SPRÁVA o návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu
9.12.2004 - (2004/2129(INI))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajcovia: Richard Corbett a Íñigo Méndez de Vigo
- NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- DÔVODOVÁ SPRÁVA
- PRÍLOHA 1: Kompetencie Únie34 Ústava uvádza taktiež spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré nespadajú do uvedených troch kategórií tejto tabuľky, so zreteľom na ich špecifickú povahu. Podčiarknuté oblasti kompetencií v každom zo stĺpcov zodpovedajú oblastiam, pre ktoré nie je v súčasnej dobe v Zmluvách určené žiadne zvláštne ustanovenie, ale ohľadom ktorých Únia už konala, predovšetkým použijúc ustanovení o vnútornom trhu alebo článku 308 Zmluvy o Ústave pre Európu.34
- PRÍLOHA 2: Zoznam nových prípadov hlasovania kvalifikovanou väčšinou
- PRÍLOHA 3: Legislatívne akty – riadny legislatívny postup
- PRÍLOHA 4: Legislatívne akty – špeciálne legislatívne postupy
- MENŠINOVĚ STANOVISKO,
- STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI
- STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
- STANOVISKOPRE VÝBOR PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
- STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET
- STANOVISKO VÝBORU PRE rozpočtovú kontrolu
- STANOVISKO VÝBORU PRE zamestnanosť a sociálne veci
- STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
- STANOVISKO výboru pre priemysel, výskum a energetiku
- STANOVISKO Výboru pre REGIONÁLNY ROZVOJ
- STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO
- STANOVISKO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO
- STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
- STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI
- STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE
- STANOVISKO EURÓPSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU
- STANOVISKO VÝBORU REGIÓNOV
- POSTUP
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o Zmluve o Ústave pre Európu
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu (ďalej ako „ústava“);
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, zmenenú a doplnenú Jednotným európskym aktom a Maastrichtskou zmluvou, Amsterdamskou zmluvou a zmluvou z Nice;
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[1],
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z Laekenu[2],
– so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[3] pripravujúce pôdu pre Ústavu pre Európu;
– so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4], ktoré stanovovali prípravné opatrenia pre predošlé medzivládne konferencie a uznesenia[5]5 Európskeho parlamentu, ktoré obsahovali hodnotenie ich výsledkov;
– so zreteľom na návrh Zmluvy o Ústave pre Európu, prijatej na základe konsenzu Európskym konventom v dňoch 13. júna a 10. júla 2003, ako aj na uznesenia Európskeho parlamentu[6]6, ktoré stanovovali prípravné opatrenia a hodnotenie práce konventu;
– so zreteľom na stanoviská k ústave, ktoré predložili Výbor regiónov[7]7 17. novembra 2004 a Európsky hospodársky a sociálny výbor[8]8 28. októbra 2004 na žiadosť Európskeho parlamentu[9]9,
– so zreteľom na názory predstaviteľov regionálnych združení, sociálnych partnerov a platforiem občianskej spoločnosti počas verejného vypočutia, ktoré sa uskutočnilo 25. novembra 2004,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre rozpočtovú kontrolu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výbor pre regionálny rozvoj, Výbor pre poľnohospodárstvo, Výbor pre rybolov, Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci a Výbor pre petície (A6-0070/2004),
keďže:
A. sa Európskej únii počas svojej histórie podarilo vytvoriť neustále sa rozširujúci priestor slobody a mieru, prosperity, spravodlivosti a bezpečnosti,
B. ústava konsoliduje dosiahnuté prínosy a prináša inovácie, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie a rozvíjanie schopnosti Únie, pozostávajúcej z 25-tich a teoreticky viacerých členských štátov, konať účinne na vnútornej, vonkajšej úrovni,
C. úsilie vytvoriť ústavu uvedenú do praxe Európskym parlamentom od jeho prvých priamych volieb bolo korunované úspechom Konventu, ktorý pripravil návrh prostredníctvom demokratickej, reprezentatívnej a transparentnej metódy, ktorá v plnom rozsahu preukázala svoju účinnosť a ktorá zohľadnila úlohu občanov Európy, čoho výsledkom bol konsenzus, ktorý medzivládna konferencia v podstate vôbec nezmenila,
D. ústava, ako kompromis, ktorý museli prijať všetky členské štáty, nevyhnutne vynechala niektoré návrhy, konkrétne návrhy Európskeho parlamentu alebo Konventu, ktoré by podľa ich autorov priniesli ďalšie zlepšenia v rámci Únie, z ktorých mnohé sa budú môcť uskutočniť aj v budúcnosti,
E. súhlas vlád každého jedného členského štátu Únie s ústavou dokazuje, že všetky zvolené vlády členských štátov zastávajú názor, že tento kompromis je základom, z ktorého budú vychádzať v budúcnosti, a ktorý bude vyžadovať, aby každá z nich preukázala čo najväčšiu politickú snahu o zabezpečenie ratifikácie do 1. novembra 2006,
F. ústava bola predmetom kritiky v rámci verejnej diskusie, ktorá neodzrkadľuje skutočný obsah a právne dôsledky jej ustanovení, pokiaľ ústava nebude viesť k vytvoreniu centralizovaného superštátu, viac posilní ako oslabí sociálne rozmer Únie a nebude prehliadať historické a duchovné korene Európy, keďže sa odvoláva na svoje kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo,
1. sa domnieva, že z celkového hľadiska je ústava dobrým kompromisom a významným posunom v rámci existujúcich zmlúv, ktorý, keď sa začne uplatňovať, bude predstavovať viditeľný prínos pre občanov (a Európsky parlament a národné parlamenty ako ich demokratické zastúpenie), ako aj členské štáty (vrátane ich regionálnych a miestnych úradov) a zefektívni fungovanie orgánov Európskej únie a tým aj Únie ako celku;
Väčšia prehľadnosť v súvislosti s poslaním a cieľmi Únie
2. víta skutočnosť, že ústava poskytuje občanom jasnejší pohľad na poslanie a ciele Únie a na vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi, pretože:
(a) zložitý súbor zmlúv Európskej únie bude nahradený jediným, čitateľnejším dokumentom, ktorý do detailov popisuje ciele Únie, jej právomoci a ich obmedzenia, jej nástroje politiky a jej orgány;
(b) sa zdôrazňuje dvojitá legitímnosť Únie a objasňuje sa, že Európska únia je úniou štátov a občanov;
(c) rozsah hodnôt, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a tvoria základ Únie a ktoré vytvárajú silné spojenie medzi občanmi Únie, sa stal jednoznačným a širším;
(d) boli objasnené a lepšie definované ciele Únie, ako aj princípy, ktoré Únia uplatňuje v rámci svojich činností a vzťahov s členskými štátmi;
(e) hospodárska, sociálna a územná súdržnosť sa opätovne potvrdzuje ako cieľ Únie;
(f) vznikli nové ustanovenia všeobecnej platnosti, ktoré sa týkajú vysokej úrovne zamestnanosti, podpory rovnosti medzi ženami a mužmi, odstránenia všetkých druhov diskriminácie, boja proti sociálnemu vylúčeniu a podpory sociálnej spravodlivosti, sociálnej ochrany, vysokej úrovne školstva, vzdelávania a zdravotníctva, ochrany spotrebiteľa, podpory trvalo udržateľného rozvoja a rešpektovania služieb všeobecného záujmu;
(g) nejasné rozlíšenie pojmov „Európske spoločenstvo“ a „Európska Únia“ sa skončí, pretože Európska únia sa stane jedinou právnou entitou a štruktúrou;
(h) sa zjednodušia európske právne akty a s nimi súvisiaca terminológia, ktorá obsahuje zrozumiteľnejšie pojmy: „európske zákony“ a „európske rámcové zákony“ nahrádzajú súčasné rozličné druhy aktov (smernice, nariadenia, rozhodnutia, rámcové rozhodnutia atď.);
(i) poskytuje záruku, že Únia sa nikdy nestane centralizovaným všemocným „superštátom“:
- silný dôraz na decentralizáciu vlastnú pre „jednotnosť v rozmanitosti“,
- povinnosť „rešpektovať národné identity členských štátov, ktoré sú súčasťou ich základných štruktúr, politických a ústavných, vrátane regionálnej a miestnej samosprávy“,
- princípy delegovaných právomocí (pričom Únia má len tie právomoci, ktoré jej členské štáty udelia), subsidiarita a proporcionalita,
- účasť členských štátov v systéme rozhodovania Únie a pri schvaľovaní jeho zmien;
(j) začlenenie symbolov Únie do ústavy zvýši povedomie občanov o orgánoch Únie a ich činnosti;
(k) klauzula solidarity medzi členskými štátmi spôsobí, že občania budú očakávať, že v prípade teroristického útoku, prírodnej alebo ľuďmi spôsobenej katastrofy dostanú podporu všetkých štátov Únie;
Väčšia účinnosť a posilnená úloha vo svete
3. víta skutočnosť, že v čase nadobudnutia platnosti ústavy budú orgány Únie schopné vykonávať svoje úlohy účinnejšie najmä preto, že:
(a) rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného hlasovania v Rade, sa výrazne rozšíri, čo je nevyhnutné na to, aby sa predišlo zablokovaniu rozhodovania v únii s 25 a viac národmi;
(b) šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Európskej rady sa zmení na dva a polročné;
(c) od roku 2004 sa zníži počet členov Komisie na základe rovnoprávnej rotácie medzi členskými štátmi;
(d) dôjde k významnému zviditeľneniu Únie a posilneniu jej možností ako celosvetového hráča:
- post vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku a post komisára pre vonkajšie vzťahy, ktoré sa prekrývajú a spôsobujú zmätok, sa zlúčia do jedného postu európskeho „ministra zahraničných vecí“, ktorý bude podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné záležitosti a ktorý bude schopný zastupovať Úniu v oblastiach, v ktorých Únia zastáva spoločné stanovisko,
- vznikne samostatná zahraničná služba, za ktorú bude zodpovedný minister zahraničných vecí,
- pridelenie štatútu právnickej osoby, ktorý doteraz malo Európske spoločenstvo, posilní postavenie Únie v medzinárodných vzťahoch a jej možnosť byť zmluvnou stranou v medzinárodných dohodách,
- posilní sa schopnosť Únie rozvíjať spoločné štruktúry v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky, pričom bude zabezpečená flexibilita, ktorá je nevyhnutná pre zohľadnenie rôznych prístupov členských štátov k týmto otázkam;
(e) obmedzí sa súbor legislatívnych nástrojov Únie, ako aj počet postupov na prijímanie zákonov; vyjasňuje sa rozdiel medzi nástrojmi zákonodarnej a výkonnej moci;
(f) činnosť v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa bude riadiť účinnejšími postupmi, ktoré sľubujú viditeľný pokrok v otázkach spravodlivosti, bezpečnosti a prisťahovalectva;
(g) v mnohých iných oblastiach sa zjednoduší uplatňovanie úspešnej metódy Spoločenstva ihneď po tom, ako vznikne politická vôľa na takéto kroky;
(h) vznikne väčší priestor na flexibilné dohody pre prípady, ak nie sú všetky štáty ochotné alebo schopné súčasne uplatňovať určité politiky;
Väčšia demokratická zodpovednosť
4. víta skutočnosť, že občania budú mať väčšiu kontrolu nad činnosťou Európskej únie prostredníctvom zvýšenej demokratickej zodpovednosti, najmä vďaka týmto zlepšeniam:
(a) prijímanie všetkých zákonov Európskej únie bude podliehať skúmaniu v národných parlamentoch a, až na niekoľko výnimiek, dvojitému schváleniu národnými vládami (v Rade Európskej únie) a priamo voleným Európskym parlamentom. V žiadnej nadnárodnej alebo medzinárodnej štruktúre neexistuje takáto úroveň parlamentnej kontroly;
(b) národné parlamenty dostanú všetky návrhy Európskej únie v dostatočnom časovom predstihu, aby ich mohli prediskutovať so svojimi ministrami pred zasadaniami Rady a budú mať tiež právo nesúhlasiť s návrhom zákona, ak zastávajú názor, že prekračuje práva Európskej únie;
(c) Európsky parlament bude mať rovnocenné postavenie ako Rada pri rozhodovaní o legislatíve Únie;
(d) predsedu Komisie bude voliť Európsky parlament, čím sa vytvorí spojenie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu;
(e) minister zahraničných vecí, menovaný Európskou radou po dohode s predsedom Komisie, sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a Európskej rade;
(f) nový rozpočtový postup bude vyžadovať súhlas Rady a Európskeho parlamentu v súvislosti so všetkými výdavkami Európskej únie bez výnimky, čím sa dostanú všetky výdavky pod plnú demokratickú kontrolu;
(g) výkon delegovaných zákonodarných právomocí Komisiou sa bude riadiť novým systémom kontroly Európskeho parlamentu a Rady, ktorý týmto dvom inštitúciám umožní odvolať rozhodnutia Komisie, s ktorými nesúhlasia;
(h) agentúry, konkrétne Europol, budú podliehať väčšej parlamentnej kontrole;
(i) schôdze Rady budú počas rozpravy a schvaľovania zákonov Únie verejné;
(j) úloha Výboru regiónov je posilnená;
(k) pokiaľ ide o budúce revízie ústavy, aj Európsky parlament bude mať právomoc predkladať návrhy, pričom skúmanie navrhovaných zmien sa uskutoční v rámci konventu, ak Parlament nestanoví, že to nie je potrebné;
Väčšie práva pre občanov
5. víta skutočnosť, že sa v dôsledku týchto zlepšení posilnia práva občanov:
(a) začlenenie Charty základných práv EÚ do druhej časti ústavy, čo znamená, že všetky ustanovenia práva Európskej únie a všetky činnosti orgánov Európskej únie, ktoré sú založené na práve EÚ, musia vyhovovať týmto normám;
(b) Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach, čím Únia bude podliehať rovnakej vonkajšej kontrole ako jej členské štáty;
(c) nové ustanovenia umožnia účasť občanov, sociálnych partnerov, reprezentatívnych združení a občianskej spoločnosti na rokovaniach Únie;
(d) zavedenie európskej občianskej iniciatívy, ktorá umožní občanom predkladať návrhy v oblastiach v prípade, ak sa domnievajú, že na uplatňovanie ústavy je potrebný právny akt Únie;
(e) jednotlivci budú mať lepšie možnosti na obhajobu svojich práv na súdoch Európskej únie;
Závery
6. podporuje Zmluvu o Ústave pre Európu a bezvýhradne podporuje jej ratifikáciu;
7. verí, že táto Komisia predloží stabilný a trvalý rámec pre budúci rozvoj Európskej únie, ktorý umožní ďalšie rozšírenie a v prípade potreby poskytne mechanizmy na jej úpravu;
8. dúfa, že všetky členské štáty Európskej únie budú schopné ratifikovať ústavu do polovice roku 2006;
9. opakovane žiada, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom jasne a objektívne informovať občanov EÚ o obsahu ústavy; preto vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pri informovaní občanov o obsahu Zmluvy o Ústave pre Európu (v plnom alebo skrátenom znení) jasne rozlíšili časti ústavy, ktoré už platia v rámci existujúcich zmlúv a nové ustanovenia ústavy s cieľom poučenia verejnosti a vyjasnenia obsahu diskusie;
10. poveruje predsedu, aby toto uznesenie a správu Výboru pre ústavné veci postúpil národným parlamentom členských štátov, Rade, Európskej komisii a bývalým členom Konventu o budúcnosti Európy a zabezpečil, že oddelenia Parlamentu, vrátane jeho externých kancelárií, poskytnú podrobné informácie o ústave a stanovisku Parlamentu k ústave.
- [1] Ú. v. ES C 364, 18. 12. 2000, s. 1.
- [2] Európska rada v Laekene, Laekenské vyhlásenie o budúcnosti Únie, SN 273/01, 15. 12. 2001.
- [3] Uznesenie zo 14. 2. 1984 o návrhu Zmluvy o založení Európskej únie - Ú. v. ES C 77, 19. 3. 1984, s. 5, spravodajca:
Altiero Spinelli, 1-1200/1983.
Uznesenie z 11. 7. 1990 o usmerneniach Európskeho parlamentu pre návrh ústavy pre Európsku úniu - Ú. v. ES C 231, 17. 9. 1990, s. 91, spravodajca:
Emilio Colombo, A3-0165/1990.
Uznesenie z 12. 12. 1990 o ústavnom základe Európskej únie - Ú. v. ES C 19, 28. 1. 1991, s. 65, spravodajca: Emilio Colombo, A3-0165/1990.
Uznesenie z 10. 12. 1994 o Ústave Európskej únie - Ú. v. ES C 61, 28. 1. 1991, s. 155, spravodajca:
Fernand Herman, A3-0064/1994.
Uznesenie z 25. 10. 2000 o konštitucionalizácii zmlúv - Ú. v. ES C 197, 12. 7. 2001, s. 186, spravodajca:
Olivier Duhamel, A5-0289/2000. - [4] Uznesenie zo 14. 3. 1990 o medzivládnej konferencii v rámci stratégie Európskeho parlamentu pre Európsku úniu - Ú. v. ES C 96, 17. 4. 1990, s. 114, spravodajca: David Martin, A3-0047/1990.
Uznesenie z 11. 7. 1990 o medzivládnej konferencii v rámci stratégie Európskeho parlamentu pre Európsku úniu - Ú. v. ES C 231, 17. 9. 1990, s. 97, spravodajca: David Martin, A3-0166/1990.
Uznesenie z 22. 11. 1990 o medzivládnej konferencii v rámci stratégie Európskeho parlamentu pre Európsku úniu - Ú. v. ES C 324, 24. 12. 1990, s. 219, spravodajca: David Martin, A3-0270/1990.
Uznesenie z 22. 11. 1990, v ktorom sa uvádza stanovisko EP k zvolaniu medzivládnej konferencie o hospodárskej a menovej únii a o politickej únii - Ú. v. ES C 324, 24. 12. 1990, s. 238, spravodajca: David Martin, A3-0281/1990.
Uznesenie zo 17. 5. 1995 o fungovaní Zmluvy o Európskej únii v perspektíve medzivládnej konferencie v roku 1996 - Uskutočňovanie a rozvoj únie - Ú. v. ES C 151, 19. 6. 1995, s. 56. spravodajcovia: Jean-Louis Bourlanges a David Martin, A4-0102/1995.
Uznesenie z 13. 3. 1996 obsahujúce (i) stanovisko Európskeho parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie, (ii) hodnotenie prác diskusnej skupiny a upresnenie politických priorít Európskeho parlamentu so zreteľom na medzivládnu konferenciu - Ú. v. ES C 96, 1. 4. 1996, s. 77, spravodajcovia: Raymonde Dury a Hanja Maij-Weggen, A4-0068/1996.
Uznesenie z 18. 11. 1999 o príprave reformy zmlúv a ďalšej medzivládnej konferencie - Ú. v. ES C 189, 7. 7. 2000, s. 222, spravodajcovia: Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0058/1999.
Uznesenie z 3. 2. 2000 o zvolaní medzivládnej konferencie - Ú. v. ES C 309, 27. 10. 2000, s. 85., spravodajcovia: Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0018/2000.
Uznesenie zo 16. 3. 2000 o predložení návrhu Charty základných práv Európskej únie - Ú. v. ES C 377, 29. 12. 2000, s. 329., spravodajcovia: Andrew Duff a Johannes Voggenhuber, A5-0064/2000.
Uznesenie z 13. 4. 2000 obsahujúce návrhy Európskeho parlamentu na medzinárodnú konferenciu - Ú. v. ES C 40, 7. 2. 2001, s. 409, spravodajcovia:
Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0086/2000. - [5] 5 Uznesenie zo 16. 1. 1986 o stanovisku Európskeho parlamentu k Jednotnému aktu schválenému na medzivládnej konferencii, ktorá sa konala 16. a 17. decembra 1985 - Ú. v. ES C 36, 17. 2. 1986, s. 144, spravodajca:
- [6] 6 Uznesenie z 29. 11. 2001 o ústavnom procese a budúcnosti Únie - Ú. v. ES C 153, 27. 6. 2002, s. 310, spravodajcovia:
- [7] 7 Výbor regiónov 354/2003 konečná verzia, zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
- [8] 8 Európsky hospodársky a sociálny výbor 1416/2004, zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
- [9] 9 P6_PV(2004)09-14
DÔVODOVÁ SPRÁVA
„Nie som zástancom častých zmien v zákonoch a ústavách, ale zákony a inštitúcie musia ísť ruka v ruke s pokrokom v ľudskom myslení. Keďže ľudský duch napreduje a stáva sa osvietenejším, uskutočňujú sa nové objavy, odkrývajú sa nové pravdy, so zmenou okolností sa menia zvyky a názory, tak isto inštitúcie sa musia rozvíjať a držať krok s dobou. Tak ako nemôžeme od muža žiadať, aby aj naďalej nosil ten istý kabát, ktorý nosil ako chlapec, tak ani civilizovaná spoločnosť sa nesmie naveky držať pravidiel svojich predkov.“
Thomas Jefferson
I. Predslov
1. Pred viac než polstoročím sa Schumanovou deklaráciou spustil odvážny projekt: v rámci spoločného projektu zjednotiť Európanov, po stáročia rozdeľovaných bratovražednými konfliktmi.
Úspech závisel od vyriešenia troch kľúčových otázok, pred ktorými stála Európa po skončení druhej svetovej vojny: ako prekonať vnútorných démonov, hlavnú príčinu najvážnejších katastrof, ktoré zasiahli náš kontinent, ako získať späť popredné miesto pri riešení svetových problémov, ako vytvoriť hospodárske podmienky, ktoré by zabezpečili zachovanie stabilného demokratického systému?
Dejiny posledných piatich desaťročí sú kronikou úspechu. Európa dokázala upevniť politický systém, založený na princípoch slobody, pluralizmu a tolerancie; dosiahla zmierenie krajín, ktoré boli ešte donedávna nepriateľmi a podporila tak najdlhšie obdobie mieru v moderných dejinách; zabezpečila Európanom vysokú úroveň materiálneho blahobytu a spoločenského pokroku; prispela k odstráneniu železnej opony, ktorá oddeľovala slobodnú Európu od utláčanej Európy. Napriek všetkým týmto úspechom európskeho integračného procesu by sme nemali zabúdať na jeho skutočné ciele:
prenechať minulosti prepiaty nacionalizmus, ktorý je skutočnou rakovinou modernej Európy; brániť demokraciu ako systém, ktorý môže prepojiť rozdielne názory pluralistickej spoločnosti; a poskytnúť Európe silný a vplyvný hlas, ktorý jej umožní hájiť jej myšlienky, hodnoty a záujmy.
Európa však nesmie zaspať na vavrínoch: musí sa zaoberať novými výzvami, ktoré pred ňou stoja na začiatku 21. storočia, napr. úloha Únie v medzinárodnej politike, globalizácia, rozšírenie, euro, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť nášho kontinentu, terorizmus, migračné prúdy, vzdelávanie, technologický pokrok, rasizmus, xenofóbia, alebo sociálne vylúčenie.
Od založenia prvého Európskeho spoločenstva (uhlia a ocele: Parížska zmluva z 18. apríla[1]1 1951), ktoré spojilo šesť krajín západnej Európy[2]2, sa európska integrácia rozšírila na 25 európskych štátov[3]3 a pôsobnosť Spoločenstva sa rozšírila na nové oblasti v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) (Rímske zmluvy z 25. marca 1957[4]4) a následne v rámci Európskej únie (Maastrichtská zmluva zo 7. februára 1992).
2. Európsky parlament sa od svojho zvolenia v priamych a všeobecných voľbách v roku 1979 neustále snažil o demokratizáciu a efektívnejšie a transparentnejšie fungovanie Spoločenstva, ktoré sa malo neskôr stať Európskou úniou. Prijatím prvého návrhu Zmluvy o založení Európskej únie 14. februára 1984 (tzv. „Spinelliho“ návrh, podľa mena spravodajcu) začal Parlament reformný proces, ktorý pokračoval počas nasledujúcich dvadsiatich rokov a ktorý viedol k vypracovaniu Jednotného európskeho aktu[5]5, Maastrichtskej zmluvy[6]6, Amsterdamskej zmluvy[7]7, zmluvy z Nice[8]8 a dnes Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu[9]9.
Pri každej z týchto etáp sa Parlament na podnet Výboru pre inštitucionálne veci- ktorý sa v roku 1999 stal Výborom pre ústavné veci - aktívne zúčastňoval na prípravných prácach a neskôr na hodnotení výsledkov rôznych medzivládnych konferencií (MVK)[10]10.
Od začiatku tohto procesu Parlament obhajoval myšlienku vyjasnenia a posilnenia ústavného základu Európskej únie. Táto požiadavka sa stávala čoraz naliehavejšou v dôsledku rozšírení, ktoré by mohli ohroziť politický rozmer integrácie.
Parlament presadzoval tri rozdielne ale navzájom súvisiace ciele:
Po prvé, Parlament sa snažil objasniť a v prípade potreby i posilniť právomoci a zodpovednosť samotnej Európskej únie. Parlament sa trvalo zasadzoval za to, aby Únia získavala a vykonávala právomoci na základe „princípu subsidiarity“, t.j. mala by vykonávať len tie úlohy, ktoré sa môžu uskutočňovať účinnejšie prostredníctvom spoločných politík, než individuálnym prístupom jednotlivých členských štátov.
Po druhé, Parlament presadzoval, aby boli právomoci na úrovni EÚ vykonávané účinnejšie. Obzvlášť kriticky sa Parlament vyjadril v súvislosti s uplatňovaním zásady jednomyseľnosti pri hlasovaní v Rade, pričom argumentoval, že nemá zmysel poskytnúť každému štátu Únie právo veta, keď bolo predtým dohodnuté, že budú politiku uskutočňovať spoločne. Parlament tiež obhajoval posilnenie úlohy Komisie pri výkone politík, pokiaľ boli tieto schválené a sú predmetom kontroly.
Po tretie, Parlament uviedol vážne dôvody na lepšiu demokratickú kontrolu a zodpovednosť na úrovni EÚ. Právomoci, ktoré národné parlamenty ratifikáciou zmlúv preniesli na Úniu, by nemala vykonávať len samotná Rada (t.j. národní ministri). Strata parlamentných právomocí na národnej úrovni by sa mala vyrovnať rozšírením parlamentných právomocí na európskej úrovni.
Vzhľadom na nevýrazné a nedostatočné výsledky Amsterdamskej zmluvy a zmluvy z Nice pokiaľ ide o výzvu, ktorú predstavuje zdvojnásobenie počtu členských štátov ale aj pokračovanie prehlbovania Únie sa jasne ukázalo, že doposiaľ realizovaná metóda úprav zmlúv už nepostačuje pri hľadaní ozajstných odpovedí na vývoj v Európe.
Európsky parlament to jasne konštatoval už v roku 1997 vo svojom uznesení z 19. novembra (o správe, ktorú predložili Inigo Méndez de Vigo a Dimitris Tsatsos, pozri tiež vyššieuvedenú poznámku pod čiarou č. 8), ktorým sa začali politické úvahy, ktoré viedli v roku 1999 na návrh nemeckého predsedníctva Rady k vypracovaniu modelu Konventu - prvý krát uplatneného pri vypracovávaní Charty základných práv Európskej únie.
S vedomím nedostatkov Zmluvy z Nice k nej signatári pripojili vyhlásenie č. 23 „o budúcnosti Únie[11]11“. Toto vyhlásenie otvorilo cestu pre novú reformu zmlúv, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2004. Prípravy reformy mali byť uskutočnené prostredníctvom rozsiahlej diskusie so všetkými dotknutými stranami: zástupcami národných parlamentov a verejnosti (...), zástupcami občianskej spoločnosti atď...“. Diskusia sa mala uskutočniť v roku 2001 a jej cieľom malo byť prijatie vyhlásenia „obsahujúceho vhodné podnety pre pokračovanie tohto procesu.“ na stretnutí Európskej rady v Laekene.
3. Po snahe spolupracovať na partnerskej úrovni s národnými parlamentmi v prípravnej fáze MVK[12]12, Európsky parlament ako prvý navrhol[13]13- na základe precedensu, ktorý vznikol vypracovaním Charty základných práv Európskej únie[14]14- zvolanie Konventu, zloženého z zástupcov hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, národných parlamentov, Európskeho parlamentu a Komisie, a na ktorom by sa ako plnoprávni členovia zúčastňovali aj predstavitelia vlád a parlamentov z kandidátskych krajín.
Úlohou Konventu, ktorý viedol predseda pán Valéry Giscard d´Estaing a podpredsedovia Giuliano Amato a Jean-Luc Dehaen, bolo vypracovanie predbežného návrhu Ústavy, ktorý mal slúžiť ako základ pre rokovania nasledujúcej medzivládnej konferencie.
Bohaté skúsenosti nadobudnuté počas Konventu o Charte základných práv otvorili cestu k vytvoreniu podobného Konventu na prípravu prác novej MVK. Konvent vytvorený v súvislosti s chartou fungoval dobre a dokázal, že je schopný vypracovať návrh, ktorý môže byť schválený hlavami štátov alebo predsedami vlád. Otvorený a transparentný charakter Konventu a kvalita výmeny názorov prispeli ku konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť vďaka možnosti každého účastníka vyjadriť svoj názor a následne pochopiť názory iných.
Európska rada v Laekene v dňoch 14.-15. decembra 2001 prijala vyhlásenie o budúcnosti Európskej únie[15]15, a tým nadviazala na uvedenú iniciatívu určením podmienok organizácie a práce Konventu a predovšetkým definovaním rozsahu jeho mandátu ako aj otázok, ktorým by sa mal venovať.
Konvent o budúcnosti Európy potvrdil správnosť výberu tejto metódy, keďže umožnila po šestnástich mesiacoch predložiť text, prijatý na základe konsenzu, ktorý bol výsledkom intenzívnych diskusií, inšpirovaných taktiež dialógom s občianskou spoločnosťou.
Európsky parlament vďaka práci Výboru pre ústavné veci vo veľkej miere ovplyvnil obsah návrhu ústavnej zmluvy[16]16, v ktorom medzivládna konferencia pozmenila len veľmi malý počet bodov. Počas tejto MVK sa Parlament zároveň po prvý krát plne zapojil do rokovaní prostredníctvom svojho predsedu Pata Coxa a dvoch predstaviteľov, pána Iniga Méndeza de Viga, ktorého následne nahradil pán Elmar Brok, a pána Klausa Hänscha.
II. Čo prináša nová ústavná zmluva vo vzťahu k platným zmluvám, teda k existujúcemu acquis
Nová Ústava navrhnutá pre Európsku úniu obsahuje množstvo zásadných reforiem a zlepšení súčasnej Ústavy (t.j. prekrývajúcich sa zmlúv, ktoré v súčasnosti plnia de facto funkciu ústavy). Je to samozrejme kompromis, ktorý je v mnohých smeroch opatrný. Zároveň je to však kompromis, ktorý posúva Európu dopredu a ktorý bol vypracovaný na základe dlhých verejných a pluralistických diskusií v Európskom konvente, a bol zavŕšený a schválený vládami všetkých 25 členských štátov, z ktorých si každý želá, aby sa tento návrh stal základom ich budúcej spolupráce v Európe.
1. Ústavná zmluva pre Úniu
1.1. Niekedy sa stretávame s otázkou, či ide o ústavu alebo o zmluvu. Je potrebné vyhnúť sa neplodnej diskusii o téme, ktorá iba odvádza pozornosť od iných tém: niet pochýb o tom, že z formálneho hľadiska ide o zmluvu, ktorá bude prijatá a ratifikovaná podľa pravidiel platných pre úpravy zmlúv. Neexistuje žiadny iný postup. Vzhľadom na svoj charakter a obsah však táto zmluva zakladá naozajstnú ústavu.
1.2. Ústavná zmluva definuje charakter, hodnoty a princípy, ktorými sa riadi činnosť Európskej únie (EÚ), popisuje právomoci Únie, stanovuje, aké bude mať Únia inštitúcie, predstavuje rozhodovacie postupy, upresňuje akty, definuje práva občanov vo vzťahu k EÚ, stanovuje pravidlá pre úpravy Ústavy, atď.. Toto je úlohou Ústavy: stanoviť podmienky a hranice výkonu moci v rámci politickej entity a zabezpečiť občianske práva.
1.3. To však v podstate platilo už aj v prípade existujúcich zmlúv: Únia už mala svoju ústavu, odvodenú od zmlúv, ktoré boli jej základom - tak ako každá iná právna entita. Zjednodušenie zmlúv, zlepšenie prehľadnosti ich štruktúry a udelenie formálneho štatútu, bolo dôležitým krokom k ozrejmeniu systému a k tomu, aby sa stal prehľadnejším a zrozumiteľnejším pre občanov.
1.4. Z tohto pohľadu a napriek obavám vyjadreným v niektorých kruhoch, nie je prijatie Ústavy Únie prvým krokom na ceste k vytvoreniu centralizovaného „superštátu“, ktorý by znamenal nevyhnutný koniec národných štátov a ktorý by nenapraviteľne zmenil povahu Európskej únie (existuje niekoľko medzinárodných organizácií, ktorých zakladajúca zmluva sa nazýva ústavou, napríklad Medzinárodná organizácia práce (ILO), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo menej často uvádzaná Svetová poštová únia (UPU)). Práve naopak, takto koncipovaná Ústava Únie predstavuje pre členské štáty a občanov dokonca formálnu záruku voči prípadným aktivitám Spoločenstva, ktoré by siahali príliš ďaleko.
1.5. Je opodstatnená námietka, že časť III ústavnej zmluvy mala byť podstatne upravená, že veľa ustanovení v tejto časti nemá výslovne ústavný charakter, že sú príliš podrobné a zložité a nemali by sa nachádzať v Ústave. Toto však nebolo medzi úlohami, ktoré boli zverené Konventu. Napriek tomu je zjednodušenie zjavné: všetky ustanovenia boli zjednotené do uceleného a štruktúrovaného dokumentu a po prečítaní prvej a druhej časti, ktoré obsahujú špecifickejšie „ústavné“ aspekty, môže občan získať súhrnný, dostatočne jasný a jednoduchý prehľad o politickom charaktere Únie a o svojich právach.
1.6. Voči rozsahu časti III ústavnej zmluvy sa vzniesla vlna kritiky, podľa ktorej je Ústava príliš podrobná a komplexná, napr. v porovnaní s Ústavou USA. Dôvodom je, že v časti III, podobne ako v predchádzajúcich zmluvách, sa podrobne uvádzajú ciele činnosti EÚ v jednotlivých oblastiach politík, čím sa dosahuje jej obmedzenie. Pre orgány EÚ neexistujú žiadne „bianko šeky“, ktoré by im umožňovali pôsobiť v ľubovoľnej politickej oblasti bez akýchkoľvek obmedzení.
2. Jediný subjekt: Európska únia
2.1. Veľmi dôležitým krokom z hľadiska transparentnosti a chápania podstaty európskeho projektu občanmi je zlúčenie rôznych zmlúv do jedného dokumentu a prechod od zložitej situácie s existenciou rôznych prekrývajúcich sa subjektov (Európska únia, Európske spoločenstvo) k jedinému subjektu, Európskej únii, ktorá má na medzinárodnej scéne právnu subjektivitu, čo zvýši účinnosť a zviditeľní činnosť Únie v tejto oblasti. Tento proces je sprevádzaný rušením štruktúry troch pilierov (Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, Spravodlivosť a vnútorné veci a Spoločenstvo), ktoré sa zlučujú do jednotného celku Únie, s jednotným inštitucionálnym rámcom a rozšírením uplatňovania metód Spoločenstva, ktoré sa budú uplatňovať jednotne, s výnimkou oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (vrátane obrany), v ktorej budú naďalej platiť osobitné rozhodovacie postupy, tak ako si to vyžaduje špecifická povaha tejto oblasti politík.
Ústava nám teda ponúka jedinú zmluvu a jediný subjekt: Európsku úniu[17]17.
2.2. Ústava uvádza na poprednom mieste (článok I-8) symboly Únie, t.j. zástavu (kruh tvorený dvanástimi zlatými hviezdami na modrom pozadí), hymnu (Óda na radosť od Beethovena), heslo (Zjednotení v rozmanitosti), menu (euro) a deň Európy (9. máj). Tieto symboly majú prispieť k tomu, aby sa občania lepšie stotožnili s pocitom príslušnosti k Spoločenstvu, ktoré zdieľa spoločnú budúcnosť.
3. Jasné vymedzenie hodnôt, princípov a cieľov Únie
Je dôležité, že sa Ústava začína článkami, ktoré vymedzujú poslanie, hodnoty a princípy, na ktorých je založená Únia, ako aj ciele, ktoré má dosahovať prostredníctvom svojej činnosti.
3.1. Prvý článok Ústavy (I-1) zakotvuje dvojitú legitimitu Únie, ktorá odzrkadľuje vôľu občanov a štátov Európy. Odmietnutím myšlienok, ktoré patria do minulosti a podporou konceptu občianstva, kladie Ústava dôraz na jednotlivcov, mužov a ženy s ich právami a povinnosťami, ktorí sú občanmi Únie na základe občianstva členského štátu, a ktorí z tohto dôvodu užívajú celú škálu práv, ktoré im plynú z občianstva v Únii.
Článok 1 Ústavy vymedzuje základné princípy európskeho integračného procesu: členské štáty udeľujú Únii právomoci na uskutočnenie ich spoločných cieľov. Na úrovni EÚ koordinuje Únia tie politiky, ktorými chcú členské štáty tieto ciele dosiahnuť; orgány Únie vykonávajú im zverené právomoci. Zároveň sa Únia zaväzuje rešpektovať národnú identitu členských štátov, to znamená základné prvky ich vnútornej politickej štruktúry. Týmto spôsobom Únia vyjadruje svoj rešpekt k rozhodnutiam, ktoré uskutočňuje každý členský štát vzhľadom na územné prerozdelenie právomocí - od stanovenia hraníc až po regionálnu a miestnu samosprávu, udržanie verejného poriadku a ochranu národnej bezpečnosti. Napokon Ústava stanovuje princípy lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi v súvislosti s uskutočňovaním ich spoločných cieľov.
3.2. Ústavný základ Európskej únie musí byť pevne zakotvený: sú to hodnoty, ktoré podporujú a sprevádzajú všetky kroky, uskutočňované orgánmi Únie.
Podľa druhého článku Ústavy sú hodnotami, na ktorých je založená celá európska integrácia, ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva, vrátane práv príslušníkov menšín. Tieto hodnoty okrem toho predstavujú referenčné kritérium pre budúce rozšírenie a môžu slúžiť ako základ pre uplatnenie sankcií voči členským štátom, ktoré ich zásadne a neustále porušujú.
Okrem týchto hodnôt sa Únia zakladá na princípoch, ktoré riadia jej činnosť: pluralizmus, nediskriminovanie, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
Nakoniec Únia sleduje politické ciele, ktoré odôvodňujú jej existenciu. Týmito cieľmi sú v skratke: mier, podpora hodnôt Únie a blahobyt národov. Sú upresnené v treťom článku Ústavy, kde sú uvedené politické, hospodárske a sociálne ciele tak v rámci Únie ako v oblasti vonkajších vzťahov.
Pokiaľ ide o vnútornú oblasť, Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a vnútorný trh, založený na voľnej a čestnej konkurencii. Usiluje o trvalý rozvoj Európy, založený na vyváženom hospodárskom raste a na cenovej stabilite, pre vysoko konkurencieschopnú trhovú ekonomiku, ktorá smeruje k plnej zamestnanosti a k sociálnemu pokroku a pre vysokú úroveň ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia. Podporuje vedecký a technický pokrok. Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, podporuje spravodlivosť a sociálnu ochranu, rovnosť medzi mužmi a ženami, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. Rešpektuje bohatstvo kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a dbá na zachovanie a rozvíjanie európskeho kultúrneho dedičstva.
Pokiaľ ide o činnosť v medzinárodnej oblasti, Únia prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalému rozvoju planéty, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu medzi národmi. Prispieva k slobodnému a vyváženému obchodu, k odstraňovaniu chudoby a k ochrane ľudských práv, osobitne práv dieťaťa, ako aj k rešpektovaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä Charty OSN.
Tieto ciele predstavujú základný politický program, na základe ktorého bola Únia vytvorená. Úlohou Únie je sledovať dosahovanie týchto cieľov vhodnými prostriedkami, s využitím právomocí, ktoré jej prideľuje Ústava.
Hodnoty a princípy teda predstavujú etický základ Únie, ktorý je konkretizovaný v Charte základných práv, začlenenej do druhej časti Ústavy. Ciele, stanovené v tejto časti, odôvodňujú existenciu Únie a sú dôvodom, ktorý viedol členské štáty k jej založeniu. Týmito cieľmi sa riadi celá činnosť Únie. Napriek tomu, že hodnoty, princípy a ciele, definované v týchto článkoch, nie sú úplne nové, niektoré z nich neboli nikdy jasne vyjadrené a nikdy neboli predmetom kodifikácie a systematizácie. Kodifikácia je úlohou Ústavy a predstavuje dôležitý krok k tomu, aby občania získali jasný a značne symbolický pohľad na význam Únie.
3.3. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že medzivládna konferencia (MVK) prakticky prevzala text Konventu a vykonala v ňom len malé úpravy, s ktorými môže Európsky parlament ľahko súhlasiť: k hodnotám sa pripojili práva príslušníkov menšín, rovnosť medzi ženami a mužmi bola stanovená ako princíp, „menová stabilita“ bola začlenená medzi ciele Únie popri „vysoko konkurenčnej trhovej ekonomike, smerujúcej k plnej zamestnanosti a sociálnemu pokroku“.
4. Občania v srdci európskej integrácie: začlenenie Charty základných práv do Ústavy
4.1. Začlenenie Charty základných práv do druhej časti Ústavy predstavuje plné uznanie skutočnosti, že centrom európskej integrácie sú občania. V dôsledku tohto začlenenia získala charta záväznú právnu silu: je právne záväzná tak pre európske inštitúcie, konajúce v rámci svojich právomocí ako aj pre členské štáty, avšak len v prípadoch, keď uplatňujú právo Spoločenstva. Ide o dodatočnú záruku pre občanov vo vzťahu k Únii.
To v žiadnom prípade neznamená spochybnenie ochrany základných práv, ktorú každá národná ústava garantuje občanom vo vzťahu k ich štátu, ani skryté pridelenie nových právomocí Únii, ktorá by na základe toho mohla podľa niektorých pozorovateľov určovať smerovanie hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov. Ustanovenia Ústavy potvrdzujúce, že charta nerozširuje oblasť uplatnenia práva Spoločenstva za rámec právomocí Únie, nevytvára žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu a nemení právomoci ani úlohy, ktoré jej prideľuje Ústava (článok II - 111), sú v tomto smere obzvlášť jasné.
V dôsledku obáv niektorých členských štátov pokiaľ ide o možné dôsledky sociálnych a hospodárskych práv priznaných v charte medzivládna konferencia zaviedla dodatočné[18]18 záruky ku garanciám, ktoré voči prípadnému prekročeniu právomocí Únie zaviedol Konvent. Možno pochybovať o právnej potrebe takéhoto kroku, ktorý nezohľadňuje zaužívané rozdiely v prístupe k európskej ústavnej doktríne, avšak pokiaľ nie je spochybnený právny účinok charty, môže byť akceptovaný.
4.2. Treba poznamenať, že práva stanovené v charte vo všeobecnosti zodpovedajú spoločnej báze základných práv, ktoré Únia uznávala už pred prijatím charty a ktoré vychádzali z ústavných tradícií členských štátov alebo Európskej konvencie o ľudských právach. Ide o presné vymedzenie týchto práv, spôsobom zrozumiteľným pre občana a o zdôraznenie toho, že od Únie sa vyžaduje ich dodržiavanie. Toto môže len prispieť k posilneniu väzieb medzi občanmi a Úniou.
4.3. Začlenenie charty do Ústavy je deklarované hneď na začiatku Ústavy v samostatnej hlave venovanej základným právam a občianstvu Únie. Ďalším krokom k ochrane základných práv na úrovni Únie je ustanovenie, na základe ktorého by Únia mala pristúpiť k Európskej konvencii o ľudských právach (ku ktorej pristúpili všetky členské štáty), tak ako to Európsky parlament navrhoval už dlhší čas. Tento krok sa uskutoční prostredníctvom dohody s Radou Európy. Rozhodnutie o uzatvorení tejto dohody bude musieť byť prijaté kvalifikovanou väčšinou po schválení Európskym parlamentom.
4.4. Okrem toho by sme mohli uviesť ďalšie aspekty Ústavy, ktoré posilňujú právo občanov zúčastňovať sa na európskom politickom procese (akými sú legislatívna iniciatíva občanov alebo občianska iniciatíva: čl. I - 47, ods. 4), alebo prispievajú k zlepšeniu právnej ochrany ich práv zjednodušením prístupu k Súdnemu dvoru.
Parlament víta tieto dôležité kroky, ktoré prispejú k vytvoreniu ozajstnej únie štátov a občanov.
5. Jasné a zrozumiteľné vymedzenie právomocí Únie:
5.1. Jednou z najdôležitejších otázok, na ktoré mal nový ústavný text poskytnúť odpoveď, je otázka „kto má akú úlohu“ v EÚ. Toto ozrejmenie je nevyhnutné na to, aby mohli občania pochopiť rozdelenie politickej zodpovednosti na európskej úrovni. Ústava poskytne dodatočnú záruku všetkým, ktorí sa obávajú nadmerných zásahov Únie.
5.2. Za týmto účelom Ústava definuje právomoci Únie, ktoré sú rozdelené do troch rôznych kategórií líšiacich sa právnym statusom a mierou zasahovania Spoločenstva: výlučné právomoci Únie, právomoci zdieľané s členskými štátmi a činnosti na podporu alebo ako dodatok k činnosti členských štátov. Vzhľadom na svoj osobitný charakter si spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a koordinácia hospodárskych politík a politiky zamestnanosti vyžadujú osobitné ustanovenia, na ktoré sa nevzťahujú tieto tri kategórie (pozri prílohu 1).
Toto vymedzenie právomocí Únie sa riadi základným princípom pridelenia právomocí, t.j. že Únia disponuje len tými právomocami, ktoré jej pridelia členské štáty prostredníctvom Ústavy za účelom dosiahnutia Ústavou stanovených cieľov. Tento princíp sám osebe bráni vytvoreniu akéhokoľvek centralizovaného superštátu, keďže znamená, že všetky právomoci patria členským štátom, pokiaľ ich nepostúpili Únii.
5.3. Ústava nerozširuje právomoci Únie: niekoľko „nových právomocí“, sa týka najmä oblastí, v ktorých Únia pôsobila už predtým prostredníctvom článku 308 Zmluvy o ES, a ktoré Ústava presnejšie definuje. Úpravy tretej časti vo všeobecnosti zodpovedajú potrebe prispôsobiť tieto ustanovenia novým rozhodovacím postupom a novým právnym nástrojom, uvedeným v prvej časti.
5.4. Okrem toho Ústava posilňuje záväzok Únie rešpektovať pri výkone svojich právomocí zásady subsidiarity a proporcionality, ktorých dodržiavanie už teraz kontrolujú vlády na úrovni Rady a Parlamentu. Zatiaľ čo vymedzenie týchto princípov v Ústave zodpovedá už existujúcemu vymedzeniu v platných zmluvách, Protokol o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality predpokladá nové mechanizmy na zaručenie rešpektovania týchto princípov, najmä prostredníctvom značného posilnenia úlohy národných parlamentov.
5.5. Národné parlamenty získajú najmä právo byť informované v dostatočnom časovom predstihu o všetkých legislatívnych návrhoch Komisie, ktoré musia rešpektovať princíp subsidiarity a proporcionality. Vďaka tomuto ustanoveniu budú môcť národné parlamenty účinnejšie vykonávať svoje práva, ktoré im prislúchajú na národnej úrovni a posilní sa ich schopnosť ovplyvňovať činnosť svojich vlád na úrovni Rady ministrov. Pokiaľ ide o subsidiaritu, národné parlamenty môžu navyše v lehote šiestich týždňov od odovzdania návrhu zaslať odôvodnené stanoviská obsahujúce dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že príslušný návrh nie je v súlade s princípom subsidiarity, priamo inštitúciám, ktoré ich musia zohľadniť. Mechanizmus tzv. „včasného varovania“ zaväzuje Komisiu k opätovnému preskúmaniu návrhu v prípade, ak sa tretina národných parlamentov domnieva, že návrh nerešpektuje princíp subsidiarity.
Tento protokol dáva členským štátom možnosť predložiť v mene svojho národného parlamentu alebo jednej z jeho komôr (ak je to v súlade s národným právnym poriadkom) žalobu na Súdny dvor proti právnemu aktu z dôvodu porušenia princípu subsidiarity. Aj Výbor regiónov získava právo predložiť takúto žalobu proti právnym aktom, ktorých prijatie si podľa Ústavy vyžaduje jeho konzultáciu.
Tieto mechanizmy predstavujú dodatočné záruky voči potenciálnemu neuváženému výkonu právomocí Únie a výrazne prispievajú k prehĺbeniu demokratickej kontroly legislatívy Spoločenstva.
5.6. Na získanie uceleného obrazu o osobitnom spôsobe uplatňovania týchto právomocí je potrebné spojiť túto definíciu s osobitnými ustanoveniami tretej časti Ústavy. Avšak už jednoduché čítanie prvej časti môže európskemu občanovi poskytnúť dostatočne jasný prehľad o rozdelení úloh v Európskej únii. Z hľadiska transparentnosti ide o podstatné zlepšenie.
5.7. Ďalším pozitívnym prvkom je skutočnosť, že Ústava zaručuje potrebnú flexibilitu systému prostredníctvom ustanovenia, podobného článku 308, ktoré umožňuje Rade v prípade potreby prijať opatrenia v oblastiach, ktoré nespadajú do právomocí Únie. Klauzula o flexibilite poskytuje členským štátom všetky záruky: jednomyseľné rozhodovanie a používanie klauzuly len na ciele, stanovené v Ústave. Postup jej uplatňovania je demokratickejší vzhľadom na to, že musí byť schválený Európskym parlamentom a národné parlamenty s ním musia byť oboznámené v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia.
6. Obnovený inštitucionálny rámec pre silnejšiu, demokratickejšiu a transparentnejšiu Úniu
Jednou zo základných otázok, ktorú mala Ústava vyriešiť, bolo prispôsobenie inštitúcií Únie novej situácii, ktorá nastala v dôsledku rozšírenia. Inštitucionálna organizácia Únie sa v podstatnej miere zakladá na rovnakej štruktúre ako pred päťdesiatimi rokmi, úlohy Únie sú však oveľa rozsiahlejšie a zo šiestich členských štátov sa rozšírila na 25. Napriek práci následných medzivládnych konferencií zostali základné inštitucionálne otázky otvorené a riešenia z Nice dokonca neuspokojovali ani niektorých z tých, ktorí sa na rokovaniach zúčastňovali. Parlament neustále upriamoval verejnú mienku a vedúcich predstaviteľov členských štátov na potrebu hĺbkovej inštitucionálnej reformy, ktorá by Únii zabezpečila efektívne, demokratické a transparentné inštitúcie a zároveň by zachovala inštitucionálnu rovnováhu a tzv. metódu Spoločenstva: Komisia navrhuje, Parlament a Rada rozhodujú a Súdny dvor garantuje uplatňovanie prijatých textov.
6.1. Európsky parlament
(1) Ústava podstatným spôsobom posilňuje úlohu Európskeho parlamentu, ktorý je jedinou európskou inštitúciou, priamo reprezentujúcou občanov:
- prostredníctvom zovšeobecnenia súčasného spolurozhodovania, ktoré bolo povýšené na bežný legislatívny postup, ale aj prostredníctvom posilnenia jeho účasti na osobitných legislatívnych postupoch sa plne uznáva jeho úloha spoluzákonodarcu. Odteraz budú mať občania jasnú predstavu o tom, že európske zákony sú prijímané komorou, ktorá ich zastupuje, ako aj komorou, ktorá zastupuje členské štáty. Schválenie Parlamentom stáva všeobecným pravidlom aj v oblasti medzinárodných zmlúv;
- Parlament získava právo iniciovať revíziu Ústavy a zúčastňuje sa na tomto postupe prostredníctvom Konventu (okrem toho je jeho súhlas nevyhnutný na to, aby mohla Rada rozhodnúť o nezvolaní Konventu);
- jeho právomoci v oblasti rozpočtu, ktoré zdieľa spoločne s Radou, sa teraz rozširujú na všetky výdavky Únie;
- jeho funkcie politickej kontroly sa prehlbujú, najmä prostredníctvom voľby predsedu Komisie;
- viaceré rozhodnutia s veľkým významom pre život Únie, ktoré doteraz patrili do výlučnej právomoci Rady, podliehajú odteraz schváleniu v Parlamente: rozhodnutie o začatí posilnenej spolupráce; používanie klauzuly o flexibilnosti, ktorá Únii umožní prijať opatrenia, ktoré nie sú stanovené v Ústave, avšak potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré Ústava stanovuje; rozhodnutie týkajúce sa využívania všeobecných prechodných ustanovení na prechod od jednomyseľného súhlasu ku kvalifikovanej väčšine alebo od osobitných legislatívnych postupov k bežnému legislatívnemu postupu; niektoré rozhodnutia umožňujúce rozšírenie oblasti uplatnenia právneho základu stanoveného v Ústave, napríklad rozhodnutia týkajúce sa Európskeho verejného prokurátora alebo súdnej spolupráce v trestných veciach;
- dokonca aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v ktorej Parlament nemá rozhodovaciu právomoc, získal všeobecné právo byť informovaný a konzultovaný.
(2) Na záver možno konštatovať, že napriek niektorým oblastiam, v ktorých sa mohlo dosiahnuť ešte viac, sa Európsky parlament stáva „spolurozhodovateľom“ takmer vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva. Ide o realizáciu základného pojmu dvojitej legitimity Únie, ktorá je úniou štátov a občanov. Ústava teda nepopierateľne predstavuje dôležité prehĺbenie demokratickej dimenzie Únie.
(3) Počet poslancov Európskeho parlamentu je obmedzený na 750. Ústava nestanovuje rozdelenie kresiel medzi členské štáty, ale poveruje Európsku radu, aby pred voľbami v roku 2009 na návrh Parlamentu a s jeho súhlasom rozhodla o rozdelení na základe princípu „degresívne pomerného“ zastúpenia, s najnižším počtom 6 a maximálnym počtom 96 kresiel pripadajúcich na jeden členský štát (Ústava navrhovala minimálny počet 4 a nestanovovala maximálny počet kresiel). Ide o riešenie, ktoré dovoľuje pružnejšie sa vysporiadať s budúcim vývojom Únie a zároveň rešpektovať záujmy každého členského štátu.
6.2. Európska rada
Európska rada sa považuje za autonómnu inštitúciu ktorej úlohou je prinášať politické podnety. Ústava stanovuje expressis verbis, že Európska rada nemá legislatívne funkcie[19]19. Dôležitým prínosom Ústavy je zrušenie rotujúceho predsedníctva a jeho nahradenie predsedom, ktorého volia členovia Európskej rady na obdobie dva a pol roka a ktorého mandát je obnoviteľný jedenkrát. Medzi jeho úlohy bude patriť príprava a riadenie prác Európskej rady, ako aj úloha reprezentovať Úniu navonok, s cieľom zlepšiť viditeľnosť, spojitosť a súdržnosť vnútornej a vonkajšej reprezentácie Únie. Ustanovenia majú zabezpečiť, aby predseda Európskej rady nevykonával výkonné funkcie a aby sa predišlo prípadným konfliktom s predsedom Komisie alebo ministrom zahraničných vecí. Prax ukáže, či sú tieto ustanovenia postačujúce.
6.3. Rada
(1) Kľúčovou otázkou bol postup hlasovania v Rade pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou. Neúspech samitu v Bruseli v decembri 2003 bol čiastočne zapríčinený rozdielnymi názormi členských štátov v tejto oblasti.
Podľa názoru jedného zo spravodajcov, zavedenie počtu obyvateľov ako kritéria pri udeľovaní kresiel v Európskom parlamente a určovaní počtu hlasov v Rade nezaručovalo vyvážený systém a vyslovil sa v prospech systému váženia hlasov. Avšak od správy Dimitrakopoulosa-Leinena sa Európsky parlament priklonil veľkou väčšinou svojich hlasov k systému dvojitej väčšiny.
Od začiatku medzivládnej konferencie trval Európsky parlament na tom, že preňho prijateľným riešením by bolo zachovanie princípu dvojitej väčšiny členských štátov a obyvateľstva, za účelom zviditeľnenia dvojitej legitimity, ktorá je základom výstavby Únie ako únie štátov a občanov, a že nový postup uľahčuje prijímanie rozhodnutí v porovnaní so systémom prijatým v zmluve z Nice.
(2) Nakoniec sa zachoval mechanizmus dvojitej väčšiny, navrhovaný Konventom, namiesto mechanizmu váženia hlasov. Zároveň možno konštatovať, že napriek zvýšeniu percentuálnej miery zastúpenia navrhovanej Konventom (55% v prípade členských štátov namiesto 50% a 65% obyvateľstva namiesto 60%) nový systém uľahčuje prijímanie rozhodnutí, keďže systém váženia hlasov by pri mnohých kombináciách na prijatie rozhodnutia vyžadoval oveľa vyššie percentuálne miery a požiadavka aspoň štyroch členských štátov pre vytvorenie blokujúcej menšiny by v mnohých prípadoch viedla k výraznému zníženiu 65%-tnej miery[20]20.
(3) Naopak, pokiaľ ide o transparentnosť a zrozumiteľnosť systému, dosiahnutý pokrok je nedostatočný. Princíp dvojitej väčšiny je samozrejme ľahšie pochopiteľný než váženie hlasov, existuje však riziko, že občania budú stanovené miery považovať za dosť svojvoľné. Pridanie doplňujúcich kritérií navyše výrazne oslabuje prínosy zjednodušenia a zrozumiteľnosti systému[21]21.
(4) S konštatovaním ľútosti nad odstúpením od kompromisu, vypracovaného Konventom, treba pripomenúť, že dosiahnuté riešenie bolo výsledkom vášnivého boja medzi členskými štátmi, ktorého cieľ nebol vždy úplne jasný: vplyv niekoľkých percentuálnych bodov na relatívnu váhu každého členského štátu v systéme hlasovania zatienil skutočnosť, že sa diskutuje o politickej realite a že koalície medzi členskými štátmi sa menia a sú dosť náhodné - koľkokrát sa pri rozhodovaní prejavilo rozdelenie medzi „veľkými“ štátmi na jednej strane a „malými“ štátmi na druhej strane? Často sa mali prostredníctvom toho istého postupu dosiahnuť protichodné ciele, ako napríklad zachovať vlastné možnosti zablokovania a zároveň znížiť tieto možnosti iným... Táto diskusia sa viedla bez toho, aby sa vzala do úvahy skutočnosť, že dynamika rokovaní na úrovni Spoločenstva vedie málokedy k hlasovaniu. Vzhľadom na danú politickú realitu môže Parlament prijať dohodu dosiahnutú vedúcimi predstaviteľmi vlád alebo štátov, avšak bez skrývania svojho sklamania.
(5) Nech je metóda rozhodovania akákoľvek, je dôležité, aby bola uplatniteľná. Preto je dôležitá otázka oblasti uplatnenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ústava prináša v tomto smere viditeľný pokrok: hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozšírilo o 45 nových prípadov v rôznych oblastiach. Naopak, v 70-tich prípadoch sa naďalej vyžaduje jednomyseľný súhlas (pozri prílohu IV). Napriek tomu, že všeobecné smerovanie sa môže považovať za veľmi pozitívne, nemožno nevyjadriť poľutovanie nad tým, že sa nedosiahlo viac, a že medzivládna konferencia dokonca zaostala v porovnaní s návrhmi, ktoré boli predmetom zrelého konsenzu dosiahnutého počas Konventu (najzjavnejším príkladom je viacročný finančný rámec).
(6) Ďalším významným zlepšením v oblasti transparentnosti, ktoré zavádza Ústava, je predpis, podľa ktorého musia byť schôdze rôznych formácií Rady rozdelené na dve časti podľa toho, či ide o výkon legislatívnej funkcie alebo iných funkcií, čoho dôsledkom je, že ak Rada rokuje alebo hlasuje o legislatívnych aktoch, jej zasadania sú verejné. Napriek tomu, že je poľutovaniahodné, že členské štáty neprijali návrh Konventu o vytvorení ozajstnej samostatnej legislatívnej Rady, ktorý mal silnú podporu Parlamentu, možno konštatovať, že podstatný aspekt tohto návrhu, ktorým bolo zabezpečenie zverejňovania a transparentnosti legislatívnej činnosti Rady, bol zachovaný.
(7) Hlavnou novinkou na úrovni zoskupení a fungovania Rady je vytvorenie Rady pre zahraničné veci, ktorej bude predsedať európsky minister zahraničných vecí. Spolu s Radou pre všeobecné záležitosti ide o jediné dve zoskupenia Rady, ktorých existencia je stanovená v Ústave, ktorá prenecháva vytvorenie ostatných formácií na rozhodnutie Európskej rady, prijaté kvalifikovanou väčšinou. Snahy o úpravu súčasného systému rotujúceho predsedníctva Rady s cieľom zabezpečiť zviditeľnenie, súdržnosť a spojitosť prác, priniesli len obmedzené výsledky. Členské štáty sa v skutočnosti od návrhu Konventu vzdialili, keďže nakoniec zachovali princíp rovnej rotácie v rámci systému skupinových predsedníctiev, stanoveného rozhodnutím Európskej rady, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, a o ktorom dopredu nemožno usudzovať, aké budú jeho reálne prínosy.
6.4. Komisia
(1) Ďalšou z inštitucionálnych otázok, ktorá bola v centre diskusií v rámci Konventu ako aj počas medzivládnej konferencie, bolo zloženie Komisie. Prijaté riešenie sa uplatňuje s oneskorením a líši sa od návrhu Konventu, ale lepšie zodpovedá politickej realite a môže byť považované za pozitívne: umožňuje rešpektovanie úsilia nových členských štátov mať počas prvých rokov po vstupe do Únie zastúpenie v Komisii a zároveň predpokladá v budúcnosti (2014) nevyhnutné zníženie počtu komisárov (na 2/3 počtu členských štátov, čo by v Únii s 27 členmi znamenalo zníženie súčasného počtu komisárov). Toto riešenie je založené na systéme rotácie, ktorý zachováva rovnosť medzi členskými štátmi a umožní tak udržať veľkosť Komisie v primeraných medziach. Frekvencia obdobia, počas ktorého každý členský štát nevymenuje komisára bude raz za tri mandáty.
(2) Ústava prináša významný pokrok pokiaľ ide o menovanie predsedu Komisie, ktorý bude odteraz volený Európskym parlamentom na návrh Európskej rady, rozhodujúcej kvalifikovanou väčšinou. Toto predstavuje dodatočný krok k politickej oprávnenosti Komisie, najmä z toho dôvodu, že Európska rada musí zohľadňovať voľby do Európskeho parlamentu. Následne podlieha Komisia, jej predseda, minister zahraničných vecí, menovaný na základe osobitného postupu (pozri nižšie) a komisári, vybraní Radou po dohode s dezignovaným predsedom, teda celé kolégium schváleniu hlasovaním v Európskom parlamente[22]22.
(3) Treba zdôrazniť aj posilnenie úlohy predsedu Komisie, najmä pokiaľ ide o vnútornú organizáciu Komisie a právo žiadať demisiu jedného komisára, čo smeruje k zvýšeniu účinnosti Komisie.
6.5. Minister zahraničných vecí:
(1) Jednou z hlavných inštitucionálnych noviniek Ústavy je vytvorenie postu ministra zahraničných vecí Únie (ktorý zlučuje už existujúce pozície vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre vonkajšie vzťahy), ktorý zodpovedá cieľu zabezpečiť súdržnosť a zviditeľnenie vonkajších aktivít Únie. Z inštitucionálneho pohľadu bude mať minister dvojitú úlohu: je poverený viesť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie a z tohto titulu predsedá Rade pre zahraničné veci, predkladá návrhy a zabezpečuje výkon rozhodnutí Rady; zároveň je podpredsedom Komisie a ujíma sa zodpovednosti za túto inštitúciu v oblasti vonkajších vzťahov a koordinuje všetky aspekty vonkajšej činnosti Únie. Bude mu pomáhať európske oddelenie pre vonkajšie aktivity, združujúce personál z Komisie, generálneho sekretariátu Rady a národných diplomatických služieb, ktoré bude vytvorené rozhodnutím Rady po konzultácii Európskeho parlamentu a po schválení Komisiou.
(2) Je teda členom Komisie, má však osobitný status, ktorý súvisí s postupmi jeho menovania a jeho možnej demisie: je menovaný Európskou radou, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, so súhlasom predsedu Komisie; na základe toho istého postupu môže byť odvolaný Európskou radou a ak ho o to požiada predseda Komisie, podá demisiu. Ako člen Komisie taktiež podlieha hlasovaniu o schválení kolégia v Európskom parlamente ako aj kolektívnej demisii, ak Parlament prijme návrh o vyslovení nedôvery.
(3) Tieto ustanovenia v podstatnej miere zodpovedajú tomu, čo Európsky parlament dlhodobo obhajoval: minister by mohol posilniť súdržnosť a účinnosť aktivít Únie v medzinárodnej oblasti, podporiť vytvorenie ozajstnej spoločnej zahraničnej politiky a zlepšiť postavenie Únie na medzinárodnej scéne tým, že by jej dal „tvár“. Trojnásobná zodpovednosť ministra - voči Európskemu parlamentu, Rade a predsedovi Komisie - je pozitívnou skutočnosťou. Existuje však možnosť konfliktov medzi ministrom a predsedom Komisie alebo predsedom Európskej rady a zmiešaný status postu ministra ho môže postaviť do situácie konfliktu lojálnosti voči Rade a Komisii.
6.6. Súdny dvor Európskej únie
Ústava posilňuje aj úlohu súdnictva Únie, ktoré nazýva „ Súdny dvor Európskej únie“. Tvoria ho „Súdny dvor“, „Súd prvého stupňa“ a prípadné „špecializované súdy“, ktoré môžu byť vytvorené európskym zákonom.[23]23 Pokiaľ ide o zloženie a organizáciu Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, nedošlo k veľkým zmenám. Pokiaľ však ide o postup menovania sudcov a generálnych advokátov, zavádza sa predbežná fáza: pred vymenovaním členskými štátmi budú kandidáti určení vládami vypočutí výborom, povereným hodnotením vhodnosti kandidátov na výkon svojich funkcií.
Akty Európskej rady a agentúr budú odteraz podliehať súdnej kontrole zákonnosti. Zjednodušili sa podmienky prijatia žalôb fyzických a právnických osôb proti regulatívnym aktom. Akty prijaté v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce budú môcť byť predmetom súdnej žaloby, okrem prípadov týkajúcich sa kontroly oprávnenosti a proporcionality policajnej činnosti ako aj výkonu zodpovednosti štátu v oblasti udržiavania verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti. Napriek tomu, že akty prijaté v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nemôžu byť predmetom takejto žaloby, súd je oprávnený vyjadriť sa k zákonnosti európskych rozhodnutí, stanovujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám.
6.7. Ostatné inštitúcie a poradné orgány
(1) Ustanovenia týkajúce sa Európskej centrálnej banky (ktorá je zaradená medzi inštitúcie Únie) a Dvora audítorov zostávajú takmer nezmenené. Členovia výkonnej rady ECB budú však odteraz menovaní Radou prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne.
(2) Pokiaľ ide o Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor, nenastali takmer žiadne zmeny. Výbor regiónov však získava právo na súdnu žalobu proti porušeniu princípu subsidiarity legislatívnymi aktmi, na prijatie ktorých sa vyžaduje jeho konzultácia.
* * *
Na záver možno konštatovať, že napriek niektorým aspektom, vzhľadom na ktoré nie je možné dopredu posúdiť účinnosť navrhovaných zmien, Ústava prináša vyjasnenie a posilnenie výkonnosti inštitúcií. Zachováva sa pritom „metóda Spoločenstva“ a inštitucionálna rovnováha, čo by malo Únii umožniť prispôsobiť sa novej situácii, vyplývajúcej z rozšírenia a potvrdiť svoje postavenie na medzinárodnej scéne.
7. Akty a postupy: súdržnejší, presnejší a zrozumiteľnejší systém
7.1. Ústava uskutočnila významný pokrok v zmysle zjednodušenia a racionalizácie rozhodovacích postupov a akčných nástrojov. Pokiaľ ide o efektivitu postupov, ich demokratickú legitímnosť a transparentnosť, sú prínosy zjavné. Dôležité sú aj zmeny v terminológii, ktoré občanovi umožnia lepšie pochopiť kto, o čom a ako rozhoduje v Únii.
7.2. Zjednodušili a vyjasnili sa typy jednotlivých právnych nástrojov. Ide o šesť právnych nástrojov: zákon, rámcový zákon, nariadenie, rozhodnutie, odporúčanie a stanovisko. Sú to jednoduché a jasné pojmy, a pripojenie prívlastku „európsky“ ku každej z týchto kategórií umožní občanovi pochopiť, o čo ide, keďže tieto pojmy korešpondujú s terminológiou zaužívanou vo väčšine členských štátov (zákon je normatívny akt prijatý parlamentom, nariadenie je normatívny akt prijatý výkonnou mocou). Ukončí sa tým zmätok a terminologická nepresnosť, ktoré vládli doteraz.
7.3. Ústava taktiež zakladá presnú hierarchiu predpisov. Jasne je stanovená nadradenosť legislatívnych aktov nad aktmi výkonnej moci. Komisia je definovaná ako európska výkonná moc, ktorej prináleží prijímať opatrenia potrebné na výkon legislatívnych aktov na európskej úrovni, pričom Rada sa ujíma výkonných funkcií len výnimočne, v prípadoch, ktoré výslovne stanovuje Ústava, alebo ak je to stanovené a riadne odôvodnené v legislatívnych aktoch.
7.4. Vytvorenie kategórie delegovaných nariadení, v rámci ktorej legislatívne orgány (Európsky parlament a Rada) delegujú Komisii právomoc, by mohlo prispieť k zefektívneniu činnosti Únie, keďže táto kategória umožňuje oslobodiť zákonodarcu od technických detailov, ktoré je výkonný orgán schopný spracovať rýchlym a dostatočným spôsobom; vytvorenie tejto kategórie je sprevádzané nevyhnutnými zárukami kontroly zo strany legislatívneho orgánu (prostredníctvom mechanizmu nazývaného „call back“), čím je garantovaná dokonalá rovnosť medzi Európskym parlamentom a Radou[24]24.
7.5. Nové legislatívne postupy: Ústava kladie jasný dôraz na bežný legislatívny postup (ktorý zodpovedá súčasnému spolurozhodovaniu); tento legislatívny postup je postupom par excellence, ostatné postupy sú považované za výnimočné a vzťahujú sa na prípady, výslovne stanovené Ústavou. Hlavnými znakmi bežného legislatívneho postupu sú: iniciatíva Komisie (okrem niektorých prípadov v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kde právomoc iniciatívy zdieľa Komisia aspoň so štvrtinou členských štátov) a spolurozhodovanie Európskeho parlamentu a Rady (cieľom niekoľkých malých úprav bývalého postupu spolurozhodovania je zdôraznenie úplnej rovnosti medzi týmito dvoma inštitúciami), pričom Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.
7.6. Oblasť uplatnenia bežného legislatívneho postupu sa výrazne rozšírila: pribudlo približne 50 nových právnych základov (celkový súčet sa teda posunul na 87), z ktorých niektoré sú nesmierne dôležité, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, poľnohospodárskej politiky a rybného hospodárstva, európskeho výskumného priestoru a definície výkonných právomocí (ktoré sa doteraz riadili rámcovým rozhodnutím o „konaní vo výbore“) alebo súčasného finančného nariadenia (pozri prílohu II). Vo všetkých týchto oblastiach odteraz nemôže rozhodovať Rada sama, ale len po dohode s Parlamentom.
7.7.Bohužiaľ ešte stále sa na veľa prípadov vzťahujú špeciálne legislatívne postupy, pri ktorých je akt prijatý jednou inštitúciou za účasti druhej inštitúcie - môže ísť o súhlas alebo obyčajné stanovisko - a v niektorých prípadoch je výber tohto druhu postupu dôsledkom ústupku, prijatého počas rokovaní medzivládnej konferencie. Existujú tri zákony Európskeho parlamentu, ktoré sú prijaté so súhlasom Rady[25]25. V 28 prípadoch ide o zákony Rady[26]26. Zákon obsahujúci rozpočet je predmetom osobitného postupu spoločného rozhodovania Európskeho parlamentu a Rady (pozri bod 8).
7.8. Napriek týmto výnimkám je nepopierateľné, že Ústava prináša výrazný pokrok pokiaľ ide o účinnosť a demokratickú legitímnosť európskej legislatívy. Tento pokrok sprevádza podobný pokrok v oblasti prijímania medzinárodných zmlúv uzatvorených Úniou, vďaka rozšíreniu uplatňovania postupu hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade a požiadavke súhlasu Európskeho parlamentu (napríklad pokiaľ ide o zmluvy, ktorými sa realizuje spoločná obchodná politika).
8. Financie Únie
8.1. Jednou z otázok, ktorá vyvolala najviac diskusií tak počas Konventu ako aj počas medzivládnej konferencie, bola reforma systému financovania Únie, najmä rozpočtový postup. Išlo o inštitucionalizáciu systému, ktorý by umožnil vhodným, transparentným a demokratickým spôsobom financovať Úniu v budúcnosti. Európskemu parlamentu záležalo obzvlášť na konsolidácii svojej právomoci ako vetvy rozpočtového orgánu, prostredníctvom ktorej by získal rozhodujúce slovo pri celom rozpočte Únie, vrátane výdavkov, ktoré boli doteraz klasifikované ako „povinné“, napríklad výdavky súvisiace s poľnohospodárskou politikou a politikou rybného hospodárstva. Konečný výsledok je pozitívny napriek tomu, že bol trochu pozmenený medzivládnou konferenciou, ktorá neprevzala v plnej miere návrh Konventu.
8.2. Konvent navrhol jednoduchý a rovnovážny trojstupňový model:
- Rada by naďalej jednomyseľne rozhodovala (s následným súhlasom členských štátov v súlade s ich ústavnými pravidlami) o dôležitých otázkach a o maximálnej výške vlastných zdrojov;[27]27
- Európsky parlament a Rada by spoločne rozhodovali o finančnom výhľade, ktorý by bol „začlenený do Ústavy“ pod názvom „viacročný finančný rámec“ (Rada by rozhodovala kvalifikovanou väčšinou počnúc prvým finančným rámcom po vstúpení Ústavy do platnosti);
- tieto dve inštitúcie by spoločne rozhodovali o ročnom rozpočte: po prvom čítaní v každej inštitúcii, ktoré by mohlo viesť k zvolaniu zmierovacieho výboru, by mal Parlament posledné slovo v prípade, ak by sa nedosiahla dohoda a za podmienky, že by mal veľmi silnú väčšinu; v opačnom prípade by prevážilo stanovisko Rady.
8.3. To by znamenalo, že členské štáty by mali naďalej rozhodujúci vplyv na stanovenie výšky a typu príjmov Únie, že dve vetvy rozpočtového orgánu by sa museli dohodnúť na plánovaní výdavkov a že v prípade nezhody o ročnom rozpočte by mohol mať Európsky parlament posledné slovo pri celkových výdavkoch (keďže sa zrušilo rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami), samozrejme v medziach finančného rámca. V praxi by to znamenalo, že obidve inštitúcie by boli výrazne motivované k dosiahnutiu dohody počas zmierovacieho konania.
8.4. Značná časť členských štátov spochybnila tento rovnovážny systém a počas medzivládnej konferencie boli predložené návrhy, ktoré dokonca spochybňovali súčasné právomoci Európskeho parlamentu v tejto oblasti a ohrozovali myšlienku demokratického financovania Únie. Vďaka úsiliu predstaviteľov Európskeho parlamentu a talianskeho a írskeho predsedníctva však bolo možné nájsť kompromis, ktorý napriek všetkému zachováva práva Parlamentu v tejto oblasti:
- pokiaľ ide o vlastné zdroje, návrhy Konventu boli prijaté;
- finančný rámec musí byť naďalej schvaľovaný obidvomi inštitúciami, pričom Rada bude rozhodovať jednomyseľne, ak Európska rada jednomyseľne nerozhodne o tom, že Rada môže hlasovať kvalifikovanou väčšinou;
- ročný rozpočet musí byť tiež schvaľovaný spoločne s Európskym parlamentom a Radou, v prípade nezhody však bude musieť postup začať odznova s novým návrhom rozpočtu od Komisie.
8.5. Toto riešenie zachováva podstatu rozpočtových právomocí Európskeho parlamentu, ktorý v dôsledku zrušenia rozlíšenia povinných a nepovinných výdavkov získal rozhodujúce slovo pri celom rozpočte. Zachovanie jednomyseľného rozhodovania pri schvaľovaní viacročného finančného rámca však vážne komplikuje budúce rokovania v danej oblasti a oslabuje motiváciu dosiahnuť dohodu počas zmierovacieho konania medzi inštitúciami, čo bolo podstatou návrhu Konventu.
9. Pokrok v sektorových politikách
Tretia časť Ústavy „Politiky a fungovanie Únie“ obsahuje 322 článkov a je najrozsiahlejšia. Obsahuje takmer v plnej miere ustanovenia, existujúce v súčasných zmluvách, týkajúce sa vymedzenia a realizácie sektorových politík a najmä právnych základov pre činnosť Únie v každej oblasti. Možno sa domnievať, že veľa z týchto ustanovení mohlo byť zjednodušených alebo prispôsobených zmenám, ktoré nastali od obdobia ich vypracovania. Pravdou však je, že mandát, ktorý dala Európska rada Konventu ho neoprávňoval na hĺbkové úpravy týchto ustanovení.
Úpravy v tretej časti sú do značnej miery dôsledkom rozhodnutí uskutočnených v rámci prvej časti ústavnej zmluvy, týkajúcich sa zrušenia pilierov, právomocí Únie, inštitúcií, postupov rozhodovania a právnych nástrojov. Toto je dôvod, prečo sa úpravy v ostatných sektorových politikách okrem oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (v podstatnej miere bývalý tretí pilier) a vonkajších vzťahov, najmä spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v ktorých sú zmeny obzvlášť citlivé, týkajú najmä postupov a rozdelenia právnych základov na legislatívne a nelegislatívne akty. Toto môže vzhľadom na pozitívny charakter úprav, ktoré sme analyzovali vyššie, samo o sebe predstavovať garanciu vyššej efektivity, demokratickej legitímnosti a transparentnosti činnosti Únie. Okrem toho možno poznamenať, že bola zavedená úvodná kapitola, zoskupujúca „všeobecné klauzuly“, ktoré sa vzťahujú na všetky politiky. Prezrieme si hlavné aspekty zmien s cieľom pochopiť, či Únii umožňujú v daných oblastiach konať efektívnejšie a demokratickejšie.
9.1. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
(1) Pokiaľ ide o vnútorné politiky, Ústava inovuje najviac oblasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä vďaka zrušeniu štruktúry pilierov a začleneniu súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce (tieto boli ešte doteraz súčasťou tretieho pilieru) do metódy Spoločenstva, prostredníctvom zovšeobecnenia bežného legislatívneho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou.[28]28 Napriek tomu zostávajú v platnosti niektoré osobitné inštitucionálne opatrenia: Európska rada definuje (konsenzom) strategické usmernenia legislatívneho a operatívneho plánovania bez účasti Európskeho parlamentu; Komisia zdieľa legislatívnu iniciatívu so štvrtinou členských štátov (a nie jedným členským štátom ako v súčasnosti) v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce; posilňuje sa úloha národných parlamentov, najmä pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality (štvrtina členských štátov na spustenie mechanizmu včasného varovania, namiesto jednej tretiny).
(2) Ciele politík v tejto oblasti boli upresnené a prehĺbila sa ich definícia. Činnosť Únie v tejto oblasti sa výslovne podriaďuje základným právam. Prístup k spravodlivosti je stanovený ako všeobecný cieľ. Vzájomné uznávanie rôznych systémov a približovanie legislatívy sa považuje za dva paralelné prostriedky na realizáciu politík.
Azylová a imigračná politika, politika kontroly hraníc a vízová politika sa považujú za spoločné politiky Únie, ktoré sa riadia zásadou solidarity a rovnomerným rozdelením zodpovednosti medzi členské štáty.
Ústava prináša pozoruhodný pokrok aj v oblasti súdnej spolupráce v civilných a trestných veciach ako aj v oblasti policajnej spolupráce, najmä vďaka uplatneniu bežného legislatívneho postupu.
(3) Súdna spolupráca v civilných veciach sa rozširuje na všetky oblasti s cezhraničným vplyvom a zakladá sa na vzájomnom uznávaní súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Bežný legislatívny postup sa uplatňuje pri prípadných opatreniach na aproximáciu legislatív, okrem oblasti rodinného práva, kde je pravidlom jednomyseľné rozhodovanie (zákon Rady so stanoviskom Európskeho parlamentu). Avšak Rada môže jednomyseľne rozhodnúť o rozšírení bežného legislatívneho postupu na niektoré aspekty rodinného práva, ktoré majú cezhraničný vplyv.
(4) V oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach je veľkou novinkou skutočnosť, že bežný legislatívny postup (kvalifikovaná väčšina) sa bude používať na aproximáciu legislatív tak v procedurálnej oblasti (minimálne pravidlá na umožnenie vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí, atď.), ako aj v oblasti trestného práva hmotného (minimálne pravidlá pre vymedzenie niektorých závažných trestných činov s cezhraničným vplyvom, ktoré stanovuje Ústava, ako aj sankcie). Ústava dokonca stanovuje, že Rada, rozhodujúca jednomyseľne, môže vymedziť ostatné oblasti trestného postupu ako aj ostatné oblasti trestných činov, na ktoré sa môže vzťahovať bežný legislatívny postup.
Tento vývoj vyvolal silný odpor zo strany niektorých členských štátov, napriek záruke, že európska legislatíva v tejto oblasti musí rešpektovať základné aspekty súdnych systémov členských štátov. Na zabezpečenie dohody vytvorila medzivládna konferencia mechanizmus „záchrannej brzdy“, ktorý poskytuje členským štátom, ktoré majú v tejto oblasti ťažkosti, všetky požadované garancie bez toho, aby sa znemožnil akýkoľvek ďalší pokrok. Ak sa nejaký členský štát domnieva, že legislatívny návrh ohrozuje „základné aspekty jeho súdneho systému“, môže požiadať, aby sa danou otázkou zaoberala Európska rada. Tá má v lehote štyroch mesiacov odoslať otázku naspäť Rade, aby postup pokračoval, alebo požiadať Komisiu alebo skupinu členských štátov zapojených do danej iniciatívy o predloženie nového legislatívneho návrhu. Ak Európska rada nerozhodne v lehote štyroch mesiacov, alebo ak sa nový legislatívny postup, ustanovený na základe jej rozhodnutia, neukončí v lehote 12 mesiacov, začne sa automaticky posilnená spolupráca v tejto oblasti, ak si ju želá tretina členských štátov.
(5) Európsky parlament sa zaslúžil o to, že medzivládna konferencia prijala napriek živým protestom viacerých delegácií návrh Konventu o vytvorení Európskeho úradu verejného prokurátora, ktorý bude mať právomoc bojovať proti priestupkom, ohrozujúcim finančné záujmy Únie a bude môcť stíhať osoby zodpovedné za takéto priestupky. Podľa Ústavy musí byť európsky zákon, ktorým sa zriaďuje tento úrad, prijatý jednomyseľne so súhlasom Parlamentu. Prechodná klauzula umožňuje rozšírenie právomocí úradu v oblasti boja proti závažnej kriminalite s cezhraničným vplyvom prostredníctvom európskeho rozhodnutia prijatého Radou jednomyseľným hlasovaním a po schválení v Európskom parlamente.
(6) V oblasti policajnej spolupráce možno konštatovať zavedenie bežného legislatívneho postupu, aj keď je jednomyseľné hlasovanie naďalej pravidlom pre operatívnu spoluprácu a intervencie zodpovedných úradov jedného členského štátu na území iného členského štátu.
9.2. Ostatné vnútorné politiky
(1) Okrem zavedenia niekoľkých nových právnych základov v súvislosti s niektorými novými právomocami (alebo lepšie vymedzenými právomocami) v prvej časti, sú úpravy, ktoré zavádza Ústava v ostatných sektorových politikách, najmä dôsledkom ustanovenia spolurozhodovania (a teda hlasovania kvalifikovanou väčšinou) ako bežného legislatívneho postupu a rozlíšenia legislatívnych a nelegislatívnych právnych aktov.
(2) Medzi najvýraznejšie patria zmeny týkajúce sa poľnohospodárskej politiky a politiky rybného hospodárstva: bežný legislatívny postup sa bude uplatňovať pri prijímaní legislatívnych aktov, stanovujúcich spoločné pravidlá organizácie poľnohospodárskych trhov ako aj ostatné ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rybného hospodárstva (v súčasnosti má Parlament len právo byť požiadaný o stanovisko). To znamená, že na vytváraní hlavných línií spoločných politík v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, sa v budúcnosti bude podieľať aj Parlament, čím o týchto oblastiach už nebudú rozhodovať výlučne ministri poľnohospodárstva. Stanovenie cien, odvodov, pomoci a kvantitatívnych obmedzení ako aj rozdelenia kvót pre rybolov je predmetom nelegislatívnych aktov prijímaných Radou prostredníctvom európskych nariadení alebo rozhodnutí.
(3) K politike pre výskum a technologický rozvoj sa pripája nová oblasť, vesmírna politika. Rámcový program pre výskum, ktorý bude odteraz uzákonený európskym zákonom, sa bude prijímať kvalifikovanou väčšinou. Prostredníctvom zákonov, prijatých bežným legislatívnym postupom, sa vytvorí európsky výskumný priestor s voľným pohybom výskumníkov, vedeckých poznatkov a technológií. Európsky vesmírny program by mohol byť prijatý prostredníctvom zákona alebo rámcového zákona. Treba zdôrazniť, že zachovanie legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu v tejto oblasti bolo v dôsledku niektorých návrhov počas MVK vážne spochybnené.
(4) Cieľom novej kapitoly o energii je o.i. zabezpečenie fungovania trhu s energiou a bezpečnosti zásobovania energiou, ako aj podpora energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. MVK však zavádza obmedzenie činnosti Únie, ktorá nebude môcť ovplyvňovať právo členského štátu na určovanie podmienok využívania svojich energetických zdrojov ani výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru jeho zásobovania energiou. Napriek tomu, že v tejto oblasti je bežný legislatívny postup a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pravidlom, MVK stanovila, že každé opatrenie daňového charakteru musí byť prijaté Radou jednomyseľným hlasovaním po požiadaní stanoviska Parlamentu.
(5) V oblasti verejného zdravia postúpi MVK trochu ďalej než Konvent a k boju proti „najzávažnejším cezhraničným chorobám“ pripojila ďalšiu podpornú aktivitu Únie - kontrolu, včasné varovanie a boj proti vážnym cezhraničným ohrozeniam zdravia. Únia musí o.i. prijať opatrenia stanovujúce zvýšené kvalitatívne a bezpečnostné normy pre lekárske výrobky ako aj opatrenia ochrany verejného zdravia pokiaľ ide o tabak a alkohol. Treda zdôrazniť, že Ústava stanovuje, že Únia v tejto oblasti koná s rešpektovaním zodpovednosti členských štátov pokiaľ ide o vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ktorá zahŕňa riadenie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti a rozdelenie zdrojov pre tieto oblasti.
(6) Možno vysloviť poľutovanie nad tým, že konečný text neobsahuje podstatnejšie zmeny v oblasti sociálnej politiky, najmä pokiaľ ide o rozšírenie kvalifikovanej väčšiny (v porovnaní so súčasnou situáciou nedošlo k zmene). Tvrdenie, že Ústava predstavuje v sociálnej oblasti krok späť, by však bolo nesprávne. Práve naopak, prináša viaceré zlepšenia:
- zaradenie „plnej zamestnanosti“ a „sociálneho pokroku“ medzi ciele Únie stanovené na začiatku Ústavy;
- zavedenie všeobecnej „sociálnej klauzuly“ na začiatku tretej časti, podľa ktorej musí Únia pri definovaní a realizácii všetkých svojich politík zohľadňovať požiadavky súvisiace s „podporou vysokej úrovne zamestnanosti“ a „garanciou primeranej sociálnej ochrany“, s bojom proti „sociálnemu vylúčeniu“ ako aj „zvýšenou úrovňou vzdelania, odborného vzdelávania a ochrany ľudského zdravia“;
- vytvorenie právneho základu umožňujúceho uznanie a ochranu služieb všeobecného ekonomického záujmu;
- výslovné uznanie úlohy „sociálnych partnerov“ a najmä tripartitného sociálneho samitu pre hospodársky rast a zamestnanosť, ktorý prispieva k sociálnemu dialógu, čo je obsahom prvej časti.
Nemalo by sa zabúdať, že začlenenie Charty základných práv do Ústavy znamená plné uznanie sociálnych práv uvedených v tejto charte v právnom poriadku Spoločenstva.
(7) Bežný legislatívny postup sa bude uplatňovať aj pri opatreniach v oblasti sociálneho zabezpečenia, pokrývajúcich nároky migrujúcich osôb na dávky, tak zamestnancov ako aj samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude prepojené s ďalšou „záchrannou brzdou“: ak sa členský štát domnieva, že tieto opatrenia by mohli mať vplyv na „základné aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia, najmä na oblasť uplatnenia, nákladov alebo finančnej štruktúry tohto systému, alebo by ovplyvnili jeho finančnú rovnováhu“, môže požiadať, aby sa touto otázkou zaoberala Európska rada (čo by znamenalo zastavenie legislatívneho postupu). Európska rada musí v lehote štyroch mesiacov buď postúpiť otázku Rade, aby postup pokračoval, alebo požiadať Komisiu o predloženie nového návrhu (Ústava však nestanovuje dôsledky prípadnej nečinnosti Rady...).
(8) Zároveň možno konštatovať, že Ústava neprináša zmeny v oblasti zdaňovania, kde je naďalej všeobecným pravidlom jednomyseľné rozhodovanie: MVK neprijala dokonca ani (značne limitované) prípady prechodu k bežnému legislatívnemu postupu (kvalifikovanej väčšine), navrhované Konventom, v oblasti opatrení administratívnej spolupráce a boja proti podvodom a ilegálnym daňovým únikom (za podmienky jednomyseľného úsudku Rady, že navrhované opatrenia súvisia s týmito oblasťami).
(9) Ďalšou oblasťou, ktorá bola v centre diskusií, ale v rámci ktorej boli uskutočnené len skromné úpravy, je hospodárske riadenie. Treba však zdôrazniť potvrdenie koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti ako právomoci Únie (aj keď MVK upravila text Konventu s cieľom zdôrazniť skutočnosť, že koordinácia politík podľa pravidiel definovaných v rámci Únie je úlohou členských štátov) a posilnenie ustanovení vzťahujúcich sa na členské štáty eurozóny, napr., rozhodnutiu Rady o prijatí meny euro v nových členských štátoch (navrhované Komisiou) musí predchádzať odporúčanie schválené kvalifikovanou väčšinou členských štátov, ktorých menou je euro.
Pravidlá fungovania eurozóny sú upresnené v pripojenom protokole. MVK prijala tiež vyhlásenie o pakte stability a rastu. Pakt bol predmetom ostrých diskusií medzi niektorými delegáciami, ktoré viedli k prijatiu niekoľkých úprav textu Konventu, ktoré o.i. oslabili navrhovanú úlohu Komisie v postupe týkajúceho sa nadmerného deficitu (odporúčania adresované Radou príslušnému členskému štátu mali byť prijímané tak ako v súčasnosti na základe jednoduchého odporúčania Komisie a nie na základe návrhu, ako to navrhoval Konvent).
9.3. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
(1) Oblasť vonkajších vzťahov bola tiež predmetom hĺbkových úprav, týkali sa však viac inštitucionálneho rámca než postupov rozhodovania. Ústava predpokladá vytvorenie funkcie ministra zahraničných vecí (pozri vyššie, bod 6.5) s dvojitou inštitucionálnou úlohou, ktorý bude zodpovedný za riadenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a koordináciu vonkajších vzťahov Únie. Týmto sa spoja všetky oblasti vonkajšej činnosti Únie do jednej funkcie.
Pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je naďalej v podstatnej miere predmetom medzivládnej činnosti a v ktorej zohráva dominantnú úlohu Európska rada, zostáva pravidlom jednomyseľné hlasovanie, pričom kvalifikovaná väčšina sa uplatňuje len pri výkone rozhodnutí prijatých Európskou radou (alebo návrhov predložených ministrom na žiadosť Európskej rady) alebo Radou. Pre prípad, že niektorý členský štát nesúhlasí s prijatím rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou z „dôležitých politických dôvodov“, je ustanovený mechanizmus „záchrannej brzdy“. Návrhy Konventu (kvalifikovaná väčšina pre návrhy predložené ministrom s podporou Komisie) ani návrhy talianskeho predsedníctva (kvalifikovaná väčšina pre všetky návrhy ministra) nepremohli odpor niektorých členských štátov. Európsky parlament získal všeobecné právo byť informovaný a požiadaný o stanovisko. Právomoc Súdneho dvora v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je obmedzená, Ústava mu však dáva právomoc kontroly zákonnosti európskych rozhodnutí, ktoré majú reštriktívny vplyv na jednotlivcov.
(2) Najväčší pokrok prináša Ústava v oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky. Medzivládna konferencia zaviedla dôležité zmeny, presahujúce dokonca návrhy Konventu.
Perspektíva spoločnej obrany alebo definícia spoločnej obrannej politiky, ktorej princípy boli dohodnuté v Maastrichtskej zmluve[29]29, sa stáva reálnejšou. Spoločná politika obrany dáva Únii operatívnu právomoc založenú na civilných a vojenských aktívach. Hlavné zmeny v tejto oblasti sa týkajú:
- aktualizácie cieľov „misií petersberského typu“[30]30;
- vytvorenia Európskej agentúry pre výzbroj, výskum a vojenské kapacity[31]31;
- možnosti vytvoriť rozhodnutím Rady, prijatým kvalifikovanou väčšinou, štruktúrovanú stálu spoluprácu v oblasti obrany medzi členskými štátmi, ktoré majú vojenské kapacity a politickú vôľu pripojiť sa k takejto spolupráci (pripojený protokol vymedzuje podmienky realizácie štruktúrovanej spolupráce);
- definovania vzájomnej povinnosti členských štátov poskytnúť pomoc členskému štátu s využitím všetkých prostriedkov v prípade, ak je daný štát predmetom vojenského útoku na svojom území, v súlade s Chartou Organizácie spojených národov a rešpektovaním záväzkov, ktoré majú členovia NATO v súvislosti s členstvom v tejto organizácii. Ústava zdôrazňuje, že táto povinnosť nespochybňuje osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov, čo predstavuje významnú garanciu pre tie z členských štátov, ktoré sú tradične neutrálne;
- možnosti Rady poveriť skupinu členských štátov realizáciou misie na ochranu hodnôt Únie;
- vytvorenia štartovacieho fondu, pozostávajúceho z príspevkov členských štátov na vojenské výdavky, ktoré sa nepokrývajú z rozpočtu Únie;
- definovania postupu rýchleho prístupu k finančným prostriedkom Únie.
(3) Ústava zavádza aj klauzulu solidarity medzi členskými štátmi, na základe ktorej ostatné štáty poskytnú pomoc štátu, ktorý je predmetom teroristického útoku alebo prírodnej katastrofy, ak o to požiada. Podmienky uplatňovania klauzuly solidarity budú prijaté rozhodnutím Rady na základe spoločného návrhu Komisie a ministra zahraničných vecí. Ak by malo toto rozhodnutie dôsledky v oblasti obrany, Rada rozhoduje jednomyseľne a informuje Parlament.
(4) Tieto významné prínosy nespochybňujú osobitosti bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov ani záväzky členských štátov, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie. Rovnako nepredstavujú ani riziko premeny Únie na útočný vojenský blok, čoho sa niektorí , ako sa zdá, obávajú. Želaním niektorých strán bolo dosiahnuť viac, najmä pokiaľ ide o používanie kvalifikovanej väčšiny. Vzhľadom na výrazne medzivládny charakter tejto oblasti a politickú realitu, v ktorej sa konala medzivládna konferencia, možno konštatovať, že konečné výsledky sú relatívne pozitívne.
9.4. Ostatné oblasti vonkajších vzťahov
(1) V oblasti vonkajších vzťahov treba vyzdvihnúť pozitívne zmeny, uskutočnené v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Jej oblasť uplatnenia bola rozšírená na obchodovanie so službami a duševným vlastníctvom. Pri stanovovaní opatrení na realizáciu spoločnej obchodnej politiky bude dominovať bežný legislatívny postup čím sa posilnila úloha EP, ktorý bude pravidelne informovaný o rokovaniach o medzinárodných dohodách, ktoré sa budú môcť uzatvárať len s jeho súhlasom. Ústava potvrdila aj tzv. „kultúrnu výnimku[32]32“.
(2) V oblasti humanitárnej pomoci Európsky parlament víta vytvorenie osobitného právneho základu, podliehajúceho bežnému legislatívnemu postupu, ktorým sa ustanovuje vytvorenie dobrovoľného zboru humanitárnej pomoci.
10. Dôležité prvky flexibilnosti
Ďalšou základnou otázkou je, či je nový inštitucionálny rámec dostatočne flexibilný na to, aby bola Únia schopná prispôsobiť sa vývoju okolností a reagovať na nové výzvy, ktoré by sa mohli objaviť v budúcnosti.
Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa treba zamerať na dve rôzne úrovne: na jednej strane je revízia Ústavy, na druhej strane sú možnosti rozvoja systému v medziach ústavného rámca, bez potreby revízie Ústavy.
(1) Pokiaľ ide o postup revízie, nová zmluva navrhuje viditeľné zlepšenie: Európsky parlament získava právo iniciovať revíziu Ústavy rovnako ako členské štáty alebo Komisia. Konvent bol inštitucionalizovaný ako orgán na prípravu revízie, čím bola priznaná jeho rozhodujúca úloha pri vypracovaní Ústavy ako aj obmedzené možnosti medzivládnej metódy. Európsky parlament, ktorý ako prvý navrhol používanie metódy Konventu, víta túto zmenu, ktorá prispeje k transparentnosti a demokratizácii postupu revízie ako aj k zabezpečeniu zvýšenej efektívnosti.
Obzvlášť pozitívna je aj skutočnosť, že na rozhodnutie Rady o nezvolaní Konventu v prípade, ak ho rozsah navrhovaných zmien neopodstatňuje, je potrebný súhlas Európskeho parlamentu.
(2) Bohužiaľ, pokiaľ ide o zjednodušenie postupu revízie, medzivládna konferencia nepostupovala tak ďaleko, ako si to želal Európsky parlament. Text stanovuje zjednodušený postup revízie obsahu ustanovení hlavy vzťahujúcej sa na vnútornú činnosť a politiky Únie, za podmienky, že táto revízia nerozšíri právomoci pridelené Únii. Tento postup však umožňuje Rade obísť Konvent (bez toho, aby bol potrebný súhlasu Európskeho parlamentu) a zachováva požiadavku jednomyseľného hlasovania a ratifikácie všetkými členskými štátmi.
(3) Revízia Ústavy si teda bude naďalej vyžadovať jednomyseľné rozhodovanie a ratifikáciu všetkými členskými štátmi. Návrhy, ktoré mali veľkú podporu Európskeho parlamentu a národných parlamentov mohli umožniť, aby bola táto požiadavka trochu flexibilnejšia pokiaľ ide o revíziu ustanovení tretej časti (ktorá je dosť podrobná a často sa spochybňuje jej ústavný charakter). Rešpektoval by sa pritom základný princíp, že akékoľvek dodatočné rozšírenie právomocí Únie by si vyžadovalo jednomyseľne prijaté rozhodnutie členských štátov.
(4) Na druhej strane Európsky parlament víta zachovanie prechodných ustanovení navrhovaných Konventom na prechod od jednomyseľného hlasovania Rady ku kvalifikovanej väčšine alebo od osobitného legislatívneho postupu k bežnému. Skutočnosť, že rozhodnutie o takomto prechode môže byť prijaté Radou len jednomyseľným hlasovaním so súhlasom Európskeho parlamentu za predpokladu, že sa proti tomu v lehote šiestich mesiacov nevysloví žiaden národný parlament, predstavuje dostatočnú záruku rešpektovania práv každého členského štátu a transparentnosti a demokratickej legitímnosti rozhodnutia.
(5) Ďalší pozitívny aspekt nového ústavného textu sa týka zlepšení v oblasti posilnenej spolupráce, ktorej význam by sa vzhľadom na významné zvýšenie počtu členských štátov mohol v budúcnosti zvýšiť. Ústava rozširuje oblasť posilnenej spolupráce (môže sa týkať všetkých oblastí na ktoré sa nevzťahujú výlučné právomoci Únie, pričom oblasť obrany je v súčasnosti vylúčená) a uľahčuje jej začatie, pričom zachováva podmienky potrebné na udržanie súdržnosti celej Únie a jej inštitucionálnej jednotnosti. Na vytvorenie posilnenej spolupráce sa vyžaduje aspoň tretina členských štátov. Okrem oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, kde sa naďalej vyžaduje jednomyseľné rozhodovanie, sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou. Demokratickú legitímnosť rozhodnutia o vytvorení posilnenej spolupráce posilňuje aj požiadavka súhlasu Európskeho parlamentu (ktorý sa nevzťahuje na oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky).
(6) Rovnako pozitívna je skutočnosť, že medzivládna konferencia dokázala v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce zachovať prechodné ustanovenie umožňujúce prechod ku kvalifikovanej väčšine alebo bežnému legislatívnemu postupu, ako to navrhoval Konvent.
(7) Dobrovoľné vystúpenie z Únie: po prvý krát v histórii zmlúv, zakladajúcich Európske spoločenstvo a neskôr Úniu, ktoré boli okrem prvej zmluvy, zakladajúcej Európske spoločenstvo uhlia a ocele, uzatvorené výslovne na neobmedzené obdobie a neobsahovali ustanovenie o postupe kolektívneho alebo jednotlivého vystúpenia z Únie, Ústava zavádza v článku I-60 mechanizmus „dobrovoľného vystúpenia z Únie“. Napriek tomu, že neexistovalo osobitné ustanovenie v tomto zmysle, medzinárodné zmluvné právo hypoteticky túto možnosť pripúšťalo. Výslovné zaradenie tohto ustanovenia do samotného textu Ústavy jednak stanovuje presné pravidlá postupu pre takýto prípad a zároveň jasne signalizuje, že žiaden členský štát nie je nútený pokračovať v európskej integrácii, ak si to jeho obyvatelia neželajú. Toto spolu s ustanoveniami o posilnenej a štruktúrovanej spolupráci dokazuje, že vstup do Únie a účasť na rozvoji jej politík je dobrovoľným rozhodnutím prijatým na základe reálneho politického záväzku.
11. Vstup Ústavy do platnosti
11.1. Medzivládna konferencia bola zvolaná na základe článku 48 zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje, že nech je rozsah navrhovaných zmien existujúcich zmlúv akýkoľvek (vrátane prípadu vypovedania zmluvy podľa článku IV-447 návrhu Ústavy), vstúpia do platnosti až po ratifikácii vo všetkých členských štátoch v súlade s ich príslušnými ústavnými pravidlami.
11.2. To znamená, že ustanovenia článku IV-447 Ústavy budú platiť len pre budúce ratifikačné procesy. Tento článok stanovuje, že ak do dvoch rokov od začatia postupu ratifikácie úprav zmluvy zakladajúcej Ústavu pätina členských štátov neukončí tento postup alebo bude mať ťažkosti s jeho priebehom (sem spadá aj hypotéza odmietnutia ratifikácie jedným alebo viacerými členskými štátmi), bude sa touto otázkou zaoberať Európska rada.
11.3.Pokiaľ ide o ratifikáciu pôvodnej zmluvy zakladajúcej Ústavu, MVK prijala vyhlásenie politického charakteru, ktoré má byť začlenené do finálneho aktu a je podobné článku IV-447.
11.4.V minulosti sa Európska rada prirodzene zaoberala touto otázkou, ak pri postupoch ratifikácie predchádzajúcich zmlúv nastali v niektorých členských štátoch problémy. Zavedením tohto ustanovenia na základe návrhov Konventu chcela MVK vyslať politický signál o tom, že je veľmi ťažko akceptovateľné, aby malá menšina členských štátov bránila ostatným napredovať, vzhľadom na to, že Ústava stanovuje možnosť dobrovoľného vystúpenia z Únie a posilnenej a/alebo štruktúrovanej spolupráce, na ktorej sa nemusia zúčastňovať všetky členské štáty. Takáto situácia by mala viesť k rokovaniam s cieľom nájsť riešenie, umožňujúce zohľadniť nielen situáciu členského štátu, ktorý má s ratifikáciou Ústavy ťažkosti, ale najmä tých členských štátov, ktoré Ústavu akceptujú.
III. Celkové hodnotenie/odporúčanie schváliť Ústavu
1. Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu hodnotí Európsky parlament výsledky MVK, ktorá bola ukončená v júni 2004, rozhodne pozitívne. Zodpovedajú ambíciám, o ktorých dosiahnutí v danom geopolitickom kontexte, v ktorom sa odohrával celý proces od deklarácie z Laekenu o budúcnosti Únie v decembri 2001, mnohí pochybovali[33]33.
2. Návrh Ústavy navrhol Konvent za doposiaľ jedinečných podmienok z hľadiska zabezpečenia účasti a transparentnosti. Následne hlavy štátov a predsedovia vlád schválili znenie textu, ktorý bude všetkým členským štátom predložený na ratifikáciu. Záverečný dokument je výsledkom kompromisu, ktorý dosiahli rôzne zúčastnené strany, konkrétne národné vlády a parlamenty ako nositelia národnej legitimity, Európsky parlament a Komisia ako zástupcovia európskych orgánov a občania - jednotlivci alebo v zastúpení organizácií občianskej spoločnosti. Kompromis však neznamená minimálnu dohodu, práve naopak. Napriek uvedeným nedostatkom, sú jej ustanovenia mimoriadne ambiciózne, čo sa vzhľadom na politický kontext prác uskutočňovaných po prijatí dohovoru z Laekenu v decembri 2001, zdalo byť utópiou.
Konsolidácia ústavného základu Únie a jej inštitucionálneho rámca ako aj racionalizácia a zjednodušenie jej nástrojov, môžu po dvoch desaťročiach neustálych reforiem nakoniec priniesť stabilitu.
Stabilitu a istotu, obsiahnuté v každom ústavnom texte, dopĺňajú ustanovenia, ktoré riadia vývoj rozhodovacieho postupu a umožňujú rozšírenú a/alebo štruktúrovanú spoluprácu. Tým zaručujú nevyhnutnú flexibilitu, ktorá je potrebná na to, aby sa fungovanie Únie mohlo prispôsobiť požiadavkám, ktorým bude musieť čeliť v budúcnosti.
Predovšetkým však nová Ústava znamená posilnenie demokracie v rámci Európskej únie, podporuje väčšiu účinnosť rozhodovacieho postupu, zabezpečuje väčšiu prehľadnosť v tom, kto je za čo v Únii zodpovedný a aká miera zodpovednosti prináleží na jednej strane Únii, a na strane druhej členským štátom. Na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila po ukončení práce Konventu, konštatoval jeho predseda pán Valéry Giscard d'Estaing, že Európsky parlament vzišiel z Konventu ako víťaz. Spravodajcovia sa domnievajú, že skutočným víťazom sú európski občania, keďže táto Ústava predstavuje najväčší pokrok od čias uzavretia Rímskych zmlúv z roku 1957, pretože zjednocuje naše hodnoty a zásady do projektu podporujúceho život v Spoločenstve, a pretože predstavuje najlepšiu odpoveď na zdolávanie súčasných výziev.
3. Európskemu parlamentu prináleží vedúca úloha pri podpore a obhajovaní Ústavy a pri posilňovaní a konsolidácii politickej vôle potrebnej na plnohodnotné zavedenie Ústavy. Táto úloha by mala začať aktívnou účasťou na diskusiách, ktoré budú sprevádzať proces ratifikácie.
- [1] 1 Parížska zmluva vstúpila do platnosti 23.7.1952
- [2] 2 Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko
- [3] 3 K prvým šiestim štátom sa pridali: Dánsko, Írsko a Veľká Británia v roku 1973, Grécko v roku 1981, Španielsko a Portugalsko v roku 1986, Rakúsko, Fínsko a Švédsko v roku 1995, Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko v roku 2004.
- [4] 4 Vstúpila do platnosti 1.1.1958
- [5] 5 Luxemburská zmluva zo 17. 2. 1986, vstúpila do platnosti 1. 7. 1987
- [6] 6 Podpísaná 7. 2. 1992, vstúpila do platnosti 1. 11. 1993
- [7] 7 Podpísaná 2. 10. 1997, vstúpila do platnosti 1. 5. 1999
- [8] 8 Podpísaná 26. 2. 2001, vstúpila do platnosti 1. 2. 2003
- [9] 9 Ktorá by mala byť podpísaná v Ríme 29. 10. 2004 a malo by sa tým začať približne dvojročné obdobie ratifikácie
- [10] 10 Sú uvedené: na jednej strane prípravné uznesenia pre MVK, na druhej strane uznesenia hodnotiace jej výsledok.
- [11] 11 JO C 80 du 10.3.2001, p. 85 et 86.
- [12] 12 Stačí pripomenúť stretnutia s národnými parlamentmi, tzv. Rímske „Assises“ (Konferencia parlamentov Európskeho spoločenstva z 27. až 30. 11. 1990), medziinštitucionálne konferencie, ktoré boli organizované paralelne s medzivládnou konferenciou o hospodárskej a menovej únii a o politickej únii, ktoré viedli k Maastrichtskej zmluve, účasť predstaviteľov Európskeho parlamentu v diskusnej skupine, ktorá predchádzala medzivládnej konferencii v Amsterdame, ich účasť na prácach tejto MVK a nakoniec ich účasť ako pozorovateľov v prípravnej skupine na MVK v Nice.
- [13] 13 Uznesenie z 25. 10. 2000 (správa Oliviera Duhamela o „konštitucionalizácii“ zmlúv), potvrdené uznesením z 31. 5. 2001 (správa Méndez de Vigo/Seguro o hodnotení zmluvy z Nice o budúcnosti Európskej únie).
- [14] 14 Myšlienka prijatia takejto charty, ktorá dnes predstavuje druhú časť návrhu Ústavy, sa zrodila počas nemeckého predsedníctva Rady, ktoré presadilo jej prijatie v Európskej rade v Kolíne v dňoch 3. a 4. júna 1999. Spôsob jej vypracovania bol stanovený tiež počas tejto Európskej rady a upresnený počas nasledujúceho zasadania v Tampere v dňoch 15. a 16. 10. 1999. Rozhodlo sa o ustanovení orgánu - ktorý sa bude nazývať „Konventom“ - ktorý by spájal štyri zložky zastúpené v Konvente o budúcnosti Európy, avšak bez účasti kandidátskych krajín.
- [15] 15 Doc. SN 300/1/01 REV 1, annexe 1, p. 19.
- [16] 16 .Uznesenie zo 16. 3. 2000: správa Duff/Voggenhuber o vypracovaní Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. C 377, zo dňa 29. 12. 2000, str. 329)
. Rozhodnutie zo 14. 11. 2000: správa Duff/Voggenhuber o schválení Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. C 223, zo dňa 8. 8. 2001, str. 74)
. Uznesenie z 23. 10. 2002: správa Duff o vplyve Charty základných práv Európskej únie a jej budúcom statuse (Ú. v. C 300E, zo dňa 11. 12. 2003, str. 432)
. Uznesenie z 29. 11. 2001: správa Leinen/Méndez de Vigo o Európskej rade z Laeken a budúcnosti Únie (Ú. v. C 153, zo dňa 27. 6. 2002, str. 310 (E))
. Uznesenie z 25. 10. 2001: správa Poos o reforme Rady (Ú. v. C 112, zo dňa 9. 5. 2002, str. 317(E))
. Uznesenie zo 14. 3. 2002: správa Carnero González o právnej subjektivite Európskej únie (Ú. v. C 47, zo dňa 27. 2. 2003, str. 594 (E))
. Uznesenie zo 7. 2. 2002: správa Napolitano o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie (Ú. v. C 284, zo dňa 21. 11. 2002, str. 322 (E)
. Uznesenie zo 16. 5. 2002: správa Lamassoure o vymedzení právomocí Európskej únie a členských štátov (Ú. v. C 180, zo dňa 31. 7. 2003, str. 493 (E))
. Uznesenie zo 17. 12. 2002: správa Bourlanges o typoch aktov a hierarchii predpisov v Európskej únii (Ú. v. C 31, zo dňa 5. 2. 2004, str. 126)
. Uznesenie zo 14. 1. 2003: správa Napolitano o úlohe regionálnych a miestnych vlád a organizácií v európskej integrácii (Ú. v. C 38E, zo dňa 12. 2. 2004, str. 167)
. Uznesenie z 24. 9. 2003: o návrhu zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu a stanovisku Európskeho parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie (MVK) (Ú. v. C 77E, zo dňa 26. 3. 2004, str. 255) - [17] 17 Je potrebné poznamenať, že Ústava neovplyvňuje Zmluvu Euratom, aj keď niektoré jej ustanovenia boli upravené prostredníctvom protokolu, ktorým sa upravuje Zmluva Euratom, za účelom dosiahnutia kompatibility s ústavným textom. Okrem toho sa musí vziať do úvahy skutočnosť, ústavná zmluva je doplnená mätúcim množstvom protokolov, príloh a vyhlásení. Ide o 36 protokolov (z ktorých 29 už bolo platných, napríklad Schengenská zmluva, 8 je nových a týkajú sa úloh národných parlamentov, zásad subsidiarity a proporcionality, prechodných ustanovení týkajúcich sa inštitúcií, štruktúrovanej stálej spolupráce v otázkach obrany, atď.), 2 prílohy (už existujúce, týkajúce sa zoznamu poľnohospodárskych výrobkov a zoznamu krajín a zámorských oblastí) a 46 vyhlásení. Formálne musia byť tieto protokoly ratifikované všetkými členskými štátmi a majú tú istú právnu silu ako ústavná zmluva. Na druhej strane vyhlásenia nie sú právne záväzné a nevyžadujú si ratifikáciu v členských štátoch.
- [18] 18 Odsek 7 clánku II-112 vztahujúci sa na vysvetlenia vypracované pod dohladom predsedníctva Konventu, ktorý vypracoval Chartu základných práv a vyhlásenie c. 12 k záverecnému aktu MVK, ktoré preberá tieto vysvetlenia.
- [19] 19 Hoci úloha pridelená Európskej rade pôsobiť ako „záchranná brzda“ v súvislosti s niektorými rozhodnutiami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia a súdnej spolupráce v trestných veciach by ju mohla viesť, ak aj nie k priamemu výkonu legislatívnych funkcií (nezúčastňuje sa na prijímaní právne záväzných predpisov), tak aspoň k účasti na priebehu legislatívneho postupu - pozri dolu, body 9.1.(5) a 9.2.(7)
- [20] 20 Skutočnosť, že medzivládna konferencia zaviedla požiadavku, aby na vytvorenie blokujúcej menšiny hlasovali aspoň štyri členské štáty proti návrhu, znamená, že za určitých okolností by sa mohlo rozhodnutie prijať s oveľa menším než 62 %-ným zastúpením obyvateľstva, čo bola miera stanovená v kritériu zastúpenia obyvateľstva z Nice: rozhodnutie, proti ktorému by hlasovalo napríklad Nemecko, Francúzsko a Taliansko, by bolo nakoniec prijaté napriek tomu, že jeho navrhovatelia by predstavovali približne len 55% obyvateľstva, keďže uvedené 3 štáty by samé nemohli vytvoriť blokujúcu menšinu, aj keď spolu predstavujú takmer 45% obyvateľstva Únie (s 25-timi členskými štátmi). Okrem toho je potrebné mať na mysli, že hra s rôznymi možnými kombináciami na získanie potrebnej miery vážených hlasov na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny spôsobovala, že v mnohých prípadoch bola požadovaná percentuálna miera obyvateľstva podstatne vyššia.
Na druhej strane sa dá očakávať, že zvýšenie požadovaného počtu členských štátov nebude mať v praxi veľmi výrazný negatívny vplyv. 55% namiesto 50% znamená v Únii s 25 členskými štátmi 14 namiesto 13 členských štátov. Naopak, blokujúcu menšinu bude môcť vytvoriť 12 namiesto 13 štátov. Prípadné riziko zablokovania, vyplývajúce z tohto zvýšenia, v praxi určite nebude veľmi veľké. Hypotéza prijatia rozhodnutia v situácii, keď sú členské štáty rozdelené na dva takmer rovnako veľké nezmieriteľné bloky, sa v praxi nikdy nepotvrdila. Pokiaľ ide o dodatočnú požiadavku, stanovenú medzivládnou konferenciou, aby väčšina zahŕňala aspoň 15 členských štátov, treba zdôrazniť, že táto podmienka nebude mať v Únii s 27 členskými štátmi, čo by malo byť pravdepodobne realitou od roku 2009, keď vstúpi do platnosti nový systém, osobitný význam (v Únii s 27 členmi bude 55% tak či tak predstavovať 15 členských štátov). - [21] 21 Treba pripomenúť, že okrem dvoch korekčných kritérií spomenutých v texte (minimálny počet štyroch štátov na vytvorenie blokujúcej menšiny a minimálny počet 15 štátov na prijatie rozhodnutia), sa medzivládna konferencia dohodla na upravenom kompromise „ioanninského“ typu na prechodné obdobie: ak členovia Rady, predstavujúci aspoň 3/4 počtu členských štátov alebo úrovne obyvateľstva potrebnej na zablokovanie rozhodnutia, vyslovia svoj nesúhlas s prijatím aktu Radou, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, Rada pokračuje v diskusii o danej téme až kým sa v rozumnom čase nedosiahne širšia dohoda. Táto dohoda je formalizovaná v návrhu rozhodnutia, ktoré schválila Európska rada. Toto rozhodnutie bude platiť minimálne do roku 2014, kedy ho Európska rada bude môcť zrušiť.
Zároveň treba pripomenúť, že Ústava stanovuje v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje iniciatíva Komisie alebo ak sa rozhodnutie neprijíma na základe iniciatívy ministra zahraničných vecí, potrebu posilnenej kvalifikovanej väčšiny: 72% členských štátov (namiesto 2/3 navrhovaných Konventom), predstavujúcich aspoň 65% obyvateľstva (namiesto 60%, navrhovaných Konventom). - [22] 22 Zároveň treba pripomenúť, že Ústava stanovuje v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje iniciatíva Komisie alebo ak sa rozhodnutie neprijíma na základe iniciatívy ministra zahraničných vecí, potrebu posilnenej kvalifikovanej väčšiny: 72% členských štátov (namiesto 2/3 navrhovaných Konventom), predstavujúcich aspoň 65% obyvateľstva (namiesto 60% , navrhovaných Konventom).
- [23] 23 Ktorý je prijatý Parlamentom a Radou na základe bežného legislatívneho postupu, buď na návrh Komisie a o konzultácii Súdneho dvora, alebo na žiadosť Súdneho dvora po konzultácii Komisie.
- [24] 24 Každá z dvoch vetiev legislatívneho orgánu môže delegovanie kedykoľvek zrušiť; delegované nariadenie navrhované Komisiou môže vstúpiť do platnosti len vtedy, ak v lehote, stanovenej zákonom/rámcovým zákonom, ktorý delegovanie umožňuje, žiadna z týchto dvoch inštitúcií nevznesie námietky.
- [25] 25 Zákon stanovujúci štatút európskych poslancov, zákon stanovujúci štatút Európskeho ombudsmana a zákon vymedzujúci postupy uplatňovania vyšetrovacích právomocí (ktorý musí získať taktiež súhlas Komisie) - pozri prílohu III.
- [26] 26 V 22 prípadoch Rada rozhoduje jednomyseľne (v piatich prípadoch je potrebný súhlas Európskeho parlamentu, v 17 len stanovisko EP);v šiestich prípadoch rozhoduje kvalifikovanou väčšinou (v jednom prípade so súhlasom Európskeho parlamentu, 5 prípadov si vyžaduje len stanovisko) - pozri prílohu III.
- [27] 27 V Ústave sa uvádza zákon Rady, ku ktorému Parlament poskytne len svoje stanovisko. Konvent oproti tomu navrhoval, aby boli opatrenia na realizáciu systému vlastných zdrojov prijímané na základe zákonu Rady, prijatého kvalifikovanou väčšinou so súhlasom Parlamentu.
- [28] 28 Ústava nespochybňuje osobitné postavenie Veľkej Británie, Írska a Dánska v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, definované vo viacerých existujúcich protokoloch, ktoré boli prispôsobené novému ústavnému textu.
- [29] 29 Rozhodnutie vytvoriť vo vhodnom čase spoločnú obranu prijala Európska rada jednomyseľným hlasovaním. Toto rozhodnutie si vyžaduje schválenie členskými štátmi v súlade s ich ústavnými postupmi.
- [30] 30 Prostredníctvom pripojenia odzbrojovacích misií, vojenského poradenstva, stabilizácie po ukončení konfliktov a boja proti terorizmu vrátane terorizmu na území tretích krajín k existujúcim humanitárnym a evakuačným misiám, prevencii konfliktov, udržiavaniu mieru, misiám bojových jednotiek, riadeniu kríz a obnove mieru
- [31] 31 Medzi jej úlohy by patrila podpora racionalizácie vojenských kapacít členských štátov, koordinácia výskumných aktivít v oblasti obrannej technológie a zvyšovanie efektivity vojenských výdavkov.
- [32] 32 Ústava stanovuje, že Rada musí rozhodovať jednomyseľne pokiaľ ide o dohody v oblasti audiovizuálnych služieb a služieb súvisiacich s kultúrou, ak existuje riziko narušenia kultúrnej a jazykovej rôznorodosti Únie. MVK rozšírila túto výnimku na obchodovanie so službami v oblasti sociálnej starostlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti v prípade, ak existuje riziko vážneho porušenia organizácie služieb na národnej úrovni a zasahujú do právomocí členských štátov poskytovať tieto služby. Rada musí rozhodovať jednomyseľne aj pokiaľ ide o dohody v oblasti služieb vo všeobecnosti a aspektov duševného vlastníctva, ak obsahujú ustanovenia, pri ktorých sa na prijatie vnútorných pravidiel vyžaduje jednomyseľné rozhodovanie.
- [33] 33 Závery predsedníctva, Európska rada v Leaekene, 14. a 15. 12. 2001 (dok. Rady: SN 300/1/01 REV1)
PRÍLOHA 1: Kompetencie Únie34 Ústava uvádza taktiež spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré nespadajú do uvedených troch kategórií tejto tabuľky, so zreteľom na ich špecifickú povahu. Podčiarknuté oblasti kompetencií v každom zo stĺpcov zodpovedajú oblastiam, pre ktoré nie je v súčasnej dobe v Zmluvách určené žiadne zvláštne ustanovenie, ale ohľadom ktorých Únia už konala, predovšetkým použijúc ustanovení o vnútornom trhu alebo článku 308 Zmluvy o Ústave pre Európu.34
Druhy kompetencií |
Výlučné (Úplný zoznam)[2]35 |
Zdieľané (Neúplný zoznam)[3]36 |
Doplnkové (Úplný zoznam) |
Definícia |
Iba Únia môže prijímať právne záväzné akty; členské štáty môžu konať len v prípade, ak ich na to Únia splnomocní, alebo na vykonanie aktov Únie
|
Únia a členské štáty môžu prijímať právne záväzné akty, členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala
|
Únia môže zasahovať iba v rámci podpory činnosti členských štátov (najmä finančnými príspevkami); môže konať len oporne, bez možnosti harmonizácie legislatívnych ustanovení a právnych predpisov členských štátov |
Oblasti |
Colná Únia
Vytvorenie pravidiel hospodárskej súťaže nevyhnutných na fungovanie vnútorného trhu
Menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro
Ochrana morských biologických zdrojov v rámci politiky rybného hospodárstva
Spoločná obchodná politika
|
Vnútorný trh Sociálna politika Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov) Životné prostredie Ochrana spotrebiteľa Doprava Transeurópske siete Energetika Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Spoločné obavy o bezpečnosť vo veciach verejného zdravia Technologický výskum a rozvoj Vesmírna politika Rozvojová spolupráca
|
Ochrana a zlepšovanie ľudského zdravia
Priemysel
Kultúra
Cestovný ruch
Výchova
Mládež
Šport
Odborná príprava
Civilná ochrana
Administratívna spolupráca |
- [1] 34 Ústava uvádza taktiež spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré nespadajú do uvedených troch kategórií tejto tabuľky, so zreteľom na ich špecifickú povahu. Podčiarknuté oblasti kompetencií v každom zo stĺpcov zodpovedajú oblastiam, pre ktoré nie je v súčasnej dobe v Zmluvách určené žiadne zvláštne ustanovenie, ale ohľadom ktorých Únia už konala, predovšetkým použijúc ustanovení o vnútornom trhu alebo článku 308 Zmluvy o Ústave pre Európu.
- [2] 35 Okrem týchto kompetencií má Únia aj výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie, alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím tejto zmluvy dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.
36 Napriek faktu, že sú politiky uvedené v tomto stĺpci kurzívou upravované Ústavou v článku (I-14) o zdieľaných právomociach, jedná sa o sektory, v ktorých činnosť Únie nebráni výkonu národných kompetencií. - [3]
PRÍLOHA 2: Zoznam nových prípadov hlasovania kvalifikovanou väčšinou
I - Existujúce právne základy, ktoré sa presunujú na kvalifikovanú väčšinu
(v zátvorkách a kurzívou súčasný postup)
1. Čl. I-24, odsek 7 : Zloženie Rady ministrov – rozhodnutie Európskej rady, bez návrhu Komisie (čl. 203 Zmluvy o Ústave pre Európu /ďalej Zmluva o ÚPE/ – Rada sa uznáša jednomyseľne)
2. Čl. I-37, odsek 3 : podmienky kontrolného mechanizmu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie (súčasné rozhodnutie komitológia) – riadny legislatívny postup (čl. 202 Zmluvy o ÚPE – jednomyseľné rozhodnutie Rady po stanovisku EP)
3. Čl. III-136 : sloboda pohybu pracovníkov, sociálne dávky – riadny legislatívny postup[1]37 (čl. 42 Zmluvy o ÚPE spolurozhodnutie: – Rada sa uznáša jednomyseľne)
4. Čl. III-141 : sloboda usadiť sa, prístup k vykonávaniu samostatne zárobkovej činnosti – riadny legislatívny postup, keď plnenie smerníc, ktoré ustanovuje, zahŕňa zmenu legislatívnych princípov v členskom štáte (čl. 47, odsek 2 Zmluvy o ÚPE – spolurozhodnutie – Rada sa uznáša jednomyseľne)
5. Čl. III-187, odsek 3 : zmena niektorých ustanovení Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) - riadny legislatívny postup (na návrh Komisie po porade s Európskou centrálnou bankou (ECB), alebo na základe odporúčania ECB a po porade s Komisiou) (čl. 107.5 Zmluvy o ÚPE – v prípade návrhu Komisie, Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskou centrálnou bankou; v každom prípade sa EP musí vysloviť súhlasne; v prípade odporúčania ECB sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s Komisiou)
6. Čl. III-236, odsek 2 : spoločná dopravná politika (vrátane prípadov uvedených v odseku 3) – riadny legislatívny postup (čl. 71, odsek 2 Zmluvy o ÚPE – Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s EP jedine v prípade pozmenení uvedených v tomto odseku 2)
7. Čl. III-263, odsek 2 : administratívna spolupráca v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – nariadenie Rady po porade s EP (čl. 66 Zmluvy o ÚPE a 34, odsek 1: Zmluvy o EÚ postup definovaný v čl. 67, odsek 1 a 2 Zmluvy o ÚPE : jednomyseľnosť v Rade po porade s EP – Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, po porade s EP, o presune k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou)
8. Čl. III-265 : hraničné kontroly – riadny legislatívny postup (čl. 62 Zmluvy o ÚPE : postup definovaný v čl. 67 Zmluvy o ÚPE : jednomyseľnosť v Rade po porade s EP; Rada môže rozhodnúť jednomyseľne, po porade s EP, o presune k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou)
9. Čl. III-266 : azyl a ochrana uprchlíkov a odsunutých osôb – riadny legislatívny postup (čl. 63, odseky 1 a 2 Zmluvy o ÚPE : postup definovaný v čl. 67, odsek 5 Zmluvy o ÚPE : jednomyseľnosť a porada s EP v niektorých aspektoch; Rada môže rozhodnúť jednomyseľne, po porade s EP, o presune k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou)
10. Art. III-267 : prisťahovalectvo - riadny legislatívny postup (čl. 63, odseky 3 a 4 Zmluvy o ÚPE : postup definovaný v čl. 67 Zmluvy o ÚPE : jednomyseľnosť v Rade a porada s EP; Rada môže rozhodnúť jednomyseľne, po porade s EP, o presune k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou)
11. Čl. III-270, odseky 1 a 2 : justičná spolupráca v trestných veciach - riadny legislatívny postup[2]38 (čl. 31, ods. 1, písm. a), b), c), d) Zmluvy o EÚ – jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
12. Čl. III-271, odseky 1 a 2 : porovnanie trestných noriem, trestných činov a sankcií[3]39 (čl. 31, ods. 1, písm. e) Zmluvy o EÚ – jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
13. Čl. III-273 : Eurojust – riadny legislatívny postup (čl. 31, odsek 2 Zmluvy o EÚ – jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
14. Čl. III-275, odsek 2 : policajná neoperačná spolupráca – riadny legislatívny postup (čl. 30, odsek 1 Zmluvy o EÚ – jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
15. Čl. III-276 : Europol – riadny legislatívny postup (čl. 30, odsek 2 Zmluvy o EÚ – jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
16. Čl. III-280, odsek 5 : opatrenia v oblasti kultúry – riadny legislatívny postup (odporúčania Rady taktiež kvalifikovanou väčšinou) (čl.151, odsek 5 Zmluvy o ÚPE – spolurozhodnutie s jednomyseľnosťou v Rade; odporúčania : Rada jednomyseľne na návrh Komisie)
17. Čl. III-382, odsek 2 : vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky -
rozhodnutie Európskej rady na základe odporúčania Rady, konzultácie s EP a Radou
guvernérov ECB (čl. 112 Zmluvy o ÚPE – Hlavy štátu alebo predsedovia vlády spoločným súhlasom, ostatné identické)
II - Nové právne základy pre kvalifikovanú väčšinu
1. Čl. I-9 (spolu s čl. III-325, odseky 6 a 8) : pripojenie k Európskemu dohovoru o ľudských právach – rozhodnutie Rady na návrh vyjednávača zmluvy (v princípe Komisia) po schválení EP
2. Čl. I-24, odsek 4 : zoznam zložení Rady – rozhodnutie Európskej rady (bez návrhu Komisie)
3. Čl. I-32, odsek 5 : revízia pravidiel týkajúcich sa povahy a zloženia Výboru regiónov a EHSV – rozhodnutie Rady
4. Čl. I-47, odsek 4 : občianska iniciatíva na predloženie návrhu európskeho zákona – riadny legislatívny postup
5. Čl. I-54, odsek 4 : výkonné opatrenia systému vlastných zdrojov – zákon Rady, schválenie EP
6. Čl. I-60, odsek 2 : zmluva o vystúpení členského štátu z Únie – rozhodnutie Rady na návrh vyjednávača zmluvy (v princípe Komisia), po schválení EP
7. Čl. III-122 : zásady a podmienky pre fungovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – riadny legislatívny postup
8. Čl. III-127 : opatrenia na uľahčenie diplomatickej a konzulárnej ochrany – zákon Rady, konzultácia s EP
9. Čl. III-176, prvý riadok : duševné vlastníctvo – riadny legislatívny postup
10. Čl. III-196, odseky 1 a 2 : členské štáty, ktorých menou je euro, spoločná pozícia a jednotné zastupovanie – rozhodnutie Rady, konzultácia s ECB
11. Čl. III-254 : vesmírna politika – riadny legislatívny postup
12. Čl. III-256, odsek 2 : energetika – riadny legislatívny postup[4]40
13. Čl. III-272 : opatrenia na podporu v oblasti predchádzania trestnej činnosti – riadny legislatívny postup
14. Čl. III-278, odsek 4, písm. c) a d) : opatrenia s cieľom čeliť spoločným obavám o bezpečnosť v oblasti verejného zdravia[5]41
15. Čl. III-278, odsek 5 : motivačné opatrenia určené na ochranu ľudského zdravia, najmä na boj proti závažným cezhraničným zdravotným pohromám, ako aj na boj proti tabaku a nadmernému užívaniu alkoholu[6]42
16. Čl. III-281 : cestovný ruch – riadny legislatívny postup
17. Čl. III-282 : šport – riadny legislatívny postup
18. Čl. III-284 : civilná ochrana[7]43
19. Čl. III-285 : administratívna spolupráca – riadny legislatívny postup
20. Čl. III-300, odsek 2, písm. b) : podnety Ministra zahraničných vecí v oblasti Zahraničnej politiky o spoločnej bezpečnosti na žiadosť Európskej rady – rozhodnutie Rady
21. Čl. III-311, odsek 2 : štatút a sídlo agentúry pre výzbroj – rozhodnutie Rady bez návrhu Komisie
22. Čl. III-312, odsek 2 : nadviazanie stálej štrukturálnej spolupráce v oblasti obrany – rozhodnutie Rady bez návrhu Komisie, konzultácia s ministrom zahraničných vecí
23. Čl. III-312, odsek 3 : prijatie členského štátu do stálej štrukturálnej spolupráce v oblasti obrany – rozhodnutie Rady (výlučne zúčastnené členské štáty účastniace sa hlasovania) bez návrhu Komisie, konzultácia s ministrom zahraničných vecí
24. Čl. III-312, odsek 4 : pozastavenie účasti členského štátu na stálej štrukturálnej spolupráci v oblasti obrany – rozhodnutie Rady (výlučne členské štáty účastniace sa na hlasovaní) bez návrhu Komisie
25. Čl. III-321, odseky 3 a 5 : humanitárna pomoc[8]44 a zriadenie Európskeho dobrovoľného zboru
26. Čl. III-398 : administrácia Európskej únie
- [1] 37 K tomuto postupu je pripojený mechanizmus "záchranná brzda": ak sa členský štát domnieva , že by prejednávanými opatreniami mohli byť dotknuté základné "aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia, najmä rozsah jeho pôsobnosti, náklady alebo finančná štruktúra, alebo by mohla byť dotknutá finančná rovnováha tohto systému", môže požiadať, aby bola táto záležitosť predložená Európskej rade (to má za následok pozastavenie legislatívneho postupu). Európska rada musí v lehote štyroch mesiacov buď vrátiť záležitosť Rade, čím odblokuje pozastavenie postupu, alebo požiadať Komisiu o predloženie nového návrhu (Ústava mlčí o následkoch prípadnej nečinnosti Rady...).
- [2] 38 K tomuto postupu je pripojený mechanizmus "záchranná brzda": ak sa členský štát domnieva, že by legislatívnym návrhom v tejto záležitosti mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby bola záležitosť vrátená späť Európskej rade a postup pozastavený. Európska rada musí v lehote štyroch mesiacov buď vrátiť záležitosť späť Rade, čím odblokuje pozastavenie postupu, alebo požiadať Komisiu, alebo skupinu iniciujúcich štátov o predloženie nového legislatívneho návrhu. Ak Európska rada nerozhodne v danej lehote štyroch mesiacov, alebo ak nový legislatívny proces zahájený na jej žiadosť nebude zavŕšený v lehote dvanástich mesiacov, v takom prípade bude v tejto záležitosti automaticky zahájená posilnená spolupráca, akonáhle si to bude želať jedna tretina z členských štátov.
- [3] 39 Ibidem.
- [4] 40 Poznamenajme, že Únia už v súčasnosti prijíma opatrenia v energetickej oblasti, buď na základe ustanovení, ktoré už predpokladajú hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, alebo na základe článku 308 Zmluvy o ÚPE.
- [5] 41 Opatrenia uvedené v písm. c) a d) sú v podstate nové. Opatrenia uvedené v písm. a) a b) už boli uvedené v článku 152 Zmluvy o ÚPE a boli predmetom postupu spolurozhodnutia.
- [6] 42 Právne základy uvedené v tomto odseku sú všetky nové, s výnimkou základu týkajúceho sa motivačných opatrení na ochranu ľudského zdravia, ktorý bol uvedený už v článku 152 Zmluvy o ÚPE.
- [7] 43 Opatrenia v tejto oblasti sú už prijaté na základe článku 308 Zmluvy o ÚPE.
- [8] 44 Opatrenia v tejto oblasti sú už prijaté buď na základe článku 179 (kvalifikovanou väčšinou), alebo na základe článku 308 Zmluvy o EÚ (jednomyseľne).
PRÍLOHA 3: Legislatívne akty – riadny legislatívny postup
Táto príloha obsahuje zoznam právnych základov, na ktoré sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup uvedený v Ústave (ktorý zodpovedá grosso modo súčasnému postupu ustanovenému v článku 251 Zmluvy o Európskej Ústave /ďalej Zmluva o ÚPE/, zvanom postup spolurozhodnutia).
Podčiarknuté záležitosti sú záležitosti, ktorých právny základ je buď úplne nový, alebo prešiel procedurálnou zmenou tým, že sa podriadil "spolurozhodnutiu"/riadny legislatívny postup.
Kurzívou sú uvedené články, ktoré zodpovedajú aktuálnej zmluve a v prípadoch, kedy Ústava pozmeňuje ich postup, zmluve uvádzanej do platnosti v súčasnej dobe.
1. Podmienky kontroly nad výkonnými právomocami (Článok I-37, odsek 3) (Článok 202 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko Parlamentu)
2. Občianska iniciatíva (Článok I-47, odsek 4)
3. Podmienky práva na prístup k dokumentom (Článok I-50, odsek 3) (Článok 255, odsek 2)
4. Ochrana údajov (Článok I-51, odsek 2) (Článok 286, odsek 2)
5. Služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Článok III-122) (Článok 16 Zmluvy o ÚPE)
6. Opatrenia potrebné na boj proti diskriminácii z dôvodu národnosti (Článok III-123) (Článok 12 Zmluvy o ÚPE)
7. Základné zásady motivačných opatrení vo veci nediskriminácie (Článok III-124, odsek 2) (Článok 13.2 Zmluvy o ÚPE)
8. Ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon práva občanov na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov (Článok III-125) (Článok 18, odsek 2 Zmluvy o ÚPE)
9. Slobodný pohyb pracovníkov (Článok III-134) (Článok 40 Zmluvy o ÚPE)
10. Vnútorný trh – podmienky sociálneho zabezpečenia pre migrujúcich pracovníkov v spoločenstve[1]45 (Článok III-136, odsek 1) (Článok 42 Zmluvy o ÚPE: spolurozhodnutie – Rada sa uznáša jednomyseľne)
11. Právo usadiť sa (Článok III-138, odsek 1) (Článok 44 Zmluvy o ÚPE)
12. Vylúčenie niektorých činností v členskom štáte z uplatňovania ustanovení vzťahujúcich sa na právo usadiť sa (Článok III-139, druhý riadok) (Článok 45, druhý riadok Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade bez účasti EP)
13. Koordinácia ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení predpokladajúca špeciálny režim pre príslušníkov iných členských štátov vo výkone práva usadiť sa (Článok III-140, odsek 2) (Článok 46, odsek 2 Zmluvy o ÚPE)
14. Koordinácia ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb a vzájomné uznávanie diplomov (Článok III-141, odsek 1) (Článok 47 Zmluvy o ÚPE: spolurozhodnutie – Rada sa uznáša jednomyseľne, keď to obsahuje zmena ustanovení zákonov členských štátov)
15. Rozšírenie ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovanie služieb na štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú usadení v rámci Únie. (Článok III-144, druhý riadok) (Článok 49, druhý riadok Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade bez účasti EP)
16. Liberalizácia služieb v stanovených sektoroch (Článok III-147) (Článok 52, odsek 1 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
17. Služby (Článok III-150) (Článok 55 Zmluvy o ÚPE)
18. Colná spolupráca (Článok III-152) (Článok 135 Zmluvy o ÚPE)
19. Prijatie ďalších opatrení o pohybe kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín (Článok III-157, odsek 2) (Článok 57, odsek 2, prvá veta Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade bez účasti EP)
20. Správne opatrenia týkajúce sa pohybu kapitálu v súvislosti s predchádzaním a bojom proti kriminalite a terorizmu (Článok III-160) (Článok 60 Zmluvy o ÚPE)
21. Opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov v členských štátoch, cieľom ktorých je vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu na dosahovanie cieľov uvedených v článku III-130 (Článok III-172, odsek 1) (Článok 95, odsek 1 Zmluvy o ÚPE)
22. Opatrenia potrebné na elimináciu narušení vnútorného trhu (Článok III-174) (Článok 96 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade bez účasti EP)
23. Duševné vlastníctvo okrem jazykových režimov európskych právnych nástrojov (Článok III-176, prvý riadok)[2]46
24. Mnohostranný dohľad (Článok III-179, odsek 6) (Článok 99, odsek 5 Zmluvy o ÚPE: súčinný postup)
25. Zmena Protokolu o Štatúte ESCB a ECB (Článok III-187, odsek 3) (Článok 107, odsek 5 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade, alebo podľa okolností kvalifikovaná väčšina, po získaní súhlasu Európskeho parlamentu)
26. Opatrenia potrebné k používaniu eura (Článok III-191) (Článok 123, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
27. Opatrenia na podporu zamestnanosti (Článok III-207) (Článok 129 Zmluvy o ÚPE)
28. Sociálna politika (článok III-210, odseky 1, s výnimkou písm. c) d) f) a g), a 2 a odsek 3[3]47, druhý riadok (Článok 137, odseky 1 a 2 Zmluvy o ÚPE)
29. Sociálna politika (zásada rovnakých príležitostí, rovnakého zaobchádzania a rovnakého odmeňovania) (Článok III-214, odsek 3) (Článok 141, odsek 3 Zmluvy o ÚPE)
30. Európsky sociálny fond (Článok III-219, odsek 3) (Článok 148 Zmluvy o ÚPE)
31. Opatrenia v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (Článok III-221, tretí riadok) (Článok 159 Zmluvy o ÚPE)
32. Štrukturálne fondy – od roku 2007[4]48 - (Článok III-223, odseky 1, prvý a tretí riadok a 2) (Článok 161 Zmluvy o ÚPE: v súčasnosti: jednomyseľnosť v Rade a súhlas EP; od roku 2007: kvalifikovaná väčšina v Rade a súhlas EP)
33. Kohézny fond – od roku 20074 - (Článok III-223, odseky 1, druhý a tretí riadok a 2) (Článok 161 Zmluvy o ÚPE: v súčasnosti: jednomyseľnosť a súhlas EP; od roku 2007: kvalifikovaná väčšina v Rade a súhlas EP)
34. Európsky fond pre regionálny rozvoj (Článok III-224) (Článok 162 Zmluvy o ÚPE)
35. Aplikácia pravidiel hospodárskej súťaže na spoločnú poľnohospodársku politiku (Článok III-230, odsek 1) (Článok 36 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
36. Legalizácia vo veci spoločnej poľnohospodárskej politiky (Článok III-231, odsek 2) (Článok 37, odsek 2: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
37. Životné prostredie (činnosti Únie na dosiahnutie cieľov v danej veci, mimo fiškálnej povahy) (Článok III-234, odsek 1) (Článok 175, odsek 1 Zmluvy o ÚPE)
38. Akčný program v oblasti životného prostredia (Článok III-234, odsek 3) (Článok 175, odsek 3 Zmluvy o ÚPE)
39. Ochrana spotrebiteľa (Článok III-235, odsek 3) (Článok 153, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
40. Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky (Článok III-236, odsek 2) (Článok 71 Zmluvy o ÚPE)
41. Námorná a letecká doprava (Článok III-245) (Článok 80, odsek 2 Zmluvy o ÚPE)
42. Transeurópske siete (Článok III-247, odsek 2) (Článok 156 Zmluvy o ÚPE)
43. Výskumný rámcový program (Článok III-251, odsek 1) (Článok 166, odsek 1 Zmluvy o ÚPE).
44. Uskutočnenie európskeho výskumného priestoru (Článok III-251, odsek 4)
45. Vykonávanie viacročného rámcového programu: pravidlá účasti podnikov a šírenia výsledkov výskumu (Článok III-252, odsek 1) (Článok 167 Zmluvy o ÚPE)
46. Doplnkové výskumné programy, na ktorých sa zúčastňujú len niektoré členské štáty (Článok III-252, odsek 2) (Článok 168 Zmluvy o ÚPE)
47. Účasť na výskumných programoch, ktoré vykonávajú viaceré členské štáty (Článok III-252, odsek 3) (Článok 169 Zmluvy o ÚPE)
48. Vesmírna politika (Článok III-254)
49. Energetika, s výnimkou opatrení fiškálnej povahy (Článok III-256, odsek 2)[5]49
50. Víza, kontroly na vonkajších hraniciach, podmienky voľného pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, správa vonkajších hraníc, neexistencia kontrôl pri prekročení vnútorných hraníc (Článok III-265, odsek 2) (Článok 62 Zmluvy o ÚPE: postup definovaný v článku 67 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP s možnosťou presunu na spolurozhodnutie nasledujúcom po jednomyseľne prijatom rozhodnutí Rady po porade s Európskym parlamentom)
51. Azyl, dočasná alebo subsidiárna ochrana osôb (Článok III-266, odsek 2) (Článok 63, odseky 1 a 2 a článok 64, odsek 2 Zmluvy o ÚPE: postup definovaný v článku 67 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP s možnosťou prejsť na spolurozhodnutie nasledujúcom po jednomyseľne prijatom rozhodnutí Rady po porade s Európskym parlamentom)
52. Prisťahovalectvo a boj proti obchodovaniu s ľuďmi (Článok III-267, odsek 2) (Článok 63, odsek 3 a 4 Zmluvy o ÚPE: postup definovaný v článku 67 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP s možnosťou prejsť na spolurozhodnutie nasledujúcom po jednomyseľne prijatom rozhodnutí Rady po porade s Európskym parlamentom)
53. Opatrenia zamerané na podporu presadzovania integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (Článok III-267, odsek 4)
54. Justičná spolupráca v občianskych veciach (okrem rodinného práva)[6]50 (Článok III-269, odsek 2) (Článok 65 Zmluvy o ÚPE: postup definovaný v Článku 67 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP s možnosťou prejsť na spolurozhodnutie nasledujúcom po jednomyseľne prijatom rozhodnutí Rady po porade s EP)
55. Justičná spolupráca v trestných veciach – postupy, spolupráca, vzdelávanie, kompetenčné spory, minimálne pravidlá týkajúce sa vzájomného uznávania rozsudkov (Článok III-270, odseky 1 a 2)[7]50 (Článok 31 Zmluvy o EÚ: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
56. Minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach mimoriadne závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom (Článok III-271, odsek 1 a eventuálne 2) (Článok 31 Zmluvy o EÚ: postup definovaný v článkoch 34, odsek 2 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
57. Opatrenia na povzbudenie a podporu v oblasti predchádzania trestnej činnosti (Článok III-272)
58. Eurojust (Článok III-273, odsek 1, druhý riadok) (Článok 31 Zmluvy o EÚ: postup definovaný v článkoch 34, odsek 2 a 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
59. Podmienky účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu. (Článok III-273, odsek 1, tretí riadok)
60. Policajná spolupráca (niektoré aspekty) (Článok III-275, odsek 2) (Článok 30 Zmluvy o EÚ: postup definovaný v článkoch 34, odsek 2 a 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
61. Europol (Článok III-276, odsek 2, prvý riadok) (Článok 30 Zmluvy o EÚ: postup definovaný v článkoch 34, odsek 2 a 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ: jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP)
62. Zmeny kontroly činnosti Európskym parlamentom a kontroly, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty. (Článok III-276, odsek 2, druhý riadok)
63. Verejné zdravie – opatrenia s cieľom čeliť spoločným obavám o bezpečnosť v oblasti verejného zdravia[8]52 (Článok III-278, odsek 4) (Článok 152, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
64. Verejné zdravie – motivačné opatrenia určené na ochranu ľudského zdravia, najmä na boj proti závažným cezhraničným zdravotným pohromám, ako aj na boj proti tabaku a nadmernému užívaniu alkoholu (Článok III-278, odsek 5[9]53)
65. Priemysel (Článok III-279, odsek 3) (Článok 157, odsek 3 Zmluvy o ÚPE)
66. Kultúra (okrem odporúčaní) (Článok III-280, odsek 5, písm. a) (Článok 151 Zmluvy o ÚPE: spolurozhodovanie – Rada sa uznáša jednomyseľne)
67. Cestovný ruch - opatrenia doplňujúce činnosti vykonávané členskými štátmi (Článok III-281, odsek 2)
68. Vzdelávanie (okrem odporúčaní) (Článok III-282, odsek 1, tretí riadok, písm. a) až f) a 3) (Článok 149, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
69. Šport (Článok III-282, odsek 1, tretí riadok, písm. g) a 3)
70. Odborná príprava (Článok III-283, odsek 3) (Článok 150, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
71. Civilná ochrana proti prírodným katastrofám, alebo katastrofám spôsobeným ľudským faktorom (Článok III-284, odsek 2)[10]54
72. Administratívna spolupráca na vykonávanie práva Únie členskými štátmi (Článok III-285, odsek 2)
73. Obchodná politika – opatrenia pre uskutočňovanie (Článok III-315, odsek 2) (Článok 133 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade bez konzultácie s EP)
74. Rozvojová spolupráca (Článok III-317, odsek 1) (Článok 179 Zmluvy o ÚPE)
75. Hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími krajinami (Článok III-319, odsek 2) (Článok 181A Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
76. Všeobecný rámec, v ktorom sa vykonávajú činnosti v oblasti humanitárnej pomoci (Článok III-321, odsek 3)
77. Dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc (Článok III-321, odsek 5)
78. Štatút a pravidlá financovania politických strán na európskej úrovni (Článok III-331) (Článok 191 Zmluvy o ÚPE)
79. Zriadenie osobitných súdov (Článok III-359) (Článok 225A Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
80. Zverenie právomoci Súdnemu dvoru vo veci duševného vlastníctva (Článok III-364) (Článok 229A Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP, plus národná ratifikácia)
81. Zmena štatútu Súdneho dvora, s výnimkou Hlavy I a článku 64. (Článok III-381) (Článok 245 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
82. Európska administratíva (Článok III-398, odsek 2)
83. Prijatie rozpočtových pravidiel [jednomyseľnosť zachovaná v Rade až do roku 2006] (Článok III-412, odsek 1) (Článok 279, odsek 1 Zmluvy o ÚPE: jednomyseľnosť v Rade po konzultácii s Európskym parlamentom, od roku 2007 kvalifikovaná väčšina v Rade)
84. Boj proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie (Článok III-415, odsek 4) (Článok 280, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
85. Štatút funkcioná
86. rov a režim aplikovateľný na ostatných zamestnancov Únie. (Článok III-427) (Článok 283 Zmluvy o ÚPE: kvalifikovaná väčšina v Rade a stanovisko EP)
86. Štatistiky (Článok III-429, odsek 1) (Článok 285, odsek 1 Zmluvy o ÚPE)
- [1] 45 S mechanizmom "záchranná brzda": ak sa členský štát domnieva ,že by týmito opatreniami mohli byť dotknuté základné "aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia, najmä rozsah jeho pôsobnosti, náklady alebo finančná štruktúra ,alebo by mohla byť dotknutá finančná rovnováha tohto systému",môže požiadať, aby bola táto záležitosť predložená Európskej rade (to má za následok pozastavenie legislatívneho postupu). Európska rada musí v lehote štyroch mesiacov buď vrátiť záležitosť späť Rade, čím odblokuje pozastavenie postupu, alebo požiadať Komisiu o predloženie nového návrhu (Ústava mlčí o následkoch prípadnej nečinnosti Rady...).
- [2] 46 V prípade absencie špecifickej právnej základne, Únia v tejto veci doteraz konala na základe Článku 308 Zmluvy o ÚPE: Jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP.
- [3] 47 V oblastiach uvedených v týchto písm. je zákon prijímaný jednomyseľne Radou po porade s EP. Avšak druhý riadok tretieho odseku obsahuje klauzulu "paserelle" podľa ktorej môže Rada jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým sa bude na odsek 1 písm. d), f) a g) uplatňovať riadny legislatívny postup.
- [4] 48 Odsek 2 článku III-223 ustanovuje, že prvé ustanovenia o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde, ktoré budú prijaté následne po ustanoveniach účinných v deň podpísania Zmluvy o Ústave pre Európu, budú ustanovené zákonom Rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Uvedený rok (2007) je samozrejme podmienený predchádzajúcim nadobudnutím účinnosti Ústavy.
- [5] 49 V prípade absencie špecifickej právnej základne, Únia v tejto veci doteraz konala na základe Článku 308 Zmluvy o ÚPE: Jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP.
- [6] 50 Písm. e), g) a h) druhého odseku tohto článku obsahujú nové právne základy; ostatné písm. boli zabezpečené už článkom 65 Zmluvy o ÚPE. Odsek 3 toho istého článku III-269 ďalej uvádza, že Rada môže prijať európske rozhodnutie určujúce tie aspekty rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky a ktoré môžu byť upravené právnymi aktami prijatými riadnym legislatívnym postupom.
- [7] 51 V odseku 3 a 4 tohto článku je uvedený mechanizmus " záchrannej brzdy": ak sa členský štát domnieva, že by legislatívnym návrhom mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestnej spravodlivosti, môže požiadať, aby bola táto záležitosť predložená Európskej rade a postup pozastavený. Rada musí v lehote štyroch mesiacov vrátiť návrh Rade, čím odblokuje pozastavenie postupu, alebo požiada Komisiu, alebo skupinu iniciujúcich štátov o predloženie nového legislatívneho návrhu. Ak Európska rada nerozhodne v danej lehote štyroch mesiacov, alebo ak nový legislatívny proces zahájený na jej žiadosť nebude zavŕšený v lehote dvanástich mesiacov, bude v tejto záležitosti automaticky zahájená posilnená spolupráca, ak si to želá aspoň jedna tretina členských štátov.
- [8] 52 Opatrenia uvedené v písm. a) a b) ods. 4 tohto článku boli uvedené už Článkom 152 Zmluvy o ÚPE. Opatrenia uvedené v písm. c) a d) sú nové.
- [9] 53 Všetky právne základy uvedené v tomto odseku sú nové, s výnimkou motivačných opatrení na ochranu ľudského zdravia, ktoré boli uvedené už v Článku 152 Zmluvy o ÚPE.
- [10] 54 V prípade absencie špecifickej právnej základne, Únia v tejto veci doteraz konala na základe Článku 308 Zmluvy o ÚPE: Jednomyseľnosť v Rade a stanovisko EP.
PRÍLOHA 4: Legislatívne akty – špeciálne legislatívne postupy
Táto nóta obsahuje právne základy týkajúce sa špeciálnych legislatívnych postupov: ad hoc, zákon Európskeho parlamentu, zákon Rady. Kurzívou sú uvedené články, ktoré zodpovedajú aktuálnym zmluvám a v prípade procedurálnej zmeny, zmluve uvádzanej do platnosti v súčasnej dobe.
I - Postupy ad hoc
1. Ročný rozpočet – združené rozhodnutie EP-Rada (článok III-404) (Článok 272 Zmluvy o ÚPE: postup ad hoc)
II - Zákon Európskeho parlamentu
2. Štatút členov Európskeho parlamentu (Článok III-330, odsek 2) : prijatie Európskym parlamentom, na jeho vlastnú iniciatívu po schválení Radou (jednomyseľne pokiaľ sa jedná o fiškálny režim) a stanovisko Komisie (Článok 190, odsek 5 Zmluvy o ÚPE)
3. Zmeny výkonu práva vyšetrovať (Článok III-333, tretí riadok) : prijatie EP, na jeho vlastnú iniciatívu po schválení Radou a Komisiou (Článok 193 Zmluvy o ÚPE: spoločná dohoda)
4. Štatút európskeho ombudsmana (Článok III-335, odsek 4) : prijatie EP, na jeho vlastnú iniciatívu po schválení Radou a stanovisko Komisie (Článok 195, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
III - Zákon Rady
A. Jednomyseľnosť a súhlas Európskeho parlamentu
5. Opatrenia potrebné na boj proti diskriminácii (Článok III-124, odsek 1) (Článok 13, odsek 1 Zmluvy o ÚPE: stanovisko EP)
6. Rozšírenie práv spojených so štátnou príslušnosťou (Článok III-129) – požadovaná národná ratifikácia (Článok 22 Zmluvy o ÚPE)
7. Viacročný finančný rámec (Článok I-55, odsek 2) Neuvedený v zmluvách. V súčasnej dobe vychádza z medziinštitučnej dohody
8. Európska prokuratúra (Článok III-274, odsek 1)
9. Jednotný volebný postup (Článok III-330, odsek 1): na iniciatívu a so schválením EP - požadovaná národná ratifikácia (Článok 190, odsek 4 Zmluvy o EÚ)
B. Jednomyseľnosť a konzultácia s Európskym parlamentom
10. Vlastné zdroje Únie – strop a vytvorenie nových zdrojov (Článok I-54, odsek 3) - požadovaná národná ratifikácia (Článok 269 Zmluvy o ÚPE)
11. Opatrenia týkajúce sa pasov, občianskych preukazov a povolení k pobytu (Článok III-125) (Článok 18, odsek 3 Zmluvy o ÚPE)
12. Štátna príslušnosť: právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má občan Únie bydlisko (Článok III-126) (Článok 19 Zmluvy o ÚPE)
13. Prijatie opatrení týkajúcich sa pohybu kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín, ktoré predstavujú krok späť v liberalizačnom procese Únie uvedenom v práve spoločenstva. (Článok III-157, odsek 3) (Článok 57, odsek 2 in fine Zmluvy o ÚPE: Jednomyseľnosť v Rade bez stanoviska EP)
14. Harmonizácia nepriamych daní (Článok III-171) (Článok 93 Zmluvy o ÚPE)
15. Aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení (Článok III-173) (Článok 94 Zmluvy o ÚPE)
16. Jazykový režim právnych titulov duševného vlastníctva (Článok III-176, druhý riadok)
17. Nahradenie Protokolu o postupe pri nadmernom schodku. (Článok III-184, odsek 13) (Článok 104, odsek 14 Zmluvy o ÚPE)
18. Osobitné úlohy Európskej centrálnej banky vo veci obozretného dohľadu (Článok III-185, odsek 6) (Článok 105, odsek 6 Zmluvy o ÚPE: Jednomyseľnosť v Rade po dohode s ECB a súhlase EP)
19. Sociálna politika: sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov, ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy, zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov, ako i pracovné podmienky príslušníkov tretích krajín[1]55 (Článok III-210, odsek 1, písm. c), d), f) a g) a 3, prvý odsek (Článok 137, odsek 1, písm. c), d), f) a g) a 2 písm. b), druhý odsek Zmluvy o ÚPE)
20. Životné prostredie: ustanovenia fiškálnej povahy, opatrenia týkajúce sa územného plánovania, správy vodných zdrojov a využívania pôdy, opatrenia ovplyvňujúce zásobovanie energiou a voľbu medzi energetickými zdrojmi (Článok III-234, odsek 2) (Článok 175, odsek 2 Zmluvy o ÚPE)
21. Energetika: opatrenia fiškálnej povahy (Článok III-256, odsek 3)
22. Justičná spolupráca v občianskych veciach týkajúca sa opatrení vzťahujúcich sa na rodinné právo, ktoré majú cezhraničné dôsledky[2]56 (Článok III-269, odsek 3) (Článok 67, odsek 5, druhý spojovník Zmluvy o ÚPE)
23. Policajná operačná spolupráca (Článok III-275, odsek 3) (Článok 30, odsek 1, písm. a): procedúra definovaný v článkoch 34, odsek 2 a 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ)
24. Zasahovanie príslušných orgánov členských štátov na území iného členského štátu (Článok III-277) (Článok 32 Zmluvy o EÚ: postup definovaný v článkoch 34, odsek 2 a 39, odsek 1 Zmluvy o EÚ)
25. Pridruženie zámorských krajín a území k Únii – postup a zmeny (Článok III-291) (Článok 187 Zmluvy o ÚPE – bez konzultácie s EP)
26. Zmena Protokolu o Štatúte Európskej investičnej banky (Článok III-393, štvrtý riadok) (Článok 266, tretí riadok Zmluvy o ÚPE)
C. Kvalifikovaná väčšina a súhlas EP
27. Vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie (Článok I-54, odsek 4)
D. Kvalifikovaná väčšina a konzultácia s EP
28. Opatrenia potrebné na uľahčenie diplomatickej ochrany (Článok III-127, tretí riadok) (Článok 20 Zmluvy o ÚPE – dohoda medzi členskými štátmi: medzivládna spolupráca)
29. Výskum: osobitné programy na vykonávanie rámcového programu (Článok III-251, odsek 3) (Článok 166, odsek 4 Zmluvy o ÚPE)
30. Ultra-periférne regióny (Článok III-424, prvý riadok) (Článok 299, odsek 2, druhý riadok Zmluvy o ÚPE)
MENŠINOVĚ STANOVISKO,
ktoré v súlade s článkom 48 odsekom 3 rokovacieho poriadku
predkladajú Jens-Peter Bonde, Wojciech Wierzejski, James Hugh Alister a Morgens N.J. Camre
Európa si zaslúži viac
VÄČŠIA DEMOKRACIA
Vo všetkých členských štátoch EÚ schvaľujú zákony volení zástupcovia a následne je možné všetky zákony demokraticky meniť. Títo zástupcovia sa zodpovedajú voličom a môžu byť vo funkciách nahradení na základe výsledkov volieb. V tom spočíva základ zastupiteľskej demokracie.
Všetky členské štáty EÚ sú demokraciami. Základným prvkom demokracie je právo voliča vybrať si tých, ktorým chcú zveriť vládu.
Navrhovaná Zmluva o Ústave pre Európu ohrozuje samotnú myšlienku demokracie. Mali by sme samozrejme ešte právo voliť, avšak v mnohých oblastiach by väčšinové hlasovanie v EÚ malo prednosť pred našimi vnútroštátnymi zákonmi.
Európska komisia, ktorej členovia nie sú volení ale menovaní, má ako jediná výlučné právo navrhovať právne predpisy, pri ktorých prijímaní majú posledné slovo byrokrati a Rada ministrov, nie Európsky parlament.
Prečo by sme teda mali hlasovať za rozklad demokracie?
Európa si zaslúži viac ako len súčasný návrh Zmluvy o Ústave pre Európu. Z tohto dôvodu odmietame ústavu v jej súčasnej podobe.
Namiesto toho navrhujeme väčšiu demokraciu v Európe:
· Každá krajina by mala vymenovať komisára, ktorého činnosť by mohla kontrolovať.
· Každá krajina by mala mať v Rade ministrov jeden hlas, ktorý by mal byť pod kontrolou národného parlamentu.
· Na prijatie aktu v EÚ by mala byť potrebná 75% väčšina, ktorá predstavuje minimálne 50% obyvateľov Únie.
· Všetky právne predpisy EÚ musia schváliť aj národné parlamenty.
· Každý národný parlament by mal mať v rozhodujúcich oblastiach právo veta.
· Európsky parlament musí mať právo veta vo všetkých otázkach. Ak je návrh nepriechodný, mali by všetky rozhodovacie právomoci opätovne prejsť na národné parlamenty.
· Celá legislatíva by mala byť verejná a dostupná na internete. Všetky prípravné schôdze a dokumenty by mali byť verejné, ak 75% poslancov neodsúhlasí ako výnimku neverejnú schôdzu alebo neverejný dokument, ktoré môže kontrolovať ombudsman a súd.
MENŠIA CENTRALIZÁCIA
Európska ústava vytvára mnohé nové oblasti, v rámci ktorých môže právne predpisy prijímať EÚ namiesto národných parlamentov. Žiadna dôležitá oblasť neostane chránená pred vplyvom EÚ.
Väčšinové hlasovanie sa zavádza do mnohých nových oblastí, v ktorých tak stanoviská národných parlamentov stratia vplyv.
Okrem toho budú predsedovia vlád schopní ísť ešte ďalej a vykonávať zmeny v oblastiach, v ktorých sa v súčasnosti rozhoduje jednomyseľne, takže v budúcnosti sa takéto rozhodnutia budú môcť prijímať prostredníctvom väčšinového hlasovania, čo znamená, že stanoviská ostatných krajín nemusia byť zohľadnené.
Predsedovia vlád budú tiež môcť rozšíriť právomoc EÚ v nových oblastiach bez získania súhlasu voličov.
EÚ musí byť bližšie k občanom. Európska ústava robí presný opak – v Bruseli sústreďuje ešte väčšiu moc.
To je dôvod, prečo odporúčame zamietnutie ústavy.
Navrhujeme väčšiu slobodu v členských štátoch, nie väčšiu centralizáciu:
· Všetky právne akty by mali obsahovať dátum platnosti, po uplynutí ktorého by stratili účinnosť v prípade, ak by nedošlo k ich opätovnému schváleniu.
· 100 000 strán súčasnej legislatívy EÚ by sa malo zrevidovať s cieľom obmedziť jurisdikciu EÚ na cezhraničné otázky.
· Mala by sa začať uplatňovať skutočná zásada subsidiarity. Národné parlamenty by mali každoročne prijať súpis zákonov a následne udeliť Komisii právo predložiť návrh aktu.
· Všetky rozhodnutia EÚ by mali byť zúžené na dve skupiny: zákony a odporúčania. Zákony by sa mali vzťahovať iba na cezhraničné oblasti, v ktorých členské štáty nemôžu účinne schvaľovať legislatívu; odporúčania by mali riešiť otázky národného záujmu.
· Európsky súdny dvor by sa mal obmedziť na rozhodovanie o medzinárodných sporoch; nemal by vyvíjať činnosť nad rámec zmlúv.
ŽIADNA NOVÁ SUPERVEĽMOC
Európska ústava poskytuje EÚ „právnu subjektivitu“ na zastupovanie členských štátov vo vzťahoch so zvyškom sveta, čím EÚ preberá funkciu štátu podľa medzinárodného práva.
Akékoľvek rozhodnutie EÚ je nadradené demokraticky schváleným zákonom členských štátov. Nerešpektujú sa dokonca ani ústavy členských štátov, ak sú v rozpore s rozhodnutím orgánov v Bruseli.
Táto zásada centralizácie federálneho štátu sa uvádza v článku 6 novej ústavy a okrem toho je povinnosťou členských štátov riešiť každý spor pred Európskym súdnym dvorom.
EÚ bude mať vlastného ministra zahraničných vecí a spoločné ozbrojené sily. Predseda a spoločný minister zahraničných vecí budú so spoločným ministerským predsedom, ktorým je predseda Komisie, zastupovať EÚ vo vzťahoch s ostatnými krajinami sveta.
Z 25-tich členských štátov sa stanú štáty tvoriace úniu podľa modelu USA, avšak s menšou slobodou prijímať vlastné právne predpisy v porovnaní so situáciou v USA. Odporúčame preto zamietnutie ústavy.
Namiesto toho navrhujeme, aby sa vytvorila spolupráca medzi slobodnými a nezávislými národmi. Svet nepotrebuje novú superveľmoc.
· Spolupráca v EÚ by sa nemala opierať o ústavu ale o dohodu medzi nezávislými štátmi; o zmluvu, ktorú by bolo možné zrušiť s dvojročnou výpovednou lehotou.
· Európsky súdny dvor a orgány EÚ musia rešpektovať ústavy členských štátov spôsobom, akým ich interpretujú jednotlivé príslušné najvyššie alebo ústavné súdy.
· Spoločná európska zahraničná politika nesmie brániť členským štátom v ich nezávislom pôsobení na medzinárodnej úrovni.
· Vojenská spolupráca sa musí oddeliť od občianskej spolupráce v rámci EÚ.
· Post predsedu EÚ sa musí zrušiť v prospech skutočného predsedníctva, pri ktorom dochádza k striedaniu vo funkcii.
EÚ SA MUSÍ OČISTIŤ
Stále máme rozpočet, v ktorom sa až 10% finančných prostriedkov vyplatených Bruselu stratí alebo rozkradne.
Stále máme EÚ, v ktorej Dvor audítorov a Výbor pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu nedokážu efektívne kontrolovať využívanie fondov EÚ. Ombudsman nemá prístup ku všetkým dokumentom.
Máme politiku rybného hospodárstva EÚ, ktorá poškodzuje záujmy rybárov, ako aj poľnohospodársku politiku, ktorá je finančne náročná rovnako pre spotrebiteľov, ako aj daňových poplatníkov a ktorá penalizuje farmárov, ohrozuje životné prostredie a ochudobňuje krajiny tretieho sveta.
Finančné prostriedky sa strácajú v štrukturálnych a kohéznych fondoch a zle spravovaných projektoch zahraničnej pomoci.
Aj z týchto dôvodov odporúčame zamietnutie ústavy.
Mali by sme sa sústrediť na to, aby EÚ dokázala lepšie uplatňovať právomoci, ktorými v súčasnosti disponuje, ešte pred tým, ako jej budú pridelené nové právomoci.
SPRAVODLIVÉ REFERENDUM
· Referendá o návrhu európskej ústavy sa musia podľa možností uskutočniť vo všetkých krajinách v rovnaký deň, aby tak obyvatelia Európy mali záverečné slovo pri rozhodnutí o pravidlách, ktorými sa bude riadiť naša spolupráca.
· Referendá musia byť spravodlivé a slobodné a pre obidve strany musia byť vo všetkých krajinách vyčlenené rovnaké zdroje.
· V prípade, že niektorá z krajín ústavu zamietne, musí byť vytvorený nový a reprezentatívnejší konvent. Tento konvent pripraví návrhy demokratickejších pravidiel, ktoré nás budú spájať a nie rozdeľovať, ako to robí súčasný návrh.
REŠPEKTOVANIE VÝSLEDKU
Ak všetkých 25 členských štátov ratifikuje ústavu v súlade s vlastnými demokratickými postupmi, budeme rešpektovať rozhodnutie ľudí. Obávame sa však, že druhá strana to nemá v úmysle:
· Niekoľko nových komisárov naznačilo, že budú uplatňovať časti ústavy bez ohľadu na to, či k formálnej ratifikácii dôjde alebo nedôjde.
· Poslanci Európskeho parlamentu výslovne požadovali, aby takýto postup komisárov bol jednou z podmienok ich vymenovania do funkcie.
· Začala sa už príprava na vytvorenie ministerstva zahraničných vecí a diplomatickej služby EÚ.
· Ešte pred odsúhlasením ústavy, nehovoriac o jej ratifikácii, Súdny dvor naznačil, že bude rozhodovať na základe Charty základných práv.
Skupina pre referendum žiada vlády členských štátov, aby uznali rozhodnutie svojich občanov. Ak jeden alebo viac členských štátov ústavu neodsúhlasia, ústava by mala byť stiahnutá a malo by sa začať pracovať na vypracovaní novej medzivládnej zmluvy, ktorou sa bude riadiť Európske spoločenstvo národných demokracií.
STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (24.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))Navrhovateľ: Elmar Brok
NÁVRHY
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. víta zlepšenia v novej ústavnej zmluve v oblasti spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (SZBP), vrátane týchto:
(a) nové definície zásad a cieľov vonkajších opatrení EÚ (články I-3 a III-292),
(b) zoskupenie príslušných článkov súčasných zmlúv, ktoré pokrývajú rôzne aspekty vonkajších opatrení Únie v novej jedinej hlave V časti III (Politiky a fungovanie únie),
(c) priznanie právnej subjektivity Únii (článok I-7),
(d) predovšetkým vytvorenie nového postu ministra zahraničných vecí, ktorý je zodpovedný voči Európskemu parlamentu a Európskej rade (článok I-28). Možno preto očakávať, že Európsky parlament bude informovaný rovnako ako Rada o akýchkoľvek budúcich návrhoch, ktoré predloží podpredseda Komisie/minister zahraničných vecí Európskej únie, v súvislosti s prípravou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,
(e) vytvorenie Európskej vonkajšej akčnej služby (článok III-296 ods. 3). Očakáva sa však, že táto služba zostane základným kameňom v oblasti vonkajších opatrení a bude vypomáhať ministrovi zahraničných vecí Európskej únie, ale pod záštitou Komisie (ako to bolo v prípade delegácií ES). V každom prípade je preto potrebné zdôrazniť jedinečnosť integrovaných spoločných prvkov novej služby, ako aj jej demokratickú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu;
2. víta skutočnosť, že v oblasti spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (SZBP) obsahuje ústavná zmluva prvky, ktoré možno považovať za významný pokrok. Medzi ne patrí:
(a) aktualizácia petersbergských úloh (článok I-41 ods.1 a článok III-309);
(b) zriadenie mnohonárodných síl členskými štátmi, ktoré ich môžu poskytnúť k dispozícii pre EBOP (článok I-41 ods. 3),
(c) kompromis, ktorý umožní progresívne zlepšovať vojenské schopnosti a zriadiť Európsku agentúru pre výzbroj, výskum a vojenské schopnosti (článok I-41 ods. 3 pododsek 2, a článok III-311);
(d) európske rozhodnutia ako nový nástroj na vykonávanie SZBP/EBOP (článok I-40 ods. 3, článok I-41, článok III-293 a článok III-297),
(e) vykonanie úlohy EBOP v rámci Únie skupinou členských štátov (článok I-41 ods. 5 a článok III-310),
(f) trvalá štruktúrovaná spolupráca medzi členskými štátmi, ktoré spĺňajú prísnejšie kritériá vojenských kapacít v rámci Únie pre najnáročnejšie úlohy (článok I-41 ods. 6, článok III-312 a osobitný protokol),
(g) doložka o vzájomnej solidarite, ktorá ustanovuje členským štátom povinnosť všetkými prostriedkami, ktoré sú v ich právomoci, poskytnúť pomoc a podporu inému členskému štátu obeti ozbrojenej agresie na jeho území (bez toho, aby bola dotknutá bezpečnostná a obranná politika niektorých členských štátov a úloha, ktorú zohráva NATO pre niektoré iné členské štáty) (článok I-41 ods. 7),
(h) doložka o solidarite a vzájomnej pomoci s cieľom zabrániť teroristickým hrozbám alebo teroristickým útokom alebo v prípade katastrofy (články I-43 a III-329);
3. požaduje posilnenie úlohy občianskeho rozmeru EBOB prostredníctvom poskytnutia všetkých nevyhnutných prostriedkov a opätovne zdôrazňuje potrebu vytvorenia európskych občianskych mierových jednotiek v súlade s uzneseniami, ktoré v minulosti Európsky parlament niekoľkokrát prijal;
4. považuje za nevyhnutné, aby komisár pre vonkajšie vzťahy a vysoký predstaviteľ pre SZBP už teraz uplatňovali nové zásady a informovali a konzultovali Európsky parlament v celom rozsahu o všetkom, čo sa týka SZBP a EBOP;
5. vyzýva gestorský výbor, aby vo svojej dôvodovej správe uviedol jasné odkazy na tieto nedostatky, ktoré budú aj naďalej existovať aj po nadobudnutí účinnosti ústavnej zmluvy v oblasti SZBP a preto by mali byť pri najbližšej príležitosti napravené:
(a) nedostatočné rozšírenie postupov Spoločenstva a nezlepšenie úloh inštitúcií v tejto oblasti (pozri článok I-41),
(b) potvrdenie pravidla jednomyseľnosti a konštruktívneho zdržania sa namiesto hlasovania kvalifikovanou väčšinou (HKV) ako všeobecného pravidla pre SZBP (články I-41 ods. 4 a III-300)
(c) spoločné náklady na vojenské operácie v rámci SZBP by sa mali financovať z rozpočtu Spoločenstva (toto už platí v civilnej sfére v prípade policajných operácií) a nie z doplnkového rozpočtu ani zo štartovacieho fondu členských štátov, ako je ustanovené v súčasnosti (pozri článok III-313);
6. súhlasí s kladným odporúčaním gestorského výboru Rade a členským štátom, aby čo najrýchlejšie ratifikovali novú ústavnú zmluvu a do tohto času vyjadruje želanie, aby sa už duch (a podstata) ustanovení novej zmluvy uplatňovali, ako to bolo v prípade vytvorenia Európskej obrannej agentúry, ktorá by mala byť funkčná do konca roka 2004, konceptu „bojovej skupiny“, vytvorenia politiky susedských vzťahov únie (článok I-57) alebo uplatňovania doložky o solidarite na zabránenie teroristickým hrozbám alebo útokom, o ktorej sa rozhodlo po teroristických útokoch z 11. marca 2004 v Madride.
7. Zdôrazňuje potrebu zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť všetkých činností, ktoré vykonáva Európska obranná agentúra.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
| |||||
Navrhovateľ/-ka |
Elmar Brok | |||||
Prerokované vo výbore |
22.9.2004 |
11.10.2004 |
22.11.2004 |
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
27 9 1 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Elmar Brok (P), Geoffrey Van Orden (2nd VP), Baroness Nicholson of Winterbourne (3rd VP), Angelika Beer, Bastiaan Belder, Monika Beňová, Simon Coveney, Giorgos Dimitrakopoulos, Anna Elzbieta Fotyga, Maciej Marian Giertych, Klaus Hänsch, Georgios Karatzaferis, Ioannis Kasoulides, Helmut Kuhne, Francisco José Millán Mon, Pierre Moscovici, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Miroslaw Mariusz Piotrowski, Pawel Bartlomiej Piskorski, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Inese Vaidere, Luis Yanez-Barnuevo García, Josef Zieleniec | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Giovanni Claudio Fava, Hélène Flautre, Milan Horácek, Doris Pack, Athanasios Pafilis, Miguel Portas, Aloyzas Sakalas, Inger Segelström | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (18.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Miguel Angel Martínez Martínez
NÁVRHY
Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre ústavné veci ako gestorský výbor, aby do svojho návrhu uznesenia zahrnul nasledujúce návrhy:
1. víta, že Európska rada v júni 2004 v Bruseli prijala konečné znenie ústavnej zmluvy, ktorá je výsledkom ťažkej a zložitej práce Európskeho konventu o budúcnosti Európy a medzivládnej konferencie;
2. považuje vypracovanie ústavnej zmluvy za historický krok v procese európskej integrácie, keďže sa v nej rozvojová a humanitárna pomoc po prvýkrát považuje za princíp a zodpovednosť, ktoré určujú povahu a činnosť Európskej únie; považuje za významný krok vpred, že sa na ciele rozvojovej politiky v súčasnosti musí prihliadať vo všetkých oblastiach politiky EÚ;
3. berie na vedomie, že bola úloha Komisie pri rokovaniach týkajúcich sa obchodných dohôd bola posilnená a že Európsky parlament má teraz právo, aj keď obmedzené, byť informovaný; považuje to za krok smerom k vyššej účinnosti a zvýšenej transparentnosti;
4. víta skutočnosť, že prijatím ústavnej zmluvy Európska únia získa dlho očakávanú právnu subjektivitu, ktorá jej na medzinárodnej úrovni zabezpečí silnejšiu pozíciu, najmä vo vzťahoch s Organizáciou spojených národov a jej rôznymi agentúrami; zdôrazňuje, že EÚ bude mať preto väčšie zastúpenie, zodpovednosť a účinnosť, ako aj väčší potenciál vo vzťahoch s rozvojovými krajinami; ďalej zdôrazňuje, že právna subjektivita Európskej únie zlepší postavenie súčasných delegácií Európskej komisie vo svete, najmä tých, ktoré sú v krajinách Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) a všeobecnejšie vo všetkých rozvojových krajinách;
5. pripomína, že vďaka ústavnej zmluve sa princíp solidarity s rozvojovým svetom stáva jednou zo základných hodnôt Európskej únie, ktoré definujú jej identitu a riadia jej aktivity;
6. pripomína, že od začiatku procesu európskej integrácie sa solidarita medzi krajinami Európy - ktorá je jednou zo základných hodnôt - osvedčila ako záruka stability a mieru v Európe; ďalej zdôrazňuje, že v súlade s touto tradíciou európskej solidarity spravila EÚ významný krok vpred tým, že v ústavnej zmluve uznala, že sa solidarita nemôže obmedziť iba na jej územie a národy, ale mala by sa šíriť aj za jej hranice;
7. víta uznanie celosvetovej solidarity ako vedúceho princípu pre rôzne politiky EÚ a víta aj skutočnosť, že prijatím ústavnej zmluvy sa budú celosvetovou solidaritou inšpirovať aktivity EÚ v oblasti rozvoja a humanitárnej pomoci; verí, že pristupovanie k solidarite ako k celosvetovej záležitosti prispeje k zabezpečeniu celosvetového mieru a stability;
8. poznamenáva, že jeho predchádzajúce stanovisko bolo založené na základnom texte navrhnutom Európskym konventom o budúcnosti Európy a s uspokojením konštatuje, že konečný text ústavy zachováva väčšinu toho, čo dosiahol v oblasti rozvojovej politiky, medzinárodnej spolupráce a humanitárnej pomoci; opakuje to, čo bolo vyjadrené už v jeho predchádzajúcom stanovisku prezentovanom pánom Andersom Wijkmanom[1], ako aj v záveroch prijatých výborom v júli 2003;
9. schvaľuje skutočnosť, ktorú považuje za nanajvýš dôležitú, že odstraňovanie chudoby je zahrnuté do ústavnej zmluvy ako prvotný cieľ rozvojovej politiky EÚ; považuje uplatňovanie rozvojových cieľov milénia v rámci všetkých zahraničných aktivít EÚ za mimoriadne dôležité;
10. vyjadruje spokojnosť s tým, že mnohé z jeho odporúčaní boli začlenené do konečného textu ústavy, najmä tie, ktoré sa týkajú oblasti humanitárnej pomoci, v ktorej sa zásada neutrality stala jedným z hlavných princípov ústavy v tejto oblasti;
11. ľutuje však, že medzivládna konferencia neprijala ďalšie dôležité návrhy týkajúce sa rozvojovej politiky, akými sú zahrnutie osobitnej hlavy „Spoločná politika rozvojovej spolupráce“, alebo jednoznačný odkaz na niektoré základné zásady politiky rozvojovej spolupráce EÚ, konkrétne rovnosť medzi partnermi, zodpovednosť jednotlivých krajín a ich obyvateľov za rozvojové stratégie ako aj účasť všetkých vrstiev spoločnosti vrátane občianskej spoločnosti;
12. víta skutočnosť, že „správne riadenie“ bolo uznané za jeden zo spoločných cieľov zahraničných aktivít EÚ vo všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa tejto oblasti; ľutuje však, že medzi tieto ciele nebolo začlenené „poskytovanie globálneho verejného blaha“;
13. zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bola rozvojová politika aj naďalej oblasťou, ktorá patrí do spoločnej kompetencie EÚ a členských štátov a podotýka, že to znamená, že rozvojové politiky EÚ a členských štátov sa musia dopĺňať a byť si vzájomnou oporou a že postupy ich uplatňovania musia byť zosúladené vzhľadom na osobitné vlastnosti štátov a regiónov; víta skutočnosť, že ústavná zmluva podporuje zásadu komplementárnosti; zdôrazňuje, že programy EÚ a alokácia zdrojov by mali byť tvorené a riadené v súlade s dlhodobým strategickým prístupom, ktorý je založený na rozvojových cieľoch;
14. dôrazne podporuje záväzok obsiahnutý v ústavnej zmluve, ktorý sa týka zabezpečenia súdržnosti rôznych oblastí zahraničných aktivít EÚ a ich súdržnosti s inými oblasťami politiky; je presvedčený o tom, že súdržnosť politiky je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa odstránenia chudoby a opakuje záväzok Parlamentu monitorovať súdržnosť;
15. podotýka, že ústavná zmluva je jasným signálom pre začlenenie Európskeho rozvojového fondu do všeobecného rozpočtu EÚ, o čo sa už dlho snaží Európsky parlament; víta zámer Komisie uskutočniť na túto zmenu a v súvislosti s týmto zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, aby neboli súčasné prostriedky Európskeho rozvojového fondu použité na iný účel alebo v iných regiónoch;
16. berie na vedomie ustanovenie o zriadení Európskeho zboru pre dobrovoľnú humanitárnu pomoc, zahrnuté do ústavnej zmluvy, ktoré je zreteľným signálom záujmu zo strany Európskej únie o oblasť rozvoja; zdôrazňuje však z toho vyplývajúcu výzvu pre EÚ, ktorá musí teraz venovať osobitnú pozornosť a záujem stanoveniu spôsobu fungovania takéhoto zboru len za účasti skúsených dobrovoľníkov; vyjadruje názor, že táto iniciatíva by mala posilniť proces zlepšovania kvality a profesionálneho prístupu v ľudských zdrojov zapojených do riešenia humanitárnych kríz, a to dokončením už prebiehajúcich programov v oblasti odborného vzdelávania, úzkou spoluprácou s mimovládnymi organizáciami, zostavením zoznamu dostupných zdrojov a šírením vopred overených operatívnych postupov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie o realizovateľnosti s ohľadom na budúci vývoj tohto ustanovenia; zdôrazňuje potrebu uznať rozdiel medzi civilným a vojenským prostredím v rámci spoločných akcií v oblasti odzbrojenia, humanitárnych misií, predchádzania konfliktom, ako aj udržiavania a znovunastoľovania mieru, ako sa stanovuje v článku III-309 ods. 1;
17. pripomína osobitné znepokojenie nad situáciou detí v rozvojových krajinách, keďže mladí ľudia sú prvými obeťami chorôb, negramotnosti, hladu, obchodu s ľuďmi a sexuálneho zneužívania a sú dokonca nútení stať sa vojakmi v mnohých ozbrojených konfliktoch;
18. preto víta skutočnosť, že ústavná zmluva dáva vysokú prioritu právam detí a stanovuje, že politika a činnosť EÚ v tejto oblasti sa bude riadiť princípmi Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa;
19. opätovne zdôrazňuje veľké znepokojenie nad situáciou žien v rozvojových krajinách a záujem o to, aby sa rozhodujúcou mierou podieľali na rozvojovom procese; víta preto všetky doložky v znení textu ústavy zamerané na podporu práv žien a rovnosti pohlaví, ktoré budú mať vo všeobecnosti osobitný význam pre ďalší vývoj v rozvojových krajinách tak, ako to stanovuje Akčná platforma z Pekingu[2]2 a Akčný plán z Káhiry; s uspokojením konštatuje, že zásada rovnosti pohlaví vo všetkých oblastiach politiky zastrešených predchádzajúcou Zmluvou o ES sa teraz - vďaka zlúčeniu oboch zmlúv - uplatňuje v rámci všetkých zahraničných aktivít EÚ;
20. domnieva sa, že z pohľadu rozvojovej politiky a humanitárnej zodpovednosti sa odkaz a duch ústavnej zmluvy môže vnímať veľmi pozitívne;
21. vyjadruje odhodlanie podporovať ústavnú zmluvu a plne sa zaviazať k akýmkoľvek krokom, ktoré by bolo potrebné podniknúť na podporu jej schválenia a ratifikácie všetkými členskými štátmi a na čo najskoršie vstúpenie zmluvy do platnosti.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
Navrhovateľ/-ka |
Miguel Angel Martínez Martínez | |||||
Prerokované vo výbore |
6.10.2004 |
|
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
17.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
29 0 1 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Alessandro Battilocchio, Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Fernando Fern?ndez Mart?n, Michael Gahler, Jana Hybášková, Filip Andrzej Kaczmarek, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Maria Martens, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Toomas Savi, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, María Elena Valenciano Martínez-Orozco | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
John Bowis, Giovanni Claudio Fava, Ana Maria Gomes, Fiona Hall, Raymond Langendries, Linda McAvan, Manolis Mavrommatis, Karin Scheele, Anders Wijkman, Zbigniew Zaleski, Gabriele Zimmer | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
- [1] Stanovisko Výboru pre rozvoj a spoluprácu pre Výbor pre ústavné veci k „Návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu a stanovisku Európskeho parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie (MVK)“, prijaté 10. júla 2003. (2003/0902(CNS)) - PE 326.747
- [2] 2 United Nations Report on the
STANOVISKOPRE VÝBOR PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (16.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Jorgo Chatzimarkakis
NÁVRHY
Výboru pre medzinárodný obchod vyzýva Výboru pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. pozitívne hodnotí dohodu o ústave a zdôrazňuje, že nová zmluva je dôležitým krokom na ceste k integrovanej Európe, konkrétne v oblasti vonkajšieho obchodu; podčiarkuje skutočnosť, že vonkajší obchod predstavuje „vonkajšiu tvar“ vnútorného trhu.
2. vyjadruje spokojnosť s viacerými významnými zlepšeniami v ustanoveniach, ktoré sa týkajú spoločnej obchodnej politiky, najmä v nasledujúcich oblastiach:
a) uznanie spoločnej obchodnej politiky ako oblasti, v ktorej má Únia výhradnú právomoc, čo znamená, že všetky inštitúcie Únie sa na rozhodovacom procese o obchodnej politike zúčastňujú v plnej miere a na porovnateľnom základe;
b) rozšírenie rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky na všetky oblasti súvisiace s obchodom vrátane priamych zahraničných investícií;
c) uplatňovanie štandardného legislatívneho postupu (t.j. hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovanie s Európskym parlamentom) pri legislatívnych aktoch vzťahujúcich sa na spoločnú obchodnú politiku;
d) skutočnosť, že - keďže platí štandardný legislatívny postup - súhlas Parlamentu je teraz všeobecne pre všetky dohody v rámci SOP povinný, nezávisle od toho, či sú potrebné vykonávacie opatrenia, alebo nie;
3. zdôrazňuje, že ústavná zmluva hovorí, že Európsky parlament musí udeliť Rade svoj súhlas pred ratifikáciou zmlúv, ktoré sa týkajú predovšetkým zahraničného obchodu a ľutuje, že tomu tak nebolo doposiaľ;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ústava výslovne neudeľuje Európskemu parlamentu právo schváliť mandát Európskej komisie na rokovanie o obchodnej dohode;
5. Poukazuje s obavami na pretrvávajúce obmedzenia uplatňovania hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zdôrazňuje najmä:
a) skutočnosť, že medzivládna konferencia zaradila dohody v oblasti priamych zahraničných investícií medzi prípady, v ktorých môže Rada rozhodnúť jednomyseľne (článok III-315 (4) - CIG 87/04);
b) skutočnosť, že medzivládna konferencia rozšírila prípady, v ktorých môže Rada rozhodnúť jednomyseľne na všetky dohody v oblasti služieb, a nie len na tie služby, ktoré sa týkajú pohybu osôb (článok III-315 (4) - CIG 87/04);
c) skutočnosť, že medzivládna konferencia zaradila „sociálnu výnimku“ medzi prípady, v ktorých môže Rada rozhodnúť jednomyseľne (článok III-315 (4) - CIG 87/04);
6. víta skutočnosť, že ústava v súvislosti s rokovaniami a uzatváraním medzinárodných dohôd podľa SOP stanovuje, že Komisia má teraz právnu povinnosť informovať Európsky parlament o vývoji rokovaní o tejto časti s osobitným výborom Rady;
7. poukazuje však na to, že v záujme dodržania charakteru ústavy a plného rozvoja jej ustanovení si niektoré aspekty vyžadujú ďalšie uplatnenie inštitúciami. Preto vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili rokovanie o medziinštitucionálnej dohode, ktorá Európskemu parlamentu v súlade s myšlienkou ústavy a jej ustanoveniami poskytne, okrem iného, zásadnú definíciu jeho právomocí a jeho účasti v jednotlivých fázach, vedúcich k uzavretiu dohody;
8. vyzýva Komisiu, aby dodržiavajúc charakter ústavy, čo najskôr poskytla Parlamentu všetky informácie, ktoré sa týkajú spoločnej obchodnej politiky a rokovania o obchodných dohodách alebo rokovania o obchodnopolitických aspektoch akejkoľvek inej dohody, vrátane všetkých návrhov a predbežných návrhov rokovacích mandátov a/alebo smerníc, aby Parlament mohol vyjadriť svoj názor a aby ho Komisia mohla náležite zohľadniť;
9. vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti činností výboru podľa článku 133, aby sprístupnila všetky dokumenty Výboru pre medzinárodný obchod Európskeho parlamentu a gestorským výborom národných parlamentov členských štátov.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
– | |||||
Navrhovateľ: |
Jorgo Chatzimarkakis | |||||
dátum vymenovania |
28.7.2004 | |||||
Prerokované vo výbore |
22.10.2004 |
|
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
16.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: |
23 | ||||
|
proti: |
4 | ||||
|
zdržal(i) sa: |
1 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Enrique Barón Crespo, Peter Šťastný, Jean Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Daniel Caspary, Jan Christian Ehler, Georgios Papastamkos; Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saifi, Robert William Sturdy, Zbigniew Franciszek Zaleski, Françoise Castex, Glyn Ford; Erika Mann, David W. Martin, Javier Moreno Sánchez, Pasqualina Napoletano; Giulietto Chiesa; Sajjad Haider Karim, Johan Van Hecke, Alain Lipietz; Caroline Lucas, Jacky Henin; Helmuth Markov | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Margrietus van den Berg, Jorgo Chatzimarkakis, Filip Andrzej Kaczmarek, Jörg Leichtfried, Maria Martens | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (25.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Kyösti Tapio Virrankoski
NÁVRHY
Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. víta formuláciu viacročného finančného rámca v zmluve, ktorá ak sa zosúladí s poslaneckým mandátom od roku 2013, zlepší stabilitu rozpočtového plánovania a zvýši zodpovednosť za rozpočet Európskej únie; takisto poznamenáva, že Rada bude stále potrebovať súhlas Parlamentu, ale ústava zahŕňa aj ustanovenie o mechanizme, ktorý zaručuje, že sa uskutočnia rokovania medzi Parlamentom a Radou;
2. domnieva sa, že zmeny článkov, ktoré sa týkajú ustanovení o rozpočte, potvrdzujú podstatnú úlohu Európskeho parlamentu pri určovaní viacročného finančného rámca, ako aj v každoročnom rozpočtovom postupe;
3. zdôrazňuje dôležitosť zachovania mechanizmu flexibility, ako dôsledku rozpočtovej disciplíny, pri prispôsobovaní sa nepredvídateľným potrebám v budúcnosti;
4. víta zjednodušenie rozpočtového postupu; domnieva sa, že odstránenie rozlišovania medzi povinnými a nepovinnými výdavkami má značné omeškanie a že Parlament musí byť konečne považovaný za rovnocennú zložku rozpočtového orgánu;
5. ľutuje, že sa v posilňovaní postavenia Parlamentu pri určovaní systému vlastných zdrojov nedosiahol pokrok, ale domnieva sa, že právo súhlasu s vykonávanými opatreniami je prvým krokom smerom k väčšej transparentnosti a demokracii v príjmovej časti rozpočtu;
6. víta skutočnosť, že po nadobudnutí platnosti ústavy bude každá zmena vo finančných nariadeniach, ktorá sa bude týkať všetkých výdavkov Spoločenstva, predmetom bežného legislatívneho postupu, a teda Parlamentu sa prizná právomoc spolurozhodovania.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
Navrhovateľ(ka) |
Kyösti Tapio Virrankoski | |||||
Prerokované vo výbore |
12.10.2004 |
26.10.2004 |
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
24.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
21 3 1 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Simon Busuttil, Gérard Deprez, Brigitte Douay, Den Dover, Hynek Fajmon, Markus Ferber, Salvador Garriga Polledo, Neena Gill, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Anne Elisabet Jensen, Alain Lamassoure, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Jan Mulder, Gérard Onesta, Antonis Samaras, Esko Seppänen, László Surján, Helga Trüpel, Kyösti Tapio Virrankoski, Ralf Walter, Marilisa Xenogiannakopoulou | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Mairead McGuinness, José Albino Silva Peneda, Margarita Starkevičiűtë | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE rozpočtovú kontrolu (25.11.2004)
pre Výbor pre Ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: José Javier Pomés Ruiz
NÁVRHY
Výbor pre rozpočtovú kontrolu vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. Úvodné ustanovenie I - pridať 2 nové odseky (e) a (f)
(da) zahrnutí odkazu na právomoci Parlamentu udeliť absolutórium vzhľadom na implementáciu rozpočtu hlavy VII o financiách Únie, keďže schválenie účtov prostredníctvom postupu udelenia absolutória je z politického hľadiska na rovnakej úrovni ako schválenie výdavkov prostredníctvom schválenia rozpočtu a nedávna história medziinštitucionálnych vzťahov ukázala kľúčový význam postupu udelenia absolutória;
(db) stanovenom počte členov Dvora audítorov a o zrušení princípu, podľa ktorého je každý členský štát oprávnený navrhnúť svojho člena Dvora audítorov;
2. Odsek 4, pridať nový pododsek (f) (a)
(fa) do zmluvy bolo zapracované ustanovenie (článok III - 274), ktorým sa zriaďuje Úrad Európskeho verejného prokurátora, pričom sa vyjadruje obava, že to v praxi nebude možné, pretože sa na jeho zriadenie vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v Rade, a že v každom prípade bude potrebné objasniť vágne ustanovenie, podľa ktorého bude za verejného prokurátora ustanovená osoba z Eurojustu;
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
Navrhovateľ/-ka |
José Javier Pomés Ruiz | |||||
Prerokované vo výbore |
25.10.2004 |
23.11.2004 |
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
12 1 0 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Herbert Bösch, Paulo Casaca, Szabolcs Fazakas, Dan Jřrgensen, Véronique Mathieu, Jan Mulder, István Pálfi, José Javier Pomés Ruiz, Alexander Stubb, Terence Wynn | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Jens-Peter Bonde, Simon Busuttil, Ashley Mote | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE zamestnanosť a sociálne veci (23.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Jan Andersson
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. domnieva sa, že aj keď v určitých veciach sa predpokladal väčší pokrok, Ústava (ústavná zmluva) je stále značným vylepšením súčasných zmlúv, a víta jej inovácie, ktoré prispievajú k sociálnej Európe;
2. ľutuje, že sa ukázalo ako nemožné prijať v oblasti sociálnej politiky všeobecný postup týkajúci sa hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade ministrov, ako aj riadneho legislatívneho konania;
3. zdôrazňuje význam ústavy, ktorá uľahčuje vytvorenie rovnováhy medzi sociálnymi právami a funkčnosťou vnútorného trhu a zároveň kladie základy pokrokového vývoja európskeho sociálneho modelu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam novej horizontálnej klauzuly v tretej časti ústavy, podľa ktorej musí Únia vo všetkých oblastiach jej pôsobnosti zohľadňovať najdôležitejšie sociálne ciele a usilovať sa o zabezpečenie ich uplatňovania;
4. vyjadruje spokojnosť nad tým, že hodnoty, zásady a ciele ústavnej zmluvy vytvárajú pevný základ, ktorý je oporou sociálnej Európy tým, že začleňuje najmä podporu sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosť medzi ženami a mužmi a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, a to na základe sociálneho trhového hospodárstva s plnou zamestnanosťou;
5. poukazuje však na to, že cieľ sociálnej súdržnosti, uvedený v časti I, nie je doplnený v časti III o nevyhnutné rozšírenie možností Únie pre uplatnenie postupov na zabezpečenie realizácie tohto cieľa; vyjadruje sklamanie zo skutočnosti, že mzda zamestnancov, právo združovať sa, právo na štrajk a právo na prerušenie práce stále nepodliehajú legislatíve Spoločenstva;
6. víta začlenenie Charty základných práv do ústavnej zmluvy, ktoré je jednoznačným signálom pre občanov, najmä čo sa týka práva zamestnancov na informácie a poradenstvo a právo na kolektívnu akciu, predovšetkým na štrajk;
7. ľutuje, že napriek posilneniu významnej úlohy sociálnych partnerov uznaním sociálneho dialógu a tripartitného sociálneho summitu sa sociálny dialóg ďalej nerozvinul;
8. víta zavedenie nástroja „európskej občianskej iniciatívy“, na základe ktorej sa do programu Komisie môže zahrnúť bod po predložení jedného milióna podpisov;
9. zdôrazňuje, že sociálna politika sa výslovne považuje za spoločnú pôsobnosť a poukazuje na zavedenie povinnosti pre Úniu zohľadňovať pri definovaní a vykonávaní svojich politík podporu vysokej úrovne zamestnanosti, primeranej sociálnej ochrany a boja proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES;
10. vyjadruje svoju spokojnosť nad tým, že pre služby všeobecného ekonomického záujmu je zabezpečený právny rámec;
11. víta úsilie o novú, spravodlivú rovnováhu pri koordinácii politiky zamestnanosti a makroekonomickej politiky; vyjadruje naviac spokojnosť s prijatím postupu v rámci metódy otvorenej koordinácie sociálnej politiky, čím sa pri koordinácii hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti lepšie zohľadní záväzok týkajúci sa sociálneho začleňovania, udržateľných systémov dôchodkového zabezpečenia a vysokokvalitných systémov starostlivosti;
12. vyjadruje svoju spokojnosť nad rozšírením, aj keď obmedzeným, používania kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní v oblasti sociálnej politiky, najmä v súvislosti so službami všeobecného ekonomického záujmu a sociálnym zabezpečením migrujúcich pracovníkov; ľutuje, že členské štáty majú právo požiadať o postúpenie veci Európskej rade;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahla dohoda o zavedení transnárodných práv zamestnancov a odborov a že prvoradý cieľ plnej zamestnanosti sa nesleduje dôsledne v celej ústavnej zmluve;
14. zdôrazňuje skutočnosť, že činnosť únie v oblasti sociálnej politiky neobmedzuje členské štáty v ich úsilí zachovať a rozvíjať ich vlastné, ambicióznejšie sociálne modely a modely sociálneho zabezpečenia;
15. vyjadruje spokojnosť s tým, že Ústava (ústavná zmluva) stanovuje osobitné opatrenia, ktoré majú prijať inštitúcie Európskej únie a členské štáty v oblasti zamestnanosti.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
- | |||||
Navrhovateľ/-ka |
Jan Andersson | |||||
Prerokované vo výbore |
20.9.2004 |
6.10.2004 |
23.11.2004 |
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
36 8 0 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Fausto Correia, Jean Louis Cottigny, Ottaviano Del Turco, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Sepp Kusstatscher, Jean Denise Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Jan Tadeusz Masiel, Ji?? Maštálka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Richard James Ashworth, Edit Bauer, Mihael Brejc, Marian Harkin, Magda Kósáné Kovács, Jamila Madeira, Marianne Mikko, Elisabeth Schroedter, Eva-Britt Svensson, Marc Tarabella, Patrizia Toia, Georgios Toussas, Anja Weisgerber, Tadeusz Zwiefka | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
Carlos José Iturgaiz Angulo | |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (24.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Vasco Graça Moura
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. vyjadruje potešenie, že realizácia troch pilierov dlhodobého rozvoja figuruje medzi cieľmi Európskej únie a že environmentálna integrácia ako aj vyššia úroveň ochrany ľudského zdravia sú uznané v návrhu Ústavy ako všeobecne platné princípy európskych politík;
2. ľutuje, že časť III návrhu Ústavy o európskych politikách a fungovaní únie nebola aktualizovaná a nezodpovedá princípu dlhodobého rozvoja, najmä v oblasti poľnohospodárskej politiky, súdržnosti, dopravy a obchodu; ľutuje tiež, že určité environmentálne opatrenia, predovšetkým finančnej povahy a týkajúce sa územného plánovania, kvantitatívneho riadenia vodných zdrojov a využívania pôdy nepodliehajú bežnému legislatívnemu postupu, ale Rada ich prijíma jednomyseľne;
3. vyjadruje spokojnosť, že prijatie opatrení, ktoré majú zaviesť zvýšenie kvality a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok ako aj opatrení týkajúcich sa kontroly, včasného varovania a boja proti vážnym cezhraničným hrozbám pre zdravie sa zaradilo medzi kompetencie Európskej únie a podlieha bežnému legislatívnemu postupu;
4. vyjadruje potešenie nad tým, že do návrhu Ústavy bola včlenená kapitola, ktorá sa venuje demokratickým princípom života v únii a princípu, podľa ktorého rozhodnutia treba prijímať prehľadne a čo najbližšie k občanom únie; vyzdvihuje dôležitosť zodpovednosti inštitúcií spoločenstva voči občanom a potrebu prístupu občanov a organizácií na súdy a tribunál, najmä v oblasti životného prostredia v súlade s Aarhusským dohovorom EHK OSN.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
| |||||
Navrhovateľ/-ka |
Vasco Graça Moura | |||||
Prerokované vo výbore |
25.10.2004 |
|
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
24.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
53 5 2 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Irena Belohorská, Johannes (Hans) Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Anne Ferreira, Alessandro Foglietta, Norbert Glante, Françoise Grossetete, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Mary Honeyball, Caroline F. Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Dimitrios Papadimoulis, Adriana Poli Bortone, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Karin Scheele, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Margrete Auken, María del Pilar Ayuso González, Giovanni Berlinguer, David Casa, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Erna Hennicot-Schoepges, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Miroslav Mikolášik, Matteo Salvini, Pál Schmitt, Bart Staes, Andres Tarand | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
Nikolaos Vakalis | |||||
STANOVISKO výboru pre priemysel, výskum a energetiku (23.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Johannes (Hannes) Swoboda
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre ústavné veci ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
Transeurópske siete, priemysel, vesmír a energetika
1. víta vylepšenie, ktoré sa dosiahlo objasnením cieľov a zjednodušením postupu vzťahujúceho sa na oblasť transeurópskych sietí a priemyslu;
2. víta zároveň skutočnosť, že teraz môže byť stanovená európska vesmírna politika, patriaca do oblasti výskumu a technologického rozvoja, čiže do oblasti spoločnej pôsobnosti, a jej cieľom je podpora vedeckého a technického pokroku, priemyselná konkurencieschopnosť a uplatňovanie politík Únie; vyzýva Komisiu, aby pripravila legislatívne opatrenia potrebné na vytvorenie Európskeho vesmírneho programu;
3. s uspokojením poukazuje na to, že ústavná zmluva vymedzuje politiku Únie v oblasti energetiky, pretože poskytuje samostatný právny základ, ktorý stanovuje postup, t. j. spolurozhodovanie a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a patrí do oblasti spoločnej pôsobnosti, pričom cieľom tejto politiky je zabezpečiť účinné fungovanie energetického trhu a bezpečnosť dodávok energie a podporovať energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu;
4. podporuje, ako dočasné opatrenie a vzhľadom na to, že sa skončí platnosť Zmluvy o Euratome, odčlenenie Zmluvy o Euratome od ústavnej zmluvy a odčlenenie právnej subjektivity spoločenstva Euratom od novej právnej subjektivity Európskej únie;
5. znovu opakuje svoj názor, že Zmluva o Euratome:
a) je svojou povahou medzivládna a preto nemusí byť v súlade s logikou ústavnej zmluvy,
b) ustanovuje vlastný spoločný colný sadzobník a preto nemusí byť zlučiteľná s výlučnou pôsobnosťou Únie v tejto oblasti,
c) implementuje vlastné vonkajšie vzťahy, čo nie je v súlade s vonkajšou činnosťou Únie,
d) ponecháva si vlastné inštitucionálne ustanovenia a samostatné činnosti a politiky v oblasti výskumu a spolupráce a preto nemusí byť zlučiteľná s logikou ústavnej zmluvy,
e) oprávňuje na prerokúvanie a uzatváranie vlastných medzinárodných dohôd a preto nemusí byť v súlade s postupom stanoveným pre medzinárodné dohody (čl. III-325).
6. trvá na potrebe presunúť aspekty Zmluvy o Euratome týkajúce sa výskumu do príslušného oddielu ústavnej zmluvy;
Výskum a technologický rozvoj
7. zastáva názor, že ústavná zmluva nevyužila príležitosť zmeniť a doplniť príslušné články súčasných zmlúv a zvýšiť účinnosť tohto oddielu tak, aby odrážal logiku spoločnej pôsobnosti v nasledujúcom:
a) základný výskum nie je zahrnutý ako priorita,
b) Protokol o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ESUO), ktorý tvorí prílohu k
Zmluve z Nice, nespojil nedávno vytvorený „Výskumný fond pre uhlie a oceľ“ s
rámcovým programom podľa legislatívneho postupu (t. j. spolurozhodovanie a
hlasovanie kvalifikovanou väčšinou),
c) aj napriek tomu, že rámcový program patrí do oblasti spolurozhodovania, jednotlivé programy do nej nepatria;
8. ľutuje, že chýba odkaz na všeobecnú konzultáciu s Výborom regiónov týkajúcu sa
inovácie a výskumu; vyzýva, aby bol explicitne uvedený regionálny aspekt inovácií a výskumu.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
| |||||
Navrhovateľ: |
Johannes (Hannes) Swoboda (PSE) | |||||
dátum vymenovania |
13.9.2004 | |||||
Prerokované vo výbore |
7.10.2004 |
22.11.2004 |
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: |
33 | ||||
|
proti: |
5 | ||||
|
zdržal(i) sa: |
3 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Richard James Ashworth, Ivo Belet, Šarūnas Birutis, Jan B?ezina, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Garrelt Duin, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Umberto Guidoni, Andr?s Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Pier Antonio Panzeri, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca, Dominique Vlasto | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
María del Pilar Ayuso González, Etelka Barsi Pataky, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Dorette Corbey, Avril Doyle, Françoise Grossetete, Malcolm Harbour, Satu Hassi, Erika Mann, Giovanni Pittella | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO Výboru pre REGIONÁLNY ROZVOJ (26.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Carlos José Iturgaiz Angulo
NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
- so zreteľom na územné usporiadanie jednotlivých členských štátov, ktoré je stanovené v ich ústavách,
A. keďže preambula Charty základných práv EÚ, ktorá sa nachádza v časti II návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, hovorí o rešpektovaní „národnej identity členských štátov a organizácie ich verejných orgánov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni“,
B. keďže Európska únia je založená na dvojitej legitimite občanov a štátov, ako je uvedené v článku I-1 návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu,
C. pripomínajúc úlohu, ktorú zohrávajú regionálne a miestne orgány v projekte európskej integrácie; keďže články 1-5 návrhu ústavy sa výslovne odvolávajú na regionálne a miestne samosprávy ako na integrálnu súčasť identity členských štátov,
D. keďže bol Výbor pre regionálny rozvoj vyzvaný, aby sa spolu s Európskym parlamentom významnou mierou podieľal na zapojení miestnych a regionálnych orgánov do práce Únie,
E. keďže princíp subsidiarity je jedným zo základných kameňov projektu európskej integrácie, keďže návrh ústavy tento princíp primerane posilňuje,
F. opätovne potvrdzujúc, že politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným zo základných prvkov koncepcie budovania Európy a najvýraznejším prejavom uplatňovania zásady solidarity; keďže je veľmi dôležité, aby táto politika aj naďalej slúžila starým aj novým členským štátom a aby tak podporovala zdravý hospodársky a sociálny vývoj,
1. S uspokojením konštatuje, že návrh ústavy uznáva a garantuje národnú identitu členských štátov v súlade s medzinárodným právom;
2. Víta skutočnosť, že v návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu je stanovená účasť národných parlamentov na monitorovaní uplatňovania zásady subsidiarity;
3. S uspokojením konštatuje, že návrh Zmluvy o Ústave pre Európu ustanovuje konanie včasných konzultácií pred navrhnutím legislatívnych aktov Európskej únie, zohľadňujúc pritom, v prípade potreby, regionálny a miestny rozmer navrhovaných krokov;
4. Podporuje posilnenie postavenia Výboru pre regióny zaručením práva odvolať sa, týkajúceho sa legislatívnych aktov, ktorých prijatie vyžaduje, aby s ním boli vopred konzultované, a ochrany jeho výsadných práv; víta, okrem toho, novú úlohu Výboru pre regióny ako jedného z ochrancov uplatňovania zásady subsidiarity;
5. S uspokojením konštatuje, že nielen hospodárska a sociálna, ale aj územná súdržnosť bola stanovená ako jeden z cieľov a jedna zo zdieľaných právomocí Únie; ľutuje však, že finančný rozmer súdržnosti nie je výslovne stanovený;
6. Víta skutočnosť, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného ekonomického záujmu s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť únie;
7. Ľutuje, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu neobsahuje ustanovenia o uplatňovaní bežného legislatívneho postupu (spolurozhodovania) a možnosť prijímať kvalifikovanou väčšinou hlasov v Rade právne akty, ktoré budú základom všeobecných ustanovení týkajúcich sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu od roku 2007, ako sa uvádza v texte Konventu o budúcnosti Európy;
8. S uspokojením konštatuje, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu obsahuje explicitné ustanovenia o menej zvýhodnených regiónoch (ostrovy, horské oblasti, hraničné regióny a oblasti s nízkou hustotou osídlenia) v súvislosti s kľúčovými cieľmi politiky súdržnosti;
9. Víta skutočnosť, že bol do ustanovenia o kompatibilite regionálnej pomoci pridaný osobitný odkaz na okrajové regióny únie; dúfa, že nový osobitný štatút okrajových regiónov, zakotvený v ústave, sa bude automaticky uplatňovať na všetky tieto regióny čeliace štrukturálnym, hospodárskym a sociálnym problémom, s ktorými sa treba nevyhnutne vysporiadať;
10. Ľutuje, že odsek III kapitoly III hlavy III návrhu Ústavnej zmluvy týkajúci sa hospodárskej sociálnej a územnej kohézie, medzi prvoradými príjemcami podpory politiky hospodárskej, sociálnej a územnej kohézie, výslovne neuvádza mestá alebo mestské oblasti, ktoré majú veľké hospodárske a sociálne problémy.
POSTUP
Názov |
Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO | |||||
Rozšírená spolupráca |
nie | |||||
Navrhovateľ Dátum vymenovania |
Carlos José Iturgaiz Angulo | |||||
Prerokovanie vo výbore |
28.9.2004 |
|
|
|
| |
Dátum schválenia |
25.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(-i) sa: |
34 4 8 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Jean Marie Beaupuy, Adam Jerzy Bielan, Jana Bobošíková, Graham Booth, Bairbre de Brún, Giovanni Claudio Fava, Gerardo Galeote Quecedo, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Zita Gurmai, Marian Harkin, Konstantinos Hatzidakis, Jim Higgins, Alain Hutchinson, Carlos José Iturgaiz Angulo, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Sérgio Marques, Ioannis Matsis, Miroslav Mikolášik, Francesco Musotto, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, István Pálfi, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Elisabeth Schroedter, Alyn Smith, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Salvatore Tatarella, Kyriacos Triantaphyllides | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Philip Bradbourn, Jan Březina, Ole Christensen, Mojca Drčar Murko, Richard Falbr, Richard Seeber, Thomas Ulmer, Daniel Varela Suanzes-Carpegna | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO (23.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
Navrhovateľ: Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf
ODÔVODNENIE
Európsky parlament musel dlho bojovať o možnosť spolurozhodovania v oblasti poľnohospodárstva. Od začiatku spoločnej poľnohospodárskej politiky, takmer pred pol storočím, mal Európsky parlament a jeho Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v tejto oblasti len poradnú úlohu. Rada ministrov poľnohospodárstva je dodnes oprávnená nezohľadniť názor Európskeho parlamentu a disponovať skoro polovicou rozpočtu únie bez akejkoľvek demokratickej kontroly.
Tento demokratický deficit niekoľko desaťročí znemožňoval uskutočnenie nevyhnutných reforiem a vyvolal veľké krízy v oblasti verejného zdravia, životného prostredia a ochrany zvierat. Kríza BSE by nedosiahla taký katastrofálny rozsah, keby sa Parlament vtedy podieľal na rozhodovaní o preventívnych a kontrolných opatreniach.
Európsky parlament, najmä Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, sa nezmieril s týmto nedostatkom demokracie. Neoficiálne si Parlament často vymohol istú formu spolurozhodovania s Radou, odmietnutím stanovísk a rokovaniami s Komisiou. Je chvályhodné, že po podpísaní Amsterdamskej zmluvy sa postup spolurozhodovania uplatnil aspoň v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa. Spoločná poľnohospodárska politika so svojimi vplyvnými nástrojmi spoločnej organizácie trhov a podpory investícií a príjmov ešte stále nepodlieha kontrole jedinej európskej inštitúcie, ktorá je volená v priamych voľbách a je demokraticky legitímna.
Až návrh európskej ústavy predložený Európskym Konventom zreálnil vyhliadky na posilnenie demokratickej legitimity. Toto sa udialo aj napriek silnému odporu zo strany niektorých členských štátov, ktoré sa obávali zníženia národných príjmov z rozpočtu EÚ. V súčasnosti sa už všetky zásadné rozhodnutia o poľnohospodárskej politike prijímajú v rámci postupu spolurozhodovania, na ktorom sa zúčastňuje EP. Pri niektorých otázkach, najmä pri stanovovaní kvót, cien a kvantitatívnych obmedzeniach, však návrh ústavy predstavuje zhoršenie oproti súčasnej situácii, keďže o týchto otázkach má rozhodovať Rada bez účasti Parlamentu. Kompromis dosiahnutý na vládnej konferencii v Bruseli je preto krokom správnym smerom, ale nedá sa ešte považovať za úplný postup spolurozhodovania.
Podstatný nedostatok kompromisu dosiahnutého v Bruseli spočíva aj naďalej v skutočnosti, že ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovené pred pol storočím boli prevzaté do textu ústavy v časti III, článku III-123 v úplne nezmenenej podobe. Dnes sú v rozpore so súčasnou poľnohospodárskou politikou, ktorá bola medzitým viackrát reformovaná, a neposkytujú nový podnet pre nástojčivú špecifickú podporu hospodárstva vidieka a integráciu politiky životného prostredia a ochrany zvierat. Nie je príliš zmysluplné, zaoberať sa spoločnou poľnohospodárskou politikou oddelene od problematiky rozvoja vidieka a vzťahov k rozvojovým krajinám a iným obchodným partnerom.
Spravodajca preto konštatuje, že kompromis dosiahnutý v rámci textu ústavy je pokrokom, no má isté nedostatky, ktoré je v budúcnosti potrebné odstrániť. Tieto nedostatky však nespochybňujú veľký úspech európskej integrácie v spoločnej ústave. Parlament by mal v nastávajúcom ratifikačnom procese urobiť všetko pre to, aby občanov bližšie informoval o pokroku, ktorý pre nich konkrétne vyplýva z prijatia ústavy. Spoločná poľnohospodárska politika bola a je základným pilierom európskej integrácie a zostane ním, kým bude smerom navonok obhajovať korektné medzinárodné obchodné vzťahy v potravinovej a surovinovej oblasti a smerom dovnútra bude čeliť novým výzvam v oblasti rozvoja vidieka a ekologického, ekonomického a sociálneho trvalo udržateľného poľnohospodárstva. To predovšetkým znamená, že naše prírodné zdroje budú využívané spôsobom, priaznivejším pre životné prostredie, že naše farmy zostanú hospodársky životaschopné, že poľnohospodárske výrobky budú prístupné pre spotrebiteľov za primerané ceny a že poľnohospodárska politika bude prijateľná pre poľnohospodárov, ako aj pre celú spoločnosť.
NÁVRHY
Výbor pre poľnohospodárstvo vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. Víta rozšírenie postupu spolurozhodovania Európskeho parlamentu na spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, ako aj ďalšie ustanovenia, nevyhnutné pre uskutočnenie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky; vyzýva však, aby boli v rámci budúcej revízie ústavnej zmluvy odstránené nedostatky týkajúce sa postupu spolurozhodovania v poľnohospodárskej oblasti najmä v článku III-126 ods. 2 ako aj III-127 ods. 3;
2. V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že o záležitostiach, ktoré boli doteraz predmetom postupu konzultácie, najmä určovanie kvót, cien a kvantitatívnych obmedzení v článku III-127 ods. 3, bude rozhodovať odteraz Rada bez účasti Parlamentu; považuje túto skutočnosť za kontraproduktívnu vzhľadom na v ústavnej zmluve inak zjavnú tendenciu smerujúcu k odstráneniu demokratických nedostatkov; upozorňuje Radu na skutočnosť, že v rámci svojej legislatívnej právomoci určí obsahovo čo najpresnejšie podmienky na úpravu skutočností uvedených v článku III-127 ods. 3; opakuje svoju požiadavku, aby záležitosti, ktoré doteraz podliehali postupu konzultácie a sú v návrhu ústavy v oblasti poľnohospodárstva, najmä v článku III-127 ods. 3, doteraz považované za predmet nariadení alebo rozhodnutí Rady, v budúcnosti mohli spadať pod vykonávacie právomoci Komisie iba v prípade, ak je na ňu táto právomoc vopred prenesená právnym aktom, prijatým Radou a Parlamentom v postupe spolurozhodovania;
3. Pripomína, že ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedené v článku III-123 sú v rozpore s cieľmi Európskej únie formulovanými v hlave I v článku 3; považuje aj z tohto dôvodu za nevyhnutné, aby boli ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky aktualizované s ohľadom na najnovší vývoj tejto politiky a najmä jej multifunkčnej úlohy voči poľnohospodárom, rozvoju vidieka, životnému prostrediu a spotrebiteľom;
4. Považuje nasledujúci text za prijateľný s ohľadom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky:
„Cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky je:
a) podporovať v Európskej únii multifunkčné poľnohospodárstvo, zlučiteľné so životným prostredím a krajinou, ktoré podporuje biologickú rôznorodosť;
b) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva prostredníctvom podpory a zodpovedného využívania technického pokroku, racionalizácie poľnohospodárskej výroby a čo najlepšieho využitia výrobných faktorov, najmä pracovných síl;
c) zaručiť poľnohospodárskemu a vidieckemu obyvateľstvu, porovnateľné životné a príjmové podmienky; najmä pokračovaním politiky pre rozvoj vidieka a zvýšením príjmov na hlavu pre osoby pracujúce v poľnohospodárstve;
d) stabilizovať trhy;
e) zabezpečiť zásobovanie;
f) zabezpečiť, aby ceny dodávaných tovarov pre spotrebiteľov boli primerané;
g) podporovať kvalitu a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov a potravín.“
5. Víta odstránenie doteraz existujúcich rozdielov medzi povinnými výdavkami, ktoré sa dodnes týkajú najmä oblasti poľnohospodárstva, a nepovinnými výdavkami v rozpočte; toto predstavuje podstatné rozšírenie rozpočtových právomocí Európskeho parlamentu.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
– | |||||
Navrhovateľ: |
Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf | |||||
dátum vymenovania |
26.7.2004 | |||||
Prerokované vo výbore |
2.9.2004 |
|
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: |
28 | ||||
|
proti: |
-- | ||||
|
zdržal(i) sa: |
1 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Joseph Daul (Chairman), Jean-Claude Fruteau (Vice-Chairman), Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Vice-Chairman), Peter Baco, Katerina Batzeli, Niels Busk, Albert Deß, Gintaras Didžiokas, Michl Ebner, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, María Esther Herranz García, Heinz Kindermann, Albert Jan Maat, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, Agnes Schierhuber, Czesław Adam Siekierski, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Kyösti Tapio Virrankoski | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Ilda Figueiredo, Gábor Harangozó, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Antonio Masip Hidalgo, James Nicholson, Markus Pieper, Karin Resetarits | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
-- | |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO (24.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Ian Stewart Hudghton
NÁVRHY
Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
1. víta uznanie, ktoré je v návrhu ústavy venované zásade subsidiarity, a berie na vedomie, že v oblasti rybolovu je blížiace sa vytvorenie regionálnych poradných rád možné považovať za prejav tohto dôležitého ústavného princípu, ako aj za významný krok smerom k návratu riadenia rybolovu na prevažne lokálnu úroveň rozhodovania;
2. ľutuje, že návrh ústavy považuje rybolov z veľkej časti za vedľajší sektor poľnohospodárstva a neuznáva osobitné znaky rybolovu, ktoré majú, vzhľadom na ich podstatu význam iba pre spoločenstvá a hospodárstva niektorých regiónov, národov a členských štátov;
3. ďalej ľutuje skutočnosť, že na základe nedostatočného uznania osobitných znakov rybolovu spôsobuje, že regióny a členské štáty, ktoré nie sú závislé od rybolovu, dostávajú neúmerný vplyv v oblasti riadenia rybolovu, a toto sa znova obráti proti EÚ, keďže v rybárskych komunitách vzniká odpor k celej koncepcii Európy;
4. je presvedčený, že návrh ústavy nijako nezabraňuje členským štátom prijímať ďalšie opatrenia na zachovanie zásob rýb za predpokladu, že takéto opatrenia sa vzťahujú výlučne na plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou a že sú zlučiteľné s ustanoveniami spoločnej politiky rybolovu a nie sú menej prísne;
5. ľutuje skutočnosť, že výhradná pôsobnosť Európskej únie v oblasti biologických zdrojov, ktorá najprv na základe rozsudku z roku 1976 v prípade Kramer patrila k sekundárnemu právu spoločenstva, na základe návrhu ústavy sa má stať oblasťou primárneho ústavného práva;
6. je presvedčený, že v súvislosti s ďalšími výhradnými pôsobnosťami EÚ, ktoré sú podrobne uvedené v návrhu ústavy, je začlenenie zachovania morských biologických zdrojov nezvyčajné a neodôvodnené;
7. víta skutočnosť, že po schválení Zmluvy o Ústave pre Európu, sa na právne predpisy v oblasti rybolovu bude uplatňovať postup spolurozhodovania;
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
nie | |||||
Navrhovateľ(ka) |
Ian Stewart Hudghton 22.9.2004 | |||||
Prerokované vo výbore |
4.10.2004 |
24.11.2004 |
|
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
24.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
23 0 4 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Luis Manuel Capoulas Santos, Giorgio Carollo, David Casa, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Antonio De Poli, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Ian Stewart Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Neil Parish, Sérgio Ribeiro, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Simon Coveney, Duarte Freitas, Henrik Dam Kristensen | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
Ilda Figueiredo, Satu Hassi, Manuel Medina Ortega | |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI (25.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľka: Maria Berger
NÁVRHY
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Odôvodnenie I bod (d a) (nový)
(da) odstránenie rozporov medzi cieľmi a zásadami stanovenými v časti I Zmluvy o Ústave pre Európu a v ustanoveniach časti III, ktoré na základe skutočnosti, že na zasadaní Európskej rady v Solúne Konventu čiastočne ukončili mandát, muselo byť prijaté v podobe návrhu prezídia, napriek tomu, že veľká väčšina v Konvente požadovala rozsiahle zmeny,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Odsek 2 bod (e)
(e) právne akty Únie budú zjednodušené, ich počet znížený; zároveň boli zmenené ich názvy, aby viac zodpovedali právnym tradíciám členských štátov a aby presnejšie označovali povahu aktu a jeho tvorcov: právne akty, ktoré vždy vychádzajú od orgánov Spoločenstva s legislatívnou právomocou, od Parlamentu a Rady, sa nazývajú právne predpisy a rámcové právne predpisy, zatiaľ čo nelegislatívne akty sa nazývajú nariadenia a rozhodnutia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Odsek 3 bod (g)
(g) obmedzí sa súbor legislatívnych nástrojov Európskej únie, ako aj počet postupov na ich prijímanie; vytvorí sa hierarchia aktov; vykonávaním právomocí, ktoré sú jej zverené, pod priamym dohľadom legislatívneho orgánu, bude Komisia môcť rozšíriť alebo doplniť právne akty, čím pomôže zlepšiť kvalitu európskej legislatívy, zjednodušiť ju a prispôsobovať potrebám; všeobecné postupy pre vykonávacie akty („komitológia“) sa ďalej stanovia spolurozhodovaním;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Odsek 3 (j a) (nový)
(ja) zmeny fungovania a právomocí Súdneho dvora mu umožnia pracovať efektívnejšie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Odsek 4 (b a) (nový)
(ba) akty Únie môžu byť predmetom skutočnej predbežnej kontroly s ohľadom na zásadu subsidiarity, do ktorej sa budú môcť zapojiť národné a dokonca aj regionálne parlamenty, a následne predmetom súdnej kontroly na základe podnetu parlamentov alebo Výboru regiónov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Odsek 4 bod (g)
(g) hoci právomoci Európskeho parlamentu týkajúce sa lepšieho riadenia a kontroly výkonu vykonávacích právomocí Komisiou nie sú jednoznačne stanovené v Zmluve o Ústave pre Európu, výkon delegovaných zákonodarných právomocí a vykonávacích právomocí Komisiou sa bude riadiť európskymi zákonmi v rámci nového systému spoločnej kontroly uskutočňovaného Európskym parlamentom a Radou, ktoré by mali týmto dvom inštitúciám umožniť zrušiť rozhodnutia Komisie, s ktorými nesúhlasia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Odsek 5 bod (a)
(a) všetky ustanovenia práva Európskej únie a všetky kroky prijaté orgánmi Európskej únie alebo založené na práve Európskej únie musia zodpovedať normám základných práv stanovených v návrhu Ústavy, najmä v časti II návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá začleňuje Chartu základných práv a ktorá je teda právne záväzná, hoci cieľom vyhlásenia týkajúceho sa odôvodnení stanovených s ohľadom na aktualizáciu Charty základných práv na základe rozhodnutia prezídia Konventu, je obmedziť výklad Charty súdmi Únie a členských štátov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Odsek 5 bod (c)
(c) prostredníctvom zavedenia európskej občianskej iniciatívy sa v Zmluve o Ústave pre Európu vytvára priamy demokratický nástroj, umožňujúci občanom predkladať návrhy k otázkam, ak sa domnievajú, že na uplatňovanie Zmluvy o Ústave pre Európu sa vyžaduje právny akt Únie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Odsek 8 a (nový)
8a. vyzýva inštitúcie, aby využili obdobie ratifikácie na prípravu na vstup ústavy do platnosti a umožnili tak čo najúplnejšie a najrýchlejšie uplatnenie ústavy;
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
| |||||
Navrhovateľ(ka) |
Diana Wallis | |||||
Prerokované vo výbore |
21.9.2004 |
7.10.2004 |
26.10.2004 |
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
24.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
17 0 0 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Maria Berger, Marek Aleksander Czarnecki, Monica Frassoni, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Aloyzas Sakalas, Daniel Stroz, Andrzej Jan Szejna, Diana Wallis, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Evelin Lichtenberger, Manuel Medina Ortega, Ingo Schmitt, József Szájer | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI (26.10.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Stefano Zappalà
NÁVRHY
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor prijal do návrhu uznesenia tieto návrhy:
Európsky parlament
1. víta návrh zmluvy zakladajúcej prvú ústavu pre Európu a domnieva sa, že dosiahnutý pokrok v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sám o sebe odôvodňuje ratifikáciu návrhu zmluvy zo strany členských štátov;
2. domnieva sa, že ústavná zmluva v plnej miere spĺňa očakávania, ktoré vyjadril Európsky parlament vzhľadom na vytvorenie skutočného spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
3. víta skutočnosť, že:
· ústavná zmluva vyrovnáva deficit v oblasti demokracie, ktorý charakterizuje proces prijímania rozhodnutí v otázkach súdnej a policajnej spolupráce v trestných otázkach, a že zlúčenie Spoločenstva do Únie, rozšírenie legislatívneho postupu na oblasti bývalého tretieho piliera a zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou znamená, že bude konečne možné vytvoriť skutočnú „Úniu, založenú na zásadách právneho štátu“;
· Charta základných práv sa začlení do Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, čím sa, ako nevyhnutný predpoklad pre vybudovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zaručí účinná ochrana týchto práv v rámci Európskej únie;
· v zmluve je stanovené, že Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
· vďaka odstráneniu štruktúry pilierov bude konečne existovať možnosť spoločného právneho základu pre ochranu údajov, čím sa umožní nevyhnutné zosúladenie existujúcich ustanovení, najmä v oblasti trestnoprávnej a policajnej spolupráce;
· sa uznalo právo na legislatívnu iniciatívu štvrtiny členských štátov v oblasti súdnej spolupráce v trestných otázkach a policajnej spolupráce; členské štáty sa tak môžu aktívne podieľať na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a predkladať Únii riešenia problémov, ktoré presahujú rámec jednotlivých členských štátov;
· imigračná politika sa stane skutočnou a plnoprávnou politikou Európskej únie, pričom sa prekonáva koncepcia jednoduchej ochrany vnútornej bezpečnosti a podporuje sa solidarita, ako aj vyvážené rozdelenie zodpovedností medzi členskými štátmi, a že sa zavádza osobitný právny základ pre začlenenie občanov z tretích krajín s legálnym trvalým pobytom na území Únie;
· sa dosiahol značný pokrok v súvislosti s vybudovaním európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a podporou kvality súdnictva na úrovni EÚ;
· Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu stanovuje obrysy európskeho práva a verejného poriadku, ktorý chráni bezpečnosť nielen členských štátov, ale aj Európskej únie, a to z vnútorného, ako aj z vonkajšieho hľadiska, a že sa zároveň za týmto účelom posilňuje úloha Komisie a agentúr, ako sú Eurojust a Europol;
· fungovanie Europolu sa už viac nebude zakladať na dohode medzi vládami, ale na riadnom európskom právnom predpise, a bude vykonávať svoju činnosť pod dohľadom Európskeho parlamentu, parlamentov jednotlivých členských štátov a Súdneho dvora;
· zmluva poskytuje Rade vhodný právny základ na prehlbovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä vďaka rozšíreniu rozsahu zosúladenia trestného práva hmotného a rozšíreniu kompetencií Úradu Európskeho prokurátora;
· sa posilnila najmä úloha národných parlamentov, predovšetkým v súvislosti s kontrolou dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, účasťou na postupoch hodnotenia Eurojustu a uplatňovaním politík zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
· ústavná zmluva uľahčí boj Únie proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu žien a detí (najmä prostredníctvom článku II-65 ods. 3, ktorý zakazuje obchodovanie s ľudskými bytosťami, a článku III-271 ods. 1, ktorý ustanovuje možnosť stanovenia minimálnych pravidiel pre definíciu trestných činov a postihov v oblasti obzvlášť závažnej trestnej činnosti, akou je obchodovanie s ľudskými bytosťami a sexuálne vykorisťovanie žien a detí);
4. konštatuje, že v niektorých oblastiach sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie smerom k ďalšiemu začleneniu, a spochybňuje najmä:
· obmedzenia na základe zavedenia klauzuly (článok III-267 ods. 5), ktorá udeľuje členským štátom výhradnú právomoc rozhodovať o počte povolení vstupu pre občanov tretích krajín na ich zvrchované územie, pričom sa prakticky vylučuje možnosť vytvorenia skutočnej európskej politiky v oblasti riadenia legálneho vstupu na územie Európskej únie;
· vhodnosť zavedenia klauzuly „záchrannej brzdy“ (článok III-270 ods. 3) v prípade súdnej spolupráce v trestných veciach;
· vhodnosť existencie osobitných ustanovení o výnimkách pre niektoré členské štáty v súvislosti s ústavnou zmluvou;
· obmedzenú úlohu Európskeho parlamentu v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, pokiaľ ide o rodinné právo;
· skutočnosť, že klauzuly týkajúce sa zmrazenia kapitálu, finančných aktív a hospodárskych ziskov, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, sa v rozpore s navrhovaným znením textu konventu obmedzujú na prevenciu a boj proti terorizmu, pričom došlo k vypusteniu prevencie a boja proti organizovanej kriminalite a obchodovaniu s ľuďmi;
· navrhované obmedzenia právomocí Úradu Európskeho prokurátora; domnieva sa, že jeho právomoci by sa mali rozšíriť tak, aby sa netýkali výlučne ochrany finančných záujmov Únie (článok III-274);
5. odporúča Výboru pre ústavné veci, aby vyzval členské štáty čo najskôr ratifikovať Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Rozšírená spolupráca |
- | |||||
Navrhovateľ/-ka |
Stefano Zappalà | |||||
Prerokované vo výbore |
22.9.2004 |
5.10.2004 |
25.10.2004 |
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
25.10.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
36 3 0 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Alexander Nuno Alvaro, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Kathalijne Maria Buitenweg, Giusto Catania, Charlotte Cederschiöld, Carlos Coelho, António Costa, Agustín Díaz De Mera García Consuegra, Antoine Duquesne, Kinga Gál, Lilli Gruber, Timothy Kirkhope, Ewa Klamt, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Sarah Ludford, Edith Mastenbroek, Jaime Mayor Oreja, Claude Moraes, Athanasios Pafilis, Lapo Pistelli, Martine Roure, Michele Santoro, Luciana Sbarbati, Inger Segelström, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Stefano Zappalŕ, Tatjana Ždanoka | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Gérard Deprez, Luis Francisco Herrero-Tejedor, Sophia Helena In 't Veld, Jean Denise Lambert, Marco Pannella, Vincent Peillon, Agnes Schierhuber, Antonio Tajani | |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE (29.11.2004)
pre Výbor pre ústavné veci
k Zmluve o Ústave pre Európu
(2004/2129(INI))
Navrhovateľ: Marcin Libicki
NÁVRHY
Výbor pre petície vyzýva Výbor pre ústavné veci, ako gestorský výbor, aby prijal do návrhu uznesenia nasledujúce návrhy:
Úvod:
Konvent o budúcnosti Európy bol na summite v Laeken, ktorý sa konal v decembri, v súlade s úvodom Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu požiadaný o predloženie návrhov týkajúcich sa troch tém. Prvou z nich bola otázka: „Ako priblížiť občanom projekt zjednotenej Európy a inštitúcie Európskej únie?“
V rámci Európskeho parlamentu môže na túto otázku najlepšie odpovedať Výbor pre petície, pretože má medzi výbormi Parlamentu výnimočné postavenie a je v stálom a každodennom kontakte s občanmi zo všetkých členských štátov Únie. Viac ako na iné výbory alebo orgány Únie sa naň obracajú občania s ich jednotlivými problémami a reakciami na európske otázky. Preto môže posúdiť fungovanie jednotlivých prvkov každodenného života Únie.
Výbor pre petície je však len špičkou veľmi veľkého ľadovca. Hoci o sebe môže tvrdiť, že je v úzkom styku s občanmi, je zrejmé, že metódy a pracovné postupy mimoparlamentných inštitúcií únie im zostávajú vzdialené a neznáme, alebo ich prinajlepšom občania nechápu a málokedy im dôverujú. Na vyriešenie tohto problému je pravdepodobne potrebné urobiť viac ako len prijať ústavu.
Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu však obsahuje návrhy, ktoré umožnia občanom lepšie pochopiť štruktúru činnosti EÚ a členských štátov, a v tomto zmysle je aj významným vykročením správnym smerom.
Práva.
Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu sa priamo odvoláva na základné práva a občianstvo a Charta základných práv je v celom rozsahu súčasťou textu časti II.
Okrem toho sa Únia zaväzuje pripojiť sa k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému sa môžu v súčasnosti pripojiť len členské štáty v rámci Rady Európy.
Pre priemerného signatára petície existuje v súčasnosti vysoká miera nepochopenia, aké má presne práva a v rámci akej dohody. Je pre neho mimoriadne ťažké pochopiť, že aj napriek tomu, že Únia už má Chartu základných práv, nemá praktické prostriedky na zabezpečenie jej dodržiavania a skutočného uplatňovania. Ak to znamená, že sa musí so svojimi problémami obracať na Európsky súd pre ľudské práva a že vo vlastnom členskom štáte musí vymáhať svoje práva súdnou cestou, potom to sotva môže byť riešením jeho problémov, s ktorými sa obrátil na Výbor pre petície Európskeho parlamentu.
Každý štátny príslušník členského štátu je občanom Únie. Štátna príslušnosť Európskej únie neexistuje. Jedným z uzákonených práv je právo obracať sa s petíciami na Európsky parlament, ktoré je ustanovené v Maastrichtskej zmluve.
Úsilie Výboru pre petície a Európskeho parlamentu o nápravu pre občanov je v mnohých prípadoch úspešné, najmä ak sa riešenie nájde v spolupráci s orgánmi členských štátov (štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi) alebo ak ide o jasné porušenie zákonov EÚ a Komisia môže vykonať nátlak po hrozbou začatia konania o porušení legislatívy. Toto konanie však, ak je úspešné, zabezpečí len to že členský štát bude dodržiavať určitú smernicu. Priamo pre osobu signatára petície má však málokedy nejaký úžitok.
Preto je potrebné v podmienkach ústavy, v jej vykonávacích predpisoch alebo v súvislosti s Medziinštitucionálnou dohodou jasne vymedziť postupy, ktoré budú umožňovať použitie mimosúdnych opravných prostriedkov, čo by malo praktický vplyv na ustanovenia v hlave II.
Participatívna demokracia.
V hlave VI je uvedená a potvrdená účasť občanov na demokratickom živote Únie a sú v nej špecifikované aj úlohy Európskeho ombudsmana, ktorý sa zaoberá „nesprávnym úradným postupom v rámci inštitúcií Únie, jej orgánov alebo agentúr“. Okrem toho v nej ide o ochranu osobných údajov a právne postavenie cirkví a necirkevných organizácií. Sú v nej vymedzené lepšie pravidlá transparentnosti.
Tieto ustanovenia sú dôležité pre občanov a tým aj pre Výbor pre petície, ktorý má dohľad nad činnosťou ombudsmana a organizuje jeho voľby.
Článok 46 k tomu ešte pridáva to, že dáva „občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť oznamovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti akčných krokov Únie“. Túto možnosť využívali občania už dlhšiu dobu prostredníctvom petícií.
Odsek 4 článku 46 však dáva občanom, alebo presnejšie povedané miliónu občanov, úplne novú možnosť. Ide tu o ustanovenie, ktoré umožňuje občanom iniciovať právny akt Únie. Toto predstavuje výbornú príležitosť pre Úniu, aby mohla prostredníctvom prijatia právneho aktu reagovať na priamu potrebu ľudí. Táto možnosť by sa však nemala stať prostriedkom obchádzania Parlamentu, ktorý je prejavom demokracie všetkých obyvateľov EÚ. Inými slovami, mala by byť vnímaná ako doplnok činnosti Parlamentu, a nie ako jej náhrada. Preto by mala táto iniciatíva najskôr prejsť Parlamentom a až potom by mala byť Komisia vyzvaná na oficiálne predloženie návrhu.
Uvedený odsek hovorí o tom, že európsky zákon určí ustanovenia platné pre osobitné postupy a podmienky požadované pri takejto iniciatíve občanov. Je nevyhnutné, aby bol takýto postup jednoduchý, jasný a transparentný, a aby poskytol občanom účinné právo iniciatívy a umožnil ich stálu účasť na procese, ktorý sa zavŕši formuláciou legislatívneho návrhu.
Takéto opatrenie treba preto vnímať ako veľmi praktické rozšírenie petičného práva občanov. Ide tu naozaj o logicky naplnený základný princíp petičného práva.
V danom čase bude Výbor pre petície určite chcieť byť priamo zapojený do prípravy príslušného európskeho zákona ako gestorský výbor, možno aj s inými príslušnými výbormi Parlamentu, čo závisí od danej problematiky . Nárokuje si právo a zodpovednosť byť neoddeliteľnou súčasťou procesu, ktorý priamo spája občanov s tvorbou európskeho zákona. Ide pritom o otázku súdržnosti a princípu, ako aj o praktické dôvody.
Záverečné poznámky:
Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu obsahuje mnoho osobitných ustanovení týkajúcich sa osobných práv a oblastí politiky, o ktorých sa na základe predložených petícií pravidelne rokuje vo výbore. V súvislosti s týmto je jednoducho treba pripomenúť, že petície sa vybavujú v rámci spolupráce, čo spôsobuje, že Parlament môže vo väčšej miere v mene občanov kontrolovať činnosť Únie. Ak by bolo možné použiť primeranejšie mimosúdne opravné prostriedky, zefektívnilo by sa tým posudzovanie právnych predpisov EÚ, na ktorých sa dohodli Parlament a členské štáty prostredníctvom Rady.
Podobne je Výbor pre petície tým správnym parlamentným rámcom na presadzovanie legislatívnych iniciatív občanov, ktoré sú v prípade potreby doplnené o priamu a verejnú účasť iniciátorov predtým, ako sa záležitosť postúpi Komisii. V nasledujúcom období je treba viac diskutovať o poslednej otázke, aby bolo možné detailnejšie vypracovať postupy.
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||
Referenčné čísla |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO: | |||||
Enhanced cooperation |
| |||||
Navrhovateľ(ka) |
Marcin Libicki | |||||
Prerokované vo výbore |
29.9.2004 |
7.10.2004 |
22.11.2004 |
|
| |
Dátum schválenia návrhov |
23.11.2004 | |||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
11 0 0 | ||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Marcin Libicki, Michael Cashman, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Maria Matsouka, Manolis Mavrommatis, Robert Atkins, Proinsias De Rossa, Rainer Wieland, Mario Borghezio, Carlos José Iturgaiz Angulo, David Hammerstein Mintz, Alexandra Dobolyi | |||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO EURÓPSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU
Brussels, 28. októbra 2004
STANOVISKO |
k |
Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu |
____________
Dňa 29. septembra 2004 sa Európsky parlament podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodol prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu
Vzhľadom k naliehavosti prác sa Európsky hospodársky a sociálny výbor počas svojho 411. plenárneho zasadnutia 15. a 16. septembra 2004 rozhodol menovať pána MALOSSA za hlavného spravodajcu. Na svojom412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004) prijal nasledovné stanovisko 166 hlasmi za, 4 hlasmi proti, pričom sa 6 členovia hlasovania zdržali.
1. Úvod
1.1 Vo svojom stanovisku z 24.septembra 2003[1] podporil Európsky hospodársky a sociálny výbor návrh Ústavnej zmluvy. Zdôraznil, že po očakávanej dohode medzi členskými štátmi by bolo základným prínosom priblížiť ho občanom a občianskej spoločnosti členských štátov Únie.
1.2 Dospeli sme do tejto etapy, zatiaľ čo boli v každej krajine Únie zahájené diskusie o
ratifikácii zmluvy, nech by bol vybraný spôsob tejto ratifikácie akýkoľvek, parlamentný alebo prostredníctvom referenda.
1.3 Pred týmto záväzkom, rozhodujúcim pre budúcnosť rozšírenej Európy, je potrebné povzbudiť všetkých, aby prekročili osobné, odvetvové, profesionálne, miestne alebo národné záujmy: Zmluva musí byť preskúmaná z pohľadu celkového politického významu v procese, ktorý začali pred 50 rokmi zakladatelia Európskych spoločenstiev.
1.4 EHSV sa v tejto súvislosti teší iniciatíve Komisie pre ústavné záležitosti pri Európskom parlamente, ktorá ho požiadala o vypracovanie stanoviska k ústavnej zmluve. Má v úmysle plne sa ujať možnosti, ktorá mu bola ponúknutá, aby prehodnotil:
· jasné odkazy organizovanej občianskej spoločnosti Únie o obsahu a význame Ústavnej zmluvy
· odporúčania komunikačnej stratégie, ktoré treba prijať na zmobilizovanie občianskej spoločnosti vo veci Ústavnej zmluvy 2.
2. Jasné odkazy
2.1 Metóda Konventu, krok vpred k demokratizácii budovania Európy
2.1.1 Je to spôsob vypracovania Ústavnej zmluvy, ktorý sám o sebe predstavuje pokrok a ktorý si zasluhuje, aby bol u občanov vyzdvihnutý, a to je Konvent, zložený väčšinou z národných a európskych parlamentov. Úsilie zapojiť do tohto procesu organizovanú občiansku spoločnosť prostredníctvom verejných diskusií, konzultácií a účasti pozorovateľov, ktorých vybrali sociálni partneri a EHSV, predstavovalo značný pokrok aj s ohľadom na ústavné praktiky vo väčšine členských štátov. EHSV dal vo svojom stanovisku z 24. septembra 2003[2]2 okrem iného podnety na posilnenie procesu angažovania občianskej spoločnosti v budúcnosti.
2.1.2 Napriek niekoľkým krokom späť, IGC (medzivládna konferencia) neskreslila text, ktorý Konvent navrhol. Ústavná zmluva spočíva na konsenze medzi všetkými politickými formáciami: je plodom ozajstnej demokratickej debaty.
2.1.3 Aj keď Konvent nemal zakladajúcu právomoc vzhľadom k zmiešanému charakteru EÚ, Únia štátov a národov zaznamenala skutočný prelom vo vzťahu k predchádzajúcim praktikám, ktoré úplne ponechali v ústraní parlamentné zastúpenie a zástupcov občianskej spoločnosti.
2.1.4 Upustenie od Ústavnej zmluvy by znamenalo neúspech nastolenej metódy. Preto je dôležité obhajovať jej ustálené používanie (ktoré okrem iného stanovuje samotná Ústavná zmluva).
2.1.5 Z tohto dôvodu EHSV, ktorý sa zúčastnil na prácach Konventu, podporuje legitimitu tejto Zmluvy a žiada všetkých členov Konventu a pozorovateľov, ktorí spečatili text svojim podpisom, aby sa takisto pripojili k vyjadreniu podpory.
2.2 Jedna ústava, „revolúcia“ v histórii budovania Európy
2.2.1 Ústava poskytuje nový rámec fungovania pre Úniu. Obsahuje tri základné časti, z ktorých dve prvé sú úplne novátorské: prvá časť definuje princípy a hodnoty, na ktorých sa Únia zakladá a druhá časť základné práva občanov. Tretia časť rekapituluje a aktualizuje politiky Spoločenstva, ktoré obsahovali predchádzajúce zmluvy.
2.2.2 Ústava umožňuje nahradiť existujúce zmluvy jednotným a komplexným textom, ktorý učiní fungovanie EÚ omnoho zrozumiteľnejším a prístupným pre každého.
2.2.3 Ústava nenahrádza národné ústavy, ale existuje vedľa nich. Bude sa uplatňovať na celom území Európskej únie.
2.2.4 Aj keď obsah nie je v pravom slova zmysle „revolučný“, ústavný charakter novej zmluvy musí naznačiť prelom v kolektívnom vedomí európskych národov o ambícii a spoločnom osude. EHSV musí popularizovať tento pokrok v budovaní Európy.
2.3 Demokratickejšia únia, ktorá uznáva záujmy občanov ako prvoradé pri budovaní rozšírenej Európy (I. časť zmluvy)
2.3.1 Účel Ústavnej zmluvy je jasne prehlásený: vytvoriť politickú úniu v mene občanov a štátov Európy.
2.3.2 Hlavné očakávania európskych občanov sú v centre snáh Únie. „Úplná zamestnanosť, vysoko konkurencieschopná sociálna trhová ekonomika a vysoký stupeň ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia“ sú výslovne uvedené ako ciele Únie. Takisto má Únia za cieľ podporovať „ekonomickú, sociálnu a teritoriálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“ a ponúknuť „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“.
2.3.3 Demokratická legitimita rozhodovacieho procesu sa zreteľne zlepšila:
2.3.3.1 Kompetencie Európskeho parlamentu ako spoločného zákonodarcu sa zvýšili. Tento vývoj bude môcť prispieť k posilneniu vnímania významu tejto inštitúcie občanmi.
2.3.3.2 Nová úloha, ktorá bola zverená národným parlamentom ponúka záruku proti prípadnému nadbytku právnych úprav na národnej úrovni. Komisia je povinná informovať ich o každej novej iniciatíve a „mechanizmus včasného upozornenia“ im dáva právomoc kontrolovať princíp subsidiarity.
2.3.4 Občania budú mať odteraz možnosť byť informovaní o postavení, ktoré má ich vláda v Rade, pretože táto je povinná podriadiť sa princípu transparentnosti, keď koná ako zákonodarca.
2.3.5. Po prvýkrát sa uznala participatívna demokracia ako princíp fungovania Únie, neodmysliteľný prvok zastupiteľskej demokracie:
2.3.5.1. V otvorenom a pravidelnom dialógu s asociáciami, zastupujúcimi občiansku spoločnosť by mali európske inštitúcie konať viac na seba nadväzujúcim a prehľadným spôsobom. Treba hlavne dúfať, že sa vyhneme puntičkárskym alebo neuskutočniteľným právnym úpravám v teréne, vďaka konzultácii zúčastnených strán. Komisia bude tiež povinná lepšie hodnotiť ekonomický a sociálny dosah návrhov, vrátane regionálnej a miestnej úrovne.
2.3.5.2 Jedna z významných inovácií Ústavy spočíva v zavedení práva iniciatívy občanov. Európski občania, ak ich je najmenej milión a pochádzajú s veľkého počtu členských štátov, budú odteraz môcť vyzvať Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude zodpovedať ich očakávaniam.
2.3.6 Úloha sociálnych partnerov sa potvrdzuje ako základný prvok demokratického života Únie pri rešpektovaní autonómie sociálneho dialógu.
2.3.7 Zavedenie tejto novej časti (I) by malo redukovať nedostatok demokracie v rozširujúcej sa Únii.
2.4 Únia, ktorá lepšie chráni základné práva európskych občanov (II. časť zmluvy)
2.4.1 Chartu základných práv vypracoval Konvent, ktorého demokratická legitimita bola široko uznávaná. Príspevky organizácií občianskej spoločnosti zohrali významnú úlohu pri zostavovaní textu Charty.
2.4.2 Charta sa považuje za krok vpred, pretože integruje všetky typy individuálnych a kolektívnych práv bez toho, aby ich oddeľovala (občianske a politické práva, sociálne a ekonomické práva) a obnovuje ich, uznávajúc viac „ súčasné“ práva občanov (v nadväznosti na trvalo udržateľný rozvoj, ochranu spotrebiteľov, rovnosť pohlaví, bioetiku, ochranu osobných údajov, atď.)
2.4.3 Základné práva občanov sú súčasťou Ústavnej zmluvy a nie preambuly.
2.4.4 Toto začlenenie Európskej charty základných práv do Ústavnej zmluvy, ktoré si vyžadovali mnohé európske organizácie občianskej spoločnosti, má veľký význam, pretože tieto práva nadobúdajú právnu záväznosť.
2.4.5 V praxi znamená tento pokrok, že občania budú môcť využívať lepšiu právnu ochranu. V skutočnosti sa odteraz budú môcť odvolávať na Chartu pred každým národným súdom, proti rozhodnutiam, ktoré prijmú európske inštitúcie a členské štáty, pokiaľ použijú právo Spoločenstva.
2.4.6 EHSV, ktorý sa zapojil do vypracovania Európskej charty základných práv, sa domnieva, že jej začlenenie do Ústavnej zmluvy je významným pokrokom v ochrane práv fyzických a právnických osôb.
2.5 Únia, ktorá vďaka jej metóde a jej komunitárnym politikám môže splniť želania občanov (III. časť zmluvy)
2.5.1 Existujúce zmluvy a hlavne komunitárna metóda poskytli dôkazy o ich účinnosti. Tretia časť Ústavnej zmluvy teda preberá hlavné ustanovenia existujúcich zmlúv o spoločných politikách Únie a rozširuje kvalifikovanú väčšinu na dvadsiatku oblastí, ktoré sa doteraz riadili jednomyseľným hlasovaním. Naviac, považuje spoločné rozhodovanie za „bežné legislatívne konanie“ a posilňuje právomoci Európskeho parlamentu. Väčšina rozhodnutí Únie, ktorá sa týka spoločných politík sa preto bude môcť vykonávať účinnejšie a demokratickejšie.
2.5.2 V tejto tretej časti sú stanovené všeobecné princípy oblastí, v ktorých členské štáty rozhodli, že spoja ich prostriedky, alebo budú spolupracovať. Obsah politík však nie je strnulý. Závisí od rozhodnutí a teda od vôle vlád a väčšiny v Európskom parlamente.
2.5.3 Toto je napríklad prípad sociálnej politiky s vložením všeobecného ustanovenia (nazývaným „sociálna klauzula“), podľa ktorého musí Únia zobrať do úvahy pri definovaní a implementácii jednotlivých politík „ požiadavky spojené s podporou vysokej miery zamestnanosti, ako aj vysokej úrovne vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“. Rovnako to platí aj pri boji proti všetkým formám diskriminácie a vylúčenia, ako aj pri uznávaní úlohy služieb všeobecného záujmu pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti Únie alebo, ako je to už uvedené v zmluve, pri zohľadňovaní environmentálnej dimenzie a požiadaviek ochrany spotrebiteľov.
2.5.4 Problém s približovaním Ústavnej zmluvy občanom spočíva práve v skutočnosti, že ľudia sú zvyknutí na konzultácie o činnostiach, ktoré treba zaviesť, o politických návrhoch a nie o funkčnom rámci. Aby bolo možné mobilizovať ich, je potrebné zahájiť diskusiu o tom, čo chcú občania a členské štáty robiť teraz, keď sú princípy, hodnoty, ciele a pravidlá jasne dané Ústavou.
2.5.5 Preto chce EHSV v tomto štádiu nadviazať súvislosť medzi Ústavnou zmluvou a Lisabonskou stratégiou, ktorej hodnotenie v polovici obdobia sa bude robiť zakrátko. Táto stratégia by mala byť prezentovaná v diskusiách, pretože prináša víziu budúcnosti pre každého európskeho občana: konkurencieschopnosť, úplné zamestnanie, poskytnutie vzdelania, investíciu do ľudského kapitálu, ale aj zvýšenie ochrany prostredia a kvality života trvalo udržateľným rozvojom. V súčasnosti má táto stratégia poruchu, pretože zavádzané nástroje sú nedostatočné a existuje chronická absencia združení občanov občianskej spoločnosti. V tomto štádiu je teda nevyhnutný nový podnet s novými iniciatívami Spoločenstva, aby bol ekonomický a sociálny projekt Únie vierohodný.
2.5.6 EHSV vo svojom stanovisku pre Európsku radu[3]3 žiada, aby revízia v polovici obdobia vložila Lisabonskú stratégiu do rúk občanom a aktérom občianskej spoločnosti. Tento záväzok musí byť príležitosťou k tomu, aby sa nezabudlo dať im jasný politický odkaz o obsahu projektu Únie.
2.5.7 Je nevyhnutné brať do úvahy občanov, ktorí majú vďaka demokratickému pokroku dosiahnutom Ústavou prostriedky na to, aby sami rozhodovali o obsahu politík a aktivít, ktoré musí Únia konkrétne viesť na to, aby splnila ich očakávania. Povedať „NIE“ Ústavnej zmluve by znamenalo ustrnutie zmlúv v takom stave, v akom sú..
2.6 Mobilizovanie európskej občianskej spoločnosti pre pokrokové myšlienky Ústavnej zmluvy s cieľom prekonať nedostatky
2.6.1 Nejde o to, aby sa nedostatky Ústavnej zmluvy, tak ako bola prijatá zamlčali. Veľký počet žiadostí občianskej spoločnosti nemohol byť počas prác Konventu a ešte menej pri príležitosti prác IGC zohľadnený. EHSV vo svojom stanovisku z 24. septembra 2003[4]4 vyzdvihol celý rad slabých stránok návrhu Ústavnej zmluvy a hlavne:
2.6.1.1 Nedostatok operatívnych ustanovení na uplatnenie princípu participatívnej demokracie. Fakticky úloha EHSV nebola upevnená uspokojivým spôsobom na to, aby zabezpečil efektívny občiansky dialóg.
2.6.1.2 Absencia ustanovení, ktoré uznávajú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri zavádzaní princípu subsidiarity (najmä funkčnej subsidiarity) v protokole o uplatňovaní tohto princípu.
2.6.1.3 Nedostatočné komunitárne riadenie hospodárskej politiky a zamestnanosti ako i absencia zákonov, ktoré stanovujú konzultáciu s Európskym parlamentom a EHSV v oblastiach, ktoré sa v prvom rade týkajú aktérov občianskej spoločnosti.
2.6.1.4. Absencia povinnej konzultácie EHSV pri uplatňovaní princípu vylúčenia diskriminácie, spoločnej azylovej a imigračnej politiky a kultúry a to napriek odborným znalostiam inštitúcie v týchto oblastiach.
2.6.2. Treba preto odmietať Ústavnú zmluvu? EHSV sa domnieva, že táto politika najhoršieho by dala negatívny signál pre budovanie Európy tak vo vnútri Únie, ako aj za jej hranicami, kde by nechýbala radosť z neúspechu u nepriateľských síl a konkurentov. Domnieva sa naopak, že je možné zhodnocovať navrhovaný inštitucionálny rámec a vylepšiť ho operatívnymi opatreniami, ako sú:
2.6.2.1 Ustanovenia o participatívnej demokracii, ktoré by mali byť predmetom série oznámení, ktoré definujú metódy konzultácie a úlohy EHSV.
2.6.2.2 Obsah európskeho práva, ktorý určuje procedúry zavádzania práva iniciatívy občanov by mal byť prekonzultovaný s občianskou spoločnosťou. EHSV by mohol teda dostať žiadosť o vypracovanie prieskumného stanoviska. Okrem iného by mohol prispieť svojim dielom v iniciatívach, ktoré vychádzajú z občianskej spoločnosti.
2.6.2.3 Princíp participatívnej demokracie by sa mal uplatňovať vo významných stratégiách Únie v prospech vývoja, zamestnanosti a trvalo udržateľného rozvoja.
2.6.3 Okrem toho je v rámci Ústavnej zmluvy, ktorá bola schválená, tiež potrebné informovať občanov o mechanizmoch, ktoré by mohli zaviesť flexibilitu a otvoriť cestu pokrokovým myšlienkam bez revízie tejto zmluvy:
2.6.3.1 Členské štáty, ktoré si želajú ísť ešte ďalej v procese európskej integrácie, budú môcť ľahšie zavádzať posilnenú spoluprácu navzájom medzi sebou.
2.6.3.2 Ak sa preukáže vôľa všetkých členských štátov, bude možné prehĺbiť integráciu v chúlostivých oblastiach, kde sa zachovalo jednomyseľné hlasovanie ako napríklad daňový systém alebo sociálna politika. „Klauzula premostenia“ umožní dosiahnuť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v týchto oblastiach.
2.6.4 Ak si organizovaná občianska spoločnosť zvolí angažovaný, kritický a konštruktívny postoj, prispeje k správnej informovanosti občana a bude udržiavať tlak na vlády. Najhoršie by bolo, keby sa politické kruhy utvrdili v myšlienke, ktorá je žiaľ veľmi rozšírená, že občan sa o rozšírenie Európy nezaujíma. Toto je absolútne mylná myšlienka, pretože občania od Európy veľa očakávajú a hlavne očakávajú, že prispeje k zlepšeniu ich každodenného života a prinesie im lepšie vyhliadky do budúcnosti.
2.6.5 EHSV sa domnieva, že schválenie Ústavnej zmluvy nie je cieľom samým o sebe. Otvára cestu k upevneniu participatívnej demokracie. Odmietnuť túto zmluvu by znamenalo zavrhnúť pokrokové myšlienky, ktoré občianska spoločnosť získala zmluvnou metódou.
3. Účinná komunikácia
EHSV sa domnieva, že pre to, aby európske národy prijali Ústavnú zmluvu, je rozhodujúca kvalitná komunikačná stratégia. Na zabezpečenie účinnosti tejto stratégie sa teda odporúča pragmatický a profesionálny prístup. EHSV preto odporúča založiť komunikačnú stratégiu na štyroch nasledovných činnostiach:
3.1 Využitie prostriedkov: informačné nástroje a financovanie
3.1.1 Komplexnosť Ústavnej zmluvy si vyžaduje prípravu informačných nástrojov, ktoré budú môcť byť použité vo vyšších štádiách komunikačného procesu, aby sa zahajovali kampane a organizovali debaty.
3.1.2 Je na členských štátoch, aby s pomocou informačných kancelárií Európskeho parlamentu a zástupcov Komisie v členských štátoch navrhli tieto informačné nástroje a sprístupnili ich.
3.1.3 Tieto nástroje by mohli mať formu príručiek vysvetľujúcich Ústavnú zmluvu, prispôsobených obavám rôznych kategórií obyvateľstva v každom členskom štáte. Naviac tieto nástroje budú „ šité na mieru“ a budú môcť byť efektívne využité v médiách, organizáciách občianskej spoločnosti, politických skupinách, a orgánoch regionálnej a miestnej správy, aby šírili informácie a mobilizovali občanov.
3.1.4 Na zavedenie komunikačnej stratégie, ktorá by zodpovedala očakávaniam občanov je potrebné dostatočné množstvo finančných prostriedkov.
3.2 Komunikačné kampane, ktoré sa opierajú o médiá a informačné prostriedky blízke občanovi
3.2.1 Akonáhle budú tieto prostriedky k ich dispozícii, médiá, regionálne a miestne orgány, politické skupiny a organizácie občianskej spoločnosti budú mať schopné stať sa sprostredkovateľmi informácií. Budú môcť odovzdávať jasné odkazy, prispôsobené obavám ich miestneho publika o význame Ústavnej zmluvy.
3.2.2 V prvom rade by bolo užitočné, keby sa v každom štáte určilo, ako Ústavnú zmluvu vnímajú rôzne kategórie obyvateľstva a mohol sa stanoviť obsah odkazov, ktoré treba odovzdať. Na základe týchto záverov bude cieľom odkazov prekonať obavy, ktoré občania cítia a poskytnúť odpovede na ich prípadné očakávania.
3.2.3 Takisto sa bude musieť robiť starostlivý výber komunikačných prostriedkov a sprostredkovateľov. Aby sa zabezpečil pluralistický charakter kampane, je potrebné do nej zaradiť rôznych aktérov. Zvýhodnení sú tí, ktorí majú blízko k občanovi, pretože odkazy, ktoré odovzdávajú sú vierohodné, a ľahšie sa prijímajú, z čoho vyplýva význam aktivít, organizovaných na miestnej a regionálnej úrovni.
3.2.4. EHSV odporúča Európskemu parlamentu, aby sa vytvorili pracovné skupiny s odborníkmi na inštitucionálnu komunikáciu v každom členskom štáte, aby bolo možné predložiť konkrétne návrhy vládam ohľadom aktivít a prostriedkov, potrebných na vedenie účinnej informačnej kampane v členských štátoch. EHSV je pripravený predložiť svoje vlastné odborné znalosti v tejto oblasti a zabezpečiť podporu jeho kontaktných osôb v členských štátoch, národných HSV alebo podobných inštitúcií.
3.3 Organizovanie verejných diskusií pre všetkých občanov s cieľom podnietiť výmenu názorov a posilniť presvedčenia
3.3.1 Informačné kampane by mali viesť k zahájeniu skutočného dialógu s občanmi. Občanom musí byť naozaj poskytnutá možnosť klásť otázky a prijímať rôzne argumenty, aby si mohli vytvoriť svoj vlastný úsudok, ktorý budú môcť aj vyjadriť.
3.3.2 Tento dialóg sa bude môcť viesť iba v rámci decentralizovaných diskusií. Takto poskytnuté informácie, čo možno najbližšie k občanovi, umožnia lepšie reagovať na jeho očakávania a otázky a zabezpečia demokratický charakter diskusií.
3.3.3 Národné a európske inštitúcie budú musieť logisticky podporiť tieto iniciatívy. Národné HSV alebo podobné inštitúcie by mohli koordinovať debaty na národnej úrovni, vytvoriť časový harmonogram podujatí a spolu s európskym HSV by týmto inštitúciám mohli poskytnúť dokumentáciu a sprostredkovať im kontakt na vystupujúcich.
3.3.4 Aby sa zabezpečila určitá nadväznosť týchto iniciatív, EHSV žiada Európsky parlament a Európsku komisiu, aby zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti mohli využívať tú istú pomoc ako zvolení a iní zástupcovia európskych, národných, regionálnych a miestnych úradov v rámci „1000 rozhovorov o Európe“. Účasť občianskej spoločnosti sa nemôže obísť.
3.3.5 EHSV žiada Európsky parlament, aby veľká časť rozpočtov určených na komunikáciu Únie bola využitá na diskusie o Ústavnej zmluve, spolu so zdrojmi verejných národných a miestnych orgánov a s vlastnými prostriedkami organizácií občianskej spoločnosti.
3.4 Vytvorenie európskeho rozmeru diskusií a ratifikácie
3.4.1 Najnutnejšie je to, aby nebolo prijatie Ústavnej zmluvy európskymi národmi podmienené iba otázkou vnútornej politiky.
3.4.2 V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby sa diskusiám a ratifikácii Ústavnej zmluvy dal nadnárodný rozmer:
3.4.2.1. Na jednej strane by mali európske inštitúcie prispieť ku koordinácii komunikačných činností politických hnutí, regionálnych a miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. Bolo by vhodné využiť výmenu dobrých praktík v tejto oblasti a uprednostniť vzájomné snahy. EHSV by mohol napríklad uľahčiť výmenu najlepších postupov (a know-how) na európskej úrovni medzi organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú komunikačnou činnosťou. Rovnako by mohol zaviesť systém zvýšenia informovanosti, ktorý umožní vyhodnocovať na európskej úrovni podnety, kritiky a odporúčania, ktoré vyjadrili občania v rámci diskusií organizovaných občianskou spoločnosťou. Nakoniec by mohol poskytnúť pomoc nadnárodným a multinárodným iniciatívam.
3.4.2.2 Na druhej strane EHSV podporuje návrh komisie pre ústavné záležitosti pri Európskom parlamente, aby sa ratifikácie sústredili, pokiaľ je to možné, okolo jedného symbolického dátumu (ako 8. alebo 9. máj)
3.4.3 EHSV obhajuje teda aktívnu účasť európskych inštitúcií na vypracovaní a zavedení spravodajskej stratégie o Ústavnej zmluve. Je potrebné konať komplementárne s členskými štátmi a dať občanom silný a pozitívny signál Európy.
3.4.4 EHSV sa zaväzuje odovzdať európskej občianskej spoločnosti jasné odkazy o demokratických pokrokových myšlienkach Ústavnej zmluvy, hlavne v oblasti občianstva a účasti.
Brussels 28. októbra 2004.
Predsedkyňa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Anne-Marie Sigmund |
Generálny tajomník Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Patrick Venturini |
________________
STANOVISKO VÝBORU REGIÓNOV
|
CONST-019 |
|
Brussels 22. novembra 2004 |
STANOVISKO
Výboru regiónov
zo 17. novembra 2004
k |
Zmluve o Ústave pre Európu
|
____________ |
|
VÝBOR REGIÓNOV,
so zreteľom na návrh správy Európskeho parlamentného výboru pre ústavné záležitosti o zmluve zakladajúcej ústavu pre Európu (PE 347.119),
so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2004 prekonzultovať túto záležitosť s Výborom regiónov podľa štvrtého odseku článku 265 zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo;
so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu podpísanú najvyššími predstaviteľmi štátov alebo vlád 29. októbra 2004 (CIG 87/2/04 rev 2, CIG 87/04 add. 1 rev 1 a add. 2 rev 2),
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Laekene zo 14. a 15. decembra 2001 a najmä na Deklaráciu z Laekenu o budúcnosti Európskej únie,
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 17. a 18. júna 2004,
so zreteľom na svoje stanovisko k návrhom VR pre medzivládnu konferenciu (CdR 169/2003 fin1.), svoje uznesenie k odporúčaniam Európskeho konventu (CdR 198/2003 fin2), svoje uznesenie k záverom MVK (CdR 22/2004 fin3) a svoju deklaráciu o konštitučnom procese Únie (CdR 77/2004),
so zreteľom na svoje stanovisko k účasti zástupcov regionálnych orgánov na práci Rady Európskej únie a VR na neformálnych zasadnutiach Rady (CdR 431/2000 fin4),
so zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 354/2003 rev. 1) prijatý dňa 21. septembra 2004 Komisiou pre ústavné záležitosti a európske riadenie (spravodajcovia: pán Franz Schausberger, zástupca spolkovej krajiny Salzburg vo Výbore regiónov (AT-EPP) a Lord Tope, člen zastupiteľstva Veľkého Londýna (UK/ELDR),
1) keďže zmyslom deklarácie z Laekenu a záväzkov prijatých najvyššími predstaviteľmi štátov alebo vlád bolo poskytnúť Únii ústavný základ zaručujúci väčšiu demokraciu, legitímnosť, transparentnosť a efektívnosť, aby sa dokázala vyrovnať s demokratickou výzvou rozšírenej Európy;
2) keďže Biela kniha Európskej komisie o európskom riadení potvrdzuje, že EÚ sa posunulo do systému viacstupňového riadenia a že v dôsledku toho sa musí posilniť úloha miestnej a regionálnej úrovne vlády a musia sa viac uznávať jej právomoci;
3) keďže Zmluva o ústave poskytuje konštitučný základ pre uplatňovanie a zaručenie zásady subsidiarity, pričom chráni výsadné privilégiá členských štátov, regiónov a miestnych orgánov a zohľadňuje administratívny a finančný vplyv legislatívy Únie na regionálne a miestne orgány;
4) keďže tvorba nového ex ante mechanizmu monitorovania politiky, ktorý po prvýkrát v histórii európskej integrácie prepája parlamenty jednotlivých členských štátov – a v prípade potreby regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami – s európskym legislatívnym procesom a zapojenie Výboru regiónov do procesu monitorovania ex post, sú základnou inováciou Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;
5) keďže je dôležité vystihnúť rovnováhu medzi súladom so zásadami subsidiarity a proporcionality a potrebou účinných akčných krokov Únie;
6) keďže odporúčanie Európskeho parlamentu uznáva prínos VR pre konštitučný proces, najmä v jeho funkcii ako zástupcu miestnych a regionálnych orgánov v Európskom konvente,
prijal toto stanovisko na svojom 57. plenárnom zasadnutí zo 17. a 18. novembra 2004 (schôdzi 17. novembra):
1. Názory Výboru regiónov
Výbor regiónov
(a) Konštitučný proces
1.1 blahoželá írskemu predsedníctvu k úspešnému vykonávaniu predsedníctva a zavŕšeniu medzivládnej konferencie (MVK) v rámci jeho funkčného obdobia;
1.2 pripomína svoje príspevky ku konštitučnému procesu prezentované delegáciou pozorovateľov VR pri Európskom konvente a spoločné akčné kroky a iniciatívy s európskymi asociáciami regiónov a miestnych orgánov zameraných predovšetkým na mechanizmus subsidiarity a regionálny a miestny rozmer v ústave; víta, že medzivládna konferencia prijala príslušné návrhy Európskeho konventu;
1.3 opätovne vyjadruje svoju podporu konštitučnému procesu, najmä počas obdobia prác v Konvente, ktorý bol otvorený, prístupný a obsažný; usudzuje, že Konvent uznal, ale podcenil úlohu a miesto miestnych a regionálnych orgánov v procese európskej integrácie, ako sa konkrétne ukázalo najmä na poldňovom zasadnutí o tejto záležitosti; vyjadruje poľutovanie, že sa Konventu neposkytlo viac času na dôkladnejšie prerokovanie ustanovení týkajúcich sa politík v časti III ústavy, čo viedlo k skutočnosti, že časť III nie je vždy v súlade so systémom právomocí ustanoveným v časti I.
1.4 víta podporu Európskeho parlamentu pri príprave Ústavnej zmluvy pre úplnejšie uznanie inštitucionálnej a politickej úlohy miestnych a regionálnych orgánov v procese rozhodovania Spoločenstva (por. správu pána Napolitano Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri budovaní Európy a správu pána Lamassoure Rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi);
(b) Zmluva
1.5 usudzuje, že Zmluva predstavuje pozitívny krok smerom k Európskej únii a stanovuje potrebné opatrenia na efektívne riadenie Únie;
1.6 usudzuje, že tak zriadenie explicitného spojenia medzi koordináciou hospodárskych a zamestnaneckých politík (článok I-I4 a I-15), ako aj zavedenie horizontálnej sociálnej klauzuly, podľa ktorej Únia musí vziať pri definovaní a implementovaní svojich politík do úvahy požiadavky spojené s presadzovaním vysokej úrovne zamestnanosti, záruky adekvátnej sociálnej ochrany, boja proti sociálnej exklúzii a vysokej úrovne vzdelania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia (článok III-117), poskytne vhodný právny základ pre uskutočňovanie európskeho sociálneho modelu a udržateľného rozvoja, ako je ustanovené v preambule Charty základných práv Únie a cieľoch Európskej únie [článok I-3 odsek 3];
1.7 víta zahrnutie textu Charty základných práv do Zmluvy, čo poskytne občanom lepšiu zrozumiteľnosť a istotu, pokiaľ ide o ich práva vyplývajúce z občianstva v Únii a poskytne spravodlivejšiu a sociálnu Európu,
1.8 vyjadruje poľutovanie nad zakotvením práva jednotlivých členských štátov na veto v mnohých oblastiach a usudzuje, že toto bude pôsobiť ako zbytočná prekážka pri efektívnom rozhodovaní,
1.9 víta však ustanovenie o jednotnom postupe Rady pri uzatváraní medzinárodných dohôd o obchode v oblasti kultúrnych, audiovizuálnych, sociálnych, vzdelávacích a zdravotníckych služieb [článok III-315];
1.10 víta ustanovenia na uplatňovanie obvyklých legislatívnych postupov pre časť III ústavy [článok IV-445]
1.11 usudzuje, že Zmluva poskytuje prehľadnejšie určenie a rozdelenie právomocí v rámci Únie, zjednodušenie jej nástrojov a posilnenie demokratickej legitímnosti, transparentnosti procesu rozhodovania a efektívnosti jej inštitúcií a poskytuje Únii potrebnú flexibilitu, aby sa rozvíjala v nových smeroch;
(c) Subsidiarita a úloha nižších úrovní vlády v členských štátoch
1.12 víta novú definíciu zásady subsidiarity a zapojenie Výboru regiónov do procesu následného monitorovania uplatňovania zásady subsidiarity; [subsid-článok 8]; víta tiež, že dostane správu Komisie o uplatňovaní článku I-11 ústavy (subsidiarita a proporcionalita) spolu s inými inštitúciami a parlamentmi členských štátov [subsid-článok 9]; avšak vyjadruje poľutovanie, že ustanovenia upravujúce zásadu proporcionality sú menej komplexné ako ustanovenia týkajúce sa subsidiarity;
1.13 víta odkaz na miestnu a regionálnu samosprávu [článok I-5 & časť II-preambula], potvrdenie dôležitosti miestnej demokracie v Únii [článok I-46 (3)] a úlohy reprezentatívnych združení v demokratickom živote Únie [článok I-47(2]); avšak vyjadruje poľutovanie, že sa VR neuvádza v hlave VI („demokratický život Únie) [článok I-46], ktorá sa týka zásady zastupiteľskej demokracie vzhľadom k tomu, že jeho členovia predstavujú demokratickú zásadu blízkosti v srdci Únie;
1.14 usudzuje, že plnšie uznanie miestneho a regionálneho rozmeru v novom usporiadaní Únie zvýši nielen jej efektívnosť, ale aj jej väzby na občanov: európska integrácia by mala znamenať politické rozhodovanie, kde sa zohľadňujú stanoviská miestnych a regionálnych orgánov, keďže toto sú oblasti riadenia, ktoré sú zodpovedné za transpozíciu a vykonávanie veľkej časti legislatívy a politiky EÚ, a stoja najbližšie k občanovi, takže môžu podstatne prispieť ku kvalite legislatívy Únie; [článok I-5] však uvádza, že konzultácia nemôže nahradiť povinnosti a zodpovednosť regiónov a miestnych orgánov v rámci ich právomocí, ktoré je potrebné rešpektovať; musí sa im poskytnúť príležitosť, aby dokázali, že vedia podľa vnútorných ustanovení príslušného členského štátu uspokojivo plniť ciele plánovaných opatrení;
1.15 víta ustanovenie, že Únia rešpektuje národné identity členských štátov a ich základné štruktúry vrátane práva na regionálnu a miestnu samosprávu a ich základné štátne funkcie [článok I-5], osobitne tie, ktoré majú za cieľ zabezpečiť územnú celistvosť, udržať verejný poriadok a ochrániť národnú bezpečnosť, keďže toto môže byť kľúčom pre zachovanie povinností a zodpovednosti demokraticky ustanovených miestnych a regionálnych orgánov;
1.16 víta, že Zmluva zaručuje právo regionálnych ministrov, aby sa zúčastnili na zasadnutiach Rady v mene svojho členského štátu, ako to potvrdzuje text článku 203 Zmluvy o ES v článku I-23 (2); vyzýva členské štáty, aby interne zabezpečili štruktúry a mechanizmy na zapojenie regiónov a miestnych orgánov do tvorby európskej politiky členských štátov a zaručili regionálnu účasť aj v novom systéme usporiadania Rady v tých prípadoch, keď sa bude rokovať o témach spojených s ich kompetenciami;
1.17 víta požiadavku komplexnejšej konzultácie v štádiu prípravy legislatívy – aby sa miestne a regionálne orgány plne zúčastňovali na európskom rozhodovacom procese, za ktorý majú zodpovednosť za transpozíciu a/alebo vykonávanie, musia byť dobre informované o aktuálnom vývoji a veľmi dôležité sú príslušné predchádzajúce konzultácie; je to dvojsmerný proces, v ktorom konzultácie umožňujú, aby samotná Komisia bola lepšie informovaná o miestnom a regionálnom rozmere a to by viedlo k oveľa lepšej tvorbe právnych predpisov. [subsid-článok 2];
1.18 vyzýva, aby sa vytvoril a rozšíril skutočný dialóg v dôležitých tematických oblastiach hneď na začiatku nového funkčného obdobia Komisie;
1.19 vyzýva na zlepšenie priamej konzultácie na miestnej a regionálnej úrovni medzi národnými parlamentmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi zodpovednými za transpozíciu a/alebo vykonávanie legislatívy Únie;
1.20 víta požiadavku Zmluvy, aby Európska komisia vopred zohľadňovala finančné a administratívne dôsledky svojich legislatívnych návrhov a usudzuje, že toto musí obsahovať hodnotenie vplyvu na miestne a regionálne orgány, keďže sú často oblasťou riadenia v konečnom dôsledku zodpovednou za oznamovanie a vykonávanie nových iniciatív EÚ; víta, že Európsky parlament dáva podobné zohľadnenie dôsledku legislatívnych pozmeňovacích návrhov [subsid-článok 4];
1.21 oceňuje širokú a hodnotnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila 27. mája 2004 na berlínskej konferencii VR o subsidiarite; usudzuje, že v budúcom stanovisku VR sa bude venovať komplexnejšia pozornosť uplatňovaniu a hodnoteniu zásady subsidiarity a proporcionality;
(d) Politiky
1.22 víta zahrnutie územnej kohézie do cieľov Únie a zahrnutie jednotlivých typov regiónov, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii medzi regióny, ktorým bude venovaná osobitná pozornosť; avšak vyjadruje poľutovanie, že Zmluva neuvádza odkaz na cezhraničnú, transnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, ani neposkytuje jasný právny nástroj, ani rámec pre finančnú podporu pre nadväzovanie družobných vzťahov medzi mestami alebo inú takúto spoluprácu [článok III-220] – v Európe jestvuje dlhodobá tradícia cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, ktorá je jedným zo sociálno-kultúrnych základov európskej integrácie a nadobúda ešte väčší význam v kontexte novej politiky susedských vzťahov. Právny základ je teda nevyhnutný, aby Únii poskytol prostriedky na umožnenie takejto spolupráce;
1.23 víta, že Zmluva ustanovuje pre členské štáty – a ich jednotlivé oblasti riadenia – aby poskytovali, sprostredkovali a financovali služby všeobecného ekonomického záujmu;
1.24 víta uznanie, ktoré sa preukazuje kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, keďže toto pomôže chrániť a podporovať miestne a regionálne dedičstvo a identitu a bojovať proti homogenizácii európskej kultúry; [články I-3 & III-280];
1.25 berie na vedomie zahrnutie podporných, koordinačných alebo doplnkových opatrení na úrovni Únie v oblasti športu [Článok III-282], cestovného ruchu [článok III-281] a civilnej ochrany [článok III-284], kde miestne a regionálne orgány majú dôležitú úlohu a vyzýva Komisiu, aby vo všeobecnosti uplatňovala európske rámcové zákony;
1.26 usudzuje, že udelenie právomocí Európskej únii v oblasti kultúry, vzdelávania, zdravotníckych a sociálnych služieb vyžaduje starostlivé monitorovanie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality a odporúča, aby Komisia vo všeobecnosti uplatňovala európske rámcové zákony, ktoré umožňujú národným, regionálnym a miestnym orgánom zvoliť si formu a metódy pri dosahovaní požadovaných výsledkov;
(e) Výbor regiónov
1.27 vyjadruje poľutovanie, že MVK neposilnila inštitucionálny štatút Výboru regiónov, aby sa pevne stanovili jeho oblasti pre povinnú konzultáciu v rámci tvorby ústavy a posilnila jeho poradná úloha, napríklad: v oblastiach so spoločnou právomocou, pri opatreniach na koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti a v oblastiach podporných, koordinačných alebo doplnkových opatrení;
1.28 víta udelenie práva Výboru regiónov na začatie konaní pred Súdnym dvorom na ochranu svojich výsadných privilégií, a kvôli porušeniu princípu subsidiarity; [článok III-365]; Výbor však zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzivládna konferencia nedala regiónom so zákonodárnymi právomocami možnosť začať konanie pred Európskym súdnym dvorom na ochranu týchto zákonodárnych právomocí.
1.29 víta potvrdenie, že funkčné obdobie bude preĺžené na 5 rokov a môže byť v danom čase rovnako dlhé ako funkčné obdobie Parlamentu a Komisie [článok III-386];
2. Odporúčania Výboru regiónov
(a) Ratifikácia Zmluvy
2.1 vyzýva Európsky parlament, aby schválil Ústavnú zmluvu a víta iniciatívu Európskeho parlamentného výboru pre ústavné záležitosti, že prerokuje s VR svoje stanovisko k návrhu ústavnej Zmluvy;
2.2 súhlasí s Európskym parlamentom v jeho ocenení nepopierateľných demokratických postupov vytvorených Ústavnou zmluvou;
2.3 vyzýva národné, prípadne podľa potreby regionálne parlamenty členských štátov, aby ratifikovali Ústavnú zmluvu;
2.4 podporuje politické úsilia Európskeho parlamentu na konsolidáciu ústavného procesu zdôraznením významu tejto Ústavy a najmä návrhov Výboru pre regionálny rozvoj;
2.5 vyžaduje, aby boli uzavreté medziinštitucionálne dohody kvôli vypracovaniu spoločnej komunikačnej stratégie na propagovanie a vysvetľovanie Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu pre širokú verejnosť, najmä vzhľadom na blížiacu sa ratifikáciu zmluvy;
2.6 zaväzuje sa, že bude participovať na tejto stratégii a podporovať porozumenie a prijatie Zmluvy bežným občanom a vyzýva k tomu istému svojich členov a ich orgány a zastupiteľské orgány;
2.7 víta iniciatívu „1000 diskusií pre Európu“ a potvrdzuje svoju ochotu aktívne sa zúčastniť kampane senzibilizácie (uvedomenia) európskych občanov prostredníctvom ich siete miestnych a regionálnych orgánov a vyzýva členov Európskeho parlamentu a miestnych a regionálnych zvolených zástupcov, aby spojili svoje sily pri podpore budúcej Európskej ústavy a pri spoločnom podieľaní sa na politickej a demokratickej diskusii, ktorá bude sprevádzať ratifikačný proces;
(b) Implementácia Zmluvy
2.8 očakáva, že z uzákonenia Ústavnej zmluvy vyplynie skutočná pridaná hodnota v demokratickom živote a práci Únie;
2.9 zaväzuje sa posúdiť nové práva a povinnosti, ktoré pripadli samotnému Výboru a vykonať potrebné prípravy a vnútornú reorganizáciu, aby reagoval na svoje rozšírené povinnosti efektívne a účinne;
2.10 upozorňuje Európsky parlament na niekoľko účinkov Ústavnej zmluvy a vyzýva Parlament, aby podporil VR najmä čo sa týka:
- kvalitatívneho zapojenia VR do politick ého života Únie a rozhodovacieho procesu Spoločenstva;
- účinného a úspešného uplatňovania ustanovení protokolu o princípoch subsidiarity a proporcionality, tak z hľadiska ex-ante politického konzultačného procesu, ako aj ex-post právneho monitorovania;
- rešpektovania kompetencií miestnych a regionálnych orgánov v súlade s novou definíciou princípu subsidiarity a novým rozdelením kompetencií v Európskej únii;
- uznania územnej súdržnosti ako nového cieľa Únie a rešpektovania záväzkov daných v novom protokole o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
- podpory cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce ako integrujúceho faktora v Európskej únii napriek absencii právneho základu, najmä vzhľadom na ambície Únie čo sa týka politiky susedstva;
- rešpektovania kultúrnej a jazykovej rôznorodosti zakotvenej ako nový cieľ Spoločenstva.
2.11 nabáda Európsky parlament, aby naďalej využíval možnosť konzultácie s VR, ako je zakotvené v Ústavnej zmluve [článok III-388], aby sa zvýšilo porozumenie miestneho a regionálneho rozmeru;
2.12 žiada, aby v prípadoch, keď sa s Výborom musí konzultovať podľa Ústavnej zmluvy, inštitúcia, ktorá konzultovala s Výborom, zdôraznila argumentačným spôsobom, prečo nerealizuje odporúčania Výboru;
2.13 žiada, aby bol zapojený do ochrany zásady subsidiarity spolu s parlamentmi členských štátov v rámci varovnej lehoty šesť týždňov vopred a aby mal právo vydať odôvodnené stanovisko, ak návrh nezodpovedá zásade subsidiarity a aby sa toto zohľadnilo [subsid-článok 6];
2.14 vyzýva národné parlamenty, aby zaviedli pravidelný a efektívny dialóg so zástupcami na miestnej a regionálnej úrovni, ktorí sú oboznámení s rôznymi bezprostrednými problémami, a ktorí sú zodpovední za dôsledky, čo sa týka uplatnenia monitorovania princípu subsidiarity;
2.15 vyzýva vlády a parlamenty členských štátov, aby presadzovali ducha a filozofiu „systematického dialógu“ EÚ vo svojich opatreniach vnútroštátneho riadenia, tam kde ešte neexistujú, zapojením zástupcov regionálnych a miestnych orgánov do posudzovania legislatívnych návrhov;
2.16 vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla Výboru regiónov správy o uplatňovaní článku I-10 (Občianstvo), najmä keď upravuje právo voliť a byť volený vo voľbách do samosprávnych orgánov [článok III-129];
2.17 vzhľadom k tomu, že návrh na posilnenie súčasnej poradnej úlohy VR pomocou horizontálnej klauzuly stanovujúcej, že VR bude konzultovaný v oblastiach delených právomocí kvôli opatreniam na koordináciu hospodárskej a zamestnaneckej politiky a v oblastiach podpory, koordinácie, alebo doplnkovej činnosti nebol prijatý, VR vyzýva Európsku komisiu na konzultácie vo všetkých iniciatívach v oblastiach so zjavným miestnym alebo regionálnym rozmerom alebo kompetenciou, ak v Zmluve nie je ustanovená povinná konzultácia. Tieto oblasti zahŕňajú medzi iným legislatívu o definícii princípov a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktorá umožňuje službám všeobecného hospodárskeho záujmu, aby splnili svoje poslanie [článok III-122], a to: liberalizácia služieb [článok III-147]; zosúlaďovanie právnych predpisov o nepriamom zdaňovaní [článok III-171]; aproximácia právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu [články III-172, III-173]; štátna pomoc [články III-167, III-168, III-169]; poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a politika rybolovu (článok III- 231); výskum a technologický vývoj [články III-251, III-252 a III-253], cestovný ruch [článok III-281] a civilná ochrana [článok III-284];
2.18 vyzýva Európsku komisiu, aby konzultovala s Výborom regiónov o všetkých budúcich zmenách jeho zloženia pri príprave návrhu pre rozhodnutie Rady [článok I-32 a článok III- 284].
(c) Revízia Zmluvy a jej ustanovení
2.19 verí, že pre ďalší rozvoj EÚ je potrebné zachovať proces revízie, aby sa rozhodlo, ktoré úlohy sa dajú vykonávať spoločne v značne rozšírenej Únii;
2.20 potvrdzuje svoju vôľu aktívne a naplno sa zúčastňovať na budúcich revíziách ústavy a navrhuje, aby členské štáty zapojili zástupcov regiónov a miestnych orgánov do svojich delegácií na medzivládne konferencie [CdR 198/2003; 3.7.] zaoberajúce sa revíziami Zmluvy ovplyvňujúcimi orgány na miestnej úrovni členského štátu a do budúcnosti aj do delegácií pre akýkoľvek budúci konvent.
(d) Záverečná poznámka
2.21 nariaďuje svojmu predsedovi, aby doručil toto stanovisko Rade Európskej únie, Európskemu parlamentu a Európskej komisii.
Brussels, 17. novembra 2004.
Predseda |
Generálny tajomník |
*
* *
1 Ú. v. ES C 23 z 27.1.2004, s. 1
2 Ú. v. ES C z 24.10.2003, s.62
3 Ú. v. ES C 109 z 30.4 2004, s. 52
4 Ú. v. ES C 107 z 3.5.2002, s.5
- -
CdR 354/2003 fin EN/SK AS/dk
CdR 354/2003 fin EN/SK AS/dk
POSTUP
Názov |
Zmluva o Ústave pre Európu | |||||||||||
Referenčné čísla |
||||||||||||
Základ v rokovacom poriadku |
Článok 45 | |||||||||||
Gestorský výbor |
AFCO | |||||||||||
Výbor požiadaný o stanovisko |
Všetky |
|
|
|
| |||||||
Bez predloženia stanoviska(-ísk) |
ECON |
IMCO |
TRAN |
CULT |
FEMM | |||||||
Enhanced cooperation |
|
|
|
|
| |||||||
Ďalší(-ie) návrh(-y) odporúčania(-í) zahrnutý(-é) v správe |
|
|
| |||||||||
Spravodajca |
Richard Corbett |
Íñigo Méndez de Vigo | ||||||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
| ||||||||||
Prerokované vo výbore |
26.7.2004 25.10.2004 |
1.9.2004 16.11.2004 |
29.9.2004 25.11.2004 |
5.10.2004 29.11.2004 |
| |||||||
Dátum prijatia |
30.11.2004 | |||||||||||
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
20 3 3 | ||||||||||
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
James Hugh Allister, Jens-Peter Bonde, Carlos Carnero González, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronislaw Geremek, Genowefa Grabowska, Ignasi Guardans Cambó, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Borut Pahor, Rihards Piks, Sérgio Sousa Pinto, Alexander Stubb, Johannes Voggenhuber | |||||||||||
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Mercedes Bresso, Ashley Mote, Gérard Onesta, Georgios Papastamkos, Reinhard Rack, Joachim Wuermeling | |||||||||||
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
| |||||||||||
Dátum predloženia - A6 |
9.12.2004 |
A6-0070/2004 | ||||||||||
Poznámky |
| |||||||||||