skip to content

Správa súborov cookie na stránke Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Súbory cookie používame na skvalitnenie prehliadania našej internetovej stránky. Nepoužívame ich na získavanie osobných údajov ale iba pre potreby štatistiky prostredníctvom Google Analytics. Viac informácií o tom ako súbory cookie na vašom počítači vypnúť nájdete na www.aboutcookies.org.

Pokračovat
 
 
 

Ako funguje Európsky parlament

Európsky parlament je spôsobom svojho fungovania originálnym spojením dvoch tradičných prúdov európskeho parlamentarizmu: anglosaského a kontinentálneho.

Na základe nich bol vytvorený nový model parlamentarizmu, ktorý nemá na medzinárodnej úrovni obdobu. Zhromaždenie zasadá v polkruhovej miestnosti ako v kontinentálnych národných parlamentoch, ale poslanci môžu hovoriť zo svojich kresiel ako v britskej Snemovni ľudu.

Poslanci sa zoskupujú do parlamentných lavíc podľa politických skupín a nie podľa národných delegácií (v súčasnom EP je ich sedem a nezaradení tvoria skupinu nezávislých poslancov)

Európsky parlament je jedinou inštitúciou spoločenstva, ktorá zasadá a rokuje verejne. Diskusie, názory a rezolúcie zasadnutí sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Európsky parlament vytvára celkovo 751 poslancov, ktorí zastupujú viac ako sto politických strán v jednotlivých členských krajinách EÚ. Práve táto ich rôznorodosť a zároveň komplexnosť v zaradení do siedmich spoločných politických rodín je jednou z originalít fungovania parlamentného modelu EP.

Parlamentné výbory

Okrem rozdelenia EP podľa politických skupín sú poslanci rozdelení navyše do dvadsiatich stálych parlamentných výborov.

Rovnako, ako to býva zvykom i v kontinentálnych parlamentoch, ale v EP sa pripúšťa aj modifikácia vo forme dočasných výborov ako v anglosaských parlamentoch. Členovia výborov sú opätovne volení po dva a pol roku.

Popri stálych výboroch môže parlament vytvárať aj podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami (napr. slintavka, ľudská genetika a nové technológie modernej medicíny), alebo vyšetrovacie výbory, ktoré vyšetrujú prípady nesprávneho postupu inštitúcií Európskej únie v otázkach komunitárneho práva, ako napríklad v prípade tzv. choroby šialených kráv. Poslanci EP zasadajú v parlamentných výboroch a delegáciách buď ako riadni členovia alebo ako náhradníci.

Navyše EP vytvára i Spoločné parlamentné výbory, ktoré udržiavajú vzťahy s parlamentmi krajín, ktoré majú s Európskou úniou uzavreté asociačné dohody.

Európsky parlament má tri pracovné sídla. Má to svoje historické odôvodnenie. Poslanci EP zvyčajne zasadajú týždeň v bežnom mesiaci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, ktorý v histórii Spoločenstiev symbolizuje povojnové francúzsko-nemecké uzmierenie. Štrasburg si za svoje sídlo zvolila i Rada Európy a od roku 1952 sa v tomto alsaskom meste konali i čiastkové zasadania EP. Doplňujúce dvojdňové rokovania (zasadnutia výborov) sa konajú v Bruseli. Generálny sekretariát EP sídli zasa v Luxemburgu, ale z praktických dôvodov mnohí funkcionári a zamestnanci politických skupín EP pracujú v Bruseli.

Silné postavenie predsedu EP je v súlade s tradíciou kontinentálneho parlamentarizmu.

Predseda EP

Predseda Európskeho parlamentu reprezentuje parlament pri oficiálnych príležitostiach a v oblasti medzinárodných vzťahov, predsedá plenárnym zasadnutiam, zasadnutiam predsedníctva a konferencii predsedov. Riadi všetky činnosti parlamentu a jeho orgánov. Zastupuje parlament v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach.

Návrhy na posty predsedu, podpredsedov a kvestorov môžu byť predložené iba politickou skupinou, alebo najmenej štyridsiatimi poslancami, pričom by mala byť zohľadnená potreba spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov. Predseda parlamentu je volený na obdobie dva a pol roka s možnosťou obnovenia.

Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiacim orgánom Európskeho parlamentu a okrem predsedu a štrnástich podpredsedov ho tvoria piati kvestori, ktorí sú poradcami pre administratívne a finančné záležitosti vzťahujúce sa na členov a ich štatút. Kvestori majú pri hlasovaní iba poradné hlasy. Členovia predsedníctva sú volení na obdobie dva a pol roka. Predsedníctvo má kompetencie v oblasti rozhodovania o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov, vnútornej organizácie parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov, zostavenia predbežného rozpočtu parlamentu a pod.

Konferenciu predsedov tvoria predseda parlamentu a predsedovia politických skupín. Je riadiacim politickým orgánom parlamentu. Nezaradení poslanci spomedzi seba určia dvoch poslancov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach konferencie predsedov, ale bez hlasovacieho práva. Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu. Má na starosti riešenie vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami únie, s národnými parlamentmi členských štátov, záležitosti týkajúce sa vzťahov s nečlenskými štátmi a inštitúciami a organizáciami mimo Európskej únie. Konferencia predsedov je zodpovedná i za zloženie a pôsobnosť výborov, vyšetrovacích výborov, stálych delegácií a delegácií zriadených ad hoc. Vypracúva plán plenárnych zasadnutí, rozvrhuje činnosť parlamentných orgánov.