Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách)(1) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(2) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o programe Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0707) a na sprievodné dokumenty k tomuto nariadeniu (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(3) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(4) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)(5) ,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(7) ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ako bola začlenená do zmlúv prostredníctvom článku 6 Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej článok 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života), článok 21 (nediskriminácia), článok 24 (práva dieťaťa), článok 25 (práva starších osôb), článok 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím) a článok 28 (ochrana spotrebiteľov),

–  so zreteľom na článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku(8) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov(10) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (COM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEC(2009)0949),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov v EÚ (SEC(2011)0469),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z októbra 2011 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – šieste vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEC(2011)1271),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma v jednotnom trhu, 5. vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEC(2011)0299),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(11) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(12) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa(14) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu(15) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame(16) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi(17) ,

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov,

–  so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

–  so zreteľom na európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (SEC(2009)1666),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0155/2012),

A.  keďže posilnenie práv spotrebiteľov a ich ochrana sú základom rozvoja relevantných politík Európskej únie, najmä pre posilnenie jednotného trhu a splnenie cieľov stratégie Európa 2020;

B.  keďže ambíciou každej spotrebiteľskej politiky EÚ by mala byť vysoká úroveň posilnenia práv a ochrany každého spotrebiteľa;

C.  keďže jednotný trh musí tiež zabezpečovať vysokú ochranu všetkých spotrebiteľov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným spotrebiteľom, aby sa zohľadnili ich špecifické potreby a posilnili ich možnosti;

D.  keďže všeobecne zaužívaný pojem zraniteľného spotrebiteľa vychádza z pojmu zraniteľnosti, ktorý je endogénny, a vzťahuje sa na heterogénnu skupinu tvorenú niekoľkými kategóriami osôb, ktoré sa trvalo považujú za zraniteľné v dôsledku svojho mentálneho, fyzického a psychologického zdravotného postihnutia, veku, dôverčivosti alebo pohlavia a keďže pojem zraniteľného spotrebiteľa by mal tiež zahŕňať aj spotrebiteľov nachádzajúcich sa v situácii, v ktorej sú zraniteľní, v tom zmysle, že sa nachádzajú v stave dočasnej bezmocnosti, ktorá vyplýva z nesúladu medzi ich individuálnym stavom a individuálnymi charakteristikami na jednej strane a ich vonkajším prostredím na strane druhej, pričom by sa mali zobrať do úvahy kritériá, ako je vzdelanie, sociálna a finančná situácia (napríklad nadmerné zadlženie), prístup na internet atď.; keďže všetci spotrebitelia sa v určitej chvíli svojho života môžu stať zraniteľným v dôsledku vonkajších činiteľov a ich vzťahov s trhom alebo preto, že majú ťažkosti pri získavaní príslušných informáciám pre spotrebiteľov a s ťažkosťami im rozumejú, a z tohto dôvodu potrebujú osobitnú ochranu;

Zraniteľnosť a zraniteľní spotrebitelia

1.  poukazuje na to, že rozmanitosť dôvodov zraniteľnosti, či už je spotrebiteľ v režime právnej ochrany alebo sa nachádza v situácii osobitnej odvetvovej alebo dočasnej zraniteľnosti, sťažuje jednotný prístup a prijímanie komplexných právnych nástrojov, čo vedie k tomu, že jestvujúce právne predpisy a politiky riešia problém zraniteľnosti prípad od prípadu; zdôrazňuje preto, že európskej právne predpisy musia riešiť problém zraniteľnosti medzi spotrebiteľmi ako horizontálnu úlohu s prihliadnutím na rôzne potreby, schopnosti a okolnosti spotrebiteľov;

2.  zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné prijať vhodné opatrenia a zabezpečiť dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov;

3.  zdôrazňuje, že stratégia pre práva zraniteľných spotrebiteľov sa musí zameriavať na posilnenie ich práv a zaistenie toho, aby boli tieto práva účinne zabezpečované a presadzované, ako aj na poskytovanie všetkých potrebných prostriedkov pre spotrebiteľov s cieľom zaistiť, aby mohli prijímať príslušné rozhodnutia a byť asertívni, a to bez ohľadu na využitý nástroj; domnieva sa, že vzhľadom na to, že Európska únia sa musí zameriavať na účinnú ochranu práv všetkých spotrebiteľov, pojmu tzv. priemerného spotrebiteľa chýba potrebná flexibilita, aby ho bolo možné prispôsobiť osobitným prípadom, a niekedy nezodpovedá skutočným situáciám z praxe;

