Európsky parlament ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 17. a 18. júna 2010,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konali v marci 2000, 2001, 2005, 2006 a 2007 a v decembri 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o hospodárskom riadení zo 16. júna 2010(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (priebežná správa)(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o vytvorení stáleho krízového mechanizmu na zabezpečenie finančnej stability eurozóny(3) ,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie, prijaté 7. júla 2010,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast založený na piatich hlavných cieľoch EÚ, čo sa týka podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre inovácie, výskum a rozvoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby,

Potreba posilniť riadenie stratégie Európa 2020

1.  zdôrazňuje, že opatrenia stratégie Európa 2020 majú mimoriadny význam pre budúce vyhliadky všetkých európskych občanov tým, že zabezpečujú udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a spoločenský pokrok; obáva sa, že stratégia EÚ 2020 nedokáže splniť svoje sľuby v dôsledku slabej štruktúry riadenia, a dôrazne preto žiada Radu, aby posilnila metódu Spoločenstva; potvrdzuje význam začlenenia cieľov stratégie EÚ 2020 do rámca hospodárskeho riadenia a požaduje, aby sa európsky semester stal súčasťou legislatívneho balíka v oblasti správy ekonomických záležitostí a aby boli národné parlamenty a sociálni partneri už v ranom štádiu zapájaní do tohto procesu v záujme posilnenia demokratickej zodpovednosti, pocitu stotožnenia sa a legitímnosti; zdôrazňuje, že naplnenie stratégie Európa 2020 je nevyhnutné, a nie dobrovoľné;

2.  považuje ročný prieskum rastu a rámec európskeho semestra za kľúčové nástroje lepšej koordinácie hospodárskych politík; zdôrazňuje však, že by nemali nahrádzať ani oslabovať význam súčasných nástrojov, ktoré umožňuje zmluva, najmä hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých je Európsky parlament intenzívne zapojený a o ktorých sa s ním musí konzultovať; poukazuje na to, že pri dosahovaní piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktoré schválila Európska rada a Komisia v záujme zaručenia jej úspešnosti, je potrebná dôslednosť;

Potreba lepšieho zohľadnenia ambícií stratégie Európa 2020 v rozpočte EÚ a v národných rozpočtoch

3.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 musí odstrániť priepasť medzi svojím ambicióznym obsahom, dostupnými zdrojmi a uplatňovanými metódami; požaduje, aby nasledujúci viacročný finančný rámec odrážal ambície stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív, keďže tieto prioritné akčné plány sa týkajú všetkých politík financovaných z rozpočtu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vytvorenie nových vlastných zdrojov tak, aby sa Únii poskytli skutočné a autonómne finančné zdroje;

4.  poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 si bude vyžadovať reformy a masívne a včasné verejné aj súkromné investície do celej škály projektov; konštatuje, že tieto investície si budú vyžadovať mobilizáciu existujúcich aj nových inovatívnych nástrojov a príjmov;

5.  žiada, aby Komisia a členské štáty vytvorili dôveryhodný rámec financovania a aby Európska rada považovala finančné potreby za súčasť svojho hodnotenia hospodárskeho riadenia; domnieva sa, že financovanie stratégie Európa 2020 si vyžaduje zosúladený súbor politických iniciatív, do ktorého sú zapojené európske inštitúcie ako EIB a ERBD; navyše zdôrazňuje, že bude nevyhnutné financovanie zo súkromného sektora a požaduje právny rámec, ktorý obsiahne aj dlhodobé riziká s tým spojené;

6.  je presvedčený, že so správnym politickým rámcom a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, zabezpečeniu environmentálneho prínosu a významne prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov energie;

7.  domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový doplňujúci prvok stratégie Európa 2020; domnieva sa, že táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie Európa 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

Ambiciózny jednotný trh, iniciatíva „Small Business Act“ a tvorba pracovných miest

8.  domnieva sa, že členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby vo svojich národných reformných programoch kládli mimoriadny dôraz na riešenie problému nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce; verí, že tieto záväzky by sa mali kombinovať s opatreniami na zabezpečenie intenzívnejšej tvorby pracovných príležitostí, kvalitnejších pracovných miest a vysokej miery kvalitnej zamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte;

9.  zdôrazňuje dôležitú úlohu holistického prístupu pri obnove jednotného trhu v záujme zabezpečenia lepších hospodárskych výsledkov a posilneného sociálneho rozmeru pri súčasnom oživení dôvery tým, že do centra pozornosti jednotného trhu sa dostane občan; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne a spolupôsobenie Európskej rady majú pre úspešné oživenie jednotného trhu zásadný význam;

10.  upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú môže inteligentná regulácia zohrávať pri skvalitňovaní regulačného rámca, v ktorom podniky fungujú; verí, že návrhy, ktoré sú v ňom zahrnuté, môžu pomôcť vytvoriť silné podnikateľské prostredie napomáhajúce rast a inovácie, no upozorňuje, že všetci partneri v legislatívnom procese musia prevziať zodpovednosť za tvorbu účinnejších a menej byrokratických nariadení;

11.  vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že dva roky po prijatí zákona o malých podnikoch Komisia stále nepredložila konkrétne opatrenia a iniciatívy; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby sa zasadzovali o vhodnejšie prostredie pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali transparentné uplatňovanie verejného obstarávania pre inovatívne a ekologické technológie vo fáze pred komerčným využitím;

12.  víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu týkajúcu sa vytvorenia európskeho patentu a žiada, aby ho Parlament a Rada urýchlene prijali;

13.  trvá na tom, že rovnosť pohlaví je kľúčovou úlohou pre dosiahnutie želaných cieľov stratégie EÚ 2020; preto vyzýva na úplnú účasť žien na trhu práce a na plné začlenenie pracovníčok do odborného vzdelávania; vyzýva tiež na vytvorenie programu na odstránenie existujúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

Hlavné iniciatívy
Všeobecné pripomienky

14.  zdôrazňuje, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, nedostatky a ukazovatele, majú naďalej veľmi všeobecný charakter; zdôrazňuje, že tento súbor iniciatív možno dosiahnuť len tým, že členské štáty sa vo svojich národných reformných programoch konkrétne zaviažu k ich plneniu, a tiež prostredníctvom konkrétnych a súvisiacich legislatívnych návrhov;

Hlavná iniciatíva „Inovácia v Únii“

15.  víta hlavnú iniciatívu „Inovácia v Únii“ ako hlavný motor dosahovania cieľov stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava na riešenie hlavných spoločenských výziev, akými sú energia a potravinová bezpečnosť, zmena klímy, zdravie a starnutie obyvateľstva; pripomína, že cieľ vo výške 3 % sa skladá z 2 % (súkromný sektor) a 1 % (verejné výdavky); konštatuje, že v oblasti výdavkov súkromného sektora na výskum naďalej existujú špecifické nedostatky, ktoré možno prekonať len prispôsobením regulačného prostredia podnikom vrátane MSP; víta preto zámer Komisie zlepšiť v oblasti inovácií rámcové podmienky pre podniky, najmä pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

16.  zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a rozvoja v EÚ prostredníctvom významného zvýšenia súvisiacich výdavkov v období po roku 2013; poukazuje na dôležitosť prístupu MSP k rámcovým programom a Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu; žiada, aby sa prepracovalo finančné nariadenie s cieľom uľahčiť žiadosti malých a stredných podnikov; poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov pre už prijaté najdôležitejšie nástroje výskumu, inovácií a využitia, ku ktorým patrí Európsky strategický plán pre energetické technológie (SET); zdôrazňuje významný prínos rámcového programu v oblasti výskumu v boji proti zmene klímy; poukazuje na to, že štrukturálne fondy významnou mierou prispievajú k stimulovaniu výskumu, rozvoju a inováciám na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať synergie medzi financovaním zo štrukturálnych fondov a financovaním z rámcového programu;

17.  domnieva sa, že inovatívne európske spoločnosti nepotrebujú dotácie, ale väčšiu slobodu a ľahší prístup k rizikovému kapitálu; domnieva sa, že Európska únia by mala vyhovieť tejto potrebe rozšírením stálych produktov pre rozdelenie rizika, ktoré ponúka Európska investičná banka prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk Sharing Finance Facility – RSFF); myslí si, že existuje značný nevyužitý potenciál na podporu inovácií prostredníctvom verejného obstarávania;

Hlavná iniciatíva „Mládež v pohybe“

18.  víta hlavnú iniciatívu „Mládež v pohybe“; trvá na tom, že kvalita príslušného vzdelávania a prístup k nemu sú trvalou podmienkou udržateľného sociálneho trhového hospodárstva; preto zdôrazňuje, že v prípade, ak členské štáty plánujú dosiahnuť spoločné ciele hospodárskeho rozvoja a ciele stanovené v oblasti vzdelávania, bude nevyhnutné náležite investovať do ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že hlavná iniciatíva sa nezaoberá kľúčovými témami, ako je zapojenie do spoločnosti alebo chudoba mládeže; požaduje rozhodnejšie návrhy týkajúce sa sociálneho začlenenia;

19.  vyzýva Komisiu, aby naďalej primerane financovala existujúce programy pre mobilitu a mládež, akými sú Celoživotné vzdelávanie (Erazmus, Leonardo, Comenius, Grundtwig), Mládež v akcii a Marie Curie; je presvedčený, že by to významne prispelo k boju proti nezamestnanosti mladých ľudí a k dosiahnutiu cieľa 75 % miery zamestnanosti;

20.  zdôrazňuje, že samotná iniciatíva Mládež v pohybe nevyrieši alarmujúcu nezamestnanosť mládeže v celej Európe; žiada všetky členské štáty, aby ako súčasť svojich národných reformných programov vytvorili národnú stratégiu boja proti nezamestnanosti mládeže a zabezpečili mladým ľudom prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave; zdôrazňuje, že politiky týkajúce sa mládeže treba vnímať v spojitosti s politikami vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho začlenenia; dôrazne podporuje návrh odporúčania Rady o záruke pre európsku mládež a naliehavo vyzýva Radu, aby ho čo najrýchlejšie prijala;

Hlavná iniciatíva „Digitálna agenda pre Európu“

21.  víta ambiciózne návrhy digitálnej agendy, no žiada Komisiu, aby urýchlila prijatie návrhov súvisiacich s jednotným digitálnym trhom, ako sú elektronický obchod, duševné vlastníctvo, dôvera a bezpečnosť na internete, roaming a elektronické overovanie; vyzýva všetky strany, aby zrealizovali prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra; vyzdvihuje potrebu rozvíjať voľný obeh obsahu a znalostí, takzvanú piatu slobodu;

22.  zdôrazňuje, že pluralitné a nezávislé médiá sú piliermi európskej demokracie; žiada Komisiu, aby zachovala pluralitu médií; je presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a požaduje prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu tak, aby mohli mať všetci používatelia kontrolu nad svojimi osobnými údajmi;

Hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“

23.  víta hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 o Európe efektívne využívajúcej zdroje a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave konkrétnych politík zameraných na zabezpečenie prechodu na zdrojovo účinnejšie hospodárstvo založené na obnoviteľných energetických zdrojoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kritériá a zabezpečila splnenie dohodnutých cieľov, ktoré je možné sledovať v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík, prislúchajúceho k stratégii Európa 2020; zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať európsku energetickú infraštruktúru, rozvíjať inteligentné siete a budovať prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu vnútorného energetického trhu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok, splniť naše ciele v oblasti energie a klímy a urýchliť schvaľovacie postupy;

24.  opätovne pripomína, že energetická účinnosť je najefektívnejším spôsobom znižovania emisií, zvyšovania energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti a znižovania energetických nákladov spotrebiteľov, ako aj príležitosťou vytvárať pracovné miesta; poukazuje na skutočnosť, že členské štáty neprejavujú dostatočné úsilie na dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia a aby konali tak, aby dosiahli tento dôležitý cieľ, ku ktorému sa zaviazali v roku 2007; žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala opatrenia, pomocou ktorých sa zabezpečí splnenie tohto cieľa tak, ako to vyjadril Európsky parlament vo svojich uzneseniach o Revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť (Bendtsenova správa) a v uznesení Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (správa Kolarskej Bobinskej);

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie týkajúce sa tejto hlavnej iniciatívy nepripisuje dostatočný význam efektívnosti pri využívaní zdrojov ako zastrešujúcej politickej priorite EÚ; trvá na tom, že je nutné, aby sa EÚ začala presúvať k hospodárstvu založenému na recyklovaní a zároveň zabezpečila zníženú tvorbu odpadov a hodnote opätovného využitia zdrojov; zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť závisí od redukcie využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby predložila súbor ukazovateľov, ktoré by bolo možné sledovať v rámci národných reformných programov;

Hlavná iniciatíva „Priemyselná politika vo veku globalizácie“

26.  požaduje holistický, vyrovnaný a prezieravý prístup k hospodárskej politike EÚ, ktorá sa zameriava na tvorbu silnej, konkurencieschopnej, súvislej, účinnej a diverzifikovanej priemyselnej základne a v ktorej sú opatrenia v oblasti inovácií, výskumu, hospodárskej súťaže, jednotného trhu, obchodu a životného prostredia koordinované; domnieva sa, že prvoradými cieľmi by mala byť podpora tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych podnikov v medzinárodnom meradle, inteligentná reštrukturalizácia a dialóg so zamestnancami, udržateľné hospodárstvo, slobodná voľba technologických možností a mobilita výskumných pracovníkov; žiada okamžité uplatňovanie zásad inteligentnej regulácie pri nezávislom hodnotení dopadov vrátane testovania konkurencieschopnosti novej legislatívy, testu MSP na zabezpečenie vhodnejšieho regulačného prostredia pre malé podniky a zníženého administratívneho zaťaženia, skúšky udržateľnosti v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, energie, efektívnosti zdrojov a recyklácie, ako aj následných „skúšok spôsobilosti“ platnej legislatívy;

27.  zdôrazňuje, že dopravná politika a energetická politika EÚ s infraštruktúrou a službami majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že odvetvie dopravy zaistí, aby si trh EÚ udržal svoju pozíciu vysoko kvalifikovanej výrobnej oblasti, a to prostredníctvom eliminácie emisií uhlíka vo všetkých druhoch dopravy, realizácie jednotného európskeho železničného priestoru a dobudovania Jednotného európskeho neba; požaduje účinnú európsku stratégiu v oblasti surovín s cieľom zlepšiť prístupnosť a efektívne využívanie energie a zdrojov a zároveň zaistiť prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a strategických partnerstiev kľúčové suroviny; požaduje, aby sa podstatne zlepšil prístup k financovaniu inovácií a infraštruktúry, najmä čo sa týka inteligentnej siete, ekologických technológií, transeurópskej dopravnej siete (TEN) a projektov s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré nedokáže financovať trh; v tejto súvislosti žiada, aby sa podnikli kroky na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú dlhopisy na projekty;

Hlavná iniciatíva „Agenda pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“

28.  zdôrazňuje, že silné systémy sociálnej ochrany zabezpečujú predchádzanie dlhodobému vylúčeniu; je presvedčený, že investície do aktívnych politík trhu práce a možností vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s cieľom nadobudnúť nové schopnosti a zručnosti majú kľúčový význam pre znižovanie nezamestnanosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam MSP a oživenie jednotného trhu; podporuje najmä plnenie európskeho kvalifikačného rámca a plánovanej legislatívnej iniciatívy zameranej na reformu odborných kvalifikácií, ktorej cieľom je zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

29.  víta agendu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta; konštatuje, že flexiistota sa úspešne uplatňuje v niektorých krajinách, no varuje, že pojem flexiistoty nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v členských štátoch s malými možnosťami posilňovania systémov sociálnej ochrany z dôvodu rozpočtových obmedzení a makroekonomických nerovnováh, a nazdáva sa, že obmedzenie segmentácie trhu práce sa musí dosiahnuť tým, že sa pracovníkom s akýmikoľvek druhmi pracovných zmlúv, a najmä zraniteľným skupinám, poskytne primerané zabezpečenie; upozorňuje Komisiu, aby nezanedbávala nutnosť zabezpečiť sociálne spravodlivý prechod na udržateľnejší trh práce a obrovský potenciál udržateľných pracovných miest; zdôrazňuje, že akékoľvek reformy trhu práce sa môžu zavádzať len tak, že sa dosiahne vysoký stupeň sociálneho konsenzu prostredníctvom dohôd so sociálnymi partnermi;

Hlavná iniciatíva „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“

30.  pripomína, že stratégia Európa 2020 obsahuje cieľ pozdvihnúť minimálne 20 miliónov ľudí, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby alebo sociálneho vylúčenia, respektíve sú ním ohrození; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili plný súlad s Chartou základných práv a horizontálnou sociálnou doložkou (článok 9 ZFEÚ), čím by sa zaručilo, aby všetky politiky prispievali k dosahovaniu cieľa znižovania chudoby, a nie ho marili;

31.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k riešeniu chudoby detí prostredníctvom primeraných opatrení zameraných na to, aby deti neboli obmedzované v ich osobnom rozvoji a znevýhodnené pri vstupe do pracovného života;

32.  víta návrhy na vytvorenie Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale vyzýva na konkrétnejšie kroky na dosiahnutie sociálneho začlenenia, najmä posilnením otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti ako integrovanej stratégie zapájajúcej zúčastnené strany na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a to vrátane ľudí, ktorí čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu; opakuje svoju výzvu, aby sa vypracoval širší program s cieľom podporiť dôstojnú prácu, zabezpečiť práva pracujúcich v celej Európe a zlepšiť pracovné podmienky, ako aj bojovať proti nerovnosti, diskriminácii a chudobe pracujúcich;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0224. (2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0376. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0491.