Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 5 svojho rozhodnutia 2005/684/ES z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(2),

–  so zreteľom na správy Komisie o vykonávaní európskeho zatykača a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (COM(2005)0063) a SEC(2005)0267, COM(2006)0008 a SEC(2006)0079, COM(2007)0407 a SEC(2007)0979 a COM(2011)0175 a SEC(2011)0430,

–  so zreteľom na záverečnú správu Rady z 28. mája 2009 o štvrtom kole vzájomných hodnotení – praktické uplatňovanie európskeho zatykača a príslušných postupov odovzdávania medzi členskými štátmi (8302/4/2009 – CRIMORG 55),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa)(3),

–  so zreteľom na revidovanú verziu Európskej príručky o vydávaní formulára európskeho zatykača (17195/1/10 REV 1),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2011 s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy (COM(2011)0551),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o podmienkach zadržiavania v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 9. mája 2004 o právach väzňov v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty opatrení Únie týkajúcich sa európskeho zatykača, ktoré uskutočnilo oddelenie Európskeho parlamentu pre európsku pridanú hodnotu,

—  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010(7),

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0039/2014),

A.  keďže Európska únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a keďže podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) dodržiava ľudské práva a základné slobody, a tak preberá pozitívne povinnosti, ktoré musí plniť s cieľom dodržať tento záväzok; keďže na to, aby bola zásada vzájomného uznávania účinná, musí byť založená na vzájomnej dôvere, ktorú možno dosiahnuť iba vtedy, ak je rešpektovanie základných práv podozrivých a obvinených osôb a procesných práv v trestnom konaní zaručené v celej EÚ; keďže vzájomná dôvera sa posilňuje prostredníctvom odbornej prípravy, spolupráce a dialógu medzi súdnymi orgánmi a právnikmi, čím sa vytvára skutočná európska justičná kultúra;

B.  keďže prostredníctvom rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV sa v prevažnej miere darí plniť cieľ, ktorým je urýchlenie postupov odovzdávania osôb v celej Únii v porovnaní s tradičným systémom vydávania osôb medzi členskými štátmi, a keďže toto rámcové rozhodnutie je základným kameňom vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach, ktoré sú v súčasnosti stanovené v článku 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

C.  keďže pri jeho uplatňovaní sa však objavujú ťažkosti, pričom niektoré sa týkajú konkrétne rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV a vyplývajú z nedostatkov tohto rámcového rozhodnutia, akým je napríklad skutočnosť, že do neho neboli výslovne zaradené záruky základných práv ani kontrola proporcionality, ako aj z jeho neúplného a nejednotného vykonávania; keďže ďalšie problémy sa týkajú súboru nástrojov vzájomného uznávania v dôsledku neúplného a nevyváženého vývoja v oblasti trestnej justície v Únii;

D.  keďže jasne definované a účinné nástroje pre vzájomné uznávanie súdnych opatrení majú rozhodujúci význam pre vnútroštátne útvary poverené trestným stíhaním v súvislosti s vyšetrovaním závažnej cezhraničnej trestnej činnosti a budú rovnako dôležité aj pri vyšetrovaniach vedených budúcou Európskou prokuratúrou;

E.  keďže Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) vo svojej záverečnej správe zdôraznil, že je potrebné zabezpečiť urýchlené vzájomné uznávanie a zároveň plne rešpektovať zásadu proporcionality, pokiaľ ide o všetky súdne opatrenia, najmä s ohľadom na trestné rozsudky, príkazy na konfiškáciu a európske zatykače;

F.  keďže existujú obavy, ktoré sa okrem iného týkajú toho, že:

1.  so zreteľom na nový právny rámec podľa Lisabonskej zmluvy, platný od roku 2014, sa domnieva, že toto uznesenie by sa nemalo zaoberať problémami vyplývajúcimi len z nesprávneho vykonávania rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, keďže tieto problémy sa môžu a mali by sa napraviť správnym vykonávaním zo strany členských štátov a presadzovať prostredníctvom konaní Komisie;

2.  vyzýva členské štáty, aby včas a účinne vykonávali celý súbor trestnoprávnych opatrení Únie, keďže majú doplnkový charakter, vrátane opatrení v rámci európskeho vyšetrovacieho príkazu, európskeho príkazu na dohľad a procesných práv a dali tak súdnym orgánom k dispozícii alternatívne a menej rušivé nástroje vzájomného uznávania, pričom zároveň zabezpečia dodržiavanie práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala ich správne vykonávanie, ako aj ich vplyv na fungovanie európskeho zatykača a oblasť trestnej justície v Únii;

3.  vyzýva členské štáty a ich súdne orgány, aby preskúmali všetky existujúce možnosti v rámcovom rozhodnutí 2002/584/SVV (napríklad odôvodnenie 12), aby zaistili ochranu ľudských práv a základných slobôd; vyčerpali všetky možné alternatívne mechanizmy pred vydaním európskeho zatykača a spracovali prípad bez zbytočného odkladu, len čo európsky zatykač viedol k zatknutiu, a obmedzili tak vyšetrovaciu väzbu na minimum;

4.  upozorňuje, že plné uznanie a rýchle presadzovanie súdnych opatrení je krokom k vytvoreniu priestoru trestnej justície v Únii, a zdôrazňuje dôležitosť európskeho zatykača ako účinného prostriedku na boj proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti;

5.  nazdáva sa, že keďže problémy, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení F, vyplývajú tak zo špecifických vlastností rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, ako aj z neúplnej a nevyváženej povahy oblasti trestnej justície v Únii, legislatívne riešenia by sa mali zaoberať oboma otázkami neustálym úsilím o stanovenie minimálnych noriem, okrem iného v oblasti procesných práv podozrivých a obvinených osôb, a o prijatie horizontálneho opatrenia, ktorým by sa určili zásady uplatniteľné na všetky nástroje vzájomného uznávania, alebo ak takéto horizontálne opatrenie nie je uskutočniteľné alebo ním nemožno napraviť problémy uvedené v tomto uznesení, o vykonanie zmien rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV;

6.  domnieva sa, že zistené nedostatky nielen oslabujú vzájomnú dôveru, ale sú tiež zo sociálneho a ekonomického hľadiska nákladné pre dotknuté osoby, ich rodiny a celkovo i spoločnosť.

7.  žiada preto Komisiu, aby na základe článku 82 ZFEÚ do jedného roka od prijatia tohto uznesenia predložila legislatívne návrhy v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe a aby sa týmito legislatívnymi návrhmi ustanovili:

8.  vyzýva na jasné a jednotné uplatňovanie práva Únie týkajúceho sa procesných práv v trestnom konaní všetkými členskými štátmi v súvislosti s využívaním európskeho zatykača vrátane práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, práva na prístup k právnikovi v trestnom konaní, práva na komunikáciu po zatknutí a práva na informácie počas trestného konania;

9.  vyzýva Komisiu, aby od členských štátov vyžadovala komplexné údaje týkajúce sa fungovania mechanizmu európskeho zatykača a aby tieto údaje zahrnula do svojej budúcej správy o vykonávaní s cieľom navrhnúť zodpovedajúce opatrenia na riešenie akýchkoľvek problémov;

10.  žiada, aby sa nevykonané európske zatykače pravidelne prehodnocovali a aby sa preskúmalo, či by sa nemali stiahnuť spolu s príslušnými zápismi v SIS II a databáze Interpolu; žiada tiež, aby sa európske zatykače a príslušné zápisy v SIS II a databáze Interpolu stiahli v prípade, keď bol európsky zatykač zamietnutý zo záväzných dôvodov, ako je právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem) alebo nezlučiteľnosť s povinnosťami v oblasti ľudských práv; vyzýva na ustanovenie povinnosti aktualizovať zápisy v SIS II a databáze Interpolu prostredníctvom informácií o dôvodoch na zamietnutie vykonania európskeho zatykača podľa zápisu a náležite aktualizovať záznamy Europolu;

11.  zdôrazňuje prvoradý význam správnych postupov vrátane práv na odvolanie, pritom však žiada členské štáty, a to tak vydávajúce, ako aj vykonávajúce členské štáty, aby v súlade s normami stanovenými v EDĽP a zaužívanej judikatúre SD ustanovili právne mechanizmy na náhradu škôd vyplývajúcich z justičných omylov v súvislosti s fungovaním nástrojov vzájomného uznávania;

12.   vyzýva Radu, aby v záujme väčšej jasnosti a istoty zahrnula do svojho revidovaného znenia Európskej príručky o vydávaní európskeho zatykača (17195/1/10 REV 1) šesťdňovú lehotu na doručenie preložených európskych zatykačov;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali pri posilňovaní kontaktných sietí sudcov, prokurátorov a trestných obhajcov s cieľom uľahčiť účinné a informované konania v súvislosti s európskym zatykačom a ponúkať na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie náležitú odbornú prípravu pre pracovníkov justície a právnikov, okrem iného v oblasti jazykov, primeraného používania európskeho zatykača a kombinovaného využívania rôznych nástrojov vzájomného uznávania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala praktickú príručku Únie určenú obhajcom vystupujúcim v konaniach v súvislosti s európskym zatykačom, ktorá by bola ľahko prístupná v celej Únii, zohľadňovala by prebiehajúce aktivity európskej advokátskej komory pre trestnú činnosť v tejto oblasti a bola by doplnená o vnútroštátne príručky;

14.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytvorenie osobitnej justičnej siete pre európsky zatykač a siete obhajcov pôsobiacich v oblasti európskej trestnej justície a problematiky vydávania osôb a poskytla im, ako aj Európskej sieti odbornej justičnej prípravy zodpovedajúce finančné prostriedky; vyjadruje presvedčenie, že Komisia môže zabezpečiť primerané financovanie prostredníctvom existujúcich programov v oblasti trestnej justície Únie;

15.  vyzýva Komisiu, aby zriadila a ľahko sprístupnila databázu Únie, v ktorej bude zhromaždená celá vnútroštátna judikatúra týkajúca sa európskeho zatykača a ďalších konaní o vzájomnom uznávaní s cieľom uľahčiť činnosť právnikov a monitorovanie a hodnotenie vykonávania a akýchkoľvek vzniknutých problémov;

16.  poukazuje na súvislosť medzi podmienkami zaistenia a opatreniami týkajúcimi sa európskeho zatykača a pripomína členským štátom, že v článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sa členským štátom ukladajú nielen negatívne povinnosti tým, že sa v nich stanovuje zákaz vystavovať väzňov neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, ale aj pozitívne povinnosti, keďže sa od nich vyžaduje, aby zabezpečili, aby boli podmienky vo väzniciach v súlade s ľudskou dôstojnosťou, a že v prípade porušenia týchto práv sa vykoná dôkladné a účinné vyšetrovanie; vyzýva členské štáty, aby osobitne zohľadňovali práva zraniteľných osôb a celkovo dôkladne preskúmali alternatívy k zaisteniu;

17.  v záujme zabezpečenia účinnosti rámca vzájomného uznávania vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké právne a finančné prostriedky sú k dispozícii na úrovni Únie na zlepšenie noriem v oblasti zaistenia vrátane legislatívnych návrhov o podmienkach vyšetrovacej väzby;

18.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami, zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality;

19.  domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky požadovaných návrhov na rozpočet Únie by mali byť zahrnuté do existujúcich rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že pre členské štáty a občanov by prijatie a realizácia týchto návrhov viedli k podstatnej úspore nákladov a času, a teda boli by prínosom z hospodárskeho i zo sociálneho hľadiska, ako je jasne uvedené v hodnotení európskej pridanej hodnoty opatrení Únie týkajúcich sa revízie európskeho zatykača;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné podrobné odporúčania Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1. (2) Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444. (4) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 73. (5) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 82. (6) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 154. (7) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

ODPORÚČANIA K NIEKTORÝM PLÁNOVANÝM LEGISLATÍVNYM NÁVRHOM

Postup potvrdzovania pre právne nástroje Únie týkajúce sa vzájomného uznávania:

—  „Vydávajúci orgán” sa v trestnoprávnych predpisoch Únie vymedzuje ako:

i)  sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor príslušný konať v dotknutej veci; alebo

ii)  akýkoľvek iný príslušný orgán vymedzený vydávajúcim členským štátom za predpokladu, že akt, ktorý sa má vykonať, je na základe preskúmania jeho súladu s podmienkami vydania nástroja potvrdený sudcom, súdom, vyšetrujúcim sudcom alebo prokurátorom vo vydávajúcom členskom štáte.

Kontrola proporcionality na účely vydania právnych nástrojov Únie týkajúcich sa vzájomného uznávania:

—  Pri vydávaní rozhodnutia, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte, príslušný orgán na základe všetkých relevantných faktorov a okolností starostlivo posúdi potrebu požadovaného opatrenia, pričom zohľadní práva podozrivej alebo obvinenej osoby a dostupnosť primeraného menej rušivého alternatívneho opatrenia s cieľom dosiahnuť stanovené ciele, a uplatní najmenej rušivé dostupné opatrenie. Ak má vykonávajúci orgán dôvod domnievať sa, že opatrenie je neprimerané, môže s vydávajúcim orgánom konzultovať o dôležitosti vykonania rozhodnutia týkajúceho sa vzájomného uznávania. Po takejto konzultácii môže vydávajúci orgán rozhodnúť o stiahnutí rozhodnutia týkajúceho sa vzájomného uznávania.

Konzultačný postup medzi príslušnými orgánmi vo vydávajúcom a vykonávajúcom členskom štáte, ktorý sa má uplatňovať na právne nástroje Únie týkajúce sa vzájomného uznávania:

—  Bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušného vykonávajúceho orgánu využiť dôvody na zamietnutie, by mal byť k dispozícii štandardizovaný postup, na základe ktorého si môžu príslušné orgány vo vydávajúcom a vykonávajúcom členskom štáte vymieňať informácie a vzájomne konzultovať tak, aby sa umožnilo hladké a efektívne uplatňovanie príslušných nástrojov vzájomného uznávania alebo aby sa umožnila ochrana základných práv dotknutej osoby, ako je posúdenie proporcionality, a to aj s ohľadom na európsky zatykač, s cieľom zistiť, či možno začať súdne konanie.

Dôvod na zamietnutie pri porušení základných práv, ktorý sa uplatňuje na právne nástroje Únie týkajúce sa vzájomného uznávania:

—  Existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonávanie opatrenia by nebolo v súlade s povinnosťami vykonávajúceho členského štátu podľa článku 6 Zmluvy o EÚ a charty.

Ustanovenie o účinných opravných prostriedkoch uplatniteľných na nástroje Únie týkajúce sa vzájomného uznávania:

—  Členské štáty v súlade s chartou a zavedenou judikatúrou SD a Európskeho súdu pre ľudské práva zabezpečia, aby každý, koho práva a slobody sú porušované rozhodnutím, opatrením alebo opomenutím pri uplatňovaní nástroja vzájomného uznávania v trestných veciach, mal na súde právo podať účinný opravný prostriedok. Ak sa takýto opravný prostriedok vykoná vo vykonávajúcom členskom štáte a má odkladný účinok, prijme sa konečné rozhodnutie o takomto opravnom prostriedku v lehote stanovenej v príslušnom nástroji vzájomného uznávania, alebo ak lehota nie je výslovne určená, dostatočne pohotovým spôsobom na to, aby sa zaručilo, že nebude ohrozený účel postupu vzájomného uznávania.