Európsky parlament ,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament s názvom Systém Európskych škôl v roku 2009 (KOM(2010)0595),

–  so zreteľom na dohovor, ktorým sa vymedzuje štatút Európskych škôl(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o možnostiach vytvorenia systému Európskych škôl(2) ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev(3) ,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vstúpil do platnosti 3. mája 2008 a ktorý Európska únia ratifikovala 23. decembra 2010, a najmä na jeho článok 24(4) ,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskych škôl, ktorá bola predložená Najvyššej rade Európskych škôl (najvyššia rada) na schôdzi 12., 13. a 14. apríla 2011 v Bruseli(5) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre právne veci (A7-0293/2011),

A.  keďže v článku 165 ZFEÚ sa zdôrazňuje, že EÚ prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť,

B.  keďže preambula Dohovoru o štatúte Európskych škôl z roku 1994 určuje, že systém Európskych škôl je jediný svojho druhu a predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a európskymi spoločenstvami, pričom plne uznáva zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a usporiadanie ich vzdelávacieho systému, ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť,

C.  keďže článok 1 dohovoru umožňuje iným deťom navštevovať školy len v rámci obmedzení stanovených najvyššou radou, ktorá podľa bodu II.7 kapitoly XII zbierky rozhodnutí najvyššej rady môže status kategórie I udeliť „zamestnancom akejkoľvek organizácie Spoločenstva zriadenej aktom inštitúcií Spoločenstva a zamestnancom v službách iných organizácií uznaných najvyššou radou“,

D.  keďže Európske školy umožňujú žiakom upevniť svoju kultúrnu identitu a dosiahnuť vysokú úroveň znalosti cudzích jazykov vrátane ich rodného jazyka, k učeniu ktorých sú nabádaní už od veľmi útleho veku, pričom zdôrazňujú význam multikulturalizmu a podpory vzájomného porozumenia a vzájomného rešpektu,

E.  keďže Európske školy sa nedajú považovať za medzinárodné školy, pretože ich cieľom nie je ponúknuť rodičom možnosť konkrétneho typu vzdelávacieho systému pre ich deti, ale vzdelávať deti v ich rodnom jazyku a rozvíjať európsky rozmer v oblasti vzdelávania,

F.  keďže spôsob fungovania Európskych škôl, ktorý je od začiatku založený na medzivládnom dohovore by sa mal zlepšiť a bude rovnako potrebné vytvoriť preň právny základ, ktorý umožní systém zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť,

G.  keďže správna rada schválila v apríli 2009 reformu systému Európskych škôl,

H.  keďže vyše 50-ročné skúsenosti s fungovaním Európskych škôl poukazujú na jedinečnosť a príťažlivosť tohto systému a jeho vzdelávacieho modelu; keďže jedným z cieľov reformy je otvoriť tento systém a európsku maturitnú skúšku aj pre ostatných žiakov v Únii; keďže ciele reformy nemožno úspešne dosiahnuť bez zásadnej zmeny právneho postavenia, na ktorom je celý systém založený,

I.  keďže v správe Komisie o systéme Európskych škôl z roku 2009(6) sa poukazuje na pretrvávajúce a zhoršujúce sa systematické problémy, ako sú nedostatok vyslaných učiteľov, oneskorené poskytovanie infraštruktúry pre školy alebo jej nedostatočné poskytovanie, čo má priame dôsledky na kvalitu vzdelávania, spôsob zápisu do týchto škôl, kvalitu života žiakov, rodičov a učiteľov a na finančné aspekty fungovania Európskych škôl,

J.  keďže v školách v Bruseli a Luxemburgu existuje nedostatok školských budov a infraštruktúry, ktoré ohrozujú kvalitu výučby a bránia prijímaniu iných detí než sú deti zamestnancov inštitúcií EÚ, keďže je potrebné zabezpečiť, aby všetci žiaci získali rovnako kvalitné vzdelanie bez ohľadu na svoj rodný jazyk, polohu školy alebo kategóriu,

K.  keďže hlavným cieľom reformy Európskych škôl v roku 2009 bolo otvoriť ich širšej a rozmanitejšej verejnosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť systému,

