Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2538(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0115/2011

Rozpravy :

PV 16/02/2011 - 11
CRE 16/02/2011 - 11

Hlasovanie :

PV 17/02/2011 - 6.11
CRE 17/02/2011 - 6.11

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0071

Prijaté texty
PDF 129kDOC 84k
Štvrtok, 17. februára 2011 - Štrasburg Finálna verzia
Zvyšovanie cien potravín
P7_TA(2011)0071B7-0114, 0115, 0116, 0117, 0118 a 0119/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe(5) ,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),

–  so zreteľom na osem odporúčaní pre G20, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN pre právo na potraviny 29. januára 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami z 2. februára 2011 (KOM(2011)0025),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti podpísané v roku 2003, v ktorom sa africké vlády zaviazali vyčleniť minimálne 10 % zo svojich národných rozpočtov na poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ceny potravín sa v rokoch 2010 a 2011 zvyšovali sedem mesiacov po sebe, pričom dosiahli najvyššie úrovne odvtedy, čo v roku 1990 začala FAO zaznamenávať ceny potravín, keďže prípady náhleho zvýšenia cien komodít pôsobia ako destabilizačný faktor v svetovom hospodárstve a spôsobili nepokoje a protesty vo viacerých rozvojových krajinách a nedávno v Alžírsku, Tunisku a Egypte,

B.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v roku 2010 dosiahol počet podvyživených ľudí na svete 925 miliónov, a zvyšovanie cien potravín spolu s nepredvídateľnými nedostatkami môžu tento počet zvýšiť; keďže 29 krajín na celom svete má ťažkosti so zásobovaním potravinami a potrebujú vonkajšiu potravinovú pomoc,

C.  keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním dodávok potravín v Európe a vo svete; keďže zvýšenie cien potravín a komodít najviac zasiahlo najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a krajiny v rozvinutých a rozvojových krajinách; keďže vysoké ceny potravín vedú milióny ľudí k potravinovej neistote a ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť z dlhodobého hľadiska; keďže podľa FAO zahŕňa potravinová bezpečnosť aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých,

D.  keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu; keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného príjmu v krajine, kde daná osoba žije); a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií, keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ a mimo nej, ako sú SPP, energetická politika, výskum rozvoj a obchod,

E.  keďže globálny hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív prispeli k zhoršeniu potravinovej situácie v mnohých rozvojových krajinách, predovšetkým najmenej rozvinutých krajinách, čo čiastočne viedlo k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby, dosiahnutých za posledné desaťročie,

Faktory prispievajúce k zvyšovaniu cien potravín

F.  keďže dostatočnú výrobu potravín na svete môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane extrémnych prejavov počasia, ako sú záplavy a suchá, ktorých stále častejšou príčinou je zmena klímy, ďalej obmedzená dostupnosť prírodných zdrojov a rastúci dopyt po potravinách od rastúceho počtu obyvateľov, úzke prepojenia medzi energetickou a potravinovou bezpečnosťou na pozadí veľmi nízkej úrovne globálnych zásob potravín, rastúca výroba biopalív, zvýšené skrmovanie obilia hospodárskymi zvieratami, nárast špekulácií s potravinovými komoditami a rastúca závislosť od dovezených potravín v mnohých rozvojových krajinách z dôvodu konfliktov alebo neúspešných politík potravinovej bezpečnosti,

G.  keďže vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo, najmä znižovanie úrody v dôsledku opakovaného nedostatku vody, súch alebo naopak záplav a zosuvov pôdy, majú vážny nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku činnosť v krajinách EÚ a rozvojových krajinách, ktoré zďaleka nie sú sebestačné v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami,

H.  keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje; keďže posilňovanie poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách zvýši odolnosť a prispôsobivosť voči cenovým výkyvom,

I.  keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien vyvolalo znepokojenie v súvislosti s fungovaním európskych a svetových potravinových reťazcov; keďže oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591) vymedzuje závažné problémy v dodávateľskom reťazci, ako je zneužívanie dominantného postavenia nákupcov, nekalé zmluvné praktiky vrátane oneskorených platieb, jednostranné zmeny zmlúv, predbežné platby za prístup k rokovaniam, obmedzený prístup na trh, nedostatok informácií o tvorbe cien a rozložení ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, ktoré sú úzko spojené so zvýšenou koncentráciou v odvetviach zabezpečujúcich vstupy, vo veľkoobchode a maloobchode; keďže pri analýze cien potravín a ich vývoja sa musí zohľadniť celý dodávateľský reťazec; keďže potravinárske odvetvie je rozdrobené a dodávateľský reťazec je dlhý a veľmi komplexný, pričom zahŕňa mnoho sprostredkovateľov,

Kolísavosť cien, príjmy poľnohospodárov, pomoc rozvojovým krajinám

J.  keďže fluktuácie cien komodít na svetovom trhu sa môžu stať výraznejšie a pravidelnejšie; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým pre rýchlosť, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež pre stále väčší rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa; keďže podiel príjmov poľnohospodárov v potravinovom reťazci dramaticky klesol, pričom zisk spracovateľov a maloobchodníkov sa neustále zvyšoval; keďže spotrebiteľské ceny narástli; a keďže najmenej 30 % všetkých vyrobených potravín sa v rôznych štádiách potravinového reťazca premrhá,

K.  keďže podiel pomoci rozvojovému svetu, ktorá smeruje do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, počas minulých troch desaťročí dramaticky poklesol; keďže investície do udržateľných potravinových systémov v rozvojových krajinách poklesli pre posun priorít na výrobu orientovanú na vývoz, čo ešte viacej oslabilo miestne kapacity na výrobu a distribúciu dostatočného množstva potravín za férové ceny; keďže mnohé rozvojové krajiny nevyužívajú svoj potenciál na výroby potravín; keďže jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je skutočnosť, že malí poľnohospodári často nemajú prístup k mikroúverom na investovanie, v niektorých prípadoch preto, že nevlastnia pôdu,

L.  keďže veľké plochy pôdy, predovšetkým v rozvojovom svete, skúpili medzinárodné spoločnosti, a to často bez súhlasu majiteľov pozemkov; keďže táto pôda sa nie vždy využíva na výrobu potravín, ale napríklad na výrobu vývozných tovarov ako drevo; keďže takéto trendy ohrozujú potenciál na výrobu potravín v rozvojových krajinách,

Potreba zlepšenia potravinovej bezpečnosti

1.  potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre EÚ a pre rozvojový svet nanajvýš naliehavou otázkou, a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň poľnohospodárov;

2.  zdôrazňuje, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným a dôležitým ľudským právom a že sa zabezpečí vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a ekonomicky dostupný prístup k vhodnej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

3.  zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie zabezpečené silnou SPP majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje význam SPP ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v EÚ;

4.  potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ zaistiť potravinovú bezpečnosť pre svojich občanov a že v tejto súvislosti má zachovanie poľnohospodárskej činnosti v EÚ zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; poukazuje na náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných statkov spoločnosti poskytnúť odmenu;

Otázky zmeny klímy

5.  uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky, ktoré znížia prírodné zdroje a výnosy v poľnohospodárskej výrobe; je znepokojený jednostrannými akciami podniknutými krajinami alebo regiónmi postihnutými klimatickými udalosťami a následnými účinkami týchto opatrení na svetových trhoch; vyzýva Komisiu, aby starostlivo monitorovala dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa zmeny klímy v členských štátoch; zdôrazňuje naliehavú potrebu opatrení na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a adaptačných opatrení zameraných na zvýšenie ekologickej a hospodárskej udržateľnosti; nalieha na členské štáty, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na predchádzanie riziku a jeho riadenie s cieľom obmedziť negatívne dôsledky prírodných katastrof na poľnohospodársku výrobu;

6.  vyzýva na koordinovanú činnosť a lepšiu spoluprácu medzi EÚ a rozvojovými krajinami v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o transfer technológií a budovanie kapacít; zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy musí byť začlenený do všetkých príslušných politík EÚ vrátane rozvojovej spolupráce, a navrhuje, aby sa vzdelávanie sústredilo na prispôsobenie sa zmene klímy a na postupy dobrého hospodárenia s pôdou, ako napríklad na správu pôdy a vody, aby sa zabránilo strate poľnohospodárskej pôdy v dôsledku erózie a zasolenia;

Zlepšenie rozvojovej pomoci

7.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým odvetvím vo väčšine rozvojových krajín, ktoré je výrazne závislé od primárnych komodít, ktoré sú obzvlášť vystavené cenovým výkyvom;

8.  vyzýva EÚ, aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo, a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu;

9.  vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci cielenej, zodpovednej, efektívnej a transparentne riadenej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v oblasti prístupu na trhy; vyzýva na podstatné zvýšenie rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo a na investovanie do odbornej prípravy, zlepšeného poradenstva a decentralizovaného výskumu poľnohospodárstva pre rozvojové krajiny, aby mali farmári k dispozícii udržateľné techniky na efektívnejšiu výrobu a zároveň ochranu životného prostredia, ktoré zabezpečia dlhodobú potravinovú bezpečnosť s pomocou verejnej podpory, ako je prístup k úverom a osivám;

10.  vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k neziskovým mikroúverom; zdôrazňuje význam nových investícií do zlepšenia kapacít malých poľnohospodárov, zavedenia účinnejších vodohospodárskych technológií a obnovy živín v pôde;

11.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť lepšie postupy poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách vrátane nízkonákladových technológií, vykonávať výskum v oblasti poľnohospodárstva a zvýšiť produktivitu s cieľom zlepšiť udržateľnosť a zmierniť negatívne účinky potravinovej neistoty;

12.  zdôrazňuje, že humanitárna potravinová pomoc by mala zodpovedať potrebám a výzvam a prekonávať štrukturálne obmedzenia v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby potravinová pomoc zohľadňovala miestnu produkciu, distribučnú, dopravnú a trhovú kapacitu týchto krajín, a tak prispela k vytváraniu základov ich dlhodobej potravinovej bezpečnosti;

Príjmy výrobcov a prístup k vstupom

13.  poznamenáva, že medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, patrí: rastúca koncentrácia v potravinovom reťazci, miera spracovania výrobku, nárast cien spojený s ostatnými externými nákladovými faktormi a špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami;

14.  berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy, ktoré rastú rýchlejšie než ceny poľnohospodárskych komodít; je znepokojený nad skutočnosťou, že toto by mohlo viesť k nižšej produkcii poľnohospodárskych podnikov, čím sa iba zhorší potravinová kríza v EÚ a vo svete; zdôrazňuje, že koncentrácia v odvetví vstupov má zničujúci vplyv na trvalú udržateľnosť malých poľnohospodárskych podnikov, keďže posilňuje závislosť od obmedzeného počtu podnikov pri nákupe osiva a špecializovaných hnojív; žiada Komisiu, aby v súvislosti so zvýšenou konsolidáciou zabezpečila, že v odvetví vstupov vrátane odvetvia hnojív bude existovať slobodne fungujúci trh, ktorý prispeje k dodávkam potravín;

15.  vyjadruje obavu nad nízkymi poľnohospodárskymi príjmami v EÚ; potvrdzuje, že zníženie príjmov z dôvodu zvýšenia produkcie a kolísania cien má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu, a poľnohospodári preto nemajú prínos zo zvýšenia cien potravín; je pevne presvedčený, že ak sa tieto problémy nebudú primerane riešiť, potravinová bezpečnosť bude ohrozená;

Výroba potravín a energie

16.  pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím vo veľkej miere závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; vyzýva EÚ a národné vlády, aby začali kampane a zaviedli štrukturálne zmeny na minimalizovanie plytvania potravinami;

17.  domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením problematiky potravín/palív;

Výskum

18.  zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý pomáha podporovať potravinovú bezpečnosť; žiada investície nielen do výskumu nových technológií, ale aj komplexných a udržateľných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov;

Transparentnosť komoditných trhov a opatrenia proti špekuláciám

19.  víta súčasné úsilie o zvýšenie povedomia o mechanizmoch tvorby cien potravinových komodít na medzinárodnej úrovni (najmä iniciatívu francúzskeho predsedníctva G20 a 3. samit ministrov poľnohospodárstva v Berlíne; žiada Komisiu, aby sa usilovala o lepšie objasnenie všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú krátkodobé a dlhodobé fluktuácie trhov, a snažila sa o dôkladnejšie objasnenie interakcie medzi špekuláciami a poľnohospodárskymi trhmi, ako aj energetickými trhmi a cenami potravinárskych komodít; domnieva sa, že takáto podrobná hospodárska analýza reálnych mechanizmov tvorby cien potravín umožní rozhodujúcim orgánom EÚ, aby prijali informované a primerané opatrenia na zmiernenie účinkov fluktuácie cien potravín;

20.  berie na vedomie oznámenie Komisie o problémoch na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami a oceňuje pozornosť, ktorú tomu Komisia doteraz venovala; žiada Komisiu, aby vytvorila lepšie informačné toky poskytujúce včasné a kvalitné údaje o vývoji na trhu pri zohľadnení otázky presunu zásob; zdôrazňuje však, že samotné zlepšené informačné toky nie sú riešením otázky kolísavosti trhov; je presvedčený, že by mohol byť potrebný serióznejší prístup k riešeniu tejto otázky, najmä s ohľadom na vyššiu transparentnosť na komoditných trhoch; zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla účinné a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

21.  zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez dostatočných intervenčných, respektíve strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu trhových intervenčných nástrojov;

22.  požaduje väčšiu transparentnosť, lepšiu kvalitu a včasnosť informácií o rezervách a zásobách potravinárskych komodít a o tvorbe cien na medzinárodnej úrovni, ako sa požaduje v nedávnom oznámení Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti nadmerným špekuláciám na komoditných trhoch; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali prijať v rámci úsilia o reguláciu finančných trhov na svetovej úrovni a na úrovni EÚ;

23.  vyzýva krajiny G20, aby koordinovali vytvorenie preventívnych mechanizmov proti nadmernému kolísaniu cien a aby spolupracovali na regulácii osobitne navrhnutej na boj proti potravinovej a poľnohospodárskej kríze; vyzýva krajiny G20, aby zabezpečili konvergenciu regulácie potravinárskych a poľnohospodárskych komodít a aby spolupracovali s krajinami, ktoré nie sú členmi G20; požaduje, aby sa na medzinárodnej úrovni koordinovali riešenia reagujúce na extrémne kolísanie cien; požaduje, aby sa proti zneužívaniu a manipulovaniu poľnohospodárskych cien bojovalo na medzinárodnej scéne, pretože takéto praktiky môžu ohroziť celosvetovú potravinovú bezpečnosť; dôrazne odsudzuje nezákonné operácie špekulantov s globálnymi komoditami, poľnohospodárskymi surovinami a energiou, ktoré prispievajú k zvýrazneniu nestálosti cien potravín a prehlbujú celosvetovú potravinovú krízu;

24.  vyzýva Komisiu, aby sa pri nadchádzajúcich revíziách smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhov (MAD) zaoberala obavami, ktoré vznikajú v súvislosti s trhmi s potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami;

25.  v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy, a zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

26.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú by podľa očakávania mal zohrávať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o dohľad nad komoditnými trhmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť udeliť orgánu ESMA väčšie právomoci s cieľom predchádzať manipulácii a zneužívaniu na komoditných trhoch;

27.  je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému manipulácie cien, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

28.  domnieva sa, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém decentralizovaných regionálnych a miestnych zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a regionálne zásoby na reguláciu cien komodít a zmiernenie hladu v časoch prudkého zvýšenia cien), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by sa mali spravovať na najvhodnejších úrovniach vrátane miestnych, regionálnych a národných orgánov a koordinačného orgánu pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN;

Obchod

29.  žiada, aby vyjednávači EÚ začlenili neobchodné otázky do rokovaní v rámci WTO tak, aby sa pri dovozoch z tretích krajín pre európskych spotrebiteľov zabezpečili rovnaké záruky v oblasti ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, bezpečnosti a kvality potravín ako v prípade poľnohospodárov z EÚ; opätovne potvrdzuje svoju podporu dosiahnutiu skorej a vyváženej dohody na úrovni WTO, pretože je nevyhnutným prvkom na dosiahnutie celosvetovej potravinovej bezpečnosti; pripomína v tejto súvislosti, že neprimerané jednostranné prekážky obchodu prispievajú k neefektívnosti celosvetového zásobovania potravinami; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že medzinárodné a bilaterálne obchodné dohody zabezpečia európskym poľnohospodárom udržateľnú budúcnosť a ochránia pred rizikom výrobu potravín v EÚ, malé poľnohospodárske podniky a globálnu dostupnosť potravín;

30.  žiada národné vlády, aby v súlade s odporúčaniami FAO neprijímali opatrenia na obmedzenie vývozu, pretože vyvolávajú väčšiu neistotu na trhoch a narúšajú svetový trh, a preto by mohli ešte zvýšiť ceny na celosvetovej úrovni;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0006.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0131.
(5) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 180.

Posledná úprava: 4. júna 2012Právne oznámenie