Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2181(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0051/2012

Predkladané texty :

A7-0051/2012

Rozpravy :

PV 28/03/2012 - 23
CRE 28/03/2012 - 23

Hlasovanie :

PV 29/03/2012 - 9.15
CRE 29/03/2012 - 9.15
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0118

Prijaté texty
PDF 111kDOC 68k
Štvrtok, 29. marca 2012 - Brusel Finálna verzia
Rámec správy a riadenia európskych spoločností
P7_TA(2012)0118A7-0051/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2012 o rámci správy a riadenia spoločností EÚ (2011/2181(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 5. apríla 2011 o rámci správy a riadenia spoločností EÚ (COM(2011)0164),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o deontologických otázkach týkajúcich sa riadenia spoločností(1) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trhu a ochranu spotrebiteľa (A7-0051/2012),

Všeobecný prístup

1.  víta revíziu rámca správy a riadenia spoločností EÚ, ktorú vykonala Komisia na podnet vychádzajúci zo zelenej knihy;

2.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dôležité otázky týkajúce sa správy a riadenia spoločností, ako je prijímanie rozhodnutí v správnych radách, zodpovednosť, nezávislosť vedenia, konflikty záujmov či účasť zainteresovaných strán, boli v zelenej knihe vynechané;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zelená kniha sa zameriava na unitárny systém a zanedbáva duálny systém, ktorý je v Európe rovnako široko zastúpený; zdôrazňuje, že Komisia musí pri preskúmaní rámca správy a riadenia spoločností EÚ zohľadniť práva a povinnosti zverené rôznym orgánom spoločnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a to najmä rozdiely medzi unitárnym a duálnym systémom; odteraz v podstate používa termín „správna rada“, keď odkazuje na úlohu dohľadu, ktorú vykonávajú členovia správnej rady, ktorú má v duálnej štruktúre vo všeobecnosti dozorná rada;

4.  zdôrazňuje, že v EÚ je dôležité vytvoriť transparentnejší, stabilnejší, spoľahlivejší a zodpovednejší podnikový sektor s lepšou správou a riadením spoločností; domnieva sa, že podnikový sektor by mal byť schopný zahrnúť do svojich postupov sociálne, etické a environmentálne hľadiská a preukázať svoju zodpovednosť voči zamestnancom a akcionárom, ako aj voči spoločnosti ako celku, pričom by mal zabezpečovať lepšie hospodárske výsledky a vytváranie dôstojných pracovných miest;

5.  zastáva však názor, že dobrá správa a riadenie nemôžu samy osebe zabrániť prehnanému riskovaniu; požaduje preto nezávislý audit a pravidlá rešpektujúce rozličné podnikové kultúry v EÚ;

6.  konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou je, aby bola dobre spravovaná spoločnosť transparentná a zodpovedná voči svojim zamestnancom, akcionárom a prípadne i k ostatným zainteresovaným stranám;

7.  zastáva názor, že vymedzenie správy a riadenia spoločností organizáciou OECD z roku 2004, podľa ktorého správa a riadenie spoločností zahŕňa súbor vzťahov medzi vedením spoločnosti, jej správnou radou, akcionármi a inými zainteresovanými subjektmi, by sa malo naďalej podporovať;

8.  domnieva sa, že v dôsledku finančnej krízy je možné vziať si ponaučenie z hlavných prípadov bankrotu vo svete podnikania;

9.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba venovať pozornosť dôležitej úlohe, ktorú rozličné výbory (výbory pre audit, pokiaľ existujú v členských štátoch, výbory pre odmeňovanie a nominačné výbory) zohrávajú v oblasti dobrej správy spoločností, a vyzýva Komisiu, aby posilnila ich úlohu;

10.  domnieva sa, že základný súbor opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností EÚ by sa mal vzťahovať na všetky kótované spoločnosti; poznamenáva, že tieto opatrenia by mali byť primerané veľkosti, komplexnosti a typu spoločnosti;

11.  domnieva sa, že iniciatívy v oblasti správy a riadenia spoločností by mali sprevádzať iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov navrhované Komisiou; zastáva názor, že najmä v súčasných hospodárskych a sociálnych podmienkach by sociálna zodpovednosť podnikov mohla v kombinácii so správou a riadením spoločností pomôcť vytvoriť pevnejšie väzby medzi spoločnosťami a sociálnym prostredím, v ktorom rastú a pôsobia;

12.  zdôrazňuje, že iniciatíva finančnej čestnosti (Financial Fair Play) je príkladom osvedčeného postupu správy a riadenia spoločností v oblasti športu; vyzýva ostatné odvetvia a verejné orgány, aby ďalej skúmali tieto opatrenia s cieľom zavádzať niektoré z ich základných zásad;

13.  vyzýva Komisiu, aby každý legislatívny návrh v oblasti správy a riadenia spoločností, ktorý prerokováva, predložila na posúdenie vplyvu, ktoré by malo byť zamerané na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj na potrebu udržať konkurencieschopnosť spoločností;

Správne rady

14.  zdôrazňuje, že v unitárnych systémoch by sa malo zreteľne rozlišovať medzi funkciou predsedu správnej rady a funkciou generálneho riaditeľa; poznamenáva však, že toto pravidlo by malo byť primerané veľkosti a osobitosti danej spoločnosti;

15.  zdôrazňuje, že členmi správnych rád musia byť nezávislé osoby s rôznymi kvalifikáciami a skúsenosťami, pochádzajúce z rôznych prostredí, že tento aspekt zloženia správnych rád by mal byť prispôsobený komplexnosti aktivít danej spoločnosti a že za zabezpečenie správnej rovnováhy medzi kvalifikáciami členov správnej rady zodpovedajú akcionári;

16.  zastáva názor, že politiky prijímania zamestnancov tam, kde sa uplatňujú, by mali byť presne stanovené a mali by sa riadiť zásadou „dodržuj alebo vysvetli“; zdôrazňuje, že navrhovanie a schvaľovanie takýchto dokumentov týkajúcich sa politiky patrí výlučne do právomoci akcionárov;

17.  vyzýva spoločnosti, aby zaviedli transparentné a meritokratické metódy v oblasti ľudských zdrojov a aby účinne rozvíjali a podporovali talent a schopnosti mužov a žien; zdôrazňuje, že od spoločnosti musia pre mužov a ženy zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a príležitosti v práci a prispievať k náležitej rovnováhe medzi pracovným a osobným životom u mužov aj žien;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bolo v správnej rade spoločnosti zastúpených veľa rôznych zručností a kvalifikácií;

19.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila komplexné aktuálne údaje o zastúpení žien vo všetkých typoch spoločností v EÚ a o povinných a nepovinných opatreniach prijatých v podnikateľskom sektore, ako aj o opatreniach, ktoré nedávno prijali členské štáty s cieľom zvýšiť toto zastúpenie, a aby následne v prípade, že kroky spoločností a členských štátov sa ukážu byť neprimerané, navrhla v priebehu roka 2012 právne predpisy - vrátane kvót – s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v riadiacich orgánoch spoločností na 30 % do roku 2015 a na 40 % do roku 2020, a aby pritom zohľadnila povinnosti členských štátov a ich hospodárske, štrukturálne (t. j. týkajúce sa veľkosti spoločností), právne a regionálne špecifiká;

20.  zdôrazňuje, že členovia správnej rady musia venovať dostatočný čas plneniu svojich úloh; domnieva sa však, že pravidlá, ktoré by sa uplatňovali univerzálne, nie je možné odporúčať; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať stanovenie obmedzenia počtu správnych rád, v ktorých môže člen správnej rady zasadať; poukazuje na skutočnosť, že by to prispelo k častejšiemu konaniu zasadnutí správnej rady a k zlepšeniu kvality vnútropodnikových dozorných orgánov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol prístup členov správnej rady, pokiaľ ide o ich ostatné povinnosti, úplne transparentný a otvorený;

21.  súhlasí, že pravidelné externé hodnotenia sú užitočným nástrojom hodnotenia účinnosti opatrení v oblasti riadenia a správy spoločností; napriek tomu sa domnieva, že tieto hodnotenia by nemali byť povinné;

22.  zastáva názor, že členovia správnych a dozorných rád sami zodpovedajú za to, aby využívali možnosť odbornej prípravy a ďalšej odbornej prípravy potrebnej na plnenie svojich úloh, a to v prípade potreby s pomocou spoločnosti;

23.  podporuje zverejňovanie politík odmeňovania a výročných správ o odmeňovaní spoločnosti, ktoré by mali byť predmetom odsúhlasenia zhromaždením akcionárov; zdôrazňuje však, že členským štátom by sa malo umožniť ísť aj nad tento rámec a stanoviť požiadavky týkajúce sa zverejňovania individuálneho odmeňovania výkonných a nevýkonných členov správnej rady, čo môže pomôcť zvýšiť transparentnosť;

24.  domnieva sa, že je potrebné zaviesť prísny dohľad a nové pravidlá s cieľom zakázať všetky nesprávne postupy týkajúce sa platového ohodnotenia, mimoriadnych odmien a kompenzácie výkonných členov správnej rady spoločností, ktoré patria do finančného alebo nefinančného podnikateľského sektora a ktorým vláda členského štátu poskytla finančnú pomoc; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mali prijať právne kroky s cieľom zabraňovať zneužívaniu verejných pomocných fondov;

25.  žiada udržateľnú politiku odmeňovania, ktorá by mala vychádzať z dlhodobého fungovania jednotlivca a jeho spoločnosti;

26.  domnieva sa, že zvýšenie platového ohodnotenia členov správnej rady by malo byť v súlade s dlhodobou životaschopnosťou ich spoločností;

27.  podporuje začlenenie prvkov dlhodobej udržateľnosti do pohyblivej zložky odmeňovania manažérov, a to napríklad tým, že časť ich pohyblivej odmeny bude závisieť od splnenia cieľov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku a spokojnosť zamestnancov s prácou;

28.  poznamenáva, že správna rada je orgánom zodpovedným za prehodnocovanie a schvaľovanie stratégie spoločnosti, čo zahŕňa prístup spoločnosti k rizikovým situáciám, a že by mala o tom zmysluplne podávať správy akcionárom, pokiaľ je to možné bez zverejnenia informácií, ktoré by mohli spôsobiť spoločnosti ujmu, napríklad pokiaľ ide o konkurentov; domnieva sa, že by sa mali zohľadňovať i environmentálne a sociálne riziká, pokiaľ majú významný dosah na danú spoločnosť, ako sa to vyžaduje v právnych predpisoch EÚ;

Akcionári

29.  domnieva sa, že zapojenie akcionárov do činnosti spoločnosti by sa malo podporiť posilnením ich úlohy, ale že toto zapojenie by malo predstavovať možnosť, a nie povinnosť;

30.  napriek tomu sa domnieva, že by sa mali zvážiť opatrenia na stimulovanie dlhodobých investícií, ako aj požiadavka úplnej transparentnosti hlasovania o akýchkoľvek požičaných akciách, okrem akcií na doručiteľa; domnieva sa, že na tento účel treba opätovne prehodnotiť správanie inštitucionálnych investorov zamerané na vytváranie likvidity a zachovanie dobrého ratingu, keďže to podnecuje výlučne krátkodobú držbu akcií takýmito investormi;

31.  poznamenáva, že v smernici o právach akcionárov(2) sa uznáva zásada rovnakého zaobchádzania s akcionármi, a preto majú všetci akcionári (inštitucionálni alebo neinštitucionálni) právo dostávať rovnaké informácie od danej spoločnosti bez ohľadu na ich podiel v nej;

32.  žiada Komisiu, aby vypracovala primerané návrhy celoeurópskych usmernení k tomuto typu informácií, ktoré sa poskytujú akcionárom vo výročných správach spoločností; domnieva sa, že takéto informácie by mali byť kvalitné a informatívne;

33.  poznamenáva, že na trhu chýba dlhodobé zameranie, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky príslušné právne predpisy a vyhodnotila, či niektoré požiadavky neúmyselne prispeli k tendencii ku krátkodobým riešeniam; víta najmä návrh Komisie, aby sa v smernici o transparentnosti upustilo od požiadavky podávania štvrťročných správ, ktorá len v malom rozsahu prispieva k informovanosti akcionárov a vytvára len krátkodobé obchodné príležitosti;

34.  víta vypracovanie správcovských kódexov pre inštitucionálnych investorov v celej Európskej únii; vyjadruje presvedčenie, že európsky správcovský kódex by mohol byť vypracovaný na základe súčasných modelov a v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

35.  zdôrazňuje, že základnou povinnosťou inštitucionálnych investorov je chrániť svoje investície a že práve oni zodpovedajú za monitorovanie správcov aktív, ktorých vymenovali, pokiaľ ide o stratégie, náklady, obchodovanie a mieru zapojenia správcov aktív do spoločností, do ktorých sa investuje, a preto je ich povinnosťou vyžadovať primeranú transparentnosť, čo sa týka výkonu fiduciárnych povinností;

36.  v tejto súvislosti zastáva názor, že inštitucionálni investori by mali mať možnosť slobodne navrhovať príslušné podporné opatrenia v rámci svojho profesionálneho vzťahu so správcami aktív;

37.  poznamenáva, že konflikty záujmov vrátane potenciálnych konfliktov záujmov by mali byť vždy zverejnené a že v tejto oblasti je potrebné prijať vhodné opatrenia na úrovni EÚ;

38.  vyzýva Komisiu, aby zmenila a doplnila zhodnotila smernicu o právach akcionárov takým spôsobom, aby zhodnotila prostriedky, akými je možné ešte viac zvýšiť účasť akcionárov; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala prostredníctvom hodnotenia vplyvu vykonať analýzu úlohy elektronického hlasovania počas valných zhromaždení kótovaných spoločností s cieľom podporiť účasť akcionárov, najmä pokiaľ ide o cezhraničných akcionárov;

39.  pripomína Komisii potrebu jasného vymedzenia pojmu „spoločný postup“, keďže chýbajúce jednotné pravidlá predstavujú jednu z hlavných prekážok spolupráce medzi akcionármi;

40.  domnieva sa, že zastupujúci poradcovia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, no ich činnosti sú často predmetom konfliktu záujmov; žiada Komisiu, aby zabezpečila ďalšiu reguláciu zastupujúcich poradcov, a to s osobitným zameraním na otázky týkajúce sa transparentnosti a konfliktu záujmov; domnieva sa, že zastupujúcim poradcom by sa malo zakázať poskytovať poradenské služby spoločnostiam, do ktorých sa investuje;

41.  domnieva sa, že spoločnosti by mali mať možnosť vybrať si medzi režimom akcií na meno a režimom akcií na doručiteľa; domnieva sa, že ak si spoločnosti zvolia akcie na meno, mali by mať právo poznať totožnosť svojich majiteľov, a že na úrovni EÚ by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na harmonizáciu v súvislosti so zverejňovaním významných podielov; domnieva sa, že by tým nemalo byť dotknuté právo majiteľov akcií na doručiteľa nezverejniť svoju identitu;

42.  poznamenáva, že zatiaľ čo ochrana menšinových akcionárov je otázkou, ktorú upravujú ustanovenia vnútroštátneho práva obchodných spoločností, konanie Únie môže byť užitočné pri podpore hlasovania v zastúpení;

43.  schvaľuje usmernenia obsiahnuté vo vyhlásení Európskeho fóra správy a riadenia spoločností o transakciách s blízkymi osobami pre kótované spoločnosti z 10. marca 2011; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom nezáväzného opatrenia, ako je napríklad odporúčanie, podnikla kroky na úrovni EÚ;

44.  domnieva sa, že otázka systémov kapitálovej účasti zamestnancov by sa mala riešiť na úrovni členských štátov a mala by byť predmetom rokovaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami: prípadná účasť v takomto systéme by mala byť vždy dobrovoľná;

Postup „dodržuj alebo vysvetli“

45.  domnieva sa, že postup „dodržuj alebo vysvetli“ je užitočným nástrojom riadenia spoločností; je za povinné dodržiavanie vnútroštátneho kódexu správy a riadenia spoločností alebo kódexu správania, ktorý si vybrala spoločnosť; domnieva sa, že akýkoľvek odklon od kódexu správania by sa mal vysvetliť zmysluplným spôsobom a že súbežne s týmto vysvetlením by sa malo opísať a vysvetliť prijaté alternatívne opatrenie v oblasti riadenia a správy spoločností;

46.  zdôrazňuje potrebu skôr dosiahnuť lepšie fungovanie a dodržiavanie existujúcich pravidiel a odporúčaní v oblasti správy a riadenia, ako zaviesť záväzné pravidlá v oblasti správy a riadenia spoločností;

47.  je presvedčený, že kódexy môžu priniesť zmeny v správaní a že flexibilita, ktorú poskytujú, prináša inovácie, ktoré môžu vychádzať z najlepších postupov v celej EÚ; je presvedčený, že spoločné uplatňovanie najlepších postupov by zlepšilo správu a riadenie spoločností v EÚ;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 16.
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).

Posledná úprava: 25. júla 2013Právne oznámenie