L.  keďže spôsob výučby, na ktorom sú založené Európske školy, keďže je prínosný, mal by sa podporovať v členských štátoch a mal by tvoriť neoddeliteľnú súčasť ich vzdelávacích systémov,

M.  keďže je ťažké sústrediť do jedného systému výučby, ktorý sa zameriava výlučne na európsku maturitnú skúšku, žiakov pochádzajúcich z rôznych kultúrnych a jazykových prostredí, ktorých talent a schopnosti môžu byť mimoriadne odlišné, a keďže je preto potrebné zabezpečiť žiakom s osobitnými vzdelávacími potrebami primeranú podporu,

N.  keďže je potrebné zvážiť zavedenie vysvedčenia o ukončení štúdia iného než je európska maturitná skúška pre žiakov, ktorí sa chcú špecializovať v určitom odbore,

O.  keďže vo svojom uznesení z 8. septembra 2005 bol jednou z vecí, o ktoré Parlament žiadal, pilotný projekt pre centrum pre žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami; keďže bola na tento účel v rámci rozpočtu EÚ na rok 2008 vyčlenená suma 200 000 EUR a keďže táto suma sa nakoniec použila na financovanie štúdie o politike a praxi výučby žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami na Európskych školách,

P.  keďže Dohovor o štatúte Európskych škôl uvádza vo svojom článku 4, že s cieľom podporovať zbližovanie žiakov rôznych jazykových sekcií, ich vzájomné porozumenie a zlepšenie ich jazykových schopností, sa budú niektoré hodiny vyučovať v ktoromkoľvek jazyku Spoločenstva v spoločných triedach rovnakého ročníka, pokiaľ bude dôvod na použitie tohto jazyka,

Q.  keďže v súlade s článkom 25 Dohovoru o štatúte Európskych škôl, sú tieto školy financované najmä z príspevkov členských štátov prostredníctvom vyslaných učiteľov, ktoré v roku 2010 predstavovali 21 % rozpočtu Európskych škôl, a vyrovnávacieho príspevku poskytovaného EÚ, ktorého cieľom je pokryť rozdiel medzi celkovou sumou výdavkov škôl a celkovou výškou iných príjmov z iných zdrojov, ktorý sa v roku 2010 rovnal 58 % rozpočtu; keďže Európsky školy sú prostredníctvom najvyššej rady taktiež závislé na medzivládnej výkonnej moci,

R.  keďže článok 25 stanovuje, že rozpočet Európskych škôl môže zahŕňať finančný príspevok, o ktorom jednomyseľne rozhodla najvyššia rada,

S.  keďže hospodárska kríza má vplyv na financovanie Európskych škôl a Komisia preto žiada o reformu s cieľom zracionalizovať náklady škôl, ale keďže by to nemalo zasiahnuť vzdelávanie zraniteľných detí s poruchami učenia a osobitnými potrebami a výučbu v materinskom jazyku alebo spôsobiť zníženie miery výučby iných jazykov ako sú francúzsky, nemecký a anglický,

T.  keďže počet žiakov bez jazykovej sekcie (SWALS) sa po dvoch posledných rozšíreniach EÚ neustále zvyšuje, ale keďže žiaci by nemali byť v žiadnom prípade trestaní kvôli tomu, že nemajú jazykovú sekciu,

U.  keďže nárast v počte žiakov Európskych škôl je priamym dôsledkom náborovej politiky inštitúcií EÚ po roku 2004, ktorá vyústila do prijímania zamestnancov mladších ako 30 rokov; medzitým si títo mladí úradníci založili rodiny a následne zapísali svoje deti do Európskych škôl,

V.  keďže žiakom bez jazykovej sekcie sa poskytuje pomoc pri štúdiu jazyka jazykovej sekcie, do ktorej boli začlenení, aby sa mohli zúčastňovať na vyučovacích hodinách a výučbe v materinskom jazyku, a to minimálne niekoľko hodín týždenne s cieľom udržiavať kontakt s materinským jazykom a kultúrou,

