skip to content

Správa súborov cookie na stránke Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Súbory cookie používame na skvalitnenie prehliadania našej internetovej stránky. Nepoužívame ich na získavanie osobných údajov ale iba pre potreby štatistiky prostredníctvom Google Analytics. Viac informácií o tom ako súbory cookie na vašom počítači vypnúť nájdete na www.aboutcookies.org.

Pokračovat
 
 
 
13-12-2017

Priority pre rok 2018

V pondelok 18. decembra 2017 sa uskutočnilo v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave podujatie, na ktorom poslanci EP predstavili priority Európskej únie na rok 2018.

 .

2018 by mal byť rokom výsledkov v EÚ

 

Europoslanci dúfajú, že sa budúci rok dotiahne viacero veľkých iniciatív, ktoré Európska komisia rozpracovala. 

 

Ľudia dnes únii veria viac a majú pozitívne očakávania do budúcnosti, myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan CHRENEK. „Máme historicky najvyššiu zamestnanosť, klesajú deficity verejnej správy a začína klesať aj verejný dlh. Riešime problémy v oblasti migrácie a bezpečnosti. Budú rok by mal byť rokom, ktorý by sme mali vidieť výsledky,“ hovorí.  

 

O prioritách EÚ na budúci rok sa v pondelok, 18. decembra, diskutovalo na  podujatí „Rok 2018: Vytvorí sa jadro EÚ?“, ktoré zorganizovalo Zastúpenie EK na Slovensku v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu, portálom EurActiv.sk a s podporou Friedrich Ebert Stiftung, zastúpením na Slovensku.

 

 Výsledky by Európska komisia rada zabezpečila najmä v oblasti Hospodárskej a menovej únie, energetickej únii a dosiahnutí dohody na reforme azylového systému. 

 

Za mimoriadne pozitívne iniciatívy považuje Dušan Chrenek napríklad Junckerov fond pre strategické investície a do budúcnosti aj Úrad európskeho prokurátora. 

 

 Europoslankyňa Monika BEŇOVÁ (SMER-SD/S&D) zdieľa jeho optimizmus. „Nikdy nebola taká prosperita v členských štátoch, aká je dnes. Treba to občanom opakovať.“

 

Za kľúčové témy pre budúci rok považuje aj tie, ktoré boli agendou ostatného summitu lídrov EÚ v Bruseli.

 

Jednou z nich je aj nová hlbšia spolupráca v oblasti obrany (tzv. PESCO). „Bude európskym pilierom pre Severoatlantickú alianciu a je aj reakciou na postupný odchod vojenskej veľmoci Veľkej Británie,“ myslí si europoslankyňa. 

 

Ako členka socialistickej frakcie v Európskom parlamente oceňuje snahu pustiť sa do prehlbovania sociálnej dimenzie európskych politík, ako sa lídri EÚ dohodli na summite v Göteborgu.

 

Sem radí aj zavedenie európskej minimálnej mzdy a zavádzanie rovnakej mzdy za rovnakú prácu v členských krajinách. 

 

„Podporili sme smernicu o vysielaných zamestnancoch, je ale treba, aby sme smerovali aj k vyrovnávaniu miezd v rámci jednotlivých členských štátoch pri rovnakých výrobcov a produktoch.“

 

Za dôležité považuje aj témy rodovej rovnosti a ďalšej podpory pre program Erasmus plus. 

 

Europoslanec Ivan ŠTEFANEC (KDH/EPP) si myslí, že sociálne veci sa opierajú o ekonomický vývoj a je treba sa sústrediť predovšetkým naň, ak chce mať EÚ výsledky v sociálnej oblasti. 

 

„Ako európski ľudovci presadzujeme subsidiaritu zotrvanie týchto kompetencii na národnej úrovni.“ 

 

Za kľúčové pre budúci rok považuje dosiahnuť dohodu s Veľkou Britániou, ktorá je druhou najsilnejšou ekonomikou v EÚ. Mala by obsahovať  ustanovenia o prístupe na trh, vzájomných investíciách, regulačnom rámci či výmene informácií. 

 

V EÚ sa zase musíme sústrediť na dokončenie jednotného trhu najmä v oblasti služieb, kde sa očakávajú trialógy s Radou a tiež ďalšie návrhy zo strany Európskej komisie. 

 

Rovnako digitalizácia môže podľa Ivana Štefanca posunúť európsku ekonomiku ďalej. 

 

Odstraňovanie roamingových poplatkov, dohoda o odstránenie geoblokovania sú podľa neho dobré príklady, je ale  treba zlepšiť pokrytie širokopásmových internetom alebo dokončiť dohodu o frekvenčnom spektre, čo umožní využívať nové technológie omnoho lepšie. 

 

V záujme Slovenska je aj dobudovať užšie riadenie v eurozóne. „Ako EPP presadzujeme skôr lepšie využívanie súčasných inštitúcií než vytváranie nových,“ hovorí. Európsky parlament by mal podľa europoslanca mať väčšie kompetencie v rámci eurozóny. 

 

Očakáva dokončenie prác na bankovej a kapitálovej únii. „Záujem máme aj na dokončení energetickej únie a obrannej politiky, ale v súlade s cieľmi NATO.“ 

 

Pre Slovensko môže byť príležitosť aj rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície. 

 

Riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na MZVaEZ SR Mária MALOVÁ tiež očakáva, že rok 2018 by mal byť rokom prinášania výsledkov a odpočtu agendy prijatej na súčasné 5-ročné volebné obdobie. 

 

Sociálny summit je podľa nej impulz do ďalšej práce. „Budeme pozorne sledovať ako bude EK predkladať návrhy a tie budeme priebežne vyhodnocovať.“

 

Ako hovorí, lídri EÚ sa na vrcholných schôdzkach počas budúceho roka sústredia na dokončenie architektúry eurozóny, či na balík ohľadne migrácie, kde sa pokrok očakáva najskôr v júni budúceho roka. 

 

Pri Hospodárskej a menovej únii sa aktuálne hľadajú styčné body, kde by mohla byť dohoda relatívne najjednoduchšia a tie, ktoré ešte potrebujú čas ako je napríklad rozpočtová linka pre eurozónu či vytvorenie postu ministra financií a hospodárstva, vysvetľuje. 

 

V tomto prípade sa budú diskutovať najmä kompetenčné otázky. „Ak by mala mať koordinačné funkcie,  je to menej závažné ako rozhodovacie kompetencie ako navrhuje francúzsky prezident,“ hovorí Mária Malová.  

 

Za kľúčový moment očakávaný budúci rok považuje návrh Viacročného finančného rámca EÚ na ďalšie obdobie.

„Jeho nastavenie nám určí to, ako bude vyzerať ďalšia agenda. Rôzne nové výzvy by nemali byť na úkor konvergencie regiónov, teda zachovania kohézie, ale zároveň si vieme predstaviť aj istú flexibilitu pri tejto politike v prepojení na špecifické odporúčania pre členské štáty. Financovanie tejto politiky by však mohlo byť značne zjednodušené.“

 .

Fotogaléria