Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2107(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0302/2011

Predkladané texty :

A7-0302/2011

Rozpravy :

PV 26/09/2011 - 16
CRE 26/09/2011 - 16

Hlasovanie :

PV 27/09/2011 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0401

Prijaté texty
PDF 193kDOC 144k
Utorok, 27. septembra 2011 - Štrasburg Finálna verzia
Financovanie výskumu a inovácií EÚ
P7_TA(2011)0401A7-0302/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. septembra 2011 o zelenej knihe: Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií v EÚ (2011/2107(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články týkajúce sa výskumu,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ (KOM(2011)0048),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o priebežnom hodnotení siedmeho programu EÚ pre oblasť výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Únii inovácií: transformácia Európy pre svet po kríze(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii(4) ,

–  so zreteľom na správu výboru odborníkov z 23. júla 2009 s názvom Smerom k organizácii realizujúcej špičkový výskum na hraniciach súčasného poznania: preskúmanie štruktúr a mechanizmov Európskej rady pre výskum,

–  so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov z 31. júla 2010 s názvom Hodnotenie finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) v polovici trvania,

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov z 12. novembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2011 s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odpovedi na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení finančného nástroja s rozdelením rizika (KOM(2011)0052),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumných činností (RP7) vrátane finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré prijala na svojom 3074. zasadnutí konanom 9. marca 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2009 s názvom Nové horizonty pre IKT: stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe (KOM(2009)0184),

–  so zreteľom na návrh uznesenia z 9. júna 2011 o oslavách stého výročia udelenia Nobelovej ceny Márii Curie-Sklodowskej(5) ,

–  so zreteľom na hlavnú iniciatívu v rámci stratégie Európa 2020 pod názvom Európa efektívne využívajúca zdroje (KOM(2011)0021),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť(A7-0302/2011),

A.  keďže na základe preskúmania rozpočtu Komisia rozhodla o začatí diskusie s cieľom zlepšiť účinnosť financovania výskumu a inovácie na regionálnej úrovni, na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ a zvládať prideľovanie finančných prostriedkov na výskumné a inovačné programy EÚ ako najvyššiu prioritu EÚ;

B.  keďže EÚ stanovila za cieľ zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP EÚ do roku 2020 a keďže zvýšenie verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja je mimoriadne dôležité, pretože mnohé krajiny stále zďaleka nedosiahli tento cieľ;

C.  keďže súčasné trendy ukazujú silný tlak na zmrazenie alebo dokonca zníženie európskeho rozpočtu v čase vážnych obmedzení vnútroštátnych verejných rozpočtov a keďže oblasť výskumu, vývoja a inovácie je jednou z oblastí, kde európska spolupráca na rozdiel od niektorých iných rozpočtových oblastí ukázala skutočnú pridanú hodnotu, čo poukazuje na potrebu prerozdeliť dostupné zdroje EÚ;

D.  keďže v súčasnosti prechádzame hospodárskou spoločenskou a environmentálnou krízou (ktorá veľmi rôznorodým spôsobom vplýva na členské štáty EÚ), a keďže výskum (vo svojom základnom a aplikovanom rozmere), vzdelávanie a inovácia predstavujú rozhodujúce nástroje hospodárskej obnovy a tvorby pracovných miest prostredníctvom dosahovania hlavných iniciatív v rámci stratégie EÚ 2020, ako aj z hľadiska stanovenia modelu udržateľného rastu pre všetkých;

E.  keďže EÚ a jej členské štáty si musia zabezpečiť prostriedky na to, aby mohli kolektívne reagovať na významné sociálne, hospodárske, environmentálne, demografické a etické výzvy, ktorým čelia národy Európy, napríklad v oblasti starnutia obyvateľstva, zdravotníctva, dodávok potravín, trvalo udržateľného rozvoja, významných ekologických problémov atď., a keďže riešenia týchto problémov by mali byť stimulom pre jednotlivcov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoje kroky;

F.  keďže iné regióny a krajiny sveta postupne zvyšujú investície do oblasti výskumu, vývoja a inovácie a keďže investície EÚ v tejto oblasti by sa preto mali orientovať na posilnenie vedeckej kapacity, podporu investícií zo strany priemyslu a zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ; keďže je potrené vytvorenie jednotného súboru podporných nástrojov pre celý inovačný reťazec, čo zabezpečí náležitú rovnováhu medzi akademicky orientovaným výskumom, aplikovaným vedeckým výskumom a inováciou;

G.  keďže napriek tomu, že EÚ zvýšila financovanie oblasti vývoja, výskumu a inovácie, z vedeckého a technologického hľadiska rozvinutejšie členské štáty EÚ naďalej dokážu spotrebovať najväčšiu časť finančných prostriedkov dostupných v rámci rôznych rámcových systémov a programov financovania (vrátane projektov veľkého rozsahu), čím sa zachováva nedostatočné zastúpenie niektorých členských štátov a ich regiónov z hľadiska prístupu k financovaniu aj účasti na ňom; keďže v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru (ERA) je potrebné zamerať sa na vytváranie excelentnosti vo všetkých častiach Únie, a keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond predstavujú kľúčový nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

H.  keďže v EÚ naďalej existujú významné a narastajúce rozdiely, pokiaľ ide o kapacity financovania výskumu a vývoja, priemyselné štruktúry a systémy vyššieho vzdelávania na úrovni členských štátov, a keďže tieto rozdiely sa čiastočne odrážajú v celkovej účasti v 7. rámcovom programe; keďže by sa mali zaviesť vyvažujúce mechanizmy s cieľom posilniť výskumné a inovačné kapacity všetkých členských štátov a európskych regiónov;

I.  keďže strategický rámec pre financovanie by sa mal tvoriť podľa rovnakých všeobecných zásad ako Európsky výskumný priestor a mal by zužitkovať rozsiahly nevyužitý potenciál pre koordináciu 27 národných výskumných stratégií a programov a znižovať nepotrebnú administratívu;

J.  keďže veľký význam MSP pre hospodárstvo EÚ a zamestnanosť sa neodráža v ich úrovni zapojenia, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ pre výskum, vývoj a inováciu; keďže zapojenie MSP do projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie by malo dosiahnuť úroveň 15 % a keďže – uznávajúc, že spolupráca s priemyslom podnietila významné investície priemyslu do výskumu, vývoja a inovácie – zjednodušenie a obmedzenie byrokracie sú nevyhnutnými podmienkami dosiahnutia tohto cieľa a zvýšenia zapojenia priemyslu ako celku;

