skip to content

Správa súborov cookie na stránke Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Súbory cookie používame na skvalitnenie prehliadania našej internetovej stránky. Nepoužívame ich na získavanie osobných údajov ale iba pre potreby štatistiky prostredníctvom Google Analytics. Viac informácií o tom ako súbory cookie na vašom počítači vypnúť nájdete na www.aboutcookies.org.

Pokračovat
 
 
 

Činnosť Európskeho parlamentu

Pod činnosťou Európskeho parlamentu rozumieme predovšetkým jeho rokovaciu procedúru, čiže prácu výborov, schôdze politických skupín a plenárnych zasadnutí.

Na uľahčenie kontaktov s Európskou komisiou a radou Európskej únie sa výbory EP zvyčajne schádzajú na dva týždne v mesiaci v Bruseli. Tretí týždeň je vyhradený pre schôdze politických skupín v metropole únie a štvrtý plenárnym zasadnutiam v Štrasburgu. Okrem toho sa Európsky parlament schádza i na dodatočných dvojdňových plenárnych zasadnutiach v Bruseli.

Generálny sekretariát EP má sídlo v Luxemburgu, ale niektoré jeho oddelenia z praktických dôvodov pracujú v Bruseli.

Práca Európskeho parlamentu prebieha zvyčajne takto:

  • Príslušný parlamentný výbor poverí svojho vymenovaného spravodajcu vypracovaním správy výboru k pripravovanému návrhu Komisie
  • Spravodajca predloží výboru svoj návrh správy na diskusiu
  • Po posúdení návrhu správy nasleduje hlasovanie, prípadne je návrh zmenený
  • Až výborom odsúhlasená správa je následne prerokovaná v pléne. Plénom môže byť opäť zmenená a až tak postúpená na hlasovanie. Väčšinovým hlasovaním v pléne potom parlament zaujme stanovisko k predkladanej veci

Návrhy "eurozákonov" (smerníc a nariadení) pochádzajú zvyčajne od Európskej komisie a musí sa k nim vysloviť parlament, ktorý má právo navrhovať Komisii zmeny. Takýto postup pri prijímaní zákonov môže vyžadovať až tri čítania v parlamente, ako napr. pri riadnom legislatívnom postupe.

Okrem prijímania legislatívnych návrhov a rozpočtu skúmajú členovia Európskeho parlamentu aj prácu Európskej komisie a Rady Európskej únie tak, že na plenárnych zasadnutiach kladú členom komisie a rady ústne otázky alebo otázky o aktuálnych problémoch (tzv. interpelácie).

Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti. Politickú skupinu musí tvoriť minimálne 25 poslancov, ktorí boli zvolení aspoň v jednej pätine členských štátov. Poslanec môže byť členom iba jednej politickej skupiny.

Politické skupiny vykonávajú svoju činnosť ako súčasť činnosti únie. Majú k dispozícii sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky, pričom predsedníctvo stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov. Súčasťou pravidiel sú aj administratívne a finančné postupy v prípade rozpustenia politickej skupiny.

Predsedníctvo rozhoduje aj o postavení a právach nezávislých poslancov, poskytne im sekretariát, stanoví pravidlá týkajúce sa poskytovania, čerpania a auditu príspevkov.

Politické skupiny sa stretávajú týždeň pred plenárnym zasadaním parlamentu. Na týchto stretnutiach, ktoré sa obvykle konajú v Bruseli, sa predstavitelia jednotlivých národných delegácií v každej skupine snažia priblížiť svoje stanoviská s cieľom vypracovať konečnú pozíciu, ktorú budú potom obhajovať pred plénom počas diskusií aj hlasovania.

Tento cieľ sa nie vždy dosiahne a niekedy sa stane, že národné delegácie tej istej politickej skupiny hlasujú rozdielne.

Parlamentné diskusie (debaty)

Podstatná časť plenárnych zasadnutí EP sa venuje skúmaniu návrhov a diskusii o správach vypracovaných parlamentnými výbormi, resp. ich spravodajcami, ak sa s jeho návrhmi príslušný výbor stotožnil. Správy sa zvyčajne plénu predkladajú podľa tematických okruhov ako napríklad: Európa a občania, nové technológie, spoločná poľnohospodárska politika, atď.

Počas pracovného dňa plenárneho zasadnutia EP je vopred vymedzený čas na hlasovanie. Ak poslanci absentujú pri parlamentných diskusiách, zvyčajne sa do rokovacej sály vracajú na vopred stanovený čas, aby uplatnili svoje hlasovacie právo.

Okrem návrhov, ktoré boli súčasťou programu plenárneho zasadnutia z iniciatívy Európskej komisie či Európskej rady sa poslanci EP v diskusii venujú aj aktuálnym a neodkladným problémom, ktoré môže iniciovať predseda Európskeho parlamentu, Európskej komisie, tá-ktorá politická skupina, či 40 podpísaných poslancov EP. Obsah týchto diskusií je rôznorodý Od boja proti hladu, cez pomoc oblastiam a regiónom postihnutým prírodnou katastrofou, až po porušovanie ľudských práv v rozličných častiach sveta. Diskusie k týmto témam umožňujú EP zaujať po schválení rezolúcií aktuálne stanoviská ku ktorejkoľvek z načrtnutých tém.

Správy a rezolúcie EP sú po schválení predložené Rade Európskej únie, Európskej komisii, vládam, národným parlamentom a medzinárodným organizáciám a sú zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

Program zasadnutí parlamentu

Program na zasadnutiach parlamentu určuje Konferencia predsedov a je prijímaný celým parlamentom ešte pred začatím činnosti.

Program zasadnutí nájdete na stránke EP.

Rokovací poriadok parlamentu

Európsky parlament je na základe článku 199 Zmluvy o ES vybavený vnútorným rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok popisuje súbor pravidiel vnútornej organizácie a fungovania parlamentu. Po každej aktualizácii sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

Rokovací poriadok je k dispozícii aj na internetovej stránke parlamentu.