Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2135(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0047/2014

Predkladané texty :

A7-0047/2014

Rozpravy :

PV 04/02/2014 - 18
CRE 04/02/2014 - 18

Hlasovanie :

PV 05/02/2014 - 9.25
CRE 05/02/2014 - 9.25

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0094

Prijaté texty
PDF 470kWORD 269k
Streda, 5. februára 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030
P7_TA(2014)0094A7-0047/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (2013/2135(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191, 192 a 194,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(1) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(2) ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(3) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES(4) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(5) , a na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2013 s názvom Dlhodobá vízia infraštruktúry v Európe a mimo nej (COM(2013)0711), ktoré obsahuje prvý zoznam projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry pre celú Úniu;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (COM(2008)0781),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(6) ,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(7) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(8) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(9) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. Decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(10) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť(11) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (COM(2013)0175),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(12) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 22. novembra 2012 o Konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18)(14) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o mikrokogenerácii – malokapacitnej výrobe elektriny a tepla(15) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271) a na svoje uznesenie z 21. Mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou(16) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. Novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(17) ,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012 (COM(2012)0652),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. marca 2011, v ktorom opätovne potvrdila, že cieľom EÚ je znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave, Poľsko (COP 19)(18) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo(19) ,

–  so zreteľom na správu z 10. júna 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel(20) ,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(21) ,

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a Medzinárodnej organizácie práce s názvom Na ceste k ekologickejšiemu hospodárstvu: sociálne rozmery,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(22) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na príslušné stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0047/2014),

A.  keďže ciele v oblasti zmeny klímy, trvalo udržateľný rast, bezpečnosť dodávok energie, hospodárska a technologická konkurencieschopnosť a dokončenie jednotného trhu majú pre EÚ prvoradý význam a sú nerozlučne spojené;

B.  keďže sa to uznáva v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorej sa stanovuje, že ciele energetickej politiky Únie zahŕňajú fungovanie trhu v oblasti energetiky, bezpečnosť dodávok (energie), energetickú efektívnosť, energetickú úsporu, nové a obnoviteľné zdroje energie a prepojenia a že environmentálna politika Únie musí prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ochrane ľudského zdravia, prezieravému a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov a podpore opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych a celosvetových environmentálnych problémov, a najmä k boju proti zmene klímy;

C.  keďže len záväzné ciele ponúkajú členským štátom potrebnú pružnosť na elimináciu emisií uhlíka najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom s ohľadom na vnútroštátne okolnosti a špecifiká;

D.  keďže Európska rada sa v rámci nevyhnutného znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré majú rozvinuté krajiny uskutočniť na skupinovej báze, zaviazala k ich zníženiu o 80 – 95 % do roku 2050;

E.  keďže v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 je potrebné spojiť starostlivé zváženie záväzkov v oblasti klímy (dlhodobých aj krátkodobých) s potrebou riešiť závažné hospodárske a sociálne otázky, ako sú energetická bezpečnosť, vysoké náklady na energie v priemysle aj v domácnostiach, potreba vytvárania pracovných miest a hospodárska obnova a prechod smerom k modelu udržateľného rastu;

F.  keďže ciele rôznych politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, zabezpečenie dodávok energie a posilnenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, musia byť založené na špičkových technológiách, ktoré umožňujú nákladovo efektívne využitie zdrojov;

G.  keďže platnosť právneho rámca o súčasnom klimaticko-energetickom balíku so záväznými percentuálnymi cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov končí v roku 2020; keďže ukončenie platnosti vnútroštátnych požiadaviek o väčšej miere využitia obnoviteľných zdrojov energie by mohlo oslabiť potrebný rast v tomto odvetví;

H.  keďže Komisia uviedla vo svojom vyššie uvedenom Pláne postupu v energetike do roku 2050, že blahobyt ľudí, konkurencieschopnosť priemyslu a celkové fungovanie spoločnosti závisí od bezpečnej, zabezpečenej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie;

I.  keďže na modernizáciu energetického systému (bez ohľadu na prípadnú elimináciu emisií uhlíka) sú potrebné nemalé investície, čo ovplyvní ceny energie v období do roku 2030;

J.  keďže úspory energie a energetická efektívnosť sú najrýchlejšími a najmenej nákladnými cestami k vyriešeniu otázok, ako je energetická bezpečnosť, vonkajšia závislosť, vysoké ceny a ochrana životného prostredia;

K.  keďže potenciál nákladovo účinných úspor energie v stavebníctve sa odhaduje na 65 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe) do roku 2020;

L.  keďže súčasná atmosféra neistoty okolo budúceho smerovania politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky odrádza od veľmi potrebných investícií do čistých technológií;

M.  keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa uvádza, že eliminácia emisií uhlíka v odvetví energetiky a scenár vysokého podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú menej nákladné ako pokračovanie v súčasných politikách a že ceny energie z jadrových a fosílnych palív budú časom ďalej rásť, zatiaľ čo náklady na energie z obnoviteľných zdrojov budú klesať;

N.  keďže v pláne Komisie týkajúcom sa prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa odhaduje, že na zdravotníctve sa do roku 2030 vďaka zlepšeniu kvality miestneho ovzdušia ušetrí až 17 miliárd eur ročne, a keďže Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že politikami konzistentnými s cieľom 2 °C by sa ročné výdavky EÚ na dovoz fosílnych palív mohli do roku 2035 znížiť o 46 % alebo 275 miliárd eur (1 % HDP EÚ);

O.  keďže konečné ceny energie sa v poslednom desaťročí neustále zvyšujú, čím sa stávajú stále väčšou starosťou pre občanov EÚ a značným nákladom pre podniky a odvetvia;

P.  keďže je nutné venovať pozornosť vplyvu politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky nielen na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, ale aj na domácnosti s nízkym a stredným príjmom, ktorých životná úroveň sa v posledných rokoch ocitla pod tlakom;

Q.  keďže odvetvie dopravy má významný podiel na emisiách skleníkových plynov aj na spotrebe energie v EÚ; keďže emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy sa od roku 1996 do roku 2007 zvýšili o 36 %;

R.  keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre rozvoj ľudstva, biodiverzitu a národnú bezpečnosť, ktorú musí riešiť medzinárodné spoločenstvo;

S.  keďže hodnotenie pracovnej skupiny I Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) za rok 2013 ukazuje, že existuje možnosť ovplyvniť budúcnosť, ale jej dvere sa rýchlo zatvárajú, keďže sme už spálili viac ako polovicu nášho uhlíkového rozpočtu, ktorý predstavoval šancu na obmedzenie oteplenia na 2 °C, a túto skutočnosť je nutné urýchlene zohľadniť pri rozhodovaní o súčasných cykloch plánovania investícií veľkých podnikov a investícií do infraštruktúry;

T.  keďže medzinárodné spoločenstvo sa na samite v Kodani v roku 2009 zaviazalo obmedziť globálne otepľovanie v priebehu 21. storočia na 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím a keďže momentálne nekoná tak, aby tento svoj záväzok splnilo;

U.  keďže piata hodnotiaca správa IPCC nedávno potvrdila, že nie sme na správnej ceste k splneniu uvedeného záväzku v oblasti zmeny klímy, keďže súhrnné množstvo emisií uhlíka väčšie ako jeden bilión ton povedie k zvýšeniu teploty o viac ako 2 °C, a keďže doteraz bola uvoľnená už viac ako polovica tohto množstva keďže súčasná prax tak povedie k zvýšeniu teploty o viac ako 2 °C za menej než 30 rokov; keďže musíme stanoviť ambiciózne ciele a začať ihneď s ich plnením;

V.  keďže súčasné trajektórie emisií povedú podľa správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat k otepleniu o viac ako 2 °C o 20 až 30 rokov a o 4 °C do roku 2100;

W.  keďže aby sa udržala zmena klímy pod hodnotou 2 °C, Rada v roku 2011 znovu potvrdila cieľ EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990;

X.  keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval hlavy štátov, aby prišli na jeho samit o zmene klíme v septembri 2014 s cieľom prijať jasné záväzky na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy;

Y.  keďže podľa správy Programu OSN pre životné prostredie o medzere v oblasti emisií z roku 2013 súčasné prísľuby v oblasti klímy do roku 2020 nepostačujú na zabránenie nebezpečnej zmene klímy, a preto bude po roku 2020 potrebné ambicióznejšie znižovanie emisií skleníkových plynov;

Z.  keďže z údajov Eurostatu vyplýva, že EÚ od roku 1990 do roku 2011 znížila svoje emisie CO2 o 16,97 % a v tejto súvislosti je na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2020; keďže aby EÚ zostala na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov v oblasti klímy na rok 2050, je potrebné ambicióznejšie znižovanie emisií CO2 ;

AA.  keďže z údajov štatistického oddelenia OSN vyplýva, že svetové úrovne emisií CO2 sa od roku 1990 do roku 2010 zvýšili o viac ako 50 %;

AB.  keďže overené úrovne emisií EÚ klesli od roku 2005 do roku 2012 o 16 % v odvetviach patriacich do systému obchodovania s emisiami (ETS) a o 10 % v ostatných odvetviach, čo naznačuje, že cieľové zníženie na rok 2020 o 21 %, resp. o 10 %, sa pravdepodobne dosiahne o niekoľko rokov skôr;

AC.  keďže podľa plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 je domáce zníženie emisií o 40 – 44 % na nákladovo efektívnej trajektórii na najspodnejšej úrovni cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia o 80 – 95 % do roku 2050, a teda bude nutné stanoviť cieľovú úroveň viac ako 44 % do roku 2030, aby toto zníženie dosiahlo na nákladovo efektívnej trajektórii strednú až hornú úroveň daného rozsahu;

AD.  keďže Európska environmentálna agentúra odhadla minimálne náklady neprispôsobenia sa zmene klímy pre EÚ ako celok 100 miliárd eur ročne v roku 2020 a 250 miliárd eur v roku 2050;

AE.  keďže kým EÚ podľa odhadov IEA zodpovedá za približne 11 % globálnych emisií skleníkových plynov a emisie CO2 merané v metrických tonách na obyvateľa sú stále vyššie ako svetový priemer aj ako priemer rýchlo sa rozvíjajúcich a rozvojových krajín, európsky jednotný trh má najväčší HDP zo všetkých hospodárstiev na svete, ako aj významné diplomatické kapacity; keďže hoci má EÚ len obmedzenú schopnosť znížiť globálne emisie prostredníctvom jednostranného konania, zohráva významnú vedúcu úlohu, čo sa týka pôsobenia na iné hospodárstva, aby prijali opatrenia v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie záväznej medzinárodnej dohody v Paríži v roku 2015; keďže EÚ tak musí definovať jasnú a ambicióznu pozíciu a zaistiť, aby budúca dohoda bola ratifikovateľná vo všetkých členských štátoch;

AF.  keďže výzvu celosvetovej zmeny klímy možno riešiť len v prípade, že k ambicióznym politikám EÚ sa pridajú aj záväzky tretích krajín;

AG.  keďže aby boli ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a ďalšie kroky EÚ v oblasti klímy úspešné, mali by byť súčasťou celosvetového úsilia; keďže v rámci do roku 2030 by sa mala určiť pozícia EÚ v rokovaniach o globálnej dohode o zmene klímy v roku 2015; keďže kým sa nedosiahne spravodlivá celosvetová dohoda, mala by sa primerane riešiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ;

AH.  keďže zníženie emisií skleníkových plynov bude mať priaznivý účinok aj na verejné zdravie vďaka menšiemu znečisteniu ovzdušia, najmä v miestach koncentrácie obyvateľstva a v ich okolí;

AI.  keďže 16. júna 2013 sa veternou a solárnou výrobou elektrickej energie dosiahlo až 61 % celkovej produkcie elektrickej energie v Nemecku, čo ukazuje, že politika v oblasti zmeny klímy a energetická politika sú úspešné a mali by slúžiť ako vzor pri podpore regionálnej koordinácie a spolupráce;

AJ.  keďže podľa Eurostatu bol v roku 2011 v EÚ podiel energie z obnoviteľných zdrojov 13 % a v tejto súvislosti je EÚ na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2020;

AK.  keďže EÚ je teda na ceste k dosiahnutiu svojich záväzných cieľov do roku 2020 (zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov), ale nedarí sa jej plniť svoj orientačný cieľ zlepšenia energetickej efektívnosti o 20 %;

AL.  keďže podľa dokumentu International Energy Outlook 2013 svetová spotreba energie vzrastie od roku 2010 do roku 2040 o 56 % (pričom 60 % tohto zvýšenia budú pokrývať ázijské štáty, ktoré nie sú členmi OECD) a fosílne palivá (vrátane významného podielu uhlia) budú aj v roku 2040 naďalej uspokojovať takmer 80 % svetovej spotreby energie;

AM.  keďže investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania emisií skleníkových plynov sa mnohorakými spôsobmi vzájomne ovplyvňujú a je mimoriadne dôležité otvorene hľadať kompromisy medzi týmito cieľmi a informovať o nich verejnosť;

AN.  keďže investori a priemyselné odvetvia potrebujú jasný a dlhodobý rámec pre politiku EÚ v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku s vyššími úrovňami istoty, a teda jasné cenové signály, aby sa podporili strednodobé a dlhodobé udržateľné investície, znížilo sa riziko, ktoré s nimi súvisí, a využili sa príležitosti na svetovom trhu s udržateľnými technológiami; keďže táto jasná stratégia v oblasti klímy a energie je veľmi dôležitá z hľadiska priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ, podpory hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

AO.  keďže v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 je potrebné spojiť starostlivé zváženie záväzkov v oblasti klímy (dlhodobých cieľov EÚ aj krátkodobých medzinárodných rokovaní) s potrebou riešiť závažné hospodárske a sociálne otázky, ako sú energetická bezpečnosť, vysoké náklady na energie v priemysle aj v domácnostiach, potreba vytvárania pracovných miest a hospodárska obnova;

AP.  keďže vzhľadom na obmedzenú dostupnosť domácich zdrojov je ambiciózny prechod EÚ smerom k energii z obnoviteľných zdrojov jedinou cestou na zaručenie bezpečných dodávok energie v budúcnosti za dostupné ceny;

AQ.  keďže Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý Komisia predložila a Parlament podporil, sa uvádza, že eliminovať emisie uhlíka v hospodárstve možno bez negatívnych dôsledkov (možnosti „no-regrets“) na základe energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej infraštruktúry a že by sa mali prijať primerané politiky a nástroje;

AR.  keďže IEA vo svojej správe o trhu s energetickou efektívnosťou z roku 2013 označila energetickú efektívnosť za prvé palivo a keďže energetická efektívnosť je najlacnejším a najrýchlejším spôsobom, ako znížiť závislosť EÚ od energie, zvýšiť energetickú bezpečnosť, znížiť náklady na energiu a bojovať proti zmene klímy;

AS.  keďže potenciál obnoviteľných zdrojov energie ešte nie je plne využitý; keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050, ktorý predložila Komisia, sa uvádza, že obnoviteľné zdroje energie by mali mať do roku 2050 najväčší podiel na zabezpečovaní energie, čo si vyžaduje stanovenie konkrétnych cieľov k tomuto termínu, ktoré zaistia, aby prognózy týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ a diverzifikácie dodávok energie na európskom vnútornom trhu boli dôveryhodné a stabilné, aby posilňovali konkurencieschopnosť EÚ a bezpečnosť jej dodávok energie a prispievali k rozvoju nových odvetví a vývozných príležitostí;

AT.  keďže rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti bude mať priaznivý vplyv na ciele v oblasti klímy a energie, posilní bezpečnosť dodávok energie v EÚ, vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií a konkurencieschopnosť jej priemyslu, bude stimulovať rast a zamestnanosť a v budúcnosti prinesie pre EÚ pridanú hodnotu;

AU.  keďže zvýšenie energetickej efektívnosti je nákladovo najefektívnejším a najrýchlejším spôsobom na zníženie energetickej závislosti EÚ, pričom zároveň znižuje účty koncových používateľov za energiu a vedie k vytváraniu pracovných miest a k rastu miestnych hospodárstiev;

AV.  keďže náklady EÚ na dovoz fosílnych palív dosiahli v roku 2011 406 miliárd EUR (čo je viac ako 1 000 EUR na obyvateľa) a keďže sa očakáva rast jej závislosti od dovozov energie; keďže táto závislosť spôsobuje zraniteľnosť Únie svetovými cenami energií a politickými otrasmi a oslabuje autonómiu zahraničnej politiky Únie a členských štátov; keďže je preto veľmi dôležité, aby ceny energií pre koncových používateľov boli čo najtransparentnejšie; keďže EÚ sa musí viac zamerať na možnosti bez negatívnych dôsledkov (možnosti „no-regrets“), pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru;

AW.  keďže finančné prostriedky vynaložené na dovoz fosílnych palív prispievajú len v malej miere k investíciám, tvorbe pracovných miest či rastu Únie a keďže presmerovanie týchto finančných prostriedkov na domáce investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentnej infraštruktúry by preto stimulovalo odvetvie výstavby, automobilovej výroby a vyspelých technológií a ich dodávateľov na nadväzujúcich trhoch, čím by sa vytvorili vysokokvalitné, vysoko kvalifikované pracovné miesta, ktoré nemožno vyviezť či premiestniť;

AX.  keďže podľa IEA zostanú v roku 2035 dve tretiny potenciálu energetickej efektívnosti nevyužité, keďže táto oblasť nepredstavuje skutočnú politickú prioritu;

AY.  keďže štúdie Fraunhoferovho inštitútu naznačujú, že EÚ môže v roku 2030 efektívnosťou nákladov dosiahnuť 40 % úsporu energie;

AZ.  keďže štúdie ukázali, že EÚ má nákladovo efektívny potenciál na úsporu energie pri konečnom použití vo výške viac ako 40 % vo všetkých odvetviach hospodárstva (obytné budovy: 61 %, doprava: 41 %, tretí sektor: 38 %, priemysel: 21 %); keďže využitím tohto potenciálu by sa na nákladoch na energie získali čisté ročné úspory 239 miliárd EUR;

BA.  keďže viac ako 40 % konečnej spotreby energie v EÚ slúži na vykurovanie a chladenie, z čoho (podľa Európskej technologickej platformy pre vykurovanie a chladenie na báze obnoviteľných foriem a nosičov energie) 43 % smeruje do domácnosti, 44 % do priemyslu a zvyšok (13 %) do služieb;

BB.  keďže sa preukázalo, že najväčší potenciál nákladovo efektívnych úspor energie je v stavebníctve, kam v súčasnosti smeruje 40 % konečnej spotreby energie v EÚ a odkiaľ pochádza 36 % jej emisií CO2 ;

BC.  keďže zo štúdií vyplýva, že zvýšením energetickej efektívnosti sa znižujú náklady, čo prináša prospech tak pre priemysel, ako aj jednotlivcov;

BD.  keďže sa očakáva, že pri súčasnom trende svetový počet obyvateľov do roku 2050 presiahne 9 miliárd a svetový dopyt po energii sa do roka 2030 zvýši o viac ako 40 %;

BE.  keďže stále sa zvyšujúce ceny energií vedú v EÚ k vyšším mieram energetickej chudoby;

BF.  keďže v máji 2012 Európska rada uznala, že energetická efektívnosť môže významne prispieť k zvratu súčasného rastu cien a nákladov na energie, ktorý ovplyvňuje najmä najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;

BG.  keďže vďaka ambicióznemu cieľu úspory energie sa do roku 2020 zvýši čistý počet pracovných miest o 400 000, najmä vytvorením potrebných pracovných miest v stavebnom odvetví, čo prospeje štátnym rozpočtom, pretože sa znížia náklady na podporu v nezamestnanosti;

BH.  keďže vybudovanie vnútorného trhu s energiou je predpokladom pre zabezpečenie celkovej energetickej bezpečnosti EÚ, konkurencieschopných cien energie a nákladovo efektívneho splnenia jej cieľov politiky v oblasti zmeny klímy;

BI.  keďže rôzne dotácie na rôzne zdroje energie a energetické technológie bez koordinácie a nákladovo efektívnej realizácie narúšajú hospodársku súťaž a prekážajú vybudovaniu vnútorného trhu s energiou bez toho, aby zvyšovali investičnú istotu;

BJ.  keďže dotácie na fosílne palivá určené len na výrobu elektriny dosiahli v roku 2011 sumu 26 miliárd EUR, a tento údaj nezahŕňa dotácie na zemný plyn a ropu;

BK.  keďže Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia z 22. mája 2013 vyzvala na udelenie priority postupnému vyradeniu dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá;

BL.  keďže zo štúdií vyplýva, že modernizácia a rozvoj sústav a zabezpečenie viacerých prepojení predstavujú významný spôsob, ako zlepšiť vnútorný trh, znížiť ceny energie a zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu, pokiaľ sa zacielenie príslušných investícií vykoná na základe analýzy nákladov a prínosov;

BM.  keďže zo štúdií vyplýva, že celkové systémové náklady a účinky sa medzi jednotlivými generáciami zdrojov výrazne líšia; keďže pri vytváraní rámca EÚ pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku by sa mali brať do úvahy aj tieto aspekty;

BN.  keďže IEA odhaduje, že s rastúcou decentralizáciou dodávok energie sa investičné potreby v oblasti energetickej infraštruktúry budú presúvať z oblasti prenosu do oblasti distribúcie a v roku 2030 budú tri štvrtiny týchto investícií smerovať do distribučných sietí;

BO.  keďže podľa údajov Eurostatu približne 40 % obyvateľov EÚ už žije v mestských oblastiach a urbanizácia ďalej narastá a keďže využívanie obnoviteľných zdrojov energie zmierňuje znečistenie ovzdušia prachovými časticami; keďže doprava je zodpovedná za značný podiel emisií a úsilie o energetickú efektívnosť bude mať na túto oblasť priaznivý vplyv;

BP.  keďže Komisia vo svojom Pláne postupu v energetike do roku 2050 uviedla, že modernizácia sústav je nevyhnutá a že čo je dôležitejšie, náklady budú rovnaké, bez ohľadu na energetický scenár zvolený do budúcnosti, a to aj v prípade prijatia postupu podľa nezmeneného scenára; keďže je preto nevyhnutné vytvoriť inteligentnú a prepojenú sústavu a zvoliť scenár založený na energii z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, keďže to je jediný spôsob, ako dosiahnuť ciele udržateľnosti, konkurencieschopnosti, energetickej nezávislosti, energetickej bezpečnosti a dostupných cien energie;

BQ.  keďže podľa správy o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 ponúka sektor energie z obnoviteľných zdrojov a environmentálnych technológií významné príležitosti pre podnikanie a vytváranie pracovných miest;

BR.  keďže v správe o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 sa podnikom EÚ odporúča, aby sa v záujme zachovania si konkurencieschopnosti zamerali na „využívanie obchodných príležitostí ponúkaných globálnymi environmentálnymi a spoločenskými cieľmi a výzvami“;

BS.  keďže podľa odhadov uvedených v Pláne postupu v energetike do roku 2050 vypracovanom Komisiou sa vo všetkých scenároch eliminácie emisií uhlíka požaduje podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie vo výške 55 až 75 % v roku 2050; keďže podľa tých istých odhadov podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020 prudko klesne, ak sa neprijmú ďalšie opatrenia;

BT.  keďže EÚ je v súčasnosti svetovým lídrom v technológii výroby energie z obnoviteľných zdrojov a v tomto odvetví už bolo vytvorených približne pol milióna pracovných miest; keďže vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov prinesie z dlhodobého hľadiska udržateľný rast a zvýšenú energetickú bezpečnosť;

BU.  keďže sektor energie z obnoviteľných zdrojov prispieva do HDP EÚ podielom 1 % a priamo či nepriamo zamestnáva približne 1,2 milióna ľudí, teda o 30 % viac ako v roku 2009; keďže v roku 2020 bude v sektore energie z obnoviteľných zdrojov zamestnaných 2,7 milióna ľudí;

BV.  keďže sektory energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti rastú aj napriek kríze a očakáva sa, že v budúcnosti prinesú ďalší rast HDP EÚ;

BW.  keďže podľa štúdií je najatraktívnejšou krajinou pre investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov Čína a medzi ďalšie najatraktívnejšie krajiny patria USA, India, Japonsko, Kanada a Austrália;

BX.  keďže treba zaistiť konkurencieschopnosť EÚ na svetovom trhu;

BY.  keďže intenzívnejší výskum rozličných nových a udržateľných druhov energie a výmena najlepších postupov ponúkajú najlepšie príležitosti na dlhodobé riešenie problému;

BZ.  keďže udržateľný rozvoj sa zakladá na rovnováhe medzi troma piliermi: environmentálny, hospodársky a sociálny rozvoj;

CA.  keďže miestne a regionálne úrovne zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore a vykonávaní potrebných opatrení smerujúcich k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

Ciele

1.  víta zelenú knihu Komisie o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 a očakáva, že Európska rada bude na tieto otázky reagovať ambiciózne, realisticky, efektívne z hľadiska nákladov a flexibilne, vďaka čomu sa zachová trvalo udržateľná konkurenčná výhoda pre EÚ spolu s jej vedomosťami a odbornými poznatkami v oblasti energetiky, a to tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad návrhmi na zavedenie novej štruktúry riadenia pre rámec do roku 2030 a pripomína, že rámec do roku 2020 vychádza z úplného spolurozhodovania Parlamentu a Rady; trvá na tom, že Komisia by mala založiť akýkoľvek právny návrh na úplnom spolurozhodovaní medzi Parlamentom a Radou;

3.  ľutuje, že oznámenie Komisie s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku v období 2020 – 2030 (COM(2014)0015) prijaté 22. januára 2014 je krátkozraké a neambiciózne na niekoľkých úrovniach, najmä čo sa týka nedostatku vnútroštátnych cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmysluplných nových opatrení na stimuláciu energetickej efektívnosti; berie na vedomie najnovšiu komunikáciu Komisie o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe (COM(2014)0021);

4.  berie na vedomie nedávne zverejnenie prvej časti piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá bola prijatá 27. septembra 2013 a v ktorej sa potvrdzuje, že globálne otepľovanie je z 95 % spôsobené ľudskou činnosťou (v porovnaní s 90 % uvedenými v štvrtej hodnotiacej správe z roku 2007), a upozorňuje sa na možné dôsledky nečinnosti na stabilitu nášho ekosystému;

5.  vyzýva Radu a Komisiu, aby ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 prijali a implementovali viacstranný prístup založený na vzájomne sa posilňujúcich, koordinovaných a koherentných politikách a ambicióznych záväzných cieľoch v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali vzájomné prepojenia medzi týmito troma cieľmi, pretože sú najvhodnejšími nástrojmi na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky nákladovo efektívnym spôsobom v časovom horizonte do roku 2030, na zabezpečenie investičnej istoty, ako aj na zvýšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti v EÚ;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 vnútroštátne emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; domnieva sa, že úroveň ambícií musí byť v súlade s nákladovo efektívnym spôsobom na dosiahnutie tzv. cieľa 2 °C; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;

7.  súhlasí, že EÚ by sa mala zaviazať splniť tento cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov ako súčasť medzinárodných rokovaní o klíme, a to včas pred samitom, ktorý usporiada Generálny tajomník OSN v septembri 2014 a vyzýva Európsku Radu, aby čo najskôr nasledovala tento príklad;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti EÚ na obdobie do roku 2030, a to v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;

10.  zdôrazňuje, že ak sa EÚ má spravodlivým dielom podieľať na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, budú k tomuto znižovaniu musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia; je presvedčený, že je nevyhnutná včasná dohoda o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030, aby sa EÚ pripravila na medzinárodné rokovania o novej, právne záväznej medzinárodnej dohode a aby členským štátom, priemyslu a ďalším sektorom poskytla jasný, právne záväzný rámec a ciele potrebné na uskutočnenie nevyhnutných strednodobých a dlhodobých investícií v oblasti znižovania emisií, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

11.  konštatuje, že eliminácia emisií uhlíka bude závisieť od odlišného podielu nízkouhlíkových technológií v jednotlivých členských štátoch: obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia, ako aj zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, pokiaľ takáto technológia bude včas dostupná; poznamenáva, že integrácia vyššieho podielu obnoviteľných zdrojov energie si bude vyžadovať podstatné rozšírenie prenosových a distribučných sietí, ako aj dodatočnú nastaviteľnú záložnú kapacitu a/alebo úložnú kapacitu;

12.  pripomína, že všetky dodatočné náklady prejdú priamo či nepriamo na konečných spotrebiteľov, a zastáva názor, že zníženie dodatočných nákladov súvisiacich s elimináciou emisií uhlíka v rámci energetického systému EÚ je preto nevyhnutným predpokladom zachovania konkurencieschopnosti EÚ;

13.  pripomína, že členské štáty sú aj naďalej zodpovedné za výber vlastného energetického mixu, a preto by si mali zvoliť taký energetický mix, ktorý je optimálny z hľadiska splnenia cieľov energetickej politiky, najmä cieľov v oblasti eliminácie emisií uhlíka;

14.  domnieva sa, že ambiciózny záväzný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti má prvoradý význam pre to, aby sa energia v rámci Únie využívala čo najefektívnejšie, pričom takýto cieľ bude mať tzv. dominový efekt, ktorý bude spočívať v tom, že na splnenie cieľov v oblasti znižovania skleníkových plynov a cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bude potrebné vynaložiť menej úsilia;

15.  je presvedčený, že záväzné celkové ciele spájajúce zlučujúce úsilie jednotlivých štátov sú nákladovo najúčinnejším a najpružnejším prostriedkom, ako členským štátom poskytnúť potrebnú flexibilitu a ako dodržať zásadu subsidiarity;

16.  vyzýva Európsku radu, aby s cieľom zachovať nepretržitosť pokroku dosiahnutého na úrovni EÚ a poskytnúť dlhodobú istotu stanovila ambiciózne a realistické ciele pre rámec politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky do roku 2030 a aby pritom zvážila nákladovo najefektívnejší spôsob, ktorý EÚ umožní dodržať dlhodobý záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov EÚ o 80-90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ktorý prijali Parlament a Rada;

17.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila svoju politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistentnosť, pružnosť a nákladovú účinnosť politík EÚ;

18.  zdôrazňuje, že cieľ eliminácie emisií uhlíka EÚ do roku 2050 sa dosiahne len vtedy, ak sa postupne prestanú používať fosílne palivá, a že je preto nevyhnutné vyvarovať sa politík, ktoré by neumožňovali upustiť od používania fosílnych palív; pripomína, že ambiciózne dlhodobé politiky v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie pomôžu vyhnúť sa takýmto politikám; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne zistenia Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), že politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú z dlhodobého hľadiska lacnejšie ako výhradné spoliehanie na spoplatnenie emisií uhlíka, pretože podporujú včasné rozširovanie bohatého portfólia technológií využívaných v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nevyhnutné na úplnú elimináciu emisií uhlíka v sektore energetiky;

19.  je presvedčený, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť súčasné a budúce energetické potreby EÚ, je vyvážený a diferencovaný energetický mix, ktorým sa znižuje závislosť od jednotlivých zdrojov energie bez toho, aby vznikali nové formy závislosti, pričom treba mať na pamäti to, že Komisia odporúča znižovať závislosť od energie z fosílnych palív; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto faktory vzali do úvahy;

20.  vyzýva Komisiu, aby spolu s dotknutými priemyselnými odvetviami a ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 vypracovala plány pre jednotlivé odvetvia, ktoré priemyselným subjektom zabezpečia dostatočnú flexibilitu;

21.  domnieva sa, že hoci je v energetickej politike možné dosiahnuť viacero cieľov prostredníctvom zvýšenia cien energie, výzvou je dosiahnuť tieto ciele súčasne so zvýšením hospodárskej činnosti;

22.  žiada, aby sa uvoľnili potrebné prostriedky na výskum a vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií na dosiahnutie úspor energie;

23.  konštatuje, že vládne široký konsenzus, pokiaľ ide o stanovenie nového záväzného cieľa v oblasti znižovania emisií CO2 na základe revidovaného a dobre fungujúceho systému obchodovania s emisiami;

24.  zastáva názor, že dlhodobé politické ciele EÚ a konkrétne politické nástroje na znižovanie emisií skleníkových plynov musia dôsledne vychádzať z referenčného roku 1990;

25.  zastáva názor, že EÚ môže zvýšiť svoje ambície v oblasti znižovania CO2 , pokiaľ sa ostatné krajiny rozvinutého a rozvojového sveta, ktoré patria k najväčším producentom emisií, zaviažu, že spravodlivým dielom prispejú k celosvetovému úsiliu o zníženie emisií;

26.  zdôrazňuje, že prostredníctvom záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 sa EÚ dostala na čelo technologických inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že pokračovaním v tejto politike so záväznými cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa postavenie EÚ v tejto oblasti ďalej posilní; zastáva názor, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie prispieva k plneniu cieľa znižovania emisií skleníkových plynov, k znižovaniu potreby dovozu fosílnych palív a k zvyšovaniu diverzifikácie našich zdrojov energie; preto sa domnieva, že EÚ by mala do svojho rámca politiky do roku 2030 začleniť záväzný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; je presvedčený, že politika v oblasti zmeny klímy a energetická politika so zameraním na budúcnosť sa musia vykonávať v súlade s programom priemyselnej politiky EÚ pre konkurencieschopnosť;

27.  domnieva sa, že na to, aby bolo možné dosiahnuť maximálne využitie kapacity obnoviteľných zdrojov energie, by sa mali rámec i ciele politiky do roku 2030 zamerať na rozvoj a optimalizáciu celkového energetického systému;

28.  zastáva názor, že EÚ sa nachádza na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa rozšírenia podielu obnoviteľných zdrojov na 20 % do roku 2020; zdôrazňuje, že rozširovanie ich podielu na národnej úrovni, ktoré je do istej miery nekoordinované a postupuje mimoriadne rýchlo, má závažný vplyv na vnútorný trh EÚ s energiou (okrem iného aj prostredníctvom tzv. kruhových tokov); zastáva názor, že v budúcnosti sa musia systémy dodávok energie viac spoliehať na obnoviteľné zdroje energie; trvá na tom, že pri rozhodovaní o ďalšom rozšírení obnoviteľných zdrojov energie sa musia zohľadniť všetky relevantné aspekty systémov dodávok energie;

29.  zastáva názor, že dobre navrhnuté, flexibilné a predvídateľné podporné schémy sú vhodným nástrojom na stimulovanie nákladovo efektívneho rozvoja a využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že všetky vnútroštátne systémy podpory obnoviteľných zdrojov energie by postupne mali prejsť na integrovanejší systém podpory na úrovni EÚ alebo na úroveň nižšiu, ako je úroveň EÚ, pričom bude zohľadnená tak miera technologickej vyspelosti, ako aj regionálne a geografické rozdiely, čo by mohlo poskytnúť rámec, ktorý by bol viac spojený s trhom, investičnou istotou a rovnakými podmienkami; zastáva názor, že významnú úlohu bude zohrávať Komisia tým, že bude v tejto súvislosti poskytovať poradenstvo, ako aj súlad systémov podpory s vnútorným trhom a pravidlami štátnej pomoci, pričom treba mať na pamäti význam programu pre výskum a inováciu – Horizont 2020;

30.  domnieva sa, že rámec politiky na obdobie do roku 2030 by sa mal v súlade s rozličnými plánmi prijatými Komisiou stať súčasťou dlhodobejšej vízie, presnejšie vízie s výhľadom do roku 2050; v tejto súvislosti je presvedčený, že politiky EÚ do roku 2030 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti by sa mali vnímať ako medzníky na ceste smerom k dosiahnutiu dlhodobejších cieľov, a to ako súčasť komplexného prístupu zabezpečujúceho ich nákladovú efektívnosť, predvídateľnosť a udržateľnosť;

31.  domnieva sa, že regionálna politika EÚ zohráva významnú úlohu pri podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v celej Európe; konštatuje, že odlišné geografické podmienky znemožňujú uplatňovať univerzálnu energetickú politiku na všetky regióny;

32.  uznáva, že dotovanie všetkých zdrojov energie vrátane fosílnych palív a jadrovej energie môže mať značný vplyv na ceny energie; poznamenáva, že niektoré obnoviteľné zdroje energie ako veterná energia získavaná na pevnine alebo solárna fotovoltaika, sa z hľadiska nákladov čoskoro stanú porovnateľne konkurencieschopnými ako tradičné zdroje energie, a domnieva sa, že preto je potrebné upraviť s nimi súvisiace systémy podpory a postupne zrušiť dotácie, aby tak bolo možné presunúť finančné prostriedky na programy pre výskum a vývoj v oblasti energetických technológií, ako je nová generácia technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a technológie uskladňovania energie; domnieva sa však, že toto by sa malo oznámiť v dostatočnom predstihu, aby sa predišlo akémukoľvek škodlivému vplyvu na toto odvetvie, a že si to vyžaduje reformovaný model trhu s energiou, zjednodušené administratívne postupy a postupy na pripojenie do siete, ako aj väčšiu transparentnosť na trhoch s energiou; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami, ktoré niektoré členské štáty uskutočnili v systémoch podpory a ktoré poškodili dôveru investorov a oslabili úroveň investícií do obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako možno výlučne energetické trhy upraviť tak, aby sa zabezpečila návratnosť investícií do variabilných obnoviteľných zdrojov energie, ktorých vplyvom dochádza k znižovaniu veľkoobchodných cien, čo však má zároveň negatívny vplyv na návraty investícií; zdôrazňuje, že jasná politika v oblasti obnoviteľných zdrojov v kombinácii s programami pre výskum a vývoj sú nevyhnutné na zníženie nákladov všetkých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na posilnenie inovácií, vývoja a zavádzania novších a menej vyspelých technológií; žiada Komisiu, aby preskúmala celkový vplyv prednostného dodávania energie na celkové náklady na energiu;

33.  zdôrazňuje súčasne, že je potrebné, aby EÚ znížila svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív; konštatuje, že množstvo dotácií poskytovaných na fosílne palivá, jadrovú energiu a niektoré vyspelé technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov spôsobujú štrukturálne narušenia trhov v mnohých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby takéto dotácie čo najskôr zrušili, najmä pokiaľ ide o priame a nepriame dotácie na fosílne palivá, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

34.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pripravila plány pre jednotlivé krajiny, ktoré budú obsahovať jasné záväzky, pokiaľ ide o zrušenie dotácií;

35.  žiada Komisiu, aby zriadila súpis všetkých vnútroštátnych a európskych dotácií a systémov podpory pre obnoviteľné zdroje energie, a vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli na úrovni EÚ koherentnosť a transparentnosť;

36.  uznáva, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov sa stali značne zložitejšími, a to najmä v dôsledku retroaktívnych zmien prijatých niektorými členskými štátmi; žiada stabilný a predvídateľný rámec právnych politík a opatrení na obdobie do roku 2030, ktorý bude vychádzať z ambiciózneho záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo značne prispeje k tvorbe pracovných miest a minimalizácii neistoty, zmierni investičné riziko a zníži kapitálové náklady, a tým aj úroveň potrebnej podpory;

37.  poznamenáva, že dlhodobé ciele zabezpečujú politickú stabilitu a posilňujú dôveru investorov, a tak minimalizujú rizikové prirážky pre investorov, čo je dôležitým faktorom rozvoja kapitálovo náročných technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že absencia cieľov by viedla k výraznému zvýšeniu nákladov na obnoviteľné zdroje energie, zatiaľ čo investície, ktoré by boli možné vďaka stanoveniu dlhodobého cieľa, by viedli k zníženiu nákladov na technológiu a zmiernili by potrebu osobitnej podpory;

38.  poukazuje na to, že v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, sa uvádza, že obnoviteľné zdroje energie a zlepšená energetická efektívnosť by mohli pre Úniu znamenať ročné úspory vo výške 175 až 320 miliárd EUR;

39.  zdôrazňuje významný potenciál tvorby pracovných miest v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (3 milióny pracovných miest do roku 2020) a energetickej efektívnosti (2 milióny pracovných miest do roku 2020)(23) ;

40.  je presvedčený, že na to, aby bola výroba energie z obnoviteľných zdrojov účinná, je nutné zlepšiť pružnosť siete, infraštruktúry a kapacity na prepravu energie;

41.  vyzýva Komisiu, so zreteľom na rýchlu integráciu obnoviteľných zdrojov energie, aby takisto pripravila návrhy na vytvorenie ťažiskového trhu zahŕňajúceho tie členské štáty, ktoré sú takejto integrácii naklonené a ktoré chcú čo najrýchlejšie začať spolupracovať na spoločnej výrobe a distribúcii elektrickej energie, ako aj na jej spoločnom využívaní;

42.  je presvedčený, že vplyv rozličných zdrojov energie na životné prostredie a klímu by sa mal komplexne monitorovať;

43.  poukazuje na to, že najlacnejšou energiou je energia, ktorá sa nikdy nevyužije; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zvýšená energetická efektívnosť by sa mala považovať za jeden zo základných pilierov politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky EÚ; je presvedčený, že energetická efektívnosť pomáha zachovávať zdroje, znižovať náklady na energie, energetickú závislosť od dovážaných palív, obchodné deficity a zdravotné následky a zlepšovať dlhodobú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, a tiež uľahčuje znižovanie emisií skleníkových plynov EÚ; poukazuje na to, že z výskumu vyplýva, že dosiahnutie potenciálu EÚ spočívajúceho v nákladovo efektívnej úspore energie vo výške 40 % by viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov najmenej o 50 % do roku 2030 a zvýšilo by to podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 35 %; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnom rozsahu vykonali smernicu o energetickej efektívnosti a smernicu o energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že pri navrhovaní nových politík v oblasti energetickej efektívnosti treba brať do úvahy potenciál každého hospodárskeho sektora a každú ekonomickú situáciu a že prechod smerom k vyššej energetickej efektívnosti by sa mal zamerať na celý dodávateľsko-odberateľský energetický reťazec vrátane transformácie, prenosu, distribúcie a dodávky , a súčasne aj na spotrebu v priemysle, stavebníctve a domácnostiach, ako aj na dopravu; uznáva prínos kampaní na zvyšovanie povedomia o energetickej efektívnosti;

44.  uznáva, že súčasné politiky neumožnia EÚ dosiahnuť jej cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020; pripomína sľuby Komisie, že stanoví záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie do roku 2020 a bude súhlasiť s dodatočnými opatreniami pre členské štáty v prípade, že súčet ich individuálnych cieľov nedosiahne 20 % úroveň cieľa EÚ; pripomína, že ciele na obdobie do roku 2030 musia byť koncipované ako medzníky na ceste smerom k dlhodobejšej vízii do roku 2050, aby sa tak zohľadnili dlhé investičné cykly; žiada Európsku radu, aby stanovila záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie do roku 2020 a 2030 ako základný pilier udržateľnej politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky;

45.  zdôrazňuje, že jediný cieľ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov dosiahnutý predovšetkým prostredníctvom mechanizmu ETS neumožní využiť veľký potenciál energetickej efektívnosti v odvetviach, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, a zároveň spôsobí, že väčšina úsilia v oblasti eliminácie emisií uhlíka do roku 2030 sa bude vynakladať v odvetviach zahrnutých do systému ETS, a to za vyššiu cenu, než je nevyhnutné; poznamenáva, že mnohé z prekážok brániacich zvyšovaniu energetickej efektívnosti nemajú finančnú povahu a nedajú sa odstrániť prostredníctvom ETS ako súčasť jediného prístupu k cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zníženie spotreby energie v budovách považovalo v dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetickej efektívnosti za kľúčový prvok , keďže renovácie existujúcich budov predstavujú obrovský potenciál z hľadiska nákladovo efektívnych úspor energie; zdôrazňuje, že súčasná miera a kvalita renovácií budov sa musí podstatne zvýšiť, aby mohla EÚ do roku 2050 znížiť spotrebu energie existujúcich budov o 80 % v porovnaní s úrovňami v roku 2010;

47.  poznamenáva, že odvetvový cieľ spočívajúci v energetickej efektívnosti budov by sa stal hnacou silou potrebnej transformácie stavebného fondu a v konečnom dôsledku by zaistil využitie obrovského zdroja energie, ktorý predstavuje; uznáva, že väčšina prekážok v tejto oblasti nemá technologickú, ale skôr právnu, administratívnu a finančnú povahu a že transformácia trhu určitý čas potrvá a bude do veľkej miery závisieť od dlhodobých cieľov doplnených o strednodobé ciele na obdobie do roku 2020, 2030 a 2040, a to s cieľom dosiahnuť takmer nulovú energetickú spotrebu existujúcich budov do roku 2050;

48.  žiada Komisiu, aby pracovala na príprave lepších metód a nástrojov na výpočet a monitorovanie pokroku, ktoré by mohli pomôcť navrhnúť konzistentnejší a transparentnejší prístup EÚ k energetickej efektívnosti, a aby s členskými štátmi spolupracovala na prekonávaní politických prekážok; poznamenáva, že energetická náročnosť sa v pomere k hospodárskej výkonnosti už desaťročia zlepšuje, a to najmä z ekonomických dôvodov; domnieva sa, že energetická efektívnosť sa môže tiež stať významnou hnacou silou pre vedy skúmajúce materiály a že by sa malo vynaložiť viac úsilia s cieľom pomôcť priemyselným odvetviam v EÚ ešte viac znížiť ich energetickú náročnosť a zlepšiť konkurencieschopnosť (predovšetkým prostredníctvom vlastnej výroby tepla a elektriny), čo pomôže znížiť riziko úniku uhlíka; žiada Komisiu, aby posúdila a zhodnotila pokrok a vývoj energetickej efektívnosti v EÚ v porovnaní s jej hlavnými svetovými konkurentmi a aby zlepšila energetické prognózy so zreteľom na špecifické nehospodárske hnacie sily zlepšovania energetickej efektívnosti a na prínos úspor energie, a aby vytvorila priaznivé podmienky pre investície do zvyšovania energetickej efektívnosti v kontexte revízie usmernení o štátnej pomoci; žiada Komisiu, aby v rámci primeraného časového obdobia pokračovala v posudzovaní pokroku v oblasti úspor energie v EÚ v súvislosti s vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a s jej nadchádzajúcou revíziou;

49.  konštatuje, že systém ETS je v súčasnosti hlavným nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle a odvetví energetiky a zároveň nákladovo účinným a ekonomicky efektívnym spôsobom podporuje investície do udržateľných technológií; poznamenáva preto, že štrukturálne zlepšenie ETS je nevyhnutne potrebné na zvýšenie schopnosti tohto systému efektívne a automaticky reagovať na hospodárske výkyvy, čím sa oslabuje potreba ad hoc zásahov na trhu a obnovuje sa istotu investorov vďaka dlhodobo predvídateľnému a spoľahlivému systému; žiada, aby sa v roku 2014 navrhla naliehavá štrukturálna reforma systému ETS, ktorá by riešila súčasný nadbytok kvót a nepružnosť tohto mechanizmu; zdôrazňuje, že reforma ETS by mala zabezpečiť, že ETS ostane v plnom rozsahu trhovo orientovaným systémom;

50.  pripomína Komisii, že Parlament už skôr žiadal o čo najskoršie predloženie právnych predpisov s cieľom upraviť požiadavku na každoročné lineárne zníženie o 1,74 %, aby tak bolo možné splniť požiadavky na zníženie emisií CO2 do roku 2050;

51.  navyše zastáva názor, že Komisia by mala navrhnúť, aby sa výnosy z aukcií povinne vyčleňovali na inovatívne, ekologické technológie; je presvedčený, že ustanovenia týkajúce sa odvetví a pododvetví ohrozených rizikom úniku uhlíka by sa mali zachovať, pričom by sa mohli preskúmať v súvislosti so záväznou medzinárodnou dohodou o boji proti zmene klímy s cieľom zabezpečiť priemyslu čo najväčšiu mieru istoty;

52.  poznamenáva, že EÚ potrebuje komplexný politický rámec na obdobie do roku 2030, ktorý bude podporovať investície do eliminácie emisií uhlíka a jej dlhodobé vykonávanie v odvetviach, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, ktoré sú však zodpovedné za 60 % emisií skleníkových plynov v EÚ; poukazuje na významný, avšak nevyužitý potenciál úspor energie v určitých odvetviach, ako je stavebníctvo a doprava (s odhadovaným potenciálom energetickej efektívnosti vo výške 61, resp. 41 %); zdôrazňuje, že odvetvia, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, môžu značne uľahčiť úsilie EÚ o zníženie emisií uhlíka; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v ambicióznom rámci na obdobie do roku 2030 pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje ETS, a aby zároveň zachovali pružnosť, ktorá členským štátom umožňuje stanoviť si vlastné spôsoby plnenia ich cieľov spoločného úsilia; uznáva, že ciele pre odvetvia mimo systému ETS by mali byť založené na posúdení zdola nahor, pokiaľ ide o posúdenie potenciálu jednotlivých odvetví;

53.  zdôrazňuje, že ambicióznosť cieľov v odvetví mimo ETS (spoločné úsilie) je pomerne obmedzená v porovnaní s cieľmi v odvetviach v rámci ETS a že široko diskutované kredity, napríklad pre priemyselné plyny, sú povolené v rámci spoločného úsilia, ale zakázané v rámci ETS;

54.  žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh, ktorým sa taktiež zo spoločného úsilia vyjmú kredity, ktoré sa už nemôžu používať v systéme ETS, a žiada členské štáty, aby sa okamžite zaviazali postupovať rovnako, ako sú povinné priemyselné odvetvia;

55.  žiada Komisiu, aby navrhla ambicióznejší rámec pre odvetvia mimo systému ETS (spoločné úsilie);

56.  zdôrazňuje, že sa nedostatočne zohľadňuje vplyv metánu (CH4 ) na globálne otepľovanie vzhľadom na to, že jeho potenciál globálneho otepľovania je v porovnaní s CO2 80-krát vyšší pri období 15 rokov a 49-krát vyšší pri období 40 rokov; vyzýva Komisiu, aby analyzovala vplyv metánu viac z hľadiska politiky znižovania emisií skleníkových plynov, posúdila možnosti a navrhla plán zníženia emisií CH4 prispôsobený na konkrétne situácie niektorých odvetví a členských štátov;

57.  vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný rámec pre dopravu, keďže odvetvie dopravy je zodpovedné za približne štvrtinu emisií skleníkových plynov EÚ a spotreby energie v rámci EÚ, čím sa stáva druhým najväčším producentom skleníkových plynov po výrobe energie;

58.  vidí dôležitú úlohu moderných biopalív pri znižovaní emisií skleníkových plynov v doprave pri súčasnom zvyšovaní energetickej bezpečnosti a prispievaní k rastu a tvorbe pracovných miest;

59.  poukazuje na význam výpočtu celkových emisií CO2 v súlade so smernicou o kvalite paliva s cieľom znížiť životný cyklus emisií skleníkových plynov z pohonných hmôt; zdôrazňuje, že smernica o kvalite paliva môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore udržateľných biopalív v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030; vyjadruje preto poľutovanie nad neochotou Komisie zabezpečiť pokračovanie vykonávania smernice o kvalite palív po roku 2020;

60.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila súbor ukazovateľov na posúdenie pokroku, ktorý dosiahli osobitné odvetvia mimo systému ETS, najmä v oblasti udržateľnosti hospodárnosti budov;

61.  vidí dôležitú úlohu kogenerácie a účinného diaľkového vykurovania a chladenia pri zvyšovaní energetickej efektívnosti, optimalizácii používania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla alebo elektrickej energie a pri zvyšovaní kvality miestneho ovzdušia v súčasnosti i v budúcnosti; vyzýva EÚ, aby zvážila úplné začlenenie odvetvia vykurovania a chladenia do postupov na dosiahnutie udržateľného energetického systému; poznamenáva, že tento sektor je v súčasnosti zodpovedný za 40 % konečnej spotreby energie v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zozbierala potrebné údaje o zdrojoch energie a o ich využívaní na vykurovanie a chladenie, ako aj o distribúcii tepla pre rôzne skupiny konečných spotrebiteľov (napr. pre obytné domy, priemysel, tretí sektor); vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby podporili dostupné efektívne riešenia v oblasti vykurovania a chladenia;

62.  zdôrazňuje významný potenciál diaľkového vykurovania a chladenia pri zvyšovaní energetickej efektívnosti, a to recyklovaním tepla z výroby elektriny v kombinovaných teplárňach a elektrárňach, spaľovniach odpadov a v rámci priemyselných energetických procesov, ktoré by sa inak nevyužili; okrem toho poznamenáva, že to poskytuje integrované riešenie v mestských oblastiach, ktoré EÚ umožní znížiť svoju závislosť od dovozov energie a zachovať cenovú dostupnosť nákladov na vykurovanie a chladenie pre občanov;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali nevyužitý potenciál obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska vykurovania a chladenia a preskúmali vzájomné prepojenie medzi rastúcim využívaním obnoviteľných zdrojov energie a vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a smernice o budovách;

64.  konštatuje, že samotné odvetvie IKT je významným spotrebiteľom elektriny s dátovými centrami EÚ, na ktoré pripadá až 1,5 % celkovej spotreby elektrickej energie, a spotrebitelia, ktorí sú si čoraz viac vedomí uhlíkovej stopy IT a služieb cloud computingu, ktoré používajú, majú obrovský potenciál pre úspory energie a môžu sa stať vzorom v oblasti energetickej efektívnosti a presadzovania obnoviteľných zdrojov energie;

Konzistentnosť nástrojov politiky

65.  pripomína, že ciele stanovené v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 sa musia plniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa, že toto sa dá dosiahnuť vysielaním jasných investičných signálov a vyhnutím sa nadmernej kompenzácii a prílišnej zložitosti a regulačnému zaťaženiu priemyslu; je presvedčený, že tento rámec by mal umožňovať členským štátom pružnosť a slobodu v rámci obmedzení, ktoré stanovuje, a poskytovať stabilitu a jednoznačnosť pre investičné rozhodnutia; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali rámec EÚ;

66.  zdôrazňuje dôležitosť lepšej koordinácie pri riešení množstva výziev v oblasti zmeny klímy a energetiky, vytváraní transparentného trhu EÚ s energiou a upevňovaní výmen najlepších postupov v energetických otázkach na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie vnútroštátne opatrenia; domnieva sa, že rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 by mal zahŕňať ustanovenia, ktorými sa od členských štátov bude vyžadovať, aby konzultovali so svojimi susednými krajinami, ak plánujú významné zmeny vo svojich dodávkach energie;

67.  pripomína, že jasný, súdržný a konzistentný politický a regulačný rámec založený na holistickom prístupe tvorí kľúčový prvok pri posilňovaní hospodárstva, vytváraní rastu, zabezpečovaní stabilných a dostupných cien energie a podporovaní stimulovania potrebných nákladovo efektívnych a udržateľných investícií do možností bez negatívnych dôsledkov (obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť a inteligentné infraštruktúry) vymedzených v Pláne postupu v energetike do roku 2050 vypracovanom Komisiou; poukazuje na to, že nesúlad medzi cieľmi do roku 2020 prispel k súčasnej nízkej cene uhlíka;

68.  zdôrazňuje, že s ohľadom na dlhodobé ekologické investície je dôležité poskytnúť priemyslu regulačnú strednodobú istotu a požaduje ambiciózne a záväzné ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

69.  zdôrazňuje, že najkonzistentnejším prístupom po roku 2020 bude stanovenie cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v rámci celej EÚ pri súčasnom zohľadnení zníženia emisií, ktoré vyplýva z cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; poznamenáva, že takzvaný komplexný prístup zahŕňajúci ciele v oblasti energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov vymedzený v súlade s existujúcou nákladovo efektívnou úsporou energie by EÚ umožnil splniť ciele v oblasti energetickej bezpečnosti a eliminácie emisií uhlíka s nižšou cenou CO2 a nižším zaťažením priemyslu, ako by umožnil len cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov;

70.  poznamenáva, že Únia navrhla medzinárodný postup preskúmania záväzkov pred uzatvorením dohody o klíme na rok 2015; vyzýva preto Radu, aby sa dohodla na postupe preskúmania s jasným harmonogramom, aby sa zabezpečilo preskúmanie a v prípade potreby zlepšenie cieľa Únie znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj ďalších súvisiacich cieľov;

71.  zdôrazňuje potrebu komplexnej analýzy nástrojov, cieľov a ich súdržnosti, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie medzinárodného trhu; zdôrazňuje, že cieľ zníženia emisií skleníkových plynov musí byť dostatočne ambiciózny, aby poskytol ďalšie stimuly nad rámec tých, ktoré sa dosiahli prostredníctvom cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a aby bol v súlade s úrovňami znížení, ktoré sa považujú za vedecky nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmene klímy;

72.  žiada Komisiu, aby preskúmala vzájomné pôsobenie cieľov v oblasti klímy a energie s cieľom dosiahnuť najúčinnejšie politiky na úrovni EÚ, aby sa zamedzilo problémom, ktoré sa vyskytli, keď ciele a opatrenia neboli konzistentne stanovené, pričom by sa malo zohľadniť nielen vnútroštátne HDP, ale aj kapacita a potenciál každého členského štáty na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia emisií; pripomína, že zlepšenia energetickej efektívnosti v sektoroch mimo ETS, ako sú budovy a doprava, povedú k významným zníženiam emisií skleníkových plynov, čím sa umožní znížiť úsilie o elimináciu emisií uhlíka vynakladané v ostatných sektoroch;

73.  žiada Komisiu, aby zvýšila účinnosť a nákladovú efektívnosť troch cieľových prístupov prostredníctvom koordinovaných a konzistentných politík, na ktoré by existujúce vzájomné pôsobenie týchto troch cieľov malo skutočne pozitívny vplyv;

74.  poznamenáva, že diskusia o cieľoch do roku 2030 by mala vychádzať zo spoľahlivej hospodárskej analýzy ich možného vplyvu podľa krajín a odvetví; žiada Komisiu, aby zverejnila všetky dostupné údaje a analýzy týkajúce sa témy s cieľom zistiť, či neboli rozdiely v zaťažení členských štátov;

75.  domnieva sa, že členské štáty a regióny by sa mali podporovať v tom, aby lepšie spolupracovali v záujme optimalizácie úsilia v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií a účinnosti rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie, a to aj pokiaľ ide o pobrežnú veternú energiu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy spolupráce zavedené smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009 sa zatiaľ takmer vôbec nevyužívajú, a žiada o zvýšenie používania týchto mechanizmov; poukazuje na zistenia Komisie, podľa ktorých by lepšie využívanie existujúcich možností spolupráce mohlo priniesť značné výhody, napríklad oživenie obchodu; zdôrazňuje, že regionálne začlenenie zohráva veľkú úlohu pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie nákladovo efektívnym spôsobom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii, finančnej podpore a príprave vhodných analýz obnoviteľných zdrojov energie a potenciálu každého členského štátu a pôsobí ako hnacia sila postupného zbližovania národných politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

76.  poznamenáva, že EÚ musí dodržať svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov prostredníctvom politík, ktoré zabraňujú rozvoju nekonvenčných fosílnych palív, spaľovaním ktorých vzniká značné množstvo skleníkových plynov, ako sú dechtové piesky;

77.  žiada Komisiu, aby predložila analýzu, ako možno rôzne zdroje energie vrátane obnoviteľných zdrojov energie rozvíjať udržateľným a nákladovo efektívnym spôsobom, pričom zohľadní vplyv na životné prostredie, celkové náklady na systém, aspekty spojené so závislosťou na surovinách (najmä vzácnych zeminách, ktorých je v Európe nedostatok), s efektívnym využívaným zdrojov a so životným cyklom;

78.  žiada Komisiu, aby predložila analýzu, ako môžu stabilné obnoviteľné zdroje energie, ako je vodná energia (najmä v prečerpávacích zariadeniach), udržateľná biomasa a geotermálna energia, spolu so zdrojmi fosílnych palív dopĺňať variabilné obnoviteľné zdroje energie; žiada Komisiu, aby navrhla kritériá udržateľnosti pre tuhú a plynnú biomasu pri zohľadnení životného cyklu emisií skleníkových plynov s cieľom obmedziť neúčinné používanie zdrojov biomasy;

79.  zdôrazňuje dôležitú úlohu efektívneho využívania zdrojov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ciele týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov účinne začlenili do ostatných kľúčových oblastí politík, vymieňali si najlepšie postupy a postupne vyradili dotácie, ktoré vedú k neefektívnemu využívaniu zdrojov;

80.  vyzýva Komisiu, aby zriadila ľahko prístupnú on-line databázu osvedčených postupov pre efektívne využívanie zdrojov;

81.  pripomína, že včasná transpozícia a vykonávanie legislatívnych aktov EÚ, najmä v odvetví životného prostredia a odvetví energetiky, sú povinnosťou aj nevyhnutnosťou na zabránenie roztrieštenosti trhu;

82.  žiada Komisiu, aby posúdila vývoj úspor energie v EÚ;

83.  poznamenáva, že orientačné národné ciele týkajúce sa efektívnosti uverejnené v roku 2013, ktoré vyplývajú zo smernice EÚ o energetickej efektívnosti z roku 2012, jasne naznačujú, že tieto ciele nezvyšujú úroveň ambícií EÚ dohodnutú na 20 %; trvá na tom, že Komisia by už nemala čakať s návrhom novej politiky a opatrení vrátane záväzného cieľa do roku 2020 týkajúceho sa efektívnosti a mala by začleniť záväzný cieľ týkajúci sa energetickej efektívnosti do svojho pripravovaného oznámenia o rámci do roku 2030, aby sa zabezpečila konzistentnosť medzi cieľmi;

84.  zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti klímy a energie tým, že môžu významne prispieť k zmierneniu úsilia jednotlivých štátov a prispieť k ďalšiemu rozvoju decentralizovanej výroby energie; odporúča Komisii, aby podporovala takéto iniciatívy, najmä prostredníctvom cieleného rozvoja existujúcich programov financovania v oblasti klímy a energie; podporuje Komisiu a členské štáty v tom, aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia miestnym a regionálnym orgánom plniť ciele EÚ v oblasti klímy a energie;

85.  poznamenáva, že súčasný rámec EÚ pre oblasti energetiky a zmeny klímy neodráža rozdiely vo využívané energie medzi mestami a vidieckymi oblasťami bez elektrickej siete; poznamenáva, že niektoré energetické problémy sú naliehavejšie vo vidieckych oblastiach (nedostatočná energetická efektívnosť, energetické dostupnosť, vysoká uhlíková stopa tuhých a tekutých vykurovacích palív);

86.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala energetickú stratégiu vidieka ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 s cieľom analyzovať niektoré konkrétne problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia energie mimo siete, a vypracovala súbor politických odporúčaní pre členské štáty;

87.  domnieva sa, že rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 by mal zahŕňať nástroje, ktoré sú dostupné v rámci regionálnej politiky EÚ na dosiahnutie cieľov do roku 2030, a že sem by malo patriť lepšie využívanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu na rozvoj decentralizovaných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, projektov týkajúcich sa ekologických palív v mestských a vidieckych oblastiach a projektov týkajúcich sa energetickej efektívnosti;

Energetická bezpečnosť

88.  zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok energie je nevyhnutná pre občanov a podniky v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 zameriaval na potrebu zvýšenej energetickej bezpečnosti, environmentálnej udržateľnosti, hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti v EÚ, dostupných cien energií pre všetkých Európanov, zvýšenej odolnosti voči globálnym šokom v oblasti energetiky a tvorby pracovných miest, ako aj na sociálne aspekty prostredníctvom opatrení, ako je diverzifikácia trás dodávok, dodávateľov a zdrojov energie;

89.  zdôrazňuje potrebu zaručiť energetickú bezpečnosť a prípadnú sebestačnosť EÚ predovšetkým podporovaním energetickej efektívnosti, úspor a energie z obnoviteľných zdrojov, čo spolu s ďalšími alternatívnymi zdrojmi energie zníži závislosť od dovozu; berie na vedomie rastúci záujem o prieskum ložísk ropy a zemného plynu v Stredozemnom mori a v Čiernom mori; domnieva sa, že v kontexte politiky EÚ týkajúcej sa ropných a plynových vrtov v mori by sa mal klásť dôraz na prevenciu potenciálnej nebezpečnosti a vymedzenie výhradných hospodárskych zón v príslušných členských štátoch a príslušných tretích krajinách v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý podpísali všetky členské štáty aj EÚ samotná;

90.  zdôrazňuje, že členské štáty si v záujme dosahovania bezpečnosti dodávok môžu vybrať svoj národný energetický mix a využiť svoje miestne zdroje energie za predpokladu, že spĺňajú dlhodobé ciele Únie v oblasti energie a klímy a zaistia bezpečné, environmentálne udržateľné a sociálne prijateľné postupy, a to aj pokiaľ ide o skúmanie a ťažbu, pričom zohľadnia aj možné škodlivé cezhraničné dôsledky;

91.  zdôrazňuje, že jednou z priorít pri presadzovaní cieľa EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti je rozvoj modelu spolupráce medzi členskými štátmi zabezpečením rýchleho dokončenia vnútorného trhu EÚ s energiou, najmä vrátane vybudovania vzájomných prepojení a odstránenia cezhraničných prekážok; ďalej sa domnieva, že dokončenie a modernizácia infraštruktúry EÚ spájajúcej sever, juh, východ a západ umožní EÚ najlepšie využiť relatívne výhody každého členského štátu, a žiada ďalšiu účinnú a udržateľnú podporu decentralizovanej výroby, mikrovýroby a spoločenstvom vlastnenej výroby energie a inteligentných energetických infraštruktúr na úrovni distribúcie, ako aj programy na ukladanie a reagovanie na dopyt, ktoré na miestnej úrovni umožnia vyváženie dodávky a dopytu vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší rozvoj vplyvných makroregionálnych trhov v EÚ, ako sú trhy Nord Pool alebo Central West; preto zdôrazňuje, že je potrebná silná koordinácia medzi politikami členských štátov a že je potrebné spoločné konanie, solidarita a transparentnosť, keďže vnútroštátne rozhodnutia v oblasti energetickej politiky môžu ovplyvniť ostatné členské štáty; navrhuje, že by bolo žiaduce určiť, či a ako by sa odborné skúsenosti a zariadenia Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky mohli využiť pri vykonávaní týchto úloh a ako by bolo možné zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosných systémov;

92.  vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní právnych predpisov týkajúcich sa hydraulického štiepenia zahrnula povinné posúdenie vplyvu na životné prostredie v prípade skúmania výskytu aj ťažby bridlicového plynu; okrem toho zdôrazňuje, že k dispozícii nie je dostatok údajov o chemických látkach, ktoré boli použité počas procesu hydraulického štiepenia; vyzýva preto Komisiu, aby pri predkladaní takýchto právnych predpisov zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o všetky údaje týkajúce sa týchto chemických látok, s cieľom zaistiť čo najvyššiu možnú úroveň verejného zdravia a ochrany životného prostredia;

93.  zastáva názor, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov (ako sa uvádza v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a v Pláne postupu v energetike do roku 2050 prijatých Komisiou), a to aspoň v rámci prechodného obdobia, najmä pokiaľ ide o odvetvia náročné na energie; poukazuje však na nedostatok verejných aj súkromných investícií do tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala najlepšie možnosti, čo sa týka rozvoja technológií CCS v EÚ, a aby v rámci do roku 2030 navrhla vhodné opatrenia na mobilizáciu zainteresovaných strán a potrebných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie aj CCS by mali zohrávať dôležitú úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ a nemali by sa považovať za vzájomne si konkurujúce; okrem toho žiada Komisiu, aby zintenzívnila výmenu najlepších postupov a informácií s USA a Kanadou týkajúcich sa technológie CCS;

94.  poznamenáva, že pre transformáciu energetického systému EÚ bude rozhodujúci plyn, a uznáva potenciál zemného plynu zabezpečiť v rámci systému dodávok energie pružnosť z krátkodobého až strednodobého hľadiska; domnieva sa, že koherentná politika a regulačný rámec nesmú demotivovať prechod z výroby energie s vysokým podielom oxidu uhličitého na zemný plyn; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na vnútorný trh so zemným plynom preskúmali všetky zmluvy o dodávkach plynu založené na zastaraných mechanizmoch stanovovania cien vrátane zásady indexácie ropy, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla pomoc pri hľadaní možností, ako tieto zmluvy znovu prerokovať a posilniť krátkodobú kapacitu v oblasti obchodovania s plynom; vyzdvihuje nedávne udalosti na svetovom trhu s energiou a pripomína významný prínos skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý môže mať pre dodávky energie EÚ vzhľadom na jeho dosah na vnútorný trh EÚ s energiou, geopolitiku energie v susedných krajinách EÚ a vzťahy s tradičnými dodávateľskými krajinami;

95.  zdôrazňuje veľký veterný potenciál Severného mora; zdôrazňuje význam príbrežnej energetickej rozvodnej siete v Severnom mori s cieľom umožniť nákladovo efektívne využívania obnoviteľných zdrojov energie v Severnom mori; v tejto súvislosti uznáva význam iniciatívy príbrežnej energetickej rozvodnej siete krajín ležiacich pri Severnom mori a vyzýva príslušné členské štáty a Komisiu, aby jej poskytli väčší význam a podporu;

96.  zdôrazňuje, že aktívne lesné hospodárstvo, ktoré prispieva k rastu a tým aj k absorbovaniu oxidu uhličitého, je dôležitým a nákladovo efektívnym spôsobom, ako prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy; poznamenáva, že pre každý extra kubický meter lesa získaného pomocou aktívnej kultivácie tento les absorbuje približne 1,3 tony oxidu uhličitého; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly pre vlastníkov lesov s cieľom aktívne prispieť k zvýšeniu prínosu pre klímu, napríklad zameraním sa na regionálne opatrenia, ktoré zvýšia lesnú produkciu a absorpciu oxidu uhličitého;

97.  súhlasí s Komisiou, že európska úroveň môže pomôcť obmedziť potrebu štátnej intervencie na všetkých úrovniach a tým znížiť riziko roztrieštenosti trhu; preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala s procesom oddelenia výroby a prenosu energií a s tvorbou optimálneho energetického systému; vyzýva členské štáty, aby včas a v plnej miere vykonávali tretí balík právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky na dokončenie jednotného trhu; zdôrazňuje význam odstránenia zvyšných problematických miest, prípadov zlyhaní trhu a narušení a zneužívaní dominantného postavenia, riešenia nedostatku transparentnosti a zabezpečenia, aby sa nevytvárali nové prekážky pre integráciu trhu s elektrickou energiou a plynom, ako sú zle navrhnuté kapacitné trhy, ktoré diskriminujú niektoré typy zdrojov zabezpečujúcich rovnováhu; vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch na rok 2030 zohľadnila formu trhu s cieľom zlepšiť obchodovanie s elektrinou a vytvoriť transparentné vyváženie a podporné služby siete na trhu; zdôrazňuje, že pri postupnom rušení regulovaných cien, ktoré sú pod úrovňou nákladov, pre konečného spotrebiteľa v celej EÚ, by sa mali zohľadňovať legitímne záujmy zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemajú vždy prospech zo skutočnej hospodárskej súťaže na trhu s energiou;

98.  zdôrazňuje, že koneční spotrebitelia energie – tak jednotlivci, ako aj malé a stredné podniky a priemysel – sú jadrom vnútorného trhu s energiou a že by mali profitovať z čo najnižších nákladov na energiu a cien energie, ktoré by mali byť transparentné, že by mali byť riadne informovaní a mali by mať možnosť využívať poradenstvo prostredníctvom jednoduchého prístupu k informáciám, aby sa tak podporovala zodpovedná spotreba energie, a že by sa mal riešiť problém narastajúcich a čoraz pohyblivejších cien energie, ktorému sú títo koneční spotrebitelia vystavení; berie na vedomie význam zjednodušenia vytvárania a riadenia občianskych iniciatív, a to aj prostredníctvom družstiev;

99.  zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť dôsledky narastajúcich cien energie a hospodárskej krízy, čo sa týka cenovej dostupnosti energie a spravodlivého rozdelenia finančného zaťaženia pre konečných spotrebiteľov (domácnosti a podniky); žiada predovšetkým prijatie opatrení na zabránenie zániku pracovných miest v negatívne zasiahnutých priemyselných odvetviach EÚ s vysokou spotrebou energie, ktoré patria vo svojich sektoroch k najčistejším na svete; uznáva, že nákladovo efektívne úspory energie môžu znížiť účty za energiu pre domácnosti aj podniky; zdôrazňuje, že vykonávanie smernice o energetickej hospodárnosti budov by mohlo viesť k vzniku nových pracovných miest v oblasti dodatočnej úpravy existujúcich budov s cieľom zaistiť pokračujúce výhody; naliehavo vyzýva členské štáty, aby na tieto účely použili dostupné finančné prostriedky EÚ;

100.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť energetickej dostupnosti a energetickej chudobe; domnieva sa, že na vyriešenie týchto otázok je potrebný súdržný politický rámec vrátane primeraných opatrení v oblasti sociálnej politiky; a vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu najlepších postupov v tejto oblasti a spolupracovala s členskými štátmi na rozvoji ukazovateľov a kritérií zisťovania a porovnávania súčasnej a možnej energetickej chudoby; uznáva, že na riešenie energetickej chudoby z hľadiska štruktúry sa zameriavajú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti; poznamenáva, že energia je základná služba, na ktorú sa vzťahuje protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý tvorí prílohu k Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že náklady na energetickú politiku by sa mali vrátiť čo najtransparentnejším spôsobom, pričom osobitný dôraz by mal byť kladený na ohrozené nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú vyššími cenami energií najviac postihnuté; domnieva sa, že by sa mala podporiť účasť spotrebiteľov; zdôrazňuje, že modernizácia trhov a infraštruktúry by mala prebiehať v súlade s potrebami občanov a že vynaložené investície by mali byť transparentné a zodpovedné;

101.  poznamenáva, že na zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie musia byť k dispozícii dostatočne flexibilné a spoľahlivé zdroje, aby sa zabezpečila kapacita potrebná v čase špičky dopytu, ako aj v čase politických, hospodárskych alebo technologických problémov, a že takáto kapacita sa môže poskytovať prostredníctvom flexibilných rezerv palív, riadenia na strane dopytu, cezhraničného obchodovania a vzájomného prepojenia a účinnejšieho využívania existujúcich nadmerných kapacít; poukazuje na potrebu skladovania energie a väčšej pružnosti a dynamickosti sústavy z dôvodu zvýšeného dopytu po variabilných obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenie týkajúce sa používania a zavádzania všetkých flexibilných zdrojov;

102.  poznamenáva, že niektoré členské štáty (spolu s určitými ostrovmi a najvzdialenejšími regiónmi), ktoré predstavujú tzv. energetické ostrovy alebo ktoré sú relatívne slabo integrované do európskeho vnútorného trhu s energiou, sú stále úplne izolované od európskych plynárenských a elektrických sietí, ich dodávky energie často naďalej závisia od jedného dodávateľa energie mimo EÚ (čo je obzvlášť nebezpečné v prípade politicky nestabilných alebo nedemokratických režimov) a platia vyššie ceny za energiu, čo má nepriaznivý vplyv na ich konkurencieschopnosť a hospodársky a sociálny rozvoj a v dôsledku čoho sú zraniteľnejšie voči vonkajšiemu politickému a ekonomickému tlaku; poukazuje na to, že bez značných investícií do infraštruktúry záväzok Európskej rady, že žiadny členský štát by do roku 2015 nemal zostať izolovaný od sietí EÚ, môže byť len ťažko splnený v prípade týchto členských štátov; v tejto súvislosti uprednostňuje rýchle zavedenie zoznamu projektov spoločného záujmu, ktorý bol prijatý v októbri 2013;

103.  poznamenáva, že fyzická integrácia energetickej infraštruktúry medzi členskými štátmi je podmienkou pre riadne fungovanie trhov s energiou a spoločné cezhraničné využívanie elektrickej energie; v tejto súvislosti pripomína závery Európskej rady zo zasadnutia v Barcelone z roku 2002, ktorými sa stanovil nezáväzný cieľ vzájomného prepojenia elektrickej energie vo výške 10 % národnej inštalovanej výrobnej kapacity, ktorý sa mal dosiahnuť do roku 2005; zdôrazňuje, že väčšine členských štátov sa tento cieľ nepodarilo dosiahnuť; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila záväzné ciele pre minimálnu cezhraničnú prenosovú kapacitu, a aby navrhla možný nový model a nový záväzok týkajúci sa fyzickej integrácie energetickej infraštruktúry medzi členskými štátmi, ako aj jasný harmonogram jej zavedenia; je presvedčený, že týmto by sa uľahčil cezhraničný obchod;

104.  uznáva, že rozšírenie pravidiel vnútorného trhu s energiou na juhovýchodnú a východnú Európu je nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť EÚ, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej politicky a finančne podporovali Energetické spoločenstvo;

105.  žiada Komisiu, aby preskúmala potenciál a rôzne možné technológie pre uskladňovanie energie v EÚ, najmä pokiaľ ide o teplo a elektrinu, s cieľom podporiť integrovanejší prístup k dodávkam energie a dopytu po energii; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať výskum a vývoj a inovácie v oblasti technológií uskladňovania energie a aplikácií, akými sú elektrické vozidlá, pri uskladňovaní prebytočnej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vyvažovaní energetických sústav; preto žiada Komisiu, aby v plnej miere využila existujúce možnosti financovania takéhoto výskumu;

106.  poukazuje na význam zosúladenia tempa investícií do energetickej infraštruktúry s tempom investícií do zdrojov energie; zdôrazňuje, že modernizácia existujúcej energetickej infraštruktúry a budovanie novej, inteligentnej a flexibilnej infraštruktúry na všetkých úrovniach sietí na výrobu, prenos (najmä prostredníctvom cezhraničných spojovacích zariadení pre plyn a elektrinu), distribúciu a uskladňovanie energie v prípade tepla aj elektriny sú zásadné pre stabilný a dobre integrovaný a prepojený trh s energiou s diverzifikovanými zdrojmi dodávok , pričom je potrebné predísť akýmkoľvek negatívnym vplyvom, ako sú neplánované toky energie; zdôrazňuje, že súčasne s investíciami do regionálnych či dokonca miestnych sietí by sa mali vykonať veľké investície; upozorňuje na to, že investície do infraštruktúry zamerané na dosiahnutie takýchto cieľov by mali získať podporu od EÚ v každej fáze svojej realizácie v súlade s novými usmerneniami pre transeurópsku energetickú infraštruktúru a v rámci nástroja Spájame Európu, ktorého cieľom je urýchliť investície v oblasti transeurópskych sietí s transeurópskou dôležitosťou a získať finančné prostriedky z verejného aj súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu podpory súdržných, efektívnych a lepšie koordinovaných režimov udeľovania povolení pre investície do infraštruktúry v rámci EÚ; poznamenáva, že v súvislosti s využívaním inteligentných technológií je potrebné zohľadniť aj otázky ochrany údajov;

107.  zdôrazňuje, že podporovanie mikrovýroby bude dôležitým prvkom pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie; vyzdvihuje úlohu iniciatív spoločenstiev vrátane družstiev v každej fáze energetického reťazca: výroba, spotreba a predaj; v tejto súvislosti poznamenáva, že decentralizované dodávky energie z obnoviteľných zdrojov môžu pomôcť znížiť problémy, ktorým čelia elektrické siete, a potrebu budovať nové prenosné dráhy a teda s tým spojené náklady, keďže decentralizované technológie sú oveľa bližšie ku konečným spotrebiteľom; preto poukazuje na zvyšujúcu sa potrebu investícií do distribúcie;

Podpora konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ

108.  domnieva sa, že ukončený, otvorený a transparentný vnútorný trh, kde všetky spoločnosti z EÚ a z tretích krajín dodržiavajú acquis communautaire, najmä v oblasti energie a životného prostredia, môže zabezpečiť rovnaké podmienky pre dodávateľov energie EÚ voči výrobcom energie z tretích krajín a posilniť ich vyjednávaciu pozíciu; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať vonkajšiu energetickú politiku;

109.  poznamenáva, že tvorba cien na základe trhu v odvetví energetiky vrátane internalizácie externých nákladov bez prepojenia na tvorbu cien na tretích trhoch je najlepší spôsob, ako zabezpečiť konkurencieschopné ceny;

110.  zdôrazňuje, že je potrebný dialóg s krajinami mimo EÚ v oblasti vykonávania zásad ustanovených EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, využívania ekologických technológií a zachovávania uspokojivého stavu ochrany;

111.  domnieva sa, že jasný rámec do roku 2030 stanovujúci záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti urýchli investície do inovačných technológií, podporí výskum a vývoj a podnieti súkromné investície, ktoré spolu verejnou podporou poskytnú potrebné ekonomické stimuly na podporenie širšieho hospodárstva vedúceho k vyššej konkurencieschopnosti, rastu a kvalifikovaným pracovným miestam, ktoré nemožno presunúť mimo Úniu; domnieva sa, že takéto vyššie investície povedú k nižším výrobným nákladom v európskom priemysle vďaka vyššej energetickej efektívnosti a vyššiemu efektívnemu využívaniu zdrojov a k zníženiu zraniteľnosti na fluktuácie svetových cien energií, čím sa zas vytvorí stabilnejšie investičné prostredie; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra lepšie zdôraznila potenciál zamestnanosti v udržateľných energetických odvetviach v každom členskom štáte a v Únii ako celku;

112.  zdôrazňuje, že stanovením záväzných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov obnoviteľné zdroje energie a energetická efektívnosť podporia včasné investície do udržateľných technológií, a tak sa vytvoria nové pracovné miesta a rast a európskemu priemyslu sa zabezpečí medzinárodná konkurenčná výhoda;

113.  žiada Komisiu, aby vykonávala stanovené kľúčové opatrenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo v oblasti zamestnanosti a podporovala väčšie využívanie finančných nástrojov EÚ dostupných pre členské štáty, regionálne a miestne úrovne a súkromné odvetvia na vykonávanie inteligentných investícií do udržateľných technológií, napríklad zapojením Európskej investičnej banky (EIB) v záujme ďalšieho zvyšovania jej kapacity požičiavania finančných prostriedkov v oblasti efektívneho využívania zdrojov a energie z obnoviteľných zdrojov;

114.  zdôrazňuje, že ďalšie desaťročie sa bude vyznačovať značnými investičnými potrebami v sektore energetiky z dôvodu očakávaného nahradenia existujúcich jadrových elektrární a modernizácie sietí; trvá na tom, že úspory energie a opatrenia v oblasti efektívnosti budú zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní nákladov a zabezpečovaní čo najnižších cien elektriny pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že stavebníctvo je zodpovedné za 40 % hrubej spotreby energií v EÚ a že podľa IEA zostáva nevyužitých 80 % potenciálu energetickej efektívnosti v stavebníctve a viac ako 50 % v priemysle; vidí značný potenciál v tejto oblasti pre zníženie účtov za energiu;

115.  naliehavo vyzýva Komisiu a najmä GR pre hospodársku súťaž, aby do revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia zaviedli priaznivé podmienky pre investície do energetickej efektívnosti, a to aj pre odvetvie priemyslu;

116.  vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na štúdii, v ktorej sa zanalyzujú nové a nákladovo efektívne formy trhu s cieľom zabezpečiť čo najnižšie ceny energií pre priemysel a spotrebiteľov a najlepšiu návratnosť investícií, integrovať viaceré variabilné obnoviteľné zdroje energie a zabrániť úniku uhlíka; preto žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila dodatočné posúdenie a odporučila opatrenia, ktoré by najmä v odvetviach náročných na elektrickú energiu mohli zabezpečiť lepšiu koordináciu politík týkajúcich sa zmeny klímy, životného prostredia a priemyslu a zabrániť riziku úniku uhlíka vyvolanému presunutím výrobných zariadení a investícií mimo EÚ pri zohľadnení medzinárodného kontextu;

117.  zdôrazňuje, že ceny energie predstavujú pre spotrebiteľov i priemysel veľmi dôležitý prvok rozpočtov na domácnosť a výrobných nákladov, zastáva názor, že ciele EÚ v oblasti zmeny klímy by mali posilniť jej konkurencieschopnosť a bezpečnosť jej dodávok energie; preto žiada, aby sa akýkoľvek nový politický nástroj týkajúci sa týchto cieľov v oblasti klímy podrobil povinnému a dôkladnému posúdeniu makroekonomického vplyvu v súvislosti s jeho vplyvom na konkurencieschopnosť EÚ a jednotlivých členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ čo najviac začlenili do všetkých ostatných oblastí politiky, a vyjadruje podporu plánu Komisie zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 %;

118.  uznáva, že európske odvetvie obnoviteľných zdrojov energie je dôležité z hľadiska hospodárskeho rastu a zachovania kvalifikovaných a technických pracovných miest a podporuje ďalšie odvetvia, ako napríklad kovy, elektrické a elektronické zariadenia, IT, stavebníctvo, dopravu a finančné služby; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu priemyselnej politiky v oblasti technológií energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa bude týkať celého procesu od výskumu a vývoja až po financovanie;

119.  zdôrazňuje riziko odlivu udržateľných investícií z Európy, okrem iného z dôvodu neistoty súvisiacej s ambíciami EÚ k ďalšej dekarbonizácii; pripomína, že hoci nedávne dôkazy ukazujú, že EÚ zostáva tesnou hlavnou vedúcou silou vo svetovom súperení v oblasti čistých technológií, USA a Čína tento rozdiel rýchlo odstraňujú; v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasný podiel EÚ na celkových podaných patentoch v oblasti udržateľných technológií poklesol na tretinu z takmer polovice v roku 1999; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby výraznejšie podporovali udržateľné technológie a služby; zastáva názor, že príjmy z predaja certifikátov ETS by mali byť v budúcnosti účelovo viazané s cieľom umožniť investície do inovácií v oblasti udržateľných technológií;

120.  poznamenáva, že hlavní konkurenti EÚ na svetovom trhu kladú veľký dôraz na technologický vývoj, inovácie a zlepšenie priemyselných procesov; poznamenáva tiež, že niektoré ich hospodárstva rastú omnoho rýchlejšie než hospodárstvo EÚ; usudzuje, že EÚ musí klásť prioritu na výskum a vývoj (vrátane rozvoja vedeckých a technických partnerstiev s ich medzinárodnými partnermi), na inovácie (najmä na vytváranie európskej pridanej hodnoty pre rozvoj a domácu výrobu udržateľných technológií) a na zlepšovanie produktivity priemyselných procesov;

121.  poukazuje na to, že bezplatné prideľovanie nerieši hospodárske dôvody určovania cien uhlíka pre produkty; konštatuje, že v nedávnej štúdii vypracovanej pre Komisiu sa nenašiel žiadny dôkaz o úniku uhlíka za posledné dve obdobia obchodovania v rámci ETS; zdôrazňuje, že na ešte výraznejšie zmiernenie potenciálneho budúceho rizika úniku uhlíka by sa výnosy z aukcií v rámci ETS mali vyčleniť na kapitálovo náročné investície do prelomových technológií v energeticky náročných odvetviach, napríklad na znižovanie daní na pracovnú silu;

122.  vyzýva na prijatie opatrení s cieľom predvídať a uspokojiť požiadavky týkajúce sa kvalifikácií na novo vzniknutých pracovných miestach, vykonať úpravy v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvládnuť nové výzvy v rámci týchto existujúcich pracovných miest, ktorých profily sa menia na ekologickejšie pracovné miesta; zdôrazňuje, že ak sa má predchádzať nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v rozvíjajúcich sa odvetviach udržateľných technológií a zabezpečiť mladým ľuďom, ženám a znevýhodneným skupinám prístup k udržateľným kvalitným pracovným miestam v ekologickom hospodárstve, je potrebné navrhnúť a zamerať aktívne politiky trhu práce tak, aby napĺňali dopyt po pracovníkoch a pracovnej sile;

123.  naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali vzdelávanie v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a v matematiky v odvetví energetiky a udržiavali vzdelávacie inštitúcie schopné vychovávať pracovnú silu a budúcu generáciu vedcov a novátorov, ktorí pomôžu dosahovať cieľ energeticky sebestačnej a trvalo udržateľnej Európy; v tejto súvislosti pripomína významnú úlohu programu Horizont 2020 a Európskeho inovačného a technologického inštitútu pri preklenovaní medzery medzi vzdelávaním, výskumom a aplikovanými inováciami v odvetví energetiky;

124.  upriamuje pozornosť na kľúčovú úlohu, ktorú malé a stredné podniky zohrávajú pri vytváraní hospodárskeho rastu v EÚ, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali priaznivé prostredie a aktívne podporovali investovanie MSP do technológií energetickej úspory;

125.  povzbudzuje Komisiu, aby podporovala rozvoj moderných biopalív v doprave, vďaka ktorému sa zlepšuje kvalita palív a tak sa zvyšuje celková konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ bez potreby ďalších investícií do nových infraštruktúr;

126.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spôsob, ako merať konkurencieschopnosť EÚ a jej hlavných konkurentov, ktorý by mohol byť založený napríklad na fiškálnych politikách, výskume a vývoji, vývoze technológií, počte výskumníkov a kvalifikovaných pracovníkov, inováciách, cenách za priemyselnú energiu, environmentálnych a energetických politikách, úrovniach miezd a produktivity, infraštruktúre, zbytočnej regulačnej záťaži a iných príslušných faktoroch; zdôrazňuje potrebu začleniť externé náklady zmeny klímy do tejto novej metodológie vrátane možného rastu nákladov na poistenie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy;

127.  rozhodne zdôrazňuje, že každá budúca politika EÚ sa musí zaoberať relatívnymi silnými a slabými stránkami svojho hospodárstva pri zohľadnení opatrení, ktoré sa prijali na zníženie emisií skleníkových plynov, a ich hospodárskych výhod;

128.  zdôrazňuje, že ceny energie sa v jednotlivých regiónoch líšia v závislosti od ich geologických, politických a fiškálnych rozdielov, a že najlepším spôsobom na zabezpečenie nízkych cien energie je plne využiť domáce a udržateľné zdroje energie EÚ; žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú analýzu systému celkových nákladov a účinkov jednotlivých zdrojov energie, a ich vplyvu na primeranosť výroby v dlhodobom horizonte;

129.  poznamenáva, že EÚ je kontinent s nedostatočnými zdrojmi a dováža približne 60 % svojej spotreby plynu, viac ako 80 % spotreby ropy a takmer 50 % uhlia používaných na výrobu energie; v tejto súvislosti trvá na rámci do roku 2030 s osobitným dôrazom na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie v EÚ;

130.  zdôrazňuje, že sociálny dialóg a účasť pracovníkov sú základnými hodnotami a nástrojmi, ktoré posilňujú a zosúlaďujú podporu sociálnej súdržnosti, kvalitného zamestnania a vytvárania pracovných miest na jednej strane a vyššiu mieru inovácií a konkurencieschopnosti v rámci európskych hospodárstiev na strane druhej;

131.  vyzýva na prijatie opatrení proti zániku pracovných miest v najviac postihnutých odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, ako je výroba elektriny, doprava, stavebníctvo a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré sú vo všeobecnosti najekologickejšie a energeticky najúčinnejšie na svete; žiada o umožnenie presunu pracovníkov z postihnutých odvetví s vysokými emisiami uhlíka do iných odvetví v prípade zániku pracovných miest v daných odvetviach;

132.  zdôrazňuje potrebu opatrení na podporu príjmu, doplnených o ďalšie opatrenia, ako je napríklad odborná príprava, s cieľom zlepšiť a zachovať zamestnateľnosť, udržať pracovníkov na trhu práce a predchádzať postupnej strate kvalifikácií v čase krízy a reštrukturalizácie;

Zohľadnenie rôznych kapacít členských štátov

133.  víta poznámky Komisie, že ciele EÚ v oblasti klímy a energie môžu mať odlišnú vplyv na jednotlivé členské štáty a ich občanov, a preto je vhodné pokračovať v práci na spravodlivom základe spoločného úsilia, so zohľadnením osobitných okolností každej krajiny (ako napríklad ich HDP), pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám čeliacim vážnym finančným ťažkostiam, ich úspechom pri znižovaní emisií od roku 1990, ich emisiám na osobu, ich hospodárskemu potenciálu a potenciálu v oblasti znižovania emisií, ich obnoviteľným zdrojom energie, ich prístupu k technológiám a ich schopnosti úspory energie;

134.  poukazuje na to, prijatie stratégie eliminácie emisií uhlíka, ktorá nezohľadňuje situáciu niektorých členských štátov, môže viesť k hromadnému nárastu energetickej chudoby v týchto krajinách;

135.  zdôrazňuje, že podľa článku 194 ZFEÚ je EÚ zodpovedná za dokončenie vnútorného trhu s energiou, ako aj za propagovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, zatiaľ čo členské štáty prijímajú rozhodnutia, pokiaľ ide o ich energetický mix, a mali by vedieť využiť a používať rôzne prístupy, pokiaľ ide o technológie a zdroje energie, ktoré neškodia životnému prostrediu a sú spoločensky a hospodársky prijateľné, a v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energie zameranými na ochranu a zlepšovanie životného prostredia; domnieva sa, že každý budúci rámec by mal rešpektovať nezávislosť členských štátov;

136.  uznáva, že technológie získavania energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajú veľké množstvo rôznych technických možností, ktoré sa môžu využívať v rámci odvetvia elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj pri preprave; zdôrazňuje, že celkový záväzný cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 umožňuje členským štátom široký a flexibilný výber pri rozhodovaní, kedy a kde investovať, pokiaľ ide o odvetvie energetiky a technológie, ktoré sú prínosom pre každé takéto odvetvie;

137.  pripomína Komisii žiadosť Parlamentu, aby bol podľa právnych predpisov každý členský štát povinný vypracovať do roku 2050 stratégiu zameranú na zníženie emisií uhlíka; je presvedčený, že zatiaľ čo takéto národne podmienené plány by nemali byť právne záväzné, sú dôležité z hľadiska zabezpečenia väčšej transparentnosti pre investorov a úradníkov, pokiaľ ide o dlhodobé smerovanie politiky a opatrenia, ktoré bude potrebné prijať, ak sa tieto ciele majú dosiahnuť; očakáva, že Komisia navrhne spôsob rozdelenia záťaže medzi členské štáty a stanoví dátum na predloženie takýchto plánov na revíziu; vyzýva Komisiu, aby v prípade, že sa niektorý plán bude považovať za nereálny a príslušný členský štát nebude ochotný poskytnúť primerané vysvetlenie, navrhla také doplňujúce opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie dôveryhodnosti cieľov Únie týkajúcich sa zníženia CO2 ;

138.  poukazuje na to, že plánované opatrenia by sa mali zameriavať najmä na scenáre vykonávania opatrení, pri ktorých sa zohľadní existujúci potenciál v členských štátoch, vyhliadky vývoja nákladovo efektívnych a udržateľných nových technológií a celosvetový vplyv vykonávania navrhnutej politiky, aby sa mohli navrhnúť ciele zníženia emisií na nasledujúce roky;

139.  žiada Komisiu, aby zlepšila propagáciu a účinnosť existujúcich finančných nástrojov na investovanie do udržateľných technológií (napr. NER300) tým, že zhromaždí všetky potrebné informácie týkajúce sa finančných možností pre vnútroštátnu, regionálnu a miestnu úroveň v jednotnej, jasnej a ľahko dostupnej databáze;

140.  poznamenáva, že prístup ku kapitálu a kapitálové náklady, najmä pre MSP, ale aj pre odvetvia ťažkého priemyslu, predstavujú často prekážku pre kapitálovo náročné investície do čistejších technológií a energetickej efektívnosti; preto žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia fondu na podporu rozvoja inovačných udržateľných technológií a na podporu iniciatív zameraných na zlepšenie efektívnosti energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorý by spájal existujúce a nové zdroje financovania a pomáhal využívať pákový efekt investícií a ktorý by mohol byť financovaný okrem iného podielom z príjmov systému ETS alebo zo štrukturálnych fondov alebo z Kohézneho fondu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inovačné nástroje financovania, udelila väčší význam EIB a národným inštitúciám verejného financovania a prilákala financovanie z dôchodkových fondov a poisťovní;

141.  vzhľadom na skutočnosť, že niektoré priemyselné odvetvia potrebujú prelomové technológie s cieľom ešte viac znížiť svoje emisie a zlepšiť svoju energetickú efektívnosť na základe súčasnej úrovne poznatkov, vyzýva Radu, aby medzi politické opatrenia zahrnula jasné finančné záväzky pre oblasť výskumu, vývoja, pilotné plány a rozvoj nových technológií, ktoré zodpovedajú miere úsilia potrebnej na dosiahnutie cieľov do roku 2030;

142.  žiada EÚ o pragmatický prístup k novým trhovým modelom a regulačným a finančným modelom pre udržateľné energetické riešenia;

EÚ na medzinárodnej úrovni

143.  poznamenáva, že niektoré rýchlo sa rozvíjajúce krajiny a rozvinuté krajiny rozvíjajú rôzne politiky a investície v oblasti klímy vrátane realizácie vlastných systémov obchodovania s emisiami podľa vzoru systému EÚ ETS; víta budúce vyhliadky na prepojenie systému EÚ ETS s ostatnými celosvetovými mechanizmami obchodovania s emisiami uhlíka s cieľom vytvoriť globálny celosvetový trh s emisiami uhlíka; zdôrazňuje, že takýto globálny prístup môže pre európsky priemysel zaistiť rovnaké podmienky, pričom ide o najkomplexnejší a nákladovo efektívny prístup k znižovaniu celosvetových emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov; v tejto súvislosti je presvedčený, že medzinárodný systém stanovenia hornej hranice emisií a obchodovania s nimi by mohol výrazne pomôcť pri vykonávaní novej, právne záväznej celosvetovej dohody týkajúcej sa zmeny klímy;

144.  zdôrazňuje, že úsilie o užšiu spoluprácu v oblasti energetickej politiky sa musí odrážať aj vo vonkajšej energetickej politike, a preto žiada, aby sa na úrovni EÚ uzatvorili dohody v oblasti energie s tretími krajinami a aby sa pevne stanovili ciele energetickej politiky EÚ;

145.  poznamenáva, že vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií obnoviteľných zdrojov pochádza z inovácií vo výrobe, ako aj z oblastí, ako je systémová integrácia; uznáva, že v dôsledku prijatia záväzných cieľov na rok 2030 bude EÚ zohrávať úlohu kompetenčného klastra, ktorý umožní výrobu konkurencieschopných výrobkov vysokej kvality; domnieva sa, že to bude mať prínos pre vnútorný trh, ale aj že to umožní európskym spoločnostiam preniknúť na rastúce trhy tretích krajín vďaka konkurenčnej výhode EÚ; poznamenáva, že v prípade, že EÚ nebude mať na rok 2030 k dispozícii ambiciózny balík, riskuje, že stratí svoje vedúce postavenie na trhu, ako aj v oblasti technológií;

146.  uznáva význam záväzných cieľov a politík týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, ktoré majú EÚ pomôcť k technologickému prvenstvu na globálnych trhoch a k tomu, aby sa stala priekopníkom v oblasti inovácií technológie obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že napredovanie tejto politiky prostredníctvom prijatia záväzných cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 by EÚ do budúcnosti umožnilo konkurovať Číne, USA, Južnej Kórei, Japonsku a Indii v oblasti vedúceho postavenia na trhu s technológiami, a to dokonca aj v období hospodárskych obmedzení;

147.  zdôrazňuje, že 138 krajín na celom svete upravilo svoje ciele a politiky týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie; uznáva, že investície v Indii, Číne a USA do ekologických technológií rastú oveľa rýchlejším tempom ako v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ má ďaleko od toho, aby v tom bola sama, ale na druhej strane riskuje, že nevyužije ekonomické príležitosti, ktoré prechod na tento zdroj energie v súčasnosti prináša;

148.  zdôrazňuje, že je potrebné prioritne zabezpečiť, aby rozvinuté krajiny najprv rýchlo znížili svoje vlastné emisie a poskytli potrebné finančné prostriedky rozvojovým krajinám na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie; varuje však pred použitím kompenzačných mechanizmov, ako je mechanizmus čistého rozvoja (CDM), keďže takéto mechanizmy sa nepreukázali ako účinné pri znižovaní emisií skleníkových plynov a odďaľujú nevyhnutnú štrukturálnu zmenu v hospodárstvach rozvinutých krajín;

149.  vyzdvihuje potrebu zosúladiť rozvojové ciele a ciele v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že zmena klímy ohrozuje schopnosť celých regiónov zabezpečiť si potravu, čo dokazuje jej prepojenosť s cieľom odstránenia celosvetovej chudoby, ktorý je základom miléniových rozvojových cieľov, ako aj procesu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa začal konferenciou Rio+20; požaduje, aby sa oba tieto procesy spojili do jedného spoločného rámca na obdobie po roku 2015;

150.  poznamenáva, že je dôležité, aby si EÚ udržala svoje vedúce a priekopnícke postavenie, a aby členské štáty vystupovali jednotne, aby tak na rokovaniach o zmene klímy obhájili silnú a spoločnú pozíciu s cieľom zabezpečiť uzavretie novej záväznej globálnej dohody o zmene klímy v Paríži v roku 2015; zdôrazňuje, že EÚ musí ísť príkladom a prijať ambiciózny záväzný politický rámec s dostatočným predstihom ešte pred samitom hlavných svetových predstaviteľov, ktorý zvolal Pan Ki-mun, pretože to bude mať pozitívny vplyv na rokovania; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť použitia časti príjmov z aukcií kvót CO2 na splnenie medzinárodných finančných záväzkov v oblasti zmeny klímy, ktoré má EÚ voči rozvojovým krajinám, a to v súlade s ich potrebami spojenými s prispôsobením sa zmene klímy a zmierňovaním jej vplyvu;

151.  zdôrazňuje, že financie zohrávajú v oblasti klímy zásadnú úlohu, pretože rozvojovým krajinám umožňujú prijímať ambiciózne opatrenia; trvá preto na tom, že je potrebné vybudovať ucelenú finančnú architektúru pre oblasť zmeny klímy; žiada, aby členské štáty vyvinuli väčšie úsilie a pomohli tak splniť záväzok, ktorý prijali rozvinuté krajiny, a to poskytnúť ročne najmenej 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy, čím doplnia záväzok vynaložiť do roku 2020 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc;

152.  víta iniciatívu Pan Ki-muna s názvom Udržateľná energia pre všetkých, ktorá presadzuje energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov ako najnáležitejšie riešenia zmierňovania vplyvu zmeny klímy; žiada EÚ, aby tento program podporila;

153.  vyzýva členské štáty a ostatné strany, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzinárodných rokovaní v očakávaní potenciálne záväznej dohody zaoberali problematikou úniku uhlíka na celosvetovej úrovni;

154.  žiada preto o lepšiu koordináciu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť v záujme toho, aby EÚ mohla v medzinárodných organizáciách vystupovať jednotne, zohrávať aktívnejšiu úlohu a mať väčší vplyv pri presadzovaní politiky udržateľných politík;

o
o   o

155.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(4) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.
(6) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.
(7) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(8) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(9) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 59.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.
(11) Ú. v. EÚ C 169E, 15.6.2012, s. 66.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2012)0443.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0444.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2012)0452.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0374.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0201.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0344.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0443.
(19) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 107.
(20) http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/metals-minerals/files/steel-cum-cost-imp_en.pdf
(21) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2013)0300.
(23) Pracovný dokument útvarov Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092).

Posledná úprava: 20. júla 2018Právne oznámenie