Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2011/2146(INI))
Európsky parlament
,
– so zreteľom na články 14 a 106 a na protokol č. 26 pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (KOM(2011)0146),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. marca 2011 o uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu od roku 2005 a na výsledky verejných konzultácií (SEK(2011)0397),
– so zreteľom na verejnú konzultáciu o pravidlách v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorú zorganizovala Komisia v roku 2010,
– so zreteľom na Príručku o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu zo 7. decembra 2010 (SEK(2010)1545),
– so zreteľom na smernicu Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch(1)
,
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(2)
,
– so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme(3)
,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. januára 2001 s názvom Služby všeobecného záujmu v Európe(4)
,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 1996 s názvom Služby všeobecného záujmu v Európe(5)
,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. júla 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(6)
,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júna 2011 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(7)
,
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH(8)
,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu(9)
, zo 14. marca 2007 o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii(10)
, z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme(11)
, zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe o verejnoprospešných službách(12)
, z 13. novembra 2001 o oznámení Komisie nazvanom Služby všeobecného záujmu v Európe(13)
a zo 17. decembra 1997 o oznámení Komisie nazvanom Služby všeobecného záujmu v Európe(14)
,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0371/2011),
A. keďže služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) majú v rámci spoločných hodnôt Únie významné miesto a podporujú základné práva a sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a sú preto nevyhnutné pre boj proti sociálnym nerovnostiam a v čoraz väčšej miere aj udržateľný rozvoj;
B. keďže SVHZ predstavujú významný prínos pre hospodársku výkonnosť a konkurencieschopnosť členských štátov, čím nielen pomáhajú pri prevencii a prekonávaní hospodárskych kríz, ale zároveň slúžia všeobecnej hospodárskej prosperite;
C. keďže poskytovanie SVHZ podporuje úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 a keďže tieto služby môžu pomôcť pri dosahovaní cieľov rastu v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a najmä sociálneho začleňovania, aby bolo v konečnom dôsledku možné dosiahnuť vysokú mieru produktivity, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, ktorá bola stanovená;
D. keďže nákladovo efektívne riešenia konkurenčných súkromných podnikov sú nevyhnutné v záujme občanov a majú zásadný význam z hľadiska rozpočtovej situácie;
E. keďže SVHZ sú služby, ktoré nie je možné vždy poskytovať bez pomoci štátu, alebo ich nie je možné poskytovať bez pomoci štátu primeraným spôsobom;
F. keďže sociálne služby všeobecného záujmu (SSVZ) zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore základných práv a významnou mierou prispievajú k rovnosti príležitostí;
G. keďže súčasné právne predpisy EÚ stanovujú výnimku z oznamovacej povinnosti pre nemocnice a sociálne bývanie, t. j. pre SVHZ, ktoré plnia základné sociálne potreby;
H. keďže články 106 a 107 ZFEÚ poskytujú právny základ pre reformu pravidiel štátnej pomoci pre SVHZ a článok 14 ZFEÚ umožňuje Európskemu parlamentu a Rade, aby prostredníctvom nariadení v súlade s riadnym legislatívnym postupom stanovili zásady a podmienky fungovania SVHZ, najmä v hospodárskej a finančnej oblasti bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov;
