SPRÁVA o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003
7.2.2005 - (2004/2139(INI))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Jonathan Evans
PR_INI_art112-2
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003
Európsky parlament,
– so zreteľom na XXXIII. správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 (SEC(2004)0658),
– so zreteľom na článok 112 odsek 2 a článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0024/2005),
A. pripomínajúc, že zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov je jedným s kľúčových cieľov lisabonskej stratégie,
B. zdôrazňujúc potrebu trvalého a aktívneho monitorovania porušení hospodárskej súťaže,
C. majúc na pamäti to, že podnikateľské kruhy Spoločenstva potrebujú najvyšší stupeň právnej istoty v súvislosti s politikou kontroly fúzií,
D. berúc na vedomie najmä veľký objem prípadov, ktoré riešilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž, v ktorých zainteresované strany plne akceptovali rozhodnutia Komisie alebo tieto rozhodnutia potvrdili súdy,
1. víta XXXIII. správu o hospodárskej súťaži, ktorá zdôrazňuje významné štrukturálne reformy v politike hospodárskej súťaže a presadzovanie pod vedením člena Komisie Montiho;
2. blahoželá komisárovi za dodržanie trvalého a aktívneho monitorovania narušení hospodárskej súťaže, ako aj za uskutočnenie ďalekosiahlej reorganizácie a obnovy protimonopolných pravidiel, predpisov na kontrolu fúzií a pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci, a tiež za vnútornú reorganizáciu generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž;
3. víta prijatie série aktov, ktoré sú súčasťou modernizačného balíčka, konkrétne iniciatív v oblasti spolupráce medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ- Komisie, národných orgánov pre hospodársku súťaž a národných súdov; v tejto súvislosti zastáva názor, že je vhodné pripomenúť aj vymenovanie hlavného ekonóma zodpovedného za hospodársku súťaž, posilnenie úlohy vypočúvacieho úradníka a posilnenie kartelovej jednotky, ktoré skráti čas potrebný na ukončenie prípadov súvisiacich s kartelmi;
4. vyslovuje poľutovanie nad potrebou obnovy „dočasného obranného mechanizmu“ Radou, odôvodňujúc poskytnutie pomoci vo výške 100 miliónov eur lodeniciam v Nemecku, Holandsku, Fínsku a Dánsku ako reakciu na nespravodlivú súťaž zo strany juhokórejských lodeníc, a očakáva skoré vyriešenie sporu vo Svetovej obchodnej organizácii, a to ešte pred skončením platnosti súčasného mechanizmu v marci 2005;
5. nalieha na to, aby sa obmedzený počet prípadov, v ktorých Súdny dvor prehodnotil rozhodnutia Komisie a ktoré sú odložené ad acta, nepovažoval za podrývanie dôvery voči celému systému analýzy a uplatňovania;
6. víta vypracovanie konkrétnej kapitoly v správe o politike hospodárskej súťaže, ktorá zdôrazňuje prístup Komisie vo vzťahu k podmienkam, za ktorých môžu členské štáty poskytnúť finančnú podporu tým, ktorým bola zverená prevádzka služieb všeobecného záujmu a v súlade so správou Komisie k výsledkom Európskej rady v Laekene zo 14. a 15. decembra 2001, Zelenou knihou o službách všeobecného záujmu (KOM(2003)0270), prijatou Komisiou v máji 2003 a rozsudkom v prípade Altmark1, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zvýšenie právnej istoty, na určenie dobrého spravovania a na pomoc národným a regionálnym orgánom pri plnení článkov 87 a 88 Zmluvy;
7. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prehodnocovaní fungovania súdneho systému vo vzťahu k prípadom hospodárskej súťaže s cieľom posúdiť zlepšenia pri urýchľovaní prístupu k spravodlivosti a maximalizovať skúsenosti a znalosti súdneho riešenia prípadov hospodárskej súťaže;
8. naďalej podporuje proaktívnejšiu úlohu Európskeho parlamentu pri rozvoji politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom podporovania spolurozhodovacích právomocí Parlamentu a vyslovuje poľutovanie nad tým, že Komisia ani Rada toto nedokázali podporiť v návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu;
9. víta revíziu pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci, ktorá znovu preorientovala záujem Komisie na prípady a otázky dôležité pre ďalší rozvoj vnútorného trhu a ktorá zmodernizovala a zjednodušila oznamovanie a podávanie sťažností a ďalej objasnila zásady „de minimis“ a zásady výskumu a vývoja;
10. víta stanovisko, ktoré zaujala Komisia v tejto otázke, podľa ktorého štátna podpora pre výskum a vývoj bude predstavovať stimul pre malé a stredné podniky na ich väčšiu účasť na výskume a vývoji a následnú navrhovanú zmenu a doplnenie nariadenia s cieľom začleniť doňho pomoc pre výskum a vývoj a upozorňuje Komisiu na rozdielne možnosti a schopnosti 25 členských štátov EÚ na účasť na týchto programoch;
11. vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala činnosť v oblasti dôsledkov mechanizmov súkromných spoločností obchodovania s emisiami, kvótami, príspevkami, certifikátmi a úvermi v rámci dohody o kjótskom protokole;
12. víta environmentálne priateľné kritériá Komisie, ktoré použila pri prijímaní viacerých systémov environmentálnej pomoci, a vyzýva Komisiu na ďalší rozvoj podmienok transparentnosti takýchto systémov, ktoré by tak mohli slúžiť ako precedens pre iné regióny a členské štáty;
13. blahoželá Komisii k pozitívnej odozve na predchádzajúce správy Parlamentu vytvorením špecializovanej výkonnej jednotky pre štátnu pomoc, poverenej zodpovednosťou za výkon rozhodnutí Komisie, najmä v oblasti vymáhania nezákonne poskytnutej štátnej pomoci;
14. víta ďalší vývoj výsledkovej tabule štátnej pomoci v internetovom formáte ako dôležitý nástroj transparentnosti a informovania spotrebiteľov o činnosti Komisie;
15. víta pokrok smerom k uplatňovaniu programu komisára Montiho na modernizáciu protimonopolných predpisov Komisie, ktorý sa viac zameriava na vyšetrovanie a penalizáciu veľkých kartelov, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 nedošlo k nijakému výraznejšiemu zníženiu počtu nevyriešených prípadov, ktoré Komisia vyšetruje;
16. vyjadruje svoje znepokojenie nad pokračujúcim zlyhávaním pri dosahovaní plnej liberalizácie na trhoch EÚ s plynom a elektrinou;
13. víta skutočnosť, že Komisia vymenovala úradníka pre spotrebiteľov s cieľom lepšie rozvíjať dialóg Komisie so spotrebiteľmi;
17. víta iniciatívy Komisie vo vzťahu k príslušným trhom, ako napríklad k telekomunikáciám a vytvorenie pracovných skupín medzi generálnymi riaditeľstvami pre hospodársku súťaž a informačnú spoločnosť, ktoré budú riadiť konzultačný proces;
18. víta skutočnosť, že Komisia vymenovala styčného úradníka pre spotrebiteľov s cieľom lepšie rozvíjať a uľahčiť dialóg Komisie so spotrebiteľmi;
19. je presvedčený, že účinné používanie politiky hospodárskej súťaže je dôležitým nástrojom na dosiahnutie účinnej trhovej štruktúry, ktorá funguje v záujme spotrebiteľov a má kladný a významný vplyv na ich každodenný život; chcel by zdôrazniť, že užšia integrácia vnútorného trhu má niekedy za následok, že je prirodzenejšie analyzovať stav hospodárskej súťaže na celom vnútornom trhu, a nie len v jeho jednotlivých častiach (ako tomu bolo v prípade niekoľkých nedávnych rozhodnutí o fúziách) a vyzýva Komisiu, aby predložila jasnejšie usmernenia na svoju interpretáciu pojmu „trh“ v takýchto prípadoch;
20. víta trvalý záväzok Komisie na organizovanie Európskych dní hospodárskej súťaže ako dôležitej príležitosti na vysvetľovanie kladného vplyvu politiky hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov vo všetkých častiach EÚ, ale vyzýva národné orgány, ktoré organizujú tieto konferencie, aby zapájali do príprav programu Európskych dní hospodárskej súťaže aj spotrebiteľské organizácie a národné médiá;
21. víta nové predpisy Komisie o predaji motorových vozidiel, požaduje výraznejší pokrok pri zmenšovaní výrazných odchýlok v cenách nových motorových vozidiel medzi členskými štátmi a vyslovuje poľutovanie na terajšími dôkazmi, že tieto rozdiely zostávajú dosť veľké;
22. požaduje ďalší pokrok vo vzťahu k trhu opráv motorových vozidiel najmä v súvislosti s prístupom k technickým informáciám a jednoduchším získavaním náhradných automobilových súčiastok;
23. víta prvky reformy Komisie nariadení o kontrole fúzií, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepodporila niektoré obavy Parlamentu týkajúce sa niektorých prvkov súvisiaceho návrhu na právnu istotu a spravodlivý postup;
24. víta reorganizáciu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž v kontexte kontroly fúzií, najmä reštrukturalizáciu podľa odvetví, posilnenie hospodárskeho hodnotenia a lepšiu definíciu úlohy spotrebiteľov;
25. víta záväzok Komisie pomôcť desiatim novým členským štátom pri rýchlom prispôsobovaní sa pravidlám hospodárskej súťaže, protimonopolnej legislatíve a najmä regulácie štátnej pomoci a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese technickej pomoci a spolupráce;
26. víta záväzok Komisie sledovať politiku rozšírenej bilaterálnej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi Spoločenstva a rozšíriť multilaterálnu spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže; Komisii treba zablahoželať najmä za uzavretie dohôd o spolupráci v otázkach hospodárskej spolupráce s USA, Kanadou a Japonskom;
27. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s krajinami OECD, štátmi Ázie (pričom mimoriadna pozornosť by sa mala venovať Číne) a štátmi Latinskej Ameriky;
28. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s WTO o vzájomnom vplyve politík obchodu a hospodárskej súťaže v duchu deklarácie z Dohy z novembra 2001;
29. poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Účinná politika hospodárskej súťaže sa od založenia Európskeho spoločenstva Rímskou zmluvou vždy považovala za dôležitý nástroj na dosahovanie účinnej trhovej štruktúry fungujúcej v záujme spotrebiteľov. Uplatňovanie tejto politiky už malo kladný a výrazný vplyv na každodenný život Európanov. Komisia pod vedením komisára Montiho si nielen zachovala svoju zodpovednosť za trvalé a aktívne monitorovanie narušení hospodárskej súťaže, ale takisto odštartovala ambiciózny ďalekosiahly program na prehodnotenie reorganizácie a obnovenie predpisov a praktických opatrení upravujúcich protimonopolnú politiku, kontrolný režim fúzií a kontroly štátnej pomoci. Úspešné uplatňovanie týchto reforiem bude rozhodujúcim prvkom pri zvyšovaní konkurencieschopnosti európskych firiem, čo je kľúčovým cieľom Európskej rady načrtnutým v Lisabone.
Správa Komisie o práci GR pre hospodársku súťaž za rok 2003 opisuje pokrok, ktorý sa dodnes dosiahol. Uplatňuje sa modernizácia predpisov týkajúcich sa protimonopolnej politiky Komisie, ktorá nepochybne prinesie významné zmeny v praktickom uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Posun v zameraní obmedzených zamestnaneckých zdrojov Komisie na vyšetrovanie a penalizáciu tvrdých kartelov by mal pomôcť ďalšiemu zmenšovaniu deformácií v hospodárskej súťaži. Ukončenie oznamovacieho systému sa odrazilo v poklese počtu oznámení zo 101 v roku 2002 na 71 v roku 2003. Počet sťažností sa takisto znížil zo 129 na 94 a nový režim aktívneho vyšetrovania Komisiou sa podčiarkuje nárastom prípadov z vlastnej iniciatívy; počet 97 je najvyšší od roku 1998. Správa za rok 2003 však neodhaľuje nijaký výrazný pokles nevyriešených prípadov, ktoré Komisia musí ešte uzavrieť, bez ohľadu na očakávané zlepšenie ťažiska práce Komisie. Objem neuzavretých prípadov sa stále zmenšoval z 840 v roku 2001 na 805 v roku 2002 a 760 v roku 2003. S určitosťou sa dá očakávať, že toto zmenšovanie bude ešte zreteľnejšie v budúcoročnej správe.
Komisia uskutočnila významnú reformu existujúcich predpisov v oblasti kontroly fúzií, a to po rozsiahlych konzultáciách. Reforma sa uskutočnila na pozadí klesajúcej činnosti v oblasti fúzií. Počet oznámení klesol v roku 2003 na 212, čo je najnižší počet za posledných šesť rokov. Európsky parlament by bol radšej, keby sa reforma pravidiel upravujúcich spomínanú oblasť zjednodušila podľa pôvodného návrhu samotnej Komisie. Rovnako treba zabezpečiť dosiahnutie najvyššieho stupňa právnej istoty, aby podniky presne poznali dôsledky svojich obchodných rozhodnutí. Napriek tomu by reorganizácia generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, najmä reštrukturalizácia podľa odvetví, vymenovanie hlavného ekonóma pre hospodársku súťaž a vytvorenie grémií na skúmanie záverov vyšetrovacích tímov mali pomôcť zefektívniť rozhodovací proces a posilniť ekonomické hodnotenie prípadov fúzií. Toto by malo nielen zvýšiť dôveru voči systému, ale aj znížiť počet prípadov, v ktorých súdy zrušia rozhodnutia Komisie.
Navyše je veľmi dôležité, aby sa obmedzený počet prípadov, ktoré Súdny dvor prehodnotil a ktoré sú odložené ad acta, nepovažoval za podrývanie dôvery voči celému systému analýzy a výkonu. Existuje totiž veľký objem prípadov, ktoré riešilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž, keď zainteresované strany plne akceptovali rozhodnutia Komisie alebo tieto rozhodnutia potvrdili súdy.
Komisia musí tiež pokračovať v prehodnocovaní fungovania súdneho systému vo vzťahu k prípadom hospodárskej súťaže s cieľom posúdiť zlepšenia pri urýchľovaní prístupu k spravodlivosti a s cieľom maximalizovať skúsenosti a znalosti súdneho riešenia prípadov hospodárskej súťaže.
Takisto je dôležité, že sa začala lepšie definovať úloha spotrebiteľov v tomto procese. Vytvorenie postu nového úradníka pre styk so spotrebiteľmi je vítaným príspevkom v zdokonaľovaní dialógu Komisie so spotrebiteľmi.
Partnerstvo medzi Európskym parlamentom a Komisiou v pokračujúcej propagácii Európskeho dňa hospodárskej súťaže v členských štátoch sa ukázalo ako veľký úspech. Program by sa mohol ešte zdokonaliť, keby tieto udalosti venovali menšiu pozornosť právnym a filozofickým rozpravám na tému reformy politiky hospodárskej súťaže a väčšiu pozornosť kladnému vplyvu politiky hospodárskej súťaže na každodenný život spotrebiteľov. Väčší osoh by sa dal dosiahnuť, keby existoval intenzívnejší dialóg medzi Komisiou a Parlamentom o dohodnutej podobe a obsahu podujatia a o informačných kanáloch umožňujúcich čo najširšiu publicitu.
Treťou významnou oblasťou, kde Komisia uskutočnila rozsiahlu štrukturálnu reformu, je oblasť kontroly štátnej pomoci. Podobne ako v iných oblastiach činnosti Komisie sa Reforma pravidiel zrealizovala bez toho, žeby Komisia porušila povinnosť účinne monitorovať štátnu pomoc, ako to stanovuje Zmluva. Správa za rok 2003 upriamuje pozornosť na ďalší postup v poklese celkového objemu štátnej pomoci vtedy ešte v 15 členských štátoch. Kým v roku 1998 predstavovala sumu 60 miliárd eur, v roku 2002 to bolo už iba 49 miliárd. Toto zníženie však možno aspoň čiastočne pripísať skončeniu platnosti osobitných opatrení vzťahujúcich sa na spolkové krajiny v Nemecku, a suma za rok 2002 je aj tak stále vysoká. Reformné návrhy sú preto aktuálne. Revízia pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci preorientovala záujem Komisie na prípady a otázky dôležité pre ďalší rozvoj vnútorného trhu zmodernizovala a zjednodušila oznamovanie a podávanie sťažností a ďalej objasnila zásady „de minimis“ a zásady výskumu a vývoja. Toto by malo poskytovať zvýšenie transparentnosti a právnej istoty a znížiť nepotrebnú procedurálnu záťaž, čiže malo by sa uľahčiť rýchle prijímanie rozhodnutí.
Ďalší vývoj výsledkovej tabule štátnej pomoci v internetovom formáte ponúkol praktické predvedenie transparentnosti, zvýrazňujúc odvetvia a členské štáty, ktorým sa poskytla štátna pomoc. Informácie o druhoch a výškach poskytnutej pomoci sa dajú teraz ľahko porovnať, pričom sa jasne ukazujú účinky rozličných foriem pomoci v oblasti hospodárskej súťaže. Európsky parlament už skôr vyslovil obavy nad pomalým postupom pri vymáhaní navrátenia pomoci, ktorá sa považovala za splatnú v rámci členských štátov, predovšetkým pre nečinnosť niektorých členských štátov, ktoré pomoc pôvodne poskytli. Vytvorenie špecializovanej výkonnej jednotky pre štátnu pomoc, poverenej zodpovednosťou za výkon rozhodnutí Komisie, najmä v oblasti vymáhania nezákonnej štátnej pomoci, je preto veľmi kladným krokom.
Váš spravodajca tiež vyslovuje poľutovanie nad nutnosťou obnoviť „dočasný obranný mechanizmus“, ktorým Rada odôvodňuje poskytnutie pomoci vo výške 100 miliónov eur lodeniciam v Nemecku, Holandsku, Fínsku a Dánsku. Toto rozhodnutie, ktoré je reakciou na nespravodlivú konkurenciu zo strany lodeníc v Južnej Kórei, má potenciál na zdeformovanie hospodárskej súťaže medzi dotovanými lodenicami v Európe proti nedotovaným európskym lodeniciam, čiže môže hromadiť jednu nespravodlivosť na druhú. Očakávame včasné vyriešenie tohto sporu vo WTO, a to ešte pred skončením platnosti súčasného mechanizmu v marci 2005.
Je dôležité, aby sa rozlišovala neoprávnená štátna pomoc od regionálnej či vládnej podpory služieb všeobecného záujmu, ktoré sú prijateľnými činnosťami. Správa za rok 2003 stavia na štruktúre predchádzajúcich správ zahrnutím kapitoly o službách všeobecného záujmu, ktorá pomáha pri vysvetľovaní politiky Komisie. Podľa rozsudku v prípade Altmark je dokonca oveľa dôležitejšie, aby Komisia predložila návrhy na jasné vysvetlenie pravidiel a štatútu služieb všeobecného záujmu, čím sa zvýši právna istota, presne určí dobré spravovanie a pomoc národným a regionálnym orgánom pri plnení článkov 87 a 88 Zmluvy.
Správa za rok 2003 upriamuje pozornosť na prípravnú prácu, ktorú Komisia vykonáva na uplatňovanie nových nariadení o hromadných výnimkách pri distribúcii motorových vozidiel. Toto je dôležitá oblasť, kde záujmy spotrebiteľov už dlhšie vyžadovali kroky na úrovni Komisie. Nové pravidlá sú takisto významným krokom vpred na zabezpečenie hladkého fungovania jednotného trhu. Napriek prísľubom výrobcov motorových vozidiel, že rozdiely v cenách áut sa zmenšia, správa zdôrazňuje, že sa v priebehu roka 2002 nezaznamenal nijaký dôkaz zmenšenia týchto rozdielov, pričom potvrdzuje potrebu pevného a rozhodného kroku zo strany Komisie v tejto oblasti.
Komisia mohla oznámiť pokrok v záujme spotrebiteľa otvorením trhu opráv motorových vozidiel. Ďalší rozvoj by mal nastať najmä vo vzťahu k prístupu k technickým informáciám a jednoduchšiemu získavaniu náhradných automobilových súčiastok.
Správa za rok 2003 takisto upriamuje pozornosť na medzinárodné aktivity Komisie. Komisár Monti bol na čele zlepšovania informovanosti a spolupráce na medzinárodnej scéne, ako aj podpory rozvoja a zamerania sa na národné orgány hospodárskej súťaže v nových členských štátoch. Rozvoj medzinárodnej siete hospodárskej súťaže a užšia spolupráca s kontrolnými orgánmi v USA sú jasným dôkazom jeho úspechu v tejto oblasti.
Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu často vyjadroval svoje úprimné ocenenie spolupráce, ktorú komisár Monti spolu s riaditeľstvom pod jeho vedením nadviazal s Európskym parlamentom. Komisár zanechal vynikajúci odkaz prostredníctvom významnej štrukturálnej reformy, dôkladného praktického uplatňovania a pozdvihovania profilu politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v medzinárodnom meradle. Výbor vyslovuje poľutovanie nad tým, že komisár nedokázal podporiť dlhodobo prejavované úsilie výboru deliť sa o právomoci politiky spolurozhodovania s Komisiou, ale uznáva, že komisár často venoval rovnakú pozornosť názorom Parlamentu, ako keby takéto právomoci existovali. Treba len dúfať, že nástupca komisára Montiho a riaditeľstvo pre hospodársku súťaž budú pokračovať v rozvoji tohto odkazu.
POSTUP
|
Názov |
XXXIII. správa Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003 | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 112 ods. 2 a článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor |
ECON | ||||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska(-ísk) |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Ďalší(-ie) návrh(-y) odporúčania(-í) zahrnutý(-é) v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca |
Jonathan Evans |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca(ovia) |
|
| |||||||||||
|
Prerokované vo výbore |
21.9.2004 |
30.11.2004 |
|
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia |
2.2.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
40 2 3 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Pier Luigi Bersani, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Ian Hudghton, Christopher Huhne, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Enrico Letta, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Karin Riis-Jørgensen, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht, Lars Wohlin | ||||||||||||
|
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
Jules Maaten, Thomas Mann, Diamanto Manolakou, Maria Matsouka, Giovanni Pittella, Antonis Samaras, Andreas Schwab, Theresa Villiers, Corien Wortmann-Kool | ||||||||||||
|
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
Ambroise Guellec, Godelieve Quisthoudt-Rowohl | ||||||||||||
|
Dátum predloženia - A6 |
7.2.2005 |
A6-0024/2005 | |||||||||||
|
Poznámky |
... | ||||||||||||