SPRÁVA o mobilite pacientov a vývoji v oblasti zdravotnej starostlivosti v Európskej únii

9.4.2005 - (2004/2148(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: John Bowis

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o mobilite pacientov a vývoji v oblasti zdravotnej starostlivosti v Európskej únii 2004/2148(INI))

Európsky parlament,

-    so zreteľom na oznámenie Komisie - „Nadviazanie na proces odozvy na vysokej úrovni na mobilitu pacientov a vývoj v oblasti zdravotnej starostlivosti v Európskej únii“ (KOM(2004)0301),

-    so zreteľom na článok 152 a články 5, 18, 43 a 47 Zmluvy o ES,

-    so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu, Európsky parlament, Hospodársky a sociálny výbor Európskych spoločenstiev a Výbor regiónov o modernizácii sociálnej ochrany s cieľom rozvoja vysokokvalitnej, dostupnej a udržateľnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií s využitím „otvorenej metódy koordinácie“ (KOM(2004)0304),

-    so zreteľom na smernicu č. 95/46/ES[1] o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

-    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru Európskych spoločenstiev a Výboru regiónov o „e-Zdraví – zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre európskych občanov: akčný plán pre európsku oblasť e-Zdravia“ (KOM (2004)0356),

-    so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu, Európsky parlament, Hospodársky a sociálny výbor Európskych spoločenstiev a Výbor regiónov o programe eEurope 2002: kritériá kvality pre internetové stránky v oblasti zdravia (KOM(2002)0667),

-    so zreteľom na súdne rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v prípade Decker (C-120/95, 28. apríla 1998), Kohll (C-158/96, 28. apríla 1998), Geraets-Smits & Peerbooms (C-157/99, 12. júla 2001), IKA (C-326/00, 25. februára 2003) a Müller-Fauré & van Riet (C-385/99), 13. mája 2003),

-    so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúci sa uznania odborných kvalifikácií (KOM(2002)0119-COD 2002/0061), ktorý predložila Komisia,

-    so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu (KOM(2004)0002-COD 2004/0001), ktorý predložila Komisia,

-    so zreteľom na uznesenia zo dňa 15. januára 2003 a 11. marca 2004 o budúcnosti zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších občanov[2] a o zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších občanov[3],

-    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

-    so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0129/2005),

A.  keďže v dôsledku vývoja v oblasti lekárstva, technológií, elektronického prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, povedomia pacientov a práva dochádza k transformácii systému zdravotnej starostlivosti v EÚ;

B.  keďže systém E111 pre neplánované lekárske ošetrenie v rámci dočasného pobytu na území iného členského štátu bude nahradený Európskou zdravotnou kartou a keďže je nevyhnutné nahradiť alebo výrazne pozmeniť byrokratický a reštriktívny systém E112 pre plánované lekárske ošetrenie v inom členskom štáte;

C.  keďže prevencia predstavuje kľúčový prvok v komplexnej zdravotnej politike a systematické preventívne opatrenia predlžujú dĺžku života, zmenšujú rozdiely medzi sociálnymi skupinami v zmysle čakacej lehoty v systéme zdravotnej starostlivosti a bránia šíreniu chronických ochorení, a tak umožňujú zníženie liečebných nákladov;

D.  keďže zdravotnú politiku útržkovito riadia rozhodnutia Európskeho súdneho dvora o mobilite pacientov a proces rozšírenia prinesie Európskemu súdnemu dvoru ešte komplikovanejšie prípady na prejednanie a keďže je v záujme pacientov aj vlád odsúhlasiť a bezodkladne uplatňovať jasné odporúčania ohľadom formovania politiky a postupov;

E.  keďže hlavnú zodpovednosť za organizáciu, financovanie a poskytovanie zdravotných služieb a lekárskej starostlivosti nesú členské štáty, pričom Európska únia zodpovedá za oblasť verejného zdravia, (vypustenie) podpory zdravia, výskumu a rýchleho odhalenia a zohráva úlohu v oblasti cezhraničnej mobility;

F.  keďže k tomu, aby pacienti, odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti a tvorcovia rozpočtu pre zdravotníctvo ako aj poisťovne správne chápali systém cezhraničnej a transnárodnej zdravotnej starostlivosti a zapojili sa doň, je potrebné podrobnejšie vysvetlenie;

G.  keďže vytvorenie pevného, bezpečného a dostupného rámca mobility pacientov pre EÚ so sebou prináša významné logistické, administratívne, kultúrne a klinické výzvy;

H.  keďže systémy zdravotnej starostlivosti v Únii sú založené na zásadách solidarity, spravodlivosti a všeobecnosti, ktoré zabezpečia, že všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich príjem, majetok alebo vek, bude v prípade ochorenia poskytnutá primeraná starostlivosť vysokej kvality;