I. keďže prostredníctvom protokolu č. 26 pripojeného k Lisabonskej zmluve sa ustanovila vysoká úroveň SVHZ, pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť a cenovú dostupnosť, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov a výslovne sa stanovila ich zásadná úloha;
J. keďže členské štáty a ich verejné orgány majú najlepšiu pozíciu na to, aby mohli náležite slúžiť svojim občanom a sú preto zodpovedné za stanovenie presného rozsahu a spôsobu poskytovania SVHZ a keďže článok 1 protokolu č. 26 k Lisabonskej zmluve výslovne uznáva rozsiahle diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;
K. keďže náhrady zahŕňajú všetky výhody udelené štátom alebo poskytnuté zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme;
1. berie na vedomie ciele reformy navrhovanej Komisiou, prostredníctvom ktorých chce Komisia sprehľadniť uplatňovanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci na SVHZ tým, že zohľadní ich rozmanitosť;
2. žiada Komisiu, aby objasnila vzťahy medzi pravidlami vnútorného trhu a poskytovaním verejných služieb a aby zabezpečila uplatňovanie zásady subsidiarity pri vymedzení, organizácii a financovaní verejných služieb;
3. zdôrazňuje zlepšenia v oblasti uplatňovania a zrozumiteľnosti, ktoré boli dosiahnuté vďaka opatreniam prijatým v roku 2005, známym ako balík Altmark; poukazuje však na to, že verejné konzultácie ukázali, že právne nástroje musia byť ešte jasnejšie a zrozumiteľnejšie, primerané a účinné;
4. zdôrazňuje, že výsledok verejnej konzultácie svedčí aj o tom, že okrem administratívnej záťaže by práve neistota a nedorozumenia, najmä pokiaľ ide o kľúčové pojmy pravidiel v oblasti štátnej pomoci, napríklad „akt o poverení“, „primeraný zisk“, „podnik“, „služby hospodárskeho a nehospodárskeho charakteru“ a „význam pre vnútorný trh“, mohli prispieť k tomu, že sa predpisy nebudú uplatňovať na SVHZ;
5. víta úsilie Komisie bližšie objasniť rozdiel medzi nehospodárskymi a hospodárskymi činnosťami v kontexte SVHZ s cieľom vytvoriť väčšiu celkovú právnu istotu a zabrániť tomu, aby sa takéto prípady predkladali Súdnemu dvoru, ako aj začatiu konania o porušení zo strany Komisie; vyzýva Komisiu, aby poskytla dodatočné vysvetlenie týkajúce sa štvrtého kritéria, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark, a aby zabezpečila, aby bol spôsob výpočtu primeraného zisku dostatočne jasný a aby vyhovoval z hľadiska rôznorodosti SVHZ; vyzýva preto Komisiu, aby sa vyhla uzavretému zoznamu; navrhuje, aby sa Komisia pri tom vyhla opakovanému odkazovaniu na judikatúru Súdneho dvora, ale aby stanovila rozhodujúce kritériá, ktoré majú pomôcť porozumieť použitým koncepciám a uplatňovať ich; žiada Komisiu, aby bližšie vymedzila to, čo chápe pod pojmom SVHZ;
6. vyjadruje znepokojenie nad dodatočnými požiadavkami, ktoré chce Komisia zaviesť s cieľom predísť tomu, aby bol rozvoj obchodu narušený v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie, a domnieva sa, že tieto požiadavky povedú k právnej neistote;
7. zdôrazňuje, že „akt o poverení“ je zárukou transparentnosti, ktorá musí zostať zachovaná s cieľom zaistiť lepšiu prehľadnosť pre občanov, ale že rozsah poverenia (aktu o poverení) by sa mal rozšíriť, najmä prostredníctvom flexibilnejšieho uplatňovania pravidiel; žiada, aby sa projekt doplnený „zmluvou o cieľoch“ považoval za oprávnený akt o poverení;
8. zdôrazňuje, že reformu pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci možno uskutočniť len vtedy, ak sa zohľadní osobitná funkcia SVHZ a bude sa prísne dodržiavať zásada subsidiarity, pretože za poskytovanie, obstarávanie, financovanie a organizovanie SVHZ sú podľa protokolu č. 26 pripojeného k Lisabonskej zmluve zodpovedné v prvom rade členské štáty a ich národné, regionálne a miestne orgány, ktorým sa poskytuje široký priestor rozhodovania a sloboda výberu;
9. zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba pri skúmaní pravidiel venovať zabezpečeniu toho, aby koncepcie Spoločenstva a používané pojmy boli jednoznačne prispôsobené charakteru verejných služieb a rozmanitosti foriem organizácie a zainteresovaných strán, a že by mali náležite zohľadniť skutočné riziko vplyvu na obchod medzi členskými štátmi;
10. zdôrazňuje špecifický charakter SVHZ na regionálnej a miestnej úrovni, ktorý neovplyvňuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu, pričom v tomto prípade by mala existovať možnosť zjednodušeného a transparentného postupu, ktorý podporuje inovácie a zapojenie malých a stredných podnikov (MSP);
11. podporuje myšlienku prahových hodnôt pre oslobodenie od oznamovacej povinnosti v prípade náhrad poskytovaných orgánmi verejnej správy v súvislosti so SVHZ a s tým spojeného zníženia administratívnej záťaže; navrhuje, aby sa na základe výsledkov uskutočnených konzultácií zvýšili prahové hodnoty, podľa ktorých sa rozhoduje o uplatňovaní rozhodnutí týkajúcich sa SVHZ;
12. zdôrazňuje, že osobitný charakter SVHZ je uznaný v článku 14 ZFEÚ a v protokole č. 26 priloženom k Lisabonskej zmluve, a v tejto súvislosti uznáva osobitnú úlohu národných, regionálnych a miestnych orgánov; zdôrazňuje, že reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu predstavuje len časť nevyhnutného objasnenia právnych ustanovení, ktoré sa uplatňujú na SVHZ prostredníctvom jednotného európskeho právneho rámca; konštatuje, že každý právny rámec bude musieť byť zárukou dostatočnej právnej istoty; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila oznámenie s navrhovanými opatreniami, ktorých cieľom bude zabezpečiť SVHZ a SSVZ taký právny rámec, ktorý im umožní vykonávať svoje úlohy tak, ako sa Komisia zaviazala v Akte o jednotnom trhu;
13. zdôrazňuje, že podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa na podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vzťahujú pravidlá o zákaze a kontrole štátnej pomoci len vtedy, ak uplatnenie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo skutočné plnenie určitých úloh, ktoré na ne preniesli národné, regionálne alebo miestne orgány; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v článku 14 ZFEÚ sa jasne uvádza, že Únia a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a v rámci pôsobnosti týchto zmlúv o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie; žiada preto, aby sa pri reforme pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci zohľadnili obidva uvedené články a aby sa zabezpečilo, že kompenzácia poskytnutá SVHZ so sebou neprinesie nadmerné zaťaženie verejných financií alebo nízku kvalitu poskytovaných služieb;
14. domnieva sa, že pripravovaný návrh Komisie týkajúci sa projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 by mohol byť a mal by byť významným prostriedkom rozvoja služieb všeobecného záujmu na úrovni členských štátov aj Európskej únie; zdôrazňuje, že postupy stanovené na tento účel by mali byť výslovne určené v rámci vymedzujúcom oprávnenosť projektu, ktorý sa má stanoviť na základe riadneho legislatívneho postupu;
15. považuje za veľmi dôležité, aby náhrady na SVHZ nenarúšali hospodársku súťaž ani nepoškodzovali iné spoločnosti pôsobiace v rovnakých odvetviach alebo na rovnakých trhoch, ktoré nie sú príjemcami náhrad;
16. upozorňuje, že prístup k náhrade čistých nákladov za poskytovanie verejných služieb je jednou z hospodárskych a finančných podmienok nevyhnutných pre podniky poverené poskytovaním verejných služieb v oblasti plnenia konkrétnych úloh, ktoré im riadne pridelili verejné orgány, a to najmä v čase krízy, keď verejné služby zohrávajú dôležitú úlohu ako automatický stabilizátor, ktorý chráni najzraniteľnejšie časti verejnosti a tým pomáha zmierňovať sociálne následky krízy;
17. by na tomto mieste chcel zdôrazniť, že rozvoj spolupráce medzi verejnými orgánmi formou zlučovania zdrojov predstavuje veľký potenciál pre zvyšovanie efektivity pri využívaní verejných zdrojov a modernizácii verejných služieb s cieľom splniť nové potreby ľudí vo svojich miestnych lokalitách; takisto zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce;
18. rozhodne zdôrazňuje, že verejné služby musia mať vysokú úroveň a musia byť prístupné všetkým vrstvám obyvateľstva; v tejto súvislosti považuje za znepokojujúci reštriktívny postoj Komisie, ktorá v súvislosti so štátnou pomocou pre organizácie sociálneho bývania považuje služby poskytované týmito organizáciami za SSVZ len vtedy, keď sa poskytujú výlučne znevýhodneným občanom alebo sociálne slabým skupinám a domnieva sa, že obmedzené chápanie tohto pojmu je v rozpore s vyšším cieľom podpory vytvárania správnej sociálnej rozmanitosti a poskytovania univerzálneho prístupu;
19. zastáva názor, že kvalitné služby sú založené na ľudských právach európskych občanov a že tento prístup vychádzajúci z práv by sa mal upevňovať;
20. pripomína potrebu značných investícií do modernizácie infraštruktúry, najmä v regiónoch, kde najviac chýba, a predovšetkým v odvetviach energetiky, telekomunikácií a verejnej dopravy s cieľom umožniť poskytovanie budúcich inteligentných energetických alebo širokopásmových služieb;
21. vyzýva Komisiu, aby do nákladov, ktoré môžu byť hradené z náhrad, zahrnula investície do infraštruktúry potrebnej na fungovanie SVHZ; pripomína Komisií, že poskytovanie SVHZ niekedy závisí viac od dlhodobej verejnej investičnej pomoci než ročných náhrad;
22. vyzýva Komisiu, aby pri rokovaní o bilaterálnych obchodných dohodách akceptovala poskytovanie SVHZ a SSVZ verejným sektorom v partnerských krajinách;
Zjednodušenie/proporcionalita
23. víta zámer Komisie zjednodušiť v rámci prístupu založeného na väčšej diverzifikácii uplatňovanie predpisov v oblasti štátnej pomoci tak, aby administratívna záťaž orgánov a poskytovateľov služieb v primeranej miere zodpovedala potenciálnemu vplyvu konkrétneho opatrenia na hospodársku súťaž na vnútornom trhu;
24. žiada preto, aby boli ustanovenia vypracované takým spôsobom, aby sa zabezpečilo ich správne uplatňovanie a aby verejné orgány a podniky poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme neboli zaťažované žiadnom zbytočnou záťažou a mohli v plnej miere plniť osobitné úlohy, ktoré im boli zverené; žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby dosiahla, aby boli pravidlá zrozumiteľnejšie a aby predvídala povinnosti týkajúce sa verejných náhrad na SVHZ a zabezpečila tým vyššiu mieru právnej istoty pre verejné orgány a poskytovateľov služieb;
25. v súvislosti so zamýšľaným zjednodušením pravidiel o štátnej pomoci vyzýva Komisiu, aby zvýšila flexibilitu a transparentnosť procesu monitorovania neprimeraných náhrad a aby najmä zvýšila kvalitu opatrení zameraných na ich zamedzenie; v prípade viacročných zmlúv preto navrhuje, aby sa kontroly neprimeraných náhrad uskutočňovali až na konci zmluvného obdobia a v každom prípade v intervaloch neprekračujúcich tri roky a aby sa zaviedli transparentné kritériá pre výpočet náhrad na SVHZ, keďže by sa tým významne ušetril čas i náklady poskytovateľov služieb i verejných orgánov;
26. vyzýva Komisiu, aby u verejných orgánov a prevádzkovateľov zistila, či tzv. Príručka o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu a najmä na verejnoprospešné sociálne služby zo 7. decembra 2010 spĺňa svoj účel; žiada Komisiu, aby v prípade potreby poskytla verejným orgánom a prevádzkovateľom nástroj na vzdelávanie, ktorý ich navedie k správnemu uplatňovaniu týchto pravidiel;
27. vyzýva Komisiu, aby pravidlá poverovania zjednodušila; žiada, aby sa výzva na predloženie projektu spolu so zmluvou o cieľoch považovala za poverenie;
Sociálne služby
28. vyzýva Komisiu, aby pre SSVZ navrhla špecifické právne predpisy de minimis, v prípade ktorých sa neočakáva žiadne závažné narušenie obchodu medzi členskými štátmi; navrhuje preto stanoviť pre tento druh sociálnych služieb primerané zvýšené prahové hodnoty;
29. podporuje zachovanie platnej výnimky bez prahových hodnôt pre nemocnice a sociálne bývanie; víta vyhlásenie Komisie o tom, že si želá oslobodiť ďalšie kategórie SSVZ od oznamovacej povinnosti v súvislosti s poskytnutím pomoci; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa náhrady na všetky SVHZ, ktoré podľa definície členských štátov plnia základné sociálne potreby, napríklad zariadenia starostlivosti o starších ľudí a ľudí so zdravotnými postihnutiami, starostlivosť a sociálne začlenenie zraniteľných skupín, zabezpečenie dobrých životných podmienok pre deti a mládež, zdravotná starostlivosť a prístup na pracovný trh oslobodili od oznamovacej povinnosti;
30. zastáva názor, že osobitné úlohy a povaha SSVZ by sa mali chrániť a jasne vymedziť; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila, aký by bol najúčinnejší spôsob dosiahnutia tohto cieľa, a to pri zohľadnení možnosti zavedenia pravidiel špecifických pre konkrétne odvetvie;
Miestne služby
31. víta zámer Komisie uplatniť v súvislosti so štátnou pomocou poskytovanou podnikom povereným poskytovaním SVHZ pravidlo de minimis, pokiaľ sa v dôsledku rozsahu pôsobnosti, ktorý je obmedzený na miestnu úroveň, predpokladá len nepatrný vplyv na obchod medzi členskými štátmi a je zabezpečené, že sa náhrada uplatní výhradne na poskytovanie príslušných SVHZ; žiada Komisiu, aby posúdila, či by aj SVHZ v kultúrnej a vzdelávacej oblasti mali byť predmetom osobitnej úpravy;
32. vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané prahové hodnoty pre pravidlo de minimis pre náhrady pre podniky poverené poskytovaním SVHZ, aby sa tieto služby mohli riešiť v zjednodušenom konaní a aby sa značná administratívna záťaž pre poskytovateľov služieb mohla podstatne znížiť bez toho, aby to malo negatívny vplyv na jednotný trh; navrhuje, aby sa ako potenciálny východiskový bod použili kombinované indexy výšky náhrady v spojení s obratom podniku povereného miestnym orgánom na poskytovanie SVHZ; ďalej sa domnieva, že prahová hodnota pre obdobie troch finančných rokov môže byť primeranejšia v záujme zabezpečenia potrebnej flexibility;
33. pripomína, že poskytovatelia SVHZ majú rozličné štatúty – združenia, nadácie, dobrovoľnícke a komunitné organizácie, neziskové organizácie a sociálne podniky; pripomína, že niektoré z nich pôsobia výlučne na miestnej úrovni, nezapájajú sa do obchodnej činnosti a na miestnej úrovni investujú každý zisk do služieb všeobecného záujmu;
Aspekty kvality a efektívnosti
34. zdôrazňuje osobitný význam vysokej kvality SVHZ a potreby všeobecného prístupu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že úloha Komisie je podľa ustanovení ZFEÚ o hospodárskej súťaži obmedzená len na monitorovanie štátnej pomoci na poskytovanie SVHZ a že tieto ustanovenia neposkytujú právny základ pre stanovovanie kritérií kvality a efektívnosti možno na európskej úrovni; domnieva sa, že kvalita a efektívnosť pre SVHZ by sa mali vymedzovať s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity;
o o o
35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.