Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie(2) ,

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík, ktorý prijal 17. decembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 o dokumente vypracovanom na požiadanie Svetovej banky s názvom Prehľad ťažobného priemyslu(3) ,

–  so zreteľom na správu o vývoji vo svete za rok 2010: Vývoj a zmena klímy,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a hospodárskeho rozvoja a keďže právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné – najmä pre chudobných ľudí – a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami,

B.  keďže približne 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a keďže takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy a smrť 1,9 milióna ľudí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia v domácnostiach, ako aj environmentálne škody následkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov(4) ,

C.  keďže tradičné programy elektrifikácie vidieckych oblastí financované Svetovou bankou nemali vo všeobecnosti dosah na chudobné vidiecke obyvateľstvo a keďže udržateľné mimosieťové technológie môžu byť vzhľadom na svoju decentralizovanú povahu obzvlášť vhodné na zabezpečovanie dodávok elektriny vo vidieckych oblastiach,

D.  keďže podľa referenčného scenára z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) World Energy Outlook 2008 celosvetový dopyt po primárnej energii vzrastie o 45 % do roku 2030 a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú v dôsledku rýchleho hospodárskeho rozvoja podieľať na tomto vzraste 87 percentami; keďže podľa tohto scenára sa očakáva, že rýchly nárast dopytu po energii v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, prinesie 97 % dodatočných emisií CO2 ,

E.  keďže Svetová banka v súčasnosti pripravuje novú energetickú stratégiu, ktorá by mala byť dokončená v polovici roku 2011, v rámci ktorej prebieha úsilie o diverzifikáciu zdrojov a ktorej hlavným prvkom je zabezpečenie efektívneho, cenovo prístupného a ekologického zásobovania energiou v záujme znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu,

F.  keďže v roku 2008 sa Svetová banka zaviazala k tomu, že do roku 2011 bude mať polovica jej investícií do energetiky nízkouhlíkový charakter(5) ,

G.  keďže objem finančných prostriedkov, ktoré súkromnému sektoru poskytujú multilaterálne rozvojové banky (MDB), sa od roku 1990 zvýšil 10-násobne; keďže tento nárast je najbadateľnejší u inštitúcie Svetovej banky zameranej na súkromný sektor – Medzinárodnej finančnej korporácie (IFR), ktorej celkový objem prostriedkov určených na pôžičky a investície sa v období rokov 2003 až 2008 viac ako zdvojnásobil,

1.  víta energetickú stratégiu a pripomína, že by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energetickým službám pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby pri rozvoji súkromného sektora uplatňovala prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy; zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností;

2.  konštatuje, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív prevládajú v celkovom portfóliu energetiky Svetovej banky aj napriek tomu, že v poslednom čase vzrástol objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poukazuje na to, že investície v oblasti fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a že túto skutočnosť banka nezahŕňa do svojich výročných štatistík z oblasti odvetvia energetiky; so znepokojením tiež konštatuje, že banka aj naďalej výrazne investuje do uhoľných elektrární, čím predurčuje rozvojové krajiny k uhoľnej energetike aj v nadchádzajúcich desaťročiach;

3.  v súlade so záväzkami vedúcich predstaviteľov skupiny G20 prijatými v Pittsburghu v septembri 2009, ktoré boli obnovené v júni 2010 v Toronte, víta strategický cieľ Svetovej banky postupne do roku 2015 zrušiť pôžičky na programy v oblasti fosílnych palív;

4.  nabáda Svetovú banku, aby predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách Afriky a Ázie uprednostňovala malé projekty podporujúce prístup k energii na miestnej úrovni;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Svetová banka považuje energiu z veľkých hydrocentrál a z biopalív za čistú energiu; zdôrazňuje predovšetkým varovania Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pred hrozbou, ktorú pre dodávky potravín predstavujú biopalivá;

6.  vyzýva Svetovú banku, aby riadila vývoj a uplatňovanie inovatívnych predpisov a noriem s cieľom chrániť práva spoločenstiev a zabezpečiť, aby mali prístup k výdobytkom rozvoja energetického odvetvia v oblasti energetickej efektívnosti a zdrojov obnoviteľnej energie a aby z toho mali úžitok;

7.  so znepokojením konštatuje, že značný objem finančných prostriedkov poskytovaných finančným sprostredkovateľom z viacerých strán je nedostatočne monitorovaný; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné požiadavky, ktoré musia finanční sprostredkovatelia spĺňať, aby boli oprávnení získať mnohostranné financovanie; domnieva sa, že by medzi ne mali patriť jasné rozvojové ciele (nad rámec finančných výsledkov), ako aj dôsledné ochranné opatrenia v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v medzinárodných protokoloch a zmluvách;

8.  zdôrazňuje, že je dôležitá internalizácia nákladov spojených so zmenou klímy; požaduje, aby sa v účtovníctve využíval prístup kalkulácie nákladov počas životného cyklu z hľadiska životného prostredia (Environmental Life Cycle Costing) s cieľom účinne vyhodnocovať dostupné energetické alternatívy;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať energetické portfólio vzhľadom na problémy, ktoré vyplývajú z nadmerného spoliehania sa pri výrobe energie na jeden zdroj, napríklad na dovážané fosílne palivá alebo vodnú energiu, v prípade ktorej pretrvávajúce obdobia sucha znamenajú prázdne vodné nádrže, čo výrazne znižuje výrobnú kapacitu; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby zvýšila objem investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a aby neinvestovala do rozsiahlych projektov vodných elektrární, ktorých negatívny sociálny a environmentálny vplyv, vyplývajúci okrem iného z emisií skleníkových plynov z vodných nádrží, je nutné riadne vyhodnotiť ešte pred ich financovaním; zdôrazňuje, že malé priehrady na výrobu vodnej energie sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Svetová banka podporuje najmä veľkoplošný energetický model orientovaný na vývoz namiesto toho, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré sú často vhodnejšie a účinnejšie pri zabezpečovaní základných potrieb vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré zohľadňujú potreby miestnych komunít a odlišné hospodárske podmienky jednotlivých krajín, a aby stanovila konkrétne ciele a usmernenia na monitorovanie a zabezpečila tým, aby poskytovanie úverov na projekty v oblasti energetiky bolo prospešné pre chudobných;

11.  domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť potenciálne kompromisy, je posúdiť bezpečnosť dodávok, zdravotné, environmentálne a hospodárske vplyvy na miestnych obyvateľov a vývoj a transfer technológií potrebných na vnútroštátnej i miestnej úrovni na zaručenie prístupu k udržateľným technológiám a zdrojom obnoviteľnej energie;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať pravidlá podávania správ a zverejňovania informácií, ktoré umožnia čo najväčšiu transparentnosť; trvá na tom, aby Svetová banka predtým, ako sa zaviaže k poskytnutiu finančných prostriedkov, jasne identifikovala a zverejnila konkrétne prínosy príslušnej operácie pre rozvoj; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zásada slobodného, vopred vyjadreného a informovaného súhlasu zakotvená v Deklarácii OSN o právach domorodého obyvateľstva nie je uznávaná v rámci výkonnostných noriem IFC;

13.  nabáda Svetovú banku, aby svoju energetickú stratégiu sústredila na komercializáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti projektov zameraných na udržateľné technológie prostredníctvom inovatívneho financovania a programov inštitucionálneho rozvoja a podporila tým prepojenie energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie ako reálnu a atraktívnu alternatívu;

14.  poukazuje na to, že rozvoj čistých technológií v chudobných krajinách súvisí s transferom technológií, čo si vyžaduje zistenie hlavných prekážok šírenia zelených technológií v rozvojových krajinách, s cieľom riešiť problém zmeny klímy a zvážiť nové možnosti z hľadiska práv duševného vlastníctva;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Svetovej banke, Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0174. (2) Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 35. (3) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 819. (4) UNDP & WHO (2008): The Energy Access Situation in Developing Countries (Prístup k energii v rozvojových krajinách). (5) Skupina Svetovej banky (2008) Strategic Framework on Development and Climate Change (Strategický rámec pre rozvoj a zmenu klímy).