Inauguračný prejav predsedu Európskeho parlamentu Martin Schulz

Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia,

ďakujem vám  za tento úžasný výsledok.

Väčšina z vás ma doteraz poznala ako predsedu jednej z politických skupín v Parlamente. Vážim si nesmiernu dôveru, ktorú ste mi dnes napriek tomu prejavili. Budem sa zo všetkých síl usilovať o to, aby som vašu dôveru nesklamal a nášmu Parlamentu zabezpečil výrazný vplyv! Funkciu predsedu Parlamentu by som chcel vykonávať tak, aby tí, ktorí ma dnes zvolili, mohli sebavedome obhajovať svoju voľbu a aby som pozitívne prekvapil tých, ktorí ma nevolili.

Budem predsedom všetkých poslancov a budem obhajovať ich práva!

Moje poďakovanie patrí Vám, pán predseda Buzek. Boli ste prvým predsedom jednej z inštitúcií EÚ, ktorý pochádza z hnutia za slobodu vo východnej Európe, a tým aj symbolom víťazstva demokracie!

Túto funkciu dnes preberám s pokorou. Európa prežíva búrlivé časy. Pre mnohých Európanov sú to ťažké časy. Moji rodičia patrili ešte ku generácii, ktorá sa riadila heslom: „Naše deti sa raz musia mať lepšie ako my.“ A my sa skutočne máme lepšie! Nemáme však už istotu, že aj naše deti sa raz budú mať tak dobre, ako sa máme my. V dôsledku hospodárskej krízy sa v mnohých krajinách rozrástla chudoba a nezamestnanosť nadobudla najmä v prípade mladých ľudí dramatické rozmery. Mladí ľudia demonštrujú v európskych uliciach proti hospodárskemu systému, v ktorom si pár vyvolených pchá do vreciek zisky a obyčajní ľudia znášajú straty, proti systému, v ktorom nutne vzniká dojem, že anonymné ratingové agentúry v New Yorku majú väčší vplyv ako demokraticky volené vlády a parlamenty. Táto kríza dôvery voči politike a jej inštitúciám ohrozuje aj vieru v európsky projekt. Mnohí ľudia sa na našu prácu pozerajú s nedôverou. Nevedia, či všetko, čo sa tu deje, je skutočne správne. Musí nám byť jasné, že ľudí v Európe až tak nezaujímajú diskusie v inštitúciách, ale že sa oveľa viac obávajú o budúcnosť svojich detí, prácu, dôchodky, sociálnu spravodlivosť. Pre nich sú dôležité zdravé potraviny a čisté životné prostredie. A my im chceme lepšie načúvať!

Pretože toto je miesto, kde zastupujeme záujmy ľudí. Tu sedia zástupcovia európskeho ľudu. Preto hovorím: občania, ktorí nám priamym hlasovaním vyslovili dôveru, očakávajú, že budeme bojovať za ich vec. Viem, že všetci kolegovia v tejto inštitúcii sa považujú za obhajcov ľudí, a som na to hrdý. Som vám všetkým za to vďačný.

Prvý raz od založenia Európskej únie sa jej zlyhanie stáva realistickým scenárom. Už niekoľko mesiacov sa Únia náhli od jedného krízového samitu k ďalšiemu. Rozhodnutia, ktoré sa týkajú nás všetkých, prijímajú predsedovia vlád za zatvorenými dverami. Považujem to za návrat k časom európskej politiky, o ktorých sme si mysleli, že sme ich už dávno prekonali: pripomína mi to obdobie viedenského kongresu v 19. storočí, keď platila zásada: bezohľadne presadzovať národné záujmy, a to bez demokratickej kontroly.

Naproti tomu je základom povojnovej Európy vecné poznanie, že naše záujmy už nemožno oddeľovať od záujmov našich susedov, uvedomenie si toho, že EÚ nie je hrou s nulovým súčtom, v ktorom musí jeden prehrať, aby niekto iný mohol zvíťaziť. Je to presne naopak: Buď všetci prehráme, alebo všetci zvíťazíme. Základným pravidlom je metóda Spoločenstva, ktorá nie je odborným výrazom, ale duchom Európskej únie!

Čo konkrétne to znamená? Riešiť konflikty prostredníctvom dialógu a konsenzu. Namiesto práva silnejšieho presadzovať solidaritu a demokraciu. Zabezpečiť rovnováhu medzi záujmami malých a veľkých štátov, severu a juhu, východu a západu a postaviť blahobyt všetkých nad individuálne záujmy!

Tento projekt Spoločenstva, ktorý bol mnoho desaťročí tak samozrejmý, ako aj úspešný, utrpel škodu.

V uplynulých dvoch rokoch sa nezmenilo len vnímanie problémov, ale aj spôsob, ako akým sa tieto problémy riešia. Pretože záplava samitov, rastúci počet stretnutí predsedov vlád a upínanie sa na ne výrazne vylučuje z rozhodovacích procesov jediný priamo volený orgán Spoločenstva – Európsky parlament. V zásade sú degradovaní aj zástupcovia občanov jednotlivých krajín na pomocníkov exekutívy, ktorí môžu len odobrovať vládne dohody prijímané v bruselských kanceláriách.

Výsledok politiky, ktorá je na parlamentnej úrovni nedostatočne odôvodnená, pociťujú občania ako diktát Bruselu, za čo musí platiť EÚ ako celok, pretože to predstavuje živnú pôdu pre protieurópske nálady.

A tomu sa Európsky parlament nebude nečinne prizerať!

Toho, kto si myslí, že viac Európy možno vytvoriť pomocou menšej miery parlamentarizmu, vyzývam tu a teraz do boja!

Medzištátna dohoda o novej fiškálnej únii je prvou skúškou. Pri rokovaniach neboli zástupcovia nášho Parlamentu najskôr so svojou požiadavkou spojiť rozpočtovú disciplínu s rastom a zamestnanosťou úspešní. Ale naši občania očakávajú práve takúto rozumnú rovnováhu! Aj preto musíme mať miesto pri rokovaniach na európskych samitoch!

Európa je spoločenstvo založené na hodnotách. Od kandidátskych krajín žiadame prísne dodržiavanie kodanských kritérií. Naša snemovňa sa musí zasadzovať o to, aby dodržiavanie a uplatňovanie demokracie a základných práv a slobôd bolo aj v členských štátoch samozrejmosťou. Kto porušuje hodnoty stanovené v našej charte základných práv, musí počítať s naším odporom.

Svoju úlohu vo funkcii predsedu Parlamentu, predsedu jednej z troch ústredných inštitúcií EÚ, vidím v tom, že budem vzdorovať tomuto pretrvávajúcemu trendu upínania sa na samity a opätovného presúvania záležitostí na národnú úroveň. Chcem prispieť k tomu, aby sa Parlament ako miesto demokracie a kontroverzných debát o smerovaní politiky v EÚ zviditeľnil a aby ho bolo viac počuť. Našim slovám musíme zaistiť väčšiu váhu.

Osobitne dôležité bude dosiahnuť rovnocenné postavenie s Radou pri rokovaniach, či už pôjde o finančný výhľad, reformu poľnohospodárskej či regionálnej politiky, politiky v oblasti rybného hospodárstva, boj proti zmene klímy, legislatívu o finančných trhoch, spravodlivosť a vnútorné veci alebo obchodnú politiku.

Už dva roky platí Lisabonská zmluva, ktorej možnosti sme ako zástupcovia ľudu ešte ani zďaleka nevyčerpali. Prínos našich skutočných právomocí, v najhoršom aj v prípade konfliktu, musí byť naším spoločným cieľom. Zvýšenie viditeľnosti Parlamentu si vyžaduje aj kritický prístup k dohodám v prvom čítaní.

To všetko môže fungovať len vtedy, ak budeme udržiavať poriadok aj v rámci Parlamentu.

 Za pomoci našej administratívy sa postarám sa o to, aby mali parlamentné orgány a všetci poslanci k dispozícii priestor, ktorý si vyžaduje optimálne plnenie našich úloh ako zákonodarcov.

Nebudem nenáročným predsedom. Budem predsedom, ktorý v prípade nutnosti vymáha rešpekt výkonných zložiek voči Parlamentu obhajujúcemu záujmy občanov, ak sú ohrozované. Predsedom, ktorý zastupuje schopných poslancov, ktorí sa zasadzujú o záležitosti svojich občanov! Predsedom, ktorý dá všetko za to, aby znovu získal stratenú dôveru ľudí v proces zjednocovania Európy a znovu prebudil nadšenie za Európu!

Vážení poslanci,

mnohí ľudia riskovali svoje životy, mnohí ich obetovali v boji za parlamentné práva a parlamentarizmus. Prvý slobodne zvolený predseda ústavodarného zhromaždenia v Tunisku, Mustafá Ben Džaafar, spolu so svojimi kolegami, ktorí získavajú prvé parlamentné skúsenosti, vzhliada k parlamentom v Európe a k Európskemu parlamentu. V Líbyi, kde despotický vládca viedol vojnu proti vlastnému ľudu, otvorila EÚ ako prvá veľvyslanectvo a  v zložitej situácii tým poskytla ľuďom nádej. Pri odovzdávaní Sacharovovej ceny nás odvážna mladá blogerka a statočný bojovník proti Kaddáfího režimu dojali svojím zanietením za európske hodnoty. Na Blízkom Východe sa nás všetkých opakovane pýtajú, ako Európa dokázala, aby sa z nepriateľov stali priatelia, a ako sme napriek rozdielom v otázkach národnosti, náboženstva a svetonázorov dokázali spoločne vytvoriť túto jednotnú Európu.

Čím viac sa od Európy vzďaľujeme, o to krajšie sa o nej hovorí.

Snažme sa spoločne o to, aby sme toto nadšenie za jednotnú Európu priniesli späť do Európy!

Európa je fascinujúca myšlienka. Myšlienka, ktorá vznikla ako reakcia druhej polovice 20. storočia na jeho prvú polovicu.

Ako vyzeralo tých prvých 50 rokov? Nenávisť, mocenská politika, huckanie proti druhým, pohŕdanie človekom, zákopy prvej svetovej vojny a Stalinove gulagy. Plynové komory v Osvienčime ako najtemnejší bod v dejinách civilizácie. Zjednotenie Európy a spoločné európske inštitúcie zabezpečili v druhej polovici 20. storočia obdobie blahobytu a mieru, ktoré bolo najdlhším v dejinách Európy. V roku 1989 padla železná opona. Nemecko sa opäť zjednotilo. V rokoch 2004 a 2007 sa členmi EÚ stali bývalé krajiny Varšavskej zmluvy, čím obnovili kultúrnu a politickú jednotu tohto 40 rokov umelo rozdeleného kontinentu. Aký úspešný projekt! Prečo sme sa odnaučili byť na to hrdí? Prečo pripúšťame, aby sa o tomto jedinečnom historickom úspechu hovorilo negatívne?

Dámy a páni,

môj starý otec bojoval v prvej svetovej vojne. Môj otec o dvadsať rokov neskôr išiel do vojny, ktorou zločinecký Hitlerov režim rozdúchal oheň na celom svete. Vyrástol som v meste na pomedzí troch krajín, kde ľudia museli na hraniciach čakať v dlhých radoch, keď chceli navštíviť svojich susedov v Belgicku a Holandsku.

Prekonali sme vojnu a hlad. Otvorili sme hranice. Pohŕdame rasizmom a xenofóbiou. Dnes žijeme v slobodnej a otvorenej Európe. V Európe, ktorá môže byť pyšná na svoju kultúrnu rozmanitosť.

Pripravme túto Európu na 21. storočie. Aby bola aj pre mladú generáciu znovu prísľubom hospodársky silnej, sociálne spravodlivej, slobodnej a demokratickej európskej domoviny.

Ďakujem vám za pozornosť.