Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2108(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0313/2010

Predkladané texty :

A7-0313/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 13
CRE 24/11/2010 - 13

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.9
CRE 25/11/2010 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0441

Prijaté texty
PDF 196kDOC 166k
Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg Finálna verzia
Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020
P7_TA(2010)0441A7-0313/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o súhrnnom dokumente Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (2010/2108(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na súhrnný dokument Komisie s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 uverejnený 7. mája 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001), po ktorom nasledovalo oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť, ako aj sprievodné dokumenty (KOM(2008)0781),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky(1) ,

–  so zreteľom na tretí energetický balík pozostávajúci z nariadenia (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenia (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003, nariadenia (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005, smernice 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (smernica o elektrickej energii), ako aj smernice 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (smernica o zemnom plyne)(2) ,

–  so zreteľom na balík opatrení EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy pozostávajúci z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009 , ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006, ako aj rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie(4) ,

–  so zreteľom na Zmluvu o Energetickej charte zo 17. decembra 1994, ktorou sa ustanovuje právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energie, a na jej Protokol o tranzite,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Európsky energetický program pre obnovu)(5) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. mája 2010 s názvom Program na podporu oživenia hospodárstva: finančná pomoc Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.663/2009) (KOM(2010)0283),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2009 s názvom Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií (Plán SET) (KOM(2009)0519) a so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2010 o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET)(6) ,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 4. mája 2010 o realizácii transeurópskych energetických sietí v období rokov 2007 – 2009 (KOM(2010)0203),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES (KOM(2009)0363) (Vidal-Quadrasova správa),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 25. júna 2010 o pokroku týkajúcom sa opatrení na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (KOM(2010)0330),

–  so zreteľom na návrh záverov Rady z 21. mája 2010 s názvom K novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020(7) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (smernica o energetických službách)(8) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/62/EHS (smernica o kogenerácii)(9) ,

–  so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0313/2010),

A.  keďže Lisabonskou zmluvou sa začalo nové obdobie pre Úniu, ktoré si vyžaduje úpravu našich plánov a stratégií a rozpočtu EÚ v záujme jej úplnej implementácie,

B.  keďže začlenenie osobitnej kapitoly o energetike do Lisabonskej zmluvy znamená, že v súčasnosti existuje pevný právny základ na vypracovanie iniciatív v oblasti energetiky založených na udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, prepojení sietí a solidarite,

C.  keďže Úniou stojí pred problémom oneskoreného alebo neúplného uplatňovania energetickej legislatívy a neexistencie koordinovaných energetických stratégií, ktorého vyriešenie si vyžaduje pevný vodcovský postoj Komisie spolu s viditeľnou a presvedčivou ukážkou odhodlania a podpory členských štátov,

D.  keďže Európa je čoraz závislejšia od dovozu zahraničných zdrojov energie, najmä fosílnych palív, keďže závislosť od ropy je mimoriadne veľká a v budúcnosti sa ešte zvýši, a keďže energetická politika EÚ preto musí mať medzinárodný rozmer,

E.  keďže životná úroveň a hospodárska konkurencieschopnosť závisia od ceny a dostupnosti energie,

F.  keďže energetická politika EÚ by mala napomôcť splnenie jej záväzku znížiť emisie skleníkových plynov,

G.  keďže v oblasti energetiky sú potrebné veľké investície, predovšetkým v najbližších desiatich rokoch do elektrární a rozvodných sietí, a keďže vzhľadom na to, že tieto investície budú mať na ešte dlhšie časové obdobie vplyv na energetický mix, by sa mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, že tieto investície umožnia transformáciu na udržateľné hospodárstvo; keďže si to vyžiada ďalšiu diverzifikáciu nástrojov financovania alebo prípadne nové usporiadanie trhu, najmä v regiónoch, ktoré sú z energetického hľadiska najizolovanejšie,

H.  keďže v EÚ-27 sú k dispozícii významné zdroje biomasy, z ktorých možno vyrobiť veľké množstvo biopalív druhej generácie,

I.  keďže uhlie bude aj naďalej dôležitým primárnym zdrojom dodávok energie pre obyvateľstvo a hospodárstvo,

J.  keďže investície v energetike sú veľmi náročné na kapitál a treba vytvoriť stabilné dlhodobé regulačné prostredie, ktoré spoločnostiam umožní prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú správne z environmentálneho, ako aj ekonomického hľadiska, a keďže by to v žiadnom prípade nemalo viesť k narušeniam hospodárskej súťaže,

K.  keďže ambiciózny dlhodobý cieľ EÚ týkajúci sa znižovania emisií by sa mal stanoviť v kontexte globálnej dohody o zmene klímy, aby sa maximalizoval pozitívny prínos EÚ k medzinárodným rokovaniam a minimalizovalo riziko úniku uhlíka a straty konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,

L.  keďže energetickú sieťovú infraštruktúru treba financovať v prvom rade a najmä z energetických taríf; keďže však financovanie a podpora EÚ môžu byť potrebné aj v prípade, keď samotný trh nedokáže takéto investície financovať, a to s cieľom vytvoriť riadne fungujúce siete a otvoriť európske energetické trhy, predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch,

M.  keďže v dôsledku ekonomického poklesu nasledujúceho po finančnej kríze sa investície v energetickom sektore oneskorili; keďže však táto kríza môže byť pre Európu aj príležitosťou na reformu,

N.  keďže v udržateľnom a dynamickom hospodárstve by malo existovať úsilie oddeliť ekonomický rast od spotreby energie, predovšetkým na základe zvýšenia energetickej efektívnosti na jednotku produkcie,

O.  keďže Komisia tiež uviedla, že zamýšľa v roku 2009 posúdiť globálnu situáciu týkajúcu sa LNG a určiť nedostatky s cieľom navrhnúť akčný plán pre LNG,

Úvod: Stratégia zabezpečenia plnej implementácie Lisabonskej zmluvy

1.  víta súhrnný dokument Komisie s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 ako prvý krok ku komplexnej energetickej politike EÚ v kontexte stratégie EÚ 2020;

2.  domnieva sa, že cieľom každej budúcej stratégie by malo byť plnenie hlavných cieľov Lisabonskej zmluvy, ktorými sú jednotný energetický trh, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť a úspory energie, ako aj vývoj nových obnoviteľných foriem energie a podpora energetických sietí; ďalej by mala prispievať k dostupným cenám energií v prospech všetkých spotrebiteľov, k posilneniu obnoviteľnej energie v rámci udržateľnej výroby energie a k rozvoju prepojených, integrovaných, interoperabilných a inteligentných energetických sietí a mala by viesť k znižovaniu závislosti od dovozov energie a zvyšovaniu jej domácej výroby a zároveň zachovať konkurencieschopnosť a rast priemyslu a znižovanie emisií skleníkových plynov;