W.  keďže v roku 2004 bol pre platy úradníkov zavedený osobitný príspevok určený okrem iného pre Európske školy, ktorý mal odrážať náklady na sociálnu politiku, zlepšenie pracovných podmienok a Európske školy,

Všeobecné súvislosti

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európske školy sú často považované za elitárske školy, skôr za luxus než nevyhnutnosť, hoci ich úlohou je v skutočnosti poskytovať výučbu v materinskom jazyku žiakom, ktorých rodičia budú musieť zmeniť pracovisko alebo sa vrátiť do krajiny pôvodu, ako aj rozvíjať európsky rozmer vo vzdelávaní;

2.  pripomína, že tento osobitný vzdelávací systém umožňuje žiakom, aby študovali všetky predmety (najmä prírodné vedy) vo svojom materinskom jazyku s kvalifikovanými učiteľmi, alebo ako žiaci bez jazykovej sekcie s nevyhnutnou učebnou podporou a výučbou s cieľom pestovať si svoj materinský jazyk;

Organizácia a propagácia systému európskej maturity

3.  je presvedčený, že tento osobitný systém vzdelávania umožňuje žiakom študovať všetky predmety v multikultúrnom, mnohojazyčnom prostredí, s kvalifikovanými učiteľmi, a pritom si zachovať svoj materinský jazyk;

4.  zastáva názor, že Európske školy, ktoré sú vynikajúcou ukážkou odskúšaného a overeného vyučovacieho prístupu, by sa mali stať príkladom ako jeden z najlepších možných spôsobov výučby v Európe, ktorý by sa zakladal na šírení európskej kultúry, hodnôt a jazykov, pretože zapracovaním určitých prvkov tohto modelu, ako je dôraz na znalosť cudzích jazykov, do národných a regionálnych systémov výučby by pomohlo profesionálnej mobilite a podporilo mnohojazyčnosť a európsku integráciu;

5.  je presvedčený, že Európske školy zohrávajú vo svojich spoločenstvách významnú úlohu;

6.  domnieva sa, že Európske školy by mali pôsobiť aj ako podporovatelia multikultúrnosti a viacjazyčnosti a ako vzory ochrany a podpory tých jazykov, ktoré sa v medzinárodnom meradle používajú menej; je presvedčený, že nízky počet žiakov požadujúcich vzdelanie v určitom jazyku, by nemal viesť k pozastaveniu vzdelávania v danom jazyku, pričom treba mať na pamäti, že vzdelávanie v materinskom jazyku predstavuje základnú zásadu Európskych škôl;

7.  upozorňuje na potrebu zlepšiť kompatibilitu osnov Európskych škôl s národnými vzdelávacími systémami s cieľom uľahčiť rýchlu opätovnú integráciu žiakov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

8.  domnieva sa, že rozpočtové obmedzenia, s ktorými sa musia školy vyrovnať, musia byť sprevádzané skutočným posilnením ich autonómie v oblasti riadenia – napríklad tým, že sa im umožní hľadať aj iné zdroje financovania –, a prostriedkami na výkon tejto autonómie, v súlade s cieľmi stanovenými počas reformy v roku 2009; zastáva taktiež názor, že organizačná reforma, ktorá sa má uskutočniť, by nemala negatívne ovplyvniť zakladajúce zásady Európskych škôl;

9.  domnieva sa, že vyššia miera rozpočtovej autonómie Európskych škôl môže účinným spôsobom zlepšiť hospodárenie so zdrojmi, ktoré im boli pridelené; zdôrazňuje, že táto vyššia miera autonómie sa môže uplatňovať až potom, čo Komisia posúdi, či by školám prospela;

10.  zdôrazňuje, že Európske školy sa v súčasnosti nachádzajú v situácii právnej neistoty, čo sa prejavuje tým, že orgány škôl prijímajú predpisy s nejasným právnym postavením a nejednoznačnou jurisdikciou, že na napadnutie týchto predpisov na súdoch jednotlivých štátov neexistujú dostatočné možnosti a že v tejto súvislosti sa nemožno obrátiť na európskeho ochrancu práv;