4.  zdôrazňuje, že stratégia riešenia zraniteľnosti spotrebiteľov musí byť primeraná, aby neobmedzovala individuálne slobody a výber spotrebiteľa;

5.  žiada Komisiu a podnecuje členské štáty, aby sústavne a pozorne analyzovali sociálne a spotrebiteľské správanie a situácie, ktoré by mohli naznačovať vznik zraniteľnej situácie v prípade určitých skupín alebo jednotlivcov, napríklad analyzovaním sťažností spotrebiteľov, a odstrániť túto zraniteľnosť v prípade potreby pomocou konkrétnych opatrení s cieľom poskytnúť ochranu všetkým spotrebiteľom, a to bez ohľadu na ich spôsobilosť a etapu ich života;

6.  poukazuje na to, že ešte stále existujú rozdiely medzi výrobkami rovnakej značky v rozličných členských štátoch, a preto sú spotrebitelia z niektorých krajín menej chránení; zdôrazňuje, že súčasný legislatívny rámec neumožňuje potlačiť výskyt výrobkov rovnakej značky, ale rozdielnej kvality, v rozličných členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby dbala na uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

Vyhodnotenie aktuálneho legislatívneho rámca

7.  poukazuje na to, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu zaviedla otázku zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom sa zameriavala na príliš veľký vplyv, ktorý by sa mohol vyvíjať na spotrebiteľov, ktorí nie sú v plnej miere schopní vlastnej voľby; konštatuje, že smernica 2005/29/ES sa zameriava na zraniteľnosť predovšetkým z hľadiska hospodárskych záujmov spotrebiteľov;

8.  upozorňuje na to, že smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorá predstavuje najnovší nástroj určený na ochranu spotrebiteľov, posilňuje požiadavky na informácie pred podpisom zmluvy a informácie uvedené v zmluve, pričom jednoznačne zavádza väčšie právo na odstúpenie, keď si poskytovateľ alebo predajca nesplní svoju zákonnú povinnosť poskytnúť relevantné informácie, a požaduje, aby tieto boli formulované jasným a zrozumiteľným spôsobom; domnieva sa, že by sa mali prijať vhodné a účinné opatrenia v odvetviach, na ktoré sa smernica 2011/83/EÚ nevzťahuje a v ktorých by mohla jestvovať osobitá zraniteľnosť, akými sú finančné odvetvie alebo odvetvie dopravy;

Posilnenie práv: zodpovednosť spotrebiteľa za vlastnú ochranu

9.  domnieva sa, že posilnenie práv zraniteľných spotrebiteľov neznamená len rozvoj súboru právnych predpisov a účinné presadzovanie práv týchto spotrebiteľov, ale aj zvýšenie ich kapacity prijímať optimálne rozhodnutia samostatne; preto víta a rozhodne podporuje úsilie Komisie posilniť práva spotrebiteľov prostredníctvom ľahko prístupného a zrozumiteľného informovania spotrebiteľov a ich vzdelávania, pretože všetky kroky v tomto smere prispievajú k účinnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému trhu; obáva sa však, že tieto snahy možno nestačia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, lebo ich zraniteľnosť môže mať pôvod v ťažkom prístupe týchto osôb k informáciám alebo vo vyhodnocovaní informácií, ktoré sa im poskytujú; žiada Komisiu, aby vypracovala spotrebiteľskú politiku pre všetkých európskych spotrebiteľov a zabezpečila, aby všetci zraniteľní spotrebitelia mali prístup k tým istým tovarom a službám a aby neboli zavádzaní;

10.  poznamenáva, že zraniteľnosť mnohých spotrebiteľov vzniká práve v dôsledku toho, že nie sú dostatočne priebojní a nechápu dostatočne informácie, ktoré dostávajú o dostupných možnostiach, alebo v dôsledku toho, že nepoznajú existujúce systémy podávania sťažností a odškodňovania, a že tieto prekážky sú ešte výraznejšie v prípade cezhraničného obchodu a podomového predaja vrátane elektronického cezhraničného obchodu;

11.  naliehavo žiada Európsku úniu a členské štáty, aby venovali viac pozornosti informovaniu spotrebiteľov a informačným kampaniam a viac do týchto oblastí investovali, pričom by mali zladiť komunikovanú správu a cieľovú skupinu spotrebiteľov;

12.  vyzýva teda Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali a rozvíjali existujúce iniciatívy (ako je napríklad Dolceta, ECC-Net atď.), a zároveň zabezpečovali medzi nimi súlad s cieľom zvýšiť informovanosť a vzdelanosť spotrebiteľov;

13.  zdôrazňuje, že v prípade zmluvných vzťahov je spotrebiteľ často slabšou stranou, vyzýva podniky, aby podporovali a rozvíjali samoregulačné iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na posilnenie ochrany práv zraniteľných spotrebiteľov, aby zaručili, že spotrebitelia budú mať prístup k lepším a jasnejším informáciám a vypracovali postupy, ktorými sa zlepší schopnosť všetkých spotrebiteľov porozumieť zmluve a posúdiť ju; vyzýva príslušné orgány jednotlivých štátov, aby v tejto súvislosti poskytovali stimuly, ako aj potrebnú právnu ochranu spotrebiteľov;

Informácie a regulácia

14.  žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie zaručili, že pri tvorbe bezpečnostných noriem a prevádzkových podmienok určitých produktov sa budú zdôrazňovať požiadavky kvality a ochranné opatrenia a že sa účinným spôsobom zoberie do úvahy potreba zaistiť primeranú ochranu zraniteľných spotrebiteľov; konštatuje, že predpokladané použitie nemusí zohľadňovať konkrétne riziká, ktorým môžu spotrebitelia čeliť v zraniteľných situáciách, najmä čo sa týka prístupu zrakovo postihnutých osôb k výrobkom každodennej spotreby; navrhuje preto, aby sa v nariadení týkajúcom sa bezpečnostných noriem a podmienok pre niektoré výrobky pokiaľ možno nezohľadňovalo iba predpokladané, ale aj predvídateľné použitie; žiada, aby sa v rámci budúcej revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov tieto pohnútky zohľadnili;

15.  žiada členské štáty a Komisiu, aby svoje úsilie zamerali na sprístupnenie označení určených pre občanov so zdravotným postihnutím, a to aj pomocou normalizácie, aby podnikom dali k dispozícii osvedčené postupy a aby ich motivovali k uplatňovaniu týchto postupov, a aby podporovali poskytovanie informácií a služieb zo strany podnikov vo formáte dostupnom všetkým občanom, a to aj za využitia zdrojov Európskej únie;

16.  vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, ktorý sa uplatňuje v oblasti ochrany v medzinárodných situáciách dospelých osôb, ktoré si z dôvodu postihnutia alebo nedostatočnosti osobných schopností nedokážu chrániť svoje vlastné záujmy;

17.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci prebiehajúcej revízie návrhu nariadenia o programe Spotrebitelia 2014 – 2020 a pripravovaného uverejnenia spotrebiteľskej agendy považovali posilnenie práv zraniteľných spotrebiteľov za kľúčovú prioritu;

18.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula aspekt zraniteľnosti spotrebiteľov do pôsobnosti spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky, a to napríklad členením údajov podľa veku, vzdelanostnej úrovne alebo sociálno-ekonomických ukazovateľov, s cieľom získať lepší prehľad o potrebách zraniteľných spotrebiteľov;

19.  žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade so zásadami spoločenskej zodpovednosti podnikov nabádali podniky k tomu, aby zaviedli dobrovoľný systém označovania obalov priemyselných výrobkov Braillovým písmom (ktorým by sa uvádzala napríklad aspoň povaha výrobku a jeho dátum trvanlivosti) v záujme uľahčenia života spotrebiteľom s problémami so zrakom;

20.  v rovnakom duchu žiada členské štáty a Komisiu, aby podnecovali výskum a vývoj v oblasti univerzálnych tovarov, služieb, prístrojov a zariadení, teda takých, ktoré môžu používať v rámci možností všetci, bez potreby prispôsobovania alebo osobitného dizajnu;

Obzvlášť problematické odvetvia

21.  poznamenáva, že na medzinárodných fórach sa už uznala potreba chrániť spotrebiteľov prostredníctvom informácií a regulácie finančných trhov, ktorých zložitosť zahŕňa to, že každý spotrebiteľ môže byť potenciálne zraniteľný; konštatuje, že takáto zložitosť môže spotrebiteľov viesť k nadmernému dlhu; konštatuje, podľa posledného prieskumu Komisie sa na 70 % internetových stránok finančných inštitúcií a spoločností našli základné chyby v oblasti reklamy a základných informácií vyžadovaných pri ponuke produktov, zatiaľ čo náklady boli prezentované zavádzajúcim spôsobom; zdôrazňuje, že odvetvia finančných služieb by mali urobiť viac, pokiaľ ide o poskytnutie jednoznačných a jednoduchých vysvetlení týkajúcich sa povahy produktov a služieb, ktoré poskytujú, a vyzýva všetky zainteresované strany, aby vypracovali účinné programy finančnej gramotnosti;

22.  žiada, aby boli informácie cielenejšie a aby sa šírili všetkými kanálmi, a to nie len úradnými, ale aj prostredníctvom organizácií spotrebiteľov a regionálnych, mestských a miestnych kancelárií, ktoré sú pre menej mobilných spotrebiteľov omnoho bližšie, viditeľnejšie a ľahšie prístupné;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť cielené opatrenia zamerané predovšetkým na zraniteľných spotrebiteľov, a to na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, keďže podľa výsledkov posledného prieskumu Eurobarometer je podiel spotrebiteľov, ktorí sa cítia byť informovaní a chránení, nižší než 50 %, a keďže predovšetkým zraniteľné skupiny majú problém porozumieť možnostiam výberu, ktoré sa im predkladajú, nepoznajú svoje práva, viac čelia problémom a v prípade problému neochotne podnikajú ďalšie kroky;

24.  zdôrazňuje, že na deti a mladých ľudí, ktorí čoraz viac trpia negatívnymi následkami nedostatočnej fyzickej aktivity a obezity, väčšmi vplýva reklama na jedlá s vysokým obsahom tuku, soli a cukru; víta samoregulačné iniciatívy a kódexy správania, s ktorými prišli podniky, aby sa obmedzilo vystavenie detí a mladých ľudí reklame na potraviny (ako napríklad iniciatívy zavedené v rámci platformy Komisie pre činnosť v oblasti stravovania, fyzickej aktivity a zdravia), a vyzýva všetky zainteresované strany, aby účinne vzdelávali a informovali deti a mladých ľudí, ako aj ich opatrovateľov o dôležitosti vyváženej stravy a aktívneho, zdravého životného štýlu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu, či sú potrebné prísnejšie pravidlá, pokiaľ ide o reklamy zamerané na deti a mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby začlenila ochranu detí medzi hlavné priority spotrebiteľskej agendy, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť agresívnej alebo zavádzajúcej reklame v televízii a na internete;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, a to najmä tých, ktoré sú určené najzraniteľnejším skupinám spotrebiteľov, akými sú deti a tehotné ženy;

26.  vyjadruje svoje obavy v súvislosti s dosahom bežného používania behaviorálnej reklamy na internete a rozvoja vtieravých internetových reklamných postupov, a to najmä prostredníctvom využívania sociálnych sietí, na zraniteľných spotrebiteľov; opätovne vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 vypracovala podrobnú analýzu vplyvu zavádzajúcej a agresívnej reklamy na zraniteľných používateľov, a to najmä deti a dospievajúcich;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že reklamy na finančné investičné produkty nezriedka dostatočne nevysvetľujú skryté riziká, ktoré sú s nimi spojené, a príliš vyzdvihujú možné zisky, ktoré sa často nedosiahnu, a tým sú spotrebitelia využívajúci produkty finančných služieb vystavovaní strate svojho kapitálu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísnejšie normy v oblasti reklamy sofistikovaných finančných produktov, ktoré sú určené pre drobných investorov, ktorí nemusia dostatočne rozumieť finančným rizikám, ktoré sú s danými produktmi spojené, a to vrátane požiadavky výslovne uviesť všetky straty, ktoré môžu byť investorovi spôsobené;

28.  domnieva sa, že zraniteľnosť v súvislosti s marketingom a reklamou sa týka najmä detí a dospievajúcich; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu vplyvu zavádzajúcej a agresívnej reklamy na zraniteľných používateľov, a to najmä deti a dospievajúcich;

29.  zdôrazňuje, že zraniteľnosť v súvislosti s využívaním komunikačných technológií, akými sú inteligentné telefóny (smartfóny) či hry na internete, sa týka najmä detí a dospievajúcich; domnieva sa, že by sa mali zaviesť ochranné opatrenia, aby sa za daných podmienok zabránilo nadmerným účtom;

30.  konštatuje, že napriek jestvujúcim právnym predpisom sa spotrebitelia stále často stretávajú s ťažkosťami pri cestovaní a často sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, najmä ak je ich cesta zrušená alebo sa omešká, a že tieto ťažkosti sa zhoršujú, keď je zákazník zdravotne postihnutý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zaručenie lepších informácií a prístupu k reklamačným postupom, čo sa týka okrem iného práv cestujúcich a transparentnosti cien; žiada Komisiu, aby vo svojej plánovanej revízii právnych predpisov EÚ týkajúcich sa práv cestujúcich zobrala do úvahy situáciu zraniteľných spotrebiteľov, najmä osôb so zníženou pohyblivosťou a zdravotne postihnutých osôb, a aby prispôsobila úrovne, kritériá a mechanizmy odškodňovania a zaručila, aby sa súčasné úrovne neznižovali;

31.  poukazuje na to, že digitalizácia služieb môže viesť k tomu, že spotrebitelia, ktorí z rozličných dôvodov nemajú prístup na internet alebo ho nemôžu využívať sa dostanú do zraniteľnej situácie, pretože nemôžu plne využívať výhody elektronického obchodu a z toho dôvodu nemajú prístup na značnú časť vnútorného trhu a platia viac za rovnaké produkty alebo sú závislí od pomoci druhých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali dôveru spotrebiteľov a zároveň prekonávali prekážky v rámci cezhraničného elektronického obchodu prostredníctvom vypracovania účinnej politiky, v ktorej sa venuje osobitná pozornosť potrebám zraniteľných spotrebiteľov vo všetkých zamýšľaných opatreniach zameraných na preklenutie digitálneho rozdelenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili predloženie Digitálnej agendy pre Európu, ktorá prinesie prospech všetkým občanom EÚ i spotrebiteľom; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať snahy celej spoločnosti a najmä podnikov, aby sa informovali zraniteľní spotrebitelia vrátane starších spotrebiteľov a aby sa im umožnilo naplno využívať výhody digitalizácie;

32.  zdôrazňuje, že liberalizácia hlavných dodávateľských trhov vystupňovala hospodársku súťaž, ktorá tak môže prinášať spotrebiteľom prospech, ak sú správne informovaní a schopní porovnávať ceny a meniť poskytovateľov; konštatuje, nedostatok transparentnosti na hlavných dodávateľských trhoch, okrem iného energetického odvetvia a odvetvia telekomunikácií, v niektorých prípadoch asi priniesla spotrebiteľom vo všeobecnosti a osobitne zraniteľným spotrebiteľom ťažkosti v zisťovaní, ktorá tarifa je pre ich potreby najvhodnejšia, pri zmenu poskytovateľa a pri pochopení podstaty fakturácie; vyzýva Komisiu, členské štáty a podniky, aby prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia vo všeobecnosti a osobitne zraniteľní spotrebitelia prístup k jasným, zrozumiteľným a porovnateľným informáciám o poplatkoch, podmienkach a prostriedkoch nápravy a aby mohli jednoducho meniť poskytovateľov;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby návrh smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a návrh nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online, ktoré sú v súčasnosti predmetom skúmania, umožňovali zraniteľným spotrebiteľom účinný prístup k alternatívnym riešeniam sporov, a to buď bezplatne alebo za najnižšie možné náklady; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa v rámci prípadného vytvorenia systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na úrovni EÚ primerane zobrali do úvahy potreby zraniteľných spotrebiteľov a ich práva;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na prijatí široko koncipovanej a ucelenej politickej a legislatívnej stratégie boja proti zraniteľnosti, pričom zoberú do úvahy rozmanitosť a zložitosť všetkých situácií, ktoré s ňou súvisia;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (2) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64. (3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21. (4) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0453. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0491. (9) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1. (10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0484. (11) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (12) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. (13) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (14) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 1. (15) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 25. (16) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 26. (17) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43.