K.  keďže choroby spojené s chudobou a zanedbávané choroby brzdia hospodársky rozvoj, a to najmä v rozvojových krajinách; keďže tieto choroby sa týkajú viac než miliardy ľudí a spôsobujú každoročne milióny úmrtí;

L.  keďže napriek tomu, že viac než 60 % absolventov vysokých škôl tvoria ženy, väčšinu vyšších postov na univerzitách (napríklad posty pre absolventov doktorandského štúdia a posty profesorov) však naďalej zastávajú muži;

M.  keďže od vzniku Európskej rady pre výskum v roku 2007 bolo vybraných 1 700 projektov, ktorým rada poskytne financie, čo predstavuje približne 2,5 mld. EUR na granty, a takmer 90 % uvedených grantov získali mužskí uchádzači;

N.  keďže výskumné pracovníčky očividne narážajú na veľmi problematický „sklený strop“, čo znamená, že ich podiel klesá so zvyšujúcou sa funkciou;

O.  keďže vo vzdelávacom systéme mnohých členských štátov stále prevažujú rodové stereotypy v oblastiach výskumu, ako sú napríklad prírodné vedy(6) ;

1.  víta zelenú knihu Európskej komisie vymedzujúcu spoločný strategický rámec pre financovanie výskumu a inovácie a domnieva sa, že jadrom tohto nového spoločného strategického rámca by malo byť prepojenie výskumných programov a systémov financovania EÚ, založené na politikách Spoločenstva v oblasti výskumu a inovácie a výskumných programoch členských štátov; je presvedčený, že spoločný strategický rámec by mal dodržiavať integrovaný prístup, vďaka ktorému sa zvýši jeho príťažlivosť a dostupnosť pre všetkých účastníkov;

2.  domnieva sa, že finančné prostriedky a programy EÚ zamerané na výskum a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu sledujú rozličné ciele a mali by zostať oddelené;

3.  berie na vedomie pomerne nízke zapojenie niektorých členských štátov do 7. rámcového programu, ako i pretrvávajúce rozdiely medzi európskymi regiónmi vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, a to napriek úsiliu, ktoré bolo vykonané vďaka štrukturálnym fondom s cieľom posilniť ich kapacity výskumu a vývoja; je presvedčený, že je potrebné využiť potenciál excelentnosti všetkých regiónov; domnieva sa preto, že sú potrebné nové prístupy pri pomoci regiónom a členským štátom s nižšou výkonnosťou dosiahnuť excelentnosť a inteligentnú regionálnu špecializáciu;

4.  vyzýva Komisiu, aby maximalizovala všetky príslušné synergie medzi spoločným strategickým rámcom, štrukturálnymi fondami, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo a vyvinula prístup využívajúci viaceré fondy, a pritom aby rešpektovala ich rôzne ciele; je presvedčený, že nástroje súdržnosti by mohli posilňovať rozvoj excelentnosti a budovanie kapacít, a to lepšou kompatibilitou s politikami v oblasti výskumu a inovácie na regionálnej úrovni; domnieva sa, že to umožní vytvorenie cesty k excelentnosti, ktorá tieto regióny povedie k plnohodnotnej účasti na spoločnom strategickom rámci, a to na základe kvality a excelentnosti;

5.  navrhuje, že tento nový prístup by mohol zahŕňať financovanie činností zameraných na: modernizáciu univerzít, nákup vedeckého vybavenia, miestny prenos technológií, podporu začínajúcich podnikov a podnikových inkubátorov, šírenie výsledkov projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, zvýšenie programovej kapacity pre nadnárodnú odbornú prípravu výskumníkov, zakladanie najmodernejších výskumných centier, budovanie sietí excelentnosti a zoskupení, alebo na partnersky preskúmané nadregionálne činnosti v oblasti spolupráce týkajúcej sa výskumu a vývoja a inovácie; domnieva sa, že niektoré podporné činnosti siedmeho rámcového programu sa úspešne osvedčili ako premosťovacie činnosti a mali by byť zachované v spoločnom strategickom rámci;

6.  vyzýva členské štáty, aby zvážili financovanie Európskej rady pre výskum, projektu Marie Curie alebo projektov spolupráce, ktoré splnili kritériá excelentnosti, ale ktoré nemožno financovať pre nedostatok európskych prostriedkov;

7.  zdôrazňuje význam zachovania vhodných nástrojov na podporu rozvoja inštitucionálnej kapacity regiónov v oblasti výskumnej a inovačnej politiky, keďže regionálna úroveň je strategickou väzbou pre účinnú integráciu financovania z prostriedkov rámcového programu a financovania z prostriedkov štrukturálnych fondov, a to aj z hľadiska ich pevných väzieb na miestne podniky, služby a výskumné a školiace centrá;

8.  žiada, aby vzhľadom na to, že politika súdržnosti sa má v budúcnosti zamerať na stratégiu Európa 2020, bola priorita inovácie pre regióny cieľa 1 aj regióny cieľa 2 záväzná a aby sa táto priorita prejavila aj na pridelených rozpočtových prostriedkoch na všetkých úrovniach;

9.  domnieva sa, že miestne a regionálne orgány treba podnecovať k inováciám, a to najmä pokračovaním a posilňovaním iniciatív, ako sú Regióny znalostí, Živé laboratóriá a Inteligentné mestá, v ktorých sa posilňuje územný rozmer výskumu a vývoja;

10.  upozorňuje, že je dôležité zachovať konvergentné politiky, a žiada Komisiu, aby vybudovala cestu k dosiahnutiu excelentnosti pre tie členské štáty a regióny, ktoré sú zraniteľnejšie a sú nedostatočne zastúpené v rámcovom programe, a to na základe ich príslušných silných stránok a podľa účinných a jasných kritérií, s cieľom výrazne zvýšiť ich ľudský kapitál a výskumné kapacity;

11.  zastáva názor, že ohlásenie súťaže o založenie najmodernejších výskumných centier v znevýhodnených regiónoch je vhodným nástrojom pre rozvoj Európskeho výskumného priestoru; domnieva sa, že pridelenie pomoci vo forme súťaže výrazne zvyšuje dynamiku a kreativitu, čo môže aj v štrukturálne slabých regiónoch viesť k úspešnému vytvoreniu výskumných a technologických lokalít poskytujúcich pracovné miesta orientované na budúcnosť; domnieva sa, že kandidátmi v tejto súťaži by mali byť tímy, z ktorých každý by mal zahŕňať jeden medzinárodne uznávaný výskumný inštitút a jeden znevýhodnený región, a že vedecké prístupy, z ktorých budú vychádzať návrhy na založenie centier, by sa mali posudzovať podľa zásady excelentnosti; domnieva sa, že daný región by mal mať súčasne povinnosť predložiť životaschopný celkový prístup, ktorý by napríklad s pomocou štrukturálnych fondov a vytvorenia vhodného rámca vybudoval výskumnú a inovačnú infraštruktúru;