11.  domnieva sa, že súčasné medzivládne právne postavenie Európskych škôl naráža na svoje hranice a vyžaduje si hĺbkovú zmenu; je presvedčený, že táto zmena by mala byť takej povahy, aby Únii umožnila podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov bez potláčania ich právomocí a prijímať na tieto účely právne záväzné akty v zmysle článkov 2 a 6 ZFEÚ;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európske školy mali zodpovedajúci právny základ v rámci pôsobnosti EÚ, a želá si, aby bolo GR Komisie pre kultúru a vzdelávanie, spolu s Výborom Parlamentu pre kultúru a vzdelávanie, ktorý má podľa prílohy VII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu pôsobnosť v oblasti podpory systému Európskych škôl zapojené do diskusie vedenej na túto tému, ako aj do všetkých diskusií o ich budúcnosti;

13.  domnieva sa, že Európske školy by mali fungovať pod záštitou Únie; domnieva sa, že vhodným právnym základom by v tejto súvislosti mohol byť článok 165 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“ a ďalej sa špecifikujú ciele činnosti Únie, ktoré sa zhodujú s cieľmi Európskych škôl;

14.  naliehavo žiada najvyššiu radu, aby lepšie predvídala potreby v oblasti infraštruktúr a aby prijala opatrenia, ktoré umožnia pokryť skutočný záujem o európske vzdelávanie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali rozvoj škôl typu II a III;

15.  vyzýva členské štáty a regionálne vlády s legislatívnou právomocou v oblasti vzdelávania, aby podporili koncepciu Európskych škôl na svojom území prostredníctvom kampaní na zlepšenie informovanosti o európskom vzdelávaní, podpory európskej maturitnej skúšky a vytvorením pilotných škôl, ako sa uvádza v reforme z roku 2009, so zámerom otvoriť systém s cieľom podporiť prístup k európskemu vzdelávaniu a európskej maturitnej skúške v členských štátoch;

16.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri vypracúvaní národných učebných osnov a vychádzali pritom zo skúseností Európskych škôl, aby národné školské systémy viac priblížili systému Európskych škôl; zdôrazňuje osobitnú úlohu učebných osnov v oblasti jazykov, dejepisu a zemepisu pri podpore spoločnej európskej identity; opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty presadzovali začlenenie osobitných kurzov o súvislostiach, cieľoch a fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií do štúdia na maturitnej alebo ekvivalentnej úrovni, čo mladým ľuďom pomôže, aby sa cítili viac zapojení do procesu európskej integrácie;

17.  vyzýva členské štáty, aby aj naďalej spoločne uvažovali o tom, ako najlepšie otvoriť systém;

18.  odporúča členským štátom, aby v rámci svojich vzdelávacích systémov podporovali niektoré koncepty prevzaté zo systému Európskych škôl s cieľom podporovať formovanie európskeho občianstva od ranného veku;

19.  vyzýva ústredný orgán zodpovedný za prijímanie žiakov, aby vytvoril výmenné fórum pre všetkých rodičov, ktorí nezískali pre svoje deti miesto na vybranej škole, s cieľom umožniť im presun na želanú školu prostredníctvom výmeny s inými žiakmi;

20.  pripomína, že podľa článku 5 Dohovoru o štatúte Európskych škôl môžu absolventi európskej maturitnej skúšky požiadať o prijatie na akúkoľvek vysokú školu v EÚ s rovnakými právami ako štátni príslušníci predmetnej krajiny, ktorí majú ekvivalentnú kvalifikáciu, a naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie príslušných ustanovení, aby bola európska maturita automaticky uznávaná vo všetkých členských štátoch, čím by sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii medzi žiakmi Európskych škôl a žiakov, ktorí majú ekvivalentnú národnú kvalifikáciu;

21.  naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že všetky ich univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania budú pri uznávaní vzdelania žiakov Európskych škôl uplatňovať rovnaké požiadavky ako pri žiakoch národných škôl a že títo žiaci získajú za svoje vzdelanie rovnaký počet kreditov, aby mali rovnaké šance a príležitosti pri podávaní prihlášok na vysokú školu;

22.  nabáda členské štáty a regionálne samosprávy, ktoré majú zákonodarné právomoci v oblasti vzdelávania, aby homologizovali príslušnú časť svojho verejného školského systému, aby mohli žiakom po ukončení stredoškolského štúdia vydať európske maturitné vysvedčenie;

23.  nabáda najvyššiu radu, aby aktívnejšie rozvíjala Európske školy podľa vzoru najlepších vzdelávacích systémov na svete, ktoré boli zverejnené na základe štúdií PISA a podporuje rozvoj partnerstiev medzi Európskymi školami a národnými školami ako prostriedku na podporu výmeny medzi študentmi a učiteľmi a na zlepšenie informovanosti o systéme Európskych škôl v členských štátoch v súlade s programom Comenius;

Rozpočtové hľadisko

24.  konštatuje, že príjmy škôl stagnujú alebo klesajú najmä preto, že vzhľadom na nedostatok miest školy odmietajú zapísať žiakov zo zmluvných organizácií alebo z rodín mimo inštitúcií Spoločenstva, a naliehavo žiada nové riešenia, ktoré vezmú do úvahy nové finančné prostriedky, ktoré je možné získať od mobilných pracovníkov zo súkromného sektora a iných medzinárodných inštitúcií;

25.  berie na vedomie, že je potrebné racionalizovať náklady na riadenie škôl, ale zdôrazňuje, že snaha obmedziť výdavky nesmie spochybniť základné zásady, na ktorých je založený koncept Európskych škôl, ako je výučba rodného jazyka učiteľmi, pre ktorých je vyučovaný jazyk materinským jazykom, nesmie ovplyvniť základné predmety, ako prírodné vedy a matematika a nesmie sa uskutočniť na úkor kvality výučby; zdôrazňuje, že sa musia zabezpečiť rovnaké a rovnocenné vyučovacie podmienky pre deti zo všetkých jazykových spoločenstiev Európskych škôl;

26.  žiada Európsku úniu, aby stanovila svoj rozpočtový príspevok tak, aby bolo možné tieto zásady dodržať a umožnila tak primeraným spôsobom postarať sa o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo o žiakov s inými poruchami učenia, ktorí si vyžadujú osobitnú podporu, a aby predložila podrobné rozčlenenie zdrojov vyčlenených na žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami s cieľom zabezpečiť optimálne využitie týchto prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby pred rozhodnutím o akýchkoľvek zmenách v rozpočte vypracovala v spolupráci so školami a združeniami rodičov/učiteľov posúdenie vplyvu rôznych možností racionalizácie systému vrátane preskúmania vzdelávacích aspektov;

27.  domnieva sa, že v krátkodobom výhľade treba splniť záväzky Európskej únie, zároveň však treba brať do úvahy kontext rozpočtových obmedzení, ktorý prevláda tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov; konštatuje, že v návrhu rozpočtu na rok 2012 sa predpokladá zvýšenie prostriedkov pre Európske školy o 1,7 %, zatiaľ čo rozpočtové ťažkosti prinútili Komisiu navrhnúť zmrazenie svojich administratívnych výdavkov a zvýšenie administratívnych výdavkov pre všetky európske inštitúcie o 1,3 %; v záujme splnenia všetkých rozpočtových potrieb sa zaväzuje dôkladne preskúmať rozpočtové prostriedky v príslušných rozpočtových riadkoch;

28.  zdôrazňuje, že aktívna účasť Únie na činnosti Európskych škôl je v porovnaní s jej finančným príspevkom, ktorý vyčleňuje zo svojho rozpočtu, nepomerne nízka;

29.  poukazuje na skutočnosť, že navrhované zníženie rozpočtov Európskych škôl predstavuje vážnu hrozbu pre kvalitu vzdelávania a ich riadneho fungovania, a preto namieta proti akémukoľvek znižovaniu rozpočtu;

30.  domnieva sa, že mnohé systematické problémy vyplývajú z neplnenia si povinností zo strany členských štátov; poukazuje na to, že podľa dohovoru neexistujú právne záruky plnenia si povinností zo strany členských štátov;

31.  konštatuje, že niektoré štáty v čoraz väčšej miere neplnia svoje záväzky týkajúce sa vysielania učiteľov, pričom sa odvolávajú najmä na rozdiel medzi percentuálnym zastúpením školopovinných detí s ich štátnou príslušnosťou a príspevkom do rozpočtu škôl, ktorý sa od nich požaduje;

32.  konštatuje, že mechanizmus prerozdelenia nákladov sa musí taktiež uplatňovať s cieľom podporiť spravodlivejší systém pri platení školného požadovaného od rodičov, ktorí nie sú súčasťou európskych inštitúcií alebo spoločností, ktoré podpísali s európskymi školami dohodu;

33.  žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie systému rezervných zoznamov s cieľom obsadiť pracovné miesta, ktoré nemôžu zaujať vyslaní učitelia, a tie, ktoré musia obsadiť miestne prijatí pracovníci, s cieľom zabezpečiť pokrytie potrieb z hľadiska počtu učiteľov, ako aj z hľadiska kvality a kontinuity výučby;

34.  podporuje vytváranie nových jazykových sekcií okamžite po dosiahnutí kvóty žiakov s cieľom umožniť žiakom bez jazykovej sekcie študovať v materinskom jazyku a predchádzať akejkoľvek diskriminácii v porovnaní so žiakmi v iných jazykových sekciách, pričom sa zároveň znížia náklady spojené s osobitným postavením žiakov bez jazykovej sekcie;

35.  so znepokojením konštatuje, že nedostatok vyslaných pracovníkov musí byť kompenzovaný náborom miestnych lektorov, ktorí sú platení školami; žiada najvyššiu radu, aby zabezpečila, aby členské štáty, ktoré neprispievajú finančne prostredníctvom vysielania učiteľov, odvádzali zodpovedajúci finančný príspevok do rozpočtu škôl;

36.  domnieva sa, že súčasný systém financovania nadmerne zaťažuje niektoré členské štáty, pokiaľ ide o vysielanie učiteľov a poskytovanie školskej infraštruktúry, a žiada najvyššiu radu, aby prehodnotila model financovania škôl a náboru učiteľov;

37.  opätovne potvrdzuje, že Európske školy musia byť financované riadnym a dostatočným spôsobom, aby sa splnili záväzky prijaté v rámci dohovoru a Služobného poriadku úradníkov Únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, zabezpečila kvalita poskytovaného vzdelávania a zaručili rovné a rovnocenné podmienky výučby pre deti všetkých jazykových sekcií Európskych škôl. V tejto súvislosti berie na vedomie nedávnu petíciu združení rodičov žiakov a učiteľov Európskych škôl v Bruseli, ktorá poukazuje na vážne hrozby, ktoré môžu navrhované obmedzenia predstavovať pre kvalitu vzdelávania a riadne fungovanie Európskych škôl, a preto je proti prípadným rozpočtovým škrtom;

38.  žiada Komisiu, aby podnikla kroky s cieľom určiť percento osobitného poplatku určeného na Európske školy;

39.  zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je dôležité zabezpečiť, aby bol finančný príspevok Európskej únie transparentnejší a urobiť viac preto, aby sa v školách zaručila otvorenosť a rozmanitosť a zároveň zaviedol udržateľný systém financovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby spresnila, na aké účely sa používajú mimoriadne odvody z platov úradníkov; žiada Komisiu, aby Parlament informovala o stave realizácie reformy z roku 2009, ako aj o potrebách v oblasti financovania na budúce roky, najmä čo sa týka politiky v oblasti budov;

Pedagogické hľadisko

40.  želá si, aby sa v súlade s článkom 4 Dohovoru o štatúte Európskych škôl, ktorý chce podporovať zbližovanie a vzájomné porozumenie medzi žiakmi rôznych jazykových sekcií prostredníctvom niektorých spoločných vyučovacích hodín v triedach rovnakého ročníka, zvážilo širšie využívanie tzv. pracovných jazykov na výučbu všetkých predmetov, ktoré nie sú prvoradé, bez toho, aby to poškodilo tých, ktorých jazyk nie je jedným z pracovných jazykov;

41.  trvá na tom, že učenie niektorých predmetov v „nie veľmi používaných“ národných jazykoch, ktorými hovorí malý počet občanov EÚ, má tiež určitú hodnotu;

42.  zdôrazňuje potrebu externého hodnotenia učebných osnov Európskych škôl, ktoré by neviedlo k dodatočným nákladom pre školy a význam uskutočnenia prebiehajúcej reformy maturitnej skúšky;

43.  žiada, aby nábor miestnych lektorov spĺňal kritériá špičkovej úrovne, aby sa zabezpečila kvalita vyučovania, odbornej prípravy a zastupovania v prípade absencie a aby najvyššia rada zabezpečila, aby boli takíto lektori hodnotení inšpektormi;

44.  domnieva sa, že osobitné programy odbornej prípravy a odborné semináre pre učiteľov pochádzajúcich z rôznych národných systémov by mali byť organizované tak, aby ich v súlade so spoločnými normami a kritériami pripravili na prácu v rámci európskeho školského systému;

45.  opätovne potvrdzuje, že starostlivosť o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami je prioritou, a že Európske školy musia urobiť všetko pre to, aby sa zlepšila ich schopnosť v oblasti vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti žiada najvyššiu radu, aby zabezpečila uplatňovanie koeficientov pre túto kategóriu žiakov pri výpočte veľkosti tried a aby zabezpečila plnú integráciu týchto žiakov;

46.  žiada najvyššiu radu Európskych škôl, aby pristúpila k uplatneniu odporúčaní týkajúcich sa žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami, ktoré sú výsledkom prieskumu skupiny švédskych expertov z roku 2009, a aby na túto tému vypracovala akčný plán;

47.  zdôrazňuje potrebu vypracovania dobre fungujúceho systému, ktorý by pomáhal žiakom so zdravotným postihnutím počas ich procesu začleňovania sa do Európskych škôl (napr. pomoc špeciálnych učiteľov) s cieľom zabezpečiť mobilitu ich rodičov;

48.  konštatuje, že oficiálna miera nezvládnutia ročníka vo výške 2,7 %, ktorú oznámila najvyššia rada, nezohľadňuje veľký rozdiel školských výsledkov na Európskych školách, v ktorých už po mnoho rokov dochádza k nezvyčajne vysokej miere opakovania ročníka vo frankofónnej sekcii, žiada najvyššiu radu, aby preskúmala vzdelávacie a finančné príčiny a dôsledky tohto problému, miery nezvládnutia ročníka vo všeobecnosti a neustále vysokého počtu detí opakujúcich ročník;

49.  opätovne žiada najvyššiu radu, aby sa zamerala na nájdenie alternatívnych riešení pre žiakov, ktorí vypadnú z prípravy na európsku maturitnú skúšku, a aby zvážila vytvorenie vysvedčenia o ukončení štúdia, ktoré nahradí maturitné vysvedčenie pre žiakov, ktorí sa chcú orientovať na odborné štúdium; trvá na tom, že každé nové vysvedčenie musí prejsť posúdením vplyvu a musí sa zabezpečiť, aby bolo prínosom pre existujúci kvalifikačný rámec;

50.  opätovne potvrdzuje, že starostlivosť o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami musí ostať prioritou, predovšetkým preto, že Európske školy ešte stále ponúkajú iba jeden druh vysvedčenia, a sú preto povinné zabezpečiť maximálnu podporu žiakom s cieľom v čo najväčšej možnej miere zabrániť školskému zlyhaniu, ktoré by mohlo viesť do slepej uličky, ak žiak nemá z jazykových alebo iných dôvodov možnosť vzdelávať sa v národnom školskom systéme hostiteľskej krajiny;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a Najvyššej rade európskych škôl.

(1) Ú. v. ES L 212, 17.8.1994, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 333. (3) Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1. (4) http://www.un.org/disabilities/documents/convention/convoptprot-f.pdf. (5) Ref. č.: 2011-02-D-39-fr-1. (6) KOM(2010)0595.