Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0189/2011

Predkladané texty :

A7-0189/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/06/2011 - 6.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0255

Prijaté texty
PDF 178kDOC 129k
Streda, 8. júna 2011 - Štrasburg Finálna verzia
66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov
P7_TA(2011)0255A7-0189/2011

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 8. júna 2011 k 66. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2011/2030(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä jej článok 34,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rade o prioritách Európskej únie na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktorý predložil Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE (B7-0072/2011),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. marca 2010 k 65. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1) ,

–  so zreteľom na priority EÚ na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré Rada prijala 25. mája 2010(2) ,

–  so zreteľom na 65. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), najmä na jeho rezolúcie o medzinárodnej spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci v prípade prírodných katastrof, od pomoci k rozvoju(3) , o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike(4) , o situácii v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(5) , o podpore demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku(6) , o podpore mieru ako nevyhnutnej podmienky plného uplatňovania všetkých ľudských práv všetkými(7) , o zlepšovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti ľudských práv(8) , o operačných činnostiach na rozvoj systému Organizácie Spojených národov(9) , o úlohe Organizácie Spojených národov pri podpore rozvoja v kontexte globalizácie a vzájomnej závislosti(10) , o smerovaní k novému medzinárodnému hospodárskemu poriadku(11) , o spolupráci medzi Organizáciou Spojených národov, národnými parlamentmi a Medziparlamentnou úniou(12) , o Organizácii Spojených národov v rámci globálneho riadenia(13) , o smerovaní k vybudovaniu sveta bez jadrových zbraní: urýchlenie vykonávania záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia(14) , o preskúmaní štruktúry Organizácie Spojených národov na upevnenie mieru(15) a o plnení sľubu: zjednotení v záujme dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia(16) ,

–  so zreteľom na návrh rezolúcie zo 14. septembra 2010(17) a rezolúciu(18) VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov z 3. mája 2011,

–  so zreteľom na hodnotiacu konferenciu z roku 2010, na ktorej sa zúčastnili strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a na preskúmanie rozvojových cieľov tisícročia, Komisiu pre upevnenie mieru a Radu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na správu predloženú sprostredkovateľmi o preskúmaní Komisie pre upevnenie mieru s názvom Preskúmanie štruktúry OSN na upevnenie mieru(19) ,

–  so zreteľom na nový orgán OSN pre rodovú rovnosť (orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien – OSN Ženy),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva s názvom Podpora ľudských práv a základných slobôd prostredníctvom lepšieho chápania tradičných hodnôt ľudstva, prijatú 24. marca 2011, a na negatívne stanovisko EÚ týkajúce sa tejto rezolúcie,

–  so zreteľom na predbežný zoznam bodov, ktoré sa majú zahrnúť do programu 66. riadneho zasadnutia Valného zhromaždenia(20) ,

–  zo zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a preskúmanie v roku 2011(21) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o budúcnosti strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou po treťom samite EÚ – Afrika(22) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP16)(23) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(24) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí(25) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme OSN(26) ,

–  so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0189/2011),

A.  keďže dochádza k podstatnej premene medzinárodného poriadku, ktorá pre Európsku úniu znamená výzvu, aby sa aktívnejšia zameriavala na súčasné a vznikajúce svetové veľmoci a iné dvojstranné a viacstranné partnerstvá s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a všeobecne celý svet,

B.  keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru, bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže EÚ sa v súlade s článkom 21 ZEÚ oficiálne zaviazala ku skutočnému multilateralizmu so silnou OSN v jeho centre, čo je nevyhnutné na riešenie globálnych výziev, ako sú zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, znižovanie chudoby a rozvoj pre všetkých, dôsledky demografických zmien, migrácia, ako aj medzinárodný organizovaný zločin,

C.  keďže EÚ čelí mnohým výzvam prudko sa meniaceho sveta, ktoré si vyžadujú jednotnú medzinárodnú reakciu; keďže v tomto úsilí môže EÚ čerpať z účinného multilateralizmu, všeobecných hodnôt ľudských práv, otvoreného svetového hospodárstva založeného na medzinárodne dohodnutých transparentných a spravodlivých pravidlách a svojej jedinečnej škály nástrojov,

D.  keďže Lisabonskou zmluvou boli vytvorené nové stále štruktúry pre vonkajšie zastúpenie EÚ a v dôsledku toho sa od nových predstaviteľov EÚ žiada, aby prevzali úlohy, ktoré v minulosti vykonávalo rotujúce predsedníctvo EÚ,

E.  keďže v článku 34 ZEÚ sa stanovuje, že členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, a tiež, že členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, zosúlaďujú svoju činnosť s inými členskými štátmi a v plnej miere informujú tieto štáty a vysokého predstaviteľa Únie a obhajujú pozície a záujmy Únie; keďže členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Portugalsko a Nemecko) nezosúladili svoje kroky a neprišli s jednotným stanoviskom týkajúcim sa vojenského zásahu v Líbyi, najmä so zreteľom na hlasovanie o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN z roku 1973,

