Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/0229(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0265/2010

Predkladané texty :

A7-0265/2010

Rozpravy :

PV 13/12/2010 - 18
CRE 13/12/2010 - 18

Hlasovanie :

PV 14/12/2010 - 9.18
CRE 14/12/2010 - 9.18
Vysvetlenie hlasovaní
PV 24/03/2011 - 6.12
CRE 24/03/2011 - 6.12

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0115

Prijaté texty
PDF 608kWORD 149k
Štvrtok, 24. marca 2011 - Brusel
Zjednotený postup vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a prácu ***I
P7_TA(2011)0115A7-0265/2010
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (KOM(2007)0638 – C6-0470/2007 – 2007/0229(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0638),

–  so zreteľom na článok 63 ods. 3 písm. a) a článok 67 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0470/2007),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 20. novembra 2008(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 79 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júla 2008(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júna 2008(3),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 56 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0265/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 240.
(2) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114.
(3) Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 20.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. marca 2011 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte
[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122, pokiaľ nie je uvedené inak]
P7_TC1-COD(2007)0229

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Na účely postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)  Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 uznala potrebu harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich podmienky prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. V tejto súvislosti zdôraznila, že Únia by mala zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členského štátu a že dôraznejšia integračná politika by mala smerovať k tomu, aby im poskytla práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov Únie. Európska rada preto požiadala Radu, aby urýchlene prijala právne nástroje na základe návrhov Komisie. Potreba dosiahnuť ciele vymedzené v Tampere bola opätovne potvrdená v Štokholmskom programe, ktorý prijala Európska rada 10. a 11. decembra 2009(4).

(3)  ▌ Ustanovenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí vedúceho k jednotnému povoleniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj pracovné povolenie a získanému v rámci jedného administratívneho postupu by malo prispieť k zjednodušeniu a väčšej harmonizácii ▌ pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch. Niektoré členské štáty už zaviedli takéto zjednodušenie postupu, uskutočnili kroky na zefektívnenie vybavovania pre prisťahovalcov aj pre ich zamestnávateľov a umožnili jednoduchšiu kontrolu oprávnenosti ich pobytu a zamestnania.

(4)  S cieľom umožniť prvotný vstup na svoje územie by členské štáty mali byť schopné v primeranej lehote vydať jednotné povolenie alebo, ak vydávajú takéto povolenia výlučne na svojom území, vízum.

(5)  Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúcich postupy posudzovania žiadostí o jednotné povolenie. Tieto postupy by mali byť efektívne a zvládnuteľné, mali by zohľadňovať bežné pracovné zaťaženie administratívy členských štátov, a zároveň by mali byť transparentné a spravodlivé, aby sa dotknutým osobám ponúkla primeraná právna istota.

(6)  Podmienky a kritériá, na základe ktorých možno žiadosť o jednotné povolenie zamietnuť, by mali byť objektívne a ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane povinnosti dodržiavať zásadu preferencie Únie vyjadrenú najmä v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení zo 16. apríla 2003 a z 25. apríla 2005. Akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí žiadosti by malo byť riadne odôvodnené.

(7)  Jednotné povolenie by malo byť vyhotovené v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov(5), ktoré umožňuje členským štátom uviesť v ňom dodatočné informácie, najmä o tom, či je daná osoba oprávnená pracovať. Aj z dôvodov lepšej kontroly migrácie by členské štáty mali nielen v jednotnom povolení, ale vo všetkých vydaných povoleniach na pobyt uvádzať informácie týkajúce sa akéhokoľvek oprávnenia pracovať bez ohľadu na typ povolenia alebo pobytu, na základe ktorých bol štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie členského štátu a umožnil sa mu prístup na trh práce tohto členského štátu ▌.

(8)  Povinnosťou členských štátov určiť, či žiadosť o jednotné povolenie podáva štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ, by nemala byť dotknutá žiadna úprava vyžadujúca účasť oboch v konaní. Členské štáty by mali rozhodnúť, či žiadosť o jednotné povolenie má byť podaná v hostiteľskom členskom štáte alebo z tretej krajiny. Ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je dovolené podať žiadosť z tretej krajiny, členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadosť mohol podať zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte.

(9)  Ustanovenia tejto smernice o povoleniach na pobyt na iné ako pracovné účely by sa mali vzťahovať iba na formát takýchto povolení a nemali by byť nimi dotknuté vnútroštátne pravidlá alebo pravidlá Únie o postupoch prijímania a postupoch vydávania takýchto povolení.

(10)  Ustanovenia tejto smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí a jednotnom povolení by sa nemali uplatňovať na jednotné a dlhodobé víza.

(11)  Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikácie ani čas potrebný na vydanie víza. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov.

(12)  Určením príslušného orgánu podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti ostatných orgánov a prípadne sociálnych partnerov, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia o nej.

(13)  Ustanoveniami tejto smernice nie je dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o prijímaní štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vykonávania zamestnania, vrátane počtu takto prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

(14)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc),(6) a s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda)(7) by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného cestovného dokladu a jednotného povolenia vydaného členským štátom plne uplatňujúcim schengenské acquis, malo umožniť vstúpiť a voľne sa pohybovať na území členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

(15)  V prípade neexistencie právnych predpisov Únie sa práva štátnych príslušníkov tretích krajín líšia v závislosti od členského štátu, v ktorom pracujú, a od ich štátnej príslušnosti. ▌S cieľom naďalej rozvíjať zrozumiteľnú prisťahovaleckú politiku, zmenšovať rozdiely v právach občanov Únie a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne pracujú v členskom štáte, a doplniť existujúce acquis v oblasti prisťahovalectva by sa mal ustanoviť súbor práv, konkrétne formou vymedzenia oblastí politiky, kde sa pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí boli v súlade s právom prijatí do členského štátu, ale zatiaľ nemajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom, zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi daného štátu. Cieľom týchto ustanovení je zaviesť rovnaké minimálne podmienky v rámci Únie a uznať, že títo štátni príslušníci tretích krajín legálne pracujúci v členskom štáte podporujú svojou prácou a daňami európske hospodárstvo, a tieto ustanovenia majú slúžiť aj ako záruka obmedzenia neférovej konkurencie medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi a štátnymi príslušníkmi tretích krajín vyplývajúcej z prípadného zneužívania štátnych príslušníkov tretích krajín. Pod pojmom „pracovník z tretej krajiny“ by sa v tejto smernici mal rozumieť, bez toho, aby bol dotknutý výklad pojmu zamestnanecký pomer v iných právnych aktoch Únie, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu, má zákonný pobyt a má povolenie pracovať tam v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123]

(16)  Na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú v členskom štáte oprávnený pobyt a pracujú v ňom, by sa mal vzťahovať prinajmenšom rovnaký spoločný súbor práv vo forme rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, a to bez ohľadu ne to, na aký účel alebo na akom základe boli pôvodne prijatí. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach špecifikovaných v tejto smernici by sa malo priznať nielen tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu na účel zamestnania, ale aj tým, ktorí boli prijatí na iné účely a bol im umožnený prístup na trh práce v tomto členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie, vrátane tých, ktorí boli prijatí v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(8), so smernicou Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby(9) alebo so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(10).

(17)  Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES(11), sa táto smernica nevzťahuje vzhľadom na ich výsadné postavenie a špecifický typ ich povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom – EÚ“.

(18)  Táto smernica sa nevzťahuje na vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín ▌. To by však nemalo brániť štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, ktorí v ňom legálne pracujú a ktorí sú vyslaní do iného členského štátu v tom, aby bolo s nimi naďalej rovnako zaobchádzané ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu pôvodu počas trvania vyslania, pokiaľ ide o podmienky zamestnania, ktorých sa netýka uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES zo 16. decembra 1996 týkajúcej sa vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb(12) ▌. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 124]

(19)  Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu ▌ na sezónne práce, by sa táto smernica nemala vzťahovať vzhľadom na ich dočasné postavenie.

(20)  Právo na rovnaké zaobchádzanie vo vymedzených oblastiach politiky by malo byť pevne spojené s oprávneným pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny a s umožnením jeho prístupu na trh práce v členskom štáte, čo je zapísané v jeho jednotnom povolení zahŕňajúcom povolenie na pobyt aj pracovné povolenie a v povoleniach na pobyt vydaných na iné účely a obsahujúcich informácie o povolení pracovať.

