Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2103(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0310/2010

Predkladané texty :

A7-0310/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 20
CRE 24/11/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.13
CRE 25/11/2010 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0445

Prijaté texty
PDF 152kWORD 104k
Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg Finálna verzia
Medzinárodná obchodná politika v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy
P7_TA(2010)0445A7-0310/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (2010/2103(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na správy troch pracovných skupín Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) uverejnené v roku 2007(1) ,

–  so zreteľom na balík opatrení Európskej rady v oblasti zmeny klímy prijatý 17. decembra 2008,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 29. a 30. októbra 2009 týkajúce sa rokovaní o zmene klímy,

–  so zreteľom na konferenciu OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Kodani (Dánsko) od 7. do 18. decembra 2009, a na Kodanskú dohodu, ktorá je jej výsledkom,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Parlamentu o zmene klímy, najmä na uznesenia z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie(2) a na uznesenie z 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách(3) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2010 s názvom Analýza variantov, ako prekročiť 20%-né zníženie emisií skleníkových plynov, a posúdenie rizika úniku uhlíka (KOM(2010)0265),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 19. júna 2010 týkajúce sa trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín(4) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699).

–  so zreteľom na správu Svetovej obchodnej organizácie a na program Organizácie spojených národov pre životné prostredie s názvom Obchod a zmena klímy, ktorý začal 26. júna 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a vlád na samite skupiny G20 v Pittsburghu 24. a 25. septembra 2009,

–  so zreteľom na Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie uverejnené v roku 2008(5) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rozvoj (A7-0310/2010),

A.  keďže teplota Zeme sa v priebehu posledného storočia už zvýšila a bude sa zvyšovať aj naďalej a keďže hospodársky, sociálny a ekologický vplyv globálneho otepľovania naberá znepokojujúce rozmery a je nevyhnutné obmedziť toto otepľovanie pod 2°C,

B.  keďže dohoda dosiahnutá na konferencii OSN o klíme, ktorá sa konala v Kodani v decembri 2009, je nepostačujúca; keďže Európskej únii sa nepodarilo zohrávať vedúcu úlohu,

C.  keďže dohoda dosiahnutá na konferencii OSN o klíme, ktorá sa konala v Kodani v decembri 2009, je nepostačujúca a neuspokojivá,

D.  keďže samit v Kankúne poskytuje jedinečnú príležitosť pre konštruktívny dialóg, mali by sa na ňom prijať právne záväzné nástroje a omnoho prísnejšie postupy overovania a mal by byť kľúčovým krokom na ceste ku komplexnej a právne záväznej fungujúcej dohode s cieľom umožniť udržať mieru globálneho otepľovania výrazne pod 2°C,

E.  keďže boj proti zmene klímy je faktorom konkurencieschopnosti, pričom európskymi prioritami sú úspora energie a obnoviteľné zdroje energie, ktoré pomáhajú v zlepšovaní energetickej bezpečnosti EÚ a majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest,

F.  keďže dotovaná energia a neobmedzené emisie CO2 v niektorých krajinách vytvárajú komparatívnu výhodu,

G.  keďže obchodné pravidlá sú preto rozhodujúce v boji proti zmene klímy a EÚ ich má možnosť zo svojej pozície najväčšej obchodnej svetovej mocnosti ovplyvniť,

1.  víta cieľ Európskej rady, ktorým je zníženie objemu emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, keďže tento cieľ je nevyhnutný pre návrat EÚ na poprednú pozíciu v rámci medzinárodných iniciatív v oblasti klímy, zatiaľ čo sa ďalšie krajiny pevne zaviazali rozvinúť ekologické hospodárstvo, najmä prostredníctvom svojich plánov hospodárskej obnovy; dôrazne podporuje cieľ znížiť objem európskych emisií o 30 % do roku 2020, čo by malo podnietiť ďalšie krajiny k tomu, aby prijali ambicióznejšie záväzky;

2.  požaduje uzatvorenie medzinárodne záväznej dohody o ochrane klímy a dôrazne podporuje cieľ znížiť emisie CO2 v EÚ o 30% do roku 2020, ako aj dlhodobý cieľ EÚ znížiť emisie CO2 a iné skleníkové plyny o minimálne 85 % do roku 2050;

3.  zdôrazňuje, že rozvinuté krajiny musia ísť pri znižovaní emisií CO2 príkladom; je presvedčený, že stanovenie noriem, označovanie a certifikácia sú nástrojmi s obrovským potenciálom znižovania využívania energie, a teda aj riešenia zmeny klímy; domnieva sa, že mechanizmus čistého rozvoja (CDM) neumožňuje reagovať na potreby najzraniteľnejších krajín;

4.  zasadzuje sa o intenzívnejšiu podporu obnoviteľných zdrojov energie a žiada, aby vlády členských štátov uskutočňovali dôslednú politiku a vytvárali právne záväzný rámec umožňujúci z dlhodobého hľadiska prijať odstupňovaný program pomoci prispievajúci k otvoreniu trhov a vytvoreniu minimálnej infraštruktúry, čo má zásadný význam v čase krízy a podnikateľskej neistoty;

5.  pripomína, že obchodná politika je nástrojom na dosiahnutie globálnych cieľov Európskej únie a že podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa obchodná politika Európskej únie uskutočňuje „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a že podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii musí prispievať najmä „k trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

6.  zdôrazňuje, že obchodné politiky Európskej únie, či už dvojstranné alebo viacstranné, sú prostriedkom na dosiahnutie cieľa, nie cieľom samotným, mali by byť v súlade s jej cieľmi v oblasti boja proti zmene klímy a malo by sa v nich počítať s uzatvorením ambicióznej dohode o klíme;

7.  domnieva sa, že pravidlá WTO sa musia interpretovať a rozvíjať takým spôsobom, aby podporovali záväzky prijaté vo viacstranných dohodách o životnom prostredí (AME); žiada Komisiu, aby pracovala na dosiahnutí zhody s WTO, aby bol sekretariátom AME poskytnutý štatút pozorovateľov na všetkých zasadnutiach WTO týkajúcich sa ich oblasti pôsobnosti a úloha poradcu v rámci všetkých postupov urovnávania sporov spojených so životným prostredím; zdôrazňuje, že treba stanoviť nové medzinárodné pravidlá s cieľom odstrániť komparatívnu výhodu, ktorú predstavujú lacné emisie CO2;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmena klímy, potravinová bezpečnosť a rozvojové ciele tisícročia sa v súčasnosti priamo nespomínajú ani v jednej z dohôd WTO; odsudzuje rozšírenie biopirátstva v prípade semien odolných voči zmene klímy; domnieva sa, že je potrebné zmeniť pravidlá WTO, aby sa zabezpečila súdržnosť a súlad so záväzkami prijatými v rámci Kjótskeho protokolu a s viacstrannými dohodami v oblasti životného prostredia; naliehavo požaduje reformu WTO s cieľom umožniť rozlišovanie produktov podľa výrobných a spracovateľských metód (PPM);

9.  zdôrazňuje, že so zreteľom na preambulu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a na článok XX b), d), g) Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) by medzinárodný obchod nemal viesť k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili princíp spoločných priorít v rámci WTO, najmä so zreteľom na udržateľné, klímu nepoškodzujúce a eticky nesporné výrobky;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty WTO, aby sa zasadili o to, že WTO vezme na vedomie význam a dôsledky klimatických zmien vo forme stanoviska, a nabáda WTO, aby konala v záujme toho, aby pravidlá WTO nepodkopávali celosvetové úsilie o zníženie a prispôsobenie sa zmene klímy, ale ho naopak podporovali;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty WTO stále nenašli spôsob, ako zapracovať túto zmluvu do systému inštitúcií a predpisov OSN o ochrane životného prostredia vrátane zmeny klímy, ako aj sociálnej spravodlivosti a dodržiavaní všetkých ľudských práv; trvá na tom, že záväzky a ciele multilaterálnych environmentálnych dohôd, ako je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a dohovory ostatných inštitúcií OSN (FAO, ILO, IMO), musia mať prednosť pred úzkym výkladom obchodných pravidiel;