12.  odporúča, aby Komisia zanalyzovala možnosť vytvoriť celoeurópsky spoločný fond financovaný zo štrukturálnych fondov na podporu spolupráce v rámci európskeho výskumu;

13.  je presvedčený, že dôveryhodnosť rámcového programu vychádza z vedeckej kvality, a preto považuje excelentnosť za hlavné kritérium financovania; pripomína, že povaha excelentnosti sa líši v závislosti od druhu účastníka alebo skutočnej povahy výskumného a inovatívneho projektu (kritérium pre excelentnosť v prípade výskumnej inštitúcie nie je rovnaké ako v prípade individuálneho výskumného pracovníka alebo MSP, čo platí aj pre projekty základného a aplikovaného výskumu); zdôrazňuje, že technické zlepšenie, inovácia, pilotné projekty a tvorba trhu by tam, kde je to vhodné mali byť považované za dôležité kritériá pre priemyselný a aplikovaný výskum;

14.  požaduje lepšiu koordináciu a synergiu výskumných a inovačných stratégii na miestnej, regionálnej, národnej a európskej cezhraničnej úrovni, pričom treba rešpektovať špecifiká rôznych prostredí a súčasne posilniť možnosti ich vzájomného dopĺňania sa a spolupráce medzi nimi; je presvedčený, že výmena  informácií a najlepších postupov a prístup k nim, lepšie spoločné programové úsilie, jednoduché, pružné pravidlá a nástroje a prípadne ich konvergencia majú kľúčový význam pre zvýšenie účinnosti financovania a prípadného spolufinancovania;

15.  je presvedčený, že Európa má povinnosť využívať svoj obrovský potenciál v oblasti výskumu, technológií a inovácie a prispievať k riešeniu celosvetových spoločenských výziev, konkrétne:

   demografických zmien, ako je starnutie spoločnosti v Európe, vrátane chorôb spojených s vekom a politík v oblasti rodiny, rastúceho počtu obyvateľov sveta, zanedbávaných chorôb, výživovej a potravinovej bezpečnosti, urbanizácie, smobility, sociálnej súdržnosti a migrácie,
   prechodu na udržateľné riadenie obmedzených zdrojov, vrátane vody, využívania pôdy a hospodárenia s pôdou, zmierňovania vplyvu zmeny klímy, zachovania biodiverzity, morských ekosystémov a lesného hospodárstva, obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti, kritických surovín a ďalších biologických a fyzických prírodných zdrojov,
   pevnej, stabilnej a spravodlivej hospodárskej základne vrátane hospodárskeho oživenia, zlepšovania vzdelávania, odbornej prípravy a základných a aplikovaných znalostí vo všetkých odboroch, od spoločenských a humanitných vied, cez ďalšie oblasti akými sú biologické a lekárske vedy, výskum v oblasti civilnej bezpečnosti občanov a infraštruktúr, po kľúčové technológie, a to v záujme oživenia hospodárstva a zamestnanosti v EÚ;
domnieva sa, že spoločný strategický rámec by sa mal zameriavať na komplexné riešenie týchto spoločenských výziev prostredníctvom vyváženého súboru nástrojov, ktoré pokrývajú celé spektrum činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácie;

16.  pripomína význam zabezpečenia kontinuity úspešných nástrojov medzi rámcovým programom a spoločným strategickým rámcom, a to najmä v prípade programov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby vo vhodnú dobu posúdila účinnosť súčasných nástrojov, pokiaľ ide o dosiahnutie osobitných politických cieľov a aby prispôsobila tie z nich, v prípade ktorých sa jasným spôsobom nepreukázala účinnosť alebo zreteľný prínos;

17.  požaduje, aby sa uskutočnil nezávislý audit, napríklad zo strany Dvora audítorov a národných dvorov audítorov, o účinnosti verejných výdavkov na výskum uskutočnený členskými štátmi, EÚ a miestnymi orgánmi;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila viditeľnosť pridanej hodnoty EÚ v oblasti výskumu a inovácie;

19.  vyzýva na spoločné verejné a súkromné úsilie na európskej a vnútroštátnej úrovni o dosiahnutie európskeho cieľa 3 % HDP vydaných na výskum a vývoj; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa bez ďalšieho odkladu dohodli na osobitnom pláne dosiahnutia tohto cieľa;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom čo najviac zladiť výdavky v rámci spoločného strategického rámca s celkovými politickými cieľmi v rámci stratégie Európa 2020; požaduje jasnú koordináciu s novými iniciatívami, ako sú Inovácia v Únii a iné relevantné hlavné projekty;

21.  pripomína, že budúce financovanie výskumu a inovácie by malo slúžiť cieľu dokončiť Európsky výskumný priestor prostredníctvom vytvorenia väčšieho množstva synergií a lepšej spolupráce medzi rozličnými politikami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a programami financovania medzi EÚ, členskými štátmi a miestnymi orgánmi;

Vytváranie nového spoločného strategického rámca

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že spoločný strategický rámec by mal vychádzať z myšlienky, že rozdiely medzi projektmi v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, pokiaľ ide o ich povahu a rozsah, popri veľkom počte systémov financovania, sa musia usporiadať tak, aby bola zabezpečená súdržnosť, široká reprezentatívnosť, vzájomné prepojenie, zjednodušenie a komplementárnosť, budujúc cestu k dosiahnutiu excelentnosti;

23.  konštatuje, že s cieľom umožniť všetkým výskumným pracovníkom účasť na projektoch spoločného strategického rámca by mali administratívne pravidlá spoločného strategického rámca, ktoré sa týkajú zmluvných postupov, zohľadňovať rôzne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa univerzít a výskumných centier; zdôrazňuje najmä, že mechanizmus spolufinancovania by nemal pôsobiť na úkor univerzít a výskumných inštitúcií a že za žiadnych okolností by univerzity nemali byť znevýhodnené oproti iným aktérom;

24.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednoduchý a prístupný systém na urýchlenie inovácie, investovala do projektov výskumu, vývoja a inovácie v oblasti boja proti veľkým spoločenským výzvam a aby zaujala skutočne holistický prístup, zameriavajúc sa pritom na rozličné kľúčové etapy inovačného a hodnotového reťazca (od poskytovateľa materiálu po výrobok pre koncového spotrebiteľa);

25.  je presvedčený, že rôzne úlohy v rámci spoločného strategického rámca by sa mali riešiť oddelene, ale vo vzájomnom úzkom prepojení a partnerstve: Európsky technologický inštitút (EIT) by mal pôsobiť hlavne ako sieť znalostných a inovačných spoločenstiev; inovačné časti rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) by sa mali zamerať na svoje prednosti pri podporovaní inovatívnych MSP; budúci rámcový program by mal zahŕňať výskum ako celok a štrukturálne fondy/Kohézny fond by sa síce mali využívať v úzkej spolupráci a cielenejšie, ale mali by existovať samostatne; zastáva názor, že projekty spolupráce by mali zostať základom spoločného strategického rámca;

26.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť pružnosť spoločného strategického rámca, a to nielen preto, aby sa rozpočtové prostriedky mohli presúvať medzi jednotlivými kapitolami a výzvami, ale aj preto, aby bol spoločný strategický rámec dostatočne pružný na to, aby umožnil pridelenie rozpočtových prostriedkov tak, aby zodpovedali významným spoločenským výzvam, ktoré sa objavia počas rozpočtového obdobia;

27.  požaduje jasné vymedzenie celkového systému financovania a užšiu integráciu výskumu, vzdelávania a inovácie; keďže európska politika v oblasti výskumu, vývoja a inovácie vytvára vysokú európsku pridanú hodnotu a v záujme toho, aby sa dosiahli ciele Európa 2020, požaduje, aby sa v ďalšom finančnom období od roku 2014 zdvojnásobil rozpočet pre výskumné a inovačné programy EÚ (okrem rozpočtu vyčleneného na výskum, vývoj a inováciu v rámci štrukturálnych fondov a EIB), čo by bola primeraná reakcia na súčasnú hospodársku krízu a veľké spoločné výzvy; domnieva sa, že cieľom zvýšeného objemu verejného rozpočtu na výskum by mali byť rozsiahlejšie spoločenské prínosy a zlepšená konkurencieschopnosť; opakuje, že je potrebné posilniť a zlepšiť úlohu všetkých nástrojov EÚ podporujúcu výskum, vývoj a inováciu, a to aj prostredníctvom užšej spolupráce s EIB a zjednodušenia postupov umožňujúcich prístup k financovaniu; navrhuje preto nový organizačný model založený na troch rozličných úrovniach financovania a zameraný na stabilitu a konvergenciu:

Prvá úroveň: Budovanie kapacít a infraštruktúra

28.  Táto úroveň by sa mala vzťahovať na fondy EÚ, ktoré sa spájajú s infraštruktúrou (v širšom slova zmysle aj s inštitucionálnou infraštruktúrou) a s budovaním kapacít;

29.  systém financovania na tejto úrovni zahŕňa časť rámcového programu, ktorý sa týka programu Kapacity a iniciatív programu Marie Curie, súčasti európskeho financovania výskumných infraštruktúr a projektov, prístup k pôžičkám EIB (na projekty presahujúce 50 miliónov EUR a RSFF), granty, ktoré sa spájajú s uvedenými súčasťami rámcového programu, a spoluprácu so štrukturálnymi fondmi, ktoré sa týkajú infraštruktúry;

30.  žiada posilniť úlohu spoločného výskumného centra ako vnútorného dodávateľa vedeckých a ekonomických analýz rozvojovej politiky v súlade so stratégiou Európa 2020;

31.  zdôrazňuje, že budúce veľké európske investičné projekty (ITER, Galileo a Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES)), by sa mali financovať mimo rámcového programu a mali by sa pre ne vytvoriť samostatné rozpočtové riadky, aby sa zaručila transparentná a spoľahlivá štruktúra financovania, a pritom sa kontroloval a obmedzoval ich potenciál v oblasti prekračovania nákladov; navrhuje, aby sa čiastočne financovali vydaním dlhopisov na projekty Európskou investičnou bankou;

32.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu rozsiahlych výskumných infraštruktúr pre Európsky výskumný priestor a požaduje, aby bolo zvýšené celkové financovanie EÚ, ktoré bude k dispozícii pre výskumné infraštruktúry, a to najmä tam, kde kde je najväčší priestor pre pridanú hodnotu na európskej úrovni, požaduje, aby sa financovanie po prípravnej fáze rozšírilo a aby sa zabezpečil otvorený a na excelentnosti založený prístup k financovaniu;

Druhá úroveň: Výskum, potenciál, spolupráca a konsolidácia

33.  Táto úroveň by mala byť priestorom pre celkový výskum, základný a aplikovaný, vrátane spoločenských a humanitných vied; koordinujúcimi účastníkmi sú hlavne univerzity a výskumné centrá/inštitúty; odvetvie priemyslu, najmä MSP, ako i inovatívne neziskové organizácie by sa mali nabádať, aby sa zúčastňovali a spolupracovali s univerzitami a verejnými výskumnými centrami a aby boli podľa potreby koordinátormi projektov; táto úroveň predstavuje najväčšiu časť rámcového programu a mala by sa zameriavať na rozvoj pevného vedeckého základu v oblasti základného aj aplikovaného výskumu, ktorý je potrebný na podnecovanie inovácie;

34.  kľúčovými slovami sú tu originálnosť a dôležitosť myšlienky, kvalita a potenciál vedeckej excelentnosti a pridanej hodnoty projektov vrátane vysoko rizikového výskumu a projekty v oblasti tzv. netechnologickej inovácie a sociálnej inovácie; podnikateľský plán a trhový potenciál sú pozitívnymi faktormi, ktoré sa majú zvážiť, nie sú však nevyhnutnými podmienkami pre schválenie;

35.  na systém financovania v rámci tejto úrovne sa vzťahuje grantový systém rámcového programu EÚ a spolupráca so štrukturálnymi fondmi, ktoré sa týkajú výskumu, vývoja a inovácií; synergia týchto dvoch zdrojov financovania a zjednodušenie interakcie medzi projektmi financovanými z prostriedkov EÚ a z prostriedkov externých orgánov financovania by bolo prínosom; granty by sa mali primárne zameriavať na verejné a súkromné výskumné inštitúty a na inovatívne MSP;

36.  požaduje pružnejší systém financovania, aby sa zvýšila príťažlivosť témy spolupráce pre MSP, takže by sa MSP mohli tam, kde je to možné, pripojiť k projektom spolupráce počas ich realizácie, a domnieva sa, že by na to mal byť pre daný projekt k dispozícii otvorený rozpočtový riadok; domnieva sa, že takto si MSP budú môcť jasnejšie všimnúť príležitosti, keďže sa skráti časový rámec medzi vstupom do projektu a trhovými výsledkami;

37.  pripomína, že Európska rada pre výskum (ERC) sa osvedčila ako úspešná pri podpore vedeckej excelentnosti a ako posilňujúca súčasť Európskeho výskumného priestoru (ERA); požaduje ďalšie zlepšenie štruktúr a mechanizmov Európskeho výskumného priestoru a podporenie jeho nástrojov; zdôrazňuje, že je potrebné podstatne zvýšiť podiel rozpočtových prostriedkov venovaných grantom pre mladých výskumných pracovníkov, pre výskumné pracovníčky a pre výskumných pracovníkov z inovatívnych MSP (pre výskumné skupiny i jednotlivcov), posilniť akcie a iniciatívy programu Marie Curie, čím sa podporí mobilita (zavedením tzv. piatej slobody, slobody vedomostí), kariérny postup a spolupráca medzi univerzitami, verejnými výskumnými inštitútmi a priemyslom, ako i prístup k hlavným výskumným infraštruktúram; vyzýva priemysel, aby sa vo väčšej miere zapojil do doktorandských a postdoktorandských výskumných programov; žiada zaviesť potrebné opatrenia na zabezpečenie slušných pracovných podmienok pre vedeckých pracovníkov v EÚ, čím by sa Európa stala na medzinárodnej scéne príťažlivejšou pre výskumných pracovníkov, zabránilo by sa odchodu odborníkov a dosiahla by sa excelentnosť v Európe;

38.  zdôrazňuje, že mobilita výskumníkov v Európe by mala byť prioritou a požaduje posilnenie opatrení (napr. prenosnosť dôchodkov a ustanovenia o sociálnom zabezpečení, vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života a poukazy viazané na výskumných pracovníkov, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu), ktoré prispejú k mobilite európskych výskumných pracovníkov, pomôžu zastaviť únik mozgov a zatraktívnia vyhliadky vedeckej kariéry v EÚ; požaduje zavedenie prvku mobility do grantov Európskej rady pre výskum tam, kde je to vhodné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie rýchleho vzájomného uznávania akademických študijných osnov;

39.  domnieva sa, že existuje dostatočný priestor na rozšírenie rozsahu koncepcie Európskej rady pre výskum na výskumné projekty vykonávané v rámci spolupráce a multidisciplinárne výskumné projekty za predpokladu, že budú dodržiavať prístup zdola nahor a že hlavným kritériom výberu bude aj naďalej vedecká excelentnosť;

40.  víta stabilný postup zameraný na dosiahnutie vyváženej účasti mužov a žien v rámcovom programe; súhlasí, že opatrenia na podporu účasti žien by mali byť posilnené v priebehu celého projektu a že Komisia by mala oživiť svoj prístup k podpore vedkýň a mala by sa zamerať na podnecovanie členských štátov k riešeniu rozdielov v prístupe k ženám a mužom, s osobitnou pozornosťou venovanou prekonávaniu prekážok v súvislosti s rodovou rovnosťou; zdôrazňuje, že je potrebné realizovať cieľ zabezpečenia účasti žien v programe a poradných výboroch v miere 40 %; vyzýva komisiu, aby spolu s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť vytvorila akčný plán pre rodovú rovnosť obsahujúci ukazovatele a ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a aby monitorovala jeho vykonávanie;

41.  v súlade s poskytovaním rovnakých príležitostí pre mužov a ženy zdôrazňuje nutnosť, aby sa vedeckým pracovníkom na všetkých úrovniach umožnilo posunúť začiatok grantu alebo prerušiť jeho riešenia z dôvodu materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky pri projektoch, v ktorých je to možné, a aby vedeckí pracovníci mali možnosť predĺžiť platnosť grantovej zmluvy z uvedených dôvodov pri projektoch, ktorých sa netýka strata aktuálnosti; vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti vedeckým pracovníkom poskytli;

42.  zdôrazňuje, že úplná realizácia Európskeho výskumného priestoru potrebuje legislatívne opatrenia, ktoré umožnia všetkým subjektom z EÚ zúčastniť sa na národných programoch, pričom výzvy jednotlivých štátov na predloženie ponúk budú otvorené pre všetkých a podniknú sa kroky na harmonizáciu pravidiel, postupov, zmlúv a kritérií hodnotenia;

Tretia úroveň: Trh a inovácie pri dosahovaní spoločných cieľov

43.  Táto úroveň by mala byť priestorom pre rozvoj a podporu uplatňovania inovačných výrobkov a služieb na trhu a vytváranie verejných prínosov; priemysel, a najmä inovatívne MSP tu zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji novátorských výrobkov, služieb a postupov;

44.  so zreteľom na potrebu podporiť mladých ľudí v účasti na výskume a inováciách a podporovať mladých podnikateľov, ktorí prispievajú k činnostiam v rámci výskumu, vývoja a inovácií a využívajú výsledky na hospodársky a sociálny rozvoj svojich miestnych alebo regionálnych komunít, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programe Erasmus pre mladých podnikateľov aj v rámci budúceho viacročného finančného rámca a aby zvýšili objem finančných prostriedkov určených na tento program;

45.  uznáva, že zapojeniu malých a stredných podnikov by sa mala venovať osobitná pozornosť, aby sa umožnilo využívanie nových myšlienok a príležitostí pružným a účinným spôsobom hneď, keď sa objavia, čím sa otvárajú nové možnosti pre inovácie; zdôrazňuje, že odvetvové vymedzenie MSP je nevyhnutným predpokladom ich úspešnej účasti v spoločnom strategickom rámci; poznamenáva, že úspech inovačných činností tiež závisí od zručností a skúseností zamestnancov v manažmente;

46.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť na miestnej a európskej úrovni prístup MSP k službám v oblasti výskumu a inovácie; zastáva názor, že úspešné programy, napríklad Eurostars, získali dôležité skúsenosti v súvislosti s reagovaním na potreby inovatívnych spoločností, a preto je potrebné ich podporiť; vyzýva na to, aby sa na všetkých úrovniach vyvinulo úsilie zamerané na inovačné riešenia konkrétnych potrieb verejného sektora prostredníctvom zapojenia malých podnikov do súťaží o nápady, ktorých výsledkom budú krátkodobé zákazky v oblasti vývoja;

47.  systém financovania na tejto úrovni je pokrytý z finančných prostriedkov EÚ poskytnutých prostredníctvom EIT, finančných prostriedkov súvisiacich s CIP, prístupom k zníženiu kreditného rizika EIF, špeciálnymi úvermi od EIB (hlavne pre projekty do 50 miliónov EUR), ako aj prostredníctvom spolupráce so štrukturálnymi fondmi spojenými s podnikaním; vo financovaní inovačnej politiky EÚ je však chýbajúci článok: primerané nástroje financovania reagujúce na špecifiká MSP; domnieva sa, že Európsky výskumný priestor by po náležitom zvážení posúdenia vplyvu mal značný prospech z programu EÚ pre MSP, vytvoreného ako špecializovanú pobočku EIB určenú výhradne na inovačné projekty MSP;

48.  pripomína, že Európsky inovačný a technologický inštitút sa osvedčil ako úspešná a posilňujúca súčasť Európskeho výskumného priestoru; zdôrazňuje potrebu znalostných a inovačných spoločenstiev s užším zameraním a koncentrovanejšej siete s menším rozpočtom, čo tiež umožní zapojenie väčšieho počtu MSP vďaka nižším ročným nákladom na príspevky; domnieva sa, že tieto menšie znalostné a inovačné spoločenstvá môžu v rámci EÚ vytvoriť jednotné kontaktné miesto ako miesto stretávania pre vedcov z celej EÚ, s cieľom lepšie konkurovať na svetovom trhu;

49.  domnieva sa, že v záujme väčšieho zapojenia MSP do programov by sa mali zvážiť niektoré nástroje a činnosti financovania:

   zvýhodnené úvery, ktoré sa v prípade úspechu uhradia s výnimkou administratívnych nákladov;
   úsilie na zabezpečenie komplexného financovania pre MSP (najmä vo fáze založenia spoločnosti), ktoré zastreší celý inovačný cyklus vrátane prístupu k službám a poradenstvu v oblasti výskumu a vývoja;
   RSFF, ktorý by sa používal takým spôsobom, aby poskytovanie finančných prostriedkov v malom rozsahu bolo možné realizovať prostredníctvom národných sprostredkovateľov;
   jednoduchší prístup k rizikovému kapitálu;
   väčšie zapojenie MSP pri vytváraní výskumných programov;

50.  žiada preskúmať nové a inovatívne metódy financovania, ako sú projektové dlhopisy EÚ a kupóny pre inovácie EÚ, ktoré by podnikom umožnili vynaložiť tieto prostriedky priamo v akreditovaných výskumných centrách; na takéto kupóny by sa nemala vzťahovať povinnosť vykazovať náklady, lebo ich využitie by potvrdzovali centrá, v ktorých by sa kupóny minuli; akreditačné centrá by mohli byť zriadené na úrovni jednotlivých štátov alebo regiónov a schvaľoval by ich orgán Európskej únie, napríklad Spoločné výskumné centrum; domnieva sa, že príspevok spoločného výskumného centra na inovácie podľa rámcového programu by mal zahŕňať rozšírenú spoluprácu s priemyslom;

51.  víta program pre inovačný výskum v malých podnikoch EÚ (SBIR), ktorého účelom je identifikovanie výziev verejného sektora technickej povahy a financovanie projektov výskumu a vývoja, s cieľom objavovať nové riešenia starých, ako aj nových problémov;

o
o   o

52.  zastáva názor, že všetky inovácie sú založené na výskume a nie každý výskum má za cieľ inovácie; domnieva sa preto, že navrhovaná reorganizácia by mala pokrývať celé spektrum činností spojených s inováciou, od návrhu až po trh vrátane netechnologických, ekologických a sociálnych inovácií; domnieva sa, že by to malo zahŕňať podporovanie inovačných postupov (napr. inovačné verejné obstarávanie a verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, motivačné odmeňovanie, politiky v oblasti práv duševného vlastníctva a iniciatívy vedúcich trhov) a uľahčenie ich rozsiahleho šírenia; pripomína, že pri riešení veľkých výziev a utváraní prioritných oblastí spoločného strategického rámca by sa mala zohľadňovať štandardizácia, nemala by však byť novým oddeleným nástrojom alebo činnosťou;

53.  berie na vedomie doterajší úspech rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť toho, aby tento program pokračoval a aby sa ďalej rozširoval, a to najmä v záujme posilnenia inovatívnych MSP ako hnacích motorov európskeho hospodárstva;

54.  zdôrazňuje však, že niektoré nástroje CIP by sa mohli stať prirodzeným rozšírením budúceho rámcového programu, čím by sa zabezpečilo pokračovanie európskych výskumných a inovačných projektov; zastáva názor, že technológie vyvinuté v projektoch rámcového programu by sa mali rozšíriť do inovačných projektov:

   čím by sa ich použite rozšírilo do rôznych priemyselných odvetví a sektorov služieb,
   čím by sa uviedli do chodu ďalšie žiadosti v súvisiacich alebo doplňujúcich oblastiach;

55.  pripomína, že veľmi konkurenčný charakter výskumnej, vedeckej, technologickej a inovačnej práce a zachovanie schopnosti budovať miestnu vedeckú a inovačnú kapacitu závisia do určitej miery od zdvojovania úsilia a roztrieštenosti, bez ktorých by výskum založený na spolupráci mohol byť ohrozený;

56.  zdôrazňuje, že na účinnejšie prilákanie súkromných investícií a zabezpečenie toho, aby výskum a vývoj čo najúčinnejšie prispievali k rozširovaniu európskej konkurencieschopnosti, by sa mali v rámcovom programe prijať príslušné opatrenia na vytvorenie silného a efektívneho regulačného rámca na ochranu práv duševného vlastníctva na počiatočnom stupni výskumného procesu;

57.  dôrazne nabáda na vykonávanie vzdelávacích programov pre všetkých prípadných účastníkov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel riadenia, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritéria výberu, hodnotenia a posudzovania projektov odbornej prípravy pri zohľadnení okrem iného dosiahnutie excelentnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala proaktívny prístup pri pomoci verejným orgánom, najmä v nedostatočne zastúpených členských štátoch, aby zlepšovala ich systém riadenia prostredníctvom vykonávania hodnotení a vydávala týmto orgánom odporúčania na zlepšenie ich žiadostí o financovanie a riadenia projektov;

58.  opätovne zdôrazňuje, že zjednodušenie riadenia financovania európskeho výskumu si vyžaduje veľkú zmenu; domnieva sa, že kľúčovým prvkom zjednodušenia je prejsť od súčasného prístupu založeného na kontrole k prístupu založenému na väčšej dôvere a tolerantnejšemu voči riziku, pričom by tento prístup prospel najmä MSP; požaduje vykonávanie všetkých identifikovaných opatrení na zjednodušenie v novom spoločnom strategickom rámci vrátane zvýšeného rozpätia prípustného rizika chýb, akceptovania v širšom rozsahu bežných účtovných postupov, uplatňovania paušálnych platieb a paušálnych sadzieb (na dorovoľnom základe), zjednodušenia postupov žiadostí a zmluvných postupov a pravidiel predbežného financovania a oprávnenosti nákladov, významného zníženia finančných a vedeckých požiadaviek na podávanie hlásení, skrátenia času na uzavretie zmluvy na najviac 6 mesiacov a významného skrátenia času potrebného na udelenie grantu a času do prevzatia platieb, a väčšej pružnosti v tom, ako účastníci organizujú a riadia svoje projekty a ako si vyberajú partnerov;

59.  je presvedčený, že zjednodušenie by malo viesť k obmedzeniu kombinovania mier financovania a metód výpočtu nepriamych nákladov vo všetkých programoch financovania, avšak nemalo by zrušiť diferenciáciu, ktorá sa uplatňuje na jednotlivé univerzity, vyskúmné organizácie a priemysel;

60.  odporúča, aby sa definoval obmedzený súbor spoločných (administratívnych, finančných a organizačných) pravidiel a zásad, ktoré možno jednoducho interpretovať a ktoré by platili pre všetky programy a nástroje EÚ v oblasti vývoja, výskumu a inovácie;

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili prístup k európskym výskumným programom, napríklad zriadením jednotného kontaktného miesta, zavedením zásady „jeden projekt – jeden dokument“ a vytvorením fóra pre výmenu osvedčených postupov; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje potrebu ľahko prístupného jednotného vstupného bodu, pokiaľ ide o poradenstvo a finančnú podporu, ktoré sú určené potenciálnym účastníkom; kritizuje súčasný nedostatok transparentnosti a informácií o pripravovaných výzvach na podávanie návrhov na výskumné projekty, čo spôsobuje, že výskumní pracovníci a inštitúty nie sú schopní riadne sa pripravovať a ich účasť je tak sťažená;

62.  poukazuje na to, že súdržná politika vytvárania európskej znalostnej spoločnosti znamená posilňovanie väzieb medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou; zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by sa mal zaoberať celým znalostným reťazcom a mal by ho integrovať, a to napríklad prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, štandardizácie, programov odbornej prípravy a opatrení na podporu kľúčových technológií; nabáda ku každej spolupráci medzi univerzitami, podnikmi a výskumnými inštitútmi a domnieva sa, že prenos zručností a technológií je rozhodujúcou súčasťou; žiada o poskytnutie praktických nástrojov na podporu prenosu technológií z výskumu do priemyselného využitia, a to v odvetviach služieb i výroby;

63.  vyzýva na silnejšiu medzivládnu účasť v rámci opatrení spoločného plánovania, ktorá by posilnila spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v celej Európe;

64.  pripomína význam spoločných technologických iniciatív (STI) a európskych technologických platforiem (ETP); odporúča, aby sa všetkým verejno-súkromným partnerstvám ponúkol konkrétny spoločný rámec s jasnými a zjednodušenými spoločnými podmienkami, ktoré by jasne oddeľovali úlohu súkromného sektora od úlohy verejného sektora; zdôrazňuje potrebu prijať účinné opatrenia na zlepšenie transparentnosti a otvoreného prístupu k týmto nástrojom pre MSP a verejný výskumný sektor; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu súčasného stavu, vplyvu a významu existujúcich rôznych foriem verejno-súkromných partnerstiev, a to pred konsolidovaním alebo podporou založenia dodatočných partnerstiev, s cieľom zlepšiť riadenie a zabezpečiť lepšie zapojenie väčšieho množstva rôznych zainteresovaných strán do procesu stanovenia výskumného programu i procesu zabezpečovania prístupu pre nových účastníkov; je tiež presvedčený, že tieto nástroje by mali byť jasne nasmerované na základe verejných prioritných cieľov (oceňujúc spoločenské výsledky a výsledky v oblasti udržateľnosti) a mali by využívať skutočné súkromné investície;

65.  zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by mal byť atraktívnym mechanizmom financovania pre subjekty zo súkromného i verejného sektora (vrátane MVO a organizácií občianskej spoločnosti); domnieva sa, že všetci účastníci projektov s vysokým dosahom v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako i ETP by mali zohrávať úlohu pri diskusii o stanovení priorít a mali by mať prístup k výskumným infraštruktúram;

Niektoré usmernenia pre nasledujúci rámcový program

66.  podporuje posun smerom k prístupu založenému na vedeckých poznatkoch a požaduje postoj k výskumným pracovníkom, ktorý by sa zakladal na dôvere, a prístup k účastníkom, ktorý by toleroval riziko, a to vo všetkých fázach systému financovania vrátane zhodnotenia vedeckých poznatkov a inovácie; v ďalšom rámcovom programe požaduje model primeraného financovania akademického výskumu;

67.  domnieva sa, že spoločný strategický rámec by sa nemal obmedzovať iba na samotné výskumné alebo technologické inovácie, ale mal by podporovať rôzne zdroje inovácie; poukazuje na to, že mnohé spoločnosti, obzvlášť MSP, využívajú iné zdroje inovácie, ako napríklad klientov, trhy, používateľov a v neposlednom rade aj zamestnancov, a že táto forma inovácií má často praktickejšiu povahu a je zameraná na riešenie konkrétnych problémov týkajúcich sa procesov, služieb alebo výrobkov, keďže navrhované riešenia pochádzajú často od zamestnancov, ktorí sú k výrobnému procesu, trhom a klientom najbližšie; domnieva sa preto, že EÚ by mala posilniť inovácie zamerané na prax, ktoré vytvárajú zamestnanci;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaistila preskúmanie režijných nákladov v rámci HORIZON 2020; žiada preto Komisiu, aby analyzovala aké percento predstavujú režijné náklady v 7. rámcovom programe a aby predložila návrhy ako ich udržať na čo najnižšej úrovni;

69.  požaduje, aby výskum založený na spolupráci (súčasný program spolupráce) zostal jadrom rámcového programu, čím sa posilnia synergie s cieľom zvýšiť a urýchliť vplyv a šírenie výskumných projektov uskutočňovaných v spolupráci s partnermi s výbornou pozíciou v svetovom meradle, a to v rámci EÚ i mimo EÚ; domnieva sa, že financovanie výskumu založeného na spolupráci by malo mať väčšiu tematickú flexibilitu (širšie výzvy) a ľahko použiteľné opatrenia týkajúce sa financovania s cieľom prilákať vynikajúcich vedeckých pracovníkov a reagovať na potreby veľkých konzorcií aj menších skupín; domnieva sa, že pokrytý by mal byť celý inovačný reťazec od prieskumu až po rozsiahle pilotné projekty a realizácie, s určenými vymedzenými rozpočtami pre sektory, ktoré vypracovali strategickú predstavu riešenia spoločenských úloh pomocou dlhodobých investičných cyklov, tam, kde je to vhodné;

70.  vyjadruje skepticizmus v súvislosti s účinnosťou využívania finančných prostriedkov na vytváranie výskumných sietí excelentnosti a organizovanie konferencií a podujatí a vyzýva na posilnenie elektronických sieťových opatrení v rámci výskumu a inovácií a šírenia výsledkov výskumu prostredníctvom internetu;

71.  vyjadruje svoj skepticizmus v súvislosti s tým, či je v mnohých prípadoch možné financovať jediný návrh na výzvu, čoho dôsledkom je míňanie zdrojov investovaných do prípravy a hodnotenia a nefinancovanie výnimočných nápadov; vyzýva Komisiu na preskúmanie možnosti financovať výnimočné, nevybrané návrhy prostredníctvom dodatočného rozpočtu na výskum (spájanie finančných prostriedkov na výskum), do ktorého prispejú aj finančné prostriedky členských štátov a tiež regionálne a štrukturálne fondy;

72.  požaduje upevnenie multidisciplinárneho a interdisciplinárneho výskumu a uznanie sociálneho rozmeru výskumu; v tejto súvislosti pripomína, že veľké spoločenské výzvy by sa mali riešiť – popri technológii –, aj prostredníctvom európskeho výskumu v spoločenských a humanitných vedách a sociálnej inovácii, ktorý zostáva rozhodujúcim pre ich úspešné vyriešenie; domnieva sa preto, že v spoločnom strategickom rámci by sa mala zaistiť nezávislá tematická oblasť „sociálne, hospodárske a humanitné vedy“ i jej začlenenie ako rozšírenej súčasti vo všetkých opatreniach vyplývajúcich z programu;

73.  v záujme ďalšieho pritiahnutia záujmu občanov a občianskej spoločnosti o výskum a v záujme ich zapojenia do výskumu požaduje pokračovanie témy Veda v spoločnosti ako samotnej témy, ako aj jej horizontálne rozšírenie tak, aby pokryla veľké spoločenské výzvy; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala podporovať ďalší rozvoj a väčšie šírenie usmernení týkajúcich sa etiky a ďalšie vypracovanie nástrojov navrhnutých pre organizácie občianskej spoločnosti;

74.  požaduje, aby boli priority a ciele výskumu stanovené transparentnejšie a s väčšou účasťou prostredníctvom vyváženej angažovanosti subjektov vrátane vedeckej komunity, výskumných pracovníkov (aj z menších výskumných organizácií), verejného sektora, organizácií občianskej spoločnosti a MSP; vyzýva na vytvorenie osobitnej platformy na dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a výskumnými pracovníkmi na účely diskusií o prioritných oblastiach výskumu v konkrétnych odvetviach; domnieva sa, že je tiež potrebné podporiť osobitné platformy na užšiu interakciu MSP a výskumných pracovníkov;

75.  domnieva sa, že posudzovanie a hodnotenie konkrétnych výskumných programov nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj z hľadiska spoločnosti, etiky a udržateľnosti je dôležitým procesom, ktorý je potrebné zlepšiť a všeobecne podporiť na európskej úrovni aj na úrovni členských štátov; podporuje iniciatívy Komisie v tejto oblasti, ku ktorým patrí napríklad vypracovanie zásad zodpovedného výskumu a inovácií, a podnecuje k ich ďalšej podpore a rozvíjaniu;

76.  požaduje zachovanie rovnováhy medzi projektmi iniciovanými zdola (ako napríklad súčasný systém otvorený vznikajúcim technológiám a technológiám budúcnosti (FET)), a projektmi iniciovanými zhora (veľké spoločenské výzvy), ako aj uľahčenie menších projektov iniciovaných zdola a výskumu založeného na spolupráci iniciovaného zdola; zastáva názor, že menšie vstupné bariéry projektov spolupráce by viedli k posilneniu vedeckej kapacity; domnieva sa, že strategické priority musia byť kombinované s novovznikajúcimi problémami; žiada Komisiu, aby preštudovala rovnováhu medzi medzi projektmi iniciovanými zdola a projektmi iniciovanými zhora a aby ju zvážila zo sociálneho i finančného hľadiska; poukazuje na potrebu konzultovať a spolupracovať s výskumnými pracovníkmi, priemyslom a subjektmi z občianskej spoločnosti v záujme stanovenia výskumných programov;

77.  podporuje malé a stredné projekty, ktoré vytvárajú rámec pre budúce financovanie výskumu; domnieva sa, že malé a stredné projekty sú pre univerzity a MSP ľahšie zvládnuteľné a menej nákladné; a že tiež umožnia zvýšiť v súčasnosti neuspokojivý podiel úspešných žiadostí;

78.  domnieva sa, že ak súčasné inovačné modely nespĺňajú určité potreby spoločnosti, na zameranie výskumu na tieto oblasti a zabezpečenie účinnosti verejných výdavkov je možné uplatniť nové programy verejného udeľovania licencií a motivačného odmeňovania inovácií; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uviedla do chodu pilotnú iniciatívu motivačného odmeňovania v lekárskom odvetví;

79.  požaduje súvislé krytie celého reťazca výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom vykonávania pravidiel transparentnosti a jasnej koordinácie medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie zaoberajúcimi sa financovaním výskumu a inovácií;

80.  požaduje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce – tam, kde je to vhodné a na recipročnej báze – so strategickými partnermi Európskej únie vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako sú krajiny BRIC s cieľom lepšie riešiť celosvetové problémy; pripomína, že účasť výskumných pracovníkov z tretej krajiny by mala byť podporená jednoduchšími postupmi a významne kratšími lehotami na vybavenie žiadostí; zdôrazňuje potrebu budovania väčšej vedeckej kapacity v susedných krajinách založenej na lepšej koordinácii spoločného strategického rámca s nástrojmi susedskej politiky EÚ; domnieva sa, že účinné posilnenie budovania kapacít a vytvorenie spravodlivých a komplexných partnerstiev s rozvojovými krajinami je rozhodujúce pre povzbudenie ich udržateľného rozvoja;

81.  domnieva sa, že v oblasti výskumu s možnosťou dvojakého použitia je potrebné vyhnúť sa spolupráci s tretími krajinami, ktoré nedodržiavajú ľudské práva, rezolúcie OSN a medzinárodné právo;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0256.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0236.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0401.
(4) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 104.
(5) B7-0343/2011.
(6) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2008 o ženách vo vede, odsek 2 (Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 40).

Posledná úprava: 7. januára 2013Právne oznámenie