(21)  Pojem pracovné podmienky treba na účely tejto smernice rozumieť tak, že pokrýva prinajmenšom mzdu a ukončenie pracovného pomeru, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovný čas a dovolenku, s ohľadom na akékoľvek platné kolektívne zmluvy. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 125]

(22)  Odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, by mali byť uznané rovnako ako kvalifikácie občanov Únie a kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine by mali byť zohľadnené v súlade s ustanoveniami smernice 2005/36/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(13). Právom pracovníkov z tretích krajín na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o diplomy, osvedčenia a iné odborné kvalifikácie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, nie je dotknutá právomoc členských štátov umožniť týmto pracovníkom z tretích krajín vstup na svoj pracovný trh. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 126]

(23)  Pracovníkom z tretích krajín by mali byť poskytnuté rovnaké podmienky, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie. Oblasti sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(14). Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie sa vzťahujú aj na pracovníkov prichádzajúcich do členského štátu priamo z tretej krajiny. Napriek tomu by však táto smernica nemala priznávať pracovníkom z tretích krajín práva nad úroveň tých, ktoré sú už teraz ustanovené v existujúcich práve Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa vo vzťahu k členským štátom nachádzajú v cezhraničnej situácii. Touto smernicou by sa navyše nemali priznávať práva v súvislosti so situáciami, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ako napríklad pokiaľ ide o rodinných príslušníkov s pobytom v tretej krajine. Tato smernica priznáva práva iba v súvislosti s tými rodinnými príslušníkmi, ktorí sa zlúčia s pracovníkom z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte v záujme zlúčenia rodiny, alebo s tými rodinnými príslušníkmi, ktorí už majú oprávnený pobyt v členskom štáte spoločne s pracovníkom z tretej krajiny. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 127]

(24)  Právo Únie neobmedzuje právomoc členských štátov ustanovovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Keďže neexistuje harmonizácia na úrovni Únie, podmienky priznávania dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a dobu ich poskytovania stanovuje právo jednotlivých členských štátov. Pri uplatňovaní tejto právomoci by však mali členské štáty postupovať v súlade s právom Únie. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 128]

(25)  Členské štáty by mali priznať rovnaké zaobchádzanie aspoň štátnym príslušníkom z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo ktorí sú po minimálnej dobe zamestnania evidovaní ako nezamestnaní. Žiadnymi obmedzeniami rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva priznané v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti(15). [pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130]

(26)  Rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín nezahŕňa opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú financované v rámci systémov sociálnej pomoci. [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 129]

(27)  Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia štátnym príslušníkom tretích krajín, aby mohli pracovať na území členského štátu, a zabezpečenie práv štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii.

(29)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia obsiahnuté v právnych predpisoch Únie a medzinárodných nástrojoch.

(30)  Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti, sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, viery alebo náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, najmä v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(16), a so smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(17).

(31)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijímaní tejto smernice a preto ňou nie sú viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(32)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje:

   a) zjednotený postup vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa mohli zdržiavať na účely vykonávania zamestnania na území členského štátu, a zjednodušiť tým postupy ich prijímania a uľahčiť kontrolu ich postavenia, a
   b) spoločný súbor práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, bez ohľadu na účel, na ktorý boli pôvodne prijatí na územie členského štátu, založený na zásade rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi daného členského štátu.

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov pokiaľ ide o prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na ich pracovný trh.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   a) „štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;
   b) „pracovník z tretej krajiny“ je každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu, má zákonný pobyt v tomto členskom štáte a povolenie pracovať v tomto členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnym právom alebo praxou; [pozmeňujúci a doplňujúci návrh 131]
   c) „jednotné povolenie“ je povolenie na pobyt vydané orgánmi členského štátu, ktoré štátnemu príslušníkovi tretej krajiny umožňuje oprávnene sa ▌ zdržiavať na jeho území na účely vykonávania zamestnania;
   d) „zjednotený postup vybavovania žiadostí“ je akýkoľvek postup založený na jednotnej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľa o vydanie povolenia na pobyt a na zamestnanie na území členského štátu vedúci k rozhodnutiu vydanému vo veci tejto žiadosti o vydanie jednotného povolenia ▌.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na:

   a) štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt na území členského štátu, aby tam mohli vykonávať zamestnanie;
   b) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na iné účely ako na vykonávanie zamestnania podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, sú oprávnení pracovať a vydalo sa im povolenie na pobyt v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002; a
   c) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na účely vykonávania zamestnania v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

   a) ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatnili alebo uplatňujú svoje právo na slobodu pohybu v rámci Únie, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(18);
   b) ktorí rovnako ako ich rodinní príslušníci a bez ohľadu na štátnu príslušnosť majú na základe dohôd medzi Úniou alebo medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a treťou krajinou na druhej strane právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie;
   c) ktorí sú vyslaní;
   d) ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí na územie členského štátu na účely vykonávania zamestnania ako zamestnanci presunutí v rámci spoločnosti;
   e) ktorí požiadali o prijatie alebo boli prijatí na územie členského štátu ako sezónni pracovníci alebo „au pair“;
   f) ktorí sú oprávnení sa zdržiavať v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom postavení;
   g) ktorí sú osobami pod medzinárodnou ochranou podľa smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany(19), alebo ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu podľa uvedenej smernice, ale o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;
   h) ktorí sú osobami pod ochranou v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu, alebo ktorí požiadali o ochranu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami alebo postupmi členského štátu, ale o ich žiadosti sa s konečnou platnosťou nerozhodlo;
  

   i) ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou 2003/109/ES;
   j) ktorých vyhostenie bolo pozastavené zo skutkových alebo právnych dôvodov;
   k) ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako samostatne zárobkovo činné osoby;
   l) ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí ako námorníci na účely zamestnania alebo práce akejkoľvek povahy na palube lode zaregistrovanej v členskom štáte alebo plaviacej sa pod jeho vlajkou.

3.  Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že kapitola II tejto smernice sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na území členského štátu na obdobie najviac šiestich mesiacov alebo ktorí boli prijatí do tohto členského štátu na účely štúdia.

4.  Ustanovenia kapitoly II tejto smernice sa nevzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na základe víza.

Kapitola II

Zjednotený postup vybavovania žiadostí a jednotné povolenie

Článok 4

Zjednotený postup vybavovania žiadostí

1.  Žiadosť o jednotné povolenie sa podáva v rámci zjednoteného postupu vybavovania žiadostí. Členské štáty určia, či má žiadosti o jednotné povolenie podávať štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ. Členské štáty môžu tiež povoliť podať žiadosť ktorémukoľvek z nich. Ak má žiadosť podať štátny príslušník tretej krajiny, členské štáty povolia možnosť podania žiadosti z tretej krajiny alebo, ak to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, na území členského štátu, do ktorého žiadateľ už bol zákonne prijatý.

2.  Členské štáty žiadosť posúdia a prijmú rozhodnutie o udelení, úprave alebo obnovení jednotného povolenia, ak žiadateľ spĺňa podmienky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie. Rozhodnutie o udelení, úprave alebo obnovení jednotného povolenia predstavuje jednotný administratívny postup pozostávajúci z povolenia na pobyt a pracovného povolenia ▌.

3.  Zjednoteným postupom vybavovania žiadostí nie je dotknutý postup udeľovania víz, ktorý môže byť povinný na účely prvotného vstupu.

4.  Členské štáty vydávajú jednotné povolenie v prípade splnenia ustanovených podmienok tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí požiadali o prijatie, a tým štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už boli prijatí a ktorí podávajú žiadosť o obnovenie alebo úpravu ich povolenia na pobyt po nadobudnutí účinnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov.

Článok 5

Príslušný orgán

1.  Členský štát vymenuje orgán príslušný na prijímanie žiadostí a vydávanie jednotných povolení.

2.  Príslušný orgán žiadosť spracuje a prijme rozhodnutie vo veci žiadosti čo najskôr a v každom prípade nie neskôr ako tri mesiace od dátumu podania žiadosti.

Časovú lehotu uvedenú v prvom pododseku možno predĺžiť vo výnimočných prípadoch v súvislosti so zložitosťou skúmania žiadosti.

Dôsledky vyplývajúce z neprijatia rozhodnutia v lehote uvedenej v tomto článku sa určia vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu.

3.  Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi písomne v súlade s postupmi oznamovania ustanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

4.  Ak sú podporné údaje alebo dokumenty k žiadosti podľa kritérií špecifikovaných vo vnútroštátnom práve neúplné, príslušný orgán písomne oznámi žiadateľovi, aké dodatočné informácie alebo dokumenty od neho vyžaduje, a môže stanoviť primeranú lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 2 sa pozastavuje dovtedy, kým orgánom nie sú doručené požadované dodatočné informácie. Ak dodatočné informácie alebo dokumenty nie sú poskytnuté v stanovenej lehote, žiadosť môže byť zamietnutá.

Článok 6

Jednotné povolenie

1.  Členské štáty vydávajú jednotné povolenie v jednotnom formáte ustanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002 a uvádzajú v ňom informácie týkajúce sa oprávnenia pracovať v súlade s písmenom a) položkami 7.5 – 9 jeho prílohy.

2.  Členské štáty pri vydávaní jednotného povolenia nevydávajú žiadne dodatočné povolenia ▌ ako dôkazy povolenia prístupu na trh práce.

Článok 7

Povolenia na pobyt vydané na iné ako pracovné účely

Pri vydávaní povolení na pobyt v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002 členské štáty:

   a) uvedú v povolení na pobyt informácie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia a
   b) nevydávajú žiadne dodatočné povolenia ▌ ako dôkaz povolenia prístupu na trh práce.

Článok 8

Opravné prostriedky

1.  V prípade zamietnutia žiadosti, neupravenia či neobnovenia alebo odňatia jednotného povolenia na základe kritérií ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie sa v písomnom oznámení uvedú dôvody.

2.  Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, ▌ neupravení, neobnovení ▌ alebo odňatí jednotného povolenia musí byť v danom členskom štáte preskúmateľné na základe opravného prostriedku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. V písomnom oznámení sa uvedie súd alebo administratívny orgán, na ktorý sa môže príslušná osoba obrátiť s opravným prostriedkom, a časová lehota na podanie opravného prostriedku.

3.  Žiadosť možno považovať za neprípustnú z dôvodu počtu prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich na účely vykonávania zamestnania a z tohto dôvodu sa nemusí vybaviť.

Článok 9

Prístup k informáciám

Členské štáty na požiadanie poskytujú štátnym príslušníkom tretích krajín a ich budúcim zamestnávateľom primerané informácie o dokumentoch, ktoré sú potrebné na podanie úplnej žiadosti.

Článok 10

Poplatky

Členské štáty môžu od žiadateľov žiadať zaplatenie poplatku ▌. V prípade potreby členské štáty vyberajú poplatok za vybavenie žiadostí v súlade s touto smernicou. Výška takéhoto poplatku musí byť primeraná a môže byť založená na nákladoch skutočne poskytnutých služieb za spracúvanie žiadostí a vydávanie povolení.

Článok 11

Práva vyplývajúce z jednotného povolenia

Ak sa jednotné povolenie vydalo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, počas obdobia platnosti, oprávňuje držiteľa minimálne na:

   a) vstup ▌a pobyt na území členského štátu, ktorý vydal jednotné povolenie, za predpokladu, že držiteľ spĺňa všetky požiadavky na prijatie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;
  

   b) slobodný prístup na celé územie členského štátu, ktorý vydal jednotné povolenie, v rámci obmedzení ustanovených vo vnútroštátnom práve ▌;
   c) vykonávanie konkrétneho zamestnania povoleného v jednotnom povolení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;
   d) to, aby bol informovaný o svojich vlastných právach spojených s jednotným povolením, ktoré mu priznáva táto smernica a/alebo vnútroštátne právo.

Kapitola III

Právo na rovnaké zaobchádzanie

Článok 12

Práva

1.  S pracovníkmi z tretích krajín uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, v ktorom majú pobyt, pokiaľ ide o:

   a) pracovné podmienky vrátane mzdy, ukončenia pracovného pomeru, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
   b) slobodu združovania, zapojenia a členstva vo vzťahu k organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov, alebo k akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných takýmito organizáciami bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a bezpečnosti štátu;
   c) vzdelávanie a odbornú prípravu;
   d) uznávanie diplomov, osvedčení a ďalších odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;
   e) oblasti sociálneho zabezpečenia vymedzené v nariadení (ES) č. 883/2004; [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 132]
  

   f) daňové výhody za predpokladu, že pracovník je na daňové účely v príslušnom členskom štáte vedený ako daňovník; [pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 133]
   g) prístup k verejne dostupnému tovaru a službám a k dodávke tohto tovaru a poskytovaniu týchto služieb, vrátane prístupu k metódam pri získavaní bývania a k pomoci a poradenským službám ponúkaným úradmi práce podľa vnútroštátneho práva, bez toho, aby tým bola dotknutá zmluvná sloboda v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie.[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 134]

2.  Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi:

  a) podľa odseku 1 písm. c):

[pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 136]
   obmedzením jeho uplatňovania na tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú alebo boli zamestnaní;[pozmeňujúci a doplňujúci návrh 135]
   vylúčením tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí boli prijatí na ich územie v súlade so smernicou 2004/114/ES;
   vylúčením študijných a sociálnych grantov a pôžičiek alebo iných grantov a pôžičiek;
   stanovením osobitných požiadaviek vrátane ovládania jazyka a úhrady poplatkov za štúdium, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, so zreteľom na prístup k vysokoškolskému a nadstavbovému vzdelávaniu, ktoré nie je priamo spojené s konkrétnym zamestnaním;
   b) obmedzením práv priznaných v odseku 1 písm. e) pre pracovníkov z tretích krajín, no neobmedzením takýchto práv pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú v danom čase zamestnaní, alebo ktorí boli zamestnaní aspoň šesť mesiacov a sú evidovaní ako nezamestnaní.

Členské štáty môžu navyše rozhodnúť, že odsek 1 písm. e) o rodinných dávkach sa nebude uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oprávnení pracovať na území členského štátu po dobu nepresahujúcu 6 mesiacov, na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na územie členského štátu za účelom štúdia, alebo na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie na zamestnanie na základe víza;

[pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 137]

   c) podľa odseku 1 písm. f), pokiaľ ide o daňové úľavy, obmedzením jeho uplatňovania na prípady, v ktorých sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu rodinných príslušníkov pracovníka z tretej krajiny, pre ktorých požiadal o dávky, nachádza na území daného členského štátu;[pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 122 a 140]
  d) podľa odseku 1 písm. g):
   obmedzením jeho uplatňovania na tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní;
   obmedzeným prístupom k bývaniu.

3.  Právom na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 1 nie je dotknuté právo členského štátu odňať povolenie na pobyt vydané v súlade s touto smernicou, povolenie na pobyt vydané na iný účel ako vykonávanie zamestnania alebo akékoľvek iné pracovné povolenie v členskom štáte, alebo zamietnuť obnovenie takéhoto povolenia.

4.  Pracovníci z tretích krajín, ktorí sa sťahujú do tretej krajiny, alebo pozostalí po takýchto pracovníkoch s pobytom v tretej krajine, ktorých práva sú od týchto pracovníkov odvodené, poberajú zákonné dávky v súvislosti so starobou, invaliditou a úmrtím, založené na predchádzajúcom zamestnaní pracovníka a nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi vymedzenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, a to za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, ak sa sťahujú do tretej krajiny. [pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141]

Článok 13

Priaznivejšie ustanovenia

1.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

   a) práva Únie vrátane dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi Úniou alebo Úniou a členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na druhej strane;
   b) dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.  Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, priaznivejšie ustanovenia.

Kapitola IV

Záverečné ustanovenia

Článok 14

Informovanie verejnosti

Každý členský štát dá širokej verejnosti k dispozícii pravidelne aktualizovaný súbor informácií týkajúcich sa podmienok prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie a podmienok ich pobytu na jeho území na účely vykonávania zamestnania.

Článok 15

Podávanie správ

1.  Komisia pravidelne, a prvýkrát do ...(20), predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhuje akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré považuje za potrebné.

2.  Členské štáty každý rok, a prvýkrát do 1. júla ...(21)*, poskytnú Komisii ▌ štatistické údaje o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo počas predchádzajúceho roka udelené ▌ jednotné povolenie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(22).

Článok 16

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ….(23). Bezodkladne oznámia Komisii znenia týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114.
(2) Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 20.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. marca 2011.
(4) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.
(8) Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.
(9) Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.
(10) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.
(11) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.
(12) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(14) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1.
(16) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(17) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(18) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(19) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.
(20)* Tri roky od dátumu uvedeného v článku 16.
(21)** Jeden rok od skončenia lehoty na transpozíciu tejto smernice.
(22) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23.
(23)* Ú. v. prosím vložte dátum: ...

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia