skip to content
 
 
 

Ako funguje Európsky parlament

Európsky parlament je spôsobom svojho fungovania originálnym spojením dvoch tradičných prúdov európskeho parlamentarizmu: anglosaského a kontinentálneho.

Na základe nich bol vytvorený nový model parlamentarizmu, ktorý nemá na medzinárodnej úrovni obdobu. Zhromaždenie zasadá v polkruhovej miestnosti ako v kontinentálnych národných parlamentoch, ale poslanci môžu hovoriť zo svojich kresiel ako v britskej Snemovni ľudu.

Poslanci sa zoskupujú do parlamentných lavíc podľa politických skupín a nie podľa národných delegácií (v súčasnom EP je ich sedem a nezaradení tvoria skupinu nezávislých poslancov)

Európsky parlament je jedinou inštitúciou spoločenstva, ktorá zasadá a rokuje verejne. Diskusie, názory a rezolúcie zasadnutí sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Európsky parlament vytvára celkovo 751 poslancov, ktorí zastupujú viac ako sto politických strán v jednotlivých členských krajinách EÚ. Práve táto ich rôznorodosť a zároveň komplexnosť v zaradení do siedmich spoločných politických rodín je jednou z originalít fungovania parlamentného modelu EP.

Parlamentné výbory

Okrem rozdelenia EP podľa politických skupín sú poslanci rozdelení navyše do dvadsiatich stálych parlamentných výborov.

Rovnako, ako to býva zvykom i v kontinentálnych parlamentoch, ale v EP sa pripúšťa aj modifikácia vo forme dočasných výborov ako v anglosaských parlamentoch. Členovia výborov sú opätovne volení po dva a pol roku.

Popri stálych výboroch môže parlament vytvárať aj podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami (napr. slintavka, ľudská genetika a nové technológie modernej medicíny), alebo vyšetrovacie výbory, ktoré vyšetrujú prípady nesprávneho postupu inštitúcií Európskej únie v otázkach komunitárneho práva, ako napríklad v prípade tzv. choroby šialených kráv. Poslanci EP zasadajú v parlamentných výboroch a delegáciách buď ako riadni členovia alebo ako náhradníci.

Navyše EP vytvára i Spoločné parlamentné výbory, ktoré udržiavajú vzťahy s parlamentmi krajín, ktoré majú s Európskou úniou uzavreté asociačné dohody.

Európsky parlament má tri pracovné sídla. Má to svoje historické odôvodnenie. Poslanci EP zvyčajne zasadajú týždeň v bežnom mesiaci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, ktorý v histórii Spoločenstiev symbolizuje povojnové francúzsko-nemecké uzmierenie. Štrasburg si za svoje sídlo zvolila i Rada Európy a od roku 1952 sa v tomto alsaskom meste konali i čiastkové zasadania EP. Doplňujúce dvojdňové rokovania (zasadnutia výborov) sa konajú v Bruseli. Generálny sekretariát EP sídli zasa v Luxemburgu, ale z praktických dôvodov mnohí funkcionári a zamestnanci politických skupín EP pracujú v Bruseli.

Silné postavenie predsedu EP je v súlade s tradíciou kontinentálneho parlamentarizmu.

Predseda EP

Predseda Európskeho parlamentu reprezentuje parlament pri oficiálnych príležitostiach a v oblasti medzinárodných vzťahov, predsedá plenárnym zasadnutiam, zasadnutiam predsedníctva a konferencii predsedov. Riadi všetky činnosti parlamentu a jeho orgánov. Zastupuje parlament v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach.

Návrhy na posty predsedu, podpredsedov a kvestorov môžu byť predložené iba politickou skupinou, alebo najmenej štyridsiatimi poslancami, pričom by mala byť zohľadnená potreba spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov. Predseda parlamentu je volený na obdobie dva a pol roka s možnosťou obnovenia.

Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiacim orgánom Európskeho parlamentu a okrem predsedu a štrnástich podpredsedov ho tvoria piati kvestori, ktorí sú poradcami pre administratívne a finančné záležitosti vzťahujúce sa na členov a ich štatút. Kvestori majú pri hlasovaní iba poradné hlasy. Členovia predsedníctva sú volení na obdobie dva a pol roka. Predsedníctvo má kompetencie v oblasti rozhodovania o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov, vnútornej organizácie parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov, zostavenia predbežného rozpočtu parlamentu a pod.

Konferenciu predsedov tvoria predseda parlamentu a predsedovia politických skupín. Je riadiacim politickým orgánom parlamentu. Nezaradení poslanci spomedzi seba určia dvoch poslancov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach konferencie predsedov, ale bez hlasovacieho práva. Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu. Má na starosti riešenie vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami únie, s národnými parlamentmi členských štátov, záležitosti týkajúce sa vzťahov s nečlenskými štátmi a inštitúciami a organizáciami mimo Európskej únie. Konferencia predsedov je zodpovedná i za zloženie a pôsobnosť výborov, vyšetrovacích výborov, stálych delegácií a delegácií zriadených ad hoc. Vypracúva plán plenárnych zasadnutí, rozvrhuje činnosť parlamentných orgánov.