I.  keďže mobilita pacientov je pre rozdiely v štátnych systémoch a tradíciách zdravotnej starostlivosti komplexnou záležitosťou; keďže by to nemalo zabrániť úsiliu o riešenie problémov koordinácie a efektivity, ktorým čelia užívatelia, a úsiliu o zlepšenie služieb;

1.  víta oznámenie Komisie o mobilite pacientov, ako aj myšlienky, ktoré zdôrazňuje v rámci štruktúrovania spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti;

2.  zdôrazňuje, že pri zohľadnení priority zachovať a posilniť neobmedzený a všeobecný prístup k verejnej zdravotníckej službe je pre Európsku úniu potrebné urýchlene vypracovať koherentnú politiku ohľadom mobility pacientov v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a so správou o Procese odozvy na vysokej úrovni na mobilitu pacientov a vývoj v oblasti zdravotnej starostlivosti a schváliť usmernenia pre pacientov, odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a agentúry poskytujúce finančné prostriedky; domnieva sa, že pacient, ktorý sa nachádza v situácii ohrozujúcej život, by mal mať prinajmenšom právo požadovať včasné ošetrenie v inom členskom štáte, ak toto ošetrenie nie je dostupné v jeho vlastnej krajine alebo ak pacienta nemožno ošetriť v primeranej dobe;

3. domnieva sa, že ďalšia spolupráca medzi členskými štátmi, koordinovaná v prípade potreby Komisiou, by sa mala sústrediť na špecifické problémy týkajúce sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň treba venovať zvláštnu pozornosť aspektom regionálnej spolupráce a vziať do úvahy skúsenosti získané v hraničných regiónoch. Týmto spôsobom možno vyhovieť potrebám ľudí prostredníctvom riešení vytvorených pre konkrétne regióny. Praktické skúsenosti možno využiť v podobe modelov osvedčených postupov;

4. zdôrazňuje, že služby zdravotnej starostlivosti tvoria služby pre ľudí v núdzi, a preto ich nemožno porovnávať s tovarom ponúkaným na predaj; domnieva sa preto, že táto problematika si vyžaduje samostatný návrh Komisie a nemala by byť zahrnutá do všeobecnej smernice o službách, domnieva sa, že táto problematika vyžaduje samostatný návrh Komisie a nemala by byť zahrnutá do všeobecnej smernice o službách; znovu však zdôrazňuje potrebu dôkladného a časovo rozvrhnutého návrhu aktivít týkajúcich sa mobility pacientov, ktorý zohľadní rozhodnutia skupiny na vysokej úrovni o zdravotných službách a lekárskej starostlivosti;

5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie o mobilite pacientov sa neuvádza harmonogram krokov a žiaden záväzok voči integrovanej politike ohľadom mobility pacientov;

6. domnieva sa, že otvorená metóda koordinácie vytvára vhodný rámec na riešenie problémov týkajúcich sa mobility pacientov bez súčasného vylúčenia spolupráce medzi štátmi ohľadom otázok, za ktoré sú zodpovedné zdravotné služby členských štátov;

7. je presvedčený, že usmernenia by mali obsahovať postupy v súvislosti s poskytnutím ošetrenia, získaním zdrojov informácií o odborníkoch v oblasti zdravotnej starostlivosti a zariadeniach zdravotnej starostlivosti, mechanizmy platieb za starostlivosť, opatrenia v súvislosti s prepravou a jazykovou pomocou, opatrenia na trvalú starostlivosť, ďalšie vyšetrenia, rekonvalescenciu a rehabilitáciu pred návratom alebo po návrate, sťažnosti a iné súvisiace postupy a osobitnú starostlivosť o starších občanov a dôchodcov; poukazuje na to, že mechanizmy platieb za starostlivosť by mali byť jednotné a nestranné, aby sa predišlo nerovnostiam a znevýhodňovaniu určitých pacientov;

8. domnieva sa, že podpora cezhraničnej spolupráce má kľúčový význam pre poskytnutie účinného a rýchleho ošetrenia, najmä v naliehavých prípadoch, pri chronických ochoreniach a vážnych ochoreniach alebo alergiách;

9. víta oznámenie Komisie o rozšírení „otvorenej metódy koordinácie“ na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť a s potešením očakáva následné činnosti s cieľom vytvoriť mechanizmus štruktúrovania spolupráce medzi členskými štátmi s osobitnými cieľmi a pravidelnými kontrolami;

10. žiada komplexný vedecký prístup zameraný na štrukturalizáciu procesu otvorenej metódy koordinácie najlepším možným spôsobom. To si vyžaduje kompatibilitu celoeurópskych údajov ako aj centrálny register na vyššej úrovni. Je potrebné zistiť, do akej miery možno dostupné údaje integrovať;

11. víta pracovný plán generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov na rok 2005 na základe rámcového programu verejného zdravia, ktorý obsahuje pilotné návrhy cezhraničnej spolupráce v zdravotných službách na podporu rozvoja spolupráce a identifikáciu potenciálnych prínosov a problémov spojených s takouto spoluprácou;

12. považuje nedostatočný pokrok v oblasti informovania pacientov za vážnu hrozbu pre rozvoj zdravotnej starostlivosti v EÚ a najmä pre docielenie mobility pacientov; žiada Komisiu a Radu, aby urýchlene predložili rámec každodenného poskytovania informácií pacientom;

13. kritizuje skutočnosť, že sa ešte nevykonala koordinácia názorov ohľadom práv a povinností pacientov, ako odporúča Proces odozvy, a žiada Radu a Komisiu, aby tak bezodkladne urobili; žiada členské štáty, aby prijali zákon o pacientoch alebo chartu pacientov, v ktorej sú pacientom priznané, okrem iných, nasledujúce práva:

      -   právo na primeranú a odbornú lekársku starostlivosť poskytnutú kvalifikovaným           lekárskym personálom,

      -   právo na zrozumiteľné, odborné a primerané informácie a rady od lekárov,

      -   právo na vlastné rozhodnutie na základe celkových poskytnutých informácií,

      -   právo na záznamy o ošetrení a právo k nahliadnutiu do nich,

      -   právo podať sťažnosť,

      -   záruka, že bez predošlého súhlasu pacienta sa nevykoná žiadne pozorovanie ani           lekárske experimenty;

14. domnieva sa, že hoci majú členské štáty lepšie predpoklady na vytvorenie jasného usmernenia ohľadom poskytovania informácií pacientom na národnej úrovni, ktoré sa týkajú ich národných zdravotných systémov, nemalo by to brániť Komisii, aby vytvorila spoločné základné prvky na poskytovanie informácií pacientom; aby vypracovala príručku o zdravotníckych službách a stanovila práva a povinnosti pacientov, pokryté ošetrenie a podrobnosti o úhrade;

15. žiada Komisiu, aby s ohľadom na vnútroštátne predpisy zvážila harmonizáciu postupov, týkajúcich sa úhrady nákladov, ako stanovuje nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva a ako je uvedené v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora, s cieľom poskytnúť pacientom právnu istotu v oblasti uhrádzania nákladov;

16. žiada Komisiu, aby do 1. januára 2007 vytvorila súbor usmernení na kľúčové problémy mobility pacientov, ktoré by mali byť doplnené usmerneniami na národnej úrovni vypracovanými členskými štátmi počas nasledujúcich 12 mesiacov;

17. domnieva sa, že v kontexte mobility pacientov by prioritou malo byť prijatie usmernení týkajúcich sa prístupu k ošetreniam, ktoré nie sú dostupné v pacientovom členskom štáte pôvodu, a ošetreniam, ktoré sú bezodkladne potrebné, avšak momentálne nedostupné v pacientovom členskom štáte pôvodu;

18. považuje za dôležité, aby členské štáty prijali pravidlá o predpisovaní liekov, realizácii predpísaných postupov a úhrade poplatkov za lieky, ktoré pacient uhradil v inom členskom štáte, čo povedie k ďalšiemu uľahčeniu mobility pacientov medzi členskými štátmi;

19. podporuje Komisiu, aby stanovila konečné termíny zhromaždenia a vyhodnotenia údajov o súčasnom cezhraničnom pohybe pacientov a žiada Komisiu, aby urýchlene zverejnila výsledky týchto štúdií; opätovne zdôrazňuje význam vyhodnocovania a výmeny skúseností v rámci cezhraničných dohôd ako napríklad projektov Euregio;

20. žiada, aby Komisia vypracovala správu o povahe a rozšírení zdravotného cestovného ruchu a rozsahu, v akom sa v súčasnosti uhrádza zo strany štatutárnych agentúr a súkromného poisťovacieho sektora alebo uskutočňuje na vlastné náklady;

21. žiada Komisiu a členské štáty, aby do júna 2007 zostavili správu o rozsahu mobility pacientov a o službách prijatých návštevníkmi a občanmi vo verejnom aj súkromnom sektore;

22. žiada členské štáty, aby včas poskytli jasný a transparentný rámec pre obstarávanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je oznámené na tento rok ako súčasť „Skupiny na vysokej úrovni o zdravotníckych službách a lekárskej starostlivosti“;

23. výrazne podporuje úsilie o zvýšenie poznatkov a zlepšenie legislatívy v súvislosti s pohybom odborníkov v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti; pripomína Komisii, že do smernice o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie je nutné zaradiť účinné mechanizmