Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2060(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0027/2016

Predkladané texty :

A8-0027/2016

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 22
CRE 11/04/2016 - 22

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.15

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0108

Prijaté texty
PDF 301kWORD 102k
Utorok, 12. apríl 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Úloha EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov
P8_TA(2016)0108A8-0027/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov (2015/2060(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 121 a 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokol č. 14 o Euroskupine pripojený k ZFEÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámci stability Únie, najmä v eurozóne(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o riadení hospodárstva(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(4) ,

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov(5) ,

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Európskej únii (Larosièrova správa) z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z júna 2015, v ktorej žiada konsolidáciu vonkajšieho zastúpenia eura,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0027/2016),

A.  keďže stabilita finančného systému, ktorá je podmienkou dobrého prideľovania zdrojov v prospech rastu a zamestnanosti, sa stala celosvetovým verejným statkom;

B.  keďže rastúca vzájomná závislosť medzi hospodárstvami na celom svete si vyžaduje pristúpiť k čoraz globálnejším formám riadenia;

C.  keďže ak EÚ nedokáže vystupovať jednotne v medzinárodných inštitúciách/orgánoch, všetky európske názory by mali byť koordinované s cieľom tvorby globálneho riadenia pri dosahovaní cieľov a hodnôt zakotvených v zmluvách EÚ;

D.  keďže EÚ by mala prispieť k vytvoreniu demokratického rámca na riešenie celosvetových problémov;

E.  keďže spolupráca na celosvetovej úrovni nesmie viesť k oslabeniu zodpovednosti na úkor demokracie; keďže národné parlamenty a Európsky parlament by sa nemali obmedzovať na úlohu jednoduchého automatického schvaľovania rozhodnutí, ale musia sa aktívne a dôsledne začleniť do celého rozhodovacieho procesu;

F.  keďže existujúce medzinárodné inštitúcie/orgány s vlastnými riadiacimi štruktúrami a právomocami boli v minulosti vytvorené ako reakcia na každú osobitnú situáciu; keďže to viedlo k zložitosti a niekedy duplicite úloh, a k systému, ktorý môže byť nejasný a vykazovať nedostatok celkovej koordinácie;

G.  keďže článok 42 Charty základných práv a nariadenie (ES) č. 1049/2001(6) , podľa ktorých majú občania Únie právo na prístup k dokumentom, by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách/orgánoch;

H.  keďže v zmluvách sa ustanovuje, že každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom z členských štátov má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič (článok 42 Charty základných práv); keďže rovnaký stupeň transparentnosti by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách a fórach, najmä pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa občanov EÚ;

I.  keďže rozmanitosť právnych štruktúr a spôsobov financovania a fungovania medzinárodných ekonomických organizácií/orgánov(7) sťažuje celkové monitorovanie, hoci konzistentnosť finančných a prevádzkových postupov má zásadný význam pri zabezpečovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni; keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú skutočnými medzinárodnými organizáciami vytvorenými na základe dohovorov, so široko koncipovanou misiou a zložením a skupina G20, Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor sú neformálne subjekty združujúce len obmedzený počet štátov a niektoré z nich sa rozvinuli v dôsledku krízy, pričom Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu v poisťovníctve (IAIS), Medzinárodná organizácia orgánov dohľadu nad dôchodkovými systémami (IOPS) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) sú súkromnými odbornými združeniami sektorového charakteru s väčším či menším stupňom zapojenia do príslušných odvetví;

J.  keďže už funguje neformálna výmena názorov medzi Európskym parlamentom a niektorými z týchto organizácií/orgánov, ktorá však nie je systematická;

K.  keďže transparentnosť je dôležitá pre demokraciu, zatiaľ čo sa musí riadne zohľadniť ochrana trhovo citlivých informácií;

L.  keďže kríza viedla skupinu G20 k tomu, aby zaviedla globálny program zameraný na účinný súbor konkrétnych reforiem, pričom v dlhodobom horizonte je základom jeho legitimity skutočný multilaterálny a demokratický rámec;

M.  keďže úlohy bankového sektora a trhov pri financovaní ekonomiky sa v jednotlivých štátoch líšia;

N.  keďže hospodárska a finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008, poukázala na absenciu hospodárskeho a finančného riadenia vo svete; keďže viaceré makroekonomické záležitosti si vyžadujú lepšiu koordináciu, najmä vo vzťahu k daňovým záležitostiam; keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán by malo byť vytvorenie komplexného rámca finančnej stability a zabezpečiť konzistentnosť na globálnej a miestnej úrovni;

O.  keďže vytvorenie nových európskych orgánov dohľadu by nemalo automaticky znamenať zvýšenie počtu zástupcov EÚ, čo by mohlo mať nedemokratické účinky, ako napríklad väčšiu pravdepodobnosť blokovania menšín a neistotu u partnerov EÚ;

P.  keďže MMF sa rozhodol zahrnúť renminbi do koša mien, ktoré tvoria zvláštne práva čerpania MMF; keďže to malo za následok zníženie významu eura i libry, ale žiadnu zmenu vo význame amerického dolára; keďže to poukazuje na potrebu silnejšieho hlasu Európy;

1.  zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie so silným zapojením Európskeho parlamentu;

2.  je znepokojený nedostatočnou súdržnosťou spôsobenou fragmentáciou a rozmanitosťou rôznych organizácií/orgánov a oneskorovaním pri zavádzaní pravidiel a zameraní dohodnutých na medzinárodnej úrovni;

3.  žiada, aby sa objasnila pôsobnosť každej z týchto organizácií/orgánov a spôsob, akým fungujú a sú financované, ako aj dobrovoľné príspevky a dary, aby sa zamedzilo skupinovým záujmom a zaručila zákonnosť rozhodnutí;

4.  žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami prostredníctvom zavedenia komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; domnieva sa, že by sa to, okrem iného, malo týkať:

   vzťahov s verejnosťou (napríklad prístupu verejnosti k dokumentom, otvoreného dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami, zriadenia povinnej transparentnosti registrov a pravidiel transparentnosti lobistických stretnutí);
   vnútorných pravidiel (napr. ľudských zdrojov založených na zručnostiach, riadneho finančného hospodárenia, predchádzania konfliktom záujmov);

5.  je presvedčený, že nedostatočné zastúpenie najmenej rozvinutých krajín vo väčšine medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov vytvára nerovnováhu a že v dôsledku toho jestvuje riziko, že problémy spojené s nerovnosťou alebo financovaním najchudobnejších krajín sa nebudú náležite riešiť;

6.  domnieva sa, že tak, ako geografické rozdiely v zastúpení, existujú aj niektoré sektory, predovšetkým občianska spoločnosť, MSP, zástupcovia spotrebiteľov a zástupcovia zamestnancov, ktorých zapojenie do konzultačného procesu by sa mohlo v medzinárodných rokovaniach o finančných, menových a regulačných orgánov zlepšiť; domnieva sa, že je povinnosťou týchto orgánov a sektorov pracovať na zlepšení tejto situácie;

7.  zastáva názor, že EÚ by mala zjednodušiť a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto útvaroch, jej vplyv a presadzovanie predpisov, ktoré demokraticky prijala; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala byť aktívnejším globálnym aktérom pri zabezpečovaní budúcich záväzkov G20, ako je napríklad premena tieňového bankovníctva, implementácia reforiem v oblasti OTC derivátov zameraných na riešenie systémových rizík a zabezpečenie toho, aby sa do programu príslušnej globálnej inštitúcie prevzali nové riziká pre globálnu ekonomiku;

8.  vyzýva európskych aktérov na silnejšie zameranie na globálnu konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ pri tvorbe politiky na európskej a medzinárodnej úrovni;

9.  pripomína, že EÚ by sa mala usilovať o plné členstvo v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách pokiaľ jej ešte nebolo udelené a je to vhodné (napríklad v prípade OECD a MMF); vyzýva príslušné medzinárodné ekonomické a finančné inštitúcie, aby urobili všetky potrebné zmeny vo svojich štatútoch s cieľom umožniť plnú účasť EÚ;

10.  domnieva sa, že Únii škodia situácie, v ktorých by zástupca členského štátu alebo národného orgánu zastával v niektorej z celosvetových organizácií/orgánov postoje, ktoré sú v rozpore s európskymi legislatívnymi alebo regulačnými rozhodnutiami demokraticky prijatými väčšinou štátov; preto požaduje, aby sa koordinácia medzi týmito zástupcami zlepšila a zefektívnila, napríklad prostredníctvom záväznejších mechanizmov;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia, ktorá zastupuje celú Úniu v medzinárodnom orgáne alebo organizácii alebo monitoruje súkromný špecializovaný orgán, priamejšie zodpovedala občanom; zdôrazňuje význam úlohy Európskeho parlamentu v tomto procese;

12.  domnieva sa, že priority organizácií a súvisiacich pracovných skupín by sa mali vyjasniť a formálne vymedziť; zastáva názor, že systematické využívanie konsenzu môže nielen spomaľovať rokovania, ale aj oslabovať obsah príslušných odporúčaní, a že zloženie organizácií musí odrážať ich rozmanitosť, a to vo finančnom i hospodárskom zmysle, ako aj v zmysle dohľadu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia ex ante pri príprave regulačnej politiky, politiky dohľadu a iných politík týkajúcich sa finančného sektora na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že takýmito hodnoteniami nie sú dotknuté politické právomoci spoluzákonodarcov;

14.  zastáva názor, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je stále nedostatočné v zmysle prispievania k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle;

15.  konštatuje, že Rada pre finančnú stabilitu je v súčasnosti zapojená do vypracovávania noriem v sektore poisťovníctva; uznáva, že IAIS zohráva významnú úlohu, čo sa týka celosvetového poistenia, ale zdôrazňuje, že zapojenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) by prinieslo prospech posilnenia prínosu európskych odborných poznatkov v oblasti poisťovníctva a zaručilo by, aby normy vypracované na celosvetovej úrovni neboli v rozpore s logikou, ktorú ako prvá vypracovala EÚ;

16.  víta prácu, ktorú vykonala OECD v daňových otázkach, najmä projekt OECD/G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS); domnieva sa, že monitorovanie vykonávania je novou výzvou; zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF) by sa mala zlepšiť, aby EÚ mohla vyjadriť svoj názor;

17.  priaznivo hodnotí zámer prezidenta ECB naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o úlohu ECB v bankovej oblasti, najmä v rámci globálnych normalizačných orgánov ako Rada pre finančnú stabilitu;

18.  víta organizačné dohody uzatvorené v krajinách eurozóny, ktoré sú členmi Ázijskej investičnej banky pre infraštruktúru vo forme jediného sídla v Rade guvernérov, ktorí zastupujú týchto členov eurozóny;

19.  v tejto súvislosti predkladá preto tieto návrhy:

   nabáda Komisiu, aby sa inšpirovala existujúcimi osvedčenými postupmi na európskej úrovni a národných úrovniach a vypracovala európsky kódex správania týkajúci sa transparentnosti, integrity a zodpovednosti, ktorým by sa mali riadiť zástupcovia EÚ v medzinárodných organizáciách/orgánoch; požaduje, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do procesu navrhovania;
   zdôrazňuje predovšetkým svoje obavy týkajúce sa štatútu, financovania a fungovania uvedených organizácií/orgánov, ich interakcie s orgánmi, zainteresovanými subjektmi a verejnosťou, ich komunikácie a prístupu k ich dokumentom; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivé vyváženie záujmov vrátane MVO, dostatočné technické odborné znalosti a finančné prostriedky na posilnenie hlasu občianskej spoločnosti;
   vyzýva európske inštitúcie a agentúry, ako aj členské štáty, aby podporovali zodpovednosť každého európskeho zástupcu v demokraticky zvolených orgánoch;
   žiada prijatie medziinštitucionálnej dohody s cieľom formalizovať „finančný dialóg“ organizovaný s Európskym parlamentom s cieľom stanoviť usmernenia týkajúce sa prijímania a súladu európskych pozícií pred veľkými medzinárodnými rokovaniami a zabezpečiť, aby sa o týchto pozíciách diskutovalo a boli známe ex ante a zabezpečiť následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení a ich kontrole; navrhuje, aby na účasť na tomto dialógu boli pozvané príslušné európske inštitúcie, členské štáty a v prípade potreby vedúci predstavitelia dotknutých medzinárodných organizácií; domnieva sa, že povaha (verejný alebo neverejný) a periodicita tohto dialógu by boli stanovené pragmatickým spôsobom; zastáva názor, že je takisto potrebná aktívna účasť národných parlamentov na ich príslušných úrovniach prostredníctvom kontroly pozícií zástupcov členských štátov;
   domnieva sa, že tieto podrobnejšie usmernenia by mohli dopĺňať proaktívne usmerňovacie uznesenia, ktoré prijme Európsky parlament s vhodnou periodicitou, v ktorých by spresnil svoje názory na všeobecné politické smerovanie;
   domnieva sa, že v otázkach, v ktorých je Európsky parlament spoluzákonodarcom s Radou, by tento dialóg slúžil na vymedzenie mandátu pre rokovania, ktorý by zjednocoval európske pozície na základe legislatívnych opatrení prijatých väčšinou štátov alebo by zabraňoval nesúladu s právnymi predpismi, ktoré sa prijímajú v príslušnom období;
   vyzýva európskych predstaviteľov, aby osobitnú pozornosť v rámci medzinárodných rokovaní venovali súdržnosti a konzistentnosti medzinárodných požiadaviek/noriem a záväzných prijatých právnych predpisov EÚ, a súladu s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni;
   žiada posilnenie zodpovednosti Komisie voči Európskemu parlamentu prostredníctvom zefektívnenia procesu stanovenia pozícií EÚ na zasadnutiach skupiny G20 v oblastiach politiky týkajúcich sa zamestnanosti, energetiky, obchodu, rozvoja a boja proti korupcii;
   naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dodržiavali ustanovenia lojálnej spolupráce;
   vyzýva členské štáty, aby akceptovali zastúpenie bankovej únie v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu;
   vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu zahrnula vonkajší rozmer hospodárskej a finančnej regulácie, t. j. prácu v medzinárodných finančných inštitúciách, a aby s cieľom posilniť vnútornú súdržnosť politík vytvorila pracovnú skupinu pre globálnu správu ekonomických záležitostí a finančné inštitúcie;
   berie na vedomie iniciatívu Komisie na pokrok pri vytváraní jednotného zastúpenia eurozóny v MMF; domnieva sa, že to treba urobiť bez toho, aby bol dotknutý dlhodobý cieľ vytvorenia jedného obvodu v Európskej únii;
   pripomína, že podľa protokolu č. 14 k zmluve je užšia koordinácia medzi členskými štátmi eurozóny v zodpovednosti euroskupiny, ktorej povaha je dočasná a neformálna pokým sa euro nestane menou všetkých členských štátov Únie, domnieva sa, že úroveň transparentnosti a zodpovednosti Euroskupiny by sa mohli zlepšiť; zastáva názor, že v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012(8) , ktoré určuje dodatočné odporúčania týkajúce sa bankovej, hospodárskej, fiškálnej a politickej únie, by sa malo nájsť formálnejšie a trvalejšie riešenie; pripomína, že nezávislosť úlohy komisára pre hospodárske a menové veci sa musí posilniť, a to spolu so silným mechanizmom zodpovednosti voči Európskemu parlamentu a Rade;
   domnieva sa, okrem samotného prípadu MMF, by sa v nasledujúcich rokoch malo realizovať postupné zefektívňovanie zastúpenia EÚ, najprv prostredníctvom posilnenej koordinácie a neskôr, na základe vyhodnotenia situácie, prostredníctvom zjednotenia kresiel; domnieva sa, že členstvo v týchto organizáciách a orgánoch by sa malo prideľovať v súlade s príslušnými právomocami inštitúcií EÚ a európskych orgánov dohľadu (ESA), Rady/ Euroskupiny, ako aj vnútroštátnych orgánov; domnieva sa, že EÚ by zároveň mala pracovať na fungovaní týchto organizácií a orgánov s cieľom odkloniť sa od konsenzu v prospech systému hlasovania váženou väčšinou;
   zdôrazňuje, že je povinnosťou Komisie, Rady alebo prípadne Euroskupiny posilňovať koordináciu prostredníctvom prípravných schôdzí; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mali vytvoriť nové ad hoc pracovné skupiny Rady podľa vzoru Hospodárskeho a finančného výboru (HFV), pracovnej skupiny pre MMF (SCIMF), pracovnej skupiny pre Euroskupinu (EWG) a Výboru pre hospodársku politiku (VHP);
   žiada dôkladné posúdenie dvoch samostatných kresiel v súčasnosti pridelených predsedníctvam Európskej rady a Komisie na zasadnutiach skupiny G20 s cieľom určiť, do akej miery tento model znižuje vonkajšiu dôveryhodnosť EÚ, najmä vzhľadom na existenciu jednotného trhu s finančnými službami; domnieva sa, že s cieľom podporovať zbližovanie členských štátov zastúpených jednotlivo sú možné rôzne zlepšenia, ktoré by mali pomôcť dosiahnuť účinnú koordináciu pred uskutočnením stretnutí a podporovať na stretnutiach silný európsky hlas;
   vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby presadzovali plán na vytvorenie Svetovej finančnej organizácie, podľa vzoru de Larosièrovej správy, so širokým mandátom, právomocami vydávať odporúčania, rokovať o minimálnych záväzných normách, viacstranných mechanizmoch urovnávania sporov a prípadne aj sankciách; je presvedčený, že skúsenosti, najmä v odvetví obchodu prostredníctvom WTO, by sa mohli využiť na vytvorenie uvedeného multilaterálneho mechanizmu urovnávania sporov; zdôrazňuje, že navrhované organizácie by mali podliehať najprísnejším normám transparentnosti a zodpovednosti;
   zastáva názor, že Komisii by sa mal poskytnúť jednoznačný mandát podporovať nový impulz na podporu multilateralizmu v oblasti finančnej, menovej a regulačnej medzinárodnej spolupráce;
   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky finančné legislatívne návrhy EÚ dopĺňali opatrenia na celosvetovej úrovni;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 41.
(2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 66.
(3) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 51.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2001, s. 43).
(7) Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Finančná akčná skupina (FATF) a Svetová obchodná organizácia (WTO) majú tiež za úlohu tvorbu pravidiel; Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) zohráva významnú úlohu v globálnom riadení hospodárstva; Africká rozvojová banka (ADB), Ázijská rozvojová banka (ADB), Karibská rozvojová banka (CD), Západoafrická rozvojová banka (WADB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation (IIC)), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojová banka Rady Európy (CEB), skupina Svetovej banky, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA), Medzinárodná finančná korporácia (IFC) a Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA) podporujú financovanie rozvojovej spolupráce.
(8) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 48).

Posledná úprava: 12. január 2018Právne oznámenie