Viacjazyčnosť v Európskom parlamente   

V Európskom parlamente sú všetky úradné jazyky rovnako dôležité – všetky parlamentné dokumenty sa prekladajú do každého úradného jazyka Európskej únie (EÚ) a každý poslanec Európskeho parlamentu (EP) má právo vyjadrovať sa v úradnom jazyku podľa vlastného výberu. Tento princíp takisto umožňuje každému občanovi sledovať prácu Parlamentu a mať k nej prístup.

Európska únia vždy považovala svoju veľkú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť za prednosť. Princíp viacjazyčnosti, ktorý je zakotvený v európskych zmluvách, odráža túto kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Takisto zvyšuje dostupnosť a transparentnosť európskych inštitúcií pre všetkých občanov Únie, čo tvorí základ úspechu demokratického systému EÚ.

Európsky parlament sa od iných inštitúcií EÚ líši tým, že je povinný zabezpečiť čo najväčšiu mieru viacjazyčnosti. Každý občan Európskej únie má právo kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Bolo by nerozumné požadovať, aby poslanci EP dokonale ovládali niektorý z používanejších jazykov, ako je francúzština alebo angličtina. Rokovací poriadok Európskeho parlamentu jednoznačne uznáva právo každého poslanca čítať a písať parlamentné dokumenty, sledovať rokovania a vyjadrovať sa vo svojom materinskom jazyku.

Všetci občania Európskej únie musia mať možnosť čítať právne predpisy, ktoré sa ich týkajú, v jazyku svojej krajiny. Ako spoluzákonodarca musí Európsky parlament takisto zabezpečiť, aby bola jazyková kvalita všetkých prijatých európskych zákonov vo všetkých úradných jazykoch bezchybná.

Podľa európskych právnych predpisov majú Európania právo sledovať parlamentnú prácu, klásť otázky a dostávať na ne odpovede vo svojom jazyku.

Jazyky používané v Európskom parlamente

Koľko sa toho od konca päťdesiatych rokov zmenilo, keď sme v inštitúciách Európskych spoločenstiev používali iba štyri jazyky! Dnes sa v Európskom parlamente používa 24 úradných jazykov, čo je veľmi náročné z jazykového hľadiska.

Zakaždým, keď do EÚ pristúpili nové členské štáty, pribudli medzi úradné jazyky nové jazyky.

Úradný jazyk EÚ od …

  • francúzština, holandčina, nemčina, taliančina 1958
  • angličtina, dánčina 1973
  • gréčtina 1981
  • portugalčina, španielčina 1986
  • fínčina, švédčina 1995
  • čeština, estónčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, poľština, slovenčina, slovinčina 2004
  • bulharčina, írčina, rumunčina 2007
  • chorvátčina 2013

Úradné jazyky EÚ sú stanovené v nariadení, ktoré sa upravuje po každom pristúpení členského štátu tým, že sa doplní nový úradný jazyk. Všetky úradné jazyky majú rovnocenné postavenie.

24 úradných jazykov predstavuje celkom 552 možných kombinácií, keďže každý jazyk možno preložiť do ďalších 23 jazykov. Na splnenie tejto náročnej úlohy Európsky parlament vytvoril veľmi efektívne oddelenia pre tlmočenie, preklad a overovanie právnych textov. Tieto činnosti sa riadia veľmi prísnymi pravidlami, ktoré zabezpečujú ich hladké fungovanie a rozumnú cenu ich nákladov.

Preklad

S cieľom zabezpečiť rozličné jazykové verzie písomných dokumentov a umožniť korešpondenciu s občanmi EÚ vo všetkých úradných jazykoch si Európsky parlament udržuje interné prekladateľské služby, ktoré spĺňajú nároky na kvalitu a ktoré sa riadia krátkymi termínmi vyplývajúcimi z parlamentných postupov.

Prekladatelia v Parlamente pracujú predovšetkým na právnych predpisoch EÚ, o ktorých sa rokuje, hlasuje a ktoré sú prijímané alebo zamietnuté vo výboroch a v pléne. Podľa Lisabonskej zmluvy sa texty prijaté v Parlamente po dohode s Radou v prvom čítaní stávajú právnymi predpismi, a preto je preklad viac-menej posledným článkom v tomto postupe, čo znamená dodatočnú a veľkú zodpovednosť.

Prekladatelia tiež pracujú na širokom spektre textov, ako sú:

  • uznesenia EP o aktuálnych témach, porušeniach ľudských práv a právneho štátu kdekoľvek na svete;
  • prijatie ročného rozpočtu EÚ a postup udeľovania absolutória;
  • parlamentné otázky;
  • dokumenty ďalších politických orgánov, ako napr. spoločných parlamentných zhromaždení pozostávajúcich z poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov alebo volených predstaviteľov nečlenských krajín EÚ;
  • rozhodnutia európskeho ombudsmana;
  • informácie pre občanov a pre členské štáty;
  • rozhodnutia vnútorných rozhodovacích orgánov Parlamentu (Predsedníctvo, Konferencia predsedov, kvestori).

    Tlmočenie

    Hlavnou úlohou tlmočníkov Európskeho parlamentu je vierohodne a v reálnom čase ústne preložiť prejavy poslancov EP do všetkých úradných jazykov. Tlmočnícke služby sa poskytujú na všetky viacjazyčné schôdze organizované oficiálnymi orgánmi Parlamentu.

    Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre logistiku a tlmočenie konferencií zamestnáva približne 270 interných tlmočníkov a má k dispozícii rezervu približne 1 500 externých tlmočníkov, ktorých pravidelne využíva na pokrytie svojich potrieb.

    Viacjazyčnosť – legislatívne akty

    Právne predpisy, ktoré prijíma Európsky parlament, sa týkajú viac ako 500 miliónov občanov z 28 krajín a 24 úradných jazykov. Znenie predpisov preto musí byť vo všetkých jazykových verziách totožné a čo najzrozumiteľnejšie. Overovanie jazykovej a právnej kvality textov je úlohou právnikov-lingvistov Parlamentu.

    Právnici-lingvisti sú zapojení do všetkých fáz legislatívneho postupu, aby sa zaručila vysoká kvalita legislatívnych textov, prostredníctvom ktorých Parlament vyjadruje svoju vôľu.

    Túto prácu vykonáva tím 75 právnikov-lingvistov, ktorých činnosť spočíva najmä v:

    • poskytovaní poradenstva poslancom EP a sekretariátom výborov pri príprave znenia návrhov a v procedurálnej oblasti od počiatočnej prípravy znenia textov až po ich konečné prijatie na plenárnej schôdzi;
    • príprave a zverejňovaní legislatívnych textov, ktoré má Parlament prijať vo výboroch a na plenárnej schôdzi, pričom zabezpečujú najvyššiu kvalitu všetkých jazykových verzií pozmeňujúcich návrhov k správam a nerušený priebeh legislatívneho postupu;
    • zodpovednosti za technickú prípravu pozmeňujúcich návrhov na plenárnu schôdzu a za zverejňovanie všetkých textov prijatých v deň plenárneho hlasovania;
    • vo finalizácii legislatívnych aktov spolu s právnikmi-lingvistami z Rady.