Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2130(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0229/2013

Predkladané texty :

A7-0229/2013

Rozpravy :

PV 02/07/2013 - 13

Hlasovanie :

PV 03/07/2013 - 8.8

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0315

Prijaté texty
PDF 625kWORD 81k
Streda, 3. júla 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Situácia v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku
P7_TA(2013)0315A7-0229/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012) (2012/2130(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sú stanovené hodnoty, na ktorých je Únia založená,

–  so zreteľom na články 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

–  so zreteľom na uznesenie zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku(1) , v ktorom poveril Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v spolupráci s Európskou komisiou, Radou Európy a Benátskou komisiou ďalej sledoval, či a akým spôsobom sa vykonávajú odporúčania uvedené v danom uznesení, a aby o svojich zisteniach predložil správu,

–  so zreteľom na uznesenie z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(2) a na uznesenie z 5. júla 2011 o revízii maďarskej ústavy(3) ,

–  so zreteľom na uznesenie z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)(5) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s názvom Dodržiavanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých sa zakladá Únia (COM(2003)0606),

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie prednesené počas plenárnej rozpravy konanej v Európskom parlamente 18. januára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorý 18. januára 2012 vystúpil v Európskom parlamente počas plenárnej rozpravy o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku,

–  so zreteľom na vypočutie, ktoré 9. februára 2012 usporiadal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

–  so zreteľom na správu delegácie poslancov Európskeho parlamentu o návšteve Budapešti konanej od 24. do 26. septembra 2012,

–  so zreteľom na pracovné dokumenty o situácii v oblasti ľudských práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012) obsahujúce pracovné dokumenty č. 1 – nezávislosť súdnictva, č. 2 – základné zásady a základné práva, č. 3 – právne predpisy o médiách, č. 4 – zásady demokracie a zásada právneho štátu a č. 5 – záverečné poznámky spravodajcu, o ktorých rokoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 10. júla 2012, 20. septembra 2012, 22. januára 2013, 7. marca 2013 a 8. apríla 2013, ako aj na pripomienky maďarskej vlády v tomto zmysle,

–  so zreteľom na Základný zákon Maďarska prijatý 18. apríla 2011 Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „základný zákon“), a na prechodné ustanovenia Základného zákona Maďarska prijaté 30. decembra 2011 Národným zhromaždením, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „prechodné ustanovenia),

–  so zreteľom na prvú novelu základného zákona, predloženú ministrom hospodárstva 17. apríla 2012 a prijatú maďarským parlamentom 4. júna 2012, ktorá stanovuje, že prechodné ustanovenia sú súčasťou základného zákona,

–  so zreteľom na druhú novelu základného zákona, predloženú 18. septembra 2012 v podobe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom a schválenú maďarským parlamentom 29. októbra 2012, ktorou sa do prechodných ustanovení zavádza požiadavka registrácie voličov,

–  so zreteľom na tretiu novelu základného zákona, predloženú 7. decembra 2012 a prijatú maďarským parlamentom 21. decembra 2012, ktorá stanovuje, že základným právnym predpisom sa majú stanoviť obmedzenia a podmienky nadobúdania vlastníctva a užívania ornej pôdy a lesov a pravidlá týkajúce sa organizovania integrovanej poľnohospodárskej produkcie,

–  so zreteľom na štvrtú novelu základného zákona, predloženú 8. februára 2013 v podobe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom a prijatú maďarským parlamentom 11. marca 2013, ktorou sa okrem iných ustanovení začleňujú do znenia základného zákona prechodné ustanovenia (s niekoľkými výnimkami vrátane ustanovenia požadujúceho registráciu voličov), ktoré maďarský ústavný súd zrušil 28. decembra 2012 z procedurálnych dôvodov (rozhodnutie č. 45/2012), a ostatné ustanovenia skutočne prechodného charakteru v tomto dokumente,

–  so zreteľom na zákon č. CXI z roku 2012 o zmene zákona č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov a zákona č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku,

–  so zreteľom na zákon č. XX z roku 2013 o legislatívnej zmene hornej vekovej hranice uplatniteľnej v niektorých súdnych právnych vzťahoch,

–  so zreteľom na zákon č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku (zákon o cirkvách), ktorý bol prijatý 30. decembra 2011 a nadobudol účinnosť 1. januára 2012,

–  so zreteľom na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) č. CDL(2011)016, č. CDL(2011)001, č. CDL-AD(2012)001, č. CDL-AD(2012)009, č. CDL-AD(2012)020 a č. CDL-AD(2012)004 k novej maďarskej ústave a trom právnym otázkam, ktoré vyvstali pri vypracúvaní návrhu novej maďarskej ústavy, k zákonu č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku a k zákonu č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov v Maďarsku, k zákonu č. CLI z roku 2011 o maďarskom ústavnom súde, k základným právnym predpisom, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska č. CDL-AD(2012)001 týkajúceho sa Maďarska, a k zákonu o práve na slobodu svedomia a vierovyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Benátskej komisie a OBSE/ODIHR č. CDL-AD(2012)012 k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu,

–  so zreteľom na pripomienky maďarskej vlády č. CDL(2012)072, č. CDL(2012)046 a č. CDL(2012)045 týkajúce sa návrhu stanoviska Benátskej komisie k základným právnym predpisom týkajúcim sa súdnictva, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska č. CDL-AD(2012)001, k návrhu spoločného stanoviska k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu a k návrhu stanoviska k zákonu č. CLI z roku 2011 o maďarskom ústavnom súde,

–  so zreteľom na iniciatívy generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda vrátane odporúčaní týkajúcich sa súdnictva obsiahnutých v jeho liste z 24. apríla 2012, ktorý bol adresovaný podpredsedovi maďarskej vlády Tiborovi Navracsicsovi,

–  so zreteľom na listy s odpoveďou odoslané pánom Navracsicsom 10. mája 2012 a 7. júna 2012, v ktorých oznámil úmysel maďarských úradov zaoberať sa odporúčaniami pána Jaglanda,

–  so zreteľom na list generálneho tajomníka Rady Európy pána Jaglanda zaslaný 6. marca 2013 pánovi Navracsicsovi, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s návrhom štvrtej novely základného zákona a vyzval na odloženie záverečného hlasovania, a na odpoveď pána Navracsicsa zo 7. marca 2013,

–  so zreteľom na list zaslaný 6. marca 2013 ministrami zahraničných vecí Nemecka, Holandska, Dánska a Fínska a adresovaný predsedovi Komisie Josému Manuelovi Barrosovi, v ktorom požiadali o zavedenie mechanizmu na posilnenie dodržiavania základných hodnôt v členských štátoch,

–  so zreteľom na list maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, ktorý 8. marca 2013 poslal všetkým svojim náprotivkom v členských štátoch EÚ a v ktorom vysvetlil účel štvrtej novely,

–  so zreteľom na list, ktorý 8. marca 2013 poslal pán Barroso pánovi Orbánovi, týkajúci sa obáv Európskej komisie v súvislosti so štvrtou novelou základného zákona, a na odpoveď pána Orbána predsedovi Komisie, ktorej kópie boli poslané predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi aj predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko predsedu Barrosa a generálneho tajomníka Jaglanda z 11. marca 2013, ktorým upozornili na svoje obavy v súvislosti so štvrtou novelou základného zákona, čo sa týka dodržiavania zásady právneho štátu, a so zreteľom na potvrdenie predsedu vlády Orbána v liste, ktorý adresoval predsedovi Barrosovi 8. marca 2013, o plnom záväzku maďarskej vlády a parlamentu voči európskym normám a hodnotám,

–  so zreteľom na žiadosť o stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska, ktorú 13. marca 2013 poslal pán Martonyi pánovi Jaglandovi,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie o ústavnej situácii v Maďarsku prednesené počas plenárnej rozpravy, ktorá sa 17. apríla 2013 konala v Európskom parlamente,

–  so zreteľom na list komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga zo 16. decembra 2011 adresovaný pánovi Martonyimu, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s novým maďarským zákonom o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev, ako aj so zreteľom na odpoveď pána Martonyiho z 12. januára 2012,

–  so zreteľom na stanovisko komisára pre ľudské práva č. CommDH(2011)10 z 25. februára 2011 k maďarským právnym predpisom o médiách vzhľadom na normy Rady Európy v oblasti slobody médií, ako aj so zreteľom na pripomienky maďarského štátneho tajomníka pre vládnu komunikáciu z 30. mája 2011 k danému stanovisku,

–  so zreteľom na vyhlásenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. februára 2012 a 11. decembra 2012 vyzývajúce Maďarsko, aby opätovne zvážilo právne predpisy, ktoré otvárajú možnosť, aby miestne orgány trestali bezdomovectvo, a dodržiavalo rozhodnutie ústavného súdu o dekriminalizácii bezdomovectva,

–  so zreteľom na vyhlásenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. marca 2013, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s prijatím štvrtej novely základného zákona,

–  so zreteľom na prebiehajúce konania vo veci porušenia právnych predpisov vo veci C-288/12, ktoré začala Európska komisia proti Maďarsku v súvislosti so zákonnosťou ukončenia mandátu bývalého komisára pre ochranu údajov, kde sa stále čaká na pojednávanie na Európskom súdnom dvore,

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2012 o radikálnom znížení dôchodkového veku sudcov v Maďarsku a so zreteľom na následné prijatie zákona č. XX z roku 2013, ktorým sa mení zákon č. CLXII z roku 2011, (prijatý maďarským parlamentom 11. marca 2013) po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora,

–  so zreteľom na rozhodnutia maďarského ústavného súdu zo 16. júla 2012 (č. 33/2012/) o znížení dôchodkového veku sudcov v Maďarsku, z 28. decembra 2012 (č. 45/2012) o prechodných ustanoveniach základného zákona, zo 4. januára 2013 (č. 1/2013) o zákone o konaní volieb a z 26. februára 2013 (č. 6/2013) o zákone o slobode náboženského vyznania a právnom postavení cirkví,

–  so zreteľom na správu monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

–  so zreteľom na zákon č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou; so zreteľom na list Dr. Andrása Zs. Vargu adresovaný Dr. Andrásovi Cserovi-Palkovicsovi, predsedovi Výboru maďarského parlamentu pre ústavné, právne a procesné veci z 27. mája 2013, v ktorom vyjadruje obavy nad právnymi predpismi prijatými vzhľadom na vytváranie nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou,

–  so zreteľom na nadchádzajúce hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa štvrtej novely základného zákona,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0229/2013),

I – všeobecné súvislosti a hlavné otázky<BR> Európske spoločné hodnoty

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v článku 2 ZEÚ, na bezpodmienečnom dodržiavaní základných práv a slobôd, ako je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a EDĽP, a na uznaní právnej hodnoty takýchto práv, slobôd a zásad, čo ďalej potvrdzuje nadchádzajúce pristúpenie EÚ k EDĽP podľa článku 6 ods. 2 ZEÚ;

B.  keďže spoločné hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ predstavujú jadro práv spojených s osobami žijúcimi na území EÚ a najmä jej občanmi bez ohľadu na ich štátnu, kultúrnu či náboženskú príslušnosť, a keďže tieto osoby môžu v plnej miere užívať tieto práva len v prípade, že sa dodržiavajú základné hodnoty a zásady Európskej únie;

C.  keďže politické a právne aspekty hodnôt stanovených v článku 2 ZEÚ sú nevyhnutnou súčasťou našej demokratickej spoločnosti, a preto ich musia jasne a jednoznačne dodržiavať všetky inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty EÚ;

D.  keďže dodržiavanie a presadzovanie takýchto základných práv je nielen zásadným prvkom identity Európskej únie, ale tiež výslovnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 3 ods. 1 a ods. 5 ZEÚ, a teda je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa krajina mohla stať členským štátom EÚ a plnohodnotne si zachovať členské práva;

E.  keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k EÚ naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 ZEÚ a zásady lojálnej spolupráce, a keďže by sa preto mali všetky členské štáty pravidelne hodnotiť s cieľom overiť, či naďalej dodržiavajú spoločné hodnoty EÚ;

F.  keďže sa v článku 6 ods. 3 ZEÚ zdôrazňuje skutočnosť, že základné práva, tak ako sú zaručené EDĽP a vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady Únie, a keďže tieto práva sú spoločným dedičstvom a silou demokratických európskych štátov;

G.  keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a podľa článku 6 ZEÚ má charta rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy, a teda hodnoty a zásady sa premieňajú na hmatateľné a vykonateľné práva;

H.  keďže článkom 7 ods. 1 ZEÚ sa inštitúciám EÚ, prostredníctvom presného postupu, udeľuje právomoc posúdiť, či existuje zjavné riziko vážneho porušenia spoločných hodnôt uvedených v článku 2 zo strany členského štátu, a politicky sa angažovať v príslušnej krajine s cieľom zamedziť porušovaniu a naprávať ho; keďže pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát v súlade s tým istým postupom;

