skip to content

Správa súborov cookie na stránke Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Súbory cookie používame na skvalitnenie prehliadania našej internetovej stránky. Nepoužívame ich na získavanie osobných údajov ale iba pre potreby štatistiky prostredníctvom Google Analytics. Viac informácií o tom ako súbory cookie na vašom počítači vypnúť nájdete na www.aboutcookies.org.

Pokračovat
 
 
 
16-03-2018

Seminár k téme vyslaných pracovníkov

Otočka slovenskej vlády v otázke smernice o vyslaných pracovníkoch nedáva zmysel. Dopady jej kompromisného znenia by mohla zmierniť národná legislatíva, zhodli sa hostia diskusie o vyslaných pracovníkoch EÚ.

 .

Informačná kancelária Európskeho parlamentu zorganizovala v piatok 16. marca v Bratislave debatu s názvom „Vyslaní pracovníci v EÚ: Krok k zbližovaniu platov a sociálnej ochrane? Ako zasiahne Európsky parlament do smernice o vysielaní pracovníkov?

V diskusii ako rečníci vystúpili poslanci Európskeho parlamentu Ivan Štefanec (KDH, EĽS), Richard Sulík (ECR, SaS), Simona Schuszteková z Asociácie pracovného práva a za slovenských zamestnávateľov Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov SR.

Hlavnou témou podujatia bola revízia smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá už od začiatku rozdeľuje členské štáty. Západné členské krajiny na čele s Francúzskom ju vnímajú ako nástroj v boji proti sociálnom dumpingu.  Ostatné, predovšetkým východné členské krajiny, sa však obávajú, že smernica zasiahne do ich konkurenčnej výhody, ktorá pramení v nízkych mzdách.

Nová smernica podľa europoslanca Ivana Štefanca „viac rozdeľuje ako zbližuje“ staré a nové členské krajiny Európskej únie. Myslí si, že mzdové rozdiely nevyrovnajú nové administratívne zásahy, ale dodržiavanie existujúcich pravidiel.

Negatívne dopady nových pravidiel podľa neho pocítia aj európski spotrebitelia.

„Služby sa budú zbytočne predražovať a obyčajný človek nebude mať úžitok, lebo bude platiť vyššiu cenu“. Vyjadril spokojnosť, že sa vďaka snahe europoslancov spod smernice zatiaľ vylúčila doprava. 

Zároveň pripúšťa, že ak zamestnávatelia budú silno lobovať tak na národnej ako aj na európskej úrovni, môžu sa ešte niektoré časti smernice ešte otvoriť.

Europoslanec Richard Sulík je však skeptickejší, pretože podľa neho už nie je priestor na zásadné zmeny v znení smernice. „Teraz skôr musíme rozumne prispôsobiť našu národnú legislatívu, aby sme zmiernili dopady smernice“.

Nové európske pravidlá považuje za protekcionistické, pričom sú „v priamom rozpore so štyrmi slobodami vnútorného trhu Európskej únie“.  

Pripomenul, že revidovaná smernica už nebude zaväzovať zamestnávateľov platiť minimálnu mzdu ale sumu bežnú pre daný sektor. Myslí si však, že viac ako zvýšenie nákladov spojených s vyplácaním miezd, trápi zamestnávateľov nová administratívna záťaž, pretože napríklad „len na území Nemecka je dnes 7000 kolektívnych zmlúv.“

Europoslancom sa nepáči argument, podľa ktorého smernica zaistí, aby zahraniční zamestnávatelia platili slovenským vyslaným pracovníkom rovnaké mzdy ako tým domácim. Europoslanec Štefanec upozorňuje, že každá krajina má svoje vlastné daňové a odvodové zaťaženie a preto „tá mzda nikdy nebude rovnaká“.

Sulík si myslí, že mzda by mala byť výsledkom ponuky a dopytu na trhu a preto „ak je niekto ochotný robiť za menej, nemal by sa mu nikto do toho montovať“.

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov smernicu označil za „veľké nešťastie pre slovenské firmy“. Nezaskočila podľa jeho slov len slovenské firmy, ale zamestnávateľov v celej Európskej únii.

„Všetci zamestnávatelia, vrátane tých nemeckých a francúzskych, sa ohradili a vyjadrili znepokojenie,“ uviedol.

Dodal, že nerozumie, prečo slovenská vláda, „ktorá by prvá mala mať na zreteli ochranu našich hospodárskych záujmov“, v tejto otázke minulý rok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom zmenila názor a „vyrokovala kompromis, ktorý je nepriaznivý pre slovenské firmy.“

Súhlasí so Sulíkom, že dopady európskej legislatívy by ešte mohli zmierniť slovenskí zákonodarcovia Zároveň však podľa neho existuje „odôvodnená obava, že sa to u nás môže pritvrdiť ešte viac, ako požaduje Brusel“.

Simona Schuszteková Asociácie pracovného práva dopady smernice na slovenských zamestnávateľov nevidí „až tak dramaticky“. Upozornila, že neplatí argumentačná línia, podľa ktorej smernica bude chrániť slovenských zamestnancov pred dumpingom lacnej pracovnej sily. Ako uviedla, slovenský trh nie je tak atraktívny ako trhy v Nemecku a Belgicku.  

Preto je destináciou len pre pracovníkov z tretích krajín ako Srbsko a Macedónsko. Tento problém podľa nej navyše už rieši novela zákonníka práce o agentúrnom zamestnávaní.

„Slovenskí zamestnanci už dnes apelujú, že firmy odmeňujú zahraničných pracovníkov ďaleko lepšie ako tých domácich“.

Záznam z podujatia:

 
 .

Fotogaléria:

Viac informácii o novej smernici o vysielaní pracovníkov nájdete tu.