Správa - A10-0002/2024Správa
A10-0002/2024
Európsky parlament

SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo v roku 2023

26.9.2024 - (COM(2024)0325 – C10‑0088/2024 – 2024/0212(BUD))

Výbor pre rozpočet
Spravodajca: Georgios Aftias
PR_BUD_Funds

Postup : 2024/0212(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A10-0002/2024
Predkladané texty :
A10-0002/2024
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo v roku 2023

(COM(2024)0325 – C10‑0088/2024 – 2024/0212(BUD))

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0325 – C10‑0088/2024),

– so zreteľom na článok 107 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[1],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027[2], a najmä na jeho článok 9,

– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov[3], a najmä na jej bod 10,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2024 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o efektívnosti využitia finančných prostriedkov EÚ z Fondu solidarity v prípade prírodných katastrof členskými štátmi[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2021 o preskúmaní Fondu solidarity Európskej únie[7],

– so zreteľom na správu EEA č. 1/2024 – Európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA),

– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A10-0002/2024),

A. keďže od 1. do 17. mája 2023 sa v talianskom regióne Emilia-Romagna vyskytli mimoriadne intenzívne zrážky, ktoré viedli k záplavám s celkovými priamymi škodami, ktoré talianske orgány odhadli na 8,5 miliardy EUR;

B. keďže od 3. do 6. augusta 2023 bolo Slovinsko postihnuté silnými zrážkami, ktoré v celej krajine prerástli do povodní a boli jeho najhoršou prírodnou katastrofou, pričom podľa Komisie spôsobili celkové priame škody vo výške 7,3 miliardy EUR;

C. keďže od 3. do 6. augusta 2023 zasiahli Rakúsko silné zrážky, ktoré v južných regiónoch krajiny viedli k povodniam so škodami odhadovanými rakúskymi orgánmi na 208 miliónov EUR;

D. keďže od 4. do 11. septembra 2023 zasiahla Grécko stredomorská búrka Daniel, ktorá spôsobila silné dažde a na viacerých miestach v strednom Grécku, najmä v regióne Tesália, viedla k povodniam s celkovými priamymi škodami vo výške 2,3 miliardy EUR podľa odhadov gréckych orgánov;

E. keďže od 25. októbra do 10. novembra 2023 sa v talianskom regióne Toskánsko vyskytli mimoriadne intenzívne zrážky, ktoré viedli k náhlym záplavám s celkovými priamymi škodami odhadovanými talianskymi orgánmi na 2,7 miliardy EUR;

F. keďže od 2. do 9. novembra 2023 bol bývalý región Nord-Pas-de-Calais (teraz súčasť regiónu Hauts-de-France) zasiahnutý silnými dažďami, ktoré spôsobili povodne s celkovými škodami odhadovanými francúzskymi orgánmi na 1,9 miliardy EUR;

1. vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými obeťami, ich rodinami a všetkými osobami postihnutým ničivými povodňami v Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do poskytovania pomoci;

2. víta toto rozhodnutie ako hmatateľnú a viditeľnú formu solidarity Únie s jej občanmi a regiónmi v postihnutých oblastiach Talianska, Slovinska, Rakúska, Grécka a Francúzska;

3. opätovne pripomína, že je dôležité informovať verejnosť o reálnych výhodách, ktoré prináša Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), a to aj s cieľom ďalej zvyšovať povedomie občanov o nástrojoch a programoch Únie;

4. upozorňuje na rastúci počet závažných a ničivých prírodných katastrof v Európe a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu s cieľom zabrániť stratám na ľudských životoch a hospodárskym stratám; domnieva sa, že vzhľadom na nadchádzajúci návrh Komisie o novom viacročnom finančnom rámci a následné medziinštitucionálne rokovania by sa mal zvýšiť rozpočet FSEÚ alebo jeho ekvivalentu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet európskej rezervy na solidaritu a zabezpečila, že celková suma finančných prostriedkov a spôsoby prideľovania zaistia optimálnu účinnosť FSEÚ;

5. zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy sú ostrovy a pobrežné regióny obzvlášť zraniteľné voči prírodným katastrofám; uznáva, že javy, ako sú zemetrasenia, záplavy, sopečné erupcie a suchá, ktoré majú vplyv aj na jazerá a rieky, predstavujú rastúcu hrozbu pre mnohé európske regióny, najmä regióny v Stredozemí; kladie si otázku, či je FSEÚ primerane zosúladený s núdzovými potrebami súvisiacimi s adaptáciou na zmenu klímy na týchto obzvlášť nestabilných územiach; domnieva sa preto, že ostrovy a pobrežné regióny by mali dostať primerané finančné prostriedky v rámci FSEÚ na riešenie ich osobitných zraniteľných miest;

6. zdôrazňuje, že FSEÚ je len nástrojom nápravy a že Únia by mala pokračovať aj v adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní tým, že bude podporovať európske a vnútroštátne politiky s cieľom predchádzať prírodným katastrofám; zdôrazňuje, že správa EEA č. 1/2024 s názvom Európske hodnotenie klimatických rizík upozornila na nepripravenosť bloku na účinky zmeny klímy a že treba prijať opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby zistené klimatické riziká dosiahli kritické úrovne; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prispeli k dosiahnutiu cieľov dohodnutých na parížskom samite o klíme; pripomína, že treba vytvoriť účinné synergie s ostatnými politikami a programami Únie a zdôrazňuje, že členské štáty by mali čo najlepšie využívať možnosti financovania, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu, Kohézneho fondu a programov rozvoja vidieka; zdôrazňuje, že je takisto potrebné prijať preventívne opatrenia, a to nielen s cieľom zmierniť budúce škody, ale aj zabrániť zhoršeniu rizikových podmienok po katastrofických udalostiach, ako sú prírodné požiare, zosuvy pôdy alebo vysušovanie jazier a riek; zdôrazňuje význam primeranej flexibility medzi rôznymi programami; zdôrazňuje, že pomoc poskytovaná v rámci FSEÚ by nemala byť na úkor európskych finančných prostriedkov, ktoré členské štáty prijímajú z iných programov alebo politík Únie; pripomína, že členské štáty môžu poskytovať štátnu pomoc v súlade s platnými pravidlami Únie, a to najmä poľnohospodárskym podnikom, ktoré utrpeli škody v dôsledku prírodných katastrof;

7.  pripomína význam rýchleho a spoľahlivého odhadovania škôd, pri ktorom sa náležite zohľadňujú hospodárske dôsledky, a vyzýva na posilnenie pracovného úsilia, aby sa skrátil priemerný čas na vyplatenie zálohových platieb a zároveň sa zaručila ochrana rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, aby ďalej zefektívnila postup a skrátila čas potrebný na spracovanie žiadostí o mobilizáciu FSEÚ s cieľom urýchliť reakciu a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky dostali do postihnutých regiónov rýchlo, keďže prírodné katastrofy spôsobujú značné škody, ktoré narúšajú každodenný život a miestne hospodárstva; zdôrazňuje potrebu primeranej flexibility, keď v prijímajúcich krajinách dochádza k opodstatneným oneskoreniam a problémom pri podávaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov a ich využívaní; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy, že prírodné katastrofy postihujú najmä zraniteľné obyvateľstvo v dôsledku sociálno-ekonomických faktorov, ktoré ešte viac obmedzujú ich schopnosť zotaviť sa;

8. zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť z FSEÚ okamžitú finančnú pomoc, aby sa podpora mohla včas dostať do postihnutých regiónov;

9. schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

10. poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

 


PRÍLOHA: ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo v roku 2023

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[8], a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na nariadenie Rady 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027[9], a najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (IIA)[10], a najmä na jej článok 10,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1) Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii rýchle účinne a pružne reagovať na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých veľkými alebo regionálnymi živelnými pohromami alebo čeliacich závažnému ohrozeniu verejného zdravia.

(2) Fond nesmie prekročiť stropy stanovené v článku 9 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zmeneného nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765[11].

(3) Taliansko predložilo 24. júla 2023 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne v regióne Emilia-Romagna, ku ktorým došlo v máji 2023.

(4) Slovinsko predložilo 20. októbra 2023 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne, ku ktorým došlo v auguste 2023.

(5) Rakúsko predložilo 19. októbra 2023 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne, ku ktorým došlo v auguste 2023.

(6) Grécko predložilo 20. novembra 2023 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne, ku ktorým došlo v septembri 2023.

(7) Taliansko predložilo 19. januára 2024 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne v regióne Toskánsko, ku ktorým došlo v októbri a novembri 2023.

(8) Francúzsko predložilo 24. januára 2024 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne, ku ktorým došlo v novembri 2023.

(9) Uvedené žiadosti spĺňajú podmienky na poskytnutie finančného príspevku z fondu stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(10) Preto by sa mal mobilizovať fond s cieľom poskytnúť finančný príspevok Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku.

(11) S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu fondu na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie sa v súvislosti so živelnými pohromami mobilizuje Fond solidarity Európskej únie vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, a to v tejto výške:

a) suma 378 833 540 EUR sa poskytne Taliansku v súvislosti s povodňami v regióne Emilia-Romagna, ku ktorým došlo v máji 2023;

b) suma 428 405 059 EUR sa poskytne Slovinsku v súvislosti s povodňami, ku ktorým došlo v auguste 2023;

c) suma 5 199 245 EUR sa poskytne Rakúsku v súvislosti s povodňami, ku ktorým došlo v auguste 2023;

d) suma 101 528 949 EUR sa poskytne Grécku v súvislosti s povodňami, ku ktorým došlo v septembri 2023;

e) suma 67 811 826 EUR sa poskytne Taliansku v súvislosti s povodňami v regióne Toskánsko, ku ktorým došlo v októbri a novembri 2023;

f) suma 46 763 069 EUR sa poskytne Francúzsku v súvislosti s povodňami v bývalom regióne Nord-Pas-de-Calais, ku ktorým došlo v novembri 2023.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [dátum prijatia tohto rozhodnutia][*].

 

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

 


 

 

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 (nariadenie o FSEÚ) vo výške 1 028 541 689 EUR s cieľom poskytnúť pomoc Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami (povodňami), ktoré postihli tieto krajiny v roku 2023.

 

Taliansko – veľká katastrofa: povodeň v regióne Emilia-Romagna

 

Od 1. do 17. mája 2023 bol taliansky región Emilia-Romagna zasiahnutý silnými zrážkami, ktoré spôsobili povodne. Postihnutých bolo sedem provincií v stredovýchodnom sektore regiónu, pričom najmä v kopcovitých a horských oblastiach boli zaznamenané mimoriadne intenzívne zrážky a veľký kumulatívny úhrn dažďa. Počas celej udalosti dosahovali zrážky celkový kumulatívny úhrn 200 až 500 mm. Dôsledky následných povodní boli veľmi závažné. Okrem veľkých hospodárskych škôd spôsobených zničením infraštruktúry a poškodením verejného aj súkromného majetku prišlo o život 14 ľudí. Extrémne meteorologické podmienky viedli k viac ako 1 500 zosuvom pôdy, ktoré spôsobili rozsiahle škody na cestách a budovách, sieťovej infraštruktúre a vodných tokoch.

 

Talianske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 8,5 miliardy EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu „veľkej katastrofy“ pre Taliansko, ktorá bola pre rok 2023 stanovená na úrovni 3,8 mld. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku 2 ods. 2 nariadenia o FSEÚ.

 

Slovinsko – veľká katastrofa: povodeň

 

Masívny systém nízkeho tlaku vzduchu priniesol v období od 3. do 6. augusta 2023 rozsiahle zrážky. Silné zrážky a prívalové dažde spôsobili rozsiahle povodne a zosuvy pôdy a bahna. Väčšina zrážok bola nameraná v severnej polovici Slovinska, a to v objeme 150 – 200 mm. Povodne boli mimoriadne veľké, keďže sa vyliali tri najväčšie slovinské rieky. Zničené boli cesty, mosty, vodovodná infraštruktúra, kanalizácie, elektrické vedenia, viacero domov a zastavaných priestorov, ako aj poľnohospodárska pôda.

 

Komisia odhaduje celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 7,3 miliardy EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu pre „veľkú katastrofu“ pre Slovinsko (0,6 % jeho hrubého národného dôchodku), čo v roku 2023 predstavovalo 308,8 mil. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku 2 ods. 2 nariadenia o FSEÚ.

 

Rakúsko – živelná pohroma v susednej krajine: povodeň

 

Od 3. do 6. augusta 2023 spôsobili silné dažde viaceré škody na verejnej a súkromnej infraštruktúre v južnom Rakúsku, najmä v dolnom Korutánsku a Štajersku. Dážď zaplavil budovy, pivnice, garáže, lesy, polia a spôsobil viac ako 900 zosuvov bahna a pôdy. Škody spôsobené búrkami postihli viac ako 120 obcí, pričom boli zaznamenané aj výpadky elektrickej energie v dôsledku vysokej úrovne podzemných vôd. Ďalšie škody boli hlásené v susedných spolkových krajinách, napr. v Salzbursku a Burgenlande.

 

Rakúske orgány predložili žiadosť v rámci kritéria katastrofa v „susednom štáte“ podľa článku 2 ods. 4 nariadenia o FSEÚ, v ktorom sa stanovuje, že pomoc z FSEÚ sa môže mobilizovať aj v prípade akejkoľvek živelnej pohromy v oprávnenom štáte, ktorá je veľkou katastrofou aj v susednom oprávnenom štáte. Rakúske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 208,0 mil. EUR. Keďže tá istá živelná pohroma sa v Slovinsku, susednom oprávnenom štáte, považuje za „veľkú katastrofu“, žiadosť Rakúska je oprávnená na poskytnutie príspevku z FSEÚ podľa článku 2 ods. 4 nariadenia o FSEÚ.

 

Grécko – veľká katastrofa: cyklón

 

V období od 4. do 11. septembra 2023 došlo k intenzívnej a rozsiahlej meteorologicko-hydrologickej udalosti charakterizovanej silnými a pretrvávajúcimi zrážkami, čo viedlo ku katastrofickým povodniam na viacerých miestach v strednom Grécku, najmä v regióne Tesália. V postihnutých oblastiach spadlo počas tejto udalosti celkovo 400 až 1 000 mm zrážok. Vo väčšine tohto regiónu napršalo toľko zrážok, koľko v priemere spadne za rok. Prívalové dažde spôsobili v strednom Grécku veľké povodne, ktoré zaplavili celé oblasti. V masívnom rozsahu bola zničená infraštruktúra, z ulíc sa stali rieky, zničené boli budovy a mosty a celé dediny boli pod vodou. Okrem veľkých hospodárskych škôd spôsobených zničením infraštruktúry a škôd na verejnom i súkromnom majetku v poľnohospodárstve, živočíšnej výrobe a v sektore MSP prišlo o život 17 ľudí.

 

Grécke orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto pohromou na 2,3 mld. EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu pre „veľkú katastrofu“, ktorá je pre Grécko stanovená vo výške 0,6 % jeho hrubého národného dôchodku a v roku 2023 predstavovala 1,1 mld. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku 2 ods. 2 nariadenia o FSEÚ.

 

Taliansko – regionálna živelná pohroma: povodne v regióne Toskánsko

 

Od 25. októbra do 10. novembra 2023 spadlo v talianskom Toskánsku, najmä v provinciách Prato, Florencia, Pisa, Pistoia a Livorno, v relatívne krátkom čase extrémne množstvo zrážok. Dážď a silný vietor spôsobili prívalové povodne a zosuvy pôdy. Dôsledky následných záplav boli mimoriadne závažné. Vznikli značné hospodárske škody, zahynulo sedem ľudí a tisíce osôb museli opustiť svoje domovy.

 

Udalosť bola v žiadosti o finančnú pomoc prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia o FSEÚ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Talianske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 2,7 miliardy EUR. Táto suma predstavuje približne 2,4 % HDP regiónu Toskánsko a presahuje uvedenú prahovú hodnotu pre „regionálnu živelnú pohromu“, ktorá je pre región Toskánsko v roku 2024 stanovená na 1,7 mld. EUR.

 

Francúzsko – regionálna živelná pohroma: povodeň

 

Od 2. do 9. novembra 2023 bol bývalý región Nord-Pas-de-Calais (dnes časť regiónu Hauts-de-France) zasiahnutý silnými dažďami, ktoré v niektorých oblastiach dosiahli 271 mm. Následkom toho sa rýchlo zvýšila hladina riek a veľké rieky sa vyliali zo svojich korýt. To viedlo k mnohým zosuvom bahna a k následnému uzavretiu ciest. Živelná pohroma spôsobila značné hospodárske škody a tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.

 

Udalosť bola v žiadosti o finančnú pomoc prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia o FSEÚ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Francúzske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto pohromou na 1,9 mld. EUR. Táto suma predstavuje približne 1,64 % HDP bývalého regiónu Nord-Pas-de-Calais[12] a presahuje uvedenú prahovú hodnotu pre „regionálnu pohromu“, ktorá je pre bývalý región Nord-Pas-de-Calais v roku 2024 stanovená na 1,8 mld. EUR[13].

 

Záver

 

Metodika výpočtu pomoci bola stanovená vo výročnej správe o FSEÚ za obdobie 2002 – 2003 a následne schválená Radou a Európskym parlamentom. Komisia preto navrhuje rozpočtovému orgánu mobilizovať v súvislosti so všetkými šiestimi žiadosťami tieto sumy:

Katastrofa

 

Celkové priame škody

(v EUR)

 

Prahová hodnota pre katastrofu

(v EUR)

2,5 % celkových priamych škôd

(v EUR)

2,5 % celkových priamych škôd do výšky stropu pre veľké katastrofy

(v EUR)

6 % celkových priamych škôd nad stropom pre veľké katastrofy (v EUR)

Navrhovaná výška pomoci z FSEÚ

(v EUR)

Preddavok

(v EUR)

Zostatok, ktorý sa má vyplatiť

(v EUR)

 

 

regionálna/veľká

regionálna katastrofa

výpočet pomoci v prípade veľkej katastrofy

 

 

 

Taliansko (Emilia-Romagna) – povodeň (veľká katastrofa)

8 533 315 251

3 804 725 000

neuplatňuje sa

95 118 125

283 715 415

378 833 540

94 708 385

284 125 155

Slovinsko – povodeň (veľká katastrofa)

7 320 232 816

308 826 000

neuplatňuje sa

7 720 650

420 684 409

428 405 059

100 000 000

328 405 059

Rakúsko – povodeň (susedná krajina)

207 969 814

neuplatňuje sa

5 199 245

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

5 199 245

neuplatňuje sa

5 199 245

Grécko – povodeň (veľká katastrofa)

2 325 232 656

1 085 286 000

neuplatňuje sa

27 132 150

74 396 799

101 528 949

25 382 237

76 146 712

Taliansko (Toskánsko) – povodeň (regionálna katastrofa)

2 712 473 053

1 719 230 000

67 811 826

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

67 811 826

neuplatňuje sa

67 811 826

Francúzsko – povodeň (regionálna katastrofa)

1 870 522 773

1 839 110 000

46 763 069

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

46 763 069

11 690 767

35 072 302

CELKOVO

1 028 541 689

231 781 389

796 760 300

 

 

 

Nariadenie Rady 2024/765[14] z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027, rozdelilo rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR) na dva samostatné nástroje: európsku rezervu na solidaritu a rezervu na núdzovú pomoc. Európska rezerva na solidaritu s ročnou sumou 1 016 mil. EUR (v cenách roku 2018, čo zodpovedá 1 144,2 mil. EUR v cenách roku 2024) sa použije na pomoc v reakcii na núdzové situácie, na ktoré sa vzťahuje FSEÚ.

Aby sa predišlo predčasnému vyčerpaniu ročných pridelených prostriedkov, v článku 3 ods. 7 nariadenia o FSEÚ a v článku 9 ods. 2 druhom pododseku zmeneného nariadenia o VFR sa stanovuje, že každý rok musí k 1. októbru zostať k dispozícii 25 % ročných pridelených prostriedkov FSEÚ (t. j. 286 mil. EUR na rok 2024).

Napokon, v súlade s článkom 4a ods. 4 nariadenia o FSEÚ bola suma 50 000 000 EUR už zahrnutá do všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2024 (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch), aby sa dali vyplatiť prípadné zálohy.

Maximálna suma, ktorú môže FSEÚ použiť z pridelených prostriedkov európskej rezervy na solidaritu na rok 2024 v tejto fáze, je preto 808 135 764 EUR, čo umožňuje pokryť platobné potreby tejto mobilizácie.

Suma, ktorá je k dispozícii v rámci FSEÚ v roku 2024:

 

Celkové rozpočtové prostriedky pridelené FSEÚ na rok 2024

1 144 181 018

Suma k dispozícii po 1. októbri (-)

286 045 254

Prostriedky vyhradené na zálohové platby (-)

50 000 000

Suma k dispozícii pred 1. októbrom

808 135 764

Suma, ktorá sa má použiť na túto mobilizáciu

796 760 300

 

 

 

Spravodajca odporúča urýchlene schváliť návrh rozhodnutia Komisie uvedený v prílohe k tejto správe v záujme rýchlej mobilizácie uvedených súm na znak európskej solidarity s Talianskom, Slovinskom, Rakúskom, Gréckom a Francúzskom. Spravodajca žiada Komisiu, aby sa tento finančný príspevok poskytol mimoriadne naliehavo.

 


 

 

PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI INFORMÁCIE

Spravodajca na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že informácie mu neposkytol žiadny subjekt ani osoba, ktoré treba uviesť v tejto prílohe podľa článku 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku.

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

23.9.2024

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georgios Aftias, Rasmus Andresen, Olivier Chastel, Tamás Deutsch, Angéline Furet, Jens Geier, Thomas Geisel, Jean-Marc Germain, Monika Hohlmeier, Alexander Jungbluth, Ondřej Kovařík, Giuseppe Lupo, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Danuše Nerudová, João Oliveira, Younous Omarjee, Bogdan Rzońca, Julien Sanchez, Lukas Sieper, Carla Tavares, Lucia Yar, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dick Erixon, Niclas Herbst, Moritz Körner, Rasmus Nordqvist, Kai Tegethoff, Anouk Van Brug

Poslanci, na ktorých sa vzťahuje článok 216 ods. 7 rokovacieho poriadku, prítomní na záverečnom hlasovaní

Lina Gálvez, Hannes Heide, Ana Miguel Pedro, Bogdan Andrzej Zdrojewski

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

30

+

ECR

Bogdan Rzońca

NI

Thomas Geisel, Lukas Sieper

PPE

Georgios Aftias, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Siegfried Mureşan, Danuše Nerudová, Ana Miguel Pedro, Bogdan Andrzej Zdrojewski

PfE

Tamás Deutsch, Angéline Furet, Ondřej Kovařík, Julien Sanchez

Renew

Olivier Chastel, Moritz Körner, Anouk Van Brug, Lucia Yar

S&D

Lina Gálvez, Jens Geier, Jean-Marc Germain, Hannes Heide, Giuseppe Lupo, Victor Negrescu, Carla Tavares

The Left

João Oliveira, Younous Omarjee

Verts/ALE

Rasmus Andresen, Rasmus Nordqvist, Kai Tegethoff

 

2

-

ECR

Dick Erixon

ESN

Alexander Jungbluth

 

1

0

PfE

Auke Zijlstra

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 2. októbra 2024
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia