Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze (00002/2010 – C7-0006/2010 – 2010/0802(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na iniciatívu skupiny členských štátov (00002/2010),
– so zreteľom na článok 76 písm. b), článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 289 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada predložila iniciatívu Európskemu parlamentu (C7–0006/2010),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality národným parlamentom, ktorý sa domnieva, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na príspevky, ktoré predložili národné parlamenty k návrhu legislatívneho aktu,
– so zreteľom na články 37, 44 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0354/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2010 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o európskom ochrannom príkaze
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. a) a d),
so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),
keďže:
(1) Európska únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
(2) V článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí.
(3) Podľa Štokholmského programu, ktorý Európska rada prijala na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, by sa vzájomné uznávanie mohlo rozšíriť na všetky typy rozsudkov a rozhodnutí justičnej povahy, ktoré môžu mať v závislosti od právneho systému trestný alebo správny charakter. Komisia a členské štáty sa v tomto programe vyzývajú, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť právne predpisy a opatrenia praktickej podpory na ochranu obetí. V programe sa tiež zdôrazňuje, že obetiam trestných činov sa môžu poskytnúť osobitné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť účinné v rámci Únie. Táto smernica bude súčasťou uceleného a komplexného súboru opatrení na ochranu práv obetí.
(4) V uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách sa členské štáty vyzývajú, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby svoju činnosť zamerali na riešenie príčin násilia voči ženám, a to v neposlednom rade uplatňovaním preventívnych opatrení, a Únia sa vyzýva, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia. V uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 sa schvaľuje návrh zaviesť európsky ochranný príkaz na ochranu obetí.
(5) V spoločnom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné zabezpečiť, aby sa ochrana poskytnutá určitej fyzickej osobe v jednom členskom štáte zachovala a pokračovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého daná osoba odchádza alebo odišla. Tiež by sa malo zabezpečiť, aby oprávnené uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článkom 21 ZFEÚ neviedlo k strate ich ochrany.
(6) Na dosiahnutie týchto cieľov by sa v tejto smernici mali ustanoviť normy, podľa ktorých sa ochrana vyplývajúca z určitých ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu (štát pôvodu) môže rozšíriť na iný členský štát, v ktorom sa chránená osoba rozhodne mať pobyt alebo zdržiavať sa (vykonávajúci štát) ▌.
(7)Táto smernica zohľadňuje rôzne právne tradície členských štátov, ako aj skutočnosť, že účinnú ochranu možno poskytnúť prostredníctvom ochranných príkazov vydaných iným orgánom ako trestným súdom. Táto smernica neukladá povinnosť zmeniť vnútroštátne systémy prijímania ochranných opatrení.
(8)Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia, ktoré majú za cieľ ochranu osoby voči trestnému činu inej osoby, ktorý môže akýmkoľvek spôsobom ohroziť jej život, telesnú, duševnú alebo sexuálnu integritu, napr. zabránením akejkoľvek formy obťažovania, ako aj jej dôstojnosť alebo osobnú slobodu, napr. zabránením únosu, prenasledovaniu a iným formám nepriameho donútenia, a ktoré majú za cieľ predísť novým trestným činom alebo obmedziť dôsledky predchádzajúcich trestných činov. Tieto osobné práva chránenej osoby zodpovedajú základným hodnotám uznávaným a chráneným vo všetkých členských štátoch. Treba zdôrazniť, že táto smernica sa uplatňuje na ochranné opatrenia, ktorých cieľom je ochrana všetkých obetí, nielen obetí rodového násilia, zohľadňujúc pritom osobitosti každého druhu trestného činu.
(9)Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia bez ohľadu na charakter – trestný, civilný alebo správny – justičného alebo rovnocenného orgánu, ktorý prijíma príslušné rozhodnutie v rámci trestného konania alebo akéhokoľvek iného konania v súvislosti so skutkom, ktorý bol alebo mohol byť predmetom súdneho konania na súde, ktorý má právomoc najmä v trestných veciach.
(10)Táto smernica by sa mala vzťahovať na ochranné opatrenia vydané v prospech obetí alebo možných obetí trestných činov; nemala by sa vzťahovať na opatrenia vydané na ochranu svedkov.
(11)Ak bolo ochranné opatrenie podľa tejto smernice vydané na ochranu rodinného príslušníka hlavnej chránenej osoby, môže takýto rodinný príslušník podať aj žiadosť o európsky ochranný príkaz a takýto príkaz možno vydať, ak sú splnené podmienky podľa tejto smernice.
(12)Každá žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu by sa mala urýchlene posúdiť so zohľadnením osobitných okolností prípadu vrátane naliehavosti celej záležitosti, predpokladaného dátumu príchodu chránenej osoby na územie vykonávajúceho štátu a, ak je to možné, stupňa ohrozenia chránenej osoby.
(13)Ak sa majú v súlade s touto smernicou poskytnúť informácie osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre chránenú osobu, musia sa tieto informácie poskytnúť aj opatrovníkovi alebo zástupcovi dotknutej osoby, ak existujú. Okrem toho je potrebné venovať náležitú pozornosť aj potrebe chránenej osoby, osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, alebo ich zástupcu v konaní, získať informácie v jazyku, ktorému rozumejú, ako sa ustanovuje v tejto smernici.
(14)V konaniach smerujúcich k vydaniu a uznaniu európskeho ochranného príkazu by mali príslušné orgány primerane zohľadniť potreby obetí vrátane osobitne zraniteľných osôb, ako sú maloletí alebo osoby s postihnutím.
(15) Na účely uplatňovania tejto smernice možno uložiť ochranné opatrenie na základe rozsudku vymedzeného v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(2)alebo na základe rozhodnutia o opatreniach dohľadu vymedzených v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(3).
(16)V súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie by sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, mala buď v konaní, ktoré vedie k prijatiu ochranného opatrenia, alebo pred vydaním európskeho ochranného príkazu dať možnosť vyjadriť sa a napadnúť ochranné opatrenie.
(17) Na účely zabránenia spáchaniu trestného činu alebo nového trestného činu voči obeti vo vykonávajúcom štáte by sa uvedenému štátu mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v štáte pôvodu, a zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby obeť musela vo vykonávajúcom štáte znovu začať konanie alebo predložiť dôkazy, akoby sa v štáte pôvodu neprijalo rozhodnutie. Uznanie európskeho ochranného príkazu vykonávajúcim štátom okrem iného znamená, že príslušný orgán tohto štátu s výhradou obmedzení ustanovených v tejto smernici akceptuje existenciu a platnosť ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu, uznáva skutkový stav opísaný v európskom ochrannom príkaze a súhlasí, že by sa mala poskytnúť ochrana a malo by sa pokračovať v jej poskytovaní v súlade s jeho vnútroštátnym právom.
(18) Táto smernica obsahuje konečný počet povinností alebo zákazov, ktoré by sa po uložení v štáte pôvodu, a ak sú uvedené v európskom ochrannom príkaze, mali uznať a vykonať vo vykonávajúcom štáte s výhradou obmedzení ustanovených v tejto smernici. Na vnútroštátnej úrovni môžu existovať iné druhy ochranných opatrení, napríklad povinnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, zdržiavať sa na určitom mieste. Takéto opatrenia môže uložiť štát pôvodu v rámci konania vedúceho k prijatiu niektorého z ochranných opatrení, ktoré môžu v súlade s touto smernicou predstavovať základ európskeho ochranného príkazu.
(19)Keďže v členských štátoch sú príslušné vydávať a vykonávať ochranné opatrenia rôzne druhy orgánov (občianskoprávne, trestné alebo správne), je vhodné ustanoviť v tejto smernici vysoko flexibilný mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi. Príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte preto nemusí vo všetkých prípadoch prijať rovnaké ochranné opatrenie, ako sa prijalo v štáte pôvodu, ale má určitý stupeň voľnej úvahy v otázke prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré považuje za náležité a vhodné podľa svojho vnútroštátneho práva v obdobnom prípade s cieľom poskytnúť pokračujúcu ochranu chránenej osobe v zmysle ochranného opatrenia prijatého v štáte pôvodu a charakterizovaného v európskom ochrannom príkaze.
(20)Povinnosti a zákazy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú okrem iného opatrenia zamerané na obmedzenie osobných kontaktov alebo kontaktov na diaľku medzi chránenou osobou a osobou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, napr. uložením určitých podmienok pre takéto kontakty alebo uložením obmedzení, pokiaľ ide o obsah komunikácie.
(21)Príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal informovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o každom opatrení prijatom na základe európskeho ochranného príkazu. V oznámení pre osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, by sa mal brať náležitý ohľad na záujmy chránenej osoby, aby sa nesprístupnila jej adresa alebo iné kontaktné údaje. Takéto údaje by sa mali vylúčiť z oznámenia za predpokladu, že adresa alebo iné kontaktné údaje nie sú obsiahnuté v povinnosti alebo zákaze uložených ako vykonávacie opatrenie voči osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo.
(22)Ak príslušný orgán štátu pôvodu vzal európsky ochranný príkaz späť, príslušný orgán vykonávacieho štátu by mal zrušiť opatrenia, ktoré prijal na účely vykonania európskeho ochranného príkazu, pričom sa rozumie, že príslušný orgán vykonávacieho štátu môže samostatne v súlade s vnútroštátnym právom prijať na ochranu dotknutej osoby akékoľvek ochranné opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva.
(23) Vzhľadom na to, že táto smernica sa zaoberá prípadmi, keď chránená osoba odíde do iného členského štátu, z vykonávania jej ustanovení nevyplýva prevod právomocí týkajúcich sa hlavného, podmienečne odloženého, alternatívneho alebo vedľajšieho trestu, podmienečného odsúdenia alebo týkajúcich sa bezpečnostných opatrení uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, na vykonávajúci štát, ak má táto druhá osoba naďalej pobyt v štáte, ktorý prijal ochranné opatrenie.
(24) Ak je to vhodné, malo by sa na vykonávanie opatrení prijatých na základe tejto smernice umožniť využívať elektronické prostriedky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.
(25)V rámci spolupráce medzi orgánmi zainteresovanými na zabezpečovaní ochrany chránenej osoby by príslušný orgán vykonávajúceho štátu mal oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu akékoľvek porušenie opatrení prijatých vo vykonávajúcom štáte na účely vykonania európskeho ochranného príkazu. Toto oznámenie by malo umožniť príslušnému orgánu štátu pôvodu pružne rozhodnúť o akejkoľvek vhodnej reakcii, pokiaľ ide o ochranné opatrenie uložené v jeho štáte osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo. Takáto reakcia môže prípadne zahŕňať uloženie opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody namiesto pôvodne prijatého opatrenia nezahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, napr. ako alternatívy k preventívnej väzbe alebo ako dôsledku podmienečného odkladu trestu. Keďže nejde o opätovné uloženie trestu za spáchanie nového trestného činu, rozumie sa, že takéto rozhodnutie nebráni vykonávaciemu štátu v prípadnom uložení trestu alebo sankcie iného ako trestného charakteru v prípade porušenia opatrení prijatých na účely vykonania európskeho ochranného príkazu.
(26)Vzhľadom na rôzne právne tradície členských štátov, ak by vo vykonávajúcom štáte v prípade podobnom skutkovému stavu opísanému v európskom ochrannom príkaze neexistovalo žiadne ochranné opatrenie, príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal každé porušenie ochranného opatrenia opísaného v európskom ochrannom príkaze, o ktorom sa dozvie, oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu.
(27)S cieľom dosiahnuť bezproblémové uplatňovanie tejto smernice v každom jednotlivom prípade by príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu mali vykonávať svoje právomoci v súlade s ustanoveniami tejto smernice a zohľadniť pritom zásadu ne bis in idem.
(28)Od chránenej osoby by sa nemalo požadovať, aby znášala náklady na uznanie európskeho ochranného príkazu, ktoré sú nepomerné vzhľadom na podobné vnútroštátne prípady. Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, že po uznaní európskeho ochranného príkazu, ako priamy dôsledok jeho uznania, sa od chránenej osoby nebude požadovať, aby iniciovala ďalšie vnútroštátne konanie smerujúce k získaniu rozhodnutia o prijatí opatrenia, ktoré by bolo v obdobnom prípade k dispozícii podľa vnútroštátneho práva na zaistenie bezpečnosti chránenej osoby.
(29)Berúc do úvahy zásadu vzájomného uznávania, na ktorej je táto smernica založená, členské štáty by mali v čo najväčšej miere podporovať priamy kontakt medzi príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tohto nástroja.
(30)Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdov a rozdiely v organizácii súdnictva v Únii, členské štáty by mali zvážiť možnosť požiadať osoby zodpovedné za vzdelávanie sudcov, prokurátorov, policajných a súdnych úradníkov zapojených do konania o vydaní alebo uznaní európskeho ochranného príkazu, aby poskytli vhodné vyškolenie vzhľadom na ciele tejto smernice.
(31)V záujme jednoduchšieho hodnotenia uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali poskytnúť Komisii relevantné údaje týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych postupov na európsky ochranný príkaz, a to minimálne o počte požadovaných, vydaných a/alebo uznaných európskych ochranných príkazov. V tejto súvislosti by boli užitočné aj ďalšie typy údajov, napríklad druhy trestných činov.
(32) Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť ohrozené osoby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu daných prípadov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.
(33)Táto smernica by mala prispieť k ochrane ohrozených osôb a byť tak doplnkom k nástrojom, ktoré sa už v súčasnosti v tejto oblasti uplatňujú, ako sú rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV a rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV, ale zároveň by ňou tieto nástroje nemali byť dotknuté.
(34)Ak sa na rozhodnutie týkajúce sa ochranného opatrenia vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(4), nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(5) alebo Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996(6), malo by sa takéto rozhodnutie uznať a vykonať v súlade s ustanoveniami uvedeného právneho nástroja.
(35)Členské štáty a Komisia by mali tam, kde je to vhodné, zahrnúť informácie o európskom ochrannom príkaze do existujúcich vzdelávacích programov a kampaní na zvyšovanie povedomia o ochrane obetí trestných činov.
(36)Osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tejto smernice by sa mali chrániť v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(7) a v súlade so zásadami ustanovenými v dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, ktorý ratifikovali všetky členské štáty.
(37)Táto smernica by mala dodržiavať základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd v súlade s článkom 6 ZEÚ.
(38)Pri vykonávaní tejto smernice sa členským štátom odporúča, aby zohľadnili práva a zásady zakotvené v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Cieľ
Táto smernica ustanovuje pravidlá umožňujúce justičnému alebo rovnocennému orgánu v členskom štáte, v ktorom sa vydalo ochranné opatrenie s cieľom chrániť osobu voči trestnému činu inej osoby, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, vydať európsky ochranný príkaz umožňujúci príslušnému orgánu v inom členskom štáte pokračovať v ochrane dotknutej osoby na území tohto členského štátu po spáchaní činu v štáte pôvodu, ktorý bol alebo mohol byť predmetom konania súdu s právomocou najmä v trestných veciach.
Článok 2
Vymedzenia pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1.
„európsky ochranný príkaz“ je ▌rozhodnutie prijaté justičným alebo rovnocenným orgánom členského štátu týkajúce sa ochranného opatrenia, na základe ktorého justičný alebo rovnocenný orgán iného členského štátu prijíma akékoľvek vhodné ▌opatrenie alebo opatrenia podľa svojho vnútroštátneho práva s cieľom pokračovať v zabezpečení ochrany chránenej osoby;
2.
„ochranné opatrenie“ je rozhodnutie prijaté v štáte pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi, ktorým sa v prospech chránenej osoby ukladá osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, jedna alebo viacero povinností alebo zákazov uvedených v článku 5 na ochranu chránenej osoby voči trestnému činu, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu;
3.
„chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany na základe ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu;
4.
„osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo“ je fyzická osoba, ktorej sa uložila jedna alebo viacero povinnosti alebo zákazov uvedených v článku 5;
5. „štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa ▌prijalo ochranné opatrenie, ktoré je základom pre vydanie európskeho ochranného príkazu;
6. „vykonávajúci štát“ je členský štát, do ktorého sa európsky ochranný príkaz zaslal na účely jeho uznania;
7. „štát dohľadu“ je členský štát, do ktorého sa zaslal rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV.
▌
Článok 3
Určenie príslušných orgánov
1. Každý členský štát oznámi Komisii justičný alebo rovnocenný orgán alebo ▌orgány, ktoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva príslušné vydávať európsky ochranný príkaz a uznávať takýto príkaz v súlade s touto smernicou, keď je tento členský štát štátom pôvodu alebo vykonávajúcim štátom.
▌
2. Komisia sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom. Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odseku 1.
Článok 4
Účasť ústredného orgánu
1.Každý členský štát môže určiť ústredný orgán, alebo ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným orgánom.
2.Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútorného súdneho systému, preniesť na svoj ústredný orgán alebo orgány zodpovednosť za administratívne zasielanie a preberanie európskeho ochranného príkazu, ako aj za ďalšiu úradnú korešpondenciu, ktorá s tým súvisí. V dôsledku toho sa môže všetka komunikácia, konzultácie, výmena informácií, otázky a oznámenia medzi príslušnými orgánmi prípadne vybavovať za pomoci určeného ústredného orgánu alebo orgánov dotknutého členského štátu.
3.Členské štáty, ktoré chcú využiť možnosti uvedené v tomto článku, oznámia Komisii informácie týkajúce sa určeného ústredného orgánu alebo ústredných orgánov. Tieto informácie budú záväzné pre všetky orgány vydávajúceho členského štátu.
Článok 5
Podmienka existencie ochranného opatrenia podľa vnútroštátneho práva
Európsky ochranný príkaz sa môže vydať len vtedy, keď sa predtým v štáte pôvodu prijalo ochranné opatrenie, ktorým sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, uložila jedna alebo viacero z týchto povinností alebo zákazov:
a)
zákaz vstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;
b)
zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; alebo
c)
zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.
Článok 6
Vydanie európskeho ochranného príkazu
1. Európsky ochranný príkaz sa môže vydať v prípade, keď sa chránená osoba rozhodne mať pobyt, alebo už má pobyt v inom členskom štáte, alebo keď sa chránená osoba rozhodne, že sa bude zdržiavať, alebo sa už zdržiava v inom členskom štáte. Pri rozhodovaní o vhodnosti vydať európsky ochranný príkaz musí príslušný orgán štátu pôvodu zohľadniť okrem iného obdobie, počas ktorého má chránená osoba v úmysle ostať vo vykonávajúcom štáte, a závažnosť potreby ochrany.
2.Príslušný orgán štátu pôvodu môže vydať európsky ochranný príkaz len na základe žiadosti chránenej osoby a po overení, že ochranné opatrenie spĺňa podmienky ustanovené v článku 5.
3. Chránená osoba ▌môže predložiť žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu buď príslušnému orgánu štátu pôvodu, alebo príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu. Ak sa žiadosť predloží vo vykonávajúcom štáte, jeho príslušný orgán ju bezodkladne zašle príslušnému orgánu štátu pôvodu ▌.
4.Pred vydaním európskeho ochranného príkazu sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, umožní uplatniť právo byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému opatreniu, ak nemohla tieto práva uplatniť v konaní, ktoré viedlo k prijatiu ochranného opatrenia.
5. Ak príslušný orgán ▌prijme ochranné opatrenie zahŕňajúce jednu alebo viacero povinností alebo zákazov uvedených v článku 5, informuje akýmkoľvek vhodným spôsobom v súlade s postupmi podľa svojho vnútroštátneho práva chránenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu v prípade, že sa rozhodne odísť do iného členského štátu, ako aj o základných podmienkach takejto žiadosti. Orgán odporučí chránenej osobe, aby podala žiadosť pred odchodom z územia štátu pôvodu.
6.Ak má chránená osoba opatrovníka alebo zákonného zástupcu, táto osoba môže podať žiadosť uvedenú v odsekoch 2 a 3 v mene chránenej osoby.
7.V prípade zamietnutia žiadosti o európsky ochranný príkaz informuje príslušný orgán štátu pôvodu chránenú osobu o dostupných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu v súlade s vnútroštátnymi predpismi.
Článok 7
Formálne a obsahové náležitosti európskeho ochranného príkazu
Európsky ochranný príkaz sa vydá podľa vzorového tlačiva uvedeného v prílohe I k tejto smernici. Obsahuje predovšetkým tieto informácie:
a)
totožnosť a štátnu príslušnosť chránenej osoby, ako aj totožnosť a štátnu príslušnosť jej opatrovníka alebo zákonného zástupcu, ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony;
b)
deň, od ktorého má chránená osoba v úmysle mať pobyt alebo sa zdržiavať vo vykonávajúcom štáte a dĺžka pobytu, ak je známa;
c)
názov, adresu, telefónne a faxové číslo a e-mailovú adresu príslušného orgánu štátu pôvodu;
d)
identifikáciu (napr. prostredníctvom čísla a dátumu) právneho aktu obsahujúceho ochranné opatrenie, na ktorého základe sa prijíma európsky ochranný príkaz;
e)
zhrnutie skutočností a okolností, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia v štáte pôvodu;
f)
povinnosti alebo zákazy uložené v ochrannom opatrení, na základe ktorého sa vydal európsky ochranný príkaz, osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dĺžku ich trvania a ▌uvedenie prípadného trestu alebo sankcie, ktoré možno uložiť v prípade porušenia príslušnej povinnosti alebo príslušného zákazu;
g)
prípadné použitie technického prístroja, ktorý bol poskytnutý chránenej osobe alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako prostriedok výkonu ochranného opatrenia;
h)
totožnosť a štátnu príslušnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako aj jej kontaktné údaje;
i)
v prípade, že je takáto informácia príslušnému orgánu štátu pôvodu známa bez toho, aby musel požadovať ďalšie preskúmanie, skutočnosť, či chránenej osobe a/alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, bola poskytnutá v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc;
j)
iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby, ak je to vhodné;
k)
prípadne výslovné uvedenie skutočnosti, že rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV sa už zaslalo do ▌štátu dohľadu, a označenie orgánu tohto štátu príslušného vykonať takýto rozsudok alebo rozhodnutie.
Článok 8
Postup pri zasielaní
1. Príslušný orgán štátu pôvodu zašle európsky ochranný príkaz príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu, aby príslušný orgán vykonávajúceho štátu mohol overiť jeho pravosť. Všetka úradná komunikácia prebieha aj priamo medzi uvedenými príslušnými orgánmi.
2. Ak príslušný orgán štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu nepozná príslušný orgán druhého štátu, vykoná všetky potrebné zistenia, a to aj prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete uvedenej v rozhodnutí Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti(8), národného člena Eurojustu alebo vnútroštátneho systému svojho štátu pre koordináciu s Eurojustom s cieľom získať potrebné informácie.
3. Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručí európsky ochranný príkaz, nemá právomoc ho uznať, z úradnej moci európsky ochranný príkaz postúpi príslušnému orgánu a bezodkladne o tom informuje príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu.
Článok 9
Opatrenia vo vykonávajúcom štáte
1. Po doručení európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 8 príslušný orgán vykonávajúceho štátu tento príkaz bezodkladne uzná a prijme rozhodnutie obsahujúce akékoľvek opatrenie, ktoré by bolo dostupné podľa vnútroštátneho práva jeho štátu v obdobnom prípade na zaistenie bezpečnosti chránenej osoby, ibaže sa rozhodne dovolať niektorého z dôvodov neuznania uvedených v článku 10.
2.Opatrenie prijaté príslušným orgánom vykonávajúceho štátu v súlade s odsekom 1, ako aj akékoľvek iné opatrenie prijaté na základe následného rozhodnutia uvedeného v článku 11, musí čo najviac zodpovedať ochrannému opatreniu nariadenému v štáte pôvodu.
3. Príslušný orgán vykonávajúceho štátu informuje osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe odseku 1, ako aj o možných právnych dôsledkoch porušenia takéhoto opatrenia podľa vnútroštátnych zákonov a v súlade s článkom 11 ods. 2. Adresa alebo iné kontaktné údaje chránenej osoby sa nesprístupnia osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, pokiaľ to nie je nutné na plnenie opatrenia prijatého v súvislosti s uplatňovaním odseku 1.
4.Ak sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu domnieva, že informácie zaslané spolu s európskym ochranným príkazom podľa článku 7 sú neúplné, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu a určí mu primeranú lehotu na doplnenie chýbajúcich informácií.
Článok 10
Dôvody neuznania európskeho ochranného príkazu
▌
1. Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznať európsky ochranný príkaz za týchto okolností:
a)
európsky ochranný príkaz je neúplný alebo sa nedoplnil v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;
b)
nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 5;
c)
ochranné opatrenie sa týka skutku, ktorý nie je trestným činom podľa práva vykonávajúceho štátu;
d)
ochrana je odvodená od výkonu trestu alebo opatrenia, na ktoré sa vzťahuje amnestia podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu, a týka sa konania alebo správania, ktoré podľa tohto práva patria do právomoci vykonávajúceho štátu;
e)
na osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, sa podľa práva vykonávajúceho štátu vzťahuje imunita, čo znemožňuje prijať ▌opatrenia na základe európskeho ochranného príkazu;
f)
trestné stíhanie proti osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, za čin alebo konanie, v súvislosti s ktorým bolo prijaté ochranné opatrenie, je podľa práva vykonávajúceho štátu premlčané, ak čin alebo konanie spadá podľa vnútroštátneho práva do jeho pôsobnosti;
g)
uznanie európskeho ochranného príkazu by porušilo zásadu ne bis in idem;
h)
osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za konanie alebo správanie, pre ktoré bolo prijaté ochranné opatrenie;
i)
ochranné opatrenie sa týka trestného činu, ktorý sa podľa práva vykonávajúceho štátu považuje za spáchaný úplne, z väčšej alebo podstatnej časti na jeho území.
2. Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu odmietne uznať európsky ochranný príkaz pri uplatňovaní jedného z uvedených dôvodov, bude:
a)
bez zbytočného odkladu informovať štát pôvodu a chránenú osobu o svojom odmietnutí a jeho dôvodoch;
b)
v prípade potreby informovať chránenú osobu o možnosti požiadať o prijatie ochranného opatrenia v súlade s vnútroštátnymi predpismi;
c)
prípadne informovať chránenú osobu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vyplývajúcimi z vnútroštátnych zákonov.
Článok 11
Rozhodné právo a právomoc vykonávajúceho štátu
1.Vykonávajúci štát má na svojom území právomoc prijať a vykonať opatrenia po uznaní európskeho ochranného príkazu. Na prijímanie a výkon takéhoto rozhodnutia, ktoré sa predpokladá v článku 9 ods. 1, sa vzťahuje právo vykonávajúceho štátu vrátane pravidiel o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam prijatým vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s európskym ochranným príkazom.
2.V prípade porušenia jedného alebo viacerých opatrení prijatých vykonávajúcim štátom po uznaní európskeho ochranného príkazu má príslušný orgán vykonávajúceho štátu na základe odseku 1 právomoc:
a)
uložiť trest a prijať akékoľvek iné opatrenie v dôsledku porušenia uvedených opatrení, ak toto porušenie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa práva vykonávajúceho štátu;
b)
prijať akékoľvek rozhodnutia iného ako trestného charakteru týkajúce sa porušenia;
c)
prijať akékoľvek naliehavé a prechodné opatrenie s cieľom ukončiť porušovanie, kým štát pôvodu prípadne nevydá následné rozhodnutie.
3.Ak vo vykonávajúcom štáte neexistuje žiadne opatrenie, ktoré by bolo dostupné na vnútroštátnej úrovni v obdobnom prípade, príslušný orgán vykonávajúceho štátu oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie ochranného opatrenia opísaného v európskom ochrannom príkaze, o ktorom sa dozvie.
Článok 12
Oznamovanie v prípade porušenia
Príslušný orgán vykonávajúceho štátu informuje príslušný orgán štátu pôvodu alebo štátu dohľadu o akomkoľvek opatrení alebo opatreniach prijatých na základe európskeho ochranného príkazu. Oznámenie sa zasiela na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II.
Článok 13
Právomoc štátu pôvodu
1. Príslušný orgán štátu pôvodu má výlučnú právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa:
a)
predĺženia platnosti, preskúmania, pozmenenia, zrušenia a späťvzatia ochranného opatrenia a následne aj európskeho ochranného príkazu;
b)
uloženia opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zrušenia ochranného opatrenia za predpokladu, že ochranné opatrenie sa uplatňovalo na základe rozsudku podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo na základe rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV.
▌
2. Na rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 sa vzťahuje právo štátu pôvodu.
3. Ak sa rozsudok vymedzený v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu vymedzené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV už zaslalo, alebo sa po vydaní európskeho ochranného príkazu zasiela do iného členského štátu, následné rozhodnutia sa prijmú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedených rámcových rozhodnutí.
4.Príslušný orgán členského štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu všetky rozhodnutia prijaté v súlade s odsekom 1.
5.Ak príslušný orgán štátu pôvodu zrušil alebo vzal späť európsky ochranný príkaz v súlade s odsekom 1 písm. a), príslušný orgán vykonávajúceho štátu zruší opatrenia prijaté v súlade s článkom 9 ods. 1 ihneď, ako bol o tom riadne informovaný príslušným orgánom štátu pôvodu.
6.Ak príslušný orgán štátu pôvodu upravil európsky ochranný príkaz v súlade s odsekom 1 písm. a), príslušný orgán vykonávajúceho štátu v prípade potreby:
a)
zmení opatrenia prijaté na základe európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 9; alebo
b)
odmietne vykonať upravenú povinnosť alebo zákaz, ak nepatrí medzi povinnosti alebo zákazy uvedené v článku 5 alebo ak sú informácie zaslané spolu s európskym ochranným príkazom podľa článku 7 neúplné a neboli doplnené v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu podľa článku 9 ods. 4.
Článok 14
Dôvody pozastavenia opatrení prijatých na základe európskeho ochranného príkazu
1. Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže pozastaviť opatrenia prijaté na účely výkonu európskeho ochranného príkazu:
a)
ak sa jednoznačne preukáže, že chránená osoba nemá pobyt ani sa nezdržiava na území vykonávajúceho štátu, alebo jeho územie definitívne opustila;
b)
ak podľa jeho vnútroštátneho práva uplynulo maximálne obdobie trvania opatrení prijatých na účely výkonu európskeho ochranného príkazu;
c)
v prípade uvedenom v článku 13 ods. 6 písm. b);
d)
ak sa rozsudok vymedzený v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu vymedzené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV v následnosti na vydanie európskeho ochranného príkazu zasiela vykonávajúcemu štátu.
2.Príslušný orgán vykonávajúceho štátu o takomto rozhodnutí bezodkladne informuje príslušný orgán štátu pôvodu a podľa možnosti aj chránenú osobu.
3.Pred pozastavením opatrení v súlade s odsekom 1 písm. b) môže príslušný orgán vykonávajúceho štátu požiadať príslušný orgán štátu pôvodu, aby poskytol informácie, či je za okolností konkrétneho prípadu stále potrebná ochrana poskytovaná európskym ochranným príkazom. Príslušný orgán štátu pôvodu na takúto žiadosť bezodkladne odpovie.
Článok 15
Priorita pri uznávaní európskeho ochranného príkazu
Európsky ochranný príkaz bude uznaný s rovnakou prioritou, aká by sa uplatňovala v obdobnom prípade v jednotlivých štátoch zohľadňujúc pritom osobitné okolnosti prípadu vrátane naliehavosti celej záležitosti, predpokladaného dátumu príchodu chránenej osoby na územie vykonávajúceho štátu a prípadne stupňa ohrozenia chránenej osoby.
▌
Článok 16
Konzultácie medzi príslušnými orgánmi
Ak je to vhodné, príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu sa môžu navzájom radiť s cieľom umožniť hladké a efektívne uplatňovanie tejto smernice.
Článok 17
Jazyky
1. Európsky ochranný príkaz prekladá príslušný orgán štátu pôvodu do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.
2.Vzorové tlačivo uvedené v článku 12 prekladá príslušný orgán vykonávacieho štátu do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov štátu pôvodu.
3. Každý členský štát môže buď v čase prijatia tejto smernice alebo neskôr uviesť vo vyhlásení uloženom u Komisie, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých iných úradných jazykov Únie.
Článok 18
Náklady
Náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tejto smernice, okrem nákladov, ktoré vzniknú výlučne na území štátu pôvodu, znáša v súlade so svojím vnútroštátnym právom vykonávajúci štát.
Článok 19
Vzťah k iným dohodám a dojednaniam
1. Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania platné v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto smernice a pomáhajú ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov prijímania ochranných opatrení.
2. Členské štáty môžu po nadobudnutí účinnosti tejto smernice uzavierať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto smernice a pomáhajú zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov prijímania ochranných opatrení.
3. Členské štáty do …*(9) oznámia ▌Komisii existujúce dohody a dojednania uvedené v odseku 1, v ktorých uplatňovaní si želajú pokračovať. Členské štáty tiež oznámia ▌Komisii všetky nové dohody a dojednania uvedené v odseku 2 do troch mesiacov od ich podpísania.
Článok 20
Vzťah k iným právnym nástrojom
1.Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 44/2001, ani nariadenia (ES) č. 2201/2003, ani Haagského dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996, ani Haagského dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980.
2.Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV a rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV.
Článok 21
Vykonávanie
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do …*(10). Riadne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Metódy uvedenia takéhoto odkazu určia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 22
Zhromažďovanie údajov
V záujme jednoduchšieho hodnotenia uplatňovania tejto smernice členské štáty poskytnú Komisii relevantné údaje týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych postupov na európsky ochranný príkaz, a to minimálne o počte požadovaných, vydaných a/alebo uznaných európskych ochranných príkazov.
Článok 23
Preskúmanie
Komisia do …*(11)* predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.
Článok 24
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
** Štyri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
PRÍLOHA I
EURÓPSKY OCHRANNÝ PRÍKAZ
uvedený v článku 7
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/.../EÚ Z ... O EURÓPSKOM OCHRANNOM PRÍKAZE(1)
Informácie uvedené v tomto tlačive sa považujú za dôverné
Štát pôvodu:
Vykonávajúci štát:
(a) Údaje o chránenej osobe:
Priezvisko:
Meno (mená):
Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:
Pohlavie:
Štátna príslušnosť:
Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia (ak je k dispozícii):
Dátum narodenia:
Miesto narodenia:
Adresy/miesta pobytu:
− v štáte pôvodu:
− vo vykonávajúcom štáte:
− inde:
Jazyk(y), ktorému(ým) osoba rozumie (ak je to známe):
Bola chránenej osobe udelená v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc (ak je táto informácia dostupná bez ďalšieho skúmania)?
? Áno
? Nie
?Neznáme
Ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony, informácie o opatrovníkovi alebo zákonnom zástupcovi fyzickej osoby:
Priezvisko:
Meno (mená):
Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:
Pohlavie:
Štátna príslušnosť:
Adresa kancelárie:
(b) Chránená osoba sa rozhodla, že bude mať pobyt, alebo už má pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte, alebo sa rozhodla, že sa bude zdržiavať, alebo sa už zdržiava vo vykonávajúcom členskom štáte.
Dátum, počnúc ktorým má chránená osoba v úmysle mať pobyt alebo sa zdržiavať vo vykonávajúcom členskom štáte (ak je známy):
Dĺžka pobytu (ak je známa):
(c) Boli chránenej osobe alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, poskytnuté technické prístroje na výkon ochranného opatrenia?
? Áno; uveďte prosím krátky opis použitých nástrojov:
? Nie.
(d) Príslušný orgán, ktorý vydal európsky ochranný príkaz:
(e) Identifikácia ochranného opatrenia, na ktorého základe sa vydal európsky ochranný príkaz:
Ochranné opatrenie bolo vydané (dátum: DD/MM/RRRR):
Ochranné opatrenie sa stalo vykonateľným (dátum: DD/MM/RRRR):
Spisová značka ochranného opatrenia (ak je k dispozícii):
Orgán, ktorý prijal ochranné opatrenie:
(f) Súhrn skutočností a opis okolností vrátane prípadnej klasifikácie trestného činu, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia uvedeného v písmene e):
(g) Informácie o povinnosti(-iach) alebo zákaze(-och), ktoré sa ochranným opatrením uložili osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo:
povaha povinnosti(-í): (môžete zaškrtnúť viaceré položky):
? zákaz vstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;
– ak zaškrtnete túto položku, uveďte presne, do ktorých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí nesmie osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, vstupovať:
? zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
– ak zaškrtnete túto položku, uveďte všetky relevantné údaje:
? zákaz približovať sa alebo úprava týkajúca sa približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť;
– ak zaškrtnete túto položku, uveďte presnú vzdialenosť, ktorú musí osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dodržiavať voči chránenej osobe:
Uveďte dĺžku trvania uvedenej(-ých) povinnosti(-í) uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo:
Uveďte trest alebo prípadnú sankciu za porušenie zákazu:
(h) Údaje o osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ktorej sa uložili povinnosti uvedené v písmene g):
Priezvisko:
Meno (mená):
Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:
Prezývky, ak sú známe:
Pohlavie:
Štátna príslušnosť:
Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia (ak je k dispozícii):
Dátum narodenia:
Miesto narodenia:
Adresy/miesta pobytu:
− v štáte pôvodu:
− vo vykonávajúcom štáte:
− inde:
Jazyk(y), ktorému(ým) osoba rozumie (ak je to známe):
Ak sú dostupné, uveďte tieto informácie:
− Druh a číslo dokladu (dokladov) totožnosti osoby (občiansky preukaz, pas):
Bola osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, udelená v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc (ak je táto informácia dostupná bez ďalšieho skúmania)?
? Áno
? Nie
?Neznáme
(i) Iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby (nepovinné informácie):
(j) Ostatné užitočné informácie (v prípade potreby informácie o iných členských štátoch, kde boli v minulosti prijaté ochranné opatrenia na ochranu tej istej chránenej osoby):
(k) Zaškrtnite vhodnú položku a vyplňte:
? rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV sa už zaslal do iného členského štátu
ak zaškrtnete túto položku, uveďte kontaktné údaje príslušného orgánu, ktorému sa rozsudok zaslal:
? rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV sa už zaslalo do iného členského štátu
ak zaškrtnete túto položku, uveďte kontaktné údaje príslušného orgánu, ktorému sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu zaslalo:
Podpis orgánu, ktorý vydal európsky ochranný príkaz a/alebo jeho zástupcu na potvrdenie správnosti obsahu príkazu:
(e) Porušenie povinnosti/povinností uložených príslušnými orgánmi vykonávajúceho štátu po uznaní európskeho ochranného príkazu a/alebo iné zistenia, ktoré by mohli viesť k prijatiu akéhokoľvek následného rozhodnutia:
Porušenie sa týka tejto povinnosti (týchto povinností) (môžete zaškrtnúť viaceré položky):
? zákaz vstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;
? zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
? zákaz približovať sa alebo úprava týkajúca sa približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť;
? iné opatrenie zodpovedajúce ochrannému opatreniu na základe európskeho ochranného príkazu prijatému príslušnými orgánmi vykonávajúceho štátu v nadväznosti na uznanie európskeho ochranného príkazu.
Opis porušenia (porušení) (miesto, dátum a konkrétne okolnosti):
V súlade s článkom 11 ods. 2:
- opatrenia prijaté vo vykonávajúcom štáte v dôsledku porušenia:
- prípadné právne dôsledky porušenia vo vykonávajúcom štáte:
Iné zistenia, ktoré by mohli viesť k prijatiu akéhokoľvek následného rozhodnutia
Opis zistení:
(f) Údaje o osobe, ktorú možno kontaktovať kvôli získaniu dodatočných informácií o porušení: