V roku, v ktorom dominuje pandémia koronavírusu, sa európski občania domnievajú, že práve Európska únia má najlepšie podmienky na to, aby dokázala čeliť súčasným výzvam a zabezpečila budúce príležitosti.

Nový osobitný prieskum Eurobarometra, ktorý bol zverejnený pred podpísaním spoločného vyhlásenia predsedov Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie, sa zameriava na Konferenciu o budúcnosti Európy a skúma, ako sa k nej stavajú občania. Venuje sa aj niektorým kľúčovým témam, ktorými sa má konferencia zaoberať. Cieľom tejto konferencie je vytvoriť nové verejné fórum pre otvorenú, inkluzívnu, transparentnú a štruktúrovanú diskusiu s Európanmi o otázkach, ktoré sú pre nich dôležité a ovplyvňujú ich každodenný život. Prieskum zadal Európsky parlament spolu s Európskou komisiou a uskutočnila ho agentúra Kantar v období od novembra do decembra 2020.

Konferencia o budúcnosti Európy
Tri štvrtiny Európanov sa domnievajú, že Konferencia o budúcnosti Európy bude mať pozitívny vplyv na demokraciu v Únii: 76 % súhlasí s tým, že konferencia predstavuje významný pokrok v oblasti demokracie v Únii. Tento názor podporuje jasná väčšina v každom členskom štáte EÚ.

Hlas občanov v EÚ
Prevažná väčšina Európanov (92 %) vo všetkých členských štátoch požaduje, aby sa v rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy viac zohľadňovali hlasy občanov.

Hoci sa hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu jednoznačne (55 % respondentov) považuje za najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodujúci činitelia na úrovni EÚ brali názory občanov do úvahy, veľkú podporu má názor, že občania by mali mať väčšie slovo pri rozhodovaní o budúcnosti Európy.

45 % Európanov sa vyjadruje skôr v prospech EÚ, nesúhlasí však s jej doterajšou podobou.

Budúcnosť Európy
Šesť Európanov z desiatich súhlasí s tým, že kríza spôsobená koronavírusom ich podnietila k úvahám o budúcnosti Európskej únie, s čím sa však nestotožňuje 39 %.

Prednosti a výzvy
Podľa Európanov sú hlavnými prednosťami Únie dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (32 %), ako aj jej hospodársky, priemyselný a obchodný vplyv (30 %).

Za hlavnú globálnu výzvu, ktorá ovplyvňuje budúcnosť EÚ, považuje 45 % Európanov zmenu klímy. Na druhom a treťom mieste je podľa približne rovnakého počtu respondentov terorizmus (38 %) a zdravotné riziká (37 %).