Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009, a najmä na jej články 20, 21, 23 a 31,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2014 s názvom Násilie páchané na ženách(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(3), v ktorej je vymedzené a odsúdené obťažovanie a sexuálne obťažovanie,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ (Estónska, Bulharska a Rakúska) z júla 2017 o rovnosti medzi ženami a mužmi,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z roku 1993,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach Organizácie Spojených národov Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015), ako aj na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(4) (smernica o právach obetí),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí na pracovisku (2007) medzi Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC/CES), konfederáciou BUSINESSEUROPE, asociáciou UEAPME a strediskom CEEP,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. Práca orgánov pre rovnosť oznamujúca novú stratégiu Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti (The Persistence of Discrimination, Harassment and Inequality for Women. The work of equality bodies informing a new European Commission Strategy for Gender Equality) uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu(5), najmä na jeho články 2 a 40, a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(7), z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(8), z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(9), z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(10), z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(11) a sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty z novembra 2013 a z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(13), z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(14) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(15),

–  so zreteľom na článok 12a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie,

–  so zreteľom na príručku pre poslancov Európskeho parlamentu s názvom Žiadne obťažovanie na pracovisku, ktorá bola vydaná v septembri 2017, ako aj na akčný plán administratívy Európskeho parlamentu k tejto dôležitej otázke,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a v Charte základných práv, ktorú sa EÚ zaviazala začleniť do všetkých svojich činností;

B.  keďže EÚ je spoločenstvom hodnôt, založeným na demokracii, zásade právneho štátu a základných právach, ktoré sú zakotvené v jej základných zásadách a cieľoch v prvých článkoch Zmluvy o EÚ a v kritériách pre členstvo v EÚ;

C.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v práve EÚ ako akákoľvek forma nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy, ku ktorému dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie(16);

D.  keďže sexuálne obťažovanie je formou násilia voči ženám a dievčatám a najextrémnejšou formou diskriminácie z dôvodu pohlavia, ktorá ešte stále pretrváva; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % sú muži; keďže podľa štúdie FRA z roku 2014 v rámci celej EÚ s názvom Násilie páchané na ženách zažila každá tretia žena v dospelosti fyzické alebo sexuálne násilie; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú určitú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu; keďže 20 % mladých žien (vo veku od 18 do 29 rokov) v EÚ-28 sa stretlo s kybernetickým obťažovaním; keďže každá desiata žena bola vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaná prostredníctvom nových technológií;

E.  keďže značná časť prípadov sexuálneho obťažovania a šikanovania úradom nie je nahlásená, pretože o tejto otázke pretrváva pomerne nízke spoločenské povedomie a vzhľadom na nedostatočné prostriedky na podporu obetí, ako aj predstavu, že ide o citlivú otázku pre spoločnosť, a to i napriek existencii formálnych postupov na boj s týmto javom na pracovisku a v iných oblastiach;

F.  keďže sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku je záležitosťou bezpečnosti a ochrany zdravia a ako také by sa malo riešiť a malo by sa mu predchádzať;

G.  keďže diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je podľa práva EÚ zakázaná;

H.  keďže sexuálne násilie a obťažovanie sú v rozpore so zásadou rodovej rovnosti a rovnakého zaobchádzania a predstavujú diskrimináciu na základe pohlavia, a sú preto zakázané v zamestnaní vrátane prístupu k zamestnaniu, odbornej prípravy a kariérneho postupu;

I.  keďže pretrvávanie rodových stereotypov, sexizmu, sexuálneho obťažovania a zneužívania je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným problémom, pričom zahŕňa obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie, a keďže má fyzické, sexuálne, emocionálne a psychologické dôsledky pre obeť; keďže nerovnomerné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami, rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti offline aj online sú hlavnými príčinami všetkých foriem násilia páchaného na ženách a viedli k dominantnému postaveniu mužov nad ženami, diskriminácii žien a k bráneniu v ich plnom rozvoji;

J.  keďže definícia násilia voči ženám vypracovaná Pekinskou akčnou platformou zahŕňa okrem iného fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ku ktorému dochádza v rámci celej spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a inde(17);

K.  keďže v smernici o právach obetí sa rodovo motivované násilie chápe ako forma diskriminácie a porušenie základných slobôd obete a zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, násilné sexuálne delikty (vrátane znásilnenia, sexuálneho násilia alebo obťažovania), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a takzvané trestné činy spáchané v mene cti; keďže ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím(18);

L.  keďže právo EÚ od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili zriadenie orgánu pre rovnosť, ktorý bude poskytovať nezávislú pomoc obetiam obťažovania a sexuálneho obťažovania, vykonávať nezávislé prieskumy, uverejňovať nezávislé správy a vydávať odporúčania v oblasti zamestnania a odbornej prípravy, v rámci prístupu k tovaru a službám a ich poskytovania, a pre samostatne zárobkovo činné osoby;

M.  keďže obťažovanie a zneužívanie páchané najmä mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným problémom, pričom zahŕňa obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti;

N.  keďže rodová rovnosť je zodpovednosťou všetkých jednotlivcov v spoločnosti a vyžaduje si aktívny prínos žien aj mužov; keďže orgány by sa mali zaviazať, že budú rozvíjať vzdelávacie a informačné kampane zamerané na mužov a mladšie generácie s cieľom zapájať mužov a chlapcov ako partnerov, postupne predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a odstraňovať ich a podporovať ženy alebo posilňovať ich postavenie;

O.  keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené voči rodovo motivovanému násiliu, sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v dôsledku odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch; keďže systémy súdnictva neposkytujú ženám dostatočnú podporu; keďže v mnohých prípadoch rodovo motivovaného násilia obeť páchateľov pozná a často je od nich závislá, čo len zvyšuje jej strach nahlásiť násilný čin;

P.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len 15 z nich ho ratifikovalo; keďže pristúpenie EÚ k tomuto dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti ratifikovať ho na vnútroštátnej úrovni; keďže v článku 40 Istanbulského dohovoru sa stanovuje, že strany dohovoru prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie, aby akákoľvek forma nechceného verbálneho, neverbálneho alebo fyzického konania sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby najmä vytváraním zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia podliehala trestnoprávnej alebo inej právnej sankcii;

Q.  keďže násilie a obťažovanie v politickom živote je neprimerane zamerané na ženy; keďže takéto násilie je porušením ľudských práv a základných slobôd vrátane povinnosti zabezpečiť, aby sa ženy mohli slobodne podieľať na politickom zastúpení;

R.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v článku 12a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie;

S.  keďže sexuálne obťažovanie alebo sexistické správanie nie je neškodné a keďže banalizovanie sexuálneho obťažovania alebo sexuálneho násilia používaním zľahčujúceho jazyka odzrkadľuje sexistické postoje voči ženám a signalizuje kontrolu a moc vo vzťahu medzi mužmi a ženami, čo má vplyv na dôstojnosť žien, ich nezávislosť a slobodu;

T.  keďže Európsky parlament vytvoril na svojej pôde osobitné štruktúry a vnútorné pravidlá na riešenie problému sexuálneho obťažovania, a to poradný výbor zaoberajúci sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu, zatiaľ čo poradný výbor pre prevenciu obťažovania na pracovisku sa zameriava na iné formálne postupy týkajúce sa zamestnancov administratívy Európskeho parlamentu a politických skupín s cieľom posúdiť možné prípady a zamedziť sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu;

U.  keďže politici ako volení zástupcovia občanov majú zásadnú zodpovednosť ísť pozitívnym príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v spoločnosti;

Nulová tolerancia a boj proti sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu v EÚ

1.  rozhodne odsudzuje všetky formy sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto činy sa až príliš jednoducho tolerujú, hoci v skutočnosti predstavujú systémom dané porušovanie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký trestať; zdôrazňuje, že s beztrestnosťou treba skoncovať, a to tým, že sa zaručí stíhanie páchateľov;

2.  trvá na účinnom vykonávaní existujúceho právneho rámca na riešenie problému sexuálneho obťažovania a zneužívania a zároveň nabáda členské štáty EÚ, ako aj verejné a súkromné spoločnosti, aby prijali ďalšie opatrenia na účinnú prevenciu sexuálneho obťažovania na pracovisku a inde a na skoncovanie s ním; zdôrazňuje, že by sa mali dodržiavať osobitné právne postupy zavedené s cieľom riešiť prípady sexuálneho obťažovania na pracovisku;

3.  víta iniciatívy, ako je hnutie #MeToo, ktoré sú zamerané na oznamovanie prípadov sexuálneho obťažovania žien a násilia voči nim; dôrazne podporuje všetky ženy a dievčatá, ktoré sa zúčastnili na tejto kampani, vrátane tých, ktoré oznámili páchateľov;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primerane monitorovali správne vykonávanie smerníc EÚ, ktorými sa zakazuje rodovo motivované a sexuálne obťažovanie, a aby zabezpečili, aby členské štáty EÚ posilnili kapacitu ľudských zdrojov orgánov pre rovnosť vykonávajúcich dohľad v oblasti diskriminácie a aby zaistili, aby tieto orgány dostali jasný mandát a náležité prostriedky na pokrytie troch oblastí, ktorými sú zamestnanie, samostatná zárobková činnosť a prístup k tovaru a službám;

5.  vyzýva Komisiu, aby posudzovala, porovnávala a vymieňala si existujúce najlepšie postupy v oblasti boja proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a aby šírila výsledky tohto posudzovania, pokiaľ ide o účinné opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať na podporu podnikov, sociálnych partnerov a organizácií zapojených do odborného vzdelávania, s cieľom predchádzať všetkým formám rodovej diskriminácie, najmä pokiaľ ide o obťažovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku;

6.  zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov, pokiaľ ide o odhodlanie k zmene a odstráneniu všetkých foriem obťažovania a sexuálneho násilia prostredníctvom boja proti okolnostiam a štruktúram, ktoré umožňujú – hoci len pasívne – správanie vedúce k obťažovaniu, ako aj boja proti akémukoľvek nevhodnému správaniu; vyzýva členské štáty, aby aktívne zapájali mužov do informačných a preventívnych kampaní;

7.  domnieva sa, že medzi kľúčové opatrenia na boj proti sexuálnemu obťažovaniu patrí riešenie problémov nedostatočného oznamovania a sociálnej stigmatizácie, stanovenie postupov týkajúcich sa zodpovednosti na pracovisku, aktívne zapojenie mužov a chlapcov do prevencie násilia a prijímanie opatrení proti novým formám násilia, napríklad v kybernetickom priestore;

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že obťažovanie žien na internete a v sociálnych médiách, ktoré zahŕňa nevyžiadaný kontakt, tzv. trollovanie a kybernetické šikanovanie, sexuálne obťažovanie a vyhrážanie sa znásilnením a smrťou, sa v našej digitálnej spoločnosti stáva čoraz častejším, čo zároveň vedie k novým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, akými sú kybernetické šikanovanie, kybernetické obťažovanie, používanie ponižujúcich obrázkov na internete a šírenie súkromných fotografií a videí na sociálnych médiách bez súhlasu zúčastnených osôb;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby sa mechanizmy financovania programov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách mohli využívať na zvyšovanie informovanosti a na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú násilím páchaným na ženách vrátane sexuálneho obťažovania;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili ratifikáciu Istanbulského dohovoru; žiada členské štáty, aby ho v plnej miere vykonávali, a to aj vytvorením systému zhromažďovania rozčlenených údajov, ktoré budú zahŕňať aj údaje rozčlenené podľa veku a pohlavia páchateľov a vzťahu medzi páchateľom a obeťou, ako aj sexuálne obťažovanie;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia predložila komplexnú stratégiu EÚ na boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho obťažovania a sexuálneho zneužívania žien a dievčat;

12.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia o určení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) ako oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

13.  požaduje lepšie začlenenie žien do rozhodovacích procesov, odborových zväzov a vyšších pozícií v organizáciách vo verejnom alebo v súkromnom sektore; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne s mimovládnymi organizáciami, so sociálnymi partnermi a s orgánmi pre rovnosť výrazne zintenzívnili opatrenia na zvýšenie informovanosti o právach obetí sexuálneho obťažovania a diskriminácie z dôvodu pohlavia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy presadzovali informovanosť v oblasti sexuálneho obťažovania a podporovali a nabádali ženy, aby takéto prípady bezodkladne nahlasovali;

14.  zdôrazňuje dôležitosť špecializovanej odbornej prípravy a kampaní na zvyšovanie informovanosti o existujúcich formálnych postupoch oznamovania sexuálneho obťažovania na pracovisku a o právach obetí, čím sa presadzuje zásada dôstojnosti na pracovisku a podporuje prístup nulovej tolerancie ako norma;

Sexuálne obťažovanie v parlamentoch vrátane Európskeho parlamentu

15.  dôrazne odsudzuje prípady sexuálneho obťažovania, ktoré boli odhalené v médiách, a vyjadruje rozhodnú podporu obetiam sexuálneho obťažovania a zneužívania; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa inštitúcie EÚ – ak chcú byť brané vážne – rázne postavili proti akejkoľvek forme rodovej diskriminácie alebo akýmkoľvek krokom, ktoré bránia rodovej rovnosti;

16.  víta skutočnosť, že na základe rozhodnutia Predsedníctva zo 14. apríla 2014 Európsky parlament prijal nové pravidlá, ktoré zahŕňajú vytvorenie špecializovaných orgánov, napríklad poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami týkajúcimi sa akreditovaných asistentov poslancov a poslancov Európskeho parlamentu a prevenciou obťažovania na pracovisku, ako aj skôr vytvoreného poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami na obťažovanie a prevenciou obťažovania na pracovisku pre zamestnancov Európskeho parlamentu; s uspokojením berie na vedomie zavedenie podávania dôverných správ a začatie kampane na zvyšovanie informovanosti zameranej na boj proti sexuálnemu obťažovaniu v rámci Európskeho parlamentu; poznamenáva, že ostatné inštitúcie EÚ vytvorili podobné orgány;

17.  vyzýva predsedu Európskeho parlamentu a administratívu Európskeho parlamentu, aby:

18.  vyzýva všetkých kolegov, aby podporovali obete a nabádali ich k tomu, aby hovorili o prípadoch sexuálneho obťažovania a oznamovali ich prostredníctvom zlepšených formálnych postupov v rámci administratívy Európskeho parlamentu a/alebo polícii;

19.  vyjadruje odhodlanie prijať vnútorné pravidlá týkajúce sa oznamovania nekalých praktík s cieľom chrániť práva a záujmy oznamovateľov a poskytnúť primerané prostriedky nápravy v prípade neprimeraného a nespravodlivého zaobchádzania s nimi, pokiaľ ide o ich oznámenie;

20.  je veľmi znepokojený tým, že asistenti poslancov sa príliš často obávajú oznámiť prípady sexuálneho obťažovania, pretože doložka o strate dôvery v štatúte akreditovaných asistentov poslancov umožňuje ich prepustenie s veľmi krátkou výpovednou lehotou; požaduje, aby sa na procesoch prepúšťania zúčastňovali nezávislí experti spolu so zástupcami administratívy v záujme prijatia nestranného rozhodnutia;

21.  odporúča, aby európsky ombudsman každoročne poskytoval parlamentnej skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť údaje o sťažnostiach na nesprávne úradné postupy týkajúce sa rodovej rovnosti v Európskom parlamente, riadne zohľadňujúc rozhodnutie Európskeho parlamentu o pravidlách a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana;

22.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali situáciu v oblasti sexuálneho obťažovania a zneužívania vo svojich národných parlamentoch, prijali aktívne opatrenia na boj proti nemu a vykonávali a náležite presadzovali politiku rešpektu a dôstojnosti na pracovisku so zreteľom na poslancov a zamestnancov; vyzýva na monitorovanie vykonávania takejto politiky;

23.  žiada členské štáty, aby zabezpečili ochrannú podporu pre poslancov, ktorí komunikujú s verejnosťou, najmä pre tých, ktorí čelia sexuálnemu zneužívaniu a hrozbám násilia založeného na rodovej príslušnosti, a to aj na internete;

24.  vyzýva, aby sa výmeny najlepších postupov organizovali na všetkých úrovniach aj s inými inštitúciami a organizáciami, napríklad s OSN Ženy, Radou Európy, inštitúciami EÚ a so zainteresovanými stranami, ktoré sa podieľajú na presadzovaní rodovej rovnosti;

25.  vyzýva všetkých politikov, aby išli zodpovedne príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu v parlamentoch a mimo nich a boj proti nemu;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report (2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (3) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37. (4) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (5) https://rm.coe.int/168008482e (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329. (7) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138. (8) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53. (9) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26. (10) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 102. (11) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0451. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073. (14) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2. (15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402. (16) http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/your_rights/final_harassement_en.pdf (17) http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/platform/violence.htm (18) Pozri odôvodnenie 17 smernice o právach obetí.