I.  keďže rozsah pôsobnosti článku 2 ZEÚ nie je ohraničený článkom 51 ods. 1 charty, keďže rozsah pôsobnosti článku 7 ZEÚ sa neobmedzuje na oblasti politiky, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, a keďže v dôsledku toho môže EÚ konať aj v prípade porušenia alebo zjavného rizika porušenia spoločných hodnôt v oblastiach patriacich do právomoci členských štátov;

J.  keďže podľa zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Únie, vrátane dodržiavania a presadzovania spoločných hodnôt Únie;

K.  keďže dodržiavanie spoločných hodnôt Únie ide ruka v ruke so záväzkom EÚ v oblasti rozmanitosti, ktorý znamená povinnosť Únie rešpektovať „rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, ktorá je súčasťou ich základných politických a ústavných štruktúr“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 ZEÚ; keďže základné európske hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a nemôžu byť preto v protiklade so záväzkom podľa článku 4 ZEÚ, ale sú základom, v rámci ktorého môžu členské štáty dodržiavať a rozvíjať svoju vlastnú národnú identitu;

L.  keďže v rámci zmlúv je rešpektovanie „národnej identity“ (článok 4 ods. 2 ZEÚ) a „rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov“ (článok 67 ZFEÚ) vo svojej podstate spojené so zásadami lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ), vzájomného uznávania (články 81 a 82 ZFEÚ), a teda vzájomnej dôvery, ako aj s rešpektovaním kultúrnej a jazykovej rozmanitosti (článok 3 ods. 3 ZEÚ);

M.  keďže porušenie spoločných zásad a hodnôt Únie členským štátom nemožno odôvodniť národnými tradíciami ani vyjadrením národnej identity, ak toto porušenie vyústi do zhoršenia zásad a hodnôt, ktoré sú jadrom budovania Európy, ako sú demokratické hodnoty, zásada právneho štátu alebo zásada vzájomného uznávania, s tým dôsledkom, že odkaz na článok 4 ods. 2 ZEÚ je platný len vtedy, ak členské štáty rešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ;

N.  keďže cieľ Únie zachovať a podporovať hodnoty vo vzťahoch so zvyškom sveta, ako je stanovené v článku 3 ods. 4 ZEÚ, ďalej potvrdzuje konkrétna povinnosť, aby sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne riadila zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení: demokraciou, právnym štátom, univerzálnosťou a nedeliteľnosťou ľudských práv a základných hodnôt (článok 21 ods. 1 ZEÚ);

O.  keďže z tohto dôvodu by bola ohrozená nielen dôveryhodnosť členských štátov a EÚ na medzinárodnej scéne, ale tiež ciele Únie v rámci jej vonkajšej činnosti, pokiaľ by členské štáty neboli schopné alebo ochotné splniť normy, s ktorými súhlasili a ktorými sú zmluvne viazané;

P.  keďže dodržiavanie rovnakého súboru základných hodnôt zo strany členských štátov je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia vzájomnej dôvery a následne správneho fungovania vzájomného uznávania, čo tvorí základný prvok vytvorenia a rozvoja vnútorného trhu, ako aj európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a keďže preto akýkoľvek pokus nerešpektovať alebo oslabiť tieto spoločné hodnoty má negatívny vplyv na celú konštrukciu európskeho procesu hospodárskej, sociálnej a politickej integrácie;

Q.  keďže spoločné hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ a deklarované v preambulách zmlúv a v charte základných práv a uvedené v preambule EDĽP a v článku 3 Štatútu Rady Európy vyžadujú rozdelenie právomocí medzi nezávislé inštitúcie na základe správne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy a keďže k základným vlastnostiam týchto zásad patrí: dodržiavanie zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu prijímania zákonov; právna istota; pevný systém zastupiteľskej demokracie založený na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície; účinná kontrola súladu právnych predpisov s ústavou; účinná, transparentná, participatívna a zodpovedná vláda a správa; nezávislé a nestranné súdnictvo; nezávislé médiá a dodržiavanie základných práv;

R.  keďže Komisia podľa článku 17 ZEÚ „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv... [a] dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie“;

Reformy v Maďarsku

S.  keďže Maďarsko bolo prvou z bývalých komunistických krajín, ktorá pristúpila k EDĽP, a ako členský štát EÚ ako prvé ratifikovalo Lisabonskú zmluvu 17. decembra 2007 a keďže Maďarsko sa aktívne podieľalo na činnosti konventu a medzivládnej konferencie v rokoch 2003 a 2004 a okrem iných otázok na vypracúvaní článku 2 ZEÚ a vyvinulo iniciatívu, ktorá vyústila do zahrnutia práv osôb patriacich k menšinám;

T.  keďže v stáročnej histórii Maďarska malo pokojné spolunažívanie rozličných národností a komunít pozitívny vplyv na kultúrne bohatstvo a blaho národa, a keďže by sa Maďarsku malo pripomenúť, aby pokračovalo v tejto tradícii a rozhodne zasiahlo proti každému úsiliu, ktoré by mohlo diskriminovať jednotlivé skupiny;

U.  keďže Maďarsko je tiež zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a iných medzinárodných právnych nástrojov, ktoré ho zaväzujú dodržiavať a uplatňovať medzinárodné demokratické zásady;

V.  keďže po všeobecných voľbách v Maďarsku v roku 2010 získala vládnuca väčšina viac ako dve tretiny miest v parlamente, čo jej umožnilo urýchlene začať s intenzívnou legislatívnou činnosťou zameranou na pretvorenie celého ústavného poriadku krajiny (doposiaľ sa bývalá ústava novelizovala dvanásťkrát a základný zákon štyrikrát), a teda podstatne zmeniť inštitucionálny a právny rámec, ako aj množstvo základných aspektov nielen verejného, ale aj súkromného života;

W.  keďže akýkoľvek členský štát Európskej únie môže úplne slobodne revidovať svoju ústavu a keďže skutočný zmysel demokratickej zmeny spočíva v tom, že umožňuje novej vláde prijímať právne predpisy, ktoré odrážajú vôľu ľudu, jej hodnoty a politické záväzky, ak pri tom neporušuje hodnoty a zásady demokracie a právneho štátu, ktoré panujú v Európskej únii; keďže vo všetkých členských štátoch je v porovnaní s postupmi upravujúcimi bežné právne predpisy ťažšie uskutočniť zmeny ústavy v dôsledku osobitných ústavných postupov, konkrétne prostredníctvom používania kvalifikovanej väčšiny, ďalších rozhodovacích procesov, časového posunu či referend;

X.  keďže história demokratických tradícií v Európe ukazuje, že reforma ústavy si vyžaduje osobitnú pozornosť a náležité zohľadnenie postupov a záruk zameraných na zachovanie okrem iného právneho štátu, rozdelenia právomocí a hierarchie právnych noriem – ústava predstavuje najvyšší zákon krajiny;

Y.  keďže rozsah komplexných a systematických ústavných a inštitucionálnych reforiem, ktoré nová maďarská vláda a parlament vykonali vo výnimočne krátkom čase, je bezprecedentný a vysvetľuje, prečo tak veľa európskych inštitúcií a organizácií (Európska únia, Rada Európy, OBSE) považuje za potrebné posúdiť vplyv niektorých reforiem; keďže by nemali existovať dvojité štandardy pri zaobchádzaní s členskými štátmi, čo znamená, že by sa mala monitorovať aj situácia v iných členských štátoch, pričom sa presadzuje zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;

Z.  keďže dialóg založený na otvorenosti, inkluzívnosti, solidarite a vzájomnom rešpektovaní medzi európskymi inštitúciami a maďarskými orgánmi je potrebný v rámci uvedeného spoločenstva demokratických hodnôt;

AA.  keďže Komisia musí pri uplatňovaní svojej zodpovednosti za dohľad nad uplatňovaním práva Únie konať čo najkompetentnejšie, rešpektovať nezávislosť iných a konať dôsledne, bez odkladu a veľmi rýchlo, najmä ak ide o riešenie prípadu možného vážneho porušenia hodnôt Únie členským štátom;

Základný zákon a jeho prechodné ustanovenia

AB.  keďže k prijatiu Základného zákona Maďarska – ktorý bol schválený 18. apríla 2011 výhradne hlasmi členov vládnucej koalície a vychádzal z návrhu textu, ktorý pripravili zástupcovia vládnucej koalície, – došlo v krátkom čase, t. j. za 35 kalendárnych dní počítaných od momentu predloženia návrhu (T/2627) parlamentu, čím sa obmedzili možnosti dôkladnej a podstatnej rozpravy s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou o návrhu textu;

AC.  keďže návrh ústavy predložený maďarskému parlamentu 14. marca 2011 bol návrh pripravený zvolenými zástupcami koalície FIDESZ – KDNP a nie pracovný dokument vypracovaný na základe diskusií v rámci ad hoc vytvorenej parlamentnej komisie, ktorá bola navyše vytvorená výslovne na účely sformulovania nového základného zákona; keďže táto situácia ešte zhoršuje skutočnosť, že sa nekonzultuje s opozíciou;

AD.  keďže „celoštátna diskusia“ o vypracovaní ústavy pozostávala zo zoznamu dvanástich otázok o veľmi špecifických témach vypracovaných vládnucou stranou spôsobom, ktorý mohol viesť k zjavným odpovediam, a keďže diskusia nezhŕňala znenie návrhu základného zákona;

AE.  keďže po ústavnej petícii predloženej maďarským komisárom pre ľudské práva zrušil maďarský ústavný súd 28. decembra 2012 (rozhodnutie č. 45/2012) viac ako dve tretiny prechodných ustanovení z dôvodu, že neboli prechodného charakteru;

AF.  keďže štvrtá novela základného zákona, prijatá 11. marca 2013, zapracúva do znenia základného zákona väčšinu prechodných ustanovení, ktoré zrušil ústavný súd, ako aj ostatné ustanovenia, pri ktorých bola už predtým potvrdená protiústavnosť;

Rozsiahle využívanie základných právnych predpisov

AG.  keďže sa v Základnom zákone Maďarska odkazuje na 26 predmetných skutočností, ktoré sa majú vymedziť základnými právnymi predpismi (sú to právne predpisy, na ktorých prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina), pričom tieto predpisy sa vzťahujú na celý rad otázok súvisiacich s maďarským inštitucionálnym systémom, uplatňovaním základných práv a dôležitými opatreniami v spoločnosti;

AH.  keďže od prijatia základného zákona parlament schválil 49 základných právnych predpisov(6) (za jeden a pol roka);

AI.  keďže celý rad otázok, napríklad konkrétne aspekty rodinného práva a daňový a dôchodkový systém, ktoré za normálnych okolností patria do bežného rozhodovania zákonodarného zboru, upravujú základné právne predpisy;

Zrýchlené legislatívne postupy, prax predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami, parlamentná rozprava

AJ.  keďže dôležité právne predpisy vrátane základného zákona, jeho druhej a štvrtej novely, prechodných ustanovení základného zákona a množstva základných právnych predpisov boli prijaté na základe návrhov zákonov predložených jednotlivými poslancami, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá stanovené zákonom č. CXXXI z roku 2010 o účasti občianskej spoločnosti na príprave právnych predpisov a vyhláškou č. 24/2011 ministra verejnej správy a spravodlivosti o predbežnom a následnom posúdení vplyvu, v dôsledku čoho sú právne predpisy prijaté týmto zjednodušeným postupom predmetom obmedzenej verejnej rozpravy;

AK.  keďže prijatie veľkého počtu základných právnych predpisov vo veľmi krátkom čase vrátane aktov o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku a o organizácii a správe súdov v Maďarsku, ako aj aktov o slobode náboženského vyznania a Národnej banke Maďarska nevyhnutne obmedzilo možnosti na primeranú konzultáciu s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou, vrátane – kde je to relevantné – odborových zväzov a zainteresovaných strán;

AL.  keďže zákon XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení udelil predsedovi parlamentu rozsiahle rozhodovacie právomoci na obmedzenie slobodného prejavu poslancov v parlamente;

Oslabenie kontroly a rovnováhy: ústavný súd, parlament, orgán na ochranu údajov

AM.  keďže v rámci základného zákona sa zaviedla možnosť podania dvoch nových druhov ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, pričom sa zrušili sťažnosti actio popularis týkajúce sa spätného preskúmania;

AN.  keďže zákon č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou bol uverejnený 3. júna 2013; keďže tento zákon vyvolal obavy, ktoré vyjadril najmä zástupca maďarského generálneho prokurátora a ktoré sa týkajú dodržiavania zásady deľby moci, nezávislosti súdnictva, rešpektovania súkromného a rodinného života a práva na účinné opravné prostriedky;

AO.  keďže na základe základného zákona sa právomoc ústavného súdu spätne preskúmať ústavnosť zákonov súvisiacich s rozpočtom z vecného hľadiska do značnej miery obmedzila na porušenia vyčerpávajúceho zoznamu práv, čo bráni preskúmaniu ústavnosti v prípadoch porušenia iných základných práv, ako je právo vlastniť majetok, právo na spravodlivý súdny proces a právo nebyť diskriminovaný;

AP.  keďže štvrtá novela základného zákona sa nedotkla už existujúceho práva ústavného súdu preskúmať zmeny týkajúce sa základného zákona z procedurálnych dôvodov a keďže vylučuje možnosť, aby sa súd v budúcnosti zaoberal ústavnými zmenami z vecných dôvodov;

AQ.  keďže ústavný súd v uvedenom rozhodnutí č. 45/2012 uviedol, že „ústavnosť sa vyznačuje nielen procesnými, formálnymi požiadavkami a požiadavkami týkajúcimi sa platnosti verejného práva, ale aj obsahovými požiadavkami. Ústavné kritériá demokratického štátu založeného na zásade právneho štátu sú súčasne ústavnými hodnotami, zásadami a základnými demokratickými slobodami zakotvenými v medzinárodných zmluvách a potvrdzujú a uznávajú ich spoločenstvá demokratických štátov založených na zásade právneho štátu, ako aj ius cogens , ktorý je čiastočne zhodný s uvedeným prvkom. V náležitých prípadoch môže ústavný súd dokonca preskúmať dobrovoľné presadzovanie a konštitucionalizáciu obsahových požiadaviek, záruk a hodnôt demokratických štátov založených na zásade právneho štátu.“ (bod IV ods. 7 rozhodnutia);

AR.  keďže štvrtá novela základného zákona navyše stanovuje, že rozsudky ústavného súdu prijaté pred nadobudnutím účinnosti základného zákona sa zrušujú, čo je vyslovene v rozpore s rozhodnutím ústavného súdu č. 22/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že jeho vyhlásenia o základných hodnotách, ľudských právach a slobodách a o ústavných inštitúciách sa základným zákonom podstatne nemenia a ostávajú platné; keďže štvrtá novela opätovne zavádza do základného zákona viacero ustanovení, ktoré predtým ústavný súd označil za protiústavné;

AS.  keďže mimoparlamentnému orgánu, akým je rozpočtová rada, ktorá má ohraničenú demokratickú legitímnosť, sa udelila právomoc vetovať prijatie všeobecného rozpočtu, čím sa obmedzuje pôsobnosť demokraticky zvoleného zákonodarného zboru a prezidentovi republiky sa umožňuje rozpustiť parlament;

AT.  keďže novým zákonom o slobode informácií, prijatým v júli 2011, sa zrušila inštitúcia komisára pre ochranu údajov, čím sa komisárovi predčasne skončil šesťročný mandát a jeho právomoci sa preniesli na novozriadený Národný úrad pre ochranu údajov; keďže takéto zmeny v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie;

AU.  keďže 8. júna 2012 Komisia začala proti Maďarsku konanie vo veci porušenia predpisov a vyhlásila, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti podľa smernice 95/46/ES tým, že predčasne odvolalo z funkcie dozorného úradníka na ochranu údajov pred skončením jeho mandátu, čim ohrozilo nezávislosť úradu;

Nezávislosť súdnictva

AV.  keďže v súlade so základným zákonom a s jeho prechodnými ustanoveniami bol šesťročný mandát bývalého predsedu najvyššieho súdu (premenovaného na „Kúria“) predčasne ukončený po dvoch rokoch;

AW.  keďže 2. júla 2012 Maďarsko novelizovalo základné právne predpisy týkajúce sa súdnictva (zákon č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov a zákon č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov), čím čiastočne vykonalo odporúčania Benátskej komisie;

AX.  keďže rozhodujúce záruky nezávislosti súdnictva, ako sú neodvolateľnosť, zaručené funkčné obdobie a štruktúra a zloženie riadiacich orgánov, sa neupravujú základným zákonom, ale sú – spoločne s podrobnými pravidlami o organizácii a správe súdnictva – ešte vymedzené v novelizovaných základných právnych predpisoch;

AY.  keďže v Základnom zákone Maďarska sa neustanovuje nezávislosť ústavného súdu ani nezávislosť správy súdnictva;

AZ.  keďže novelizáciou základných právnych predpisov, pokiaľ ide o právomoc predsedu Národného súdneho úradu presunúť prípady z príslušného súdu na iný súd s cieľom zabezpečiť rozhodnutie prípadov v primeranej lehote, sa nestanovujú objektívne normatívne kritéria výberu prípadov, ktoré sa majú presunúť;

BA.  keďže po nadobudnutí účinnosti základného zákona, jeho prechodných ustanovení a základného právneho predpisu č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov sa povinný dôchodkový vek sudcov znížil z 70 na 62 rokov;

BB.  keďže v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, prijatom 6. novembra 2012, sa uvádza, že radikálne zníženie dôchodkového veku maďarských sudcov, ako aj prokurátorov a notárov zo 70 na 62 rokov predstavuje neodôvodnenú diskrimináciu na základe veku, a keďže 20. júna 2012 dve skupiny maďarských sudcov podali na Európsky súd pre ľudské práva dve sťažnosti, v ktorých žiadajú, aby súd rozhodol, že maďarské právne predpisy, ktorými sa znižuje dôchodkový vek sudcov, sú v rozpore s EDĽP;

BC.  keďže 11. marca 2013 maďarský parlament prijal zákon č. XX z roku 2013, ktorým sa mení horná veková hranica, s cieľom čiastočne vyhovieť rozsudkom maďarského ústavného súdu zo 16. júla 2012 a Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2012;

Reforma volebného systému

BD.  keďže vládnuca väčšina v parlamente reformovala volebný systém jednostranným spôsobom bez toho, aby sa snažila dosiahnuť konsenzus s opozíciou;

BE.  keďže ako súčasť nedávnej reformy volebného systému schválil maďarský parlament 26. novembra 2012 na základe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom zákon o konaní volieb, ktorého cieľom bolo nahradiť predchádzajúcu automatickú registráciu voličov, ktorá zahŕňala všetkých občanov s bydliskom v Maďarsku, systémom dobrovoľnej registrácie ako podmienku na uplatnenie individuálneho práva voliť;

BF.  keďže druhá novela základného zákona zakotvujúca požiadavku registrácia voličov bola predložená ako poslanecký návrh zákona v ten istý deň ako návrh zákona o konaní volieb, menovite 18. septembra 2012, a bola prijatá 29. októbra 2012;

BG.  keďže Benátska komisia a OBSE/ODIHR pripravili spoločné stanovisko k zákonu o voľbe poslancov do Parlamentu Maďarska v dňoch 15. a 16. júna 2012;

BH.  keďže na žiadosť prezidenta republiky zo 6. decembra 2012 ústavný súd rozhodol, že požiadavka registrácie predstavuje neprípustné obmedzenie volebných práv osôb s pobytom v Maďarsku, a je preto v rozpore s ústavou;

BI.  keďže ústavný súd, aj keď považuje registráciu voličov v prípade občanov s pobytom v zahraničí za oprávnenú, vo svojom rozhodnutí zo 4. januára 2013 tiež uviedol, že vylúčenie možnosti osobnej registrácie voličov bez trvalého pobytu v Maďarsku je diskriminačné a že ustanovenia, ktoré umožňujú uverejňovanie politickej reklamy počas volebnej kampane len vo verejnoprávnych médiách, a pravidlá, ktoré zakazujú uverejňovanie prieskumov verejnej mienky v priebehu šiestich dní pred voľbami, neprimerane obmedzujú slobodu prejavu a slobodu tlače;

Právne predpisy o médiách

BJ.  keďže Európska únia je založená na hodnotách demokracie a zásade právneho štátu, a preto zaručuje a presadzuje slobodu prejavu a informácií, ako je zakotvená v článku 11 charty a v článku 10 EDĽP, a keďže tieto práva zahŕňajú slobodu vyjadrovať svoje názory a slobodu prijímať a poskytovať informácie bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany orgánov verejnej moci;

BK.  keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že členské štáty majú pozitívnu povinnosť zabezpečiť pluralitu médií, čo vyplýva z článku 10 EDĽP, a keďže ustanovenia dohovoru sú podobné ako ustanovenia obsiahnuté v článku 11 charty ako súčasti acquis communautaire ;

BL.  keďže samostatná a silná verejná sféra, založená na nezávislých a pluralitných médiách, predstavuje nevyhnutné prostredie, v ktorom sa kolektívne slobody občianskej spoločnosti – ako je právo na zhromažďovanie a združovanie –, ako aj individuálne slobody – ako je právo na slobodu prejavu a právo na prístup k informáciám – môžu rozvíjať, a keďže novinári by nemali byť vystavení tlaku zo strany vlastníkov, manažérov a vlády ani finančným hrozbám;

BM.  keďže Rada Európy a OBSE prostredníctvom vyhlásení, uznesení, odporúčaní, stanovísk a správ o témach týkajúcich sa slobody, plurality a koncentrácie médií vytvorili významný orgán pre spoločné celoeurópske minimálne normy v tejto oblasti;

BN.  keďže členské štáty majú povinnosť neustále presadzovať a ochraňovať slobodu názoru, prejavu, informácií a médií a keďže v prípade, že sú tieto slobody vážne ohrozené alebo porušované v členskom štáte, Únia je povinná včas a účinne zasiahnuť, na základe právomocí zakotvených v zmluvách a charte, s cieľom chrániť európsky demokratický a pluralitný poriadok a základné práva;

BO.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril obavy v súvislosti so slobodou, pluralitou a koncentráciou médií v EÚ a jej členských štátoch;

BP.  keďže kritiku viacerých ustanovení maďarských právnych predpisov týkajúcich sa médií vyjadrili Európsky parlament a Komisia, zástupca OBSE pre slobodu médií a komisár Rady Európy pre ľudské práva, ako aj generálny tajomník Rady Európy, osobitný spravodajca OSN pre podporu práva na slobodu názoru a prejavu a veľký počet medzinárodných a vnútroštátnych novinárskych organizácií, redaktorov a vydavateľov, MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd a členské štáty;

BQ.  keďže boli vyjadrené kritické názory, čo súvisí najmä s právnymi predpismi prijatými v rámci parlamentného postupu predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami, s prísne hierarchickou štruktúrou dohľadu nad médiami, riadiacou právomocou predsedu regulačného orgánu, chýbajúcimi ustanoveniami, ktoré by zaručili nezávislosť tohto orgánu, rozsiahlymi právomocami orgánu v oblasti dohľadu a sankcií, s výrazným vplyvom niektorých ustanovení na obsah tvorby programov, s chýbajúcimi nariadeniami pre konkrétne médiá, s nedostatočnou transparentnosťou pri žiadaní o licencie, ako aj s nejasnými pravidlami, ktoré by mohli viesť k ich svojvoľnému uplatňovaniu a presadzovaniu;

BR.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku zdôraznil, že platnosť maďarského zákona o médiách by sa mala bezodkladne pozastaviť a celý by sa mal prehodnotiť na základe poznámok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy, a keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala a hodnotila súlad novelizovaného maďarského zákona o médiách s európskymi právnymi predpismi a najmä s chartou;

BS.  keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva zdôraznil, že je potrebné novelizovať právne predpisy s cieľom riešiť porušenia slobody médií, ako sú predpisy o tom, aké informácie a spravodajstvo musia pochádzať od všetkých poskytovateľov médií, ukladanie pokút médiám, preventívne obmedzovanie slobody tlače vo forme registračných požiadaviek a výnimiek z ochrany novinárskych zdrojov, a keďže, čo sa týka nezávislosti a plurality médií, komisár zdôraznil nutnosť zaoberať sa otázkami, ako sú oslabené ústavné záruky pluralizmu, nedostatočná nezávislosť regulačných orgánov pre médiá, chýbajúce záruky pre nezávislosť verejnoprávneho vysielania a absencia účinného vnútroštátneho prostriedku pre mediálnych aktérov podliehajúcich rozhodnutiam rady pre médiá;

BT.  keďže Komisia vyjadrila obavy, čo sa týka súladu maďarského zákona o médiách so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a s acquis communautaire vo všeobecnosti, konkrétne v súvislosti s povinnosťou všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb poskytovať vyvážené spravodajstvo, a vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či je zákon v súlade so zásadou proporcionality a dodržiava základné právo na slobodu prejavu a informácií zakotvené v článku 11 charty, zásadu krajiny pôvodu a registračné požiadavky, a keďže v marci 2011 po rokovaniach s Komisiou maďarský parlament novelizoval tento zákon s cieľom riešiť otázky, na ktoré poukázala Komisia;

BU.  keďže OBSE vyjadrila vážne výhrady v súvislosti s vecným a územným rozsahom pôsobnosti maďarských právnych predpisov, s politicky homogénnym zložením úradu pre médiá a rady pre médiá, s neprimeranými sankciami, ktoré boli uložené, s neexistenciou automatického postupu pri pozastavení sankcií v prípade súdneho odvolania proti rozhodnutiu úradu pre médiá, s porušením zásady dôvernosti novinárskych zdrojov a ochrany rodinných hodnôt;

BV.  keďže odporúčania OBSE(7) zahŕňajú vypustenie zo zákonov právnych požiadaviek týkajúcich sa vyváženého spravodajstva a iných predpisov o obsahu, zaručenie redakčnej nezávislosti, zabezpečenie toho, aby existovali rôzne pravidlá pre rozličné formy médií (tlačových, vysielacích a online médií), odstránenie registračných požiadaviek, ktoré sa považujú za prehnané, zabezpečenie nezávislosti a kompetentnosti regulačného orgánu, zaistenie objektívnosti a plurality pri vymenúvaní orgánov riadiacich mediálne odvetvie, neudeľovanie právomoci nad tlačovými médiami regulačným orgánom a účinné presadzovanie samoregulácie;

BW.  keďže napriek skutočnosti, že zákony sa novelizovali v roku 2011 po rokovaniach s Európskou komisiou a v máji roku 2012 v nadväznosti na rozhodnutie ústavného súdu z decembra 2011, ktorým sa vymedzili niektoré ustanovenia ako protiústavné, pokiaľ ide o reguláciu obsahu v tlači, ochranu zdrojov novinárov, požiadavku na poskytovanie údajov a inštitúciu komisára pre médiá a telekomunikácie, zástupca OBSE pre slobodu médií vyjadril poľutovanie nad skutočnosťou, že viaceré z týchto zmien sa zaviedli a prijali vo veľmi krátkom čase bez konzultácií so zainteresovanými skupinami a že niektoré základné prvky v týchto právnych predpisoch sa nezlepšili, najmä vymenúvanie riaditeľa a členov Úradu pre médiá a Rady pre médiá, ich právomoci týkajúce sa obsahu vysielacích médií, ukladanie vysokých pokút a nedostatočné záruky pre finančnú a redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielania;

BX.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu názoru a prejavu, hoci víta novelizáciu právnych predpisov týkajúcich sa médií prijaté v marci 2011, poukázal na potrebu riešiť zvyšné problémy týkajúce sa právnej úpravy mediálneho obsahu, nedostatočných záruk na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti úradu pre médiá, prehnaných pokút a iných administratívnych sankcií, uplatniteľnosti právnych predpisov o médiách na všetky typy médií vrátane tlače a internetu, ako aj registračných požiadaviek a nedostatočnej ochrany novinárskych zdrojov;

BY.  keďže v analýze odborníkov Rady Európy(8) (v ktorej sa hodnotil súlad zákonov o médiách navrhovaných pre novelu v roku 2012 so stanovujúcimi normami Rady Európy v oblasti médií a slobody prejavu) sa odporúčalo, aby sa dôkladne preskúmali, vysvetlili a v niektorých prípadoch odstránili konkrétne ustanovenia o registrácii a transparentnosti, regulovaní obsahu, povinnostiach spravodajského pokrývania, ochrane zdrojov, verejnoprávnych médiách a regulačných orgánoch;

BZ.  keďže v nadväznosti na dialóg s EÚ a generálnym tajomníkom Rady Európy prostredníctvom výmeny listov a stretnutí odborníkov sa ďalšie pozmeňujúce návrhy predložili vo februári roku 2013, ktorých cieľom bolo posilniť a zaručiť nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií, predovšetkým dodržiavanie predpisov súvisiacich s podmienkami vymenovania a voľby predsedu Národného úradu pre médiá a poskytovanie informácií a Rady pre médiá a týkajúcich sa nominačnej procedúry, vymenúvajúcej osoby a opakovaného vymenúvania;

CA.  keďže maďarské orgány oznámili, že mienia preskúmať pravidlá týkajúce sa obmedzenia politickej reklamy počas volebných kampaní; keďže maďarská vláda konzultuje otázku politickej reklamy s Európskou komisiou; keďže však štvrtá novela stanovuje široký a potenciálne nejasný zákaz prejavu zameraného na zneuctenie dôstojnosti skupín vrátane maďarského národa, čo možno použiť na svojvoľné zasahovanie do slobody prejavu a čo môže mať veľmi negatívny vplyv na novinárov a tiež na umelcov a iných ľudí;

CB.  keďže Národný úrad pre médiá a poskytovanie informácií ešte nevypracoval hodnotenie účinkov právnych predpisov na kvalitu žurnalistiky, stupne redakčnej slobody a kvalitu pracovných podmienok pre novinárov;

Dodržiavanie práv príslušníkov menšín

CC.  keďže dodržiavanie práv príslušníkov menšín sa výslovne uznáva medzi hodnotami uvedenými v článku 2 ZEÚ a keďže Únia je odhodlaná podporovať tieto hodnoty a bojovať proti sociálnemu vyčleňovaniu, rasizmu, antisemitizmu a diskriminácii;

CD.  keďže nediskriminácia predstavuje základné právo zakotvené v článku 21 charty základných práv;

CE.  keďže zodpovednosť členských štátov za zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali základné práva všetkých, a to bez ohľadu na ich etnický pôvod alebo vieru, sa vzťahuje na všetky úrovne verejnej správy, ako aj na orgány presadzovania práva, a to takisto znamená aktívne presadzovanie tolerancie a rozhodné odsudzovanie javov, ako sú rasovo motivované násilie, antisemitské a protirómske prejavy nenávisti, najmä ak sú vyjadrené na úradných alebo verejných fórach vrátane maďarského parlamentu;

CF.  keďže nedostatočná reakcia orgánov presadzovania práva v prípadoch rasovo motivovaných trestných činov(9) vyústila do nedôvery voči policajným silám;

CG.  keďže je pozoruhodné, že maďarský parlament schválil zákony v trestnej a občianskej oblasti na boj proti podnecovaniu a prejavom rasovej nenávisti;

CH.  keďže neznášanlivosť voči príslušníkom rómskeho a židovského spoločenstva síce nie je problém výlučne spätý s Maďarskom a keďže iné členské štáty sa stretávajú s rovnakými problémami, ale nedávne udalosti umocnili obavy z čoraz častejších protirómskych a antisemitských nenávistných prejavov v Maďarsku;

CI.  keďže na základe presadzovania spätne pôsobiacich právnych predpisov v oblasti daní a v oblasti dôchodkového systému sa podstatne zvýšila sociálna neistota a chudoba, čo spôsobuje nielen veľkú neistotu obyvateľstva, ale aj porušenie súkromných práv vlastniť majetok a oslabuje základné občianske slobody;

Slobode náboženského vyznania a viery a uznávanie cirkví:

CJ.  keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako sa zakotvuje v článku 9 EDĽP a v článku 10 charty, je jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, a keďže úloha štátu v tejto oblasti by mala byť úlohou neutrálneho a nestranného ručiteľa práva na výkon rôznych náboženstiev, vier a vyznaní;

CK.  keďže zákon o cirkvách vytvoril nový právny režim na regulovanie náboženských združení a cirkví v Maďarsku, ktorý nastolil súbor požiadaviek na uznanie cirkví, pričom ho podmienil predchádzajúcim schválením parlamentnou dvojtretinovou väčšinou;

CL.  keďže Benátska komisia(10) považovala povinnosť, ktorú stanovuje zákon o cirkvách, na získanie uznania parlamentom ako podmienku na zriadenie cirkvi za obmedzovanie slobody náboženského vyznania;

CM.  keďže v dôsledku nadobudnutia účinnosti spätne pôsobiacich ustanovení zákona o cirkvách vyše 300 registrovaných cirkví stratilo právny štatút cirkvi;

CN.  keďže ústavný súd na požiadanie viacerých náboženských komunít a maďarského komisára pre základné práva preskúmal ústavnosť ustanovení zákona o cirkvách a v rozhodnutí 6/2013 z 26. februára 2013 vyhlásil niektoré z nich za neústavné a zrušil ich so spätnou účinnosťou;

CO.  keďže ústavný súd v tomto rozhodnutí, pričom nespochybnil právo parlamentu na konkretizovanie podstatných podmienok na uznanie cirkvi, sa domnieval, že uznanie štatútu cirkvi hlasovaním v parlamente by mohlo vyústiť do politicky zaujatých rozhodnutí, a keďže ústavný súd vyhlásil, že zákon neobsahuje povinnosť predkladať podrobné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým odmieta uznanie štatútu cirkvi, že pre kroky parlamentu sa nekonkretizovali nijaké lehoty a že zákon neposkytuje možnosť účinnej právnej nápravy v prípade zamietnutia alebo chýbajúceho rozhodnutia;

CP.  keďže štvrtou novelou základného zákona, prijatou dva týždne po rozhodnutí ústavného súdu, sa novelizoval článok VII základného zákona a povýšil na ústavnú úroveň právomoc parlamentu schvaľovať základné právne predpisy s cieľom uznávať niektoré organizácie zapojené do náboženských činností, ako sú cirkvi, čím sa zrušilo rozhodnutie ústavného súdu;

II- HODNOTENIE

Základný zákon Maďarska a jeho uplatňovanie

1.  pripomína, že dodržiavanie zákonnosti, vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu schvaľovania zákonov, prijímania základného zákona, a pevného systému zastupiteľskej demokracie založeného na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície sú kľúčovými prvkami konceptov demokracie a právneho štátu, ako sa zakotvuje v článku 2 ZEÚ, ktorý stanovuje, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi,“ ako uvádza v preambule Zmluvy o Európskej únii, ako aj charty; vyjadruje poľutovanie, že v súvislosti s ochranou európskych základných hodnôt inštitúcie EÚ v minulosti nemohli vždy splniť svoje vlastné požiadavky; preto zdôrazňuje ich osobitnú zodpovednosť zasadzovať sa za dodržiavanie európskych základných práv v zmysle článku 2 ZEÚ na úrovni Únie a členských štátov;

2.  rozhodne pripomína, že vypracovanie a prijatie novej ústavy síce spadajú do rozsahu právomocí členských štátov, ale členské štáty a EÚ zodpovedajú za to, aby ústavné procesy a obsahy ústav boli v súlade so záväzkami, ktoré členský štát prevzal vo svojej zmluve o pristúpení k Európskej únii; t. j. so spoločnými hodnotami Únie, charty a EDĽP;

3.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že v procese navrhovania a prijímania základného zákona v Maďarsku chýbali transparentnosť, otvorenosť a v konečnom dôsledku súhlasný základ, ktoré sa očakávajú v modernom demokratickom ústavodarnom procese, čím sa oslabila legitímnosť samotného základného zákona;

4.  berie na vedomie uvedené rozhodnutie ústavného súdu z 28. decembra 2012, v ktorom vyhlasuje, že maďarský parlament prekročil zákonodarnú právomoc, keď schválil viacero trvalých a všeobecných pravidiel v rámci prechodných ustanovení základného zákona, a tiež, že „je úlohou a zodpovednosťou ústavnej moci vyriešiť situáciu po čiastočnom zrušení. Parlament nastolí zrejmú a jasnú právnu situáciu,“ a dodal požiadavku, že to nesmie znamenať automatické začlenenie zrušených ustanovení do základného zákona bez rozdielu, pretože parlament „musí preskúmať predmety regulácie zrušených neprechodných ustanovení a rozhodnúť, ktoré veci je potrebné opakovane upraviť a aká má byť úroveň právnych zdrojov. Je tiež povinnosťou parlamentu vybrať ustanovenia – ktoré sa majú opakovane upraviť – ktoré je potrebné začleniť do základného zákona, a ustanovenia, ktoré si vyžadujú úpravu v zákone parlamentu“;

5.  rozhodne kritizuje ustanovenia štvrtej novely základného zákona, ktoré oslabujú jeho nadradenosť, keď sa do jeho textu znovu zapracovali viaceré pravidlá, ktoré ústavný súd predtým vyhlásil za neústavné – t. j. z procesných alebo obsahových dôvodov nezlučiteľné so základným zákonom;

6.  pripomína, že ústavný súd v spomínanom rozhodnutí z 28. decembra 2012 vydal jasné uznesenie o normách ústavnosti, keď vyhlásil, že „V demokratických štátoch založených na zásade právneho štátu sa ústava vyznačuje trvalými obsahovými a procesnými normami a požiadavkami. Obsahové a procesné ústavné požiadavky nie sú v ére základného zákona stanovené na nižšej úrovni než v ére ústavy (zákona). Požiadavky ústavného štátu založeného na zásade právneho štátu sa v súčasnosti naďalej presadzujú, pričom predstavujú program pre budúcnosť. Ústavný štát založený na zásade právneho štátu je systémom trvalých hodnôt, zásad a záruk“; považuje toto jasne upravené, dôstojné stanovisko za platné pre Európsku úniu a všetky jej členské štáty;

7.  pripomína, že spoločné hodnoty Únie, ktorými sú demokracia a zásady právneho štátu, si vyžadujú pevný systém zastupiteľskej demokracie založený na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície a že podľa článku 3 protokolu 1 k EDĽP by voľby mali zaručovať „vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru“;

8.  domnieva sa, že využívanie zákonov schválených dvojtretinovou väčšinou je v iných členských štátoch síce bežné a bolo črtou ústavného a právneho poriadku Maďarska od roku 1989, rozsiahle využívanie základných právnych predpisov na stanovenie veľmi špecifických a podrobných pravidiel však oslabuje princípy demokracie a zásady právneho štátu, pretože umožnilo súčasnej vláde, ktorá má podporu kvalifikovanej väčšiny, aby schválila nemenné politické opatrenia, čoho následkom je, že každá nová vláda majúca iba jednoduchú väčšinu v parlamente dokáže len veľmi ťažko reagovať na spoločenské zmeny, čím sa môže oslabiť význam nových volieb; sa domnieva, že takéto využívanie by sa malo prehodnotiť s cieľom zaistiť, aby budúce vlády a parlamentné väčšiny mohli vykonávať zákonodarnú moc zmysluplne a komplexne;

9.  sa domnieva, že využívanie postupu predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami na uplatňovanie ústavy (pomocou základných právnych predpisov) nepredstavuje transparentný, zodpovedný ani demokratický legislatívny postup, pretože to neponúka záruky zabezpečenia zmysluplnej sociálnej rozpravy a konzultácie, a to by mohlo byť v rozpore so samotným základným zákonom, na základe čoho je povinnosťou vlády (a nie jednotlivých poslancov) predkladať parlamentu návrhy potrebné na uplatňovanie základného zákona;

10.  berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie (č. CDL-AD(2011)016), v ktorom „víta skutočnosť, že táto nová ústava stanovuje ústavný poriadok založený na demokracii, právnom štáte a ochrane základných práv ako na základných zásadách“. ďalej berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie (č. CDL-AD(2012)001), podľa ktorého prijatie veľkého počtu právnych predpisov vo veľmi krátkom časovom rámci by mohlo vysvetľovať, prečo niektoré ustanovenia nie sú v súlade s európskymi normami; ďalej berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska (č. CDL-AD(2013)012), v ktorom sa uvádza, že „samotná štvrtá novela spôsobuje alebo udržiava nedostatky ústavného systému Maďarska“;

11.  víta, že v Základnom zákone Maďarska sa opakujú a potvrdzujú články Charty základných práv Európskej únie a že Maďarsko v článku H ako štvrtá krajina EÚ uznáva maďarskú posunkovú reč ako plnohodnotný jazyk a obraňuje maďarskú posunkovú reč ako súčasť maďarskej kultúry;

12.  víta skutočnosť, že Základný zákon Maďarska v článku XV osobitne zakazuje diskrimináciu na základe rasy, farby pleti, pohlavia, zdravotného postihnutia, jazyka, náboženstva, politických alebo iných názorov, národného alebo sociálneho pôvodu alebo finančnej situácie, okolností narodenia alebo iných okolností, a stanovuje, že Maďarsko prijme osobitné opatrenia na ochranu detí, žien, starších osôb a osôb žijúcich so zdravotným postihnutím v súlade s článkami 20 – 26 Charty základných práv Európskej únie;

Demokratický systém kontroly a rovnováhy

13.  pripomína, že demokracia a zásady právneho štáty sú vyžadujú rozdelenie právomocí medzi nezávislými inštitúciami na základe riadne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy a účinnú kontrolu súladu právnych predpisov s ústavou;

14.  pripomína, že ústavná väčšina zvýšila počet ústavných sudcov z 11 na 15 a zrušila požiadavku dosiahnutia dohody s opozíciou, čo sa týka voľby ústavných sudcov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku týchto opatrení bolo osem zo súčasných 15 ústavných sudcov zvolených výlučne dvojtretinovou väčšinou (s jednou výnimkou) vrátane dvoch nových členov, ktorí boli vymenovaní priamo z ich funkcie poslanca parlamentu;

15.  víta zavedenie možnosti podávania dvoch nových druhov ústavných sťažností ústavnému súdu a chápe, že demokratický systém, ktorý je založený na právnom štáte, si nevyhnutne nevyžaduje ústavný súd, aby mohol správne fungovať; pripomína však stanovisko Benátskej komisie č. CDL-AD (2011)016, v ktorom sa konštatuje, že v štátoch, ktoré sa rozhodli zriadiť ústavný súd, by mal mať tento súd právomoc vyhodnocovať súlad všetkých zákonov s ľudskými právami zaručenými v ústave; sa preto domnieva, že obmedzenie ústavnej jurisdikcie v súvislosti so zákonmi o centrálnom rozpočte a daniach oslabuje inštitucionálne a procedurálne záruky na ochranu mnohých ústavných práv a na kontrolu právomocí parlamentu a vlády v rozpočtovej oblasti;

16.  pripomína, že ako vyhlasuje ústavný súd v rozhodnutí č. 45/2012: „ústavnosť sa vyznačuje nielen procesnými, formálnymi požiadavkami a požiadavkami týkajúcimi sa platnosti verejného práva, ale aj obsahovými požiadavkami [...]. V náležitých prípadoch môže ústavný súd dokonca preskúmať dobrovoľné presadzovanie a konštitucionalizáciu obsahových požiadaviek, záruk a hodnôt demokratických štátov založených na zásade právneho štátu“;

17.  sa domnieva, že vzhľadom na systematické novelizácie základného zákona podľa politickej vôle ústavný súd už nemôže plniť úlohu najvyššieho orgánu ústavnej ochrany, najmä odvtedy, čo štvrtá novela výslovne zakazuje súdu revidovať ústavné novelizácie v rozpore s inými ústavnými požiadavkami a zásadami;

18.  berúc do úvahy právo demokraticky zvoleného parlamentu prijímať zákony v súlade so základnými právami, dodržiavajúc práva politických menšín, demokraticky vhodným a transparentným postupom, a berúc do úvahy povinnosť súdnych dvorov – ako obyčajných, tak i ústavného – zachovávať súlad zákonov s ústavou zdôrazňuje význam rozdelenia právomocí a riadne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy; vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie z tohto posunu právomocí v ústavných veciach v prospech parlamentu a na úkor ústavného súdu, čo vážne oslabuje princíp rozdelenia právomocí a riadne fungujúci systém kontroly a rovnováhy, ktoré sú kľúčovými znakmi právneho štátu; víta v tejto súvislosti spoločné vyhlásenie zo 16. mája 2013 v Jágri, ktoré vydali predsedovia maďarského a rumunského ústavného súdu Péter Paczolay a Augustin Zegrean a v ktorom sa zdôrazňuje osobitná zodpovednosť ústavných súdov v krajinách, ktoré spravuje dvojtretinová väčšina;

19.  vyjadruje aj mimoriadne znepokojenie z ustanovení štvrtej novely, ktorými sa ruší 20 rokov ústavnej jurisprudencie, ktorá obsahuje celý systém zakladajúcich princípov a ústavných požiadaviek spolu so všetkou možnou judikatúrou ovplyvňujúcou uplatňovanie právnych predpisov EÚ a európskych právnych predpisov v oblasti dodržiavania ľudských práv; berie na vedomie, že súd už použil svoje predošlé rozhodnutia ako zdroj výkladu; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že iné súdy možno nebudú môcť zakladať svoje rozhodnutia na predchádzajúcej judikatúre ústavného súdu;

20.  ďalej má obavy o to, či ustanovenie štvrtej novely, ktoré umožňuje maďarskej vláde ukladať osobitnú daň s cieľom vykonávať rozsudky Súdneho dvora EÚ stanovujúce platobné povinnosti, keď štátny rozpočet nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a keď verejný dlh prekračuje polovicu hrubého domáceho produktu, je v súlade s právnymi predpismi EÚ; berie na vedomie pokračujúci dialóg o tejto otázke medzi maďarskou vládou a Európskou komisiou;

21.  kritizuje zrýchlený proces prijímania dôležitých zákonov, pretože to oslabuje práva opozičných strán na účinné zapájanie do legislatívneho procesu, a tým obmedzuje ich kontrolu konania väčšiny a vlády a v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje systém kontroly a rovnováhy;

22.  je znepokojený niekoľkými ustanoveniami zákona č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou, pretože tieto ustanovenia by potenciálne mohli mať negatívny vplyv na deľbu moci, nezávislosť súdnictva, rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na účinné opravné prostriedky;

23.  pripomína, že nezávislosť orgánov na ochranu údajov sa zaručuje článkom 16 ZFEÚ a článkom 8 Charty základných práv Európskej únie;

24.  zdôrazňuje, že ochrana proti odvolaniu z funkcie počas funkčného obdobia je základným prvkom požiadavky nezávislosti národných orgánov na ochranu údajov podľa právnych predpisov EÚ;

25.  poukazuje na to, že Komisia začala voči Maďarsku konanie vo veci porušenia predpisov v prípade zákonnosti ukončenia mandátu bývalého komisára pre ochranu údajov, pokiaľ ide o primeranú nezávislosť tohto orgánu, pričom tento prípad v súčasnosti očakáva pojednávanie na Európskom súdnom dvore;

26.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že uvedené inštitucionálne zmeny spôsobili jasné oslabenie systému kontroly a rovnováhy požadovaného zásadami právneho štátu a demokratickým princípom rozdelenia právomocí;

Nezávislosť súdnictva

27.  pripomína, že nezávislosť súdnictva sa požaduje v článku 47 charty základných práv a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a je základnou požiadavkou demokratickej zásady rozdelenia právomocí odvodenej z článku 2 ZEÚ;

28.  pripomína, že ústavný súd v uvedenom rozhodnutí 33/2012 označil nezávislosť súdnictva a sudcov ako úspech historickej ústavy Maďarska, keď vyhlásil, že „zásada nezávislosti súdnictva, so všetkými jej prvkami, je nepochybným úspechom. Ústavný súd preto preukázal, že nezávislosť súdnictva a vyplývajúca zásada neodvolateľnosti je nielen normatívnym predpisom základného zákona, ale aj úspechom historickej ústavy. To znamená, že je to vysvetľujúca zásada povinná pre každého, vychádzajúca z ustanovení základného zákona, a ktorá sa musí uplatňovať aj v postupe skúmania iných možných obsahov základného zákona“(11) ;

29.  zdôrazňuje, že účinná ochrana nezávislosti súdnictva tvorí základ demokracie v Európe a je nevyhnutnou podmienkou na upevnenie vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi rozličných členských štátov, a teda hladkej cezhraničnej spolupráce v spoločnej oblasti súdnictva, založenej na zásade vzájomného uznávania, ako sa zakotvuje v článkoch 81 ZFEÚ (občianske veci) a 82 ZFEÚ (trestné veci);

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé prijaté opatrenia, ako aj niektoré pokračujúce reformy, neposkytujú dostatočné záruky ústavnej ochrany, čo sa týka nezávislosti súdnictva a nezávislosti Ústavného súdu Maďarska;

31.  sa domnieva, že predčasné skončenie funkčného obdobia predsedu najvyššieho súdu porušuje záruku zabezpečenia funkčného obdobia, ktorá je rozhodujúcim prvkom nezávislosti súdnictva;

32.  víta uvedené rozhodnutie 33/2012 ústavného súdu, v ktorom sa vyhlasuje povinné skončenie služby sudcov vo veky 62 rokov za neústavné, ako aj uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo 6. novembra 2012, ktorý uviedol, že radikálne zníženie dôchodkového veku sudcov v Maďarsku predstavuje neodôvodnenú diskrimináciu z dôvodu veku, a preto je v rozpore so smernicou Rady 2000/78/ES;

33.  víta zmeny zákona CLXI z roku 2011 o organizácii a správe maďarských súdov a zákona CLXII z roku 2011 od právnom postavení a odmeňovaní maďarských sudcov, prijaté maďarským parlamentom prijal 2. júla 2012, ktoré sa zaoberajú mnohými obavami vyjadrenými v uznesení Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 a ktoré vyjadrila aj Benátska komisia vo svojom stanovisku;

34.  vyjadruje však poľutovanie, že nie všetky odporúčania Benátskej komisie sa uplatňujú, najmä v otázke potreby obmedzenia diskrečných právomocí predsedu Národného súdneho úradu v kontexte presunu prípadov, čo môže ovplyvniť právo na spravodlivý súdny proces a právo na zákonného sudcu; berie na vedomie skutočnosť, že maďarská vláda vyjadrila zámer preskúmať systém presunu prípadov; sa domnieva, že v tejto súvislosti by sa mali vykonávať odporúčania Benátskej komisie;

35.  víta prijatie zákona XX z roku 2013 o legislatívnej zmene súvisiacej obmedzením hornej vekovej hranice uplatňovanej v niektorých súdnych právnych vzťahoch, ktorým sa stanovuje dôchodkový vek sudcov na 65 rokov na konci prechodného obdobia v trvaní 10 rokov a rieši otázka opätovného prijatie nezákonne prepustených sudcov;

36.  vyjadruje však poľutovanie, že v prípade predsedajúcich sudcov, zákonom XX z roku 2013 sa zabezpečuje ich opätovné prijatie na pôvodné výkonné miesta iba vtedy, keď sú tieto sudcovské funkcie stále voľné, čoho dôsledkom je, že len niektorí nezákonne prepustení sudcovia majú záruku, že budú opätovne prijatí do presne tej istej funkcie s rovnakými povinnosťami a zodpovednosťami, ako vykonávali pred prepustením;

37.  víta návrh Komisie na zavedenie stáleho ukazovateľa v oblasti súdnictva vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako navrhla podpredsedníčka Reding, ktorý ukazuje, že ochrana nezávislosti súdnictva je všeobecnou vecou EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch by mohli v súvislosti s týmito otázkami vzniknúť vážne obavy; žiada, aby sa ukazovateľ v oblasti súdnictva rozšíril a aby zahŕňal aj oblasti trestnej spravodlivosti, základných práv, právneho štátu a demokracie, ako to už bolo požadované;

38.  uznáva profesionalitu a odhodlanie maďarského súdneho spoločenstva a jeho angažovanosť v záujme zásad právneho štátu, a pripomína, že ústavný súd sa od začatia demokratického procesu v Maďarsku uznával ako mimoriadny ústavný orgán v Európe a na svete;

Reforma volebného systému

39.  pripomína, že zmena volebných obvodov a prijatie zákona o voľbe poslancov maďarského parlamentu a volebného procesného práva podstatne mení právny a inštitucionálny rámec pre najbližšie voľby v 2014 a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto zákony boli prijaté jednostranne vládnucimi stranami bez rozsiahlej konzultácie s opozíciou.

40.  je znepokojený tým, že v súčasnom politickom prostredí existujúce ustanovenia o postupe vymenovania členov štátnej volebnej komisie neposkytujú dostatočnú záruku vyváženého zastúpenia a nezávislosti komisie;

41.  víta skutočnosť, že maďarské orgány si 20. januára 2012 vyžiadali stanovisko Benátskej komisie k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu; sa však domnieva, že na posúdenie takej zásadnej zmeny volebných podmienok je potrebná komplexná analýza.

42.  víta skutočnosť, že v zákone č. XXXVI z roku 2013 o konaní volieb v Maďarsku sa najmä v článku 42 stanovuje, že na požiadanie musia ľudia so zdravotným postihnutím dostať pokyny Braillovom písme, príslušné informácie v jednoducho čitateľnej forme, vzorky hlasovania v Braillovom písme pri voľbách a tiež sa im zabezpečí úplná dostupnosť volieb vrátane osobitnej pozornosti ľuďom na vozíčku; okrem toho môžu na základe článku 50 uvedeného zákona voliči so zdravotným postihnutím požiadať o registráciu v inej, prístupnejšej volebnej miestnosti, aby mohli odovzdať svoj hlas v príslušnom volebnom obvode, ako stanovuje článok 81, ktorým sa ustanovuje povinnosť vytvoriť aspoň jednu úplne prístupnú volebnú miestnosť v každom volebnom obvode;

Pluralita médií

43.  uznáva úsilie maďarských orgánov, ktoré viedli k legislatívnym zmenám zameraným na riešenie viacerých zistených nedostatkov s cieľom zlepšiť mediálnu legislatívu a zladiť ju s normami EÚ a Rady Európy;

44.  víta pokračujúci konštruktívny dialóg s medzinárodnými aktérmi a zdôrazňuje, že spolupráca medzi Radou Európy a maďarskou vládou priniesla hmatateľné výsledky, čo sa odrazilo v zákone XXXIII z roku 2013, v ktorom sa riešia niektoré z problémov, na ktoré sa poukázala v právnych hodnoteniach mediálnych zákonov, najmä v súvislosti s vymenovaním a procesmi volieb predsedov Úradu pre médiá a Rady pre médiá; však pripomína, že stále existujú obavy týkajúce sa nezávislosti úradu pre médiá

45.  vyjadruje znepokojenie z účinkov ustanovenia štvrtej novely zakazujúceho politickú reklamu v komerčných médiách, pretože deklarovaným zámerom tohto ustanovenia síce je obmedzenie nákladov na politickú kampaň a vytvorenie rovnakých príležitostí pre všetky strany, ale ohrozuje poskytovanie vyvážených informácií; berie na vedomie, že maďarská vláda konzultuje s Európskou komisiou otázku pravidiel politickej reklamy; poznamenáva, že obmedzenia existujú aj v iných európskych krajinách; berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska (č. CDL-AD(2013)012), v ktorom sa uvádza, že „obmedzenia politickej reklamy sa musia posudzovať v právnom kontexte daného členského štátu“ a že „zákaz akejkoľvek politickej reklamy v komerčných médiách, ktoré sú v Maďarsku využívané v širšej miere, než verejnoprávne médiá, pripraví opozíciu o dôležitú možnosť účinne šíriť svoje názory a vyvážiť tak dominantnú pozíciu vlády v oblasti spravodajstva“;

46.  opakuje svoju výzvu maďarským orgánom, aby prijali opatrenia na vypracúvanie alebo zadávanie vypracovania pravidelných aktívnych hodnotení vplyvu právnych predpisov na mediálne prostredie (zhoršenie kvality novinárskej práce, prípady autocenzúry, obmedzenie redakčnej slobody a zhoršenie kvality pracovných podmienok a pracovnej istoty novinárov);

47.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vytvorenie štátnej Maďarskej tlačovej agentúry (MTI) ako jediného poskytovateľa správ pre verejnoprávnych vysielateľov, pričom od všetkých hlavných súkromných vysielateľov sa očakáva, že budú mať vlastné spravodajské služby, znamenalo, že agentúra má reálne monopolné postavenie na trhu, pretože väčšina jej správ je voľne dostupná; pripomína odporúčanie Rady Európy na odstránenie povinnosti verejnoprávnych vysielateľov používať správy národnej tlačovej agentúry, pretože to predstavuje nezmyselné a nespravodlivé obmedzenie ustanovenia o pluralite spravodajstva;

48.  konštatuje, že národný úrad pre hospodársku súťaž musí pravidelne vyhodnocovať mediálne prostredia a trhy, pričom musí zvýrazňovať možné problémy ohrozujúce pluralitu;

49.  zdôrazňuje, že opatrenia na regulovanie prístupu médií na trh prostredníctvom postupov udeľovania licencií a povolení, predpisy na ochranu štátu, národnej alebo vojenskej bezpečnosti a verejného poriadku a predpisy na udržiavanie verejnej morálky by sa nemali zneužívať na účely zavedenia politickej či predpojatej kontroly alebo cenzúry médií, a zdôrazňuje skutočnosť, že v tejto oblasti sa musí zabezpečiť riadna vyváženosť;

50.  vyjadruje znepokojenie z toho, že službu verejnoprávneho vysielania ovláda extrémne centralizovaný inštitucionálny systém, ktorý prijíma skutočné prevádzkové rozhodnutia bez verejnej kontroly; zdôrazňuje, že predpojaté a nepriehľadné praktiky vo verejných súťažiach a predpojaté informácie služieb verejnoprávneho vysielania, ktoré sa dostávajú k širokej diváckej a poslucháčskej obci, narúšajú mediálny trh; zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade s ustanoveniami protokolu k Lisabonskej zmluve (o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch) je systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania plurality médií;

51.  pripomína, že regulovanie obsahu by malo byť jasné, aby občania aj mediálne spoločnosti mohli vopred zistiť, v ktorých prípadoch poruší zákon, a určiť právne následky možného porušenia; so znepokojením konštatuje, že napriek podrobnému regulovaniu obsahu maďarský Úrad pre média ponechal bez potrestania nedávne protirómske verejné postoje, a požaduje vyvážené uplatňovanie právnych predpisov;

Práva príslušníkov menšín

52.  konštatuje, že maďarský parlament schválil zákony v trestnej a občianskej oblasti na boj proti podnecovaniu a prejavom rasovej nenávisti; domnieva sa, že legislatívne opatrenia sú dôležitým východiskovým bodom pre naplnenie cieľa vytvoriť spoločnosť bez neznášanlivosti a diskriminácie v Európe, keďže konkrétne opatrenia musia byť postavené na pevných právnych predpisoch; poukazuje však na to, že je potrebné aktívne vykonávať právne predpisy;

53.  zdôrazňuje skutočnosť, že orgány vo všetkých členských štátoch majú pozitívnu povinnosť konať tak, aby zamedzili porušovaniu práv príslušníkov menšín, nemôžu zostať neutrálne a mali by prijať potrebné právne, výchovné a politické opatrenia, keď sa stretávajú s takým porušovaním; berie na vedomie novelu trestného zákona z roku 2011, ktorá zakazuje kampane extrémistických skupín zameraných na zastrašovanie rómskych komunít a podľa ktorej hrozia až tri roky odňatia slobody za „provokatívne nesociálne správanie“, ktoré vyvoláva strach u príslušníka národnostného, etnického, rasového alebo náboženského spoločenstva; uznáva úlohu maďarskej vlády pri iniciovaní Európskeho rámca stratégií začleňovania Rómov počas jej predsedníctva EÚ v roku 2011;

54.  so znepokojením si všíma opakované zmeny právneho poriadku obmedzujúce práva lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT) napríklad snahou vylúčiť páry rovnakého pohlavia a ich deti, ako aj iné rôzne štruktúry rodiny z vymedzenia „rodiny“ v základnom zákone; zdôrazňuje, že tieto zmeny sú v rozpore s nedávnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a podnecujú ovzdušie neznášanlivosti voči osobám patriacim do skupiny LGBT;

55.  víta skutočnosť, že štvrtou novelou sa do maďarskej ústavy začlenilo ustanovenie, podľa ktorého „Maďarsko sa usiluje o to, aby bolo každej osobe poskytnuté dôstojné bývanie a prístup k verejným službám“ a „štát a miestne samosprávy prispievajú k vytváraniu podmienok dôstojného bývania tým, že sa usilujú poskytovať prístup k bývaniu pre každú osobu bez domova“; však vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že „zákonom parlamentu alebo miestnou vyhláškou sa môže vyhlásiť za nezákonný trvalý pobyt vo verejnom priestore, pokiaľ ide o konkrétnu časť tohto verejného priestoru, a to s cieľom chrániť verejný poriadok, verejné zdravie a kultúrne hodnoty“; opätovne pripomína, že maďarský ústavný súd rozhodol, že podobné opatrenia, ktoré obsahuje zákon o drobných priestupkoch, sú neústavné, pretože sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou;

Sloboda náboženského vyznania a viery a uznávanie cirkví

56.  so znepokojením konštatuje, že úpravy základného zákona štvrtou novelou dávajú parlamentu právomoc na uznávanie niektorých organizácií zapojených do náboženských aktivít, ako sú cirkvi, a to prostredníctvom základných právnych predpisov a bez ústavnej povinnosti odôvodňovať odmietnutie uznania, čo by mohlo negatívne vplývať na povinnosť štátu byť neutrálnym a nestranným v jeho vzťahoch s rozličnými náboženstvami a vierovyznaniami;

Záver

57.  opätovne potvrdzuje, že pripisuje maximálny význam dodržiavaniu zásady rovnosti medzi všetkými členskými štátmi a odmieta uplatňovanie dvojakých noriem pri zaobchádzaní s členskými štátmi; zdôrazňuje, že podobné situácie alebo právne rámce a ustanovenia by sa mali posudzovať rovnakým spôsobom; sa domnieva, že samotnú skutočnosť, že sa menia a prijímajú zákony, nemožno považovať za nezlučiteľnú s hodnotami zmlúv; vyzýva Európsku komisiu, aby identifikovala prípady nezlučiteľnosti s právom EÚ, a žiada Európsky súdny dvor, aby rozhodol v takýchto prípadoch;

58.  z uvedených dôvodov prichádza k záveru, že systematický a všeobecný trend opakovaného upravovania ústavného a právneho rámca vo veľmi krátkych časových úsekoch a obsah týchto úprav sú nezlučiteľné s hodnotami uvedenými v článku 2 ZEÚ, článku 3 ods. 1 a článku 6 ZEÚ a odkláňajú sa od zásad uvedených v článku 4 ods. 3 ZEÚ; sa domnieva, že ak sa tento trend včas a primerane nenapraví, vyústi do jasného rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ;

III- Odporúčania

Úvod

59.  zdôrazňuje, že v tomto uznesení nejde len o Maďarsko, ale ide neoddeliteľne o celú Európsku úniu a jej demokratickú obnovu a vývoj po páde totalitných režimov v 20. storočí. Ide o európsku rodinu, o jej spoločné hodnoty a normy, o jej celoplošnosť a schopnosť zapájať sa do dialógu. Ide o potrebu uplatňovania zmlúv, ku ktorým dobrovoľne pristúpili všetky členské štáty. Ide o vzájomnú pomoc a vzájomnú dôveru, ktorú Únia, jej občania a jej členské štáty musia mať, ak tieto zmluvy nemajú byť len slová na papieri, ak majú byť právnym základom skutočnej, spravodlivej a otvorenej Európy, ktorá dodržiava základné práva;

60.  stotožňuje sa s myšlienkou Únie, ktorá je nielen „úniou demokracií“, ale aj „Úniou demokracie“, založenou na pluralistických spoločnostiach, kde víťazí dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu;

61.  znovu zdôrazňuje, že v časoch ekonomickej a sociálnej krízy môže človek podľahnúť pokušeniu nedbať na ústavné princípy, ale dôveryhodnosť a neochvejnosť ústavných inštitúcií zohráva prvoradú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, daňovej a sociálnej politiky a sociálnej súdržnosti;

Výzva všetkým členským štátom

62.  vyzýva členské štáty, aby si bezodkladne plnili zmluvné záväzky na dodržiavanie, zaručovanie, ochranu a podporu spoločných hodnôt Únie, čo je nevyhnutnou podmienkou na rešpektovanie demokracie, a teda podstaty občianstva Únie a na budovanie kultúry vzájomnej dôvery, ktorá umožňuje cezhraničnú spoluprácu a existenciu priestoru skutočnej slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

63.  sa domnieva, že je morálnou a právnou povinnosťou všetkých členských štátov, ako aj inštitúcií Únie, aby obhajovali európske hodnoty zakotvené v zmluvách, Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého signatármi sú všetky členské štáty a ku ktorému EÚ čoskoro pristúpi;

64.  vyzýva národné parlamenty, aby posilnili svoju úlohu pri monitorovaní súladu so základnými hodnotami a pranierovali všetky riziká úpadku týchto hodnôt, ktorý sa môže vyskytovať vnútri hraníc EÚ, s cieľom zachovania dôveryhodnosti Únie voči tretím krajinám, ktorý vychádza zo serióznosti, s akou sa Únia a jej členské štáty stavajú k hodnotám, ktoré si vybrali za základy;

65.  očakáva, že všetky členské štáty prijmú opatrenia, predovšetkým v rámci Rady Európskej únie, aby lojálne prispievali s podpore hodnôt Únie a spolupracovali s Európskym parlamentom a Komisiou pri monitorovaní ich dodržiavania, najmä v rámci „trialógu o článku 2“, ako sa uvádza v odseku 85;

Výzva Európskej rade

66.  pripomína Európskej rade zodpovednosti, ktoré má v rámci oblasti slobody, voľnosti, bezpečnosti a spravodlivosti;

67.  so sklamaním konštatuje, že Európska rada je jedinou politickou inštitúciou EÚ, ktorá mlčala, pričom Komisia, Európsky parlament, Rada Európy, OBSE a dokonca aj vláda USA vyslovili obavy zo situácie v Maďarsku;

68.  domnieva sa, že Európska rada nemôže zostať pasívnou v prípade, keď jeden členský štát porušuje základné práva alebo vykonáva zmeny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dodržiavanie zásad právneho štátu v tejto krajine, a tým zásady právneho štátu v celej Európskej únii, najmä keď môže byť ohrozená vzájomná dôvera voči právnemu systému a súdnej spolupráci, pretože to má negatívny vplyv na samotnú Úniu;

69.  vyzýva predsedu Európskej rady, aby informoval Európsky parlament o svojom hodnotení situácie;

Odporúčania Komisii

70.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv a ako orgán zodpovedný za zabezpečenie toho, aby sa právo Únie uplatňovalo správne pod dohľadom Súdneho dvora Európskej únie, aby:

   informovala Európsky parlament o jej hodnotení štvrtej novely základného zákona a jeho vplyvu na spoluprácu vnútri EÚ;
   bola rozhodná pri zabezpečovaní plnej zhody so spoločnými základnými hodnotami a právami vytýčenými v článku 2 ZEÚ, preto ich porušovanie oslabuje samotné základy Únie a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi;
   začala objektívne vyšetrovanie a konanie vo veci porušenia právnych predpisov vždy, keď sa domnieva, že si niektorý členský štát neplní povinnosť v súlade so zmluvami a najmä porušuje práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;
   sa vyvarovala dvojakých noriem pri zaobchádzaní s členskými štátmi a zabezpečila, aby sa so všetkými členskými štátmi v podobných situáciách zaobchádzalo podobne, pričom sa v plnej miere presadzuje zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;
   sa zameriavala nielen na konkrétne porušovania zákonov EÚ, ktoré sa dajú napraviť predovšetkým prostredníctvom článku 258 ZFEÚ, ale aby primerane reagovala na systémovú zmenu ústavného a právneho systému a prax členského štátu, keď viacnásobné a opakované porušovanie, žiaľ, vyúsťuje do stavu právnej neistoty, čo už nespĺňa požiadavky článku 2 ZEÚ;
   prijala komplexnejší prístup k včasnému riešeniu všetkých možných rizík vážneho porušenia základných hodnôt v danom členskom štáte a aby bezodkladne nadviazala štruktúrovaný politický dialóg s príslušným členským štátom a inými inštitúciami EÚ; tento štruktúrovaný politický dialóg by sa mal koordinovať na najvyššej politickej úrovni Komisie a mal by jasne ovplyvňovať celé spektrum rokovaní medzi Komisiu a príslušným členským štátom v rozličných oblastiach EÚ;
   vytvorila, len čo sa zistia riziká porušení článku 2 ZEÚ, „núdzovú agendu článku 2 ZEÚ, napr. mechanizmus monitorujúci hodnoty Únie, ktorou sa má s výhradnou prioritou a naliehavosťou Komisia zaoberať, koordinovanú na najvyššej politickej úrovni a plne zohľadnenú v rozličných odvetvových politikách EÚ, až kým sa neobnoví plný súlad s článkom 2 ZEÚ a neodstránia všetky riziká na jeho porušenie, ako sa tiež plánuje v liste ministrov zahraničných vecí štyroch členských štátov, ktorí s predsedom Komisie vystúpili s potrebou vytvorenia novej a účinnejšej metódy ochrany základných hodnôt s cieľom vo väčšej miere zdôrazniť podporu kultúry dodržiavania zásady právneho štátu, vzhľadom na závery Rady zo 6. a 7. júna 2013 o základných právach a právnom štáte a o správe Komisie za rok 2012 o Uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie;
   uskutočňovala stretnutia na technickej úrovni so službami príslušného členského štátu, ale aby nedokončovala nijaké rokovania v politických oblastiach, ktoré súvisia s článkom 2 ZEÚ, až kým sa nezabezpečí plný súlad s článkom 2 ZEÚ;
   uplatňovala horizontálny prístup zahrnujúci všetky príslušné útvary Komisie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach vrátane hospodárskeho a sociálneho sektora;
   vykonávala a v prípade potreby aktualizovala svoje oznámenie z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii (COM(2003)0606) a aby vypracovala podrobný návrhu na vytvorenie pohotového a nezávislého monitorovacieho mechanizmu a systému včasného varovania;
   pravidelne monitorovala správne fungovanie európskeho priestoru spravodlivosti a prijala opatrenia, keď je ohrozená nezávislosť súdnictva v ktoromkoľvek členskom štáte, s cieľom zabrániť oslabeniu vzájomnej dôvery medzi národnými súdnymi orgánmi, čo by nevyhnutne vytvorilo prekážky na správne využívanie nástrojov EÚ na vzájomné uznávanie a cezhraničnú spoluprácu;
   zabezpečila, aby členské štáty zaručili riadne uplatňovanie charty základných práv s dodržiavaním plurality médií a rovnakého prístupu k informáciám;
   monitorovala účinné uplatňovanie predpisov zabezpečujúcich transparentné a spravodlivé postupy na financovanie médií a vyčleňovanie štátnych financií na reklamu a sponzorovanie s cieľom zaručiť, aby toto financovanie nezasahovalo do slobody informácií a prejavu, plurality alebo redakčnej línie jednotlivých médií;
   prijala vhodné, včasné, primerané a postupné opatrenia, keď vzniknú obavy v súvislosti so slobodou prejavu, informácií, slobodou a pluralitou médií v EÚ a v členských štátoch na základe podrobnej a dôkladnej analýzy situácie a problémov, ktoré treba vyriešiť, a najlepších spôsobov ich riešenia;
   riešila tieto otázky v rámci uplatňovania smernice o audiovizuálnych a mediálnych službách s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou, a to čo najskorším predložením revízie a zmeny tejto smernice, a najmä jej článkov 29 a 30;
   pokračovala v dialógu s maďarskom vládou o tom, či nové ustanovenie štvrtej novely, ktoré umožňuje maďarskej vláde ukladať osobitnú daň s cieľom vykonávať rozsudky Súdneho dvora EÚ stanovujúce platobné povinnosti, keď štátny rozpočet nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a keď verejný dlh prekračuje polovicu hrubého domáceho produktu, je v súlade s právnymi predpismi EÚ, a navrhla primerané opatrenia, ako zabrániť tomu, čo môže vyústiť do narušenia úprimnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ;

71.  pripomína Komisii, že Charta základných práv Európskej únie a nadchádzajúce pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach potvrdzujú novú štruktúru práva Európskej únie, v ktorej centre sú viac ako kedykoľvek predtým ľudské práva, čím sa Komisii ako strážkyni zmlúv udeľuje väčšia zodpovednosť v tejto oblasti;

Odporúčania maďarským orgánom

72.  naliehavo vyzýva maďarské orgány, aby bez ďalšieho odkladania realizovali všetky odporúčania, ktoré Európska komisia ako strážkyňa zmlúv považuje za nevyhnutné na dosiahnutie plného súladu s právom EÚ, plného súladu s rozhodnutiami maďarského ústavného súdu, a aby bezodkladne realizovali nasledujúce opatrenia v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, Rady Európy a ďalších medzinárodných orgánov v oblasti ochrany právneho štátu a základných práv s cieľom plne dodržiavať zásady právneho štátu a ich kľúčové požiadavky na ústavný rámec, systém kontroly a rovnováhy a nezávislosť súdnictva, ako aj pevné záruky pre základné práva vrátane slobody prejavu, médií a náboženského vyznania a viery, ochranu menšín, boj proti diskriminácii a vlastnícke právo:

O základnom zákone:

–  plne obnoviť nadradenosť základného práva odstránením tých ustanovení, ktoré ústavný súd vyhlásil za neústavné;

   obmedziť opakujúce sa využívanie základných právnych predpisov a prenechať politické oblasti, ako sú rodinná, sociálna, fiškálna a rozpočtová oblasť, pôsobnosti všeobecných právnych predpisov prijímaných bežnou väčšinou;
   realizovať odporúčania Benátskej komisie a najmä prehodnotiť zoznam oblastí politiky, ktoré si vyžadujú kvalifikovanú väčšinu s cieľom zabezpečiť budúce zmysluplné voľby;
   zabezpečiť životaschopný parlamentný systém, ktorý rešpektuje aj opozičné sily tým, že poskytne dostatok času na úprimnú rozpravu medzi väčšinou a opozíciou a na spoluúčasť širokej verejnosti na legislatívnom postupe;
   zaistiť čo najširšiu účasť všetkých parlamentných strán na ústavnom procese, a to aj v prípade, keď samotná vládna disponuje príslušnou kvalifikovanou väčšinou;

O kontrole a rovnováhe:

–  plne obnoviť výsady ústavného súdu ako najvyššieho orgánu ústavnej ochrany, a tým nadradenosť základného zákona, a to tak, že sa z jeho textu odstránia obmedzenia právomoci ústavného súdu na preskúmanie ústavnosti každej úpravy základného zákona, ako aj zrušenia dvoch desaťročí ústavnej judikatúry; obnoviť právo ústavného súdu na revíziu všetkých právnych predpisov bez výnimky s cieľom vyvážiť parlamentné kroky a kroky výkonnej moci a zabezpečiť úplné súdne preskúmanie; toto súdne a ústavné preskúmanie sa môže vykonať rôznymi spôsobmi v rôznych členských štátoch, v závislosti od špecifík každého národného ústavného vývoja v minulosti, ale v prípade, keď je ústavný súd zriadený – ako napríklad maďarský ústavný súd, ktorý si po páde komunistického režimu rýchlo vybudoval dobrú povesť medzi najvyššími súdmi v Európe – nemal by byť predmetom opatrení zameraných na obmedzenie jeho právomocí, ktorým sa oslabuje právny štát;

   obnoviť možnosť, aby sa súdny systém odvolával na judikatúru vydanú pred nadobudnutím platnosti základného zákona, najmä v oblasti základných práv(12) ;
   usilovať sa o konsenzus pri voľbe členov ústavného súdu so zmysluplným zapojením opozície a zabezpečiť, aby členovia súdu neboli politicky ovplyvňovaní;
   obnoviť výsady parlamentu v rozpočtovej oblasti a tým zabezpečiť riadnu demokratickú legitímnosť rozpočtových rozhodnutí odstránením obmedzení parlamentných právomocí mimoparlamentnou rozpočtovou radou;
   spolupracovala s európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, že ustanovenia nového zákona o národnej bezpečnosti budú v súlade so základnými zásadami deľby moci, nezávislosti súdnictva, rešpektovania súkromného a rodinného života a práva na účinný opravný prostriedok;
   predložiť vysvetlenia toho, ako maďarské úrady chcú napraviť predčasné skončenie funkčného obdobia vyšších funkcionárov s cieľom zabezpečiť inštitucionálnu nezávislosť orgánu na ochranu údajov;

O nezávislosti súdnictva:

–  plne zaručiť nezávislosť súdnictva tak, že zásady neodvolateľnosti a zaručená dĺžka funkčného obdobia sudcov, pravidla upravujúce štruktúru a zloženie riadiacich orgánov súdnictva a záruky nezávislosti ústavného súdu sa zakotvia v základnom zákone;

   urýchlene a správne uplatňovať spomínané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo 6.novembra 2012 a maďarského ústavného súdu tým, že sa umožní uvoľneným sudcom, ktorí si to želajú, aby boli opätovne prijatí do predchádzajúcich funkcií, vrátane funkcií predsedajúcich sudcov, ktorých pôvodné výkonné pozície už nie sú voľné;
   vypracovať objektívne výberové kritériá alebo poveriť Národnú súdnu radu vypracovaním týchto kritérií s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá na presun prípadov dodržiavali právo na spravodlivý súdny proces a zásadu zákonného sudcu;
   realizovať ostatné odporúčania uvedené v stanovisku Benátskej komisie č. CDL-AD(2012)020 k základným právnym predpisom týkajúcim sa súdnictva, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska CDL-AD(2012)001;

O reforme volebného systému:

–  prizvať Benátsku komisiu a OBSE/ODIHR, aby vykonali spoločnú analýzu komplexne zmeneného právneho a inštitucionálneho rámca volieb, a pozvať ODIHR na misiu zameranú na posúdenie potrieb a na dlhodobé a krátkodobé pozorovanie volieb;

   zabezpečiť vyvážené zastúpenie v rámci národnej volebnej komisie;

O médiách a pluralite:

–  splniť záväzok na ďalšiu diskusiu o činnostiach v oblasti spolupráce na úrovni odborníkov v súvislosti s dlhodobejšou perspektívou slobody médií, pričom sa bude vychádzať z najdôležitejších ostatných odporúčaní právnej expertízy Rady Európy z roku 2012;

   zabezpečiť včasné a intenzívne zapájanie zainteresovaných skupín vrátane odborníkov v oblasti médií, opozičných strán a občianskej spoločnosti do každého ďalšieho skúmania právnych predpisov, ktoré upravujú toto základné hľadisko fungovania demokratickej spoločnosti, a do procesu uplatňovania;
   dodržiavať pozitívnu povinnosť vyplývajúcu z jurisprudencie Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 10 EDĽP chrániť slobodu prejavu ako predpoklad fungovania demokracie;
   dodržiavať, zaručovať, chrániť a podporovať základné právo na slobodu prejavu a informácií, ako aj slobodu médií a pluralitu názorov, a upustiť od rozvojových alebo podporných mechanizmov, ktoré ohrozujú slobodu médií a novinársku a redakčnú nezávislosť;
   zabezpečiť, aby sa zaviedli objektívne, právne záväzné postupy a mechanizmy na výber a vymenúvanie vedúcich pracovníkov verejnoprávnych médií, správnych rád, mediálnych rád a regulačných orgánov, v súlade so zásadou nezávislosti, integrity, skúsenosti a profesionality, zastúpenie celého politického a spoločenského spektra; právnu istotu a kontinuitu;
   zabezpečovať právne záruky v súvislosti plnej ochrany zásady dôvernosti zdrojov a dôsledne uplatňovať príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;
   zabezpečiť, aby predpisy súvisiace s politickými informáciami v celom audiovizuálnom odvetví zabezpečovali spravodlivý prístup k rozličných politickým protivníkom, názorom a stanoviskám, predovšetkým pri príležitosti volieb a referend, pomocou čoho si občania môžu vytvoriť vlastné názory bez toho, aby boli ovplyvňovaní jednou dominantnou mienkotvornou silou;

O dodržiavaní základných práv vrátane práv príslušníkov menšín:

–  prijať a naďalej vykonávať pozitívne kroky a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali základné práva všetkých osôb vrátane príslušníkov menšín a ľudí bez domova a zaistiť, že prijaté opatrenia budú vykonávať všetky verejné orgány; pri preskúmavaní vymedzenia „rodiny“ vziať do úvahy legislatívne trendy v Európe s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti vymedzenia rodiny a vziať do úvahy negatívny vplyv zúženého vymedzenia rodiny na základné práva osôb, ktoré budú vylúčené novým a obmedzenejším vymedzením;

   prijať nový prístup a konečne prevziať zodpovednosť voči bezdomovcom, a teda zraniteľným osobám, ako je stanovené v medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktorých je Maďarsko signatárom, ako je Európsky dohovor o ľudských právach a Charta základných práv Európskej únie, a tým podporovať základné práva, a nie ich porušovať zahrnutím ustanovení kriminalizujúcich ľudí bez domova do svojho základného zákona;
   vyzýva maďarskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na posilnenie mechanizmu sociálneho dialógu a komplexnej konzultácie a na zaručenie s tým spojených práv;
   vyzýva maďarskú vládu, aby zvýšila svoje úsilie o integráciu Rómov a stanovila cielené opatrenia na zabezpečenie ich ochrany. Rasistické hrozby namierené proti Rómom sa musia jednoznačne a rozhodne zaháňať;

O slobode náboženského vyznania a viery a uznávaní cirkví:

–  vypracovať jasné, neutrálne a nestranné požiadavky a inštitucionálne postupy na uznávanie náboženských organizácií ako cirkví, ktoré rešpektujú povinnosť štátu, aby bol neutrálny a nestranný vo vzťahoch s rozličnými náboženstvami a vierovyznaniami, a zabezpečiť účinné prostriedky na odškodnenie v prípadoch neuznania alebo neprijatia rozhodnutia v súlade s ústavnými požiadavkami stanovenými v spomínanom rozhodnutí ústavného súdu 6/2013;

Odporúčania inštitúciám EÚ o zavedení nového mechanizmu na účinné presadzovanie článku 2 ZEÚ

73.  opakuje, že treba naliehavo riešiť takzvanú kodanskú dilemu, podľa ktorej je EÚ veľmi prísna vo veci dodržiavania spoločných hodnôt a noriem kandidátskymi krajinami, ale nemá účinné nástroje na monitorovanie či postihovanie po ich pristúpení k EÚ;

74.  dôrazne požaduje, aby sa členské štáty pravidelne vyhodnocovali z hľadiska trvalého dodržiavania základných hodnôt Únie a požiadaviek demokracie a zásad právneho štátu, pričom sa zabráni riziku dvojakých noriem a nezabúda sa na to, že takéto hodnotenie musí byť založené na všeobecne akceptovanom európskom chápaní ústavných a právnych noriem; ďalej rozhodne požaduje, aby sa podobné situácie v členských štátoch monitorovali podľa rovnakého vzoru, pretože v opačnom prípade nie je dodržaná zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;

75.  požaduje užšiu spoluprácu medzi inštitúciami Únie a inými medzinárodnými orgánmi, najmä s Radou Európy a Benátskou komisiou, a využívanie ich poznatkov pri presadzovaní zásad demokracie, ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu;

76.  uznáva a víta prijaté iniciatívy, analýzu a odporúčania, ktoré vypracovala a vydala Rada Európy, predovšetkým jej generálny tajomník, parlamentné zhromaždenie, komisár pre ľudské práva a Benátska komisia;

77.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby začali spoločnú úvahu a rozpravu o tom, ako vybaviť Úniu nástrojmi potrebnými na to, aby mohla plniť svoje zmluvné povinnosti v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a zároveň predchádzať uplatňovaniu dvojakých noriem medzi členskými štátmi, čo navrhovali aj ministri zahraničných vecí Nemecka, Holandska, Dánska a Fínska v spomínanom liste predsedovi Komisie;

78.  domnieva sa, že budúca revízia zmlúv by viedla k lepšiemu rozlišovaniu medzi úvodnou fázou, zameranou na hodnotenie každého rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, a efektívnejším postupom v nasledujúcej fáze, kde by bolo treba prijať opatrenia na riešenie skutočného vážneho a pretrvávajúceho porušovania týchto hodnôt;

79.  vzhľadom na súčasný inštitučný mechanizmus stanovený v článku 7 ZEÚ opakuje výzvy, ktoré vydal vo svojom uznesení z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti dodržiavania základných práv v Európskej únii (2010 – 2011), na vytvorenie nového mechanizmu na zabezpečenie dodržiavania spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi a kontinuity kodanských kritérií; tento mechanizmus by mohol mať podobu „Kodanskej komisie“ alebo skupiny na vysokej úrovni, „skupiny múdrych“ alebo hodnotenia podľa článku 70 ZFEÚ a vychádzať z reformovania a posilnenia mandátu Agentúry Európskej únie pre základné práva a z z rámca posilneného dialógu medzi Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a členskými štátmi o opatreniach, ktoré sa majú prijať;

80.  opakuje, že zavedenie tohto mechanizmu by mohlo sprevádzať prehodnotenie mandátu Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorý by sa mal posilniť zahrnutím pravidelného monitorovania toho, či členské štáty dodržiavajú ustanovenia článku 2 ZEÚ; odporúča, aby tzv. Kodanská skupina na vysokej úrovni alebo akýkoľvek podobný mechanizmus boli postavené na existujúcich mechanizmus a štruktúrach a spolupracovali s nimi; opäť pripomína úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorá by mohla spojiť veľmi hodnotnú prácu rôznych monitorovacích orgánov Rady Európy a vlastné údaje a analýzy agentúry s cieľom vykonávať nezávislé, komparatívne a pravidelné hodnotenia toho, ako členské štáty EÚ dodržiavajú článok 2 ZEÚ;

81.  odporúča, aby tento mechanizmus:

   bol nezávislý od politického vplyvu tak, ako by mali byť nezávislé všetky mechanizmy Európskej únie venujúce sa monitorovaniu členských štátov, a tiež aby bol rýchly a účinný;
   fungoval v plnej spolupráci s ďalšími medzinárodnými orgánmi, pokiaľ ide o ochranu základných práv a právneho štátu;
   pravidelne monitoroval dodržiavanie ľudských práv, stav demokracie a právneho štátu vo všetkých členských štátoch za plného rešpektovania národných ústavných tradícií;
   vykonával monitorovanie jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo riziku dvojakých noriem medzi členskými štátmi;
   včasne varoval EÚ pred každým rizikom úpadku hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ;
   vydával odporúčania inštitúciám EÚ a členským štátom, ako majú reagovať a naprávať každý úpadok hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ;

82.  poveruje svoj výbor zodpovedný za ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv na území Únie a za zisťovanie jasných rizík vážneho porušenia spoločných zásad členskými štátmi, aby predložil konkrétny návrh vo forme správy Konferencii predsedov a plenárnej schôdzi;

83.  poveruje svoj výbor zodpovedný za ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv na území Únie a za zisťovanie jasných rizík vážneho porušenia spoločných zásad členskými štátmi, ako aj svoj výbor zodpovedný za stanovenie existencie závažného a pretrvávajúceho porušovania spoločných zásad členských štátov zo strany istého členského štátu, aby sledovali vývoj situácie v Maďarsku;

84.  plánuje zvolať konferenciu na túto tému do konca roka 2013, na ktorej sa zídu predstavitelia členských štátov, európskych inštitúcií, Rady Európy, národných ústavných a najvyšších súdov, Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva;

IV- Ďalšie kroky

85.  vyzýva maďarské orgány, aby informovali Európsky parlament, Komisiu, predsedníctva Rady a Európskej rady a Radu Európy o vykonávaní opatrení požadovaných v odseku 72;

86.  vyzýva Komisiu a Radu, aby si zvolil svojich zástupcov, ktorí spolu so spravodajcom a tieňovým spravodajcom Európskeho parlamentu (Trialóg o článku 2) vypracujú hodnotenie informácií od maďarských orgánov o realizácii odporúčaní obsiahnutých v odseku 72 a budú sledovať ďalšie možné zmeny s cieľom zaistiť súlad s článkom 2;

87.  žiada Konferenciu predsedov, aby posúdila možnosti zavedenia mechanizmov stanovených v zmluve vrátane článku 7 ods. 1 ZEÚ v prípade, keď sa zdá, že odpovede maďarských orgánov na uvedené odporúčania nie sú v súlade s požiadavkami článku 2 ZEÚ;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie parlamentu, prezidentovi a vláde Maďarska, predsedovi ústavného súdu a predsedovi Kúrie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre pre základné práva, Rade Európy a OBSE.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0053.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.
(3) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 49.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0500.
(6) Tieto právne predpisy zahŕňajú ustanovenia základných právnych predpisov, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina, osobitné ustanovenia základných právnych predpisov, na prijatie ktorých je potrebná jednoduchá väčšina, a osobitné ustanovenia aktov, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných poslancov parlamentu.
(7) Právna analýza poslaná maďarskej vláde 28. februára 2011: http://www.osce.org/fom/75990 . Pozri tiež analýzu a hodnotenie zo septembra 2010: http://www.osce.org/fom/71218
(8) Odborný posudok odborníkov z Rady Európy o maďarských právnych predpisoch o médiách: ZÁKON č. CIV o slobode tlače a základných pravidlách pre mediálny obsah z roku 2010 a ZÁKON č. CLXXXV o mediálnych službách a masmédiách z roku 2010, 11. mája 2012.
(9) Správa osobitného spravodajcu OSN o súčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti (A/HRC/20/33/Add. 1).
(10) Stanovisko Benátskej komisie č. 664/2012 z 19. marca 2012 k zákonu č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku (CDL-AD(2012)004).
(11) Bod (80) rozhodnutia.
(12) Pozri pracovný dokument č. 5.

Posledná úprava: 21. decembra 2015Právne oznámenie