Európsky parlament ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(1) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93(2) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS(3) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2010/15/EÚ zo 16. decembra 2009, ktorým sa stanovujú usmernenia pre riadenie systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného podľa článku 12 a pre riadenie oznamovacieho postupu vytvoreného podľa článku 11 smernice 2001/95/ES (smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov)(4) ,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (KOM(2008)0905),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 18. mája 2010 nazvaný Revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov: zhrnutie plánovaných opatrení, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na plán z 15. apríla 2010 nazvaný Zosúladenie s novým legislatívnym rámcom (rozhodnutie č. 768/2008/ES), GR pre podnikanie a priemysel,

–  so zreteľom na plán z 25. marca 2010 nazvaný Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD), GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie o vzťahu medzi smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES a ustanoveniami týkajúcimi sa dohľadu nad trhom nariadenia (ES) č. 765/2008, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, 2. marca 2010,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie 15. septembra 2009 nazvaný Revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov: identifikácia kľúčových otázok, GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na informačný dokument vypracovaný z poverenia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (ďalej len „výbor IMCO“) o dohľade nad trhom v členských štátoch, ktorý bol zverejnený v októbri 2009,

–  so zreteľom na informačný dokument vypracovaný z poverenia výboru IMCO o Revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ktorý bol zverejnený v októbri 2009,

–  so zreteľom na pracovný seminár o smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ktorý sa konal 30. septembra 2010,

–  so zreteľom na trojstranný samit EÚ – USA – Čína, ktorý sa konal 25. – 26. októbra 2010 v Šanghaji,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0033/2011),

A.  keďže je veľmi dôležité zabezpečiť, aby všetky výrobky umiestnené na trhu EÚ boli bezpečné s cieľom zaručiť tak okrem iného vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov,

B.  keďže nový legislatívny rámec bol prijatý v júli 2008 a nariadenie (ES) č. 765/2008 o dohľade nad trhom sa nadobudlo účinnosť 1. januára 2010,

C.  keďže smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES, ktorou sa stanovujú požiadavky všeobecnej bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov na úrovni Spoločenstva, je potrebné preskúmať a prostredníctvom integrácie zosúladiť s novým legislatívnym rámcom, predovšetkým s nariadením o dohľade nad trhom,

D.  keďže legislatívny rámec pre bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom má tri roviny právnych aktov (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nový legislatívny rámec a harmonizačné smernice špecifické pre odvetvia), čo vedie k neistote a nejasnostiam na vnútornom trhu,

E.  keďže úroveň dohľadu nad trhom sa medzi členskými štátmi značne líši, niektoré z nich nedokážu vyčleniť potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom a pojem „výrobky predstavujúce vážne riziko“ si vysvetľujú rozdielne, čo môže vytvoriť prekážky pre voľný pohyb tovaru, narušiť hospodársku súťaž a ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov na vnútornom trhu,

F.  keďže súčinnosť orgánov dohľadu nad trhom a opatrení spoločného dohľadu nad trhom má zásadný význam, a preto je potrebné ju posilniť a vyčleniť na ňu prostriedky,

G.  keďže prednosťou nariadení v porovnaní so smernicami je jasnosť, predvídateľnosť a efektívnosť, ako sa uvádza aj v Montiho správe,

Dohľad nad trhom
Úvod

1.  je presvedčený, že súčasný právny rámec pre dohľad nad trhom neposkytuje dostatočnú súdržnosť, a preto by sa mal preskúmať a ďalej koordinovať;

2.  navrhuje, aby Komisia stanovila spoločný európsky rámec pre dohľad nad trhom vzťahujúci sa na všetky výrobky na vnútornom trhu alebo výrobky, ktoré na trh EÚ vstupujú; vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie podieľala na koordinácii aktivít európskych orgánov dohľadu nad trhom, colných orgánov a príslušných orgánov členských štátov;

3.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili primerané zdroje na činnosti v oblasti účinného dohľadu nad trhom; zdôrazňuje, že nefunkčný systém dohľadu nad trhom by mohol spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov a oslabiť dôveru občanov vo vnútorný trh; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť vonkajšie hranice jednotného trhu, najmä významných námorných prístavov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nelegálnym výrobkom z tretích krajín; navrhuje, aby Komisia v plnom rozsahu posúdila vstupné body výrobkov na trhu EÚ vrátane posúdenia zdrojov potrebných na zaručenie primeranej kontroly;

4.  vyzýva členské štáty, aby koordinovaným spôsobom zaviedli tresty vrátane vysokých peňažných pokút pre hospodárske subjekty, ktoré na jednotný trh zámerne uvádzajú nebezpečné výrobky alebo výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami; navrhuje, aby sa zákazy výrobkov čo najčastejšie zverejňovali s cieľom zabezpečiť väčšiu viditeľnosť hraničných kontrol a dohľadu nad trhom a odstrašiť kriminálnych účastníkov trhu;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa za účasti orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov vo väčšej miere podieľala na spolufinancovaní spoločných činností v oblasti dohľadu nad trhom;

6.  zdôrazňuje potrebu vzájomnej výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; vyzýva na spoluprácu, zhromažďovanie odborných znalostí a výmenu najlepších postupov medzi orgánmi dohľadu nad trhom; pripomína, že je dôležitá spolupráca medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom na vonkajších hraniciach, aby bolo možné vykonávať náležité kontroly výrobkov, ktoré sa dostávajú do Spoločenstva; uznáva súčasný významný prínos siete PROSAFE pre koordináciu spoločných činností v oblasti dohľadu nad trhom a výmeny osvedčených postupov v rámci GPSD; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila, za akých podmienok by sieť PROSAFE mohla slúžiť ako platforma na rozsiahlu koordináciu medzi členskými štátmi v prípade harmonizovaných a neharmonizovaných výrobkov; považuje za nevyhnutné vytvoriť právny základ a vyčleniť dostatočné zdroje, aby sieť PROSAFE bola vykonávať túto úlohu; pripomína, že koordinácia prostredníctvom siete PROSAFE je v súčasnosti obmedzená limitovanými prostriedkami a jej neformálnou štruktúrou;

7.  vyzýva členské štáty EÚ, aby si navzájom vymieňali výsledky vyšetrovaní a štúdií súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov; domnieva sa, že tento postup by sa mal zahrňovať referenčné čísla daných výrobkov v záujme uľahčenia identifikácie výrobku ostatnými orgánmi, ktoré by mohli mať osoh z preloženia a použitia informácie poskytnutej v štúdii; vyzýva členské štáty, aby s cieľom vyhnúť sa duplicitnej práci umožnili svojim príslušným orgánom prijať opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom na základe výsledkov testov alebo štúdií vrátane tých, ktoré poskytli ostatné členské štáty;

8.  navrhuje zriadiť centrá vzdelávania o bezpečnosti výrobkov, napr. v rámci kontaktných miest pre výrobky, ktoré môžu uľahčovať odbornú prípravu a prenos informácií medzi priemyselnými odvetviami;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu informácií z oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov vrátane priestoru na vyjadrenie sťažností, a to podľa možností na základe už existujúcich regionálnych a vnútroštátnych systémov v členských štátoch; zastáva názor, že sa tým v cezhraničnom kontexte zvýši informovanosť o nebezpečných výrobkoch na vnútornom trhu a spotrebiteľom sa umožní elektronicky nahlasovať príslušným orgánom nebezpečné výrobky; je presvedčený, že táto databáza by sa mohla vytvoriť rozšírením existujúcich databáz, ako je európsky systém dohľadu nad trhom (ICSMS) alebo databáza úrazov (IDB); zdôrazňuje, že je potrebné, aby databáza mala právny základ a aby členské štáty mali povinnosť zasielať hlásenia; žiada vytvorenie systému štatistiky nehôd na základe tejto databázy, v ktorom sa budú zverejňovať povinné ročné správy; požaduje, aby databáza bola verejne prístupná, pričom sa zabezpečí potrebná dôvernosť informácií z hľadiska podnikov;

10.  poukazuje na to, že globalizácia, zvýšené využívanie subdodávateľských vzťahov a rast medzinárodného obchodu znamenajú, že na svetových trhoch sa obchoduje s väčším množstvom výrobkov; domnieva sa, že úzka spolupráca medzi svetovými regulačnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov má pri riešení problémov, ktoré vznikajú v dôsledku zložitosti dodávateľských reťazcov a zvýšeného objemu obchodu, kľúčový význam;

11.  žiada Komisiu, aby prehĺbila medzinárodnú spoluprácu v rámci Medzinárodnej skupiny pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov (ICPSC) na účel výmeny osvedčených postupov a spoločného zastavenia výroby nebezpečných výrobkov v tretích krajinách, ktoré sú určené na vývoz na európsky vnútorný trh;

Revízia GPSD
Zosúladenie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GSPD) a nového legislatívneho rámca – nové nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom

12.  podporuje revíziu GSPD a nariadenia (ES) č 765/2008, pokiaľ ide o definície a povinnosti hospodárskych subjektov podľa vymedzenia v rozhodnutí č. 768/2008/ES, pričom by sa malo predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži, najmä pre MSP; domnieva sa, že existencia jedného nariadenia je jediným spôsobom na zabezpečenie jediného systému dohľadu nad trhom pre všetky výrobky; nalieha preto na Komisiu, aby zriadila jediný systém dohľadu nad trhom pre všetky výrobky, ktorý by vychádzal z jedného legislatívneho aktu vzťahujúceho sa na GSPD aj nariadenie (ES) č 765/2008; domnieva sa, že tento nový legislatívny akt sa mal vytvoriť s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom, pričom by mal objasňovať právny základ a zohľadňovať ustanovenia, ktoré sú komplexnejšie spracované v oboch existujúcich legislatívnych aktoch;

13.  žiada zosúladenie požiadaviek na vysledovateľnosť výrobkov, ktoré sa uvádzajú v GPSD, s novým legislatívnym rámcom, aby bol zaručený súdržný systém vysledovateľnosti, ktorý zabráni vzniku ďalšej byrokracie;

14.  žiada Komisiu, aby zvážila možnosť vypracovania presnejších kritérií hodnotenia bezpečnosti a rizík vyplývajúcich z nesúladu výrobkov s právnymi predpismi EÚ;

Doplňujúce špecifické zmeny k smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD)

15.  považuje za problematické, že na výrobky, s ktorými narábajú poskytovatelia služieb, sa platná GPSD nevzťahuje, t. j že všeobecné požiadavky bezpečnosti sa uplatňujú, keď s výrobkom narába spotrebiteľ v priestoroch poskytovateľa služieb, ale nie vtedy, keď s tým istým výrobkom narába poskytovateľ služieb; zdôrazňuje, že túto právnu medzeru treba vyplniť;

16.  žiada zjednodušenie európskych právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, najmä so zreteľom na ciele iniciatív Komisie „lepšia tvorba práva“ a „najskôr myslieť na malých“ vymedzené v oznámení nazvanom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, a naliehavo požaduje, aby boli do prepracovaného návrhu zahrnuté aj ustanovenia o imitáciách potravín;

17.  žiada (popri odkazoch na deti a starších ľudí, ktoré sa už uvádzajú) aj vloženie odkazu na osoby so zdravotným postihnutím, aby bola zaručená bezpečnosť čo najširšej škály zvlášť zraniteľných spotrebiteľov;

18.  vyzýva Komisiu, aby do návrhu zaradila aj povinnosť výrobcov vykonávať v štádiu navrhovania výrobkov analýzu rizika; žiada, aby v prípade zistenie akéhokoľvek rizika bolo takéto riziko zaznamenané a sprístupnené verejným orgánom;

Núdzové opatrenia Spoločenstva

19.  zdôrazňuje potrebu účinnejšieho regulačného rámca, ktorý umožní rýchle zásahy a spoľahlivé dlhodobé riešenia bez toho, aby sa politické rozhodnutia delegovali na normalizačné orgány alebo na Komisiu pri absencii jasného súboru základných politických požiadaviek, ako je to v prípade harmonizovaných právnych predpisov;

Vysledovateľnosť

20.  zdôrazňuje, že výrobky, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo, treba čo najskôr natrvalo stiahnuť z obehu alebo odstrániť z trhu a že sa musí zabezpečiť ich vysledovateľnosť v celom dodávateľskom reťazci, čo si vyžaduje dostatok zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spoľahlivú vysledovateľnosť vo všetkých fázach životného cyklu výrobku a zároveň dbať na to, aby to neviedlo k nárastu administratívnej záťaže;

22.  zdôrazňuje dôležitosť vysledovateľnosti výrobkov a sledovacieho označenia na určenie krajiny pôvodu výrobku a zodpovedného výrobcu;

23.  trvá na účinnom presadzovaní identifikačných postupov, ktoré sú už zavedené; nabáda Komisiu, aby urobila posúdenie a vyhodnotenie využívania nových technológií, pričom však podotýka, že využitie týchto nových technológií by malo byť primerané a nemalo ohrozovať súkromie, bezpečnosť a ochranu spotrebiteľa;

24.  zdôrazňuje však, že v rámci trhu EÚ by nemalo byť ako oficiálny systém/metóda vysledovateľnosti stanovené jediné technické riešenie, a požaduje celkovú primeranosť;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a ďalej posilniť výmenu informácií systému RAPEX o nebezpečných výrobkoch pochádzajúcich z tretích krajín (ako Čína a India) a vyhodnotiť najnovšie štúdie uskutočnené v rámci tohto systému;

RAPEX

26.  uznáva, že systém RAPEX je užitočný a účinný nástroj na šírenie informácií medzi členskými štátmi o opatreniach prijatých v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, je však presvedčený, že tento nástroj možno ďalej zdokonaľovať;

27.  vyzýva Komisiu, aby umožnila odborníkom na bezpečnosť výrobkov, výrobcom, obchodným a spotrebiteľským organizáciám a vnútroštátnym orgánom prístup k všetkým príslušným informáciám, pričom sa zabezpečí potrebná dôvernosť informácií; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o systéme RAPEX a o vyzývacích systémoch EÚ mimo územia EÚ;

28.  víta vznik nových usmernení pre systém RAPEX, ktoré prispejú k zlepšeniu jeho fungovania; vyzýva Komisiu, aby zosúladila novú metódu hodnotenia rizika s metódami, ktoré platia pre harmonizované výrobky, s cieľom pomôcť orgánom dohľadu nad trhom v ich činnosti;

29.  vyzýva Komisiu, aby objasnila zaradenie výrobkov „s vážnym rizikom“ v oznámeniach systému RAPEX;

30.  konštatuje, že spotrebiteľské výrobky umiestňované na európskom vnútornom trhu prichádzajú čoraz viac z tretích krajín; je obzvlášť znepokojený tým, že každoročne narastá počet oznámení v systéme RAPEX v súvislosti s výrobkami čínskeho pôvodu, ktoré tvoria viac než polovicu oznámení v tomto systéme, pričom sa v 20 % prípadov ukazuje, že nie je možné zistiť výrobcu týchto výrobkov; požaduje preto, aby sa v tomto smere vynaložilo zvýšené medzinárodné úsilie, a víta spoluprácu v oblasti stratégií vysledovateľnosti výrobkov medzi EÚ, Čínou a USA; víta každú podporu, školenia a semináre organizované orgánmi EÚ a Číny na zlepšenie bezpečnosti výrobkov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby viacročné programy tieto výzvy riešili;

31.  vyzýva Komisiu, aby zvážila užitočnosť vytvorenia systému podobného systému RAPEX – Čína pre ďalších obchodných partnerov, predovšetkým pre tých, ktorých výrobky boli zaregistrované v systéme RAPEX;

32.  žiada Komisiu, aby do systému RAPEX alebo iného vhodného systému na úrovni EÚ začlenila pokuty za porušovanie predpisov členskými štátmi s cieľom zaručiť transparentnosť a stimuly pre všetky zainteresované strany;

Internetový predaj a clo

33.  je znepokojený ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú orgány dohľadu nad trhom pri prijímaní opatrení proti nebezpečným výrobkom predávaným prostredníctvom internetu;

34.  víta projekt Komisie C2013 v oblasti bezpečnosti výrobkov, ktorého výsledkom budú usmernenia pre colnú kontrolu v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila colným orgánom konkrétne nástroje na riešenie problémov primeranej kontroly dovážaných výrobkov; žiada ďalšie zintenzívnenie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva;

35.  uvedomuje si, že sa zvyšuje počet výrobkov z tretích krajín kupovaných spotrebiteľmi prostredníctvom internetu, ktoré nespĺňajú európske normy, čím ohrozujú bezpečnosť a zdravie spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby posilnila a štandardizovala colné kontroly v prípade výrobkov kúpených prostredníctvom internetu a uskutočňovala dohľad nad trhom, pričom bude osobitnú pozornosť venovať výrobkom, ktoré môžu spotrebiteľom spôsobiť priamu ujmu, ako sú napr. farmaceutické a potravinové výrobky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné riešenia tohto problému s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov v elektronický obchod;

36.  vyzýva Komisiu a orgány členských štátov, aby zabezpečili vhodnú odbornú prípravu úradníkov s cieľom zabezpečiť tak lepšie odhaľovanie výrobkov, ktoré predstavujú riziko; naliehavo žiada, aby sa skvalitnila spolupráca colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom predtým, ako sa výrobky uvedú na trh, čo si aj tu vyžaduje viacročný program;

37.  vyzýva Komisiu a príslušné vnútroštátne orgány, aby ďalej vyvíjali kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na spotrebiteľov s cieľom informovať ich o riziku nákupu falšovaných výrobkov, predovšetkým prostredníctvom internetu;

Normalizácia

38.  zdôrazňuje potrebu, aby sa orgány dohľadu nad trhom systematicky zapájali do procesu vytvárania bezpečnostných noriem, pretože ide o vhodný spôsob ako zabezpečiť začlenenie ich vedomostí do procesu vytvárania noriem a dosiahnuť lepšie chápanie noriem, čím sa zaistí, aby dobrovoľné dodržiavanie noriem prispievalo k zvýšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľov, ako aj posilneniu právnej istoty tak, že sa orgánom členských štátov umožní správny výklad a uplatňovanie európskych noriem;

39.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila jednoznačnosť mandátov v oblasti vypracúvania noriem a zvážila iné spôsoby postupného zdokonaľovania a integrácie vnútroštátnych a európskych systémov normalizácie v neharmonizovanej oblasti s dôrazom na zapojenie MSP, pričom by sa mali zachovať hlavné prvky súčasnej štruktúry;

40.  naliehavo žiada zlepšenie súčasných platných postupov Komisie na vytvorenie mandátov na vypracovanie európskych noriem s cieľom zaručiť rýchlu a účinnejšiu reakciu na nové alebo vznikajúce riziká; zdôrazňuje však, že ustanovenie nových alebo zmenených postupov by malo podliehať aj kontrole Parlamentu; zdôrazňuje, že Parlament by mal mať takisto právo kontrolovať postupy preberania alebo uplatňovania medzinárodných, neeurópskych a iných noriem;

41.  vyzýva európske organizácie pre normalizáciu a Komisiu, aby preskúmali všetky systémy, ktoré by mohli urýchliť proces vypracovania noriem, pričom sa zabezpečí náležité zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, ako je zavedenie zrýchleného postupu alebo možnosť Komisie zverejniť odkazy na existujúce európske normy alebo normy ISO vypracované mimo mandátu Komisie v prípade, že sa o takýchto normách uvažuje ako o normách, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa alebo sa zameriavajú na špecifické riziko a predstavujú dočasné opatrenie, kým nie je k dispozícii trvalé riešenie;

42.  žiada, aby sa skvalitnil mandát Komisie na normalizáciu s cieľom umožniť európskym organizáciám pre normalizáciu, aby vypracovali európske normy spĺňajúce technické požiadavky, v prípade ktorých sa dosahuje alebo hodnotí súlad s politickým rozhodnutím; v tomto ohľade sa domnieva, že je potrebné zlepšiť zapojenie a spoluprácu medzi Európskou komisiou a európskymi organizáciami pre normalizáciu v rámci postupu ich vypracúvania; keďže tieto organizácie pracujú na základe konsenzu, považuje z hľadiska riadneho fungovania systému za rozhodujúce, aby sa politické otázky riešili na úrovni vytvárania politík a neprenášali sa na Európsku komisiu, normalizačné orgány alebo akékoľvek iné vynucovacie orgány;

43.  žiada, aby sa do GPSD doplnil postup vznesenia formálnej námietky voči norme, ako je to v rozhodnutí č. 768/2008/ES; domnieva sa, že tento postup by malo byť možné použiť aj pred zverejnením normy v Úradnom vestníku EÚ, ale nemal by slúžiť ako náhrada pre členské štáty, čo sa týka výrazne väčšieho zapojenia ich orgánov dohľadu nad trhom do systému normalizácie;

44.  vyzýva Komisiu a všetky zainteresované strany, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť európskeho systému normalizácie, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a viacročného finančného plánovania, pretože je to potrebné na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti tohto systému;

45.  vyzýva Komisiu na prijatie ďalších krokov v súlade s novým legislatívnym rámcom, aby sa tak mohli posilniť potrebné preskúmania;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30. (3) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82. (4) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2010, s. 1.