Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti (2010/2114(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 ZEÚ a články 2 ods. 5, 67, 74, 196 a 222 ZFEÚ,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na program Rady a Komisie z 20. decembra 2002 na zlepšenie spolupráce v Európskej únii s ohľadom na predchádzanie a obmedzenie dôsledkov chemických, biologických, rádiologických a jadrových teroristických hrozieb (program CBRN z roku 2002)(1),
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu(2), zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV(3),
– so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003,
– so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu – Bezpečná Európa v lepšom svete z roku 2003, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 12. decembra 2003, ako aj stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ(4) a oznámenie Komisie k tejto stratégii (KOM(2010)0673),
– so zreteľom na program solidarity EÚ pre následky teroristických hrozieb a útokov z roku 2004(5),
– so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 1. decembra 2005(6) a vykonávací akčný plán(7),
– so zreteľom na akčný rámec z Hjóga na roky 2005 – 2015(8), prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala od 18. do 22. januára 2005 v Japonsku,
– so zreteľom na siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja(9), najmä na jeho projekt CBRN Emap(10),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany(11),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracované znenie)(12),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(13),
– so zreteľom na smernicu Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu(14), najmä v prípade opatrení s cezhraničným vplyvom, v ktorej sú okrem iného navrhnuté usmernenia pre integrovaný prístup k zvýšeniu kapacít na ochranu kritickej infraštruktúry na úrovni EÚ vrátane potreby výstražnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN) a ktorá Komisii zveruje úlohu vypracúvať návrhy a poskytovať koordináciu v súvislosti so zlepšovaním ochrany takýchto kritických infraštruktúr,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti (KOM(2009)0273),
– so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti(15),
– so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(16),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (KOM(2010)0386),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k témam v oblasti CBRN, predchádzaniu katastrofám a reakcii na ne a v tejto súvislosti aj na svoje nedávne uznesenie z 10. februára 2010 o zemetrasení na Haiti(17), v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ,
– so zreteľom na svoju správu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom(18),
– so zreteľom na revidovaný návrh predsedníctva Rady z 25. októbra 2010 týkajúci sa záverov Rady o pripravenosti a reakcii v prípade chemického, biologického, rádiologického alebo jadrového útoku, vypracovaný na základe cieľov stanovených v rámci Akcie H.29, ktorým sa skvalitňuje núdzové plánovanie v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN(19), ktorý prijala Rada 8. novembra 2010,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0349/2010),
A. keďže EÚ sa môže preukázať dlhodobou angažovanosťou v programoch v oblasti CBRN, počnúc závermi zo zasadania Európskej rady v Gente 19. októbra 2001 a v Laekene 13. – 14. decembra 2001; keďže program v oblasti CBRN bol prijatý v roku 2002 a neskôr ho v roku 2004 nahradil program solidárnosti EÚ a keďže Rada prijala nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti 12. novembra 2009,
B. keďže katastrofy v oblasti CBRN, či už sú výsledkom náhody alebo teroristického útoku, predstavujú závažné ohrozenie bezpečnosti a zdravia ľudí žijúcich v EÚ, ovplyvňujú ich životy, životné prostredie a majetok, ako aj kultúrne dedičstvo a fungovanie spoločnosti v jednom či viacerých členských štátoch EÚ, a to narušovaním kritických infraštruktúr a riadiacich spôsobilostí,
C. keďže Rada i Komisia sa zhodujú v tom, že počet nehôd súvisiacich s materiálmi v oblasti CBRN vrátane teroristických činov bol dosiaľ relatívne nízky, a keďže väčšina katastrof súvisiacich s týmito materiálmi vznikla v dôsledku priemyselných nehôd alebo v dôsledku nárastu a celosvetového šírenia nebezpečných patogénnych látok,
D. keďže súčasné a pretrvávajúce riziko katastrof v oblasti CBRN na území Európskej únie, či už náhodných alebo zámerných, závažne ohrozuje plné uplatňovanie všetkých základných práv a slobôd a je v rozpore s prísľubom vytvárania a rozvíjania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
E. keďže jedno z najväčších rizík v oblasti CBRN vyplýva zo šírenia materiálov v oblasti CBRN teroristickými organizáciami a keďže sa preto jedno z dôležitých opatrení týka posilnenia režimu nešírenia prostredníctvom všeobecného a úplného vykonávania všetkých príslušných zmlúv a medzinárodných dohôd (konkrétne Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Dohovoru o zákaze chemických zbraní a Dohovoru o zákaze biologických zbraní) a dosiahnutia zmluvy o zákaze výroby štiepnych materiálov na zbrojárske účely (Zmluva o zákaze výroby štiepnych materiálov pre jadrové zbrane a iné jadrové výbušné zariadenia),
F. keďže výroba, vlastnenie, nadobúdanie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní a výbušnín alebo jadrových, biologických alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických a chemických zbraní a návod na výrobu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní na nelegálne účely sú súčasťou pojmu, ktorým EÚ vymedzuje terorizmus a teroristický výcvik, ako sa uvádza v rámcových rozhodnutiach Rady 2002/475/SVV a 2008/919/SVV,
G. keďže opatrenia týkajúce sa materiálov v oblasti CBRN sú jedným z oporných bodov stratégie EÚ na boj proti terorizmu a keďže vzhľadom na túto skutočnosť Rada schválila 30. novembra 2009 akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,
H. keďže problém zneužitia určitých chemických látok, ktoré sú voľne dostupné širokej verejnosti na trhu ako prekurzory na domácu výrobu výbušnín, môže v EÚ viesť k sérii teroristických a iných trestných činov; keďže táto situácia si vyžaduje dôkladné monitorovanie a kontrolu vykonávania návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (KOM(2010)0473),
I. keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy vzniká nová rovnováha zodpovednosti medzi rôznymi inštitúciami EÚ na jednej strane a EÚ a jej členskými štátmi vrátane odborných znalostí v oblasti obrany na druhej strane; keďže budovanie tohto nového rámca je neustávajúcim procesom, ktorý si vyžaduje chápanie spoločných hodnôt a spoločný cieľ,
J. keďže za politiku v oblasti CBRN sú v zásade zodpovedné členské štáty, keďže je však aj tak nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ,
K. keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytuje možnosti na zlepšenie celkovej reakcie EÚ v prípade krízy prostredníctvom opatrení v rámci nástroja stability,
L. keďže akčným plánom EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zabezpečiť efektívna interakcia vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení rizík vyplývajúcich z CBRN a pri príprave potrebných reakcií, pričom by sa posilnila tzv. horizontálna koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi a tzv. vertikálna koordinácia medzi nástrojmi na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zvýšiť účinnosť a rýchlosť spoločného využívania informácií, výmeny najlepších postupov, analytického podávania správ vo všetkých fázach, spoločného plánovania, vypracúvania operačných postupov, operačných cvičení a hospodárneho spoločného využívania existujúcich zdrojov,
M. keďže opatreniami v oblasti CBRN sa zaoberá niekoľko agentúr EÚ činných v trestnom konaní, napríklad Europol, prostredníctvom zriadenia európskej databázy pre bomby a systému včasného varovania v oblasti výbušnín a materiálov v oblasti CBRN; keďže takýto postup si vyžaduje zavedenie riadnych postupov na výkon kontroly Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, ako sa to uvádza napríklad v článku 88 ZFEÚ,
N. keďže zdravotné riziká a s nimi súvisiace rozšírenie nebezpečných patogénnych látok sa vyskytujú v stále väčšej miere v EÚ i na celom svete, čo preukázalo aj nedávne prepuknutie nákazy A/H1N1,
O. keďže nehody v oblasti CBRN môžu vyvolať problémy znečistenia a zamorenia životného prostredia, a to aj cezhraničného charakteru, z čoho vyplýva nevyhnutnosť začlenenia stratégií regenerácie a dekontaminácie do politiky EÚ v oblasti CBRN,
P. keďže celkovým cieľom novej politiky EÚ v oblasti CBRN je „znížiť hrozby a prípadné následky vyplývajúce pre občanov Európskej únie z nehôd v oblasti CBRN“ a keďže by sa to malo dosiahnuť „znižovaním pravdepodobnosti výskytu nehôd v oblasti CBRN a obmedzením ich následkov, ak by k nim došlo“,
Q. keďže Komisia vo svojom oznámení o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia(20) uznáva potrebu koordinovať opatrenia na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni, aby bolo možné rýchlo reagovať na zdravotné hrozby, a zaväzuje sa zlepšiť mechanizmy pripravenosti a reakcie na výskyt epidémií vrátane úmyselných činov ako bioterorizmus,
R. keďže biologické látky ako antrax sú v porovnaní s jadrovými technológiami a ich prekurzormi lacnejšie a dajú sa oveľa jednoduchšie získať a šíriť, čo poskytuje príležitosti na nekonvenčné teroristické útoky, ktoré by mohli znamenať katastrofálne, dlhodobé ohrozenie zdravia a životného prostredia vrátane poľnohospodárstva a zásobovania potravinami,
S. keďže kým sa prvým zasahujúcim vrátane polície, hasičských a sanitných služieb neposkytne ochrana pred expozíciou formou zdravotných protiopatrení a zodpovedajúceho výcviku, nemôžu pomáhať obetiam nehôd v oblasti CBRN priamo na mieste bez toho, aby sa sami nevystavovali riziku,
T. keďže regionálne rezervy materiálu na zdravotnícke protiopatrenia zabezpečujú dostatočnú ochranu občanov zaisťovaním rovnováhy medzi ochranou verejného zdravia a ekonomickými otázkami, pričom zaručujú zodpovednosť a solidaritu členských štátov,
U. keďže Svetová zdravotnícka organizácia sa svojim programom včasného celosvetového varovania a reakcie(21) usiluje o zlepšenie biologickej bezpečnosti a ochrany a pripravenosti na výskyty nákazy nebezpečnými a novými patogénnymi látkami,
V. keďže EÚ sa prostredníctvom svojich členských štátov a Komisie aktívne zúčastňuje diskusií v rámci celosvetovej iniciatívy pre zdravotnú bezpečnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť spoločné celosvetové kroky na posilnenie pripravenosti v oblasti verejného zdravia a poskytnúť odpoveď na hrozbu, ktorú predstavuje medzinárodný biologický, chemický a rádiologický a jadrový terorizmus,
W. keďže ohrozenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti vyplýva nielen z teroristických útokov alebo z nedbanlivosti, ale aj zo súčasných oblastí znečistených chemickými zbraňami počas 2. svetovej vojny a uloženými na morskom dne alebo zo skládok jadrového odpadu v EÚ,
X. keďže primeraná úroveň chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v EÚ závisí aj od úrovne bezpečnosti uplatňovanej v tretích krajinách,
Y. keďže nové hrozby bezpečnosti by mohli vyplynúť z používania nových technológií pri plánovaní nových teroristických útokov, zatiaľ čo bezpečnostné normy nie sú dostatočne rýchlo prispôsobované technickému pokroku,
Z. keďže na stanovenie nevyhnutných a dostatočných bezpečnostných požiadaviek je potrebná dôkladná revízia rôznych noriem, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú,
AA. keďže nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti má tri hlavné časti – prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia – a obsahuje aj štvrtú kapitolu o opatreniach vzťahujúcich sa na prevenciu, odhaľovanie a reakciu v oblasti CBRN a keďže pochopenie významu každej fázy ma kľúčový význam pre zabezpečenie riadneho vykonávania štúdií hodnotenia rizika, reakcií a protiopatrení, pričom treba prijať celoplošný a cezhraničný prístup k zaobchádzaniu s materiálmi CBRN, t. j prostredníctvom riadneho určenia merateľných cieľov a akcií v každej fáze,
AB. keďže zmeny, ktoré Rada urobila v súčasnom akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti navrhnutom Komisiou, tento akčný plán oslabujú, čím záväzok členských štátov stráca svoj záväzný charakter a zmierňujú sa stanovené opatrenia, pričom mnoho z nich sa dodržiava na národnej úrovni namiesto toho, aby nadobudli celoeurópsky rozmer, a zároveň sa oslabuje monitorovanie a kontrola ich plnenia zo strany Komisie, pričom Komisia sa niekedy dokonca ani neuvádza ako jeden z aktérov popri členských štátoch,
Všeobecné usmernenia
1. všíma si, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti je nejednoznačný, pokiaľ ide o nové rozdelenie kompetencií medzi členskými štátmi a EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ako sa uvádza v článku 5 ZEÚ v spojitosti so zásadou prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality; poukazuje na to, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa venuje oblasti spoločných vnútorných právomocí (článok 4 ZFEÚ) z hľadiska priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločných bezpečnostných otázok a dopravy, opatreniam civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ), ako aj vonkajším činnostiam Únie (články 21 a 22 ZEÚ);
2. poukazuje však na to, že zavedením spoločného bezpečnostného systému v oblasti CBRN by sa nemala obmedziť právomoc členských štátov v tejto oblasti politiky;
3. považuje akčný plán za hlavný nástroj, ktorým sa zaručí riadne zosúladenie medzi vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami riešenia rizík v oblasti CBRN;
4. uznáva, že je mimoriadne dôležité posilniť príslušnú odbornosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, roztrieštenosti a nedôslednosti úsilia inštitúcií EÚ a/alebo členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany v prípade, že je ohrozené základné právo a dôsledky ľahkovážnosti a nedbalosti presahujú hranice;
5. zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoločný prístup k prevencii, odhaľovaniu a reakcii v oblasti CBRN vytvorením osobitných mechanizmov (regulačných, legislatívnych alebo nelegislatívnych nástrojov), na základe ktorých sú v prípade katastrofy v oblasti CBRN, ktorá je výsledkom náhody alebo teroristického útoku, spolupráca a poskytovanie prostriedkov pomoci povinné; pripomína, že hlavným cieľom inštitúcií EÚ by malo byť zabezpečenie efektívnosti národnej alebo nadnárodnej reakcie na nehodu alebo teroristický útok v oblasti CBRN na základe solidárnosti EÚ, a to koordinovaným spôsobom pod záštitou Komisie a s celoeurópskym dosahom;
6. pripomína, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti ponúka príležitosť, ako umožniť EÚ a jej členským štátom nájsť legislatívne prostriedky na účinné vykonávanie doložky o solidarite, ktorá je súčasťou článku 222 ZFEÚ, a že členské štáty musia byť navzájom informované o svojich plánoch riešenia a osvedčených postupoch v oblasti katastrof v oblasti CBRN a boja proti nim, či už sú spôsobené náhodne alebo úmyselne, aby si mohli prísť vzájomne na pomoc koordinovaným a účinným spôsobom;
7. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité posilniť rozsah normatívneho a regulačného zásahu Komisie, ktorá má v súčasnom znení akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti trochu nejasnú úlohu vzhľadom na množstvo stanovených cieľov a opatrení; nalieha preto, aby Komisia vypracovala legislatívne návrhy, pokiaľ možno pre všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje akčný plán; a zdôrazňuje, že rozdiely v úsilí vyvíjanom jednotlivými členskými štátmi možno odstrániť iba vtedy, ak sa Komisii zverí silná regulačná úloha;
8. nalieha, že záväzok členských štátov kontrolovať CBRN musí presiahnuť obyčajnú výmenu najlepších postupov a informácií a že spoločne využívať by sa mali aj technológie a infraštruktúry, aby sa predišlo duplikácii zdrojom a mrhaniu nimi s cieľom vytvoriť hodnotné a nákladovo efektívne synergie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na metódach odhaľovania a prevencie katastrof spôsobených CBRN, prevozu materiálov CBRN v rámci EÚ a reakcie vrátane vzájomnej výmeny informácií z oblasti CBRN a cezhraničnej pomoci;
9. nabáda preto členské štáty s najvyššou úrovňou rozvoja v oblasti vnútornej bezpečnosti, aby si vymieňali informácie a spoločne využívali technológie a infraštruktúry napriek ich citlivému a výsostne vnútroštátnemu charakteru a aby spustili spoločné strategické projekty, ako je uvedené vyššie; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili a pravidelne aktualizovali databázu lekárskych protiopatrení dostupných v členských štátoch v prípadoch mimoriadnych udalostí týkajúcich sa chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, aby podporovali spoločné využívanie existujúcich kapacít a aby koordinovali nákladovo výhodnú politiku nadobúdania uvedených protiopatrení;
10. žiada, aby sa vypracovali kvalitatívne a bezpečnostné normy EÚ, ako aj systém a sieť laboratórií EÚ na certifikáciu bezpečnostného zariadenia a technológií v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že prísne bezpečnostné normy a postupy prijímania sa musia uplatňovať aj v súvislosti s personálom zamestnaným v zariadeniach s prístupom ku škodlivým látkam; žiada vzájomnú výmenu a využívanie najlepších poznatkov a odborných skúseností z civilnej i vojenskej oblasti; zdôrazňuje, že by sa malo zabezpečiť, opäť pod vedením Komisie, potrebné financovanie výskumu a vývoja, aby sa zaistilo vykonávanie aplikovaného výskumu a veľkých demonštračných projektov s rozmerom EÚ, že vzhľadom na rozdrobenie tohto trhu je potrebná priemyselná politika EÚ v oblasti civilnej bezpečnosti, ktorá by intenzívnejšie stimulovala spoluprácu podnikov v EÚ a osobitnú podporu by poskytovala malým a stredným (priemyselným) podnikom, ktoré sa významne podieľajú na inovácii v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj/bezpečnosť, a že treba vyvinúť úsilie na podnecovanie spolupráce (najmä cezhraničnej spolupráce) európskych podnikov; želá si, aby vznikol komplexný projektový manažment, ktorý by dokázal riadiť všetky aspekty bezpečnostných projektov v oblasti CBRN a zahŕňal by všetky štádiá nebezpečenstva, ktoré predstavujú CBRN látky (predchádzanie, odhaľovanie a reakcia); vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu rozvoja odvetvia biologickej ochrany v Európe;
11. víta skutočnosť, že téma CBRN ochrany sa rieši v rámci etablovanej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Európskou obrannou agentúrou (EDA); zdôrazňuje, že vzájomné dopĺňanie sa, koordinácia a súčinnosť investícií do výskumu a technológií v oblasti obrany a investícií do výskumu v oblasti civilnej bezpečnosti, ktoré poskytuje Komisia v rámci 7. rámcového programu, by si vyžadovalo skutočné zlepšenie príslušných právnych podmienok upravujúcich výmenu informácií v medziach európskej rámcovej spolupráce a medzi činnosťami na úrovni štátov a EÚ, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe „Spolupráca“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013(22)); vyzýva na rozvoj aplikovaného výskumu európskeho rozmeru v oblasti bezpečnosti zariadení s cieľom chrániť miestnych obyvateľov a životné prostredie a vyzýva na spustenie významných demonštračných programov; podporuje vytváranie stredísk odborných znalostí špecializovaných na hrozby, ktoré predstavujú látky CBRN, ako aj mobilitu výskumných pracovníkov;
12. naliehavo žiada, aby sa pri spracovávaní spoločných databáz členských štátov a citlivých údajov získaných z výskumu uplatňovali vhodné ochranné a bezpečnostné opatrenia, pretože takýto prístup zameraný na bezpečnosť údajov podporí posilnenie spolupráce a spoločné využívanie informácií úradmi a subjektmi členských štátov;
13. zdôrazňuje význam posilnenej pripravenosti a požaduje pravidelné mapovanie vnútroštátnych kapacít a aktív, ako aj spoločné cvičenia členských štátov;
14. žiada naliehavo vytvoriť európsky mechanizmus reakcií na krízy opierajúci sa o útvary Komisie, ktorý by mal koordinovať civilné a vojenské prostriedky s cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ schopná rýchlo reagovať a riešiť katastrofy v oblasti CBRN, a pripomína svoju žiadosť o zriadenie európskych jednotiek civilnej ochrany založených na existujúcom mechanizme civilnej ochrany EÚ, čo Únii umožní zlúčiť zdroje potrebné na poskytnutie núdzovej pomoci vrátane humanitárnej pomoci do 24 hodín od katastrofy v oblasti CBRN, ku ktorej by došlo na území EÚ alebo mimo neho; zdôrazňuje, že aj medzi orgánmi ako Europol, Interpol a orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch by sa mali vytvoriť primerané premostenia a partnerstvá, aby sa tak vybudovala vhodná a účinná sieť aktívneho predvídania núdzových situácií/ich monitorovania v reálnom čase a operatívneho zapojenia/koordinácie na riešenie katastrof v oblasti CBRN a zdôrazňuje potrebu podávať správy aj Komisii; pripomína Barnierovu správu z roku 2006 nazvanú Európska jednotka civilnej ochrany: Europe aid(23), ktorú parlament jednoznačne podporil, a v tejto súvislosti víta novú snahu Komisie vytvoriť európsku kapacitu na núdzové reakcie, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600);
15. vyzýva, aby sa kládol dôraz na dvojaké – civilno-vojenské – využitie technológií ako zdroja súčinnosti; v rámci riadne vymedzených smerov strategickej spolupráce podporuje spoluprácu s EDA, krajinami organizácie NATO – napríklad s USA a Kanadou – a tretími krajinami, ktoré sú priekopníkmi v oblasti CBRN bezpečnosti, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, štruktúrovaného dialógu medzi odborníkmi a spoločného rozvoja kapacít; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty Európskej únie uskutočňovali spoločné cvičenia zamerané na prevenciu a zvládanie mimoriadnych udalostí súvisiacich s bezpečnosťou CBRN, do ktorých sa zapoja ozbrojené sily, zložky civilnej ochrany členských štátov a mechanizmus civilnej obrany EÚ;
16. konštatuje, že existujúci mechanizmus civilnej ochrany EÚ, vymedzený v rozhodnutí Rady 2007/779/ES, predstavuje v súčasnosti vhodný nástroj na riešenie katastrof v oblasti CBRN, a zdôrazňuje, že táto štruktúra by mala byť fórom, na ktorom by sa mali prijímať núdzové rozhodnutia týkajúce sa pripravenosti a reakcie na katastrofy v oblasti CBRN; konštatuje však, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa a zabezpečenia riadnej prevencie a odhaľovania treba nadviazať spoluprácu s orgánmi civilnej ochrany, spravodajskými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj so strediskami bezpečnostných služieb, vojenských informácií a reakcií v každom členskom štáte a na úrovni EÚ, napríklad s útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) Politického a bezpečnostného výboru (PSC) a spoločným situačným centrom (SitCen); pripomína ďalej úlohu Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), ktorou je uľahčenie, podpora a posilňovanie operačnej spolupráce príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v oblasti vnútornej bezpečnosti;
17. pripomína, že spoločné situačné centrum (SitCen) bolo začlenené do nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a že jeho pracovníci pochádzajú najmä zo spravodajských a politických útvarov členských štátov; zdôrazňuje, že jeho činnosť má mimoriadny význam pre podporu vnútroštátnych centier krízového riadenia;
18. vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie pod dohľadom Komisie s cieľom zlepšiť súčinnosť zariadení, kapacít a technológií v oblasti civilnej ochrany, aby tak v prípade CBRN katastrofy v praxi účinne uplatňovali novú doložku o solidarite;
19. zdôrazňuje, že posilnenie kapacít civilnej ochrany EÚ musí zahŕňať okrem iného aj využívanie technológií, infraštruktúr a spôsobilostí dvojakého použitia, ako aj strategickú spoluprácu s Európskou obrannou agentúrou (EDA), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a inými medzinárodnými centrami CBRN alebo programami excelentnosti;
20. naliehavo vyzýva členské štáty, aby určili alebo vytvorili vnútroštátny orgán, ktorý by bol v prípade CBRN útoku alebo katastrofy poverený úlohou hlavného koordinátora všetkých národných a miestnych zapojených orgánov a zodpovedný za prijímanie opatrení v reakcii na takúto udalosť;
21. súhlasí s hodnotením, že CBRN útoky sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť obyvateľov EÚ; podporuje preto všetky opatrenia, ktoré poskytujú širšiu ochranu pred CBRN útokmi;
22. zdôrazňuje, že boj proti terorizmu sa musí vykonávať v plnom súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv a európskymi právnymi predpismi, zásadami a hodnotami v oblasti základných práv vrátane zásady právneho štátu; pripomína potrebu dodržiavania zásad Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;
23. pripomína, že zabrániť teroristom v prístupe k materiálom v oblasti CBRN je kľúčovou prioritou tak v rámci súčasnej stratégie EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005 a jej budúcej aktualizovanej verzie, ako aj v rámci stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003; žiada preto, aby koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu prostredníctvom vhodných a relevantných agentúr a odborníkov EÚ pravidelne podával Parlamentu správy o stupni akýchkoľvek možných rizík alebo hrozieb v oblasti CBRN v rámci Únie alebo voči občanom či záujmom EÚ v iných oblastiach; trvá na tom, že je potrebné ďalšie objasnenie príslušných úloh rôznych orgánov EÚ a členských štátov zapojených do boja proti terorizmu; v tejto súvislosti uznáva koordinačnú úlohu COSI a SitCen; žiada Parlament, aby ako jediný priamo demokraticky volený orgán v EÚ zabezpečil v rámci svojich právomocí demokratickú kontrolu nad obidvomi týmito orgánmi, a preto žiada, aby bol pohotovo a v plnej miere informovaný o ich činnostiach tak, aby sa zachovalo ich bezpečné fungovanie;
24. žiada inštitúcie EÚ, aby pokračovali v demokratickej kontrole a transparentnosti, pokiaľ ide o prípravu a plnenie všetkých častí akčného plánu EÚ v oblasti CBRN, a aby zároveň rešpektovali právo verejnosti na prístup k všetkým informáciám a príslušnej dokumentácii, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti a každodenných rizík spojených s CBRN katastrofami;
25. žiada, aby sa opatrenia uvedené v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti začlenili do všetkých nástrojov EÚ pre vonkajšie vzťahy v oblasti hospodárskej spolupráce a politického dialógu s tretími krajinami (vrátane doložiek EÚ o nešírení zbraní); naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci politického a hospodárskeho dialógu s tretími krajinami využívali všetky dostupné prostriedky (vrátane nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vonkajších vzťahov) na podporu noriem v oblasti odhaľovania a prevencie nehôd v oblasti CBRN, vrátane vzájomnej výmeny informácií, a reakcií na takéto nehody v tretích krajinách, ako je to načrtnuté v akčnom pláne;
26. zdôrazňuje, že medzi bezpečnosťou vo vnútri Európskej únie a mimo nej existuje úzke prepojenie a zrkadlový efekt; v tejto súvislosti víta kroky regionálnych CBRN centier excelentnosti uskutočnené v oblastiach mimo Európskej únie, v ktorých vládne napätie, so zameraním na podporu siete odbornej spolupráce, zlepšovanie schopnosti kontroly vývozu a predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s látkami CBRN a posilňovanie súboru regulačných právnych predpisov týchto štátov a regionálnej spolupráce v tejto oblasti; podporuje myšlienku, aby sa v Európe vzdelávali medzinárodní odborníci z rizikových krajín, a to v súlade s náležitými pravidlami bezpečnosti a dôvernosti;
27. nalieha na inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odolali tlaku, ktorý možno očakávať, zo strany priemyslu a iných zúčastnených strán, ktoré sa usilujú vyhnúť záťaži vyššej regulácie (a ako to jasne vyplýva z porovnania verzií akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v podaní Komisie a Rady); domnieva sa, že by sa mali zohľadniť obavy priemyslu týkajúce sa kvality a dosahu navrhovaných regulačných opatrení bez toho, aby sa zo zreteľa stratila podstata veci – právo na život, slobodu a bezpečnosť všetkých ľudí v Európe a ich spoločností; zdôrazňuje, že prioritou je zabezpečiť dohľad nad materiálmi v oblasti CBRN a ich ochranu v celej EÚ, efektívnosť reakcie EÚ v prípade katastrofy, či už spôsobnej náhodne alebo úmyselne, a že je dôležité snažiť sa o odstránenie takýchto hrozieb;
28. vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapojili do vykonávacej fázy akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti a aby v tejto súvislosti spolupracovali s orgánmi EÚ, ktoré pretavujú ciele a opatrenia akčného plánu do konkrétnych krokov, aby tak bezpečnosť v oblasti CBRN bola zaručená v každom z členských štátov EÚ;
Prevencia
29. vyzýva Komisiu, aby vystupovala ako hlavný sprostredkovateľ a vykonávala monitorovanie v súvislosti s vytvorením a pravidelnou aktualizáciou zoznamov EÚ o látkach v oblasti CBRN, pričom o primeranom časovom rámci by mala rozhodovať práve Komisia; trvá na tom, aby súčasťou týchto zoznamov boli aj možné preventívne opatrenia a opatrenia reakcie pre každú látku v oblasti CBRN v súlade s mierou jej nebezpečnosti a potenciálom zneužitia a zraniteľnosti;
30. zastáva názor, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa musia stanoviť vyššie normy na základe rizík, pokiaľ ide o kritériá posudzovania bezpečnosti vysokorizikových zariadení v oblasti CBRN, a zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť vnútroštátnych orgánov pri vykonávaní pravidelných kontrol týchto zariadení, keďže vypracovanie „kritérií“, ako sa uvádza v súčasnom akčnom pláne zmenenom, doplnenom a prijatom Radou samo osebe nepostačuje a zavádza prekvapivo nízky štandard v spojení s nízkou úrovňou zodpovednosti organizácií pracujúcich s materiálmi CBRN, príslušných orgánov členských štátov a orgánov EÚ; poznamenáva tiež, že všetky prijaté opatrenia by mali byť úmerné pravdepodobným rizikám;
31. zdôrazňuje, že bezpečnostné ustanovenia a požiadavky na vysokorizikové zariadenia v oblasti CBRN v celej EÚ musia byť predmetom právnych úprav EÚ, a nie iba „dokumentov o najlepších postupoch“, a to prostredníctvom dôsledného konzultačného procesu združujúceho orgány EÚ, orgány členských štátov a organizácie venujúce sa vysokorizikovým látkam v oblasti CBRN; dôrazne vyzýva, aby sa až do prijatia a zavedenia takýchto právnych úprav zverila Komisii významnejšia monitorovacia a inšpekčná úloha;
32. víta iniciatívy, ktoré uskutočňuje Spoločné výskumné centrum (SVC) formou podporovania programov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jadrových inšpekcií; odporúča postupovať tak, aby sa vzájomne prepojili jej databázy a výsledky výskumu s databázami a výsledkami členských štátov;
33. podporuje vytváranie stratégií, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť podnikov, vedeckej a akademickej obce a finančných inštitúcií o rizikách spojených so šírením CBRN materiálov a s obchodovaním s nimi v súvislosti s ich prácou a činnosťami; domnieva sa, že dôvernosť obyčajne tvorí významnú zložku účinnosti bezpečnostných opatrení v akčnom pláne a že je potrebné zabrániť riziku prezradenia, ktoré by účinnosť týchto opatrení narušilo;
34. domnieva sa, že Komisia a orgány členských štátov by mali dohliadať na činnosti vykonávané organizáciami, ktoré sa venujú vysokorizikovým materiálom v oblasti CBRN, a mali by zabezpečiť, aby tieto organizácie dodržiavali normy bezpečnosti a ochrany verejnosti, stanovené na základe rizík, z čoho vyplýva, že sa musia pravidelne vykonávať riadne inšpekcie vo vysokorizikových lokalitách;
35. domnieva sa, že časť „Prevencia“ akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby sa zabezpečilo, že chemický priemysel nahradí používanie vysokorizikových chemikálií vhodnými alternatívami s nižším rizikom, ak je takáto náhrada vedecky, technologicky a environmentálne možná a dôjde k jednoznačnému zvýšeniu bezpečnosti; je si vedomý hospodárskych nákladov, ktoré môže táto náhrada vyvolať, a ich vplyvu na príslušné priemyselné odvetvia, ale naliehavo vyzýva EÚ, členské štáty a súkromný sektor, aby bezpečnosti občanov venovali najvyššiu pozornosť; v tejto súvislosti odporúča, aby sa vytvorila osobitná väzba na existujúce nariadenie REACH(24), o čo sa správne usilovala Komisia vo svojej verzii navrhovaného akčného plánu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila štúdiu o vykonávaní nariadenia REACH;
36. zdôrazňuje, že najväčšie CBRN riziká vyplývajú zo šírenia CBRN materiálov teroristami; zdôrazňuje preto význam zabezpečenia väčšej účinnosti medzinárodných kontrolných systémov a zlepšenia kontroly na hraniciach a pri vývoze;
37. vyzýva Radu a Komisiu, aby vyzvali všetky štáty na podpis a splnenie záväzkov podľa Dohovoru o chemických zbraniach (CWC) a Dohovoru o biologických zbraniach (BWC) a aby vyvíjali maximálne úsilie na podporu dodatočného overovacieho protokolu k dohovoru o biologických zbraniach, ktorý obsahuje zoznamy nebezpečných biologických látok a patogénov a ustanovenia o zverejňovaní a monitorovacích inšpekciách; ďalej vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby ako súčasť overovacej prílohy k dohovoru o chemických zbraniach (CWC) vypracovali zoznam všetkých potenciálne škodlivých chemických látok vrátane bieleho fosforu;
38. ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej zintenzívnili aktivity na podporu systému zmlúv, najmä dohovorov o chemických a biologických zbraniach, a preto žiada, aby všetky členské štáty EÚ zaviedli prísny zákaz výroby a používania biologických a chemických zbraní a zneškodnili svoje zbrane;
39. uvedomuje si, že šírenie zvyšuje hrozbu zneužitia týchto látok teroristickými skupinami, a podporuje EÚ v pokračovaní úsilia o zovšeobecnenie právneho rámca boja proti jadrovému terorizmu a zabezpečenie dodržiavania platných predpisov; podporuje projekty spolupráce s tretími krajinami, napríklad krajinami Stredozemného mora zamerané na boj proti obchodovaniu s jadrovým a rádiologickým materiálom; vyzýva EÚ, aby vzhľadom na hodnotiacu konferenciu k Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní (BTWC), ktorá sa bude konať v roku 2011, zovšeobecnila platnosť Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC) a Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC);
40. vyzýva Komisiu, aby predložila porovnávacie údaje a celkové hodnotenie súčasného stavu európskeho priemyslu z hľadiska zabezpečenia kontrol vysokorizikových materiálov v oblasti CBRN a ich sprísnenia, a to aj vrátane prehľadu všetkých príslušných vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa vykonávania CWC, BWC a iných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa materiálov v oblasti CBRN; tento prehľad by mal zahŕňať podávanie správ o tom, v akej miere si členské štáty a priemyselné odvetvia plnia medzinárodné povinnosti; uznáva však, že vykonávacie opatrenia, akými sú BWC a CWC, nemusia byť dostatočné na riešenie rizík, ktoré vyplývajú z používania CBRN neštátnymi aktérmi, predovšetkým teroristickými sieťami;
41. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili súčasný návrh dohovoru o zákaze vývoja, výroby, zhromažďovania, prenosu a používania uránových zbraní a o ich zničení a aby tento dohovor predložili členským krajinám OSN na podpis a ratifikáciu; vyzýva všetky členské štáty EÚ a členské krajiny OSN, aby vyhlásili moratórium na používanie zbraní s ochudobneným uránom dovtedy, kým bude schválený celosvetový zákaz týchto zbraní;
42. podporuje zavádzanie opatrení zameraných na boj proti financovaniu šírenia jadrových zbraní podľa vzoru mechanizmov uplatňovaných v boji proti financovaniu terorizmu;
43. víta opatrenia Komisie v rámci nástroja stability, ktoré sa týkajú činností v oblasti CBRN; túto činnosť považuje za doplnkovú k akčnému plánu a vyzýva Komisiu, aby tieto projekty rozšírila aj na regióny mimo bývalého Sovietskeho zväzu (SEDE); v nadväznosti na skúsenosti z nástroja stability vyzýva Komisiu, aby vyzvala na predkladanie návrhov zameraných na posilnenie bezpečnosti a ochrany civilných laboratórií s cieľom zamedziť šíreniu jadrových zbraní v budúcnosti;
44. domnieva sa, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mal jednoznačne požadovať rozvoj usmernení EÚ pre bezpečnostnú odbornú prípravu a normatívne požiadavky, ktoré sa majú vykonávať vo všetkých 27 členských štátoch, a malo by sa zabezpečiť poskytnutie osobitných školiacich programov personálu bezpečnostnej ochrany, ktorý prichádza do styku s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN, vrátane personálu v priemyselných odvetviach a výskumných strediskách, v ktorých sa nachádzajú vysokorizikové materiály v oblasti CBRN, a stanovenie požiadaviek pre pracovníkov v oblasti CBRN (úloha, kompetencie a odborná príprava); zdôrazňuje, že odbornú prípravu treba poskytovať aj zásahovým jednotkám;
45. zdôrazňuje, že budúcou krátkodobou revíziou akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa nemala jednoducho presadzovať samoregulácia v príslušných priemyselných odvetviach a nemalo by sa im iba odporúčať, aby prijali kódexy správania, ale od Komisie by sa malo žiadať, aby vypracovala celoeurópske usmernenia a právne úpravy uplatniteľné na všetky odvetvia, v ktorých sa používajú vysokorizikové látky CBRN;
46. domnieva sa, že je otázkou prvoradej dôležitosti dôkladne sledovať všetky transakcie s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN v EÚ a že namiesto obyčajného „naliehania“ na priemyselné odvetvia, aby podávali správy o transakciách, by Komisia a členské štáty mali pracovať na riadnom právnom rámci na reguláciu a monitorovanie transakcií, čím sa zvýši úroveň bezpečnosti a zabezpečí riadne a rýchle podávanie správ o všetkých podozrivých transakciách, ako aj o strate či krádeži materiálov v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že tieto právne úpravy by mali vytvoriť riadny základ pre úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach, v ktorých sa používajú látky CBRN, čím by sa zabezpečila zodpovednosť priemyselných odvetví za tieto transakcie; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť spôsobilosť súkromného sektora vykonávať príslušné zákony a pravidlá v súvislosti s monitorovaním jeho povinností podávať správy s cieľom zabezpečiť náležitý dohľad;
47. zdôrazňuje, že zaistenie bezpečnosti prepravy a skladovania materiálov v oblasti CBRN je nepopierateľnou a nevyhnutnou súčasťou postupu zameraného na čo najväčšie sťaženie dostupnosti týchto materiálov, a tým aj na riešenie bezpečnostných problémov súvisiacich s CBRN;
48. zdôrazňuje, že riziká spojené s obchodovaním s chemickými látkami prostredníctvom internetu si vyžadujú ďalšie preskúmania a osobitné opatrenia;
49. žiada o objasnenie v súvislosti s posilnením dovozného/vývozného režimu vzhľadom na úlohy členských štátov a Komisie; vyzýva členské štáty, aby vykonávali existujúce medzinárodné právne úpravy a zabezpečili ich uplatňovanie, a Komisiu, aby prevzala monitorovaciu úlohu, hodnotila dodržiavanie predpisov a podávala o ňom správy; pripomína, že vzhľadom na vývoj technológií je dôležité preskúmať a zrevidovať príslušné právne predpisy a nariadenia, ktoré sa týkajú získavania, dovozu, predaja, bezpečného skladovania a prepravy materiálov v oblasti CBRN;
50. zdôrazňuje, že vzhľadom na teroristické činy spáchané v európskych krajinách umiestnením výbušných látok do balíkov odoslaných poštou treba v mieste všetkých poštových služieb, kde sa rozdeľuje korešpondencia, posilniť inšpekciu a bezpečnostné mechanizmy, ak existujú, a vytvoriť ich tam, kde neexistujú;
Odhaľovanie
51. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi členských štátov začala štúdiu, v ktorej posúdi situáciu na mieste z hľadiska odhaľovania CBRN a bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ a v jej susedstve so zreteľom na možnosť nehody alebo medzinárodného teroristického útoku; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na výsledky takéhoto posúdenia a pracovali na spoločných usmerneniach EÚ k spôsobu riešenia nehôd alebo úmyselných útokov vrátane stanovenia prostriedkov, ktorými sa zabezpečí, aby členské štáty vyčlenili na toto úsilie dostatočné ľudské a materiálne zdroje;
52. žiada, aby sa posilnila úloha Monitorovacieho a informačného centra, ktoré bolo už vytvorené v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ, aby zabezpečilo riadne výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a viedlo k stanoveniu celoeurópskych noriem pre odhaľovanie činností v oblasti CBRN;
53. žiada Komisiu, aby monitorovala, vyhodnocovala, a každoročne predkladala správy Parlamentu o dodržiavajú predpisov členskými štátmi, a žiada vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, že príslušné priemyselné odvetvia a organizácie zaoberajúce sa vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN uplatňujú a dodržiavajú právne úpravy a usmernenia;
54. považuje za zásadné, aby sa vykonali riadne štúdie s cieľom povinne zaangažovať všetky príslušné orgány a zúčastnené strany na úrovni členských štátov a EÚ vrátane posúdenia možností urýchlenia a zjednodušenia výmen a spolupráce, čím sa viac zefektívni reakcia na ohrozenie verejnej bezpečnosti;
Pripravenosť a reakcia
55. vyzýva Radu, aby v súvislosti s núdzovým plánovaním zverila Komisii úlohu koordinátora, aby mohla vystupovať ako monitorovací subjekt, čím sa zabezpečí existencia miestnych a vnútroštátnych núdzových plánov; zdôrazňuje, že Komisia by mala prevziať úlohu správcu takýchto plánov, čím by mala najlepšie možnosti na zistenie prípadných nedostatkov, a teda by mohla zareagovať rýchlejšie ako príslušné orgány;
56. víta zámer posilniť kapacitu civilnej ochrany EÚ; konštatuje však, že schopnosti vojenských obranných útvarov v mnohých členských štátoch EÚ sa zvyšujú na základe praktických skúseností pri riešení katastrof v oblasti CBRN; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby si vymieňali osvedčené postupy a viac investovali do komplexnej koordinácie medzi civilnými a vojenskými odborníkmi;
57. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v identifikovaní potrieb, ktoré treba splniť na zvýšenie kapacít civilnej ochrany so zreteľom na spoločné projekty obstarávania; žiada v tejto súvislosti, aby sa osobitný dôraz kládol na určenie potrieb EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a schopnosť reakcie v oblasti CBRN vrátane zdravotníckych protiopatrení, aby sa ich dostupnosť v prípade CBRN nehody posudzovala na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;
58. vyzýva na organizovanie spoločných cvičení medzi členskými štátmi EÚ a medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom predchádzať nebezpečným situáciám vznikajúcim v súvislosti s chemickou, biologickou, rádiologickou a jadrovou bezpečnosťou;
59. víta plánované cvičenia EÚ na simuláciu nehôd alebo útokov v oblasti CBRN a zdôrazňuje, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal zabezpečiť, aby výsledky a posúdenia týchto cvičení prispeli k plánovanej trvalej diskusii o vypracúvaní celoeurópskych noriem;
60. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Komisia by mala zaujať vedúce postavenie pri vytyčovaní noriem vychádzajúcich z potrieb kapacít na protiopatrenia; zdôrazňuje, že je to jediný spôsob, ako dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti v rámci EÚ, pretože by to bol jediný spôsob, ktorým sa zabezpečí, aby sa všetky členské štáty riadili rovnakými usmerneniami a uplatňovali rovnaké zásady pri budovaní kapacít a príprave vhodných ľudských a materiálnych zdrojov na reakciu na katastrofu, či už náhodnú alebo úmyselnú;
61. zdôrazňuje potrebu vytvárať na úrovni regiónov/EÚ rezervy zdrojov na reakciu na katastrofu, ktorých rozsah by mal byť podľa možnosti úmerný aktuálnemu stupňu ohrozenia, či už pôjde o medicínske vybavenie alebo iné druhy príslušného vybavenia, za koordinácie prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ financovaného prostredníctvom EÚ a v súlade so spoločne schválenými usmerneniami EÚ; zdôrazňuje dôležitosť udržiavania dobre spravovaných rezerv v záujme zabezpečenia plnej funkčnosti, modernosti a aktuálnosti zdrojov na reakciu na katastrofu a medicínskeho alebo iného príslušného vybavenia; naliehavo zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k takémuto zhromažďovaniu zdrojov na úrovni EÚ/regiónov, akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal ukázať možný spôsob, ako by členské štáty spoločne realizovali protiopatrenia a využívali zdroje v prípade nehody alebo teroristického útoku v oblasti CBRN, aby sa tak v praxi použila doložka o solidarite; zdôrazňuje, že akýkoľvek akt pomoci konkrétnemu členskému štátu EÚ musí vychádzať zo žiadosti zo strany príslušných politických orgánov v postihnutých krajinách a nesmie kolidovať s kapacitou členského štátu chrániť svojich vlastných občanov;
62. žiada, aby sa pravidlá, ktorými sa riadi Fond solidarity Európskej únie, preskúmali tak, aby bol prístupnejší v prípade prírodných katastrof a dostupný v prípade priemyselných katastrof a katastrof zapríčinených ľudským faktorom, a vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné zdroje zo štrukturálneho fondu na zvýšenie prevencie a pripravenosti;
63. s cieľom pripraviť sa na nešťastnú možnosť nehody, prepuknutia alebo úmyselného šírenia CBRN vyzýva Komisiu, aby zriadila oznamovací mechanizmus, ktorý by prepojil činnosť mechanizmu civilnej ochrany EÚ a ďalších systémov včasného varovania EÚ v príslušných oblastiach zdravia, životného prostredia, výroby potravín a dobrých životných podmienok zvierat; vyzýva tiež Komisiu, aby zriadila mechanizmus výmen informácií a analýz s medzinárodnými orgánmi ako Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová meteorologická organizácia a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo;
64. žiada, aby sa vytvorili špecializované zásahové skupiny na úrovni EÚ/regiónov, ktoré by zahŕňali lekársky personál, pracovníkov činných v trestnom konaní a vojenský personál, a konštatuje, že po prípadnom vytvorení týchto tímov by sa mali pravidelne plánovať osobitné školenia a operatívne cvičenia;
65. vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné finančné prostriedky na vývoj lepších zariadení na zisťovanie a identifikáciu biologických látok v prípade útoku alebo nehody; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasné detekčné zariadenia majú obmedzenia v kapacite a rýchlosti, výsledkom čoho je strata cenného času v stave ohrozenia; zdôrazňuje, že záchranný personál musí byť náležite vybavený a vopred zdravotne chránený, aby v oblasti katastrofy s možným výskytom škodlivých patogénov pracoval s maximálnou osobnou bezpečnosťou; zdôrazňuje, že lepšie zariadenia na identifikáciu látok a diagnostiku sú potrebné aj v nemocniciach a iných zariadeniach, ktoré prijímajú obete nehôd;
66. vyzýva jednotlivé orgány EÚ a vnútroštátne orgány zapojené do zhromažďovania informácií, aby preskúmali svoje organizačné štruktúry a v prípade, že sú tieto štruktúry nedostatočné, vymenovali vhodných zamestnancov so skúsenosťami a poznatkami v oblasti identifikácie a vyhodnocovania CBRN hrozieb a rizík;
67. vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu o hodnotení hrozieb a rizík CBRN útokov;
68. vyzýva, aby sa na európskej úrovni začali uskutočňovať programy v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti verejnosti a aby sa pritom zvážili možnosti, ktoré poskytuje internet ako kľúčový zdroj informovania občanov o otázkach súvisiacich s CBRN; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať mechanizmy včasného varovania a rýchleho informovania občanov EÚ, pokiaľ ide o mimoriadne udalosti súvisiace s látkami CBRN; so záujmom berie na vedomie štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa európskeho vzdelávacieho strediska pre jadrovú bezpečnosť v rámci SVC;
Vplyv na životné prostredie a zdravie
69. berie na vedomie nekoordinované nadmerné investovanie do očkovacích látok počas pandémie chrípky A/H1N1; víta návrh záverov Rady o ponaučeniach, ktoré je potrebné vyvodiť z pandémie A/H1N1: zdravotná bezpečnosť v Európskej únii (12665/2010), ktorý sa zaoberá rozvojom mechanizmu na spoločné zákazky očkovacích látok a antivirotík, ktorý by sa mal v členských štátoch uplatňovať dobrovoľne, a vyzýva členské štáty, aby spoločne rozvíjali regionálne riešenia pripravenosti vrátane spoločného využívania existujúcich kapacít a koordinácie výhodného obstarávania materiálu na zdravotnícke protiopatrenia, pričom zabezpečia vysoký stupeň pripravenosti v oblasti CBRN v celej EÚ;
70. konštatuje, že právne predpisy EÚ (rozhodnutie Rady 90/424/EHS zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2006/965/ES) stanovujú prístup Spoločenstva k odstraňovaniu, kontrole a sledovaniu nákaz zvierat a zoonóz vrátane nákupu a vytvárania rezervy materiálu na veterinárne zdravotné protiopatrenia na ochranu zvierat pred infekciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto prístup Spoločenstva neexistuje pri koordinácii nákupu a vytvárania rezerv materiálu na zdravotné protiopatrenia na ochranu obyvateľstva EÚ pred infekciami spôsobenými nebezpečnými biologickými patogénnymi látkami;
71. upozorňuje, že pri nehode alebo útoku, pri ktorých by boli použité biologické patogénne látky, napríklad antrax, ale nielen ten, sa postihnutá oblasť zamorí na desiatky rokov, vážne sa poškodia rastliny a život a zdravie zvierat a ľudí a spôsobí to dlhodobé hospodárske náklady; vyzýva Komisiu, aby do politiky v oblasti CBRN začlenila stratégie regenerácie a dekontaminácie;
72. zdôrazňuje, že nehoda implikujúca materiály v oblasti CBRN a ktorá postihuje pôdu a/alebo dodávku pitnej vody môže mať devastačné a ďalekosiahle účinky na zdravie a blaho všetkých ľudí v postihnutej oblasti; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;
73. zdôrazňuje význam zaistenia účinného riadenia nehôd, pri ktorých dôjde ku kontaminácii vody a súčasne k znečisteniu životného prostredia, kontaminácii pôdy, vypusteniu odpadu a/alebo uvoľneniu rádioaktívnych látok;
74. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN, ktoré sa intenzívne zameriavajú na odhaľovanie a prevenciu, sa nevenuje dostatočná pozornosť pripravenosti a reakcii; vyzýva Komisiu a Radu, aby prikladali väčší význam rozvoju mechanizmov pripravenosti a reakcie, ktoré sú potrebné na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, ak by skutočne na území EÚ prišlo k CBRN nehode;
75. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán v oblasti CBRN neobsahuje dostatočné opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti rádiologických a jadrových zariadení a materiálov a na zlepšenie plánov reakcie, pokiaľ ide o rôzne typy rádiologických núdzových situácií a ich vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie;
76. je znepokojený prípadmi, keď jednotlivci a aktivisti boli schopní získať jadrový odpad z rôznych spracovateľských zariadení v Európe, a vyzýva na prijatie naliehavých koordinovaných opatrení na zvýšenie bezpečnosti rádioaktívnych a jadrových materiálov a zariadení;
77. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN sa nevenuje dostatočná pozornosť primeranej ochrane sietí verejnej dopravy a zdravia jej používateľov, keďže v posledných rokoch došlo k viacerým teroristickým útokom v doprave a keďže vo všeobecnosti existuje zvýšené riziko nehôd v oblasti CBRN počas prepravy materiálov v oblasti CBRN ; vyzýva členské štáty, aby zaručili ochranu prvých zasahujúcich v nehodách v oblasti CBRN pred expozíciou, najmä expozíciou biologickým patogénnym látkam, a ošetrenie obetí po nehode;
78. poukazuje na to, že nehody v oblasti CBRN by mohli mať dlhodobé účinky na rast plodín, a teda prípadne nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;
79. nabáda na spoluprácu a vzájomné odovzdávanie si najlepších postupov s krajinami, ktoré nadobudli odborné znalosti týkajúce sa hodnotenia rizika, prevencie, odhaľovania, komunikácie a reakcie v oblasti CBRN, ako sú Spojené štáty americké, Austrália a India;
80. vyzýva na prijímanie spoločných politík týkajúcich sa dekontaminácie pôd zasiahnutých chemickými, biologickými, rádiologickými alebo jadrovými látkami, vďaka čomu by bolo možné pôdu a danú oblasť v čo najkratšom čase opäť využívať, čím sa zníži riziko pre zdravie osôb a pre kvalitu životného prostredia;
81. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vypracovanie vzorových reakcií, ktoré poskytnú ideálne riešenia v prípade nehôd v oblasti CBRN a ktoré sa budú osobitne zameriavať na školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a ústavy geriatrickej starostlivosti;
82. vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní evakuačných plánov pre prípad nehôd v oblasti CBRN venovali osobitnú pozornosť potrebám starších osôb, detí, osôb v lekárskej starostlivosti, osôb so zdravotným postihnutím a iných takýchto zraniteľných skupín;
83. vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na výstavbu krytov civilnej ochrany v priestoroch inštitúcií (verejných aj administratívnych), ako aj na miestnej a regionálnej úrovni, do ktorých by sa mohli občania Únie ukryť v prípade katastrofy;
84. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť dohodu o spoločných minimálnych bezpečnostných normách s tretími susednými krajinami, na ktorých území sa nachádzajú objekty, ktoré by mohli v prípade nehody predstavovať veľké ohrozenie bezpečnosti životného prostredia a obyvateľov v EÚ;
85. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho akčného plánu zabezpečila flexibilnejšie prispôsobenie bezpečnostných opatrení technickému rozvoju;
86. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila existujúce bezpečnostné opatrenia z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a zabezpečila, aby sa nové opatrenia zaviedli len na základe výsledkov takéhoto hodnotenia, ktoré by sa malo pravidelne vykonávať;
o o o
87. vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ v oblasti CBRN na obdobie od súčasnosti až do roku 2013, keď sa bude revidovať akčný plán EÚ v oblasti CBRN, v ktorom sa stanovia úlohy a riešenia a o ktorom bude Komisia pravidelne informovať Parlament v súvislosti s aktuálnym vývojom a pokrokom;
88. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rýchlo preskúmali a uplatňovali akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v súlade s jeho odporúčaniami, a očakáva, že ho pohotovo zrealizujú; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby nasledujúci akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti predložili Parlamentu aspoň rok predtým, ako sa dostane do fázy vykonávania, aby Parlament stihol včas poskytnúť svoje stanovisko;
89. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
Pracovný dokument Komisie s názvom Celosvetové zdravie – odpoveď na výzvy globalizácie (SEK(2010)0380), sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Úloha EÚ v oblasti celosvetového zdravia (KOM(2010)0128).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).