Občianske žiadosti o informácie (Ask EP) 

Viac informácií o činnosti, právomociach a organizácii Európskeho parlamentu vám poskytne oddelenie pre občianske žiadosti o informácie (Ask EP). Použite tento formulár.

Vy sa pýtate, my odpovedáme

Na tejto stránke nájdete výber najnovších tém, ktoré majú osobitný význam pre občanov a občianky, ktorí/é sa písomne obracajú na Európsky parlament, a ich príslušné odpovede.

  • Čo robí Európska únia (EÚ) v boji proti korupcii v členských krajinách? 

    Korupcia zostáva i naďalej výzvou pre celú spoločnosť. Ide o jeden z najzávažnejších trestných činov, ktorý môže mať cezhraničný charakter. Boj proti trestnej činnosti je v prvom rade v právomoci členských štátov Únie. Tie sú v konečnom dôsledku zodpovedné za najdôležitejšie aspekty boja proti korupcii: presadzovanie práva, vnútroštátne súdne opatrenia a rozpočtové zdroje pridelené na policajné a súdne činnosti.

      
  • S čím sa občania a občianky obracajú na Európsky parlament a jeho predsedu alebo predsedníčku? 

    Ľudia z celej Únie, ako aj z iných kútov sveta sa obracajú na Európsky parlament a jeho predsedu Davida Mariu Sassoliho z viacerých dôvodov. Najčastejšie žiadajú o informácie, vyzývajú na prijatie opatrení alebo sa delia o svoje názory a pripomienky k širokej škále tém. Oddelenie pre žiadosti občanov o informácie (Ask EP) v Európskom parlamente poskytuje odpovede v každom úradnom jazyku EÚ – slovenčine, švédčine, poľštine či portugalčine!

      
  • Aké opatrenia prijíma Európsky parlament v súvislosti so zdržanlivým postojom Európanov a Európaniek k očkovaniu? 

    Tzv. váhavosť v očkovaní znamená neskoršiu akceptáciu či až odmietanie vakcín napriek dostupnosti služieb zabezpečujúcich očkovanie. Ide o komplexný problém, ktorý závisí od konkrétnej situácie, času, miesta a očkovacej látky. Ovplyvňujú ho faktory ako nezáujem (napríklad popieranie potreby a dôležitosti očkovania), neochota zrieknuť sa vlastného pohodlia (očkovanie je niekedy ťažšie dostupné) a nedôvera (slabá dôvera v očkovaciu látku alebo jej výrobcu). O politike v oblasti očkovania rozhodujú vlády jednotlivých členských krajín. Európska únia im však poskytuje podporu pri koordinácii ich stratégií a programov, napríklad aj v súvislosti so zdržanlivým postojom k očkovaniu.

      
  • Aký je postoj Európskeho parlamentu k umelej inteligencii? 

    Umelá inteligencia je technológia, ktorá kombinuje techniky strojového učenia, robotiku a automatizované systémy rozhodovania. Je dôležitou súčasťou digitálnej transformácie spoločnosti a v súčasnosti aj jednou z priorít EÚ. Na jednej strane by umelá inteligencia mohla mať pozitívny vplyv na spoločnosť a hospodárstvo, napríklad v sektore zdravotníctva alebo dopravy. Na druhej strane však so sebou prináša možné riziká v oblasti základných práv občanov a občianok EÚ, ktoré by mohli mať negatívne dôsledky. Vzhľadom na tieto okolnosti sa EÚ snaží oblasť umelej inteligencie posilniť a regulovať a zohľadňovať pritom tak riziká, ako aj príležitosti.

      
  • Aké opatrenia prijala Európska únia v súvislosti so striedaním zimného a letného času? 

    Európska únia (EÚ) začala po prvýkrát používať jednotný letný čas v roku 1980, aby v rámci spoločného trhu zharmonizovala systém striedania času. Dovtedy mali štáty odlišné postupy a harmonogramy prechodu na letný čas, čo spôsobovalo časové rozdiely medzi susednými krajinami. V súčasnosti upravuje polročné striedanie času smernica EÚ o letnom čase z roku 2000. Obdobie letného času definuje ako „obdobie roka, počas ktorého sú hodiny posunuté dopredu o 60 minút oproti zvyšnej časti roka“. Zároveň stanovuje, že toto obdobie sa začína v „poslednú nedeľu v marci“ a končí sa v „poslednú nedeľu v októbri“. V smernici sa tiež uvádza, že uplatňovanie harmonizovaného letného času medzi členskými krajinami je dôležité pre fungovanie vnútorného trhu.

      
  • Ak máte záujem o úplné informácie vo svojom jazyku, ktorý je jedným z úradných jazykov EÚ, vyplňte tento formulár a zašlite ho oddeleniu pre žiadosti občanov o informácie (Ask EP).