Postup : 2004/2138(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0095/2005

Predkladané texty :

A6-0095/2005

Rozpravy :

PV 11/05/2005 - 15

Hlasovanie :

PV 12/05/2005 - 5.7

Prijaté texty :

P6_TA(2005)0182

SPRÁVA     
PDF 212kWORD 156k
20.4.2005
PE 355.377v02-00 A6-0095/2005

o hodnotení rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

(2004/2138(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajca: Javier Moreno Sánchez

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 EXPLANATORY STATEMENT
 STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
 POSTUP
 STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

(2004/2138(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohodu generálnej rady Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 31. júla 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru z 26. novembra 2003 „Obnovenie rokovaní o rozvojovom programe z Dohy z hľadiska EÚ“,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie „Rozvojový program z Dohy po Cancúne“ z 25. septembra 2003,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii WTO v Cancúne(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o prípravách na piatu ministerskú konferenciu WTO v Cancúne(2),

–   so zreteľom na vyhlásenie štvrtej ministerskej konferencie WTO schválené 14. novembra 2001 v Dohe a so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2001 o konferencii WTO v Katare(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 1999 k oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o postoji EÚ k miléniovému kolu v rámci WTO(4)

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 1999 o tretej ministerskej konferencii WTO v Seattli(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2001, ktorého súčasťou sú odporučenia Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o poľnohospodárskych otázkach v rámci programov WTO „Built-In Agendas“(6)6,

–   so zreteľom na Sutherlandovu správu o budúcnosti WTO,

–   so zreteľom na správu z 9. marca 2005 o návrhu uznesenia Rady o uplatňovaní všeobecného systému preferencií (VSP)(7)7,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie tretej parlamentnej konferencie o WTO z 25. - 26. novembra 2004,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 21. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode(8),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6‑0095/2005),

A. keďže dohodou dosiahnutou 1. augusta 2004 v rámci generálnej rady WTO (ďalej len Dohoda ) vytvorilo jej 148 členov rámec pre ďalšie rokovania v piatich kľúčových oblastiach rozvojovej agendy z Dohy (RAD) a obnovilo dôveru, ktorá bola narušená na rokovaniach v Cancúne, na základe nového ducha spolupráce s cieľom zaručiť úspešné zavŕšenie rokovaní v Dohe a mnohostranného obchodného systému,

B.  keďže je potrebné dosiahnuť rovnaký ďalekosiahly pokrok vo všetkých oblastiach obsiahnutých v Dohode a všeobecne v pracovnom programe RAD, pričom sa v rokovaniach uprednostní rozvoj, a keďže EÚ potrebuje obstáť v ďalekosiahlom programe, ktorého cieľom je náležitá liberalizácia obchodu, zrušenie všetkých dumpingových opatrení a opatrení narušujúcich obchod, posilnenie osobitného a rozlišujúceho zaobchádzania a ochranných mechanizmov pre bezpečnosť potravín na ustanovenie sociálnej spravodlivosti a rozvoja ako priority a na dosiahnutie väčšej integrácie rozvojových krajín do svetového obchodného systému, ktorá je cieľom vymedzeným v Zmluve o Ústave pre Európu (článok III-292.2.e),

C. keďže úspešné zavŕšenie kola rokovaní z Dohy musí prispieť k podpore celosvetového hospodárskeho rastu, ktorý umožní znižovanie chudoby a keďže je potrebné, aby sa pri rokovaniach uprednostnili problémy spojené s podvýživou, hladom a zdravím, ako ustanovuje miléniová deklarácia OSN,

D. keďže ďalšia regulácia v rámci viacstranného obchodného systému, optimálna integrácia rozvojových krajín do svetového obchodného systému a lepšia práca WTO boli vždy hlavnými cieľmi obchodnej politiky EÚ,

E.  keďže konečný termín na uzavretie kola rokovaní stanovený na 1. januára 2005 v záverečnom vyhlásení z Dohy sa odložil na neurčito a plánuje sa šiesta konferencia na december 2005 v Hongkongu,

F.  keďže pre dohodu malo osobitný význam politické úsilie, ktoré vynaložili komisári Lamy a Fischler, a dôležité návrhy zo strany EÚ, keďže pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti poľnohospodárstva, sa nezaznamenal v žiadnej inej oblasti,

G. keďže technická pomoc a programy budovania kapacít majú veľký význam pri zabezpečovaní toho, že rozvojové krajiny pripravia svoje hospodárstva na integráciu do svetového hospodárstva, zlepšia svoje možnosti rokovaní, výroby a vývozu, zlepšia vnútorné a regionálne obchodné trhy a zvýšia možnosti profitovať z ďalšej liberalizácie obchodu,

H. Keďže RAD by mohla spôsobiť narušenie preferencií, ktoré EÚ poskytlo krajinám AKT na základe dohody z Cotonou a rozvojovým krajinám na základe všeobecného systému preferencií (VSP) a iných obchodných preferenčných systémov,

I.   keďže pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v rokovaniach o prístupe k nepoľnohospodárskemu trhu (NAMA), nie je dostačujúci,

J.   keďže hospodársky význam služieb, ktoré sú kľúčovou oblasťou rokovaní z Dohy – sámou o sebe a pre celkovú rovnováhu RAD- sa zvyšuje, ďalšie otvorenie trhov ma tiež dôležitý potenciál pre rozvojové krajiny, ale je dôležité vyňať z liberalizácie služby, ktoré sú dôležité pre uspokojovanie základných potrieb a keďže pokrok v tejto oblasti bol sklamaním,

K. keďže EÚ stále požadovala rokovania o singapurských otázkach v rámci RAD v záujme rozvinutých, ako aj rozvojových krajín a keďže uľahčenie obchodu prostredníctvom náležitej technickej pomoci a budovania kapacít podporí vývoznú schopnosť rozvojových krajín,

L.  keďže sa blíži koniec mandátu generálneho riaditeľa WTO a je potrebné vymenovať nového; keďže by sa mala ďalej zohľadniť Sutherlandova správa o budúcnosti WTO a rozprava kongresu USA o obnovení jeho členstva vo WTO a o mandáte jeho obchodného zástupcu,

M. keďže na základe článkov týkajúcich sa spoločnej obchodnej politiky Zmluvy o Ústave pre Európu sa Európsky parlament stane spoluzákonodarcom v otázkach medzinárodného obchodu,

N.  keďže parlamentný rozmer v rámci WTO je dôležitý ako prostriedok na vytvorenie spojenia s občanmi na účel posilnenia demokratickej zodpovednosti a transparentnosti WTO,

O.  keďže proces globalizácie a úloha, ktorú zohráva WTO sa často interpretujú nesprávnym spôsobom vzhľadom na význam hĺbkových konzultácií s partnermi z oblasti občianskej spoločnosti a so sociálnymi partnermi,

1.   víta dosiahnutie dohody 1. augusta 2004 generálnou radou WTO a spôsob, ktorým Komisia úspešne skončila rokovania; znovu opakuje svoju pevnú podporu WTO a mnohostrannému obchodnému systému v otázke podpory obchodu; príspevku k trvalo udržateľnému rozvoju a efektívnemu riadeniu globalizácie, ktorá by mala byť prospešná pre všetkých; rovnako zdôrazňuje výhody mnohostranného prístupu k obchodnej politike pre rozvojové krajiny v porovnaní s dvojstrannými dohodami;

2.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyžadovaní rýchleho pokroku vo všetkých oblastiach, na ktoré sa dohoda vzťahuje, aby mohla ísť do Hongkongu s vyváženým a ďalekosiahlym návrhom, ktorý uvedie rozvoj ako prvoradú otázku v rozprave;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné podporiť proces rokovaní, ktorý je prístupný pre všetkých, účinný a transparentný, k tomu sú potrebné politické iniciatívy na urýchlenie rokovaní a vypracovanie podrobného návrhu spôsobov rokovaní o poľnohospodárskych otázkach a o prístupe nepoľnohospodárskych výrobkov na trh (NAMA) do júla 2005;

4.  žiada, aby sa správa o stave rokovaní, ktorú má generálna rada WTO predložiť v júli 2005, dôsledne držala faktov, aby vo verejnosti nevzbudila klamné nádeje, a žiada stanoviť dátum skončenia práce v rámci rokovaní v Dohe po náležitom zohľadnení času, ktorý vyžadujú všetci účastníci rokovaní na svoju prípravu, najmä účastníci z rozvojových krajín;

5.  žiada, aby budúce rokovania priniesli výsledky vo všetkých oblastiach RAD, ktoré skutočne podporujú integráciu rozvojových krajín, pri plnom zohľadnení ich záujmov a zameraní sa predovšetkým na špecifické problémy najmenej rozvinutých, ktorým sa musí poskytnúť prístup bez vývozného cla a kvót; rovnako žiada, aby výsledok kola rokovaní v Dohe prispel k plneniu rozvojových cieľov tisícročia podporovaním celosvetového hospodárskeho rastu;

6.  žiada, aby sa preskúmali spôsoby pre zabezpečenie nevyhnutnej pružnosti vzhľadom na situáciu v každej rozvojovej krajine a aby MMF a iné organizácie uplatňoval tzv. mechanizmus zjednotenia trhu, ktorého zámerom je umožniť náhradu straty, ktoré môžu tieto krajiny utrpieť v dôsledku liberalizácie trhu;

7.  opätovne víta zvýšenú úroveň organizácie a sebadôvery dosiahnutú v rozvojových krajinách vlastným pričinením (G20, G33, G90 atď.), ktorá uľahčuje cieľ dosiahnutia dohôd a dáva nádej, že mnohostranný obchodný systém sa môže čestnejším spôsobom pretvoriť na realistický obchodný systém;

8.  víta spôsob, ktorý uľahčil prístup menších delegácií k rokovacím stolom; blahoželá Komisii k jej podpore malých krajín, napr. tichomorských ostrovov, vytváraním programov technickej pomoci v týchto oblastiach; ale naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na väčšej transparentnosti a účasti na rozhodovaní WTO a aby poskytla väčšiu pomoc rozvojovým krajinám na zlepšenie ich účasti;

9.  žiada Komisiu, aby zvážila prípadné uvedenie tzv. rozvojového balíka pre najmenej rozvinuté krajiny do rokovaní o poľnohospodárskych otázkach, aby tak tieto krajiny mohli čeliť otázkam bezpečnosti potravín a vidieckej zamestnanosti, ktoré sú základnými problémami pri odstraňovaní chudoby;

10. opätovne vyjadruje potrebu cielenej technickej pomoci a budovania kapacít ako dôležitého prvku pre rozvojové krajiny na to, aby sa uskutočňovanie obchodu stalo integrálnou súčasťou ich národných rozvojových politík a stratégií znižovania chudoby, sa zvýšila ich obchodná a vývozná schopnosť, zlepšila ich schopnosť efektívne rokovať, uľahčilo uplatňovanie pravidiel WTO a umožnilo sa prispôsobenie a diverzifikácia ich hospodárstiev;

11. žiada, aby sa podporil obchod juh - juh so zreteľom na možnosti rozvoja, ktoré takýto obchod ponúka rozvojovým krajinám tým, že sa zváži odstránenie prekážok obchodu medzi nimi, ustanoví sa osobitné a rozlišujúce zaobchádzanie, ktoré umožní posilnenie dodávacej schopnosti najmenej rozvinutých krajín, a povzbudí sa voľný prístup najmenej rozvinutých krajín na trhy rozvíjajúcich sa krajín;

12. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila nepriaznivé účinky vzhľadom na preferenčné rozpätia RAD na dohodu z Cotonou a všeobecný systém preferencií (VSP), aby vypracovala osobitnú správu, ktorá preskúma vplyv rokovaní z Dohy na dohodu z Cotonou a VSP a zvážila opatrenia, ktoré by sa mali prijať na zaručenie účinnosti preferencií, ktoré EÚ poskytlo rozvojovým krajinám a najmä tým najchudobnejším;

13. víta dohodu v otázkach poľnohospodárstva a naliehavo žiada členov WTO, aby venovali rovnakú pozornosť trom pilierom (vývozné dotácie, vnútroštátna pomoc a prístup na trhy) a aby sa v júli 2005 dohodli na tom, že prijmú záväzok zabezpečiť podrobný spôsob rokovaní na nadchádzajúcej ministerskej konferencii v Hongkongu;

14. žiada, aby tieto opatrenia, ktoré sa týkajú vývozných dotácií, vnútroštátnej pomoci a prístupu na trhy, uplatňovali okamžite a súčasne všetkými členmi WTO z rozvojových krajín, aby sa tak zabránilo jednostranným ústupkom zo strany EÚ, pričom sa na rozvojové krajiny uplatní osobitné a rozlišujúce zaobchádzanie;

15. podporuje rovnomerné postupné ukončenie vývozných dotácií, s úplnou súbežnosťou ou všetkých foriem vývoznej konkurencie, všetkými priemyselnými obchodnými partnermi;

16. vyzýva Komisiu, aby pokračoval v plánovanej reforme SPP a víta v súvislosti s vnútornou podporou skutočnosť, že táto dohoda neoslabuje ani európsky model poľnohospodárstva, ani dohodu z Luxemburgu o reforme SPP; zdôrazňuje potrebu definovať spoločné opatrenia nachádzajúce sa v tzv. zelenom balíku vrátane oddelenej pomoci, umožňujúcim podporiť viacfunkčnú povahu poľnohospodárstva a podporiť tak vidiecky spôsob života, ako aj pracovné miesta na vidieku ;

17. žiada, aby sa s oh¾adom na prístup na trhy podporila spravodlivá a objektívna rovnováha medzi požiadavkami rozvojových krajín a stabilitou a životaschopnosou trhov Spoloèenstva; žiada v tejto súvislosti, aby sa náležite a presne vymedzil pojem citlivého výrobku a aby bolo možné zachovať záväzky týkajúce sa ciel buď vo forme hodnotových, alebo vo forme špecifických ciel;

18. Zdôrazňuje vysokú úroveň prístupu na trh EÚ v prípade poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín a vyzýva ostatných rozvinutých partnerov a vznikajúce krajiny, aby pokračovali v otváraní svojich trhov pre najmenej rozvinuté krajiny;

19. Vyzýva na rokovania o zemepisných faktoch, ktoré sú kľúčovým prvkom pre orientáciu smerom ku kvalite poľnohospodárskej výroby a náležite ju využiť, aby sa plne zohľadnila v rozhovoroch o prístupe na trh s poľnohospodárskymi výrobkami;

20. víta rozhodnutie vytvori komplexný, pohotový a osobitný prístup, nezávislý od ostatných sektorových iniciatív, k otázke bavlny, ako aj zriadenie osobitného podvýboru k tejto otázke; tieto opatrenia by mali plati do konkrétneho termínu a mali by sa doplni programami na podporu štrukturálnej reformy pre farmárov a priemysel v postihnutých regiónoch EÚ a Svetová banka a Medzinárodný menový fond, rozvojový program OSN a iné medzinárodné organizácie by mali prija opatrenia rozvojovej podpory pre rozvojové krajiny,

21. vyzýva Komisiu, aby urýchlila rokovania o NAMA a definovala primeraný vzorec na odstránenie alebo zníženie vysokých sadzieb, maximálnych sadzieb a zvyšovania sadzieb a aby tiež preskúmala možnosť čiastočnej reciprocity zo strany rozvojových krajín a aby náležite zohľadnila pružnosť, ktorú vyžadujú, a uplatnila pri nich, ako aj pri najmenej rozvinutých krajinách zásadu osobitného a rozlišujúceho prístupu; zdôrazňuje ďalej, že dôležité obchodné a rozvojové výhody budú zabezpečené otvorením trhu juh - juh, najmä na strane vyspelejších rozvojových ekonomík; rovnako poukazuje aj na potrebu, aby všetci obchodní partneri odstránili netarifné prekážky, ak je to odôvodnené;

22. odsudzuje skutočnosť, že sa nestanovil žiaden osobitný rámec pre služby, hoci víta prijaté odporúčania a nalieha na všetkých členov, aby predložili prehodnotené ponuky vysokej kvality do určenej lehoty v máji 2005, s osobitným ohľadom na tie sektory a formy poskytovania služieb, ktoré sú v záujme vývozu rozvojových krajín (ako je stanovené v prílohe C k dohode); žiada, aby sa k liberalizácii verejných služieb pristupovalo obozretne, najmä k tým službám, ktoré sa týkajú základných potrieb obyvateľstva, pretože je nevhodné požadovať od rozvojových krajín liberalizáciu týchto služieb spôsobom, ktorý bude viesť k ich likvidácii;

23. konštatuje, že poľnohospodárstvo je skutočne najdôležitejšia kapitola v rámci týchto rokovaní, ale poukazuje na to, že musí byť hnacou silou a že pokrok v tejto oblasti sa musí využiť ako páka a ako výhoda pri rokovaniach, aby sa pokročilo v iných oblastiach, najmä týkajúcich sa obchodu so službami a lepšieho prístupu k priemyselnému tovaru pre všetkých členov WTO na základe efektívneho znižovania dovozných ciel a iných obchodných bariér;

24. víta dosiahnutú dohodu o začatí rokovaní týkajúcich sa uľahčenia obchodu, ktorá zlepší vývoznú schopnosť rozvojových krajín, a odstránenie ostatných singapurských otázok z rokovaní vníma ako pozitívne gesto EÚ voči rozvojovým krajinám, ale zároveň zdôrazňuje možnosť rokovať o týchto otázkach v mnohostrannom rámci v záujme rozvinutých ako aj rozvojových krajín; žiada, aby sa rešpektovali zásady dohodnuté v prílohe D, najmä vzhľadom na osobitný a rozlišujúci prístup a pomoc rozvojovým krajinám po náležitom zohľadnení prechodných období na uplatňovanie záväzkov a zlučiteľnosti s administratívnymi a inštitucionálnymi možnosťami týchto krajín;

25. žiada pragmatický, nepretržitý pokrok v oblastiach, na ktoré sa dohoda nevzťahuje, akými sú protidumpingové opatrenia a dotácie, TRIP a najmä environmentálny rozmer medzinárodného obchodu a zemepisné fakty, vrátane otázok týkajúcich sa rozšírenia ich ochrany na iné výrobky ako víno a liehoviny, v súlade s mandátom z Dohy;

26. zdôrazňuje, že pri súčasných rokovaniach WTO sa musí venovať zvýšená pozornosť ochrane a dodržiavaniu práv duševného vlastníctva, okrem iného v súvislosti s TRIP; vyslovuje ľútosť, že mnohé krajiny WTO sú stále ľahostajné k boju proti falošnému a pirátskemu tovaru;

27. Vyzýva všetky strany aby sa čo najintenzívnejšie usilovali o dosiahnutie dohody v súvislosti s vymenovaním nového generálneho riaditeľa WTO, ktoré je plánované do mája 2005, aby tak proces menovania nebránil pokroku rokovaní v Dohe;

28. zdôrazňuje potrebu ďalekosiahlej reformy WTO a považuje Sutherlandovu správu za prvý krok v prípravnej práci na vytvorenie účinnejšej, otvorenejšej, demokratickejšej a transparentnejšej organizácie a na dosiahnutie intenzívnejšej politickej účasti na rokovaniach;

29. vyzýva na ďalšie inštitucionálne reformy na účely zdokonaľovania úlohy inštitúcií WTO a zlepšenia rozhodovacieho procesu, mechanizmu urovnávania obchodných sporov a dialógu s občianskou spoločnosťou; uznáva, že WTO musí poskytovať zodpovedajúce informácie a vysvetlenia občianskej spoločnosti o svojich zásadách a opatreniach, aby zabránila značne nesprávnemu chápaniu a vysvetľovaniu procesu globalizácie a úlohy, ktorú zohráva WTO; preto víta Sutherlandovu správu, ktorá v mnohom bráni tejto kritike a nepochopeniu;

30. opätovne vyjadruje potrebu vytvoriť užšie vzťahy medzi WTO a ostatnými medzinárodnými organizáciami ako základný stupeň v procese dosahovania odlišného, trvalo udržateľnejšieho typu globalizácie, ktorý bude slúžiť v prospech spoločných cieľov a v záujme dosiahnutia plne zosúladených kritérií so zreteľom na problémy rozvoja, uvedenú v miléniovej deklarácii ; je presvedčený, že v tejto súvislosti by mali všetci členovia nevyhnutne dodržiavať pravidlá Medzinárodnej organizácie práce;

31. je presvedčený, že úzka spolupráca medzi EÚ a USA je nevyhnutná pre úspech súčasných rokovaní, ako aj pre účinnú činnosť mnohostranného obchodného systému, a že Kongres USA by mal rozšíriť svoj rokovací mandát a podporiť obnovenie členstva USA vo WTO; trvá však na tom, aby zapojenie všetkých členských štátov, najmä skupín G-20 a G-90, do rozhodovacieho procesu malo naďalej prvoradú dôležitosť;

32. plne podporuje inštitucionalizáciu parlamentov v rámci WTO na účely posilnenia demokratickej legitímnosti a transparentnosti pri rokovaniach WTO, keďže poslanci môžu predstavovať dôležité spojenie s občanmi, najmä ako zdroj informácií a odpoveď na ich záujmy;

33. je presvedčený, že je potrebné, aby všetky európske inštitúcie úzko spolupracovali v záujme dosiahnutia uspokojivých výsledkov a preto vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej presne informovali Európsky parlament, aj počas rokovaní v Dohe a počas ministerskej konferencie v Hongkongu, zapájali ho do nadchádzajúcich diskusií a umožňovali jeho prístup k dokumentom tzv. výboru 133;

34. poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, generálnemu riaditeľovi WTO a predsedovi Medziparlamentnej únie.

(1)

Ú. v. EÚ C 77 E, 26. 3. 2004, s. 265.

(2)

Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 670.

(3)

Ú. v. ES C 177 E, 25.07.02, s. 290.

(4)

Ú. v. ES C 189, 7. 7. 2000, s. 213.

(5)

Ú. v. ES C 296, 18. 10. 2000, s. 121.

(6)

6 Ú. v. ES C 343, 5. 12. 2001, s. 96.

(7)

7 Prijaté texty, P6_TA-PROV(2005)0066.

(8)

Ú. v. ES E 112, 9.5.2002, s. 326.


EXPLANATORY STATEMENT

Proverbs and songs (XXIX) [Fragment]

"Wayfarer, your footsteps

are the way, nothing else is;

Wayfarer, there is no way,

the way is made by walking."

Antonio Machado, Campos de Castilla (1912-1917)

The words of the great Spanish poet perfectly describe the progress of the ‘Doha Development Programme’. With the experiences of Cancún and Geneva behind us, we stand at the crossroads. 2005 will be crucial to whether the process is to go ahead or - should there be a fresh setback in Hong Kong - both the success of the Round and the very existence of the multilateral trade system will find themselves in jeopardy.

The decision adopted by the WTO General Council last July, over and above establishing a roadmap for the negotiations currently in hand, has the added value of establishing the path to preparing a ministerial meeting. In order to reach agreements within the WTO, the agreement of its 148 members is required, and the majority of them are developing countries.

The drafting of this own-initiative report was announced at the part-session of 28 October 2004, almost two months after the Agreement reached in Geneva. So as to ensure that the report was not already out of date before it appeared, the rapporteur has decided, in accordance with the deadlines laid down by the decision of the Council Conference of Presidents of 12 December 2002 (Article 1.2) to cover the progress of the negotiations since the July Agreement, and thus send out at a timely message of political support from the European Parliament.

What this report seeks to offer is on the one hand, an overview of the key elements that allowed the Agreement to be reached, and on the other, an assessment of the negotiations which have followed, with a particular view to the forthcoming Hong Kong Ministerial Conference. Given that ‘the way is made by walking’ those key elements are highlighted which we have every right to expect will lead to the final success of the Round and the achievement of free and fair trade for all.

1.      From Doha to Geneva via Cancún...

International trade’s capacity for contributing to development, economic growth and employment has been clearly demonstrated throughout the last half century. In this sense, the Doha Development Round was borne of the desire to conclude a far-reaching programme of reforming and liberalising international trade policy, particularly, in favour of the developing countries.

However, since the beginning, the Doha Development Programme (DDP) has been battered by storms. Undoubtedly, the most significant was the fact that the Cancún Ministerial Conference ended with no agreement whatever with regard to the content, which endangered the credibility of the DDP and the multilateral trade system itself (between January and August 2004, 21 new bilateral or regional agreements were signed and there are another 60 under negotiation, with a total of 206 agreements signed).

After Cancún, it was very obvious that the process which had started in Doha needed to be revived, and that above all, the WTO members had to make mutual concessions and abandon their entrenched positions. Given that a fresh setback could be fatal, Cancún ought to be a vaccination against any further failure.

The Agreement reached in Geneva got the negotiations back on track and sets out the path to be followed, by seeking to achieve better integration of the developing countries into the global economy. The latter are now much more actively involved in the negotiations and as a result, have a greater influence over decision-making.

From the global perspective, there is no question that international trade needs to be refocused so as to make it fairer in both social and economic terms. The legitimacy and credibility of the WTO both unquestionably depend on the extent to which all its members and civil society are able to feel that they are reaping the profits which flow from international trade. The issue is whether we wish to uphold the multilateral trade system, by linking the Development Round with the objectives of the Millennium Declaration, or whether on the contrary, we want to go back to a world of regional or bilateral agreements which embody no concern whatever for the development of the developing countries.

2.      Key elements in reaching the Geneva Agreement

Geneva opened the way to preparing for negotiations which will both allow agreements to be reached and involve all those who are party to the process. The fundamental features are:

- the technical preparatory work for the July meeting in Geneva;

- the decision to concentrate on negotiations on a reduced number of key issues;

- the political push provided both by the USA with the ‘Zoellick letter’(1) and especially by the EU, in the shape of the letter from Commissioners Lamy and Fischler advocating a ‘Round for Free’ for the developing countries;(2)

- the new configuration of the world trade system arising from the springing up of different Groups, whether on the basis of shared interests or in defence of specific products.(3)

To these factors, particularly after the failure of Cancún, could be added the fear that the international trade system could drift into the doldrums of bilateralism and regionalism.

Despite the specific weight of the FIPs (EU, USA, Australia, Brazil and India) in the agriculture negotiations, the developing countries, thanks to their Groups, have been involved to a greater extent in decision-making (above all the G20 countries whose self-affirmation approach took definitive shape under the now well-established slogan ‘Trade Not Aid’). Furthermore, this means that there is a prospect that a reconfigured multilateral trade system will emerge.

3.      Assessing the Geneva Agreement

The Agreement adopted lays down the framework for launching the final, decisive phase of the DDP negotiations, focussing on five of the basic issues of the Round: (a) Agriculture, (b) Market access for non-agricultural products (MANAP), (c) Development, (d) Services and (e) Singapore Issues.

(a)  Agriculture

This chapter is the real driving force behind the negotiations and three specific pillars are tackled: reducing domestic aid which causes distortion of trade, WTO discipline for all forms of export subsidies, and increased market access:

- With regard to domestic aids which distort trade, these are to be globally subject to substantial reductions (by 20% in the first year of implementation). Everything indicates that the EU will be able to cope comfortably with these reductions, particularly following the reform of the CAP. For its part, the USA is apparently going to have greater difficulties in amending its current Farm Bill.

- With regard to export subsidies, both the red box subsidies used by the EU, and the distorting practices of export subsidies both for food aid (USA) and for state trading companies (Canada, Australia, New Zealand, etc.) are to be eliminated. However, the reciprocity of all the measures, and above all the date on which they are to be adopted, have yet to be specified.

- Finally, with regard to market access, there are also to be substantial improvements made by all members, with the exception of the least-developed countries, and with special and differential treatment guaranteed for the other developing countries. Furthermore, all members will be at liberty to display flexibility with regard to reduced liberalisation of their sensitive products, a special feature which means that the principle of Community preferences can be upheld.

The cotton negotiations are, finally, and despite the opposition of the developing countries, to be included in the agriculture negotiations. The framework adopted merely lays down that this issue will be dealt with in a far-reaching, rapid and specific manner, granting it appropriate priority, independently of other sectoral initiatives, with the setting up of a specific subcommittee which will meet regularly. Success here will depend on the commitment of the EU and above all the USA. In any case, the trade measures need to be complemented by structural reform programmes for the sector in the EU regions affected, and development support measures for the developing countries on the part of the World Bank, the IMF, the UNDP and other international organisations.

Following the Geneva Agreement, a global programme of work on the agriculture issue has been prepared; it includes many technical aspects deemed appropriate by the EU. However, despite the negotiating paths opened up, little progress has been made.

The EU’s image in this sector, following the CAP reform, has greatly improved. The abolition of export subsidies has been accepted in exchange for reciprocity on the part of the other members in the way they deal with their own export-distorting mechanisms, and their approach to domestic aids and improved market access, with very positive treatment granted to sensitive products, which will allow the EU to protect its market organisations. The framework adopted merely holds over for future negotiation most of the difficult decisions required for establishing detailed arrangements, without specific deadlines being set. Here, it is essential to give specific shape to the stated wish of the 25 Trade Ministers attending the Davos meeting of 29 January 2005, that a draft of detailed agriculture and NAMA negotiating arrangements be available by July 2005, given their importance to the economic development of most WTO members. No less necessary is a specific definition of the concept of ‘sensitive product’ and the setting up of a special mechanism to protect and designate special products from the developing countries.

Furthermore, various developing countries are concerned by the possible box shift of domestic aids to blue and green boxes. This means that the elements to be included in the content of these boxes needs defining; rigorous respect for what is set out in Annex A of the Agreement is equally called for.

Also necessary, although not included in the July agreement, is the holding of an in-depth discussion of the issue of geographical indications, analysing what kinds of flexibility could be applied to it, and its possible extension to products other than wines and liquors. The EU needs to find new allies in this area.

(b) Market access for non-agricultural products

Here, the Geneva Agreement merely instructs the Negotiating Group to continue its discussions on defining the negotiating formula, the treatment of unconsolidated tariffs, appropriate provisions on flexibility for the developing countries, participation in the sectorial tariff component for defining the cover of products, and preferences; and, on the other hand, urges the developed countries and other members which so decide to grant duty and quota-free access to their markets for non-agricultural products from least-developed countries.

At the very end of February, the delegations accepted the proposal by the Chairman of the NAMA Negotiating Group, the Icelander Stefan Johannesson, that the holding of future discussions would use the agriculture negotiation format, i.e. separate meetings would be called to discuss specific issues like the tariff reduction formula or the negative effects on developing countries of preference erosion.

The members are divided into two groups: those (mainly G20) who want to produce a general reduced-tariff formula before tackling sectorial issues, and the others, headed by the USA and Canada, who would prefer to take a sectorial approach to liberalisation. Many developing countries fear that the sectorial approach will leave them with higher tariffs in sectors important to them, since it is not clear how the sectors will be chosen. The developing countries remain doubtful with regard to the way in which the GSP is developing, with the countries which enjoy these preferences refusing to go ahead with the work on the formula and the sectors, with a view to focusing on special and differential treatment.

The ACP countries argue that customs preferences are indispensable to their economies, while some Latin-American countries have described them as discriminatory. The ACP countries have undertaken to put forward proposals at the next meeting of the Negotiating Group, with a view to finding a solution to the erosion of preferential market access which would result from the global reduction of tariffs under the NAMA negotiations.

The EU’s needs in this area, for their part, require a global approach in order to respond properly to its extremely diversified industrial sector.

Negotiations in NAMA, in particular, need to be stepped up, to produce a definition of the adequate tariff reduction formula, while taking due account of the flexibility essential to the developing countries, including by means of reduction commitments which do not involve reciprocity, as provided for in Annex B of the Agreement.

(c) Development

Here, two basic features need to be highlighted: special differentiated treatment (SDT) and technical assistance. With regard to the former, it was recommended that all the proposals still outstanding be considered by July 2004 at the latest, and that all the other work on development still outstanding be tackled; and with regard to technical assistance, all that is said is that it should be stepped up, as should capacity-building.

The text reflects the shaky agreement reached between the G20 and the G90. The G20 opposed the consolidation of least-developed country preferential access to developed country markets. With regard to access to the agricultural and industrial market, there is a call for integration with the multilateral trade system of all the small, vulnerable economies, thus preventing the emergence of a sub-category of members. While the concerns of the least-developed countries have been taken into account, by exempting them from binding commitments, it would appear to be necessary with the industrialised and emerging countries to make commitments with regard to market access for least-developed country products, equivalent to the commitments adopted by the EU in 2001 under its ‘Everything But Arms’ initiative.

Following the July Agreement, no substantive result whatever has been achieved with regard to special and differential treatment. There is also a division between those countries which was to focus on the 88 proposals on revisions within specific WTO agreements, and those which wish in the first instance to tackle the horizontal issues which include the principles and objectives of special and differential treatment and differences between developing countries. At the meeting of the Extraordinary sitting of the trade and development committee held on 8 February, the members decided to continue with negotiations on the special and differential treatment proposals of specific agreements, using the approach proposed by the chair of the Extraordinary Sitting, the South African Faizel Ismail, as ‘a point of reference’.

Progress on special and differential treatment is particularly relevant, given its importance when it comes to guaranteeing that the developing countries will have the time they need to prepare their respective economies for integration into the world economy. Likewise, increased export capacity will contribute positively to their development.

On the other hand, there are patent reservations on the part of the developing countries with regard to the way in which the GSP is going. Here, we should stress that their interests would be better looked after within the Doha framework rather than outwith it.

We would likewise highlight the need to boost south-south trade (which, although annual growth is already high, has plenty of room for expansion) by eliminating trade barriers between the developing countries and also by granting the least-developed countries free access to emergent country markets, given the greater trading opportunities which this offers vis-à-vis the more competitive and less easy to access markets of the industrialised countries.

It is also necessary, as the Millennium Declaration recognises, to ensure that closer relations are established between the WTO and other international organisations, as an essential stage in developing a new, more sustainable type of globalisation which will work in the service of common goals and with a view to achieving fully coordinated criteria with regard to the problems of enlargement. One example would be the need for any WTO member wishing to benefit from the advantages of the multilateral trade system to respect the rules of the ILO.

Success in this area will be the product of responsibility shared by all, depending both on the type of trade measures adopted in agriculture, NAMA and services, and the advances made and technical assistance and the domestic reforms undertaken by the developing countries.

(d) Services

Here, no specific framework has been established. The Agreement reaffirms the commitment to go forward on the basis of the Council on Trade in Services’ recommendations, and sets May 2005 as the deadline for submitting revised offers.

Here, the significant importance of quality services should be stressed with regard to the development of international trade, particularly transport, telecommunications and financial services. However, in the negotiations which have taken place since the July Agreement no substantive progress has been made here either. The outlook is not encouraging (only 48 of the 148 members have submitted preliminary offers). Despite this apparent lack of interest and services, the ‘QUAD’ (EU, USA, Canada and Japan) and some other members such as India, Chile and Mexico, are redoubling their efforts to put this chapter of the negotiations on an equal footing with agriculture and MANAP. The Commission, for its part, has stated that the offer to be prepared by the EU will be broad and far-reaching, and that it hopes that the WTO members will respond in kind. The Commission has already submitted requests to 103 WTO countries that they improve access to their respective services markets.

Finally, it should be pointed out that the liberalisation of services necessarily needs to be carried out with care and flexibility, so as not to dismantle public services, particularly those which supply people’s basic needs, since it is inappropriate to demand of the developing countries that they liberalise services in a way which will lead to their dismantling.

(e) Singapore Issues

The only issue dealt with in the Agreement is facilitating trade, and the Agreement goes no further than agreeing to start negotiations on this issue so as to expedite customs duties and getting goods into circulation.

So a start has been made on negotiating one issue, leaving out the other three issues (investment, competition and transparency in public procurement), given the enormous reluctance of many developing countries, and despite the fact the EU has always fought for these issues to be negotiated. The EU’s gesture in renouncing its ambitions has been welcomed by the developing countries which, however, fear that these issues will reappear in future negotiations of economic partnership agreements (EPA).

Following the Geneva Agreement, despite the efforts made during the discussions to secure cooperation, no tangible developments have taken place. The Union’s challenge is to make the developing countries understand that more expeditious, transparent and modern administrative system will increase their export capacity.

4. Prospects for Hong Kong

The road is not ready made: it is the act of walking that creates it. In Geneva it was decided that the next WTO Ministerial Conference be held in Hong Kong in December 2005. It is important that negotiators are not distracted from the task in hand, either by the appointment of a new WTO Director-General (which should have happened by the end of May 2005 deadline) or by the Sutherland Report on the future of the WTO (discussion whereof should be postponed until 2006). Nor should there be any fears about the extension or otherwise of the US Congress’s mandate (‘Fast Track’), nor the USA’s renewal or otherwise of its WTO membership. The USA has stated that it is fully committed to making the Round a success.

As Geneva showed, technical work before the meeting took place was crucial to securing agreement. Using the framework agreed on as a basis, we now need to achieve specific, detailed commitments including dates and deadlines, by means of efficient, transparent negotiations in which the developing countries feel themselves both included, and involved in the negotiations. For that reason, specific modalities for agriculture and NAMA need to be brought to the July meeting, so that what has been achieved so far is not thrown away. In order for the developing countries to be able to assimilate the proposals, they need to be given adequate time to prepare for the negotiations.

Furthermore, the 29 January meeting in Davos marked the initial political push the negotiations need at this stage. It was agreed to hold a mini-ministerial meeting in Kenya at the beginning of March, and possibly a second one in China in July, and likewise that a state of play report be drafted for the end of July(4).

These meetings, and the report to be drafted, need to give civil society a realistic perspective on the way negotiations are developing, so as not to arouse false expectations.. The success of negotiations depends to a great extent on interaction between the Geneva negotiators and politicians in their respective countries; nor should we overlook the important role of the chairmen of the various Negotiating Groups.

5. Conclusions

The Agreement reached in July by all the members of the WTO is of indisputable political significance, since it allows the negotiations to get back on track, taking due account of the need to integrate the developing countries into the global economy. Despite the difficulties posed by the need to achieve consensus, the multilateral trade system remains in place as a valid way of encouraging worldwide economic development.

The final decision noted in the Agreement provides a good negotiating framework for the EU’s interests both offensive and defensive, although no relevant progress has yet been made with regard to the technical aspects. The EU, on the initiative of the Commission, could give the decisive political push needed to get the negotiations moving.

The EU’s needs mean that an agreement which covers all the areas of negotiation needs to be adopted. We share the Commission’s concern with regard to the need to find a balance between the various issues contained in the Agreement as soon as possible. While agriculture is the indisputable driving force behind the negotiations, we need to make equally far-reaching progress in all the other issues, placing Development at the forefront.

The Commission should likewise not overlook the issues which were, at the end of the day, left out of the July Agreement, but remain on the Doha Round’s work programme: anti-dumping, geographical indications and the relationship between trade and the environment. Problems concerning malnutrition and hunger ought to be more prominent in the negotiations, bearing in mind the FAO’s proposal to build an International Alliance against hunger which, in keeping with the Millennium Declaration, will halve poverty and hunger worldwide by 2015.

The WTO Parliamentary Conference of 25 and 26 November 2004 in Brussels acknowledged this, highlighting the existing consensus with regard to promoting free and fair trade to the benefit of all nations, strengthening sustainable development and reducing poverty. While acknowledging the work done by many NGOs in an area which, since Seattle, has become a matter of real social concern, we need to stress the role which democratic Parliaments should be playing in giving voice to popular feeling in international fora such as the WTO.

We likewise need close collaboration on the part of all European institutions. The Council and Commission must continue to keep Parliament punctually informed, involve it in their debate, and continue to give it access to Committee 133 documents.

Finally, a new calendar of work needs to be established, setting a date for concluding the Round, which Doha laid down as January 2005. The absence of a deadline is not a positive factor; it reflects both nostalgia for what is being left behind and also fears of what we will find when we get to where we are going.

(1)

USTR, Letter from US Trade Representative Robert Zoellick on the DDA, 11 January 2004.

(2)

COM, Letter from Commissioners Pascal Lamy and Franz Fischler o the DDA, 9 May 2004.

(3)

The G20, the G90, the G33 or the Cairns Group, for example.

(4)

There will also be other meetings: USA Senior Civil Servants on 12 February 2005, G20 in New Delhi and ACP in Kenya (both in mid-March), G33 in mid-April and Indonesia, the African Union in May, the OECD annual Ministerial Meeting in Paris in May, and APEC in China in June.


STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (22.3.2005)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

o hodnotení rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

(2004/2138(INI))

Navrhovateľ: Nirj Deva

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj žiada Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že dohoda, ktorá sa dosiahla v generálnej rade Svetovej obchodnej organizácie 1. augusta 2004 predstavuje krok vpred v kole rokovaní z Dohy, v ktorých so zreteľom na nadchádzajúcu ministerskú konferenciu v Hongkongu musí rozvojová kapitola zaujať prvé miesto v rozprave, aby sa dosiahol vyrovnaný pokrok v jednotlivých rokovacích kapitolách;

2.  víta rámcovú dohodu generálnej rady WTO z 1. augusta 2004 ako ďalší krok v prebiehajúcich rokovaniach, odsudzuje však nedostatočný dialóg s občianskou spoločnosťou a dokonca s mnohými vyjednávačmi krajín;

3.  žiada Komisiu, aby do rokovaní o poľnohospodárskych otázkach zaradila tzv. rozvojový balík pre najmenej rozvinuté krajiny, aby sa tieto krajiny mohli vysporiadať s otázkami bezpečnosti potravín a vidieckej zamestnanosti, ktoré sú základným problémom pri odstraňovaní chudoby;

4.  odsudzuje skutočnosť, že chýba jasný časový plán reformy, keďže sa v texte neuvádza žiaden konečný dátum. Znamená to napríklad, že poskytovanie domácich dotácií, ktoré narúšajú obchodné podmienky v rozvojových krajinách (tzv. dotácie modrého balíka) ostane zachované niekoľko rokov, a žiada, aby sa po uplynutí 12 mesiacov po skončení rokovaní v Dohe odstránilo poskytovanie vývozných dotácií;

5.  zastáva názor, že od chudobných krajín by sa nemalo požadovať poskytovanie väčšieho prístupu na poľnohospodárske trhy, kým sa táto reforma nedokončí a nedôjde k skončeniu vývozu výrobkov z rozvojových krajín, ktorých ceny nedosahujú výšku výrobných nákladov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dohoda sa dostatočne nezaoberá záujmami najchudobnejších krajín (krajiny G90), ktoré nenapredujú v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení v dodávkach, čo im bráni využívať príležitosti na vývoz a sú preto viac ohrozené v dôsledku strát zo zvýšenej konkurencie na ich vnútorných trhoch, pretože z väčšiny výhod z menej narušených poľnohospodárskych trhov získavajú stredné alebo veľké rozvojové krajiny (krajiny G20);

7.  požaduje, aby pravidlá WTO zohľadnili rozličné štádiá vývoja chudobných a rozvojových krajín a zdôrazňuje, že ak majú krajiny G90 vrátane veľkej väčšiny krajín subsaharskej Afriky uspieť vo svetovom obchode, vyžadujú si nový prístup, ktorý bude zahŕňať väčší príliv pomoci, zmenu obchodných podmienok a systém, ktorý umožní ich začlenenie do svetového trhu na základe výhodnejších podmienok vrátane využívania obchodných politík, ktoré sú súčasťou ich národných stratégií v oblasti boja proti chudobe a „naštartovanie“ ich hospodárstiev;

8.  vyjadruje nespokojnosť s tým, že dohoda nevyžaduje viac v otázke vykonávania a preskúmania osobitného a rozdielneho prístupu (S&D) k rozvojovým krajinám; požaduje, aby sa Európske spoločenstvo a ďalšie hospodársky rozvinuté členské krajiny WTO viac usilovali o podstatné zlepšenie skutočnej hospodárskej hodnoty skúmaných článkov;

9.  vyjadruje nespokojnosť s tým, že dohoda neuvádza možný vplyv liberalizácie obchodu na životné prostredie a sociálnu oblasť, najmä v súvislosti s prístupom na nepoľnohospodársky trh (NAMA), kde môžu rokovania spôsobiť ďalší úbytok priemyslu v chudobných krajinách, najmä v afrických krajinách, ktoré sú preto nútené podstatne viac sa spoliehať na neudržateľný a škodlivý vývoz prírodných zdrojov;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť budovanie kapacít pre najchudobnejšie krajiny prostredníctvom technickej pomoci, aby sa posilnila ich obchodná a vývozná schopnosť a rozšírila ich výrobná základňa;

11.  poznamenáva, že dohoda odporúča ďalšie otváranie odvetvia služieb, ale nezohľadňuje potrebu prístupu najmenej rozvinutých krajín na trhy rozvinutých krajín, ktorý neobmedzujú ani clá ani kvóty;

12.  zdôrazňuje, že uplatňovanie osobitného a rozdielneho prístupu k rozvojovým krajinám by malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť dohôd WTO; príslušné ustanovenia by mali byť jednoznačné a zamerané na podporu rozvoja na základe obchodu prostredníctvom náležitej technickej a finančnej pomoci;

13.  upozorňuje na to, že rokovania o otváraní odvetví služieb by nemali ohroziť možnosť krajín regulovať základné služby pri plnení sociálnych a rozvojových cieľov a mali by z dohody vyňať základné služby ako sú vzdelanie, zásobovanie vodou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a energetika;

14.  zdôrazňuje, že ak má Rozvojová agenda z Dohy začať prispievať k rozvoju, musí sa považovať za súčasť dlhodobého reformného procesu WTO, a napriek tomu, že dohoda predstavuje váhavý krok k lepšiemu zabezpečeniu rovnakých podmienok činnosti, obsahuje veľmi málo ustanovení, ktoré sa zaoberajú jedinečnými potrebami rozvojových krajín a prekážkami, ktorým tieto krajiny čelia;

15.  poukazuje na to, že úspešné skončenie kola rokovaní z Dohy musí prispieť k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov tým, že sa na celom svete podporí hospodársky rast;

16.  znovu opakuje, že chudobu nie je možné zmierniť len poskytovaním pomoci; požaduje preto uskutočniť tieto opatrenia, ktoré môžu spolu s opatreniami v oblasti obchodných politík prispieť k skutočnému zníženiu chudoby v rozvojových krajinách:

 zakladať a rozvíjať malé podniky s prístupom na svetové a miestne trhy na základe výhodnejších podmienok; poskytovať pracovný kapitál na základe výhodnejších podmienok; poskytovať poradenstvo v marketingovej činnosti, zaisťovaní zdrojov, riadení podnikov a zabezpečovať ekologické povedomie;

 vysporiadať sa s problémami chronických prejavov zlého zdravotného stavu a krátkej dĺžky života a začať pritom lacnými a jednoduchými zásahmi s vysokým možným účinkom, ktoré sa môžu okamžite vykonať, akými sú siete proti moskytom, mydlá, poradenstvo o základnej hygiene, prezervatívy a vakcíny; tieto zásahy je potrebné začleniť do dlhodobého rámca politiky;

 zabezpečiť, aby všetky deti získali základné vzdelanie a venovať pritom osobitnú pozornosť dievčatám, ktoré neprimerane trpia nedostatkom prístupu k vzdelaniu;

 obmedziť a napokon odstrániť detskú prácu;

 organizovať obyvateľstvo tak, aby sa do hospodárskej činnosti zapojilo viac ľudí, čím by pribúdanie obyvateľstva prestalo byť hrozbou;

 podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov a jej programy zamestnanosti, zdravia a vzdelávania;

 uprednostniť spoluprácu juh-juh pri poskytovaní poradenstva, tovarov a služieb;

 znížiť spoločenské rozpory dôsledným presadzovaním toho, že právny štát platí pre každého;



POSTUP

Názov

Hodnotenie rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

Referenčné čísla

2004/2138(INI)

Gestorský výbor

INTA

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum pridelenia

DEVE
28.10.2004

Rozšírená spolupráca

nie

Navrhovateľ
  dátum menovania

Nirj Deva
6.10.2004

Prerokovanie vo výbore

15.3.2005

 

 

 

 

Dátum prijatia návrhov

17.3.2005

Výsledok záverečného hlasovania

za:

proti:

zdržal(i) sa:

25

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Nirj Deva, Michael Gahler, Jana Hyb?škov?, Filip Andrzej Kaczmarek, Maria Martens, Miguel Angel Mart?nez Mart?nez, Luisa Morgantini, Józef Pinior, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Jürgen Schröder, Anna Záborská, Jan Zahradil og Mauro Zani.

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Bowis, Milan Gaľa, Ana Maria Gomes, Linda McAvan, Manolis Mavrommatis, Anne Van Lancker og Gabriele Zimmer.

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender a Carl Schlyter.


STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (16.3.2005)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

o hodnotení rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

(2004/2138(INI))

Navrhovateľ: Joseph Daul

JUSTIFICATION

In spite of the failure of the Cancún Ministerial Conference, negotiations concerning the Doha Development Agenda have continued and the member countries of the World Trade Organisation have shown their determination to complete the work programme with the adoption by the General Council of a series of decisions on 2 August 2004 covering all areas of negotiation.

With regard to agriculture, the WTO members have decided on a framework for establishing modalities.

However, this agreement is only one stage in the process launched at the Fourth Ministerial Conference in Doha.

The European Union must now ensure that it participates fully in the new stages, namely in establishing the modalities of negotiations with a view to reaching a possible agreement on them at the Hong Kong Ministerial Conference in December 2005, in accordance with the mandate given by the Council and approved by the European Parliament.

The European Union played a fundamental role in reaching the August 2004 agreement thanks to the efforts of Community producers in applying a series of common agricultural policy reforms. In order that the Doha Round should not present them with further constraints, it is essential that the principles of the CAP reform are taken into account in the forthcoming negotiations.

The implementation of new commitments will also need to be sufficiently flexible - in terms of both deadlines and modalities – so as not to destabilise the common organisation of markets.

At the same time, the Commission must act within the multilateral framework to make room for the concerns voiced by developing countries, especially the poorest countries and those with a fragile economy sensitive to the consequences of trade liberalisation.

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor prijal do návrhu uznesenia tieto návrhy:

Európsky parlament,

1.  vyjadruje spokojnosť s uzatvorením dohody 2. augusta 2004 medzi členskými krajinami Svetovej obchodnej organizácie a najmä svýznamným prínosom Európskej únie k tejto dohode, prostredníctvom reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorej pristúpila pred piatimi rokmi;

2.  zdôrazňuje, že táto dohoda je iba jednou etapou procesu, ktorý začal na štvrtej ministerskej konferencii v Dohe; že rokovania prinesú výsledky len ak sa budú konať v rámci jednotného a vyváženého záväzku; a preto je podstatné, aby rokovania, ktoré sa týkajú iných oblastí ako poľnohospodárstva, napredovali rovnakým tempom ako tie o poľnohospodárstve;

3.  so zadosťučinením poznamenáva, so zreteľom na vnútornú podporu, že táto dohoda nespochybňuje európsky poľnohospodársky model ani Luxemburskú dohodu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky; nalieha na potrebu stanoviť opatrenia v rámci tzv. zeleného balíka zahŕňajúce oddelenú pomoc; žiada Komisiu, aby požadovala od ostatných členských krajín WTO, aby sami pristúpili k vnútorným reformám;

4.  zdôrazňuje, že definovanie citlivých výrobkov je pre členské štáty Európskej únie obzvlášť dôležité z pohľadu rozvoja poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín a vývoja hospodárstva vidieka,

5.  podporuje angažovanosť členských štátov WTO úplne zrušiť všetky druhy exportných dotácií; vyžaduje, aby bol tento cieľ zahrnutý do rámca prísnych opatrení pre všetky politiky, ktoré narúšajú svetový trh - dotácie, finančné prostriedky na vývoz, štátne podniky, potravinová pomoc - a súbežné záväzky všetkých členských štátov WTO spolu s mechanizmami kontroly a postihov,

6.  zdôrazňuje dôležitosť rozhovorov týkajúcich sa prístupu na trh pre Európsku úniu, a teda potrebu zachovať princíp preferencie Spoločenstva najmä prostredníctvom spravodlivej a primeranej rovnováhy medzi požiadavkami rozvojových krajín v oblasti prístupu na trh a stabilitou a životaschopnosťou trhov Spoločenstva; v tejto veci žiada Komisiu, aby maximálne využila možnosti, ktoré sa naskytli definovaním citlivých výrobkov, pre ktoré budú záväzky v oblasti prístupu na trh menej obmedzujúce v záujme nezneistiť budúcnosť určitých organizácií trhu;

7.  žiada o zavedenie lepšej ochrany proti zneužívaniu systému preferencií, ktorý je veľny náchylný na zneužitie,

8.  pripomína, že regulácia medzinárodného obchodu je prvou podmienkou pre existenciu stabilného trhu s primeranou konkurenciou, ktorá prispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju krajín, domnieva sa, že nadmerná a prehnaná liberalizácia obchodu môže viesť k dumpingu a tým k zníženiu úrovne, žiada preto, aby začaté rokovania spojili prípadné otvorenia nových trhov s harmonizáciou noriem, ktoré sa zamerajú na vysoký sociálny a ekologický štandard,

9.  považuje za nevyhnutné, aby tieto pravidlá stanovené v rámci rokovaní náležite zohľadňovali ochranu trhu Spoločenstva proti dovozu z krajín, ktoré uplatňujú konkurenčnú devalváciu alebo nedodržiavajú základné práva pracovníkov definované v rámci Medzinárodnej organizácie práce; v tejto súvislosti zastáva názor, že osobitná ochranná klauzula môže zmenšiť dôsledky pohybu kurzov a z tohto dôvodu je absolútne nevyhnutná;

10. opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby sa do rokovaní, ktoré práve prebiehajú v Ženeve, začlenili požiadavky Európskej únie týkajúce sa zemepisných označení, multifunkčnej povahy poľnohospodárstva a nekomerčných opatrení akými sú ochrana životného prostredia, dobré životné podmienky pre zvieratá, zásada opatrnosti a povinné značenie; zdôrazňuje, že neuplatnenie týchto zásad narúša hospodársku súťaž na svetovom trhu, výlučne na úkor európskych poľnohospodárov, žiada preto Komisiu, aby dbala na začlenenie týchto zásad do dohody o poľnohospodárstve,

11. uvedomuje si hospodársky a sociálny význam výroby bavlny a obchodu s ňou pre rozvojové krajiny, domnieva sa však, že rozvinuté krajiny, ktoré predstavujú najdôležitejšie exportné trhy na ktoré smeruje 50% medzinárodného vývozu, ako napríklad USA a Austrália, musia urobiť na dosiahnutie skutočného výsledku veľké ústupky; potvrdzuje svoj názor, že je vhodné rozlišovať medzi rozvojovými krajinami podľa stupňa ich rozvoja, domnieva sa, že Európska únia, ktorá predstavuje 2,5% svetovej produkcie a je trhom, ktorý bavlnu prakticky len dováža, pristúpila k reforme SPP týkajúcej sa bavlny, ktorá presahuje rámec medzinárodných dohôd a povinností a dokonca prinesie nebezpečné následky pre európsku výrobu bavlny, schvaľuje vytvorenie podvýboru pre bavlnu, ktorý bude dohliadať na vývoj zmlúv a trhu, aby zabránil negatívnym následkom na výrobu bavlny nielen v Európe, ale aj v rozvojových krajinách,

12. vyjadruje spokojnosť s tým, že sa zohľadnili obavy najmenej rozvinutých krajín a že boli oslobodené od obmedzujúcich záväzkov; zastáva názor si, že v tejto súvislosti je nevyhnutné, aby všetky rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny vzali na seba záväzky prístupu na trh pre výrobky pochádzajúce z najmenej rozvinutých krajín, ktoré prijala Európska únia v roku 2001 v rámci iniciatívy „všetko okrem zbraní“; pripomína svoju snahu o dodržiavanie preferencií, ktoré boli priznané rozvojovým krajinám v rámci zmlúv o partnerstve alebo spolupráci;

13. domnieva sa, že Európska únia musí aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu v prebiehajúcich rokovaniach, ktoré by mali od tejto chvíle presne a v číslach definovať podmienky v záujme uzavretia dohody na nasledujúcej ministerskej schôdzi v Hongkongu v decembri 2005; z tohto dôvodu považuje za potrebné obnoviť vzťahy s krajinami, s ktorými zdieľame rovnakú predstavu o poľnohospodárstve, aby sme mohli dospieť k vyváženej dohode, s ktorou budú spokojné všetky strany, najmä najchudobnejšie krajiny a krajiny, ktoré majú krehkú ekonomiku, citlivú na dôsledky liberalizácie obchodu,

14. domnieva sa, že uspokojujúci výsledok bude možné dosiahnuť len vtedy, ak budú všetky európske inštitúcie úzko spolupracovať a následne žiada Radu a Komisiu, aby Parlament čo najpodrobnejšie informovali a zapájali do budúcich diskusií.

POSTUP

Názov

Hodnotenie rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

Referenčné čísla

2004/2138 (INI)

Gestorský výbor

INTA

Výbor(-y) požiadaný(-é) o stanovisko  dátum pridelenia

AGRI

28.10.2004

Rozšírená spolupráca

-

Spravodajca(-ovia)

dátum menovania

Joseph Daul

21.9.2004

Prerokovanie vo výbore

20.1.2005

16.3.2005

 

 

 

Dátum prijatia návrhov

16.3.2005

Výsledok záverečného hlasovania

za:

proti:

zdržal(i) sa:

31

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Joseph Daul, Jean-Claude Fruteau, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Janusz Wojciechowski, Albert Jan Maat, Filip Adwent, Marie-Hélène Aubert, Katerina Batzeli, Sergio Berlato, Thijs Berman, Niels Busk, Giuseppe Castiglione, Albert Deß, Gintaras Didžiokas, Michl Ebner, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, María Esther Herranz García, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Stéphane Le Foll, Diamanto Manolakou, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Czesław Adam Siekierski, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Witold Tomczak, Kyösti Tapio Virrankoski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Béla Glattfelder, Gábor Harangozó, Astrid Lulling, Markus Pieper, Karin Resetarits, Struan Stevenson,

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 


POSTUP

Názov

Hodnotenie rokovaní v Dohe v nadväznosti na dohodu Svetovej obchodnej organizácie z 1. augusta 2004

Referenčné čísla

2004/2138(INI)

Základ v rokovacom poriadku

Článok 45

Gestorský výbor
  dátum oznámenia v pléne

INTA
28.10.2004

Výbor(-y) požiadaný(-é) o stanovisko
  dátum oznámenia v pléne

DEVE
28.10.2004

AGRI
28.10.2004

 

 

 

Bez predloženia stanoviska(-ísk)
  dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia v pléne

 

 

 

 

 

Návrhy uznesení začlenené do správy

 

 

 

Spravodajca(-ovia)
  dátum menovania

Javier Moreno Sánchez,
14.9.2004

 

Predchádzajúci spravodajca(-ovia)

 

 

Prerokovanie vo výbore

30.9.2004

14.3.2005

 

 

 

Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

18.4.2005

Výsledok záverečného hlasovania

za:

proti:

zdržal(-i) sa:

21

2

 

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Enrique Barón Crespo, Jean-Louis Bourlanges, Daniel Caspary, Giulietto Chiesa, Jacky Henin, Sajjad Karim, Caroline Lucas, Erika Mann, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Štastný, Robert Sturdy

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Sa?d El Khadraoui, Elisa Ferreira, Antolín Sánchez Presedo

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paulo Casaca, Den Dover, Manolis Mavrommatis

Dátum predloženia– A6

20.4.2005

A6-0095/2005

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia