Zaručenie práva na azyl 

Každá osoba, ktorá uteká pred prenasledovaním alebo vážnou ujmou, ktoré jej hrozia vo vlastnej krajine, má právo požiadať o medzinárodnú ochranu. Azyl je základné právo a jeho udelenie osobám, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v Ženevskom dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951,  je medzinárodnou povinnosťou štátov, ktoré ho podpísali, čiže aj členských štátov EÚ. EÚ začlenila podmienky oprávnenosti na medzinárodnú ochranu do vlastného súboru právnych predpisov a túto koncepciu rozšírila tým, že popri utečencoch vytvorila kategóriu osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, t. j. osôb, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Právo na azyl je zaručené v článku 18 Charty základných práv EÚ. Článkom 19 sa zakazuje hromadné vyhostenie a jednotlivcom sa poskytuje ochrana pred vysťahovaním, vyhostením alebo extradíciou do štátu, v ktorom pre nich existuje vážne riziko trestu smrti, mučenia alebo iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.

Členské štáty EÚ sa dohodli na spoločnej európskej azylovej politike, ktorá zahŕňa aj doplnkovú a dočasnú ochranu.

Konania na udelenie azylu musia byť v rámci celej Únie spravodlivé a účinné. Na tom je založený spoločný európsky azylový systém (CEAS).

CEAS tvorí viacero právnych predpisov, ktoré sa týkajú všetkých aspektov azylového postupu:

  • dublinské nariadenie, v ktorom sa stanovuje, ktorý členský štát je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl;
  • smernica o konaní o azyle, v ktorej sa stanovujú spoločné normy pre spravodlivé a účinné konania o azyle;
  • smernica o podmienkach prijímania, v ktorej sa stanovujú minimálne spoločné normy pre životné podmienky žiadateľov o azyl a ktorou sa zaručuje, že žiadatelia budú mať prístup k ubytovaniu, jedlu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti;
  • smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu, v ktorej sa stanovuje, kto je oprávnený na status utečenca alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, a v ktorej sa pre takéto osoby stanovuje viacero práv (povolenie na pobyt, cestovné dokumenty, prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu, systém sociálneho zabezpečenia a zdravotná starostlivosť).