Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2231(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0280/2010

Predkladané texty :

A7-0280/2010

Rozpravy :

PV 13/12/2010 - 20
CRE 13/12/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 14/12/2010 - 9.16
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0468

Prijaté texty
PDF 309kWORD 83k
Utorok, 14. decembra 2010 - Štrasburg
Dobrá správa vecí verejných a regionálna politika EÚ
P7_TA(2010)0468A7-0280/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie (2009/2231(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 174 až 178,

–  so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie z 28 mája 2010 (KOM(2010)0260),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní(3),

–  so zreteľom na bielu knihu Výboru regiónov zo 17. – 18. júna 2009 o viacúrovňovom riadení a na správu o konzultácii,

–  so zreteľom na závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo 16. – 17. marca 2010 v Malage,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. septembra 2004 s názvom Zodpovednosti, ktoré prináležia členským štátom a Komisii v zdieľanom hospodárení štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu – Súčasná situácia a perspektívy nového programového obdobia po roku 2006 (KOM(2004)0580),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtové roky 2006 a 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2008 s názvom Akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2008)0097),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2009 s názvom Správa o vykonávaní akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2009)0042),

–  so zreteľom na oznámenie komisárov Sameckého a Špidlu z 28. októbra 2009 adresované Komisii, v ktorom sa uvádza predbežná správa o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (SEK(2009)1463),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2010 o vplyve akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia pri štrukturálnych opatreniach (KOM(2010)0052),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0280/2010),

A.  keďže uplatňovanie politiky súdržnosti je výrazne decentralizované a zakladá sa na posilňovaní zodpovednosti orgánov na regionálnej a miestnej úrovni,

B.  keďže politika súdržnosti zohráva vedúcu úlohu pri uplatňovaní viacúrovňového riadenia ako nástroj na zlepšenie kvality rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho zapojenia orgánov na nižšej ako štátnej úrovni už od predlegislatívnej fázy diskusií,

C.  keďže viacúrovňové riadenie znamená koordinovaný postup Únie, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov, ako aj sociálno-ekonomických partnerov a MVO, založený na zásadách partnerstva a spolufinancovania a zacielený na vypracúvanie a vykonávanie politík Európskej únie, pričom z tejto definície vyplýva spoločné rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne úrovne správy,

D.  keďže správa Európskeho dvora audítorov z roku 2006 poukázala na nedostatočnú účinnosť súčasných systémov kontroly politiky súdržnosti a mieru chybovosti 12 % pri uhradených výdavkoch a výročná správa za rok 2008 potvrdila tieto údaje, pričom 11 % prostriedkov bolo neoprávnene uhradených,

E.  keďže Komisia musí posilniť svoju úlohu dohľadu s cieľom znížiť mieru chybovosti, zlepšiť systém kontroly a zvýšiť pomoc pre orgány na nižšej ako štátnej úrovni a pre príjemcov, čo z dlhodobého hľadiska povedie k zrozumiteľnejšej politike viac orientovanej na výsledky,

F.  keďže príliš zložité postupy žiadosti o financovanie a nadbytočné kontroly prinášajú riziko, že potenciálnych prijímateľov odradia od politiky súdržnosti,

G.  keďže sa konkrétne riešenia, ktoré naši spoluobčania očakávajú v oblasti verejných služieb (ako je verejná doprava, pitná voda, verejné zdravie, sociálne byty a verejné vzdelávanie), dajú zabezpečiť iba vďaka dobrej správe vecí verejných zahrňujúcej dva doplnkové systémy: po prvé, inštitucionálny systém, ktorý stanovuje rozdelenie právomocí a rozpočtu medzi štát a regionálne a miestne orgány, a po druhé, systém partnerstva, ktorý spája všetky verejné a súkromné subjekty, ktorých sa týka rovnaký problém na vymedzenom území,

H.  keďže partnerstvo by malo zohľadňovať všetky príslušné komunity a skupiny, mohlo by priniesť výhody a pridanú hodnotu vykonávaniu politiky súdržnosti prostredníctvom posilnenej legitímnosti, garantovanej transparentnosti a lepšieho čerpania fondov, a malo by sa zhodnotiť aj z hľadiska sociálnej a občianskej hodnoty, ktorú predstavuje,

I.  keďže integrovaný prístup by mal zohľadniť konkrétne charakteristiky území (geografické alebo prírodné znevýhodnenie, vyľudňovanie, odľahlosť atď.), aby mohol prinášať riešenie miestnych a regionálnych problémov,

Uplatňovanie viacúrovňového riadenia

1.  víta bielu knihu Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení a uznanie regionálnej subsidiarity v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že viacúrovňový prístup by sa mal uplatňovať nielen vo vertikálnej, ale aj v horizontálnej rovine, a to medzi subjektmi na rovnakej úrovni, vo všetkých politikách Únie so zdieľanou právomocou vrátane politiky súdržnosti;

2.  víta závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo v marci 2010 v Malage, a domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia územnej súdržnosti v Európe; žiada, aby boli členské štáty povinné dodržiavať túto zásadu v oblastiach politiky so silným územným vplyvom, s cieľom zabezpečiť vyvážený územný rozvoj v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že takéto ustanovenie by nemalo v žiadnom prípade viesť ku skomplikovaniu postupov;

3.  domnieva sa, že uspokojivé viacúrovňové riadenie by malo byť založené na vzostupnom prístupe a malo by zohľadňovať administratívnu rozmanitosť v každom členskom štáte; vyzýva členské štáty, aby stanovili najúčinnejšie metódy na zavedenie viacúrovňového riadenia a zlepšili spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj so správnymi orgánmi Spoločenstva, napríklad prizvaním úradníkov zo všetkých úrovní riadenia na pravidelné stretnutia organizované spolu s Komisiou alebo vytvorením európskych územných dohôd, ktoré dobrovoľne spájajú rôzne príslušné úrovne riadenia;

4.  odporúča, aby sa analýza územného vplyvu stala štandardným postupom prostredníctvom zapojenia rôznych zainteresovaných strán do prijímania politických rozhodnutí už od začiatku s cieľom pochopiť hospodárske, sociálne a environmentálne následky legislatívnych a nelegislatívnych návrhov Spoločenstva na jednotlivé regióny;

5.  zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie umožňuje lepšie využívať potenciál územnej spolupráce vďaka vzťahom vybudovaným medzi súkromnými a verejnými subjektmi na cezhraničnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby prijali čo najskôr potrebné ustanovenia umožňujúce zriadenie Európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS); odporúča, aby v rámci existujúcich programov Komisia podporovala výmenu informácií medzi už fungujúcimi EZÚS a EZÚS, ktoré sa nachádzajú vo fáze zriaďovania; blahoželá Výboru regiónov ku kvalite jeho práce na EZÚS a žiada, aby sa nástroje, ktoré má k dispozícii, najmä platforma na monitorovanie Lisabonskej stratégie a sieť monitorovania subsidiarity, použili na podporu výmeny osvedčených postupov medzi regiónmi a členskými štátmi s cieľom spoločne vymedziť a stanoviť ciele a následné činnosti plánovania a vypracovať porovnávacie hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti;

6.  vyzýva ústredné, regionálne a miestne orgány, aby v súčasnom programovom období intenzívnejšie využívali integrovaný prístup; navrhuje, aby sa tento postup stal so zreteľom na budúcu politiku súdržnosti povinným; domnieva sa, že integrovaný a pružný prístup by mal zohľadňovať nielen hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty územného rozvoja, ale musí tiež umožniť koordináciu záujmov jednotlivých partnerov z hľadiska územných osobitostí s cieľom čeliť miestnym a regionálnym výzvam;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia určené verejným a súkromným subjektom týkajúce sa spôsobu uplatňovania zásad viacúrovňového riadenia a integrovaného prístupu v praxi; navrhuje, aby sa činnosti zamerané na podporu týchto dvoch prístupov financovali z prostriedkov na technickú pomoc v rámci EFRR;

8.  odporúča, aby Výbor regiónov využil podujatie Open Days 2011, a tiež, ak to je v súčasnosti ešte možné, podujatie Open Days 2010 ako príležitosť na podporu a prehĺbenie diskusie o stanovení najvhodnejších prostriedkov na podporu viacúrovňového riadenia; navrhuje, aby sa už od roku 2011 začalo používať európske označenie viacúrovňového riadenia a aby sa toto označenie zaviedlo vo všetkých regiónoch EÚ;

9.  poznamenáva, že decentralizované mechanizmy sú kľúčovým prvkom viacúrovňového riadenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby v záujme potreby zjednodušenia vo vhodných prípadoch delegovali vykonávanie časti operačných programov, a najmä aby lepšie využívali globálne subvencie; vyzýva ich, aby prijali nevyhnutné legislatívne a rozpočtové opatrenia v oblasti decentralizácie, čím sa umožní dobré fungovanie systému viacúrovňového riadenia, pričom sa budú dodržiavať zásady partnerstva a subsidiarity; zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány, najmä ak majú legislatívnu právomoc, by mali byť viac zaangažované, pretože najlepšie poznajú potenciál a potreby svojich regiónov, a teda by mohli prispieť k lepšiemu vykonávaniu politiky súdržnosti;

10.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účasť príslušných regionálnych a miestnych orgánov a subjektov občianskej spoločnosti už v prvých fázach rokovaní o právnych predpisoch Únie a programoch financovaných zo štrukturálnych fondov, aby sa mohol včas uskutočniť dialóg medzi rôznymi úrovňami verejnej správy; žiada tieto orgány, aby sa zapájali do činnosti príslušných rozhodovacích orgánov za rovnakých podmienok ako národní zástupcovia;

11.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie účinného čerpania fondov a na zabezpečenie ich maximálneho účinku je potrebné, aby sa dalo spoliehať na dostatočnú administratívnu kapacitu na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni; žiada teda Komisiu, aby zlepšila svoju administratívnu kapacitu v záujme zvýšenia prínosu politiky súdržnosti a zabezpečila udržateľnosť uskutočňovaných akcií, a členské štáty, aby zabezpečili vhodné administratívne štruktúry a primeraný ľudský kapitál v oblastiach náboru, odmeňovania, odbornej prípravy, zdrojov, postupov, transparentnosti a prístupnosti;

12.  vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby tiež posilnili úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri príprave, riadení a vykonávaní programov a zvýšili im pridelené prostriedky; odporúča prijať v rámci politiky súdržnosti metodiku miestneho rozvoja založenú na miestnych partnerstvách, najmä pokiaľ ide o projekty vzťahujúce sa na mestské, vidiecke a cezhraničné otázky; vyzýva Komisiu, aby nabádala k partnerstvám medzi regiónmi, ktoré majú podobný potenciál hospodárskeho rozvoja, a aby na úrovni EÚ zabezpečila fungovanie vhodného rámca na koordináciu makroregionálnej spolupráce;

13.  domnieva sa že zásady partnerstva a spolufinancovania zvyšujú zodpovednosť orgánov na regionálnej a miestnej úrovni pri vykonávaní politiky súdržnosti; pripomína význam, ktorý pripisuje týmto zásadám dobrého riadenia, a žiada, aby boli dodržiavané napriek obmedzovaniu verejných výdavkov v dôsledku hospodárskej krízy;

14.  odporúča, aby sa posilňovalo nadväzovanie partnerstiev, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila spoločné vymedzenie pojmu partnerstvo ako podmienku vybudovania skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a aktérmi občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby spoľahlivo overila uplatňovanie tejto zásady vytvorením osobitných nástrojov hodnotenia a aby šírila najlepšie postupy v tejto oblasti prostredníctvom nástrojov IKT; zdôrazňuje, že partnerstvo môže prispievať k účinnosti, efektívnosti, zákonnosti a transparentnosti vo všetkých štádiách programovania a využívania štrukturálnych fondov, a môže posilniť angažovanosť a vlastnú zodpovednosť s ohľadom na výsledky programov; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú dobrovoľníctvo zohráva v procese partnerstva;

15.  pripomína povinnosť verejnej konzultácie s občanmi prostredníctvom organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a MVO s cieľom zohľadniť ich návrhy a zdôrazňuje, že účasť občianskej spoločnosti podporuje zákonnosť rozhodovacieho postupu; konštatuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie účasti verejnosti na prípravnej fáze operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 nebolo vyvinuté v takej miere, ako sa očakávalo; vyzýva Komisiu, aby vymedzila osvedčené postupy a uľahčila ich uplatňovanie s cieľom zlepšiť účasť občanov v nasledovnom programovom období;

16.  žiada, aby sa zásada viacúrovňového riadenia zahrnula do všetkých fáz vývoja a vykonávania stratégie EÚ 2020 s cieľom zabezpečiť, aby skutočnú zodpovednosť za výsledky prebrali regionálne a miestne orgány, ktoré majú túto stratégiu vykonávať; v tejto súvislosti pripomína návrh územného paktu miestnych a regionálnych orgánov, ktorý sa týka stratégie Európa 2020 a ktorý nabáda regióny a samosprávy, aby prispeli k úspechu realizácie cieľov stratégie 2020;

17.  odporúča, aby Komisia opätovne zanalyzovala možnosti vykonávania pilotného projektu s názvom ERASMUS miestnych a regionálnych poslancov, ktorý iniciuje Európsky parlament, a s cieľom zvýšiť kvalitu predkladaných projektov a splniť cieľ účinnosti vyzýva Komisiu, aby rozpočtového riadku týkajúceho sa operačnej technickej pomoci v rámci ERFF zrealizovala systém odbornej prípravy a mobility pre miestne a regionálne subjekty zapojené do vykonávania programov v rámci politiky súdržnosti, ako aj pre partnerov špecializovaných na uplatňovanie konceptov integrovaného prístupu a viacúrovňového riadenia; žiada preto Komisiu, aby na tieto iniciatívy účinne vyčlenila finančné prostriedky a posilnila sieťové spojenie s regionálnymi a miestnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov;

18.  zastáva názor, že európske siete regiónov by mali rozšíriť svoju činnosť, pokiaľ ide o osvedčené postupy v oblasti riadenia a partnerstva, mali by klásť väčší dôraz na politické a strategické skúsenosti z predchádzajúcich programových cyklov a mali by zabezpečiť prístup verejnosti ku kľúčovým informáciám o najlepších postupoch vo všetkých jazykoch Európskej únie, a tým pomôcť zabezpečiť skutočné vykonávanie osvedčených postupov;

Posilnenie úlohy Komisie pri podpore regionálnych a miestnych orgánov

19.  domnieva sa, že výraznejšia úloha regionálnej a miestnej úrovne správy musí zodpovedať posilneniu úlohy dohľadu Komisie, pričom sa treba zamerať skôr na overenie systémov auditu než na jednotlivé projekty; v tejto súvislosti vyžaduje systém certifikácie EÚ pre vnútroštátne audítorské orgány; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila schvaľovanie správ o posúdení súladu, aby sa zabránilo oneskoreniu platieb a strate financií v dôsledku zrušenia viazanosti prostriedkov, a aby do roku 2012 predložila návrh týkajúci sa prípustného rizika výskytu chýb;

20.  víta zistenia uvedené v správe Komisie z februára 2010 o akčnom pláne, ako aj nápravné a preventívne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijali; vyzýva GR REGIO, aby túto činnosť vykonávalo počas celého obdobia realizácie s cieľom zachovať dynamický prístup uplatňovaný v súvislosti s akčným plánom;

21.  zdôrazňuje, že európske iniciatívy v oblasti politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky sa musia lepšie koordinovať, aby sa neohrozila súdržnosť regionálnej politiky; preto vyžaduje posilnenú koordináciu v rámci Komisie medzi GR REGIO, zodpovedným za politiku súdržnosti a štrukturálnu politiku, a generálnymi riaditeľstvami, ktoré sa zaoberajú príslušnými sektorovými iniciatívami; v záujme posilnenia práv regionálnych a miestnych samospráv, ktoré stanovuje Lisabonská zmluva, žiada, aby tieto samosprávy boli užšie zapojené do vypracovania politiky v rámci Komisie s cieľom zvýšiť zodpovednosť na úrovni vedúcich pracovníkov projektov; okrem toho vyžaduje, aby Komisia zvýšila kontrolu výsledkov na mieste s cieľom lepšie vyhodnotiť efektívnosť štruktúr projektu a účinnosť opatrení v porovnaní so stanovenými cieľmi;

22.  vyzýva Komisiu, aby posilnila iniciatívu zameranú na školenie školiteľov, určenú riadiacim a certifikačným orgánom; zdôrazňuje, že by sa mala vykonávať neustála kontrola s cieľom zabezpečiť, aby bol obsah školení skutočne odovzdaný na nižšie úrovne vyváženým spôsobom, nezabúdajúc pritom na miestne subjekty;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene uviedla do činnosti nový portál s databázou SFC 2007, ktorý poskytne všetkým subjektom zaoberajúcim sa štrukturálnymi fondmi priamy prístup k potrebným informáciám; odporúča, aby členské štáty propagovali a šírili informácie o tomto nástroji medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj konečnými príjemcami;

24.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla dodatočné mechanizmy technickej pomoci na podporu poznatkov o otázkach súvisiacich s vykonávaním na regionálnej a miestnej úrovni, najmä v členských štátoch, v ktorých po vyhodnotení programov politiky súdržnosti Komisiou po uplynutí obdobia 2000 – 2006 pretrvávajú výrazné problémy v oblasti administratívnej kapacity, pokiaľ ide o vykonávanie týchto programov;

25.  žiada štandardizované uplatňovanie modelu jednotných informácií a modelu jednotného auditu (SISA) na všetkých úrovniach auditu s cieľom vyhnúť sa dvojnásobnému auditu a nadmernej kontrole; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku jednotného auditu zahrňujúcu všetky doterajšie usmerňujúce pokyny;

26.  vyzýva členské štáty, aby naďalej využívali nástroje finančného inžinierstva ako prostriedok na zvýšenie kvality projektov a účasti súkromných subjektov, najmä MSP, na európskych projektoch; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá fungovania týchto nástrojov, ktorých používanie je pre ich zložitosť obmedzené;

27.  je presvedčený, že dosiahnutie súladu s postupmi nemôže byť na úkor kvality intervencií; žiada Komisiu, aby v budúcnosti uplatňovala politiku, ktorá sa viac orientuje na výsledky a zameriava sa skôr na kvalitu výkonu a rozvoj strategických projektov než na kontroly; na tento účel naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala objektívne a merateľné ukazovatele porovnateľné v celej Únii v záujme lepšieho monitorovania a hodnotenia systémov a aby pokračovala v úvahách o potrebe pružnosti pravidiel v prípade hospodárskych kríz;

28.  zdôrazňuje, že transparentné a jasné postupy predstavujú faktory dobrej správy vecí verejných; víta teda prebiehajúce zjednodušovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidiel pre štrukturálne fondy a vyzýva členské štáty, aby dôsledne dodržiavali ustanovenia revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách a aby zverejnili informácie o konečných príjemcoch štrukturálnych fondov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zrozumiteľné pravidlá, ktoré si nebudú vyžadovať časté úpravy; žiada jednoduchšiu štruktúru fondov po roku 2013, a to nie ako dôsledok hospodárskej krízy, ale ako všeobecnú zásadu budúcej politiky súdržnosti, s cieľom uľahčiť čerpanie fondov a odporúča zvýšenie transparentnosti a flexibility využívania fondov EÚ, aby sa predišlo ďalšiemu zvýšeniu administratívnej záťaže, čo by mohlo odrádzať potenciálnych partnerov od účasti na projektoch;

29.  víta strategickú správu Komisie o vykonávaní programov politiky súdržnosti 2010, ktorá je dôležitým zdrojom informácií, ktoré sa spätne využijú v procese vypracovania politiky; domnieva sa, že počas vypracovania návrhov na zlepšenie vykonávania programov politiky súdržnosti by sa mali riadne zohľadniť aj zistenia uvedené v tejto správe;

30.  pripomína význam, ktorý pripisuje silnej a dobre financovanej politike súdržnosti, ktorá harmonickým spôsobom zabezpečuje rozvoj všetkých regiónov Európskej únie; žiada, aby finančné prostriedky v rámci tejto politiky boli zachované po roku 2013 a aby akákoľvek snaha o návrat na vnútroštátnu úroveň bola odmietnutá;

31.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich nariadeniach uplatnila zásadu diferenciácie a proporcionality a aby prispôsobila požiadavky rozsahu programov a profilu partnerov, najmä ak sú do programov zapojené malé verejné orgány; žiada častejšie využívanie jednorazových platieb a paušálneho financovania v prípade všetkých fondov, najmä pokiaľ ide o režijné náklady a technickú pomoc; navrhuje, aby sa prijalo ustanovenie o pružnejších kritériách hodnotenia pre inovačné projekty s cieľom propagovať ich a o miernejších požiadavkách na kontrolu úvodných projektov; odporúča Komisii, aby rozvíjala zásadu „zmluvy o vzájomnej dôvere“ s členskými štátmi, ktoré sa zaviažu a dokážu zabezpečiť riadne využívanie fondov;

32.  vzhľadom na vytvorenie zrozumiteľnejšej politiky v budúcnosti vyzýva na dôslednejšiu harmonizáciu a integráciu pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov, čím sa zabráni rozdeleniu projektu na viaceré časti, na ktoré by sa vzťahovali rôzne fondy; odporúča, aby sa pozornosť zamerala nielen na správnosť výdavkov, ale aj na kvalitu intervencií, a aby sa prostriedky sústreďovali pri zintenzívnenej pomoci zo strany riadenia;

33.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy ustanovení, ktorými sa bude riadiť nasledovné obdobie programovania, prijala vykonávacie pravidlá, vypracovala potrebné usmernenia, aby včas zabezpečila príslušnú odbornú prípravu a aby uľahčila rokovanie o operačných programoch a ich schvaľovanie s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek omeškaniu pri uplatňovaní politiky súdržnosti a čerpaní fondov po roku 2013;

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 10.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0201.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia