SPRÁVA o zamestnanosti a produktivite a ich prínose k hospodárskemu rastu
26.4.2005 - (2004/2188(INI))
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Ona Juknevičienė
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o zamestnanosti a produktivite a ich prínose k hospodárskemu rastu
Európsky parlament,
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie (SEC(2004)0690),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0109/2005),
A. keďže za politiku zamestnanosti sú zodpovedné členské štáty,
B. keďže istota práce, výška miezd, pracovné podmienky, vzdelávanie a kapitál pripadajúci na jedného pracovníka sú premenné, ktoré sa pozitívne odrážajú na úrovni produktivity práce,
C. keďže nelegálna práca má nepriaznivý vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia, politiku zamestnanosti a sociálnu súdržnosť,
D. keďže súčasné hospodárske obdobie charakterizované zvýšenou konkurenciou a intenzívnejšou reštrukturalizáciou vedie v určitých oblastiach a sektoroch k strate pracovných miest a k zmenám v štruktúre zamestnanosti,
E. keďže na zníženie pravdepodobných nepriaznivých vplyvov takýchto zmien na minimum je dôležité, aby všetky zúčastnené strany identifikovali problémy spojené so zamestnanosťou a produktivitou,
F. keďže vo viacerých odvetviach sa prejavuje nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, a keďže v niektorých členských štátoch sa v dôsledku špecifických demografických trendov znižuje počet domácich obyvateľov v produktívnom veku,
G. keďže hospodársky rast v Európe predstavuje asi 2 %, čo nestačí na vyriešenie problému nezamestnanosti a na podporu plnej zamestnanosti, a ktorý jednoznačne dokazuje, že sú potrebné makroekonomické riešenia na vysporiadanie sa s problémom nedostatku kúpyschopného dopytu,
H. keďže sociálni partneri by sa mali spoločne zapojiť do úsilia o preskúmanie vzťahu medzi kvalitou pracovných miest a produktivitou a keďže táto spolupráca by vytvorila podmienky na dosiahnutie pokroku v hospodárstvách členských krajín,
I. keďže v malých a stredných podnikoch je najväčší počet zamestnávateľov a zamestnancov a sú hlavným motorom hospodárskeho rastu,
J. keďže rast internetu a elektronického obchodovania znamená, že spoločnosti EÚ, spolu s malými a strednými podnikmi pôsobia na stále väčšom celosvetovom trhu a ich potreba konkurencieschopnosti by sa mala zohľadniť v tomto širšom kontexte,
K. keďže hospodársky rast na úkor rastu zamestnanosti je nežiadúci, a preto je potrebné podporovať všetky formy rastu zamestnanosti, a vzhľadom na to, že pracovný dokument Komisie uvádza, že pružná pracovná doba (vrátane zmlúv na dočasný a čiastočný úväzok) prispela k zvýšeniu zamestnanosti a miery účasti v pracovnom procese,
1. vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada už nepovažuje Pakt stability a rastu za nevyhnutný predpoklad na zlepšovanie podmienok pre hospodársky rast a vytváranie pracovných príležitostí;
2. zdôrazňuje dôležitosť verejného investovania na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti a to na európskej ako aj národnej úrovni, ako prostriedkov na zvýšenie dopytu a na podporenie rastu hospodárstva a zamestnanosti;
3. domnieva sa, že EÚ môže byť oblasťou hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja vo svete, ak sa bude riadiť inými hospodárskymi, menovými a sociálnymi politikami; znovu potvrdzuje opodstatnenosť strategických cieľov spomenutých počas zasadania Európskej rady v Lisabone týkajúcich sa úplnej zamestnanosti, vrátane väčšieho množstva a lepšej kvality pracovných miest, hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti (najmä boja proti chudobe, nerovnosti príjmov a nezamestnanosti) a ochrany životného prostredia ako motora na dosiahnutie udržateľného rozvoja v EU a domnieva sa, že tieto strategické ciele by mali byť prioritou EU v nasledujúcich piatich rokoch;
4. domnieva sa, že hospodárska a menová únia a Pakt stability a rastu posilní vnútorný trh a podporí makroekonomické prostredie bez inflácie a s nízkymi úrokovými sadzbami, čím sa zlepšia podmienky pre hospodársky rast a vytváranie pracovných príležitostí a stanoví sa pevný základ pre sociálne začlenenie;
5. je presvedčený, že úspešná a trvalo udržateľná hospodárska a menová únia, dobre fungujúci vnútorný trh a vysoká zamestnanosť by nemali patriť iba do rámca štrukturálnej reformy systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, pretože štrukturálne reformy musia byť na rozdiel od obmedzených alebo dočasných opatrení v rozsahu svojho pôsobenia komplexné a musia koherentným spôsobom riešiť otázku podpory vytvárania pracovných príležitostí;
6. podporuje záver v pracovnom dokumente Komisie, v ktorom sa uvádza, že reformné snahy zamerané na posilnenie zamestnanosti by mali zahŕňať, okrem iného, daňovú a ziskovú reformu na zatraktívnenie práce, aktívne politiky pracovných trhov na zlepšenie zamestnanosti, modernizáciu organizácie práce, ktorá by zahŕňala pružnejšie opatrenia týkajúce sa pracovných zmlúv, snahy podporujúce geografickú a profesionálnu mobilitu pracovných síl a snahy na vytvorenie spoločných vyjednávacích systémov v priaznivejších pracovných podmienkach;
7. domnieva sa, že k reforme sociálneho zabezpečenia, daňovej, hospodárskej, zamestnaneckej a finančnej politiky by sa malo pristupovať jednotným spôsobom a v primeranej miere by sa mal zohľadniť európsky cieľ dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia;
8. zastáva názor, že v tejto súvislosti a s cieľom podporiť hospodárske stratégie a stratégie zamestnanosti v Európskej únii, ktoré berú do úvahy ciele sociálneho začlenenia, by sa mala väčšia pozornosť venovať zlepšeniu účinnosti trhu, technologickej inovácii, systémom všeobecného a odborného vzdelávania, konkurenscieschopnosti a produktivite ako nevyhnutným predpokladom pre rast a zamestnanosť;
9. domnieva sa, že inovácia a podnikateľský duch sú nevyhnutné pre rast, vytváranie pracovných príležitostí a produktivitu a že Komisia by mala podporovať vzájomnú spoluprácu medzi podnikmi, školami, univerzitami a vedeckými pracovníkmi v rámci Európskej únie a mimo nej s cieľom podnietiť a urýchliť obchodného ducha a inováciu;
10. domnieva sa, že vyššie popísaná celková stratégia umožní maximalizovať úsilie s cieľom podporiť zamestnanosť a sociálne začlenenie a bojovať proti nezamestnanosti a že v tejto súvislosti sa bude vytváranie pracovných príležitostí, ochrana a bezpečnosť zamestnancov spájať s potrebou zlepšenia fungovania trhu práce, čo tiež prispeje k primeranému úspechu hospodárskej a menovej únie;
11. poznamenáva, že na zlepšenie vnútorného trhu, vytvorenie podnikateľského prostredia priaznivého pre malé a stredné podniky a zníženie administratívnych a finančných nákladov by sa mala venovať väčšia pozornosť zjednodušeniu právnych predpisov Spolocenstva a vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj kvalitnejšiemu vykonávaniu hodnotenia vplyvov; taktiež presadzuje podporu pre nástroje a prostriedky na financovanie malých a stredných podnikov, napríklad rizikový kapitál;
12. uznáva, že Európska investičná banka zohráva v Európe dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí prostredníctvom investičných príležitostí; nalieha na Európsku investičnú banku, aby v tomto ohľade zintenzívnila svoju činnosť, podporila intervencie v oblasti technologickej inovácie a systémov všeobecného a odborného vzdelávania;
13. podotýka, že posilnený vnútorný trh v spojení s reformou trhu práce a integrovanými kapitálovými trhmi poskytne obrovský potenciál pre výrazný rast európskeho HDP; je preto presvedčený o význame prehĺbenia vnútorného trhu, najmä v oblasti služieb;
14. uznáva význam verejných služieb a ich ustanovení pre podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v Európskej únii a pre rast hospodárstva a zamestnanosti; ostro kritizuje zaujatosť voči štátu ako poskytovateľovi služieb všeobecného záujmu a žiada, aby oblasť verejných služieb spravoval verejný sektor;
15. uvedomuje si význam voľného pohybu pracovných síl v rámci Únie a vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili prechodné obdobie pre nové členské štáty v oblasti voľného pohybu pracovných síl s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia mobilite pracovnej sily;
16. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť opatrenia na podporu aktívneho starnutia a na odradenie od predčasného odchodu do dôchodku; zdôrazňuje význam prínosu starších pracovníkov, ktorých skúsenosti a zručnosti môžu pomôcť zlepšiť produktivitu európskeho hospodárstva; domnieva sa, že na starších ľudí so skúsenosťami a zručnosťami by sa malo pozerať skôr ako na zdroj, ktorý treba využiť a nie ako na problém, ktorý treba riešiť;
17. uvedomuje si význam voľného pohybu pracovných síl v rámci Únie a vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili prechodné obdobie platné pre nové členské štáty v oblasti voľného pohybu pracovných síl s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia mobilite pracovnej sily;
18. uznáva úlohu sociálnych partnerov pri vytváraní úspešnej a trvalo udržateľnej hospodárskej a menovej únie;
19. vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali problémom nelegálnej práce, ktorá má negatívny vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia, sociálnu súdržnosť, konkurencieschopnosť a produktivitu;
20. vyzýva členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi predpismi a praxou zmodernizovali daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia, aby boli schopné prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám na trhu práce a vytvoriť kvalifikovanú, odborne školenú a prispôsobivú pracovnú silu s cieľom prispieť ku konkurenscieschopnosti, zamestnanosti a produktivite;
21. vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a po konzultácii so sociálnymi partnermi, analyzovala rozvoj, inováciu a pokrok, ktoré sa dosiahli so zreteľom na vyššie uvedené ciele, a predložila Rade a Európskemu parlamentu príslušné správy týkajúce sa kvality pracovných príležitostí, účinnosti trhu práce, produktivity, daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia v rámci všetkým hospodárskych odvetví;
22. poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
POSTUP
|
Názov |
Zamestnanosť a produktivita a ich prínos k hospodárskemu rastu | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor |
EMPL | ||||||||||||
|
Výbor(-y) požiadaný(é) o stanovisko |
ECON |
ITRE |
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska(-ísk) |
ECON |
ITRE |
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
- |
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh uznesenia zahrnutý v správe |
- |
|
| ||||||||||
|
Spravodajca(-ovia) |
Ona Juknevičienė |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca(-ovia) |
- |
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
15.3.2005 |
19.4.2005 |
|
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
20.4.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržal(-i) sa: |
30 2 1
| |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Philip Bushill-Matthews, Mogens N.J. Camre, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Jacek Protasiewicz, Jean Spautz, Struan Stevenson, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer. | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jamila Madeira, Dimitrios Papadimoulis. | ||||||||||||
|
Náhradníci (č.178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
- | ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A[6] |
26.4.2005 |
A6-0109/2005 | |||||||||||
|
Poznámky |
| ||||||||||||