3.  zdôrazňuje, že navrhovaná stratégia by sa mala realizovať predovšetkým v duchu solidarity a zodpovednosti na základe toho, že žiaden členský štát nemôže zostať pozadu ani v izolácii a všetky členské štáty prijímajú opatrenia na zaistenie vzájomnej bezpečnosti Únie; podčiarkuje význam začlenenia osobitnej kapitoly o energetike do ZFEÚ (článok 194), čím sa vytvára pevný právny základ pre činnosť Únie na základe metódy Spoločenstva;

4.  zdôrazňuje, že Únia potrebuje dlhodobú víziu účinnej a udržateľnej energetickej politiky do roku 2050, ktorej smer by určovali jej dlhodobé ciele týkajúce sa znižovania emisií a ktorá by bola doplnená presnými a komplexnými krátkodobými a strednodobými akčnými plánmi s cieľom pomôcť pri plnení týchto cieľov;

5.  žiada, aby boli vypracované plány na vytvorenie európskeho spoločenstva energetiky, ktoré by zahŕňalo úzku spoluprácu v oblasti energetických sietí a európske financovanie nových energetických technológií; zastáva názor, že európske spoločenstvo energetiky by bez toho, aby v prvej fáze vyžadovalo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie Lisabonskej zmluvy, malo prekonať fragmentáciu európskej energetickej politiky a dať Únii silnú pozíciu v medzinárodných energetických vzťahoch;

Zabezpečovanie fungovania trhu s energiou

6.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou splnenia cieľov politiky EÚ je dobudovanie jej vnútorného trhu s energiou; domnieva sa, že by sa malo pritom vychádzať z jasného právneho rámca, v ktorom sa dôsledne presadzujú právne predpisy a Komisia je v prípade potreby ochotnejšia začať konanie voči členskému štátu vo veci porušenia predpisov;

7.  dôrazne pripomína potrebu plnej implementácie platnej energetickej legislatívy EÚ a plnenia energetických cieľov EÚ; zdôrazňuje potrebu rýchlej a správnej implementácie predpisov tretieho energetického balíka a balíka o energetickej efektívnosti vo všetkých členských štátoch;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v plnom rozsahu a riadne vykonávať a transponovať platné smernice týkajúce sa vnútorného trhu, a aby v prípade nereagovania členských štátov ako finálne opatrenie zvážila opätovné predloženie zásadných ustanovení platných smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu formou nariadení, čím by zabezpečila ich plné a priame uplatňovanie na celom jednotnom trhu;

9.  zdôrazňuje potrebu zaistenia bezpečnosti dodávok pre európske elektrárne najmä prostredníctvom vypracovania takej priemyselnej politiky, ktorá by podporovala dlhodobé investície do výroby elektriny v EÚ;

10.  domnieva sa, že by sa mala posilniť úloha regulačných orgánov energetického trhu a spolupráca národných regulačných orgánov a orgánov hospodárskej súťaže s Komisiou, predovšetkým pokiaľ ide o maloobchodný a veľkoobchodný trh; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) mohli efektívne vykonávať svoje úlohy; konštatuje, že v prípade, že sa právomoci ACER a ENTSO ukážu ako nedostatočné pre vytvorenie integrovanejšieho európskeho energetického trhu, bude možno potrebné upraviť ich mandát; vyzýva Komisiu a ACER, aby vypracovali návrhy týkajúce sa možných spôsobov posilnenia účasti zainteresovaných strán;

11.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť a zlepšiť fungovanie veľkoobchodných trhov s energiou v prospech spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o finančné produkty obchodované na trhu s energiou a vytvorenie efektívnych denných trhov v celej Európe; víta v tejto súvislosti oznámenie Komisie, že zamýšľa predložiť návrh týkajúci sa transparentnosti a celistvosti trhov s energiou, a žiada, aby bol v tomto ohľade vytvorený ucelený regulačný rámec;

12.  domnieva sa, že spotrebitelia môžu mať prospech z väčšej hospodárskej súťaže na trhu s energiou; vyzdvihuje, že je potrebné posilniť hospodársku súťaž diverzifikáciou prepravných ciest, zdrojov energie a subjektov na európskych trhoch a že je dôležité podnecovať vytváranie nových podnikateľských modelov;

13.  pripomína odvetvový prieskum, ktorý Komisia vykonala v roku 2005; žiada, aby sa v roku 2013 začal druhý odvetvový prieskum v energetickom sektore;

14.  žiada Komisiu, aby zorganizovala výročný samit so zástupcami výborov národných parlamentov, ktoré sú zodpovedné za otázky energetiky, poslancami Európskeho parlamentu a zainteresovanými stranami, ktoré sa zaoberajú politikami a právnymi predpismi EÚ v oblasti energetiky a v ďalších súvisiacich oblastiach, a zabezpečila tým väčšie vzájomné porozumenie; ďalej podporuje myšlienku osobitnej schôdze Európskej rady, ktorá by sa sústredila na relevantné otázky energetickej politiky a ktorá by zohľadnila správy Parlamentu o energetickej stratégii na roky 2011 – 2020 a o Akčnom pláne pre energetickú efektívnosť;

Podpora moderných integrovaných rozvodných sietí

15.  dôrazne pripomína, že každé oneskorenie budovania modernej a inteligentnej celoeurópskej elektrickej a plynovej rozvodnej siete ohrozuje ambíciu EÚ, ktorou je dosiahnuť do roku 2020 svoje energetické a klimatické ciele 20-20-20 a splniť ciele EÚ pre rok 2050, ktoré schválili hlavy štátov a predsedovia vlád, a tým posilniť bezpečnosť dodávok energie v EÚ; víta preto skutočnosť, že ústredným zameraním energetickej stratégie je inteligentná a moderná infraštruktúra s cieľom rozvinúť moderné integrované rozvodné siete v celej EÚ;

16.  zdôrazňuje, že len celoeurópska energetická sieť, ktorá neberie ohľad na hranice medzi členskými štátmi, umožní dobudovanie vnútorného energetického trhu; považuje za naliehavo potrebné vypracovať a v plnom rozsahu implementovať legislatívne a finančné mechanizmy ustanovené v zmluve a v sekundárnej legislatíve, aby sa čo najskôr napravilo každé nekonanie v súvislosti s medzerami alebo nedostatkami v poskytovaní transeurópskych energetických spojení; upozorňuje, že zabezpečenie optimálneho využívania celej európskej výroby energie zníži potrebu dovozu;

17.  vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytovali včas a v plnom rozsahu informácie požadované podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, aby tak bolo možné zostaviť prehľad potenciálnych nedostatkov v dopyte a ponuke, ako aj prekážok brániacich investovaniu, pokým Súdny dvor nevydá rozsudok o zákonnosti nariadenia, ktoré malo byť prijaté spolurozhodovacím postupom v zmysle článku 194 zmluvy;

18.  domnieva sa, že budúci návrh príbrežnej energorozvodnej siete v Severnom mori pripravovaný Komisiou by sa spolu so stredozemským okruhom a projektom baltského prepojenia mal stať jednou zo základných súčastí vytváranej európskej supersiete; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili zdroje potrebné na jej vybudovanie;

19.  zdôrazňuje, že desaťročný plán rozvoja siete (na integráciu elektrickej a plynovej rozvodnej siete EÚ) by sa mal viac zosúladiť s cieľmi pre rok 2020 a potom vykonávať ako metodický a technologický základ pre nové právne predpisy v oblasti energetickej infraštruktúry; berie na vedomie úlohu ACER pri monitorovaní jeho vykonávania; zdôrazňuje naliehavú potrebu integrácie energetických ostrovov do európskych energetických sietí, a to aj zriadením lepších prepojení plynových sietí a LNG terminálov, čím by sa mala odstrániť izolovanosť trhov niektorých členských štátov a zvýšiť bezpečnosť dodávok pre tie krajiny EÚ, ktoré sú v súčasnosti výrazne závislé od niekoľkých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ;

20.  zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej výmeny informácií prevádzkovateľov o riadení rozvodnej infraštruktúry, aby sa zabránilo deformáciám trhu spôsobeným informačnou asymetriou;

21.  opätovne zdôrazňuje, že ak má byť trh motivovaný k investíciám do výskumu a rozvoja nových energetických technológií, potrebuje regulačný rámec; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že je aj naďalej potrebný spoločný patent EÚ;

22.  ďalej upozorňuje, že je naliehavo potrebné rozvinúť a modernizovať distribučné siete s cieľom integrovať rastúci objem distribuovanej výroby;

23.  domnieva sa, že aktuálny program transeurópskych energetických sietí (TEN-E) nebol účinný, v dostatočnej miere neprispel k vytvoreniu prepojení medzi členskými štátmi a treba ho prispôsobiť, aby splnil ciele stanovené v klimatickom a energetickom balíku a v treťom balíku pre vnútorný trh; ďalej sa domnieva, že v rámci navrhovaného balíka v oblasti energetickej infraštruktúry a prostredníctvom nástupcu programu TEN-E by sa preto:

   a) mal posúdiť problém povolení pre energetickú infraštruktúru a mali by sa vyhodnotiť rôzne prístupy s cieľom odstraňovať byrokraciu, skrátiť schvaľovacie postupy a vyriešiť obavy verejnosti;
   b) mali vymedziť a podporiť prioritné projekty a stanoviť kritériá pre identifikáciu kľúčových investícií do infraštruktúry pre rozvoj vnútorného trhu s energiou, pričom sa zohľadní príspevok projektov k bezpečnosti dodávok, potreba posilniť hospodársku súťaž a splniť dlhodobé ciele v oblasti udržateľnej energetiky a nevyhnutnosť zlepšiť sociálnu a územnú súdržnosť;
   c) mali poskytnúť jednoznačné kritériá a usmernenia členským štátom, pokiaľ ide o financovanie energetickej infraštruktúry z verejných zdrojov a zo zdrojov EÚ;
   d) malo rozšíriť poskytovanie finančnej podpory aj na realizačnú fázu projektov, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky a ďalších finančných sprostredkovateľov, s cieľom riešiť zlyhanie trhu;
   e) mal vytvoriť cezhraničný model zdieľania nákladov, predovšetkým pokiaľ ide o koordinovaný rozvoj infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov energie, ktorý by vychádzal z existujúcich úspešných modelov;
   f) malo vyhodnotiť, či by zaradenie projektov infraštruktúry s významom pre celú EÚ do verejných súťaží mohlo urýchliť investície do infraštruktúry;

Financovanie energetickej politiky

24.  domnieva sa, že nový viacročný finančný rámec by mal odzrkadľovať politické priority EÚ, tak ako sú uvedené v stratégii 2020, a zohľadňovať závery a priority druhého strategického prieskumu energetickej politiky, čo znamená, že výrazne väčšia časť rozpočtu by sa mala prideliť energetickej politike vrátane inteligentnej a modernej energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti, projektov z oblasti obnoviteľných zdrojov energie a výskumu, vývoja a používania nových energetických technológií;

25.  je presvedčený, že moderná rozvodná sieť pre celú EÚ bude hrať kľúčovú úlohu v dosahovaní rozvojového cieľa 20 % energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila primeraný systém stimulov na investovanie do elektrární v špecifických regiónoch s cieľom dosiahnuť optimálny hospodársky efekt a vyhnúť sa neefektívnym investíciám do sietí; v tejto súvislosti upozorňuje, že všeobecná stratégia sa musí zaoberať energetickým systémom ako celkom, a to od výrobcov po spotrebiteľov;

26.  žiada Komisiu, aby navrhla stratégiu na zvýšenie efektívnosti trhu s teplom s cieľom podporiť efektívne miestne infraštruktúry, ako sú diaľkové vykurovanie a chladenie, ktoré napomáhajú rozvoj integrovaných riešení pre vykurovanie, chladenie a kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, ako aj efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

27.  domnieva sa, že inovatívne finančné nástroje (napr. finančné nástroje s rozdelením rizika a úverové programy verejných bánk) by mohli byť dôležitým nástrojom podpory investícií do energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti, projektov z oblasti obnoviteľných zdrojov energie a výskumu a vývoja nových energetických technológií s cieľom podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo; vyzýva preto Komisiu, aby tradičné granty čoraz väčšmi nahrádzala týmito systémami a aby nabádala členské štáty na používanie takýchto inovatívnych finančných nástrojov; v tejto súvislosti upozorňuje na pozitívne skúsenosti s ďalšími podobnými nástrojmi; dôrazne schvaľuje návrh na využitie vlastného kapitálu EÚ ako úverových záruk s cieľom podporiť súkromné a verejné investície;

28.  vyjadruje presvedčenie – ako zdôraznila Komisia v stratégii EÚ 2020 – že EÚ by mala presunúť daňovú záťaž na činnosti poškodzujúce životné prostredie; nabáda Komisiu, aby v súvislosti s tým preskúmala smernicu o zdaňovaní energie;

29.  považuje za zásadné, aby sa budúce finančné prostriedky určené na investovanie do energetiky zamerali na projekty, ktoré vytvárajú čo najviac nových pracovných miest;

30.  zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch môže byť potrebná určitá podpora Únie na veľké investície do infraštruktúry, ak ju nedokáže poskytnúť samotný trh, vrátane investícií do elektrických rozvodných sietí a distribučných sústav, a to najmä na zabezpečenie dodávok energie a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a životného prostredia;

31.  zdôrazňuje, že integrácia trhu si vyžaduje lepšie využívanie súčasných funkčných sietí založené na harmonizácii usporiadania trhu cez hranice štátov a vytvorení spoločného európskeho systému riadenia prepojení;

32.  berie na vedomie zodpovednosť agentúry ACER, ktorá má zabezpečiť, aby vnútroštátne plánovanie rozvoja rozvodných elektrických sietí zodpovedalo desaťročnému plánu rozvoja siete;

33.  zdôrazňuje, že mnohé z novších členských štátov sú obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o prerušenie dodávok energie zo zahraničia, a potrebujú osobitnú podporu Únie na zabezpečenie stabilných dodávok energie;

34.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre inteligentné siete, ktorá vznikla v rámci Komisie, a odporúča, aby táto skupina náležite zohľadnila názory všetkých zúčastnených strán; žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytovala pravidelné správy o pokroku v činnosti tejto pracovnej skupiny; zdôrazňuje, že na základe záverov tejto pracovnej skupiny by Komisia mala na úrovni EÚ zabezpečiť priaznivý regulačný rámec pre inteligentné siete, ktorý by prevádzkovateľov siete primerane motivoval, aby investovali do prevádzkovej efektívnosti, a ktorý by stanovil spoločné normy pre vývoj inteligentných sietí platné pre celú EÚ, čím by sa uľahčil prechod na udržateľné hospodárstvo; ďalej podporuje pilotné projekty pre inovatívne technológie v oblasti komunikácie, automatizácie a riadenia siete; pripomína ustanovenia o inteligentných meračoch v smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES;

35.  podporuje pilotné projekty na uvedenie inteligentných meračov do prevádzky – napríklad v rámci iniciatívy Európskeho strategického plánu pre energetické technológie „inteligentné mestá“ – za predpokladu, že spotrebitelia a užívatelia s nízkymi príjmami sú chránení a je zaručené ich súkromie;

36.  žiada Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila analýzu týkajúcu sa budúcnosti trhu s plynom na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ vrátane hodnotenia vplyvu už naplánovaných projektov plynárenskej infraštruktúry (ako sú napr. projekty vytvorené v rámci južného koridoru), nových terminálov LNG, vplyvu bridlicového plynu na trh USA s plynom (najmä na potrebu dovozu LNG) a možných vplyvov vývoja v oblasti bridlicového plynu v EÚ na budúcu bezpečnosť dodávok plynu a ceny; vyjadruje presvedčenie, že táto analýza by mala zobraziť súčasnú situáciu v oblasti rozvoja infraštruktúry a v oblasti plnenia cieľov EÚ do roku 2020 týkajúcich sa CO2 a mala by ju považovať za východiskový bod; zdôrazňuje, že by mali byť konzultované všetky príslušné zainteresované strany;

Lepšie využívanie potenciálu EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov

37.  zastáva názor, že energetická efektívnosť a úspory energie by mali byť kľúčovými prioritami každej budúcej stratégie, keďže sú nákladovo efektívnymi spôsobmi znižovania energetickej závislosti EÚ a boja proti zmene klímy, pričom podporujú vytváranie pracovných miest a hospodárskej konkurencieschopnosti a pôsobia proti zvyšovaniu energetických taríf a účtov za energiu, čím znižujú energetickú chudobu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili energetickú efektívnosť v agende EÚ na prvé miesto, a žiada, aby sa urýchlila implementácia platných právnych predpisov a aby Komisia včas prijala ambiciózny Akčný plán pre energetickú efektívnosť; domnieva sa preto, že tento plán by sa mal vykonávať spôsobom, ktorý by zohľadňoval úsilie, ktoré už vyvinuli niektoré členské štáty;

38.  víta preskúmanie Akčného plánu pre energetickú efektívnosť; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila stanovisko Parlamentu;

39.  zdôrazňuje, že IKT môžu a mali by zohrávať kľúčovú úlohu pri podporovaní zodpovednej spotreby energie v domácnostiach, doprave, pri výrobe energie a vo výrobe všeobecne; domnieva sa, že inteligentné merače, efektívne osvetlenie, internetový oblak počítačov (tzv. cloud computing) a distribuovaný softvér majú potenciál zmeniť modely využívania energie;

40.  domnieva sa, že energetická efektívnosť a úspory energie by sa mali zameriavať aj na celý dodávateľsko-odberateľský energetický reťazec vrátane premeny energie, jej prenosu, distribúcie a dodávok, ako aj na priemyselnú a domácu spotrebu a spotrebu v doprave;

41.  podporuje rozvoj riadne fungujúceho trhu s energetickými službami a zavedenie ďalších trhových mechanizmov na zvýšenie energetickej efektívnosti ako spôsobu stimulácie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ;

42.  domnieva sa ďalej, že by sa mala väčšia pozornosť venovať energetickej hospodárnosti výrobkov spotrebúvajúcich energiu; nabáda Komisiu, aby v plnej miere vykonávala smernicu o ekodizajne, napr. tým, že zahrnie viac produktov a bude uplatňovať dynamický model stanovovania noriem s cieľom zabezpečiť stanovenie a pravidelnú aktualizáciu ambicióznych cieľov;

43.  vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotenie vykonávania existujúcich právnych predpisov; domnieva sa, že ak hodnotenie odhalí neuspokojivé vykonávanie celkovej stratégie energetickej efektívnosti, a EÚ teda podľa prognóz nesplní svoje ciele v oblasti energetickej efektívnosti stanovené pre rok 2020, Akčný plán pre energetickú účinnosť by mal obsahovať záväzok Komisie navrhnúť pre členské štáty ďalšie opatrenia EÚ, ako sú individuálne ciele v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré by zodpovedali aspoň 20 % úspore energie na úrovni EÚ v súlade hlavnými cieľmi stratégie EÚ 2020 a zohľadňovali príslušné východiskové pozície a vnútroštátne podmienky, ako aj predbežné schválenie vnútroštátnych plánov pre energetickú efektívnosť v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že takéto ďalšie opatrenia by sa mali preukázať ako nevyhnutné, spravodlivé a merateľné a mali by mať účinný a priamy vplyv na vykonávanie vnútroštátnych plánov pre energetickú efektívnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na spoločnej metodike merania vnútroštátnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a monitorovania pokroku pri ich plnení;

44.  podporuje viacúrovňové riadenie a decentralizovaný prístup k energetickej politike a energetickej efektívnosti vrátane takzvaného dohovoru starostov a ďalšieho rozvoja iniciatívy inteligentných miest; zdôrazňuje potrebu dôveryhodného financovania, týkajúceho sa aj iniciatív stanovených podľa prístupu zdola nahor, a zapojenie miest a regiónov; zdôrazňuje, že zosúladenie budúcej politiky súdržnosti a využívania jej prostriedkov so stratégiou EÚ 2020 by poskytlo kľúčový mechanizmus, ktorý povedie k inteligentnému a udržateľnému rastu v členských štátoch a regiónoch;

45.  domnieva sa, že Európa zaostáva za svojimi medzinárodnými partnermi v plnom rozvoji potenciálu technológie v oblasti bioenergie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby navrhli medziodvetvovú politiku pre biomasu, na základe ktorej sa vybuduje udržateľný trh pre biomasu z poľnohospodárstva, poľnohospodárskeho odpadu a lesníctva, pričom by zabránili zvyšovaniu emisií a strate biodiverzity; uznáva, že udržateľné technológie druhej generácie sú v súčasnosti k dispozícii; vyzýva Komisiu, aby navrhla politický rámec, a podporuje ďalšie presadzovanie používania udržateľných biopalív druhej generácie v Európe;

46.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu príslušných národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré predložili členské štáty; žiada Komisiu, aby v prípade potreby konala a pomohla konkrétnym členským štátom skvalitniť ich plány a aby v plnej miere použila svoje právomoci a zabezpečila, že členské štáty splnia svoju zákonnú povinnosť dosiahnuť vnútroštátny cieľ; zdôrazňuje mechanizmus spolupráce navrhnutý v smernici, ktorý členským štátom pomôže dosiahnuť ich ciele; vyzýva ďalej Komisiu, aby vytvorila platformu na spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom uľahčiť výmenu informácií a určenie najlepších postupov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

47.  uznáva významnú úlohu prečerpávajúcich elektrární ako efektívneho, spoľahlivého a ekologického zdroja energie pre podporné a vyrovnávacie služby;

48.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia efektívneho využívania energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali používať mechanizmy pružnosti ustanovené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a mali by sa zosúladiť podmienky pripojenia na sieť s cieľom zabezpečiť jednotné a výhodné podmienky pre energiu z obnoviteľných zdrojov (napr. úhrada nákladov na pripojenie na sieť prostredníctvom tarify); vyjadruje presvedčenie, že v strednodobom časovom horizonte by sa mohli vytvoriť regionálne trhové skupiny pre obnoviteľné zdroje energie;

49.  žiada efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci EÚ tým, že sa z dlhodobejšieho hľadiska vynaloží úsilie o vytvorenie systému stimulov pre obnoviteľné zdroje energie na úrovni EÚ, čo by umožnilo uviesť do používania špecifické druhy obnoviteľných zdrojov energie v tých častiach EÚ, v ktorých sú najviac efektívne, a tým znížiť náklady na ich podporu a zaručiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov; domnieva sa, že v dlhodobom časovom horizonte by mala byť energia z obnoviteľných zdrojov súčasťou riadne fungujúceho a integrovaného vnútorného trhu EÚ s energiou;

50.  vyjadruje presvedčenie, že by mala byť vypracovaná strednodobá vízia s cieľom riešiť kľúčové problémy spojené s plným začlenením energie z obnoviteľných zdrojov na trh; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každá harmonizácia musí byť dobre pripravená, aby sa predišlo narušeniu existujúcich vnútroštátnych trhov; domnieva sa, že predpokladom harmonizovaného systému podpory je riadne fungujúci, nedeformovaný vnútorný trh s energiou a rovnaké podmienky; vyjadruje presvedčenie, že každá budúca politika by mala vychádzať z tých mechanizmov podpory, ktoré preukázali svoju efektívnosť v dosahovaní cieľov a zároveň zaručujú širokú geografickú a technologickú rôznorodosť a zabezpečujú dôveru investorov;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych plánov energetickej efektívnosti začlenili finančné a fiškálne nástroje pre energetickú efektívnosť (najmä v súvislosti so zlepšovaním energetickej hospodárnosti budov) a aby energetickú efektívnosť a energetickú infraštruktúru považovali za prioritu budúceho viacročného finančného rámca; domnieva sa, že rozumné využívanie finančných prostriedkov – napr. banky podporujúce ekologickú infraštruktúru v súvislosti s investíciami súkromného kapitálu a ľahký a cielený prístup k finančným prostriedkom EÚ – je základným predpokladom pre zvýšenie vplyvu prostriedkov EÚ na zlepšovanie energetickej efektívnosti;

Zaistenie bezpečnosti dodávok energie

52.  domnieva sa, že Komisia by mala v koordinácii s ESVČ zabezpečiť, aby Únia v otázkach vonkajšej energetickej politiky zaujímala jednotné stanovisko; ďalej vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala použiť svoje nové právomoci na aktívne určenie rozsahu spolupráce s tretími krajinami v oblasti zmierňovania zmeny klímy a ochrany životného prostredia, ako aj na posilnenie tejto spolupráce;

53.  domnieva sa, že EÚ musí zabezpečiť, aby jej energetická politika mala silný a jednotný medzinárodný rozmer, a začleniť aspekty týkajúce sa energie do svojich vonkajších politík a činností; vyjadruje presvedčenie, že vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by mala na diplomatickej úrovni dôrazne podporovať energetickú politiku EÚ v záujme zvyšovania energetickej bezpečnosti;

54.  domnieva sa, že z krátkodobého a dlhodobého hľadiska treba považovať za prioritu rozvoj strategickej energetickej infraštruktúry a posilnenie partnerstva s hlavnými dodávateľmi a krajinami tranzitu; zastáva však názor, že najúčinnejšie a dlhodobo najlepšie udržateľné riešenie možno dosiahnuť vykonávaním opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a úspor energie, ako aj využitím domácich udržateľných zdrojov energie;

55.  domnieva sa, že všetky externé ropovody, plynovody a ďalšie energetické siete vstupujúce na územie Európskej únie by mali podliehať transparentným medzivládnym dohodám a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá pre vnútorný trh vrátane pravidiel, ako sú pravidlá pre prístup tretích strán, doložiek o mieste určenia, pravidiel pre dohľad nad prideľovaním dodávok, riadenie úzkych miest a trvanie zmlúv a doložiek typu „ber alebo plať“ (take or pay); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že súčasné a budúce ropovody, plynovody a obchodné dohody budú v súlade s energetickým acquis EÚ, a aby v prípade potreby prijala opatrenia;

56.  domnieva sa, že EÚ by sa mala držať znenia zákona a presadzovať jeho dodržiavanie v duchu energetickej solidarity a dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže a spoločného trhu a nemala by podliehať individuálnym záujmom niektorých európskych krajín, najmä nie vývozcom plynu na európsky trh;

57.  žiada ďalšie rozšírenie členstva v rámci Zmluvy o energetickom spoločenstve (ECT) na viaceré krajiny susediace s EÚ, najmä krajiny z Východného partnerstva; zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť a presadiť včasnú a dôslednú implementáciu energetických predpisov EÚ členskými štátmi ECT, predovšetkým tým, že ako podmienku dostupnosti prostriedkov EÚ stanoví plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy;

58.  domnieva sa, že by sa mala posilniť kapitola venovaná energetike, ktorá sa týka politickej a technologickej spolupráce zahrnutej v každej dohode so susednými krajinami, a to predovšetkým podporou programov energetickej efektívnosti a sprísnením pravidiel vnútorného trhu; je presvedčený, že Rada by mala poveriť Komisiu začatím rokovaní o premene súčasných memoránd o porozumení týkajúcich sa energetických otázok na právne záväzné texty; upozorňuje, že súčasťou dialógov o energetike by malo byť dodržiavanie ľudských práv a sociálny rozmer;

59.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom obchodných dohôd urýchlila postup prijímania právnych predpisov o bezpečnosti a energetickej efektívnosti zodpovedajúcich požiadavkám EÚ na výrobu, prenos, tranzit, skladovanie a spracovanie/úpravu dovážanej a vyvážanej energie a aby na úrovni WTO navrhla zavedenie celosvetových noriem s cieľom posilniť otvorený a spravodlivý obchod s bezpečnými a obnoviteľnými zdrojmi energie a novými inovačnými energetickými technológiami;

60.  víta účasť Ruska na zasadnutiach konferencie o energetickej charte; vyzýva Komisiu, aby vyvinula činnosť zameranú na zahrnutie viacerých krajín do zmluvy a aby sa v rámci fóra konferencie o energetickej charte usilovala dospieť k dohode vedúcej k plnému prijatiu zásad energetickej charty a jej protokolov Ruskom; zdôrazňuje však, že každá dohoda by mala byť v plnom súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ s energiou; zdôrazňuje ďalej, že v dohode s Ruskom nadväzujúcej na Dohodu o partnerstve a spolupráci by malo ústredné miesto patriť energetike a táto nová dohoda by sa mala stať usmerňujúcim prvkom a základom pri dosahovaní konzistentnosti a súladu vo vzťahoch jednotlivých členských štátov s Ruskom;

61.  žiada Komisiu a Radu, aby úzko spolupracovali s NATO s cieľom zabezpečiť konzistentnosť stratégií Únie a NATO v oblasti energetickej bezpečnosti;

62.  žiada Komisiu, aby po nadobudnutí platnosti nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu zabezpečila jeho vykonávanie v plnom rozsahu;

63.  vyzýva Komisiu a dotknuté členské štáty, aby postúpili vpred v realizácii južného koridoru EÚ na prepravu plynu, najmä projektu Nabucco, čo by mohlo výrazne zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii; žiada Komisiu, aby informovala Parlament a Európsku radu o podniknutých krokoch v tomto procese;

64.  požaduje osobitný dialóg v oblasti energetiky s krajinami kaspického regiónu a víta aktivity v rámci kaspickej rozvojovej spolupráce; podporuje v tejto súvislosti dialóg o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora a zdôrazňuje význam všetkých energetických otázok v rámci dialógu medzi EÚ a krajinami tejto oblasti;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy DESERTEC a TRANSGREEN v rámci Plánu pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí s cieľom zlepšiť bezpečnosť dodávok a podporiť rozvoj v dotknutých krajinách prostredníctvom podpory solárnych elektrární a iných udržateľných technológií obnoviteľných zdrojov energie v severoafrickom regióne a ich pripojenia do európskej rozvodnej siete, ak sa preukáže, že je to z ekonomického hľadiska uskutočniteľné a neohrozí sa tým systém EÚ na obchodovanie s emisiami; domnieva sa, že by sa mali v plnej miere využiť nástroje spolupráce uvedené v smernici o dovoze energie z obnoviteľných zdrojov z tretích krajín;

66.  pripomína, že je zodpovednosťou členských štátov rozhodnúť o svojom konkrétnom energetickom mixe, pričom by sa mali usilovať o znižovanie emisií CO2 a závislosti od palív citlivých voči kolísaniu cien; upozorňuje, že členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby sa v prípade nových a existujúcich jadrových elektrární v Únii aj mimo nej uplatňovali najprísnejšie medzinárodné normy bezpečnosti;

67.  domnieva sa, že výskum jadrovej fúzie ako zdroja energie pre budúcnosť by mal pokračovať za predpokladu, že bude spĺňať rozpočtové zásady;

68.  domnieva sa, že v prípade členských štátov, ktoré sa rozhodli, že jadrovú energiu začlenia do svojho energetického mixu, by bolo užitočné vytvoriť minimálne normy EÚ pre vydávanie licencií a projektových certifikátov pre nové jadrové elektrárne s cieľom zaistiť čo najvyššiu bezpečnosť technológie; domnieva sa, že v plánoch výstavby nových jadrových elektrární by sa vždy mali používať najlepšie dostupné technológie; žiada tiež ďalšie opatrenia EÚ na podporu zavedenia noriem týkajúcich sa udržateľného nakladania s rádioaktívnym odpadom;

69.  nabáda na budovanie terminálov LNG a ich vzájomných prepojení, predovšetkým v krajinách, ktoré sú najviac ohrozené prerušeniami dodávok plynu, a to na základe analýzy pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku a pod podmienkou, že nedôjde k narušovaniu hospodárskej súťaže ani k diskriminácii; zdôrazňuje význam ďalšieho rozširovania európskeho vozového parku pre LGN, čím sa posilní energetická bezpečnosť EÚ; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na posilnenie spolupráce v otázkach energetiky s krajinami Perzského zálivu a Blízkeho východu;

70.  domnieva sa, že niektoré vidiecke časti Európy majú osobitné potreby, pokiaľ ide o dodávky energie, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby tieto potreby zohľadnili, napríklad odstraňovaním prekážok, a to aj daňovej povahy, ktoré bránia miestnej výrobe energie, ako je kogenerácia v malom rozsahu;

71.  domnieva sa, že stratégia na obmedzenie spotreby čierneho uhlia v členských štátoch EÚ by nemala umožniť posilnenie monopolu na dovoz plynu; obmedzenie spotreby čierneho uhlia v odvetví energetiky musí byť podmienené účinnou diverzifikáciou dodávok plynu v členských štátoch, aby sa predišlo posilneniu monopolu v oblasti surovín;

Podpora výskumu, vývoja a inovácií v energetike

72.  žiada dôsledné monitorovanie a vykonávanie Európskeho strategického plánu pre energetické technológie a identifikovanie prekážok mobilizácie verejných a súkromných investícií; víta nedávny pokrok pri začatí prvých štyroch európskych priemyselných iniciatív a spoločných výskumných iniciatív; žiada, aby sa čo najskôr zaviedli ďalšie iniciatívy, a vyzýva Radu, aby uvoľnila príslušné prostriedky; žiada Komisiu, aby poskytla zúčastneným stranám transparentné informácie o možnostiach financovania iniciatív v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie;

73.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol zavedením spoločných technologických iniciatív; vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie predložila nové doplnkové európske priemyselné iniciatívy s cieľom využiť veľký potenciál ďalších obnoviteľných technologických možností, konkrétne geotermálnej, tepelnej solárnej, vodnej energie a energie oceánov a začleniť do nich jestvujúce obnoviteľné zdroje energie na vykurovacie a chladiace účely; zdôrazňuje, že na financovanie týchto iniciatív je potrebné vyčleniť zdroje z rozpočtu EÚ;

74.  podporuje vývoj nových nákladovo efektívnych technológií na uskutočňovanie prognóz vo výrobe energie, riadenie na strane dopytu a prenos a uskladňovanie elektrickej energie (vrátane využívania vodíkových a iných palivových článkov), čo by umožnilo zvýšiť celkový základný dopyt a zlepšiť pružnosť systému s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov a elektrických vozidiel;

75.  zdôrazňuje význam skúsenej a kvalifikovanej pracovnej sily v plynárenskom a energetickom odvetví; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci konzultácií s príslušnými sociálnymi partnermi preskúmala spôsoby, ako pristupovať k odbornému vzdelávaniu a príprave a ako ich podnecovať;

76.  zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom v rozvoji internetových technológií súvisiacich s energiou a nízkouhlíkových aplikácií IKT; zastáva názor, že zlepšená podpora inovácií musí byť vždy sprevádzaná znížením byrokratickej záťaže pre žiadateľov; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu;

77.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala pilotné projekty v EÚ rešpektujúce životné prostredie, ktoré sa týkajú využívania nekonvenčných domácich zdrojov energie; žiada Komisiu, aby členskými štátom pomáhala vykonávať geologické prieskumy, na základe ktorých sa určí úroveň dostupných zásob bridlicového plynu v Únii, a aby analyzovala a vyhodnotila hospodársku a environmentálnu udržateľnosť bridlicového plynu domáceho pôvodu; žiada, aby tieto informácie boli zahrnuté do akejkoľvek budúcej dlhodobej stratégie Únie;

78.  je presvedčený, že niektoré krajiny, ako napríklad Čína, priznali strategickú úlohu rozvoju vnútroštátneho priemyslu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie zameraného na vývoz, a preto podporujú miestne spoločnosti tým, že im poskytujú jednoduchý prístup k lacnému kapitálu a infraštruktúre; žiada Komisiu, aby prijala politický rámec, ktorý posilní konkurencieschopnosť a príťažlivosť európskeho investičného prostredia pre priemyselné odvetvie v oblasti obnoviteľnej energie;

79.  domnieva sa, že počas prechodnej fázy, ktorá má viesť k vybudovaniu udržateľného hospodárstva do roku 2050, sú konvenčné a nekonvenčné zemné plyny nevyhnutným zdrojom energie, ktorý umožňuje rýchle a nákladovo efektívne znižovanie emisií; pričom finančné prostriedky určené na výskum a vývoj by sa mali využívať s cieľom dosiahnuť, aby sa tieto plyny stali ekologickejšími;

80.  podporuje prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa poskytovali potrebné stimuly pre rozvoj udržateľného trhu s biomasou, a zároveň zohľadniť príslušné otázky biodiverzity a produkcie potravín;

81.  domnieva sa, že základnou prioritou nového ôsmeho rámcového programu pre výskum a vývoj by mal byť výskum a vývoj v oblasti inovácií energetických technológií s osobitným dôrazom na nové, čisté, trvalo udržateľné a efektívne energetické technológie; dôrazne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci budúceho rozpočtu a viacročného finančného rámca určili túto politickú oblasť za prioritnú; zdôrazňuje, že metódy prideľovania prostriedkov by mali zohľadňovať odlišné spôsobilosti členských štátov v oblasti výskumu a vývoja;

82.  vyzýva Komisiu, aby do energetickej stratégie začlenila udržateľnú dopravu tak, aby preskúmala celkový potenciál všetkých rozličných technológií, a to aj prostredníctvom zodpovedajúceho regulačného rámca a akčného plánu pre ekologické vozidlá, podpory technologického výskumu a vývoja, odstránenia prekážok používania nových (palivových) technológií, ustanovenia spoločných noriem (napr. pre železničnú dopravu a elektrické autá), ambicióznych noriem pre motory na fosílne palivá, vytvorenia „zelených dopravných koridorov“ v celej Európe a začlenenia rôznych druhov dopravy; osobitná pozornosť by sa mala venovať elektrickým autám, aby sa zabezpečila ich bezproblémová prevádzka a dobíjanie v celej Európe a aby sa ich širšie využitie spojilo s rozvojom inteligentných elektrických rozvodných sietí a systémov zásobníkov energie, vysokou úrovňou výroby energie z obnoviteľných zdrojov a využitím kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie;

83.  upozorňuje, že výskum v oblasti energetiky by mal prispievať nielen k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k zaisťovaniu bezpečnosti dodávok, ale aj k zvyšovaniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu; v tejto súvislosti sa domnieva, že s cieľom zaručiť plnú konkurencieschopnosť európskych inovácií na medzinárodnom trhu je nevyhnutné vyvíjať úsilie v oblasti štandardizácie, ktoré by zahŕňalo strategických partnerov EÚ (napríklad Čínu, Japonsko, Indiu, Rusko a USA), pokiaľ ide o nové nízkouhlíkové energetické technológie vrátane elektrických vozidiel; s cieľom zabezpečiť účinný a spravodlivý presun technológií nabáda EÚ a jej medzinárodných obchodných partnerov, aby sa usilovali o otvorenie trhov s ekologickými technológiami, pričom dlhodobým cieľom by mali byť nulové tarifné prekážky pre ekologické technológie;

84.  domnieva sa, že efektívnym spôsobom, ako znížiť spotrebu energie, by mohlo byť uskutočňovanie výskumu v oblasti náhrad za bežné suroviny a stavebné materiály, ktorých výroba si vyžaduje menej energie;

Začlenenie prínosov pre spotrebiteľov a občanov n ústredné miesto energetickej politiky EÚ

85.  zdôrazňuje význam inteligentných meračov ako prostriedku pomáhajúcemu spotrebiteľom, aby mohli účinnejšie sledovať svoju spotrebu v špičke a zlepšiť energetickú efektívnosť vo svojich domovoch; domnieva sa, že inteligentné meracie systémy a energetické projekty si vo všeobecnosti vyžadujú informačné kampane a vzdelávacie programy v oblasti energetickej efektívnosti, pomocou ktorých sa občanom vysvetlia ich prínosy; zdôrazňuje, že poskytovanie informácií o prínosoch inteligentného merania má zásadný význam pre jeho úspech; upozorňuje, že Parlament požadoval ako politický cieľ, aby 50 % domácností v Európe bolo do roku 2015 vybavených inteligentnými meračmi, a povinnosť členských štátov zaručiť, aby aspoň 80 % spotrebiteľov bolo do roku 2020 vybavených inteligentnými meracími systémami(10) ;

86.  domnieva sa, že informovaní spotrebitelia a verejnosť môžu ovplyvňovať trh prijímaním uvedomelých rozhodnutí; víta preto iniciatívy, ako je Európske fórum pre jadrovú energiu (ENEF), v rámci ktorého môže diskutovať veľký počet zúčastnených strán o otázkach spoločného záujmu;

87.  domnieva sa, že zatepľovanie budov a recyklácia materiálu a energie z mestského a priemyselného odpadu by mohli spotrebiteľom priniesť značné výhody;

88.  podporuje iniciatívy, ktoré majú uľahčiť úpravu potrieb v oblasti ľudských zdrojov v súvislosti s prechodom na energetický mix s nízkymi emisiami CO2;

89.  žiada Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie tretieho balíka vnútorného trhu z hľadiska vnútroštátnych opatrení na predchádzanie energetickej chudobe a aby o ňom poskytla správu Parlamentu, a pripomína členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov;

90.  požaduje prijatie najprísnejších bezpečnostných noriem pre všetky zdroje energie, okrem iného prostredníctvom programov spolupráce medzi členskými štátmi, s cieľom riešiť výhrady verejnosti a podporiť lepšie prijatie verejnosťou; zároveň žiada, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o význame primeraných dodávok elektrickej energie a o potrebnosti novej infraštruktúry na výrobu a prenos elektrickej energie; podporuje kampane na zvyšovanie povedomia spotrebiteľov o úsporách energie, ktoré sa im ponúkajú v každodennom živote, a o existujúcich mechanizmoch, ako sú služby energetického poradenstva, s cieľom dosiahnuť zmenu správania;

91.  konštatuje, že každoročný počet spotrebiteľov, ktorí zmenia dodávateľa, sa v členských štátoch pohybuje v rozmedzí od nuly do 20 %; zdôrazňuje, že ťažkosti s porovnávaním ponúk na trhu a nedostatok informácií sú prekážkami pre zmenu dodávateľa a efektívnu hospodársku súťaž v rámci maloobchodného trhu; pripomína, že podľa tretieho energetického balíka je povinnosťou národných regulačných orgánov zabezpečiť, aby opatrenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v smerniciach boli účinné a aby sa uplatňovali;

92.  pripomína energetickému odvetviu jeho záväzok vyplývajúci z tretieho energetického balíka, ktorým je zavedenie jasných a zrozumiteľných faktúr za dodávku energií; domnieva sa, že ako základ pre transparentné faktúry za dodávku energií v rámci celej Únie by sa mali použiť vzory faktúr z občianskeho energetického fóra Komisie, ktoré obsahujú minimálne štandardné informácie požadované v každej faktúre za energie;

93.   nabáda Komisiu a členské štáty, aby v záujme jednoduchšieho a nákladovo efektívnejšieho dosahovania dlhodobých cieľov vážne uvažovali o prechode k cieľu 30 % zníženia emisií CO2 do roku 2020 s cieľom zabezpečiť, aby trh ETS fungoval ako katalyzátor pre investície do čistejších výrobných postupov a čistejších zdrojov energie;

94.  opakuje, že nová energetická politika musí podporovať dlhodobý cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov v EÚ o 80 až 95 %;

95.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzy dlhodobej činnosti vrátane oblasti ponuky a dopytu, ako aj skutočných rizík a nákladov v prípade zlyhania dodávok energie v porovnaní so skladovacou kapacitou, rôznorodosti dodávok a príslušných nákladov; tieto analýzy by mali zahŕňať aj dlhodobý vývoj stratégií a energetickej politiky v EÚ, ale aj vyhodnotenie spôsobov, ako môže EÚ zabrániť zlyhaniu dodávok energie;

96.  s ohľadom na samit v Kankúne sa domnieva, že EÚ by mala stáť na čele úsilia o dosiahnutie komplexnej, právne záväznej a ambicióznej dohody a preukázať, že je schopná konať jednotne, a potvrdiť tak svoju vedúcu úlohu; v tejto súvislosti nabáda Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili svoj predchádzajúci návrh v rámci medzinárodnej dohody týkajúcej sa cieľov v oblasti znižovania emisií CO2, aby tak dosahovanie dlhodobých cieľov bolo jednoduchšie a nákladovo efektívnejšie;

o
o   o

97.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009.
(3) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009.
(4) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 206.
(5) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0064.
(7) 9744/10.
(8) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.
(9) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.
(10) Iniciatívna správa z 25. marca 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu (2009/2225(INI)) a iniciatívna správa zo 14. apríla 2010 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo (2009/2228(INI)).

Posledná úprava: 2. marca 2012Právne oznámenie