozvojovými cieľmi; je presvedčený, že mobilizácia iniciatívy na pomoc obchodu a využitie intenzifikácie obchodu na rozvoj má kľúčový význam;

10.  víta pozitívny vývoj vo väčšine latinskoamerických krajín, kde nové obchodné politiky a politiky využívania zdrojov spoločne s vnútornými reformami prispeli k zníženiu chudoby a nerovnosti, o čom svedčí zvýšenie ich Giniho koeficientov, a domnieva sa, že tento vývoj názorne ukazuje podmienky, za ktorých môžu mať obchodné politiky progresívne distribučné účinky;

11.  víta skutočnosť, že v Latinskej Amerike sa skúmajú nové a ambiciózne formy hospodárskej spolupráce, ktoré sa spájajú so sociálno-hospodárskou politikou; vyzýva Komisiu, aby podporovala takýto prístup k integrácii juh – juh a aby sa v obchodných dohodách EÚ vyhýbala podmienkam, ktoré by oslabili pozitívne účinky jednotlivých integračných prístupov;

12.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné mobilizovať zdroje a technickú pomoc s cieľom určiť a financovať programy, ktoré poskytujú výrobné možnosti na miestnej a regionálnej úrovni, aby tak zaručili potravinovú bezpečnosť, a trvalo udržateľný prístup na trhy pre vylúčené spoločenstvá, ktoré sa nachádzajú na najnižšej úrovni spoločensko-hospodárskej pyramídy, a pre malé a stredné podniky;

13.  domnieva sa, že pomoc v oblasti obchodu by mala pomôcť výrobcom pri znižovaní nákladov na transakcie spojených s dodržiavaním regulačných a kvalitatívnych noriem a že by sa mali vyvinúť programy na poskytnutie pomoci firmám v oblasti inšpekcií, testovania a úradnej certifikácie;

14.  zdôrazňuje, že v kontexte dohôd o spolupráci medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky je na dovážané poľnohospodárske výrobky potrebné uplatňovať normy z oblasti životného prostredia a sledovateľnosti a bezpečnosti potravín;

15.  považuje za nevyhnutné, aby Latinská Amerika ďalej diverzifikovala svoj obchod, ktorý je predovšetkým založený na surovinách, a aby naďalej smerovala k udržateľnému obchodu s výrobkami a službami s vyššou udržateľnou hodnotou, čo by jej umožnilo obstáť v celosvetovej hospodárskej súťaži; domnieva sa, že v rámci globálnej dopravy v oblasti súčasných dodávateľských reťazcov a medzinárodnej deľby práce by sa mali zohľadňovať otázky životného prostredia;

16.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom spoločne sa snažiť rýchlo uzavrieť spravodlivú, ambicióznu a komplexnú dohodu WTO z Dauhy v súlade so záväzkami prijatými v Madridskej deklarácii, zdôrazňuje, že otvorený multilaterálny obchodný systém, ktorý je založený na spravodlivých pravidlách, prispeje k tomu, aby sa svetové ekonomiky zotavili z účinkov hospodárskej krízy a ďalej k podpore rastu a rozvoja a vo vhodných prípadoch a v súlade so zásadou osobitného a diferencovaného zaobchádzania aj k uplatneniu progresívneho a vyváženého zníženia colných a necolných prekážok, pričom účinne prispeje k zníženiu chudoby;

17.  vyjadruje hlboký nesúhlas s ochrannými opatreniami, ktoré počas finančnej krízy prijali niektoré krajiny Latinskej Ameriky, najmä Argentína; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s krajinami Latinskej Ameriky pravidelne riešila otázku prístupu na trh;

18.  zdôrazňuje, že dosiahnutie všetkých ôsmich rozvojových cieľov tisícročia OSN by sa malo v rámci súčasných viacstranných a dvojstranných obchodných rokovaní považovať za kľúčovú úlohu; zdôrazňuje, že dodržanie sľubov zopakovaných v Madridskej deklarácii o splnení rozvojových cieľov tisícročia a odstránení celosvetovej chudoby si bude vyžadovať obchodné prostredie, v ktorom budú mať rozvojové krajiny v Latinskej Amerike skutočný prístup na trhy rozvinutých krajín a budú si môcť zachovať a rozvíjať vlastné konkurencieschopné výrobné a potravinárske priemyselné odvetvia – prostredie, v ktorom sa uplatňujú spravodlivejšie obchodné postupy a pevné a zákonné pravidlá ochrany životného prostredia a sociálnych práv;

19.  domnieva sa, že Európska únia by sa mala snažiť predložiť svojim partnerom príťažlivejšiu ponuku, zameranú v prospech záujmov ich hospodárskeho rozvoja, aby si popri USA a Číne zabezpečila svoju prítomnosť v regióne; je presvedčený, že by sa tam mali zahrnúť doplňujúce ponuky, napríklad z oblasti vytvárania kapacít a prenosu technológií; zdôrazňuje tiež, že je potrebné pristupovať k našim partnerom s rešpektom a uznať, že potreby nie sú symetrické;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do všetkých dohôd uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami vrátane krajín Latinskej Ameriky začlenila otázka ľudských práv a environmentálnych a sociálnych noriem s cieľom dosiahnuť súdržnú vonkajšiu činnosť, ktorá bude vyjadrovať hospodárske záujmy EÚ a presadzovať jej základné hodnoty;

21.  zdôrazňuje, že pozitívny vývoj na trhoch v celom hodnotovom reťazci musí priniesť primeranú úroveň príjmov a zo ziskového rozpätia by mali mať úžitok všetci zapojení aktéri v rámci celého hodnotového reťazca;

22.  domnieva sa, že je nevyhnutné dať nášmu obchodnému partnerstvu skutočne európsku dimenziu tým, že sa zvýši výmena medzi krajinami Latinskej Ameriky a všetkými krajinami vrátane strednej a východnej Európy; domnieva sa, že je potrebné zahrnúť do výmen širší okruh hospodárskych činností;

23.  zdôrazňuje konštruktívnu úlohu, ktorú by mali zohrávať spoločnosti so sídlom v EÚ a pôsobiace v Latinskej Amerike tým, že uplatňujú prísne environmentálne normy a normy v oblasti sociálnej ochrany a riadenia kvality a poskytujú dôstojnú mzdu a istotu zamestnania;

24.  je si vedomý toho, že v minulosti sa vyskytli prípady nesprávneho postupu spoločností pôsobiacich v Latinskej Amerike, ktoré zahŕňali degradáciu životného prostredia, prípady vykorisťovania práce a závažné porušovanie ľudských práv; poukazuje na to, že EÚ ako celok a spoločnosti so sídlom v EÚ pôsobiace v Latinskej Amerike by mali byť príkladom, pokiaľ ide o otázky súvisiace so životným prostredím, sociálnou a pracovnou oblasťou v širšom rámci, ktorý sa vyznačuje transparentnosťou, dodržiavaním ľudských práv a ktorý zabezpečuje ochranu všetkých zúčastnených; zdôrazňuje, že príslušníci rôznych európskych krajín do veľkej miery zodpovedajú za obraz EÚ v danom regióne a musia podporovať jej hodnoty, pričom dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti podnikov;

25.  uznáva, že uzatvorenie dohôd WTO o obchode s banánmi ukončilo dlhodobý spor s dodávateľmi banánov z partnerských krajín v Latinskej Amerike a AKT, prispelo k pokroku v rokovaniach v Dauhá a k uzatvoreniu rokovaní o rôznych dohodách so Strednou Amerikou, Kolumbiou a Peru; napriek tomu žiada, aby sa brali do úvahy záväzky prijaté voči partnerom AKT a záujmy výrobcov z EÚ; v záujme toho, aby sa zabránilo ďalším sporom, žiada záruku spravodlivého prístupu ku všetkým obchodným partnerom v Latinskej Amerike vrátane tých, ktorí neuzavreli obchodné dohody s EÚ;

26.  upozorňuje na to, že dohody prijaté v rámci WTO a bilaterálne dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s niektorými krajinami Latinskej Ameriky, majú vplyv na zraniteľné ekonomiky najodľahlejších regiónov, pretože ich a latinskoamerické poľnohospodárske odvetvie sú si podobné; podporuje preto prístup, v rámci ktorého sa v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou zachovajú strategické a tradičné odvetvia najodľahlejších regiónov a prizná sa im primeraná kompenzácia a náležitá pozornosť, aby sa neoslabili záväzky, ktoré EÚ v roku 2009 prijala voči týmto regiónom vo svojej európskej stratégii pre najvzdialenejšie regióny;

27.  upozorňuje, že vykonávanie všetkých dohôd o pridružení musí zohľadňovať záujmy dotknutého obyvateľstva a musí podliehať ratifikácii v parlamentoch, pokiaľ ide o všetky ich piliere, najmä politický dialóg, spoluprácu a obchod;

28.  berie na vedomie pozitívne závery rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorá by mala ako prvá dohoda medzi regiónmi prispieť spoločne s príslušnými sprievodnými politikami nielen k zvýšeniu bohatstva, ale aj k ďalšej integrácii krajín Strednej Ameriky; berie na vedomie rozhodnutie Panamy, že začne proces pristúpenia do subsystému hospodárskej integrácie Strednej Ameriky;

29.  pripomína, že rokovania o viacstrannej obchodnej dohode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru dospeli k pozitívnym záverom; berie na vedomie rozhodnutie Bolívie stiahnuť na súdnom dvore Andského spoločenstva požiadavku v súvislosti s viacstrannou obchodnou dohodou, vyzýva preto príslušné strany, aby pokročili k budúcej dohode o pridružení rokovaním so všetkými krajinami Andského spoločenstva;

30.  podporuje obnovenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur – vzhľadom na to, že dohoda o pridružení tohto druhu, ktorá má mimoriadny význam a bude sa týkať 700 miliónov ľudí, by bola v prípade rýchleho uzavretia najambicióznejšou dohodou dvoch regiónov na svete – a preto zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť úzko zapojený do všetkých etáp rokovania; uvedomuje si, že otázky poľnohospodárstva budú v rokovaniach jednou z citlivých tém; žiada, aby sa dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolil len vtedy, keď spĺňa európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, ako aj minimálne sociálne normy; zdôrazňuje, že v závere je potrebné dosiahnuť pre obe strany vyvážený výsledok tým, že sa zabezpečí, aby sa plne zohľadnil najnovší vývoj vo svetovom hospodárstve, celosvetové výzvy v oblasti životného prostredia, ako je zmena klímy, a požiadavky a záležitosti, ktoré predložil Parlament;

31.  vyzýva Komisiu, aby intenzívne zapojila Parlament do rokovaní v súvislosti s potrebnou aktualizáciou dohôd s Čile a Mexikom;

32.  jednoznačne podporuje schválenie spoločného akčného plánu pre strategické partnerstvo medzi Mexikom a EÚ a rokovania, ktorých cieľom je podstatná modernizácia obchodných vzťahov, aby sa uvoľnili všetky možnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Mexikom, vďaka ktorej sa od jej nadobudnutia platnosti zvýšili obchodné toky o 122 %;

33.  jednoznačne podporuje plán a pracovný program pridruženia pre rozvoj a inováciu Čile – EÚ a obojstranne výhodný nárast obchodu s tovarom a službami, ktorý umožnila dohoda o pridružení, čo dokazuje skutočnosť, že obchod medzi Čile a EÚ sa od roku 2003 viac než zdvojnásobil;

34.  zdôrazňuje potrebu predbežného vyhodnotenia vplyvu dohody so združením Mercosur vzhľadom na predpokladané zvýšenie vývozu mäsa do Európy – o 70 % hovädzieho mäsa a o 25 % hydiny – ktoré je lacnejšie v dôsledku menej prísnych hygienických, environmentálnych a sociálnych noriem platných pri jeho výrobe;

35.  vyzýva Komisiu a jej latinskoamerických partnerov, aby zapojili občiansku spoločnosť do posúdenia dodržiavania pracovných noriem a noriem v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sú súčasťou obchodných dohôd, a aby podporovali pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou, ustanovený v dohodách o pridružení;

36.  je vážne znepokojený nedávnymi reštriktívnymi opatreniami, ktoré prijali argentínske orgány v súvislosti s potravinami dovážanými z tretích krajín vrátane Európskej únie; domnieva sa, že tieto opatrenia vytvárajú necolnú prekážku, ktorá je nezlučiteľná so záväzkami WTO; vyzýva preto argentínske orgány, aby odstránili toto nezákonné zaťaženie potravín, ktoré by mohlo vyslať zlý signál a byť vážnou prekážkou pre prebiehajúce rokovania medzi EÚ a združením Mercosur;

37.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť obchodných rokovaní tým, že včas sprístupní kľúčové dokumenty a návrhy dohôd všetkým sociálnym partnerom z odvetví, ktorých sa potenciálne týka výsledok obchodných dohôd, pričom uplatní štandardné postupy pri dokumentoch, na ktoré sa vzťahujú požiadavky o utajení, a aby ustanovila nepretržitý a formálne upravený konzultačný postup s týmito partnermi;

38.  upozorňuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva Únia juhoamerických národov (UNASUR);

39.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť úzkej spolupráce medzi oboma kontinentmi s cieľom vytvoriť novú latinskoamerickú železničnú sieť;

40.  berie na vedomie rozhodnutie založiť Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC); zdôrazňuje, že regionálna integrácia je základný proces, ktorý pomôže Latinskej Amerike prispôsobiť sa novým globálnym výzvam;

41.  vyjadruje presvedčenie, že rámce týkajúce sa obchodu, energetiky a zmeny klímy by sa mali vzájomne podporovať;

42.  vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerov v Latinskej Amerike vo výstavbe konkurencieschopných výrobných zariadení s pridanou hodnotou; navrhuje zriadenie regionálnych obchodných odborných škôl v regiónoch Latinskej Ameriky a vo všetkých členských štátoch EÚ so zameraním na prípravu kapacít pre MSP tým, že by zabezpečovali školenie s prípravou na obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami, tovarom a službami s partnerským regiónom;

43.  naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby vyvinuli skutočné úsilie na boj proti zmene klímy, najmä na zastavenie odlesňovania;

44.  nabáda EÚ, aby podporovala obchodné trhy medzi EÚ a Latinskou Amerikou v rôznych európskych a latinsko-amerických krajinách s cieľom zabezpečiť platformu pre kontakty a dohody o partnerstve, najmä medzi MSP;

45.  domnieva sa, že vďaka budúcej reforme musí byť všeobecný systém preferencií (GSP) účinnejší a stabilnejší, aby zabezpečil, že výrobcovia z Latinskej Ameriky budú využívať potenciálne výhody tohto preferenčného systému; domnieva sa, že rokovania o obchodných dohodách s krajinami, ktoré už využívajú systém GSP+, by mali počítať s určitou mierou asymetrie, ktorá do značnej miery zohľadní úroveň preferencií využívaných v rámci systému GSP+; zdôrazňuje, že každá krajina sa môže slobodne rozhodnúť nezačať rokovania, a teda pokračovať vo využívaní systému GSP+, pokiaľ naďalej spĺňa príslušné podmienky;

46.  berie na vedomie skutočnosť, že EÚ vytvorila nový latinskoamerický investičný nástroj, ktorého hlavným cieľom by mala byť mobilizácia dodatočného financovania diverzifikácie investícií v Latinskej Amerike, ktoré majú pomôcť pri napredovaní v prioritných oblastiach, akými sú zdravá verejná doprava a systémy mobility, šetrenie energiou, obnoviteľné zdroje, vzdelanie a výskum;

47.  víta rozhodnutie zriadiť nadáciu EÚ – LAK, ktorá podporí obchod a prispeje k posilneniu partnerstva oboch regiónov, zvýšeniu informovanosti o ňom a využitiu jeho plného potenciálu;

48.  je presvedčený, že znenie kapitol o ochrane investícií v obchodných dohodách musí prispieť k právnej istote v oblasti investícií bez vplyvu na schopnosť vlád reagovať na environmentálne, zdravotné a sociálne požiadavky svojho obyvateľstva;

49.  uznáva dôležitosť auditu zahraničného zadlženia Ekvádoru, ktorý uskutoční medzinárodná komisia, a nabáda ďalšie krajiny, aby prijali podobný postup; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlili riešenie problému zahraničného dlhu niektorých krajín Latinskej Ameriky a Karibiku bilaterálne i v medzinárodných finančných inštitúciách;

50.  vyzýva Európsku úniu, aby podporila novú koncepciu podpory ochrany životného prostredia formou kompenzácií za straty potenciálnych príjmov z obchodu a aby spolufinancovala vytvorenie trustového fondu Yasuni-ITT pod záštitou rozvojového programu OSN (UNDP), ktorý navrhuje ekvádorská vláda a ktorého cieľom je poskytnúť Ekvádorčanom kompenzáciu za to, že sa ropa nebude ťažiť na poliach v Národnom parku Yasuni;

51.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ by mala aktívne a konkrétne podporovať tie rozvojové krajiny, ktoré využívajú tzv. flexibility zapracované do dohody TRIPS, aby mohli v rámci svojich domácich programov verejného zdravia poskytovať lieky za prijateľné ceny;

52.  vyzýva Komisiu, aby realizovala odporúčania z tejto správy vo svojej novej obchodnej stratégii EÚ, najmä pokiaľ ide o budúci obchod EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

53.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126. (2) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155. (3) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261. (4) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123. (5) Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182. (6) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 291. (7) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591. (8) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 193. (9) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 64. (10) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77. (11) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 5. (12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0089. (13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0141. (14) Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 126. (15) Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008, s. 1. (16) Budúcnosť WTO – Riešenie inštitucionálnych výziev v novom miléniu. Správa poradného výboru pre generálneho riaditeľa Supachaia Panitschpakdiho (WTO, január 2005). (17) Návrh rozhodnutia UNFCCC -/CP.15, Kodanská dohoda, FCCC/CP/2009/L.7.