F.  keďže článkom 47 ZEÚ sa Únii priznáva právna subjektivita, z čoho vyplývajú jej práva a povinnosti podľa medzinárodného práva; keďže EÚ akceptuje ciele a dodržiava zásady Charty Organizácie Spojených národov; keďže Lisabonská zmluva ako celok umožňuje Únii, aby zohrávala medzinárodnú úlohu primeranú jej dôležitému hospodárskemu postaveniu a jej ambíciám a aby plnila úlohu celosvetového aktéra, ktorý je schopný podeliť sa o zodpovednosť za svetovú bezpečnosť a prevziať vedenie pri vymedzovaní spoločných, mnohostranne dohodnutých reakcií na spoločné výzvy jednotnejším spôsobom, ako bolo načrtnuté v európskej bezpečnostnej stratégii v roku 2003; keďže Únia musí jasne identifikovať svoje strategické záujmy a ciele, aby mohla účinne konať, ,

G.  keďže globálne partnerstvá sú nástrojom na dosiahnutie spoločne stanovených globálnych cieľov; keďže EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a dôležitým partnerom OSN v jej úsilí v rámci všetkých troch pilierov jej činnosti vrátane krízových situácií i situácií po skončení krízy a príspevok členských štátoch dosahuje až 38 % riadneho rozpočtu OSN; keďže pevné a stabilné partnerstvo EÚ – OSN je základom činnosti Organizácie Spojených národov a kľúčom k úlohe EÚ ako globálneho aktéra,

H.  keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo významne prispieť k ďalšiemu vykonávaniu rezolúcií BR OSN č. 1325,  1820 a následných rezolúcií tak z hľadiska jej vnútornej štruktúry, ako aj vonkajších činností a politík,

I.  keďže po odporúčaní Rady OSN pre ľudské práva Valné zhromaždenie OSN 1. marca 2011 hlasovalo za pozastavenie členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva,

J.  keďže výsledkom rozhodnejšieho úsilia zameraného na boj proti terorizmu vo svete je zvýšená potreba zaoberať sa otázkou bezpečnosti pri plnom dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