12.  vzhľadom na to, že od rozhodnutia ministrov členských štátov WTO o obchode a životnom prostredí, ktoré bolo podpísané 15. apríla 1994 v Marakeši, uplynulo 15 rokov, vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2011 predložila Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o tom, v akom rozsahu výbor WTO pre obchod a životné prostredie uplatnil svoju právomoc stanovenú v tomto rozhodnutí, a o svojich záveroch v súvislosti s tým, čo je potrebné ešte vykonať, najmä pokiaľ ide o celosvetový dialóg o zmierňovaní účinkov zmeny klímy, prispôsobení sa a WTO;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rokovaní WTO a pri bilaterálnych obchodných dohodách trvali na tom, aby liberalizácia obchodu, najmä pokiaľ ide o prírodné suroviny, neohrozovala udržateľné riadenie zdrojov a aby sa opatrenia na ochranu klímy a druhov stali neoddeliteľnou súčasťou dohôd; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO trvala na spoločnom stretnutí ministrov obchodu a životného prostredia krajín WTO ešte pred konferenciou zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Johannesburgu v roku 2011; pripomína, že UNFCCC je fórom na dosiahnutie medzinárodnej dohody o tom, ako riešiť problém zmeny klímy;

14.  domnieva sa, že potreba verejnej diskusie o vytvorení medzinárodnej environmentálnej organizácie je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým;

Posilnenie pozitívnej interakcie medzi obchodom a ochranou klímy

15.  uznáva pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať obchodné výmeny pri šírení tovaru a služieb, ktoré sa podieľajú na ochrane klímy; domnieva sa, že ochrana klímy a liberalizácia obchodu sa môžu navzájom posilňovať a uľahčovať výmenu environmentálneho tovaru a služieb, ale že je najskôr nevyhnutné vypracovať zoznam tohto tovaru a služieb podľa prísnych environmentálnych kritérií v spolupráci s členskými štátmi WTO;

16.  uznáva, že obchod je dôležitým nástrojom prenosu technológií do rozvojových krajín; zdôrazňuje potrebu obmedziť prekážky ekologického obchodovania napríklad odstránením ciel na ekologický tovar na úrovni WTO;

17.  vyslovuje sa za to, aby bola EÚ dobrým príkladom a aby zminimalizovala prekážky ako clá a odvody, pokiaľ ide o obchod s ekologickými technológiami, ako aj s výrobkami, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani klímu, a aby podporila takzvané environmentálne verejné statky a služby (EGS) aj na základe Akčného plánu z Bali a Kodanského zeleného klimatického fondu;

18.  zdôrazňuje význam inovácií ekologických technológií a uznáva úlohu, ktorú môžu zohrávať obchodné vzťahy pri šírení týchto technológií medzi jednotlivými krajinami;

19.  vyzýva EÚ, aby sa stala hlavným aktérom pri určovaní najväčších prekážok, ktoré bránia šíreniu technológií určených na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách;

20.  uznáva, že podnecovanie inovácií môže prechádzať rôznymi systémami odmeňovania a že tieto systémy nepodporujú prenos technológií rovnakým spôsobom; takisto konštatuje, že pokiaľ ide o systémy PDV pre prenos technológií, treba sa zaoberať obavami týkajúcimi sa ich ochrany vzhľadom na slabé politické inštitúcie a absenciu zásad právneho štátu; žiada preto Komisiu, aby preštudovala súbor systémov odmeňovania inovácií a vzala pritom do úvahy riziko vylúčenia niektorých krajín a aby začlenila výsledky tejto práce do svojej diplomacie v oblasti boja proti zmene klímy;

21.  je znepokojený skutočnosťou, že svetový obchod je narušený dotáciami na fosílne energie, ako aj dosahom týchto dotácií na klímu a výdavkami s nimi spojenými pre verejné financie; víta záväzok skupiny G20, že bude tieto dotácie postupne rušiť;

22.  praje si, aby sa Európska únia chopila vedúcej úlohy v tejto veci, a žiada Komisiu, aby urýchlene navrhla harmonogram odstraňovania uvedených dotácií v Únii s tým, že tento proces musí zahŕňať sprievodné sociálne a priemyselné opatrenia; okrem toho pripomína žiadosť Európskeho parlamentu Komisii a členským štátom, aby informovali Európsky parlament o  pôžičkách poskytovaných úverovými vývoznými agentúrami a Európskou investičnou bankou na projekty, ktoré majú negatívne vplyvy na klímu;

23.  vyslovuje sa proti dotovaniu fosílnych palív a vyžaduje posilnenie podpory obnoviteľných zdrojov energie nepoškodzujúcich životné prostredie, ako aj preskúmanie a vyvinutie decentralizovaných zdrojov energie, predovšetkým v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína dohodu skupiny G 20 o postupnom zrušení dotovania fosílnych palív a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy európskej stratégie zameranej na vykonávanie tejto dohody s jasne vymedzeným časovým plánom a v prípade potreby aj s kompenzačnými mechanizmami;

Za spravodlivejšie ceny v medzinárodnom obchode a zamedzenie úniku uhlíka

24.  pripomína, že liberalizácia obchodných výmen môže byť v rozpore s ochranou klímy, ak si niektoré krajiny urobia z nečinnosti v oblasti klímy konkurenčnú výhodu; navrhuje preto reformu antidumpingových pravidiel WTO, ktorá by do nich zaradila otázku spravodlivej ceny spojenej so životným prostredím a vychádzajúcej zo svetových noriem na ochranu klímy;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dotovaním cien energií a neuplatňovaním obmedzení alebo kvót na emisie CO2 by mohli niektoré krajiny získať komparatívnu výhodu; vzhľadom na neobmedzené a relatívne lacné emisie CO2 tieto krajiny nie sú stimulované k tomu, aby pristúpili k mnohostranným dohodám týkajúcim sa zmeny klímy;

26.  konštatuje však, že rokovania o zmene klímy vychádzajú zo zásady „spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti“ a že slabosť politiky ochrany klímy rozvojových krajín možno vo všeobecnosti vysvetliť ich nižšou finančnou alebo technologickou kapacitou, a nie cielene vykonávaným environmentálnym dumpingom;

27.  v tejto súvislosti si praje, aby sa k európskej diskusii o priemyselnom úniku uhlíka v súvislosti so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov (ETS) a o prostriedkoch, ako situáciu napraviť, pristupovalo obozretne;

28.  pripomína totiž, že podľa posledného oznámenia Komisie z 26. mája 2010 (KOM(2010)0265) na túto tému len málo priemyselných odvetví je podstatne citlivých na únik uhlíka, a domnieva sa, že na ich stanovenie je potrebné vykonať podrobnú analýzu jednotlivých odvetví; vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala používať tento prístup namiesto niekoľkých kvantitatívnych kritérií rovnakých pre všetky priemyselné odvetvia;

29.  zdôrazňuje, že pre priemyselné odvetvia, ktoré sú citlivé na únik uhlíka, neexistuje jediné riešenie a že základnými kritériami pre výber vhodného nástroja (bezplatné prideľovanie kvót, štátna pomoc alebo opatrenia na hraniciach) sú povaha daného výrobku alebo štruktúra trhu;

30.  domnieva sa, že mnohostranná dohoda o klíme by bola najlepším nástrojom na zabezpečenie internalizácie negatívnych environmentálnych externalít súvisiacich s CO2, ale že existuje riziko, že v blízkej budúcnosti sa takáto dohoda neuzavrie; domnieva sa preto, že by Európska únia mala naďalej skúmať, či je možné v súlade s pravidlami WTO zaviesť v priemyselných odvetviach, v ktorých skutočne dochádza k úniku uhlíka, vhodné environmentálne nástroje, ktoré by dopĺňali aukcie s kvótami na CO2 v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v Spoločenstve (ETS), predovšetkým tzv. mechanizmus zahrnutia uhlíka; domnieva sa, že takýto mechanizmus by umožňoval bojovať proti rizikám presunu emisií CO2 do tretích krajín;

31.  jednoznačne zdôrazňuje, že úpravy hraničnej dane nemajú fungovať ako nástroj protekcionizmu, ale skôr ako spôsob znižovania emisií;

Podpora diferenciácie výrobkov v závislosti od ich vplyvu na klímu

32.  zastáva názor, že EÚ ako najväčší obchodný blok na medzinárodnej úrovni môže zavádzať celosvetové normy, a podporuje rozvoj a šírenie systémov certifikácie a označovania, ktoré zohľadňujú sociálne a ekologické kritériá; poukazuje na úspešnú prácu medzinárodných mimovládnych organizácií v oblasti rozvoja a podpory príslušných označení a certifikátov a výslovne súhlasí s ich rozsiahlym využívaním;

33.  pripomína, že rámec WTO umožňuje prijímať v oblasti obchodu kvalifikačné opatrenia, ak sa preukážu ako nevyhnutné, primerané a nediskriminujúce voči krajinám s rovnakými výrobnými podmienkami; konštatuje napriek tomu, že je naliehavo potrebné ďalej objasniť, aby sa tieto opatrenia mohli používať na základe kritérií zmeny klímy spojených s postupmi a metódami používanými pri výrobe týchto výrobkov;

34.  žiada Komisiu, aby pracovala na obnovení diskusií v rámci WTO o výrobných postupoch a metódach a možnosti diferenciácie podobných výrobkov v závislosti od ich uhlíkovej stopy, energetickej stopy alebo na základe technologických noriem; domnieva sa, že takú iniciatívu môžu členovia WTO prijať, len ak bude previazaná s opatreniami uľahčujúcimi prenos technológií;

35.  napriek tomu si praje, aby súčasné nejasnosti, ktoré súvisia s výrobnými postupmi a metódami v rámci WTO, neviedli Úniu k nečinnosti, a že Únia by naopak mala vyskúšať svoje manévrovacie možnosti;

36.  zdôrazňuje, že treba vyvinúť úsilie, aby sa zabezpečilo, že negatívne účinky obchodu na životné prostredie sa odrazia v cenách a že sa bude presadzovať zásada „znečisťovateľ platí“; naliehavo vyzýva, aby sa zosynchronizovali systémy označovania a podávania informácií v oblasti environmentálnych noriem;

37.  z tohto dôvodu víta, že Európska únia zaviedla kritériá udržateľnosti pre biopalivá vyrábané v Únii či dovážané do Únie; žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia tohto prístupu na biomasu a poľnohospodárske produkty; požaduje, aby sa zohľadnili nepriame zmeny vo využívaní pôdy spojené s biopalivami, a očakáva, že Komisia predloží návrh do konca roku 2010 v súlade so svojimi záväzkami voči Európskemu parlamentu;

38.  usiluje sa o to, aby sa vypracovali skutočné záväzné kritériá a normy udržateľnosti, pokiaľ ide o výrobu biopalív a biomasy, ktoré by zohľadňovali najmä emisie skleníkových plynov a mikročastíc spôsobené nepriamou zmenou využívania pôdy (ILUC) a celý výrobný cyklus; zdôrazňuje, že zabezpečenie dostupnosti potravín pre obyvateľstvo musí mať prednosť pred výrobou biopalív a že je naliehavo potrebné, aby udržateľnosť politiky a postupov v oblasti využívania pôdy bola spojená s holistickejším prístupom;

39.  domnieva sa, že je rozhodujúce, aby existovali prísne normy udržateľnosti v rámci medzinárodného obchodu s biopalivami vzhľadom na ich protichodný environmentálny a sociálny dosah;

40.  víta európsku dohodu dosiahnutú v otázke nezákonného pôvodu dreva a očakáva pokrok, pokiaľ ide o dobrovoľné dohody o partnerstve;

Liberalizácia obchodu nesmie spochybniť ambiciózne politiky v oblasti klímy

41.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia plánuje presadzovať v obchodných dohodách liberalizáciu obchodovania s drevom, najmä zrušenie obmedzení uvalených na jeho vývoz, napriek tomu, že hrozí zvýšené riziko odlesňovania a negatívnych vplyvov na klímu, biodiverzitu, rozvoj a miestne obyvateľstvo;

42.  osobitne zdôrazňuje, že je potrebná konzistentnosť medzi cieľmi týkajúcimi sa klímy a biodiverzity a podmienkami na obchod, napríklad v záujme toho, aby úsilie vynakladané na riešenie problému odlesňovania bolo účinné;

43.  zastáva názor, že nové medzinárodné dohody o ochrane klímy musia obsahovať pevné záruky, že sa zníži negatívny environmentálny dosah medzinárodného obchodu s drevom a skoncuje sa s odlesňovaním, ktorého rozsah vyvoláva znepokojenie;

Začlenenie dopravy v plnej miere do problematiky vzťahu obchodu a zmeny klímy

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný systém obchodu vytvára globálnu deľbu práce a výroby založenú na veľmi vysokom využívaní dopravy, ktorá nepokrýva svoje vlastné environmentálne náklady; praje si, aby sa klimatické náklady medzinárodnej dopravy započítali do jej ceny, či už zavedením daní alebo systému obchodovania s platenými kvótami; víta skoré začlenenie letectva do systému ETS a očakáva, že Komisia vyvinie do roku 2011 podobnú iniciatívu v prípade námornej dopravy, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2013, ak sa preukáže, že dovtedy nie je možné zaviesť medzinárodný mechanizmus; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že palivo spotrebované pri zámorskej preprave tovaru nie je zdaňované; zasadzuje sa o to, aby sa zaviedli dane na takéto palivo a na takýto tovar, a to najmä v prípade produktov prepravovaných letecky; očakáva však, že sa Komisia ujme iniciatívy a spochybní podporu pre najviac znečisťujúce spôsoby dopravy, akou je oslobodenie leteckého benzínu od zdanenia;

45.  konštatuje, že emisie CO2 v medzinárodnom obchode sa môžu značne znížiť; vyžaduje, aby sa environmentálne náklady a náklady na dopravu započítavali do cien výrobkov (internalizácia externých nákladov), predovšetkým začlenením lodnej dopravy, ktorá predstavuje 90 % dopravy v medzinárodnom obchode, do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS);

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko preto, aby sa v rámci Medzinárodnej námornej organizácie dosiahla právne záväzná dohoda o znížení emisií z lodnej dopravy;

47.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa medzinárodné záväzky týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov uplatňovali aj na medzinárodnú leteckú a lodnú dopravu;

48.  zdôrazňuje, že zvyšujúci sa objem emisií CO2 pochádzajúcich z dopravy a medzinárodného obchodu znižuje účinnosť stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy; zastáva názor, že táto skutočnosť je silným argumentom v prospech zmeny zamerania rozvojovej stratégie založenej na vývoze smerom k vnútornému rozvoju založenému na diverzifikovanej a miestnej spotrebe a výrobe v rozvojových krajinách; pripomína, že takáto stratégia by mala pozitívny vplyv na zamestnanosť tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách;

49.  domnieva sa, že pokiaľ sa klimatické náklady nepremietnu do ceny dopravy, mala by byť podporovaná udržateľná miestna výroba, najmä prostredníctvom lepšej informovanosti spotrebiteľov;

Posilnenie nástrojov na zabezpečenie previazanosti obchod – klíma

50.  žiada, aby na zabezpečenie previazanosti medzi obchodnou a klimatickou politikou Európskej únie bola stanovená uhlíková bilancia každej obchodnej politiky, aby táto politika bola prípadne pozmenená s cieľom dosiahnuť priaznivejšiu uhlíkovú bilanciu a aby boli v prípade negatívnej bilancie pre klímu povinne prijaté kompenzačné opatrenia v podobe politickej, technologickej a finančnej spolupráce;

51.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách použila ako rozvojový nástroj komplexné ustanovenia o životnom prostredí, a to konkrétne zdôraznením potreby riadneho vykonávania doložiek o životnom prostredí a mechanizmov spolupráce na podporu prenosu technológií, technickej pomoci a budovania kapacít;

52.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala doložky o životnom prostredí do obchodných dohôd s krajinami, ktoré nepatria do EÚ, s osobitným zreteľom na znižovanie emisií CO2 a prenos nízkoemisných technológií;

53.  víta začlenenie oblasti zmeny klímy do hodnotení vplyvu obchodných dohôd na trvalú udržateľnosť; berie však na vedomie skutočnosť, že v niektorých prípadoch, ako je euro-stredomorská dohoda o voľnom obchode, poukazujú hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť na to, že dohoda bude mať nepriaznivé klimatické účinky, ktoré sa pred jej uzatvorením neposudzovali; domnieva sa, že obchodné dohody by v žiadnom prípade nemali negatívne ovplyvňovať multilaterálne dohody o životnom prostredí;

54.  zastáva názor, že do reformy GSP sa musia začleniť environmentálne kritériá;

55.  zastáva názor, že Komisia by sa mala vo svojich rokovacích stratégiách, pokiaľ ide o obchodnú a environmentálnu politiku, riadiť harmonizovaným rámcom, aby neposkytla partnerom žiaden dôvod na obavy týkajúce sa obchodných prekážok a zároveň zabezpečila súlad s jej záväznými cieľmi v boji proti zmene klímy;

56.  domnieva sa, že v obchodných vzťahoch EÚ so štátmi, ktoré nie sú viazané mnohostrannými dohodami o ochrane životného prostredia, sa treba dôraznejšie a konzistentnejšie snažiť o diplomaciu v oblasti klímy;

Previazanosť obchodnej a klimatickej politiky Európskej únie z hľadiska rozvojových krajín

57.  uznáva, že úsilie o zabezpečenie previazanosti európskej obchodnej politiky a politiky v oblasti klímy môže byť využité alebo vnímané partnerskými krajinami ako skrytý spôsob, ako znížiť náš dovoz a zvýšiť náš vývoz;

58.  zdôrazňuje teda, že je veľmi dôležité rokovať s týmito krajinami o všetkých opatreniach, ktoré by Únia mohla prijať, najmä o hraničných opatreniach, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Únia dodržala všetky svoje záväzky voči rozvojovým krajinám spojené s poskytnutím pomoci v oblasti klímy;

59.  z tohto dôvodu vyjadruje znepokojenie nad tým, že prísľuby „skorého“ financovania, ktoré dali európske krajiny na konferencii o zmene klímy v Kodani, čiastočne zahŕňajú záväzky prijaté v rámci verejnej rozvojovej pomoci a sú poskytované vo forme pôžičiek, čo je v rozpore so žiadosťou Parlamentu; žiada, aby Komisia vypracovala správu o týchto finančných prostriedkoch umožňujúcu posúdiť zhodu medzi realitou, prijatými záväzkami a požiadavkami Parlamentu; rovnako vyzýva na lepšiu koordináciu tejto finančnej pomoci, pokiaľ ide o jej tematické a geografické využitie;

60.  pripomína záväzok priemyselných krajín, medzi ktoré patria členské štáty Únie, uvažovať o inovatívnych finančných nástrojov pre boj proti zmene klímy;

61.  je presvedčený, že boj proti zmene klímy sa musí zakladať na princípe solidarity medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami a podľa možnosti na užšej spolupráci medzi OSN, WTO a ostatnými inštitúciami Bretton Woods; žiada preto, aby sa spoločne s rozvojovými, rozvíjajúcimi sa a priemyselnými krajinami vypracovala celková stratégia obchodovania s emisiami a zdanenia energie a emisií skleníkových plynov, aby sa na jednej strane predišlo presídľovaniu podnikov (úniku uhlíka) a aby sa na druhej strane získali finančné prostriedky na boj proti zmene klímy a na znižovanie jej následkov a prispôsobenie sa im;

62.  zdôrazňuje, že narastajúci prenos technológií do rozvojových krajín ako spôsob riešenia úniku uhlíka bude kľúčovou zložkou klimatického režimu po roku 2012; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prenos technológií tvorí len malú časť oficiálnej rozvojovej pomoci; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozvojovým krajinám poskytli ďalšiu technickú a finančnú pomoc, aby tak mohli čeliť následkom zmeny klímy, plniť klimatické normy a zahrnúť predbežné hodnotenia vplyvu noriem, označovania a certifikácie na rozvoj;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade a Komisii, národným parlamentom, ako aj výkonnému tajomníkovi rámcovej dohody OSN o zmene klímy (CCNUCC) a 16. Konferencii zmluvných strán (COP 16).

(1) Zmena klímy 2007:Súhrnná správa; editori: Rajendra K. Pachauri a Andy Reisinger, Ženeva 2007, http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/syr/ar4_syr.pdf; a správy pracovných skupín: Vedecké aspekty , príspevok pracovnej skupiny I, editori: S. Solomon, D. Qin, M. Manning, Z. Chen, M. Marquis, K. Averyt, M. Tignor a H.L. Miller, Jr; Následky, prispôsobenie a zraniteľnosť , príspevok pracovnej skupiny II, editori: M. Parry, O. Canziani, J. Palutikof, P. van der Linden a C. Hanson; Zmierňovanie vplyvov zmeny klímy , príspevok pracovnej skupiny III, editori: B. Metz, O. Davidson, P. Bosch, R. Dave a L. Meyer.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0019.
(3) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 193.
(4) Ú. v. EÚ C 160, 19.6.2010, s. 1 a 8.
(5) http://www.agassessment.org/.

Posledná úprava: 2. marca 2012Právne oznámenie