Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(1) (ďalej len „smernica o ochrane údajov“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(3), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/520/ES z 26. júla 2000 (rozhodnutie o bezpečnom prístave),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. novembra 2013 o obnovení dôvery v toky údajov medzi EÚ a USA (COM(2013)0846),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. novembra 2013 o fungovaní systému bezpečného prístavu z pohľadu občanov EÚ a spoločností usadených v EÚ (COM(2013)0847) (oznámenie o bezpečnom prístave),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner (EU:C:2015:650),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. novembra 2015 o prenose osobných údajov z EÚ do Spojených štátov amerických podľa smernice 95/46/ES v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-362/14 (Schrems) (COM(2015)0566),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 o dôsledkoch rozsudku vo veci Schrems z 3. februára 2016,

–  so zreteľom na zákon o súdnych prostriedkoch nápravy z roku 2015, ktorý prezident Obama svojím podpisom uzákonil 24. februára 2016 (H.R.1428),

–  so zreteľom na americký zákon o slobode z roku 2015(5),

–  so zreteľom na reformy signálového spravodajstva USA stanovené v politickej smernici prezidenta č. 28 (PPD-28)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 29. februára 2016 s názvom Transatlantické toky údajov: obnovenie dôvery prostredníctvom silných záruk (COM(2016)0117),

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 č. 01/2016 z 13. apríla 2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti ochrany súkromia medzi EÚ a USA,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(7), a na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ(8),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems proti Data Protection Commissioner zrušil platnosť rozhodnutia o bezpečnom prístave a ozrejmil, že primeraná úroveň ochrany v tretej krajine sa má chápať ako „v podstate rovnocenná“ úrovni ochrany zaručenej v rámci Únie, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné ukončiť rokovania o ochrane súkromia medzi EÚ a USA, aby sa zabezpečila právna istota v súvislosti s tým, ako by sa mali osobné údaje z EÚ prenášať do USA;

B.  keďže „chrániť údaje“ znamená chrániť ľudí, ktorých sa spracúvané informácie týkajú, a keďže takáto ochrana je jedným zo základných práv, ktoré sú uznané Úniou (článok 8 Charty základných práv a článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

C.  keďže ochrana osobných údajov, rešpektovanie súkromného života a komunikácie, právo na bezpečnosť, právo prijímať a rozširovať informácie a sloboda podnikania sú základné práva, ktoré sa majú dodržiavať a vyvažovať;

D.  keďže pri skúmaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah platných pravidiel v danej krajine odvodených od jej domáceho práva alebo jej medzinárodných záväzkov, ako aj postupy navrhnuté na zabezpečenie súladu s týmito pravidlami, keďže podľa článku 25 ods. 2 smernice o ochrane údajov musí zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie sa nesmie týkať iba právnych predpisov a postupov súvisiacich s ochranou osobných údajov na obchodné a súkromné účely, ale musí tiež zahŕňať všetky aspekty rámca uplatniteľného na danú krajinu alebo odvetvie, najmä (nie však výlučne) presadzovanie práva, vnútroštátnu bezpečnosť a dodržiavanie základných práv;

E.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú najrýchlejšie rastúcim odvetvím hospodárstva EÚ a čoraz viac závisia od voľného toku údajov; keďže MSP predstavovali 60 % spoločností, ktoré sa spoliehali na dohodu o bezpečnom prístave, ktorá im umožňovala využívať zjednodušené a nákladovo efektívne postupy zhody;

F.  keďže hospodárstva USA a EÚ predstavujú viac ako 50 % svetového HDP, 25 % svetového vývozu a vyše 30 % svetového dovozu; keďže hodnota hospodárskych vzťahov medzi EÚ a USA je najvyššia na svete, pričom celkový objem transatlantického obchodu v roku 2014 mal hodnotu 1,09 bilióna USD a v porovnaní s ním dosahoval celkový objem obchodu USA s Kanadou hodnotu 741 miliárd USD a s Čínou 646 miliárd USD;

G.  keďže cezhraničné toky údajov medzi USA a Európou sú najväčšie na svete – o 50 % väčšie ako toky údajov medzi USA a Áziou a takmer dvojnásobne väčšie ako toky údajov medzi USA a Latinskou Amerikou – a keďže prenos a výmena osobných údajov sú základným prvkom podopierajúcim úzke väzby medzi EÚ a USA v obchodných činnostiach a v oblasti presadzovania práva;

H.  keďže vo svojom stanovisku č. 01/2016 pracovná skupina zriadená podľa článku 29 privítala výrazné zlepšenia, ktoré prináša ochrana súkromia medzi EÚ a USA v porovnaní rozhodnutím o bezpečnom prístave, najmä doplnenie kľúčových vymedzení pojmov, mechanizmov na zabezpečenie dohľadu nad zoznamom ochrany súkromia, ako aj aktuálne povinné vonkajšie a vnútorné kontroly zhody, a keďže pracovná skupina tiež vyjadrila vážne obavy týkajúce sa obchodných aspektov aj prístupu verejných orgánov k údajom prenášaným v rámci mechanizmu ochrany súkromia;

I.  keďže Andorra, Argentína, Kanada, Faerské ostrovy, Guernsey, ostrov Man, Jersey, Uruguaj, Izrael, Švajčiarsko a Nový Zéland boli doteraz uznané ako krajiny/územia poskytujúce primeranú úroveň ochrany údajov a bol im poskytnutý zvýhodnený prístup na trh EÚ;

1.  víta úsilie, ktoré Komisia a administratíva USA vynaložili v záujme dosiahnutia výrazných zlepšení v rámci mechanizmu ochrany súkromia v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, najmä doplnenie kľúčových vymedzení pojmov ako „osobné údaje“, „spracovanie“ a „prevádzkovateľ“, mechanizmy na zabezpečenie dohľadu nad zoznamom ochrany súkromia, ako aj aktuálne povinné vonkajšie a vnútorné kontroly zhody,

2.  vyzdvihuje naďalej rozhodujúci význam transatlantických vzťahov pre oboch partnerov; zdôrazňuje, že v rámci komplexného riešenia medzi USA a EÚ by sa malo rešpektovať právo na ochranu údajov a právo na súkromie; pripomína, že jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana osobných údajov, a to aj pri ich presune k jej hlavnému partnerovi v oblasti medzinárodného obchodu;

3.  trvá na tom, že ochrana súkromia medzi EÚ a USA musí byť v súlade s primárnym a sekundárnym právom a relevantnými rozsudkami Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva;

4.  poznamenáva, že v prílohe VI (list Roberta S. Litta z kancelárie riaditeľa národnej spravodajskej služby (ODNI)) sa objasňuje, že podľa politickej smernice prezidenta č. 28 (ďalej len „PPD-28“) sa v šiestich prípadoch aj naďalej povoľuje hromadný zber osobných údajov a komunikácií osôb, ktoré nie sú občanmi USA; poukazuje na to, že takýto hromadný zber má byť len „maximálne cielený“ a „zmysluplný“, čo nespĺňa prísnejšie kritériá nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa charty;

5.  pripomína tiež, že právna istota, najmä jasné a jednotné pravidlá, sú kľúčovým prvkom pre rozvoj a rast podnikov, predovšetkým v prípade MSP, aby sa tak zabezpečilo, že nebudú vystavené právnej neistote a nebudú znášať závažné dôsledky z hľadiska ich fungovania a schopnosti obchodovať naprieč Atlantikom;

6.  víta skutočnosť, že v rámci ochrany súkromia medzi EÚ a USA sa zaviedol mechanizmus právnej nápravy pre jednotlivcov; vyzýva Komisiu a administratívu USA, aby riešili súčasnú zložitosť postupu s cieľom sprehľadniť ho a zefektívniť;

7.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o jednoznačnosť, pokiaľ ide o právne vymedzenie „písomných záruk“ zo strany USA;

8.  víta vymenovanie ombudsmana v rámci ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý bude spolupracovať s nezávislými orgánmi s cieľom poskytnúť odpovede dozorným orgánom EÚ, ktoré sprostredkujú individuálne žiadosti týkajúce sa vládneho sledovania; domnieva sa však, že táto nová inštitúcia nie je dostatočne nezávislá a neboli jej zverené dostatočné právomoci na účinný výkon a presadzovanie jej povinností;

9.  víta významnú úlohu, ktorá orgánom na ochranu údajov členských štátov v rámci ochrany súkromia medzi EÚ a USA pripadla v oblasti vyšetrovania a preskúmavania žiadostí týkajúcich sa ochrany osobných údajov podľa Charty základných práv Európskej únie, ako aj pri pozastavovaní prenosov údajov, a tiež povinnosť vyriešiť takéto sťažnosti uloženú ministerstvu obchodu USA;

10.  uznáva, že ochrana súkromia medzi EÚ a USA je súčasťou širšieho dialógu medzi EÚ a tretími krajinami vrátane USA týkajúceho sa ochrany údajov, obchodu, bezpečnosti a súvisiacich práv a cieľov v spoločnom záujme; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby spoločne pracovali na vytváraní a neustálom zlepšovaní funkčných spoločných medzinárodných rámcov a na vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré povedú k naplneniu týchto záujmov;

11.  trvá na tom, že právna istota, pokiaľ ide o prenos osobných údajov medzi EÚ a USA, je nevyhnutným predpokladom dôvery spotrebiteľov, rozvoja transatlantického obchodu a spolupráce v oblasti presadzovania práva, a preto je z hľadiska účinnosti a dlhodobého vykonávania nástrojov umožňujúcich takéto prenosy absolútne nevyhnutné, aby tieto nástroje boli v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zrealizovala odporúčania, ktoré pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vyjadrila vo svojom stanovisku č. 01/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti ochrany súkromia medzi EÚ a USA;

13.  vyzýva Komisiu, aby si splnila povinnosť vyplývajúcu z rámca ochrany súkromia medzi EÚ a USA, t. j. aby pravidelne vykonávala rozsiahle preskúmanie svojho rozhodnutia o primeranosti a jeho právneho zdôvodnenia, najmä vzhľadom na nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa začne uplatňovať o dva roky;

14.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na súčasné nedostatky mechanizmu ochrany súkromia pokračovala v dialógu s administratívou USA s cieľom dohodnúť ďalšie zlepšenia;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (2) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60. (3) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89. (5) https://www.congress.gov/114/plaws/publ23/PLAW-114publ23.pdf (6) https://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/01/17/presidential-policy-directive-signals-intelligence-activities (7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0388.