Európska únia v systéme Organizácie Spojených národov


   a) podporovať účinný multilateralizmus ako prvoradý strategický záujem Únie a posilňovať súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra na pôde OSN, okrem iného tým, že sa zlepší koordinácia vnútorných konzultácií EÚ o otázkach týkajúcich sa OSN, a podporí sa väčší rozsah aktívnej pomoci v rámci širokého spektra problémov; poveriť podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie vypracovaním usmernení pre pravidelné konzultácie veľvyslancov členských štátov s veľvyslancami EÚ, najmä tými, ktorí pracujú na multilaterálnej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, aby EÚ mohla úspešne vykonávať svoj program týkajúci sa OSN a naplniť očakávania členov OSN, pokiaľ ide o jej schopnosť konať; podporovať väčšiu súdržnosť v rámci systému OSN, ako aj medzi pozíciami členských štátov EÚ a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú posilnenia vplyvu EÚ koordinovaným a strategickým využívaním rôznych a konkrétnych vstupných bodov (v EÚ a členských štátoch), posilniť svoju schopnosti rokovať s inými regionálnymi skupinami včas; poskytnúť zástupcom EÚ riadny mandát, aby mohli účinne rokovať v mene členských štátov,
   b) v plnej miere využiť ustanovenia rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276 o účasti EÚ na činnosti OSN, ktorá obsahuje ustanovenia potrebné na aktívnu činnosť EÚ vo VZ OSN; opätovne potvrdiť svoj záväzok, že OSN je v centre zahraničnej politiky EÚ, a zotrvať na stanovisku, že účinná účasť na činnosti OSN nie je len strategickou prioritou EÚ, ale je aj v súlade s dosahovaním cieľov OSN, a ako taká i v záujme všetkých členov OSN; zlepšiť koordináciu členských štátov EÚ v rámci BR OSN a podporovať členské štáty, ktoré sú tiež členmi BR OSN, a v súlade s čl. 34 ods. 2 ZEÚ vyzvať podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zastupovala EÚ v BR OSN vždy, keď sa prijme spoločné stanovisko,
   c) snažiť sa o lepšie stanovovanie priorít a prenosových kanálov medzi Bruselom a delegáciou EÚ v New Yorku vrátane lepšej spolupráce s Politickým a bezpečnostným výborom, ako aj jasnejšieho a štruktúrovanejšieho systému podpory inštitúciami EÚ v Bruseli,
   d) komunikovať so strategickými partnermi EÚ v rámci systému OSN; ďalej, poskytovať strategickým partnerstvám multilaterálny rozmer zahrnutím globálnych záležitostí do programov bilaterálnych a multilaterálnych samitov EÚ,
EÚ a globálne riadenie
   e) zlepšiť globálne riadenie a usilovať sa o nájdenie udržateľných riešení otázky vzťahu medzi G-zoskupeniami a systémom OSN, na základe čoho by mohli tieto skupiny užitočným spôsobom uskutočňovať tematické diskusie a zaoberať sa hospodárskymi otázkami, a to za predpokladu, že OSN si zachová svoju hlavnú úlohu a i naďalej bude legitímnym orgánom pre globálne riadenie; zároveň považovať skupiny G-8 a G-20 za dôležité fóra na stanovenie riešení na globálnej úrovni, ku ktorým musí EÚ aktívne prispievať prostredníctvom koordinovaných pozícií; podporovať iniciatívu predsedu VZ OSN na organizovanie diskusií VZ s predsedníctvom G-20 pred konaním samitov G-20 alebo po nich,
   f) prispieť k uvedeniu do praxe novej jednotnej kompozitnej rodovej štruktúry, ktorá nahrádza štyri existujúce subjekty OSN pre oblasť rodových otázok v rámci prebiehajúceho procesu zjednotenia systému; plne podporovať a obhajovať primeraný rozpočet, aby orgán OSN Ženy mohol plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v presadzovaní rodovej rovnosti a ochrane a posilňovaní postavenia žien, aj počas konfliktov a v situáciách po skončení krízy, a to v úzkej koordinácii s ostatnými zložkami systému OSN, pričom treba udržiavať úzke kontakty s touto organizáciou, uplatňovať rodovú rovnosť vo všetkých opatreniach zameraných na pripravenosť nástroja stability na krízové situácie,
   g) prispievať k zlepšovaniu účinnosti a transparentnosti OSN, ako aj k zlepšovaniu riadenia finančných zdrojov OSN,
   h) využiť prvý rokovací text o reforme BR OSN ako príležitosť dôkladne sa sústrediť na spoločné body a dosiahnuť viditeľný pokrok, pokiaľ ide o objasnenie právomocí BR OSN vo vzťahu k ostatným orgánom OSN, prijímanie členov s cieľom zlepšiť reprezentatívnosť a legitímnosť BR OSN a preskúmanie pracovných metód BR OSN; zdôrazniť potrebu komplexnej reformy BR OSN s cieľom posilniť jej legitímnosť, regionálne zastúpenie a účinnosť; podporovať reformný proces, ktorý môžu nezvratne začať členské štáty EÚ, ak v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy posilňovať zahraničnú politiku EÚ a úlohu EÚ v otázkach celosvetového mieru, bezpečnosti a regulácie budú pre EÚ požadovať kreslo v rozšírenej a zreformovanej BR OSN; urýchlene motivovať členské štáty, aby na tento účel vypracovali spoločné stanovisko; do prijatia takéhoto spoločného stanoviska bezodkladne schváliť rotačný systém v Bezpečnostnej rade OSN s cieľom zabezpečiť stále kreslo EÚ v Bezpečnostnej rade OSN,
   i) posilňovať úlohu Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva, podporovať zodpovednosť a ukončiť beztrestnosť, ďalej podporovať dôležitú prácu Medzinárodného trestného súdu ako jedinej stálej a nezávislej súdnej inštitúcie s príslušnosťou na konanie vo veci najzávažnejších zločinov, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu, vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov; podporovať pevný a úzky vzťah medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN v súlade s článkom 2 Rímskeho štatútu a podporiť globálnu ratifikáciu Rímskeho štatútu všetkými členskými štátmi OSN,
Mier, bezpečnosť a spravodlivosť
Prevencia a riadenie krízy, mediácia a udržanie a upevnenie mieru
   j) posilniť štruktúry na prevenciu krízy a ich účinnosť v rámci rozvojového programu OSN s cieľom transformovať túto organizáciu, aby zastávala vedúce miesto v prevencii krízy a oživení hospodárstva po kríze; posilniť štruktúry EÚ v oblasti prevencie konfliktov a zlepšiť spoluprácu v tejto oblasti s OSN, OBSE, Africkou úniou (AÚ) a inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj občianskou spoločnosťou, hospodárskymi subjektmi, súkromnými podnikmi, jednotlivcami a znaleckými organizáciami,
   k) usilovať sa o dosiahnutie konsenzu o doktríne o zodpovednosti za ochranu a o vypracovanie operatívneho prístupu k nej; nabádať na vykonávanie zodpovednosti za ochranu, okrem iného ďalším zlepšením mechanizmu na jej uplatňovanie a posilňovaním úlohy regionálnych organizácií, ako je AÚ a Liga arabských štátov, posilňovaním mechanizmov včasného varovania v rámci OSN a lepším vymedzením úloh príslušných orgánov OSN, pričom sa zároveň zdôrazní dôležitosť tohto vykonávania z hľadiska predchádzania konfliktom a ich urovnávania mierovou cestou; zohľadniť rezolúciu BR OSN 1970 (2011) z 26. februára 2011, v ktorej všetci stáli členovia Bezpečnostnej rady vôbec po prvýkrát vyzvali Medzinárodný trestný súd, aby začal vyšetrovanie proti úradujúcej vláde na základe údajných zločinov proti ľudskosti a v súlade s doktrínou o zodpovednosti za ochranu v súvislosti s prebiehajúcou krízou; zohľadniť tiež rezolúciu BR OSN 1973 (2011) zo 17. marca 2011, v ktorej sa zdôrazňuje odhodlanie medzinárodného spoločenstva zabezpečiť ochranu civilistov a oblastí obývaných civilistami, ako prvé praktické vykonávanie doktríny o zodpovednosti za ochranu v rámci jasného mandátu OSN, a to v súvislosti s prebiehajúcou krízou,
   l) uznať prácu mediačných orgánov OSN, ako je Útvar mediačnej podpory Oddelenia pre politické záležitosti, a podporovať zvýšenie počtu zamestnancov týchto orgánov; podporiť partnerstvo EÚ s útvarom mediačnej podpory a zabezpečiť, aby ESVČ z tohto hľadiska zohrávala významnú úlohu,
   m) podporovať bezpečnosť a stabilizáciu v krízových oblastiach predchádzaním konfliktom, mediáciou, dialógom, budovaním kapacít na miestnej úrovni, obnovou, rekonštrukciou a stratégiami na upevňovanie mieru po konfliktoch, ktoré podporujú trvalé riešenia pomocou hladkého prechodu od krátkodobého a strednodobého úsilia k dlhodobým rozvojovým stratégiám; zabezpečiť, aby sa upevňovanie mieru a rozvojové politiky plánovali a vykonávali v rámci rozsiahlej jednotnej stratégie OSN, ktorá včas zohľadňuje potreby v oblasti upevnenia mieru a budúci prechod k dlhodobejšej stratégii v štádiu plánovania a vykonávania a na základe ktorej EÚ prijíma svoje vlastné opatrenia; keďže stabilizácia konfliktom zmietanej krajiny si vyžaduje komplexnejšiu činnosť a integrovaný prístup, a nielen nasadenie vojenských jednotiek, riadiť potrebné kapacity prostredníctvom takejto stratégie s cieľom primerane riešiť pôvodné príčiny konfliktu, keďže polovica z krajín, v ktorých prebiehajú operácie na udržanie mieru, sa dostane opäť do konfliktu v priebehu 10 rokov po odchode mierových jednotiek,
   n) trvať na potrebe vziať si ponaučenia z nedávneho vývoja v Japonsku a predložiť návrhy; zvýšiť bezpečnostné normy v existujúcich jadrových elektrárňach, najmä v seizmicky aktívnych oblastiach; vyzývať na lepšiu spoluprácu v prípade podobných prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, aby sa minimalizovali dôsledky uvoľnenia rádioaktivity na ľudí a životné prostredie,
   o) vypracovať jasne definovanú strategickú víziu EÚ týkajúcu sa nástrojov na predchádzanie kríze a krízového riadenia a preskúmať možnosti riadenia konkrétneho projektu novozaloženou ESVČ, pričom sa uzná význam predchádzania kríze a krízového riadenia v rámci vonkajšej činnosti EÚ;
   p) zamerať sa na zabezpečenie vnútroštátneho vlastníctva stratégií na upevňovanie mieru od úvodného návrhu po realizáciu na mieste s využitím osvedčených postupov a úspešných realizácií; napomáhať prierezový program vývoja, na základe ktorého je budovanie štátu podporované jasne formulovaným úsilím o upevňovanie mieru a dosiahnutie rozvoja, pričom hospodárske aspekty zohrávajú prvoradú úlohu,
   q) klásť väčší dôraz na úlohu konsolidovať mier v situáciách po konfliktoch poskytnutím strategického poradenstva, ako aj využitím odborných znalostí a financovania z celého sveta na pomoc pri projektoch obnovy; mobilizovať zdroje a nové zdroje financovania a financovať včasnú obnovu v záujme rekonštrukcie krajiny po konflikte;
   r) prispieť k zvýšeniu využívania ženských civilných odborníkov a podporovať národné akčné plány v duchu rezolúcie BR OSN 1325 a akčného plánu generálneho tajomníka OSN na zabezpečenie účasti žien na upevňovaní mieru,
Globálna spolupráca v oblasti krízového riadenia v rámci partnerstiev
   s) považovať ju za strategickú prioritu EÚ s cieľom posilniť medzinárodné partnerstvá v oblasti krízového riadenia a zlepšiť dialóg s ostatnými významnými aktérmi krízového riadenia, ako sú OSN, NATO, AÚ a tretie krajiny, napríklad USA, Turecko, Nórsko a Kanada; zladiť opatrenia priamo na mieste, vymieňať si informácie a združovať zdroje v oblasti udržiavania a upevňovania mieru vrátane spolupráce v oblasti krízového riadenia, a najmä námornej bezpečnosti a boja proti terorizmu podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti zlepšiť koordináciu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a bilaterálnymi darcami,
   t) s pripomenutím, že BR OSN má prvotnú zodpovednosť za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, zdôrazniť potrebu úzkej spolupráce EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, a najmä v humanitárnych záchranných operáciách; posilniť úsilie na zabezpečenie toho, že členské štáty EÚ budú primerane a koordinovaným spôsobom prispievať na misie OSN; ďalej skúmať spôsoby, ktorými môže EÚ ako celok lepšie prispieť k úsiliu OSN, ako napríklad začatím premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN,
   u) vytvoriť širší strategický rámec pre partnerstvo v oblasti krízového riadenia medzi EÚ a regionálnymi a subregionálnymi organizáciami, ako je AÚ, Liga arabských štátov alebo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a OSN, a najmä posilniť trojstranný vzťah medzi Mierovou a bezpečnostnou radou AÚ, BR OSN a Politickým a bezpečnostným výborom EÚ s cieľom napomôcť zabezpečenie súdržnosti a vzájomného zintenzívnenia úsilia na podporu AÚ; zlepšiť predvídateľnosť, udržateľnosť a pružnosť financovania mierových operácií s mandátom OSN, ktoré vykonáva AÚ; hľadať riešenia, ktoré sú predpokladom užšej spolupráce medzi EÚ a AÚ v konkrétnych oblastiach ich činnosti, a tým zlepšiť kapacity včasného varovania a predchádzania konfliktom a prispieť k výmenám najlepších postupov a odborných poznatkov v oblasti krízového riadenia,
   v) prispieť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci realizácie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry s cieľom riešiť výzvy týkajúce sa mieru a bezpečnosti na africkom kontinente; zdôrazniť význam poskytovania predvídateľného a udržateľného financovania afrických operácií na podporu mieru, potreby vytvárania miestnych pružných kapacít a odhodlania ochraňovať civilistov v ozbrojených konfliktoch,
   w) so zreteľom na regionálny rozmer konfliktov na africkom kontinente vyvíjať úsilie na posilnenie vzťahov so subdregionálnymi organizáciami vrátane ECOWAS, Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADEC) a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) a zapojiť ich a krajiny regiónu do krízového riadenia,
Štruktúra upevnenia mieru, preskúmanie Komisie pre upevnenie mieru
   x) poskytnúť pomoc pri vykonávaní úlohy, ktorou je umožniť, aby štruktúra OSN v oblasti upevňovania mieru splnila očakávania, ktoré sprevádzali jej vytvorenie, a to predložením odporúčaní vyplývajúcich z procesu preskúmania Komisie pre upevnenie mieru, aj v záujme ďalšieho zlepšovania účinnosti Komisie pre upevnenie mieru; podporiť vytvorenie stabilnej globálnej štruktúry na upevnenie mieru na základe partnerstva medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať zlepšeniu činnosti priamo na mieste, posilňovaniu vzťahov s medzinárodnými finančnými inštitúciami v záujme vytvorenia pracovných miest a riešenia hospodárskych problémov a podpore užšieho vzťahu medzi udržiavaním a upevňovaním mieru; podporovať štruktúrovanejší vzťah medzi Komisiou pre upevnenie mieru a generálnym riaditeľstvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre globálne a multilaterálne záležitosti, najmä jej riaditeľstvom pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku a VZ OSN, BR OSN a Hospodárskou a sociálnou radou, aby sa zabezpečila väčšia súčinnosť medzi udržiavaním a upevňovaním mieru a rozvojovými opatreniami priamo na mieste; hľadať spôsoby, ktorými možno posilniť poradnú úlohu Komisie pre upevnenie mieru, ktorú zohráva voči BR OSN a ktorej sa zodpovedá, zlepšiť spoluprácu Komisie pre upevnenie mieru s Úradom pre podporu upevnenia mieru a posilniť väzby s regionálnymi organizáciami a medzinárodnými finančnými inštitúciami; posilniť existujúce partnerstvo medzi Komisiou pre upevnenie mieru a partnerstvom EÚ pre upevnenie mieru pomocou prístupu zdola nahor k riešeniu konfliktov, ktorý zohľadní činnosti neštátnych účastníkov pri upevňovaní mieru,
   y) vyvinúť úsilie a uvoľniť potenciál Komisie pre upevnenie mieru prostredníctvom posilneného prepojenia s terénom s cieľom maximalizovať hodnotu špecifických vstupných bodov Komisie pre upevnenie mieru a pracovníkov OSN v teréne, ktorí by mohli mať úžitok z jej strategického usmerňovania a politického vplyvu, najmä v oblasti posilnenia inštitúcií,
Jadrové odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, reforma Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu
   z) v dôsledku jadrovej katastrofy v Japonsku dôkladne reformovať MAAE ukončením jej dvojitej funkcie kontrolovania jadrovej energie a zároveň jej podporovania a obmedziť zodpovednosť MAAE za dohľad nad odvetvím jadrovej energetiky, ako aj kontrolu dodržiavania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; ďalej vyvíjať úsilie s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnostné normy odteraz stanovovala a určovala Svetová zdravotnícka organizácia, pričom sa bude od členských štátov požadovať, aby sa v právnych predpisoch dodržiavali tieto normy, a WHO bude mať k dispozícii potrebný personál, ktorý bude zabezpečovať tieto ďalšie úlohy,
   aa) podporovať vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z preskúmania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 2010, najmä však vyvíjať úsilie o vybudovanie bezpečnejšieho sveta pre všetkých a ako dlhodobý cieľ dosiahnuť mier a bezpečnosť vo svete bez jadrových zbraní, ešte viac zlepšiť transparentnosť v záujme zvýšenia vzájomnej dôvery, dosiahnuť rýchlejší skutočný pokrok smerom k jadrovému odzbrojeniu, prijať účinné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ktoré sú v súlade so základnými zásadami transparentnosti, overovania a nezvratnosti, nabádať štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby pravidelne informovali o vykonávaní svojich záväzkov, a preskúmať toto vykonávanie,
   ab) ďalej rozvíjať spôsoby a mechanizmy spolupráce s vonkajšími partnermi EÚ, najmä s USA, v oblasti boja proti terorizmu, predovšetkým s cieľom vykonávať globálnu stratégiu OSN v oblasti boja proti terorizmu prostredníctvom účasti v rímskej a lyonskej skupine G-8 a akčnej skupine v oblasti boja proti terorizmu, posilnenia príslušných globálnych dohôd a zintenzívnenia úsilia o podpísanie komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme; účinnejšie a štruktúrovanejšie komunikovať s týmito partnermi na strategickej a praktickej úrovni; preukázať vedúce postavenie a ísť príkladom, pokiaľ ide o upevnenie dodržiavania základných práv a právneho štátu, čo je základom prístupu EÚ k boju proti terorizmu,
Rozvoj
   ac) trvať na potrebe zosúladenia snáh rôznych orgánov OSN s cieľom lepšie podporovať efektívnosť a účinnosť činnosti v oblasti rozvoja a sociálnych otázok na celom svete; splniť sľuby dané na samite o rozvojových cieľoch tisícročia, čo sa týka zhromažďovania zdrojov potrebných na splnenie cieľov do roku 2015, a to najmä tým, že sa dodržia záväzky EÚ týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci; rozhodne podporovať zvýšenie úrovne finančných investícií v záujme splnenia rozvojových cieľov tisícročia a urýchlene rozšíriť a znásobiť osvedčené inovatívne programy a politiky zamerané na celkový rozvoj a hospodársku a sociálnu premenu,
   ad) sústrediť sa na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia týkajúcich sa najmä najzaostávajúcejších regiónov a krajín, predovšetkým krajín subsaharskej Afriky a najmenej rozvinutých krajín, a nestabilných alebo konfliktami zmietaných krajín,
Najmenej rozvinuté krajiny
   ae) zabezpečiť efektívnosť mechanizmov dohľadu a auditu týkajúcich sa vykonávania akčného programu OSN pre najmenej rozvinuté krajiny,
   af) zabezpečiť, aby dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj bol naďalej komplexným a uceleným cieľom v rámci akčných plánov najmenej rozvinutých krajín a ich partnerov;
Boj proti nerovnostiam
   ag) zabezpečiť, aby krajiny so strednými príjmami a s výraznými nerovnosťami naďalej dostávali podporu a finančné prostriedky na zníženie chudoby a zlepšenie sociálnej súdržnosti, keďže väčšina chudobného obyvateľstva žije v krajinách so strednými príjmami;
   ah) vzhľadom na nepomerné vysoké zastúpenie žien medzi chudobnými podporovať znižovanie rodových nerovností a posilňovanie postavenia žien v rámci rozvoja;
Efektívnosť pomoci
   ai) preskúmať, ako možno pretransformovať program účinnosti pomoci na program účinnosti rozvoja, pričom sa v tejto súvislosti vypracujú konkrétne stratégie so zreteľom na nestabilné štáty a oblasti po ukončení konfliktov;
   aj) splniť všetky ciele akčného plánu z Akkry a zabezpečiť účinné zapojenie parlamentov, občianskych organizácií a miestnych orgánov;
   ak) zabezpečiť ucelenú reakciu na sociálne, politické, hospodárske a environmentálne výzvy,
Právo na rozvoj
   al) podporovať Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986, v ktorej sa stanovuje, že „štáty sú povinné vzájomne spolupracovať pri zabezpečovaní rozvoja a odstraňovaní prekážok rozvoja, uplatňovať svoje práva a plniť si povinnosti tak, aby podporovali nový medzinárodný hospodársky poriadok založený na zvrchovanej rovnosti, vzájomnej závislosti a spoločných záujmoch,
   am) keďže tento rok sa oslavuje 25. výročie schválenia Deklarácie OSN o práve na rozvoj, ponechať právo na rozvoj ako prioritu programu,
   an) odporučiť konsolidáciu záverov pracovnej skupiny OSN na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva na rozvoj,
   ao) prijať vhodné opatrenia, aby sa právo na rozvoj stalo neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej politiky, všeobecného pravidelného preskúmania a činnosti zmluvných orgánov a mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;
Medzinárodná humanitárna pomoc
   ap) vytvoriť program medzinárodnej humanitárnej pomoci, v ktorom sa bude riešiť široká škála humanitárnych problémov, zvýšená úroveň humanitárnych potrieb a zložité humanitárne situácie;
   aq) posilniť celosvetové financovanie humanitárnej pomoci a zlepšiť fungovanie a účinnosť systému humanitárnej pomoci,
   ar) prijať spoločné medzinárodné iniciatívy na posilnenie vzájomnej interakcie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom a vzťahu medzi okamžitou pomocou, obnovou a rozvojom.
Ľudské práva
Inštitucionálne otázky
   as) zabezpečiť, aby ESVČ bola riadne vybavená ľudskými zdrojmi a mala dostatočné zdroje a aby bola riadne prepojená a koordinovaná s ostatnými medzinárodnými orgánmi, regionálnymi organizáciami a s ich činnosťou v oblasti presadzovania ľudských práv; zabezpečiť, aby odporúčania a prijaté uznesenia a priority vyjadrené v rámci systému OSN a ostatných medzinárodných inštitúcií boli zohľadnené pri vypracovávaní politík a nástrojov EÚ, a to najmä v oblasti ľudských práv,
   at) naďalej sa aktívne podieľať na preskúmaní Rady pre ľudské práva v New Yorku a na následných opatreniach a posilniť dodržiavanie jej mandátu; venovať pozornosť schopnosti Rady OSN pre ľudské práva riešiť naliehavé situácie týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv ako v nedávnych prípadoch z Líbye a Pobrežia slonoviny a zlepšiť jej kapacitu dodržiavania platných medzinárodných noriem a pravidiel, schváliť rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva, pokračovať vo vytrvalom úsilí a využívať osobitné postupy s cieľom zmeniť Radu OSN pre ľudské práva z orgánu, ktorý iba reaguje na vzniknutú situáciu, na mechanizmus včasného varovania a preventívny mechanizmus, ktorý dokáže venovať prioritnú pozornosť pôvodným príčinám porušovania ľudských práv a riešiť ich, aby sa zamedzilo novému násiliu alebo jeho ďalšiemu vyhroteniu, a to aj podporou budovania kapacít vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv;
   au) hľadať spôsoby, ako možno zlepšiť volebné postupy Rady OSN pre ľudské práva, s cieľom riešiť problém kvality členstva v Rade OSN pre ľudské práva; zvážiť vytvorenie jasných kritérií na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, aby sa zabránilo krajinám, v ktorých je časté a rozšírené porušovanie ľudských práv, stať sa členmi Rady OSN pre ľudské práva; zachovať v rámci preskúmania nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a odmietnuť akékoľvek pokusy o zmenu štatútu OHCHR, čo by mohlo negatívne ovplyvniť jeho financovanie a tým aj nezávislosť;
   av) rozvíjať funkčný pracovný vzťah medzi Radou OSN pre ľudské práva a Tretím výborom a medzi Radou OSN pre ľudské práva a Úradom Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a riešiť rastúce náznaky rozporov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich hlasy v Rade OSN pre ľudské práva,
   aw) zhodnúť sa na spoločnom stanovisku k Durbanskej konferencii o preskúmaní (tzv. Durban 3) naplánovanej na september 2011 s cieľom demonštrovať ochotu a schopnosť členských štátov jednohlasne sa vyjadrovať na globálnych fórach, presadiť vplyv EÚ v rámci OSN a opätovne potvrdiť svoj záväzok bojovať proti rasizmu, xenofóbii a náboženskej neznášanlivosti vyváženým a nediskriminačným spôsobom,
Ľudské práva
   ax) pokračovať vo svojom úsilí v rámci Tretieho výboru VZ OSN v súvislosti s množstvom rezolúcií, najmä pokiaľ ide o výzvu na moratórium na uplatňovanie trestu smrti, ktorej má podporu viacerých krajín, o práva dieťaťa, o národnostné a jazykové menšiny, o slobodu prejavu a slobodné médiá, o náboženskú neznášanlivosť, o odstránenie mučenia a o rezolúcie týkajúce sa jednotlivých krajín ako Barmy/Mjanmarska, Severnej Kórei a Iránu; podporovať všetko úsilie o odstránenie mučenia; podporiť najmä prijatie opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu,
   ay) pokračovať v medzinárodnom úsilí zameranom na zabezpečenie toho, aby sa všetky ľudské práva považovali za všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyvinúť v tejto súvislosti úsilie, aby sa prestal používať nevymedzený pojem tzv. tradičné hodnoty ľudstva, ktorý má takú charakteristiku, že by mohol oslabiť normy stanovené medzinárodným právom týkajúcim sa ľudských práv a viesť k neprijateľnému ospravedlňovaniu porušovania ľudských práv založenému na tvrdení, že je výsledkom tradičných hodnôt, noriem alebo postupov,
   az) podporovať financovanie pomocou konkrétnych rozpočtových záväzkov a kapacitu, zodpovednosť a účinnosť orgánu OSN Ženy, aby mohol účinnejšie koordinovať príslušné činnosti; začleniť rodové hľadisko do všetkých politík OSN a zabezpečiť inštitucionálnu súdržnosť a súčinnosť; sústrediť úsilie – a to aj v podobe príspevku k zlepšenému strategickému plánovaniu – na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325, najmä pokiaľ ide o účasť žien na mierových rokovaniach, čo pre ne bude znamenať možnosť stať sa mediátormi, zlepšiť svoje zručnosti a posilniť svoje postavenie ako rozhodovacích subjektov a vo všeobecnosti i prepojiť problematiku žien a oblasťou rozvoja,
   ba) vymedziť stratégiu voči krajinám, ktoré odmietajú plne spolupracovať s mechanizmami OSN a umožniť prístup nezávislým odborníkom OSN a osobitným spravodajcom, s cieľom presvedčiť takéto krajiny, aby im umožnili neobmedzený vstup na svoje územie a aby sa zdržali bránenia im v práci; vyvíjať úsilie na zachovanie nezávislosti osobitných postupov,
  bb) stanoviť najvyššiu politickú a diplomatickú prioritu a v súlade s tým prostredníctvom rôznych bilaterálnych a multilaterálnych fór, na ktorých EÚ vystupuje ako aktívny partner, poskytnúť maximálnu podporu všetkým iniciatívam zameraným na:
   – stanovenie celosvetového moratória na zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov,
   – celosvetovú dekriminalizáciu homosexuality,
Zmena klímy
   bc) získať vedúce postavenie v oblasti globálneho riadenia v súvislosti s problematikou zmeny klímy a medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy; zamerať sa na pevné politické záväzky v súvislosti s tretími krajinami a ďalej rozvíjať dialóg s ostatnými kľúčovými aktérmi, ako sú Spojené štáty americké, Rusko, rozvíjajúce sa veľmoci (Čína, Brazília, India) a rozvojové krajiny, keďže zmena klímy sa stala kľúčovým prvkom medzinárodných vzťahov a vážnou hrozbou pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; prispievať k rozvoju inštitucionálnej štruktúry, ktorá je inkluzívna, transparentná, spravodlivá a poskytuje vyvážené zastúpenie rozvinutých a rozvojových krajín v príslušných riadiacich orgánoch, stanoviť pevný základ pre rokovania na najbližšom stretnutí, ktoré sa uskutoční ku koncu roku 2011 v Južnej Afrike (COP 17), pričom treba vychádzať zo značného pokroku dosiahnutého na konferencii COP 16 v Kankúne a mať na pamäti poučenia získané z neuspokojivého výsledku konferencie COP 15 v Kodani;
   bd) spolupracovať strategickejším spôsobom s tretími krajinami a vnímavejšie reagovať na ich potreby a zároveň ďalej rozvíjať kapacity ESVČ na vytvorenie politiky diplomacie v oblasti klímy; podporiť aktívnu účasť Komisie na prebiehajúcej diskusii o medzerách v ochrane a reakciách na ne, ktorú otvoril Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v rámci dialógu vysokého komisára o výzvach týkajúcich sa ochrany, ktorého cieľom je zlepšenie existujúceho medzinárodného rámca ochrany pre násilne vysídlených ľudí a ľudí bez štátnej príslušnosti v roku 2010; aktívne sa zapojiť do diskusie o vymedzení pojmu klimatický utečenec, ktorý označuje ľudí prinútených opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v zahraničí v dôsledku zmeny klímy vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu, ktorý ešte nie je uznaný v medzinárodnom práve ani v inej právne záväznej medzinárodnej dohode,
Záverečné odporúčania
   be) podporovať diskusiu o úlohe parlamentov a regionálnych zhromaždení v rámci systému OSN, v súvislosti s ktorou sa očakáva, že bude súčasťou programu 66. zasadnutia VZ OSN, ako aj na tému vytvorenia parlamentného zhromaždenia OSN; presadzovať interakciu medzi vládami a parlamentmi o globálnych problémoch;
   bf) obhajovať založenie parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálneho riadenia a umožniť lepšiu účasť občanov na činnostiach OSN, pričom treba uznať, že parlamentné zhromaždenie OSN bude dopĺňať existujúce orgány vrátane Medziparlamentnej únie,

o
o   o

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a pre informáciu Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 49.
(2) Rada Európskej únie 10170/2010.
(3) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/264.
(4) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/226.
(5) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/225.
(6) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/223.
(7) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/222.
(8) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/218.
(9) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/177.
(10) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/168.
(11) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/167.
(12) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/123.
(13) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/94.
(14) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/59.
(15) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/7.
(16) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/1.
(17) Návrh rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov A/RES/64/L.67.
(18) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276.
(19) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/64/868-S/2010/393, príloha.
(20) Dokument Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/66/50.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2011)0097.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2010)0482.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2010)0442.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2010)0439.
(25) Prijaté texty, P7_TA(2010)0419.
(26) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 549.

Posledná úprava: 5. októbra 2012Právne oznámenie