Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2096(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0332/2010

Predkladané texty :

A7-0332/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/12/2010 - 9.13
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0465

Prijaté texty
PDF 232kWORD 68k
Utorok, 14. decembra 2010 - Štrasburg
Zriadenie schopnosti rýchlej reakcie EÚ
P7_TA(2010)0465A7-0332/2010

Odporúčanie Európskeho parlamentu pre Radu zo 14. decembra 2010 o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (2010/2096(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 196 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že „Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi“ a že „činnosť Únie je zameraná na presadzovanie vzájomného súladu činností vykonávaných na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany“,

–  so zreteľom na článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý stanovuje, že činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci sa zameriavajú na poskytovanie „pomoci a záchrany obyvateľstvu tretích krajín, obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou“ a že tieto činnosti sa „vykonávajú v súlade so zásadami medzinárodného práva a zásadami nestrannosti, neutrality a nediskriminácie“,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci spoločne podpísaný v decembri 2007 predsedami Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie a na akčný plán na vykonávanie konsenzu, ktorý v máji 2008 predložila Komisia,

–  so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a ďalej posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

–  so zreteľom na usmernenia pre využívanie vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy (usmernenia z Osla), ktoré boli revidované 27. novembra 2006,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 23. februára 2009 o stratégii EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z marca 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy(1),

–  so zreteľom na správu Michela Barniera z 9. mája 2006 s názvom Európska jednotka civilnej ochrany: Europe aid,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof,

–  so zreteľom na návrh odporúčania pre Radu z 23. marca 2010 o zriadení schopnosti rýchlej reakcie EÚ, ktorý v súlade s článkom 121 ods. 1 rokovacieho poriadku predložili Anneli Jäätteenmäki, Charles Goerens, Louis Michel, Marielle De Sarnez a Frédérique Ries v mene skupiny ALDE (B7-0228/2010),

–  so zreteľom na článok 121 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0332/2010),

A.  keďže výskyt katastrof, ktoré majú za následok veľký počet ľudských obetí a značné hospodárske a environmentálne škody, je na celom svete čoraz častejší; keďže takéto krízy sú razantnejšie, častejšie a rozsiahlejšie a vyskytujú sa v početnejších častiach sveta, a to hlavne pre účinky zmeny klímy; a keďže Európska únia sa intenzívne snaží na tieto krízy reagovať,

B.  keďže zvýšenie počtu a frekvencie zásahov vnútri a mimo Európskej únie je komplikované finančnou situáciou vo svete a rozpočtovými obmedzeniami, čo zdôrazňuje potrebu, aby operácie boli nákladovo efektívnejšie,

C.  keďže rozdelenie zdrojov medzi 31 štátov, ktoré sú členmi mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (EÚ-27, Nórsko, Lichtenštajnsko, Chorvátsko, Island), alebo v súvislosti s posilnenou spoluprácou medzi členskými štátmi môže predstavovať operačnú a finančnú výhodu,

D.  keďže rozpočet Komisie pre humanitárne katastrofy, a najmä rozpočet GR ECHO, bol nielen zmrazený, ale v minulých piatich rokoch dokonca v reálnej hodnote mierne poklesol,

E.  keďže v ostatných rokoch sa dosiahol pokrok v úsilí o súdržnejšiu reakciu EÚ na katastrofy, najmä prostredníctvom postupného posilňovania mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, lepšej interakcie/koordinácie medzi civilnou ochranou a humanitárnou pomocou a uznaním toho, že integrovaný prístup k zvládaniu katastrof zahŕňa nielen reakciu, ale aj predchádzanie a pripravenosť,

F.  keďže reakcia Európskej únie na zemetrasenie na Haiti bola nielen impulzom k rýchlemu, významnému a rozsiahlemu humanitárnemu zásahu, ale viedla aj k aktivácii mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, vďaka ktorému bolo možné okamžite a po prvýkrát použiť dva moduly (čistička vody a ošetrovňa) financované prostredníctvom Prípravnej činnosti týkajúcej sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ,

G.  keďže skúsenosti získané počas nedávnych kríz aj naďalej poukazujú na to, že reakciu EÚ na katastrofy treba zlepšiť z hľadiska efektívnosti, koordinácie a viditeľnosti, a keďže tieto katastrofy opätovne zdôraznili potrebu vytvoriť spôsobilosť rýchlej reakcie EÚ (európsku jednotku civilnej ochrany),

H.  keďže schopnosť EÚ ochraňovať životy a majetok občanov je rozhodujúcim faktorom jej dôveryhodnosti,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

   a) uznáva, že zahrnutie civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do pôsobnosti jediného komisára zodpovedného za humanitárnu pomoc a reakciu na krízy vedie k lepšej súčinnosti v rámci Komisie a prispieva k zvýšeniu ucelenosti celkovej reakcie EÚ na katastrofy;
   b) požaduje väčšiu integráciu pracovných metodík v oblasti civilnej ochrany a humanitárnej pomoci v rámci GR ECHO a súčasne zachovanie ich špecifických znakov tým, že sa budú ďalej jasne rozlišovať a vymedzovať úlohy medzi nimi, aby sa maximalizovala súčinnosť a komplementárnosť a zvýšila efektívnosť; požaduje tiež, aby vojenskí a civilní zamestnanci a humanitárni pracovníci zapojení do reakcie na katastrofu alebo do humanitárnych operácií konali v súlade so zásadami neutrality, nezávislosti a nestrannosti;
   c) znovu zdôrazňuje, že využitie zdrojov civilnej ochrany v akejkoľvek humanitárnej kríze by malo vychádzať z potrieb a malo by dopĺňať humanitárnu pomoc a byť v súlade s ňou podľa európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci a usmernení OSN (usmernenia z Osla) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie humanitárnych zásad neutrality, ľudskosti, nestrannosti a nezávislosti;
   d) trvá na tom, že pomoc EÚ v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof by sa podľa možnosti mala zameriavať na podporu miestneho hospodárstva, napríklad nákupom potravín vyrobených na miestnej alebo regionálnej úrovni, a na poskytovanie nevyhnutného materiálu poľnohospodárom, aby sa oživilo hospodárstvo na vidieku;
   e) žiada Radu a Komisiu, aby objasnili dohovory o spolupráci a koordinácii medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou týkajúce sa riadenia reakcie na rozsiahle katastrofy mimo územia Európskej únie;
   f) navrhuje, aby sa v spolupráci s vnútroštátnou vládou postihnutého štátu a pri využití zástupcov EÚ a členských štátov na danom mieste vyvinuli snahy o miestnu koordináciu, čím sa zabezpečí cielená a kvalifikovaná reakcia v postihnutých oblastiach;
   g) naliehavo vyzýva Radu, aby ako veľmi prioritnú otázku posilnila kapacitu EÚ v oblasti reakcie na katastrofy, najmä vzhľadom na diskusie o zriadení jednotky civilnej ochrany EÚ, a aby prijala kroky v nadväznosti na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o realizáciu návrhov predložených v Barnierovej správe z roku 2006;
   h) požaduje okamžité zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ, ktorá musí byť primerane vybavená potrebnými technologickými a technickými zdrojmi;
   i) v súvislosti s operáciami po prírodnej katastrofe požaduje tiež zlepšenie koordinácie medzi humanitárnymi agentúrami a mechanizmami civilnej ochrany členských štátov a GR ECHO, ako aj prípadnou budúcou európskou jednotkou civilnej ochrany;
   j) naliehavo vyzýva Komisiu, aby spoločne s vnútroštátnymi vládami, miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti v prijímajúcich krajinách vypracovala programy zamerané na občiansku prevenciu katastrof a schopnosť v oblasti riadenia reakcie na tieto udalosti;
   k) nabáda Radu, aby v rámci riadneho legislatívneho postupu prijala opatrenia (ktoré má navrhnúť Komisia) na zlepšenie schopnosti terajšieho mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý je v súčasnosti založený na dobrovoľných ad hoc príspevkoch zo strany členských štátov, predvídať a plánovať do budúcnosti; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali dohovory testované v rámci prípravnej činnosti EÚ vrátane prostriedkov na úrovni EÚ, dobrovoľného združovania zdrojov, získania prehľadu o existujúcich kapacitách, identifikovania scenárov a rozvoja ďalších vzdelávacích činností;
   l) požaduje tiež realistické rozpočty, v rámci ktorých by sa rozpočtové prostriedky na prírodné katastrofy alebo humanitárne činnosti vyčlenili na základe výdavkov v predchádzajúcich rokoch;
   m) domnieva sa, že jednotka civilnej ochrany EÚ by mala nadviazať na mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, mala by optimalizovať dostupné nástroje, čím by sa zvýšila ich efektívnosť a viditeľnosť, a mala by na dobrovoľnom základe združovať existujúce logistické a ľudské zdroje, či už v oblasti vzdelávania týkajúceho sa reakcie na katastrofy alebo zvládania katastrof, a to vypracovávaním iniciatív v rámci prípravnej činnosti, a mala by byť schopná zabezpečiť prvú pomoc do 24 hodín po katastrofe;
  n) odporúča, aby jednotka civilnej ochrany EÚ bola založená na zásadách, podľa ktorých by mala:
   byť založená na posúdení potrieb za účasti všetkých humanitárnych aktérov,
   byť civilná,
   pôsobiť v mene EÚ,
   dodržiavať medzinárodné humanitárne právo,
   rešpektovať dobrovoľný charakter účasti členských štátov v systéme, ktorý sa má vytvoriť,
   uplatňovať zásadu rozdelenia záťaže,
   byť otvorená príspevkom krajín, ktoré nie sú členmi EÚ,
   uznávať celkovú úlohu OSN pri koordinácii medzinárodnej pomoci mimo územia Európskej únie,
   byť organizovaná na preventívnom základe podľa konkrétnych scenárov;
   o) domnieva sa, že s osobitným zreteľom na operácie v oblasti humanitárnej pomoci a na základe poznatkov získaných pri zásahoch na Haiti a v Pakistane by mala EÚ v rámci možností pôsobiť koordinovane pod záštitou OSN a sústreďovať sa na tie oblasti, kde jej zásahy môžu priniesť väčšiu pridanú hodnotu;
   p) domnieva sa, že európska jednotka civilnej ochrany by sa mohla zakladať na záväzku niektorých členských štátov, že dobrovoľne sprístupnia vopred určené moduly civilnej ochrany, ktoré sú pripravené okamžite zasiahnuť do operácií EÚ koordinovaných Monitorovacím a informačným strediskom, že väčšina z týchto modulov, ktoré sú už k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, a preto by neznamenali výrazné dodatočné náklady, by zostala pod ich kontrolou a že využitie týchto modulov pripravených v pohotovostnom režime by predstavovalo jadro systému civilnej ochrany EÚ na reagovanie na katastrofy vnútri a mimo EÚ;
   q) domnieva sa, že dodatočné moduly civilnej ochrany by mohla financovať EÚ, pokiaľ ide o niektoré osobitné požiadavky, kde sa zistili nedostatky a v prípade ktorých by zásah na európskej úrovni znamenal prínos, a zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie dopravy a rozvíjať dopravné moduly v pohotovostnom režime;
   r) zdôrazňuje potrebu vyvinúť komplexný a proaktívny prístup, pokiaľ ide o reakciu na katastrofy, v rámci ktorého by sa koordinovali rozličné prostriedky akcie, ktoré má Únia a jej členské štáty k dispozícii, ako napr. krízové riadenie (civilné a vojenské), finančná pomoc a rozvojové či sociálne a environmentálne politiky; v tejto súvislosti je presvedčený, že by sa mal efektívnejšie riadiť prechod medzi reakciou na katastrofu a rekonštrukciou po katastrofe; pripomína návrh na založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy (článok 214 ods. 5) a so zreteľom na Európsky rok dobrovoľníckej činnosti 2011 nabáda Európsku komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom začali čo najskôr spoločne pracovať na pravidlách a postupoch fungovania zboru, najmä vzhľadom na podobné iniciatívy v niektorých členských štátoch;
   s) pripomína Rade, že využívanie vojenských prostriedkov a spôsobilostí v reakcii na katastrofu, najmä v prípade logistickej, dopravnej a infraštruktúrnej podpory pre operácie humanitárnej pomoci, by malo byť výnimočné a malo by sa využívať len ako „posledná možnosť“, pričom by malo byť vždy v súlade s existujúcimi dohodami, ako sú Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci a usmernenia z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri medzinárodnom odstraňovaní následkov katastrof;
   t) uznáva, že v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a usmerneniami z Osla by sa vojenské a civilné obranné prostriedky na odstraňovanie následkov katastrof mali používať len ako posledná možnosť; pripomína, že vojenské prostriedky často predstavujú významný prínos v rámci reakcie na katastrofy spolu s civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, a konštatuje, že vojenské prostriedky môžu byť potrebné na doplnenie kritických nedostatkov kapacít (najmä strategických prepravných kapacít, špecializovaných prostriedkov, ťažkej techniky a dopravy); zdôrazňuje preto, že treba vypracovať komplexný prístup a zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a vojenskými kapacitami a určiť oblasti, v ktorých môžu členské štáty spojiť svoje úsilie a kapacity na úrovni EÚ s cieľom podporiť reakciu EÚ na katastrofy, čo je v ťažkej hospodárskej situácii obzvlášť dôležité;
   u) zdôrazňuje, že v EÚ treba vybudovať civilné kapacity, ktoré budú trvalo k dispozícii a budú fungovať nezávisle od vojenských štruktúr, a určiť oblasti, v ktorých môžu členské štáty v tomto smere spojiť svoje úsilie a spôsobilosti na úrovni EÚ;
   v) naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali na realizácii akčného plánu na zviditeľňovanie, ktorý by mal zahŕňať konkrétne opatrenia na zvýšenie viditeľnosti reakcie EÚ na katastrofu;
   w) nabáda na využívanie systému Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) s cieľom trvalo sledovať oblasti, v ktorých by sa mohla vyskytnúť kríza, čo umožní zvýšiť pripravenosť na vysielanie humanitárnej pomoci, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zriadiť mechanizmus kontroly zameraný na úsilie EÚ a posudzovanie vyslanej pomoci;
   x) podporuje rozvoj rozpočtov na výskum a rozvoj priemyselnej kapacity (napríklad satelitné snímky v programe GMES), aby sa zlepšili jednotlivé fázy zvládania katastrof;
   y) vyzýva Komisiu, aby uvedené odporúčania zohľadnila pri skúmaní a prijímaní záverov týkajúcich sa nadchádzajúceho oznámenia Komisie o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré Európska komisia avizovala;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a na vedomie aj Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0015.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia