Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/0193(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0251/2014

Predkladané texty :

A7-0251/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 16/04/2014 - 7.32
CRE 16/04/2014 - 7.32

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0427

Prijaté texty
PDF 405kWORD 145k
Streda, 16. apríla 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva ***I
P7_TA(2014)0427A7-0251/2014
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363 – C7-0192/2012 – 2012/0193(COD)) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0192/2012),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 15. novembra 2012(1) ,

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2012(2) ,

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0251/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 383, 12.12.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 134.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva
P7_TC1-COD(2012)0193

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325 83 ods. 2 , [PN 1]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov(1) ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2) ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3) ,

keďže:

(1)  Ochrana finančných záujmov Únie sa netýka len spravovania rozpočtových prostriedkov, ale aj všetkých opatrení, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť jej aktíva, ako aj aktíva členských štátov, pokiaľ sú určené na podporu alebo stabilizáciu hospodárstva alebo verejných financií členských štátov v záujme politík Únie.

(2)  V záujme zabezpečenia účinnej, primeranej ochrany a ochrany odradzujúcej ochrany od činností súvisiacich s finančnými podvodmi, ako aj v záujme čo najlepšieho zaistenia finančných záujmov Únie by sa mala existujúca ochrana v rámci správneho a občianskeho práva dopĺňať v obzvlášť závažných prípadoch protiprávneho konania súvisiaceho s podvodom mali v členských štátoch aj v budúcnosti o trestnoprávny rozmer dopĺňať opatrenia prijímané na základe občianskeho práva a správneho práva právnymi predpismi z oblasti trestného práva . Zároveň by sa malo zabrániť rozporom v týchto oblastiach práva i medzi nimi. [PN 2]

(3)  Ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje spoločné vymedzenie pojmu podvod, ktoré sa bude vzťahovať na podvodné konanie vzhľadom na výdavky, príjmy, aktíva a záväzky poškodzujúce rozpočet Únie tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov , ako aj činnosti prijímania a poskytovania pôžičiek . [PN 3]

(4)  Podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) znižujú daňové príjmy členských štátov a následne aj príjmy plynúce z uplatnenia jednotnej sadzby na vymeriavacie základy DPH členských štátov. Ako potvrdil v judikatúre(4) Súdny dvor Európskej únie, existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov z DPH v súlade s uplatniteľným právom Únie na jednej strane a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja finančných prostriedkov v rozpočte Únie na strane druhej, keďže akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov spôsobuje potenciálne zníženie tohto druhu zdroja. Z tohto dôvodu sa smernica vzťahuje na príjmy pochádzajúce z výberu DPH v členských štátoch.

(5)  Posudzovanie výrazného vplyvu nezákonného úbytku vlastného zdroja založeného na DPH na finančné záujmy Únie a uplatnenie príslušných hraničných hodnôt stanovených v tejto smernici je potrebné vykladať v súlade so zásadou proporcionality, a to vzhľadom na osobitný charakter a metodiku výpočtu tohto druhu vlastného zdroja a diferencované zaobchádzanie s členskými štátmi.

(6)  Finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované v prípade, že jednotliví uchádzači predkladajú verejným obstarávateľom alebo orgánom udeľujúcim grant údaje založené na informáciách, ktoré boli neoprávneným spôsobom nelegálne získané priamo alebo nepriamo od zadávateľa, a to s cieľom obísť pravidlá uplatňované v prípade verejného obstarávania alebo postupu udeľovania grantu alebo s cieľom odchýliť sa od týchto pravidiel porušiť tieto pravidlá . Hoci je takéto konanie uchádzača veľmi podobné podvodu, nemusí nevyhnutne napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu finančného podvodu , keďže predložená ponuka môže byť v plnom súlade so všetkými príslušnými požiadavkami spĺňať všetky požadované kritériá . Koordinácia správania uchádzačov pri predkladaní ponúk porušuje pravidlá hospodárskej súťaže Únie, ako aj zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy. Takéto konanie podlieha na úrovni Únie verejnému presadzovaniu práva a ukladaniu sankcií a nemalo by spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. [PN 4]

(7)  Právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sú v plnej miere uplatniteľné aj na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Odkaz na uvedené právne predpisy by mal zabezpečiť, aby sa sankčný režim zavedený touto smernicou uplatňoval na všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

(8)  Korupcia predstavuje z hľadiska finančných záujmov Únie obzvlášť závažný problém a v mnohých prípadoch sa môže spájať aj s podvodným konaním. Z tohto dôvodu je potrebné, aby bolo takéto konanie kvalifikované ako osobitný trestný čin. Pritom sa musí zabezpečiť, aby boli príslušné trestné činy vymedzené bez ohľadu na to, či dané konanie predstavuje porušenie úradných povinností. V prípade trestných činov pasívnej korupcie a sprenevery je potrebné vymedziť pojem zamestnanec verejnej správy, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých príslušných zamestnancov , ktorí boli vymenovaní, zvolení alebo zamestnaní na základe zmluvy alebo zastávajú úradnú funkciu v Únii, členských štátoch alebo tretích krajinách , ako aj na . Do správy finančných prostriedkov Únie sú čoraz častejšie zapojené aj súkromné osoby. V záujme náležitej ochrany finančných prostriedkov Únie pred korupciou a spreneverou musí preto vymedzenie pojmu „zamestnanec verejnej správy“ na účely tejto smernice zahŕňať aj osoby, ktoré síce nezastávajú žiadnu úradnú funkciu, ale ktoré v mene štátneho alebo iného verejného orgánu poskytujú buď služby občanom, alebo vo všeobecnosti služby vo verejnom záujme napriek tomu podobným spôsobom majú na starosti a vykonávajú verejnú službu v súvislosti s finančnými prostriedkami Únie , ako napr. dodávatelia zapojení do spravovania takýchto finančných prostriedkov . [PN 5]

(9)  Finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované určitým druhom konania zamestnancov verejnej správy, ktorého cieľom je zneužiť finančné prostriedky alebo aktíva na iné ako zamýšľané účely s úmyslom poškodiť finančné záujmy Únie. Z tohto dôvodu je potrebné presne a jednoznačne vymedziť trestné činy, ktoré zahŕňajú takéto konanie. [PN 6]

(9a)  Pokiaľ ide o trestné činy, ktoré spáchali fyzické osoby, ako sa vymedzujú v tejto smernici, je potrebné určiť úmysel vo vzťahu k všetkým prvkom, z ktorých tieto trestné činy pozostávajú. Táto smernica sa nevzťahuje na trestné činy, ktoré spáchali fyzické osoby, pri ktorých sa nevyžaduje úmysel. [PN 7]

(10)  Niektoré trestné činy proti finančným záujmom Únie v praxi často úzko súvisia s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj právne predpisy Únie založené na tomto článku. Znenie ustanovení by malo preto zabezpečiť súlad s týmito právnymi predpismi.

(11)  Vzhľadom na to, že finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované alebo ohrozované aj konaním, ktoré možno pripísať právnickým osobám, tieto osoby by mali byť trestne zodpovedné za tie trestné činy vymedzené v tejto smernici, ktoré boli spáchané v ich mene.

(12)  V záujme zabezpečenia rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie prostredníctvom opatrení s odradzujúcim účinkom v celej Únii by mali členské štáty stanoviť aj určité druhy minimálnych sankcií a ich minimálnu výšku v prípade spáchania trestných činov vymedzených v smernici. Keďže výška sankcií by nemala presahovať to, čo je pre daný trestný čin primerané, mala by sa zaviesť hranica pre výšku škody v peňažnom vyjadrení, pod ktorou by dané konanie nebolo potrebné kvalifikovať ako trestný čin.

(13)  Táto smernica nemá vplyv na riadne a účinné uplatňovanie správnych opatrení. Pri ukladaní sankcií za spáchanie trestného činu uvedeného v tejto smernici možno v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom prihliadať v jednotlivých prípadoch na sankcie, ktoré nie sú rovnocenné trestnoprávnym sankciám. V prípade iných sankcií by sa mala v plnom rozsahu uplatňovať zásada ne bis in idem. Na základe tejto smernice sa ako trestný čin nekvalifikuje konanie, ktoré zároveň nepodlieha disciplinárnym sankciám alebo iným opatreniam ukladaným za porušenie úradných povinností, pokiaľ možno tieto disciplinárne sankcie alebo iné opatrenia na príslušné osoby uplatniť.

(14)  V prípade fyzických osôb by mali sankcie v závažnejších prípadoch zahŕňať aj trest odňatia slobody v určitej výmere. Tieto závažné prípady by mali byť pritom vymedzené na základe minimálnej výšky celkovej škody v peňažnom vyjadrení, ktorá bola v dôsledku spáchania trestného činu spôsobená rozpočtu Únie a prípadne inému rozpočtu. Zavedenie hornej a dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody je totiž nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie v celej Európe. Vďaka minimálnej výmere trestu odňatia slobody v dĺžke šiestich mesiacov bude možné vydávať a vykonávať európsky zatykač v prípade trestných činov uvedených v článku 2 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači, čím sa zabezpečí čo možno najúčinnejšia justičná spolupráca a spolupráca v oblasti presadzovania práva. Tieto sankcie budú mať zároveň výrazný odradzujúci účinok na potenciálnych páchateľov v celej Európe. Prísnejšie sankcie by sa však mali ukladať v prípade, že bol trestný čin spáchaný zločineckou organizáciou v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV(5) .

(15)  Z dôvodu mobility páchateľov a príjmov pochádzajúcich z protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ako aj z dôvodu komplexného charakteru následného cezhraničného vyšetrovania by mali všetky členské štáty určiť svoju súdnu príslušnosť a zároveň stanoviť pravidlá upravujúce premlčacie doby, aby mohli proti takémuto konaniu bojovať.

(16)  V záujmy zabezpečenia súdržnosti práva Únie a zachovania zásady, podľa ktorej nemožno byť potrestaný dvakrát za ten istý čin, je potrebné objasniť vzťah medzi sankciami podľa tejto smernice a iným príslušnými správnymi opatreniami vyplývajúcimi z práva Únie. Vykonávaním tejto smernice by nemalo byť dotknuté uplatňovanie správnych opatrení, sankcií a pokút podľa právnych predpisov Únie.

(17)  Bez toho, aby boli dotknuté ostatné záväzky vyplývajúce z práva Únie, je potrebné vypracovať primerané ustanovenie upravujúce spoluprácu členských štátov s Komisiou v záujme zabezpečenia účinného boja proti trestným činom vymedzeným v tejto smernici, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a to vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi, Eurojustom a Komisiou. [PN 10]

(18)  Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995(6) a jeho protokoly z 27. septembra 1996(7) a 29. novembra 1996(8) by sa mali zrušiť a nahradiť touto smernicou.

(19)  Riadne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi si vyžaduje aj spracovávanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj ich výmenu medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi príslušnými orgánmi Únie na strane druhej. Spracovávanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa malo riadiť vnútroštátnym právnym poriadkom a malo by byť v súlade s Dohovorom Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981 a s jeho dodatkovým protokolom (ETS č. 181). Výmena osobných údajov medzi členskými štátmi by mala spĺňať požiadavky rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(9) . Spracovávanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(10) , ako aj s uplatniteľnými pravidlami upravujúcimi dôverný charakter súdneho vyšetrovania.

(20)  Odradzujúci účinok, ktorý sa sleduje pri ukladaní trestnoprávnych sankcií, si vyžaduje mimoriadne obozretný prístup v otázke základných práv. Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a to konkrétne právo na slobodu a bezpečnosť, ochranu osobných údajov, slobodnú voľbu povolania a právo na prácu, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a právo na obhajobu, zásadu zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, ako aj právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. Smernica má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a musí sa uplatňovať v súlade s nimi.

(21)  Táto smernica sa bude uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o zrušení imunít obsiahnutých v ZFEÚ, Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie, štatúte Súdneho dvora a v príslušných vykonávacích predpisoch, alebo podobné ustanovenia vo vnútroštátnom právnom poriadku.

(22)  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a zásady vnútroštátneho trestného práva, ktoré upravujú uplatňovanie a výkon trestu podľa konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch.

(23)  Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Hlava I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nevyhnutné opatrenia v oblasti predchádzania podvodom a inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a boja proti nim a na tento účel sa vymedzujú príslušné trestné činy a sankcie s cieľom zabezpečiť v členských štátoch a v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú a rovnocennú ochranu a posilniť dôveryhodnosť orgánov a iniciatív Únie . [PN 11]

Článok 2

Vymedzenie finančných záujmov Únie

Na účely tejto smernice „finančné záujmy Únie“ znamenajú všetky aktíva a pasíva, ktoré spravuje Únia a jej inštitúcie, orgány a agentúry, alebo ktoré sa spravujú v ich mene ; a všetky finančné operácie vrátane činností prijímania a poskytovania úverov, a tiež najmä všetky príjmy a výdavky, ktoré sú pokryté nasledujúcimi rozpočtami, ktoré pochádzajú z týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené: [PN 12]

a)  rozpočet Únie;

b)  rozpočty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených na základe zmlúv v súlade so zmluvami alebo rozpočty nimi priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované. [PN 13]

Hlava II

Trestné činy v oblasti predchádzania podvodom poškodzujúcim finančné záujmy únie a boja proti nim

Článok 3

Podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je úmyselne, bolo postihnuteľné ako trestný čin:

a)  pokiaľ ide o výdavky, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

i)  používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie alebo z rozpočtov spravovaných Úniou alebo v jej mene;

ii)  neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým následkom alebo

iii)  zneužitia záväzkov alebo výdavkov na iné účely, než na ktoré boli pôvodne poskytnuté;

b)  pokiaľ ide o príjmy, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

i)  používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok zdrojov z rozpočtu Únie alebo z rozpočtov spravovaných Úniou alebo v jej mene;

ii)  neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým následkom, alebo

iii)  zneužitia legálne nadobudnutého zisku s rovnakým následkom.

Článok 4

Trestné činy súvisiace s podvodom poškodzujúce finančné záujmy Únie

1.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovanie informácií alebo opomenutie poskytnutia informácií verejným obstarávateľom alebo subjektom či orgánom udeľujúcim grant v prípade verejného obstarávania alebo postupu udeľovania grantu zahŕňajúceho finančné záujmy Únie, a to zo strany záujemcov alebo uchádzačov alebo zo strany osôb zodpovedných za prípravu ponúk v reakcii na výzvu na predkladanie ponúk alebo žiadosť o grant týchto účastníkov, alebo zo strany osôb, ktoré sú do tejto prípravy zapojené, bolo postihnuteľné ako trestný čin, ak je toto konanie úmyselné a jeho cieľom je obísť pravidlá týkajúce sa oprávnenosti, vylúčenia, účasti a vyhodnotenia ponúk, alebo odchýliť sa od týchto pravidiel, alebo narušiť či zničiť prirodzenú súťaž medzi predkladateľmi ponúk . [PN 14]

2.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pranie špinavých peňazí v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES(11) zahŕňajúce majetok alebo príjem pochádzajúci z trestnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, bolo postihnuteľné ako trestný čin. [PN 15]

3.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie boli pasívna korupcia a aktívna korupcia , ak je úmyselne, bolo sú úmyselné , postihnuteľné ako trestný čin trestné činy .

a)konanie Na účely tejto smernice spočíva pasívna korupcia v konaní zamestnanca verejnej správy, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa požaduje vopred alebo prijme výhody akéhokoľvek druhu alebo prísľub takejto výhody pre seba alebo pre tretiu stranu, alebo prijme prísľub takejto výhody , aby konal, odložil konanie alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií, či už to je alebo nie je v rozpore s jeho úradnými povinnosťami, a to spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie (pasívna korupcia) ;

b) Na účely tejto smernice sa chápe aktívna korupcia ako konanie ktorejkoľvek osoby, ktorá kohokoľvek, priamo alebo cez sprostredkovateľa prisľúbi, ponúkne alebo poskytne výhody akéhokoľvek druhu zamestnancovi verejnej správy samotnému alebo tretej strane v jeho mene , aby tento zamestnanec verejnej správy konal alebo tretia strana konali, odložili konanie alebo aby sa zdržal zdržali konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie (aktívna korupcia) , alebo kvôli tomu, že sa takéhoto konania dopustili v minulosti . [PN 16]

4.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie sprenevera, ak je úmyselná, bola postihnuteľná ako trestný čin:

Na účely tejto smernice sprenevera spočíva v konaní zamestnanca verejnej správy, ktorý zaviaže alebo uhradí finančné prostriedky alebo vyčlení či zneužije aktíva na iné ako zamýšľané účely s úmyslom poškodiť a ktoré poškodzuje finančné záujmy Únie, bolo postihnuteľné ako trestný čin (sprenevera) . [PN 17]

5.  Na účely tohto článku „zamestnanec verejnej správy“ znamená:

a)  akúkoľvek osobu, ktorá vykonáva verejnú službu pre Úniu alebo v členskom štáte či tretej krajine a ktorá zastáva úradnú funkciu v legislatívnom, správnom alebo súdnom orgáne akéhokoľvek úradníka Únie alebo zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy vrátane akéhokoľvek zamestnanca verejnej správy iného členského štátu a akéhokoľvek zamestnanca verejnej správy tretej krajiny.

Pojem „úradník Únie“ znamená:

i)  akúkoľvek osobu, ktorá je úradníkom alebo zmluvným zamestnancom v zmysle Služobného poriadku úradníkov Európskej únie alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie („služobný poriadok“),

ii)  akúkoľvek osobu, ktorú k inštitúcii, orgánu, úradu či agentúre Únie vyslali členské štáty alebo akýkoľvek verejný či súkromný subjekt a ktorá vykonáva funkcie rovnocenné s funkciami, ktoré vykonávajú úradníci Únie alebo iní zamestnanci.

K členom subjektov, úradov alebo agentúr zriadených v súlade so zmluvami a zamestnancom takýchto subjektov sa pristupuje ako k úradníkom Únie, vzhľadom na to, že sa na nich nevzťahuje služobný poriadok.

Pojem „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“ je chápaný ako odkaz na vymedzenie „úradníka“ alebo „zamestnanca verejnej správy“ vo vnútroštátnom práve členského štátu alebo tretej krajiny, kde dotknutá osoba vykonáva príslušnú funkciu.

V konaní, ktoré sa týka zamestnanca verejnej správy členského štátu alebo zamestnanca verejnej správy tretej krajiny, a ktoré začal iný členský štát, je však tento iný členský štát povinný uplatňovať vymedzenie „zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy“ len do tej miery, do akej je toto vymedzenie zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom;

b)  akúkoľvek osobu, ktorá bola poverená a  vykonáva verejnú službu pre Úniu alebo v členskom štáte či tretej krajine, ktorá nezastáva úradnú funkciu v takomto orgáne, ale ktorá je zapojená do správy súvisiacu so správou finančných záujmov Únie alebo do rozhodovania s rozhodovaním o nich v členských štátoch alebo tretích krajinách . [PN 18]

Hlava III

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa trestných činov v oblasti predchádzania podvodom poškodzujúcim finančné záujmy únie a boja proti nim

Článok 5

Podnecovanie, napomáhanie, nadržovanie a pokus

1.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie na trestné činy uvedené v hlave II spáchanie akéhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4, napomáhanie alebo nadržovanie pri nich ich páchaní alebo navádzanie na ne bolo postihnuteľné ako trestný čin. [PN 19]

2.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie akéhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 3 alebo a v článku 4 ods. 4 bol postihnuteľný ako trestný čin. [PN 20]

Článok 6

Zodpovednosť právnických osôb

1.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné za ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v hlave II článkoch 3, 4 a 5 , ak ich spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby, ktorá má v tejto právnickej osobe vedúce postavenie, a to na základe: [PN 21]

a)  právomoci zastupovať túto právnickú osobu;

b)  oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby; alebo

c)  oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

2.  Členské štáty prijmú zároveň nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné v prípade, že zanedbanie dohľadu alebo kontroly osobou uvedenou v odseku 1 umožnilo spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v hlave II článkoch 3, 4 a 5 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá je jej podriadená. [PN 22]

3.  Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi trestných činov uvedených v hlave II článkoch 3 a 4 alebo sú trestne zodpovedné podľa článku 5. [PN 23]

4.  Na účely tejto smernice „právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejných medzinárodných organizácií.

Článok 7

Sankcie v prípade fyzických osôb

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli trestné činy uvedené v hlave II článkoch 3, 4 a 5 postihnuteľné v prípade fyzických osôb účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestnoprávnymi sankciami, a to vrátane peňažných trestov a trestu odňatia slobody podľa článku 8. [PN 24]

2.  V prípade menej závažných trestných činov, pri ktorých škoda neprekračuje sumu 10 000 5 000  EUR a výhoda neprekračuje sumu 10 000 5 000   EUR, ktoré neboli spáchané za obzvlášť závažných priťažujúcich okolností, môžu členské štáty ukladať iné ako trestnoprávne sankcie. [PN 25]

3.  Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie disciplinárnych právomocí príslušných orgánov vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 5 . [PN 26]

4.  Členské štáty zabezpečia, aby pri ukladaní sankcií za spáchanie trestného činu uvedeného v hlave II bolo možné prihliadať na sankcie inej povahy, ktoré nie sú rovnocenné trestnoprávnym sankciám a ktoré už boli danej osobe uložené za to isté konanie.

Článok 8

Výmera trestu odňatia slobody

1.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy uvedené v článku 3 a v článku 4 ods. 1 a 4, s ktorými je spojená výhoda alebo škoda vo výške minimálne 100 000 50 000  EUR, boli postihnuteľné týmito sankciami: [PN 43]

a)  trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 6 mesiacov; [PN 27]

b)  trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby minimálne 5 rokov.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy uvedené v článku 4 ods. 2 a 3, s ktorými je spojená výhoda alebo škoda vo výške minimálne 30 000 EUR, boli postihnuteľné týmito sankciami:

a)  trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 6 mesiacov; [PN 28]

b)  trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby minimálne 5 rokov.

2.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy uvedené v hlave II článkoch 3, 4 a 5 , ktoré boli spáchané zločineckou organizáciou v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV, boli postihnuteľné trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby minimálne 10 rokov. [PN 30]

Článok 8a

Priťažujúce okolnosti

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, keď sa preukáže, že trestný čin podľa článkov 3, 4 alebo 5 bol spáchaný zločineckou organizáciou v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV, sa táto skutočnosť na účely určenia trestu považovala za priťažujúcu okolnosť. [PN 31]

Článok 9

Druhy minimálnych sankcií v prípade právnických osôb

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 6 podliehala uloženiu účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií, ktoré zahŕňajú peňažné tresty a pokuty a ktoré môžu zahŕňať aj iné druhy sankcií, ako napríklad:

a)  vylúčenie nároku na verejné dávky alebo pomoc;

aa)  dočasné či trvalé vylúčenie z postupov verejného obstarávania v Únii; [PN 32]

b)  dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

c)  uloženie súdneho dohľadu;

d)  súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

e)  dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

Článok 9a

Zásada ne bis in idem

Členské štáty vo svojom vnútroštátnom trestnom práve uplatňujú zásadu „ne bis in idem”, podľa ktorej nemôže byť osoba, v súvislosti s ktorou bolo ukončené súdne konanie v jednom členskom štáte, súdne stíhaná v inom členskom štáte v súvislosti s rovnakými skutočnosťami, za predpokladu, že ak bola uložená sankcia, táto sankcia bola vykonaná, je v procese vykonávania alebo sa už podľa zákona nemôže v členskom štáte, v ktorom bol vynesený rozsudok, vykonať. [PN 33]

Článok 10

Zaistenie a konfiškácia

Členské štáty zabezpečia zaistenie a konfiškáciu príjmov a nástrojov z trestných činov uvedených v hlave II, a to v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ(12) .

Článok 11

Súdnaprávomoc

1.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na stanovenie svojej súdnej právomoci vo vzťahu k trestným činom uvedeným v hlave II článkoch 3, 4 a 5 v prípade, že:

a)  sa trestný čin spáchal úplne alebo čiastočne na ich území; alebo

b)  páchateľ je ich štátnym príslušníkom má riadny pobyt na ich území; alebo

c)  páchateľ trestného činu podlieha Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie alebo mu podliehal v dobe spáchania trestného činu. [PN 34]

2.  V prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) prijmú členské štáty nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby stanovenie ich súdnejprávomoci nebolo podmienené skutočnosťou, že trestné stíhanie možno začať len na základe oznámenia obete v mieste spáchania trestného činu alebo na základe oznámenia zo strany štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa ich súdna právomoc vzťahovala aj na situácie, keď k spáchaniu trestného činu došlo prostredníctvom využitia informačných a komunikačných technológií, ku ktorým bol prístup z ich územia.

Článok 12

Premlčanie pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby minimálne počas piatich rokov od spáchania trestného činu uvedeného v hlave II a v článku 5 plynula premlčacia doba, počas ktorej je možné vyšetrovanie, trestné stíhanie, súdne konanie a vydávanie rozsudkov.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby minimálne počas desiatich rokov od spáchania trestného činu bolo prerušené plynutie premlčacej doby a aby začala plynúť nová premlčacia doba, a to na základe akýchkoľvek úkonov príslušných vnútroštátnych orgánov, a najmä faktického začatia vyšetrovania alebo trestného stíhania.

3.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby počas dostatočne dlhého obdobia v minimálnej dĺžke desiatich rokov od konečného odsudzujúceho rozsudku bolo možné vykonať trest, ktorý bol v nadväznosti na tento rozsudok uložený za trestný čin uvedený v hlave II a v článku 5.

Článok 13

Vymáhanie finančných prostriedkov

Vykonávaním tejto smernice nie je dotknuté vymáhanie súm neoprávnene vyplatených v dôsledku spáchania trestných činov uvedených v hlave II článkoch 3, 4 a 5 .

Členské štáty prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie rýchleho vymoženia týchto súm a ich prevodu do rozpočtu Únie bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá Únie špecifické pre jednotlivé sektory týkajúce sa finančných korekcií a vymáhania neoprávnene vyplatených súm. Členské štáty tiež pravidelne vedú záznamy o vymožených sumách a informujú príslušné inštitúcie alebo orgány Únie o týchto sumách alebo v prípade, že neboli vymožené, o dôvodoch ich nevymoženia. [PN 35]

Článok 14

Súčinnosť s inými uplatniteľnými právnymi predpismi Únie

Vykonávaním tejto smernice nie je dotknuté uplatňovanie správnych opatrení, sankcií a pokút stanovených v právnych predpisoch Únie, najmä tých v zmysle článkov 4 a 5 nariadenia Rady č. 2988/95(13) , alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v súlade s osobitným záväzkom podľa práva Únie. Členské štáty zabezpečia, aby trestné konanie začaté na základe vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, nemalo vplyv na riadne a účinné uplatňovanie správnych opatrení, sankcií a pokút, ktoré nie sú rovnocenné trestnoprávnym sankciám a ktoré sú stanovené v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych vykonávacích ustanoveniach.

Hlava IV

Záverečné ustanovenia

Článok 15

Spolupráca členských štátov s Európskou komisiou (Európskym úradom pre boj proti podvodom) [PN 36]

1.  Bez toho, aby boli dotknuté predpisy týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, Č členské štáty, Eurojust a Komisia v rámci svojich príslušných právomocí vzájomne spolupracujú v oblasti boja proti trestným činom uvedeným v hlave II článkoch 3, 4 a 5 . Na tento účel poskytuje Komisia a prípadne Eurojust poskytujú potrebnú technickú a operačnú pomoc, ktorá príslušným vnútroštátnym orgánom umožní lepšiu koordináciu ich vyšetrovania. [PN 37]

2.  Príslušné orgány členských štátov si môžu v rámci svojich príslušných právomocí vymieňať informácie s Komisiou a Eurojustom , s cieľom uľahčiť zistenie skutkového stavu a zároveň zabezpečiť účinný postup v prípade trestných činov uvedených vv hlave II článkoch 3, 4 a 5 . Komisia, Eurojust a príslušné vnútroštátne orgány pritom zachovávajú vždy dbajú na požiadavku súlad s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii, s Chartou základných práv Európskej únie a s platnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany osobných údajov a zohľadňujú požiadavky utajenia vyšetrovania a ochrany údajov . Členský štát môže teda v súvislosti s poskytovaním informácií Komisii a Eurojustu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa použitia týchto informácií Komisiou, Eurojustom alebo iným členským štátom, ktorému môžu byť tieto informácie postúpené. [PN 38]

2a.  Európsky dvor audítorov, národné kontrolné orgány, napríklad pri kontrole činností v rámci zdieľaného hospodárenia, a audítori poverení auditom rozpočtov inštitúcií, orgánov a organizácií zriadených na základe zmlúv alebo rozpočtov riadených a kontrolovaných inštitúciami oznámia úradu OLAF trestné činy, ktoré zistili počas auditu. [PN 39]

2b.  Úradníci Únie oznámia úradu OLAF všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedeli počas auditu. [PN 40]

Článok 16

Zrušenie dohovorov o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev

Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 a jeho protokoly z 27. septembra 1996, 29. novembra 1996 a 19. júna 1997 sa zrušujú s účinnosťou od [dátum uplatňovania podľa článku 17 ods. 1 druhého pododseku].

Článok 17

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do … zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od ….

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17a

Podávanie správ, štatistika a hodnotenie

1.  Komisia do [24 mesiacov po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto smernice] a následne každoročne predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou a zhodnotí účinnosť tejto smernice pri dosahovaní jej cieľov.

Uvedené správy odkazujú na informácie, ktoré sprístupnili členské štáty podľa odseku 2.

2.  Členské štáty pravidelne zhromažďujú a udržujú komplexné štatistiky príslušných orgánov s cieľom preskúmať účinnosť systémov, ktoré zaviedli na ochranu finančných záujmov Európskej únie. Zhromaždené štatistické údaje sa každoročne zasielajú Komisii a zahŕňajú:

a)  počet začatých trestných stíhaní rozdelených podľa počtu zamietnutých trestných stíhaní, počtu stíhaní, kde bol obžalovaný zbavený obvinenia, počtu stíhaní, pri ktorých bol obžalovaný odsúdený, a počtu prebiehajúcich trestných stíhaní,

b)  sumy získané späť a sumy, ktoré neboli získané späť, na základe trestných stíhaní,

c)  počet žiadostí o pomoc získaných zo strany iného členského štátu rozdelených podľa počtu žiadostí, ktorým sa vyhovelo, a počtu zamietnutých žiadostí.

3.  Do [60 mesiacov po uplynutí lehoty na vykonanie tejto smernice] predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade celkové hodnotenie tejto smernice na základe získaných skúseností, a najmä na základe správ a štatistík poskytnutých podľa odsekov 1 a 2. Ak je to vhodné predloží Komisia súčasne aj návrh na zmenu smernice, pričom náležite zohľadní výsledok hodnotenia. [PN 41]

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Ú. v. EÚ C 383, 12.12.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 134.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014.
(4)Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011 vo veci C-539/09 Komisia v Nemecko ([2011] ECR I-11235).
(5)Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).
(6)Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 48.
(7)Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 1.
(8)Ú. v. ES C 151, 20.5.1997, s. 1.
(9)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39) .
(13)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

Posledná úprava: 13. júla 2018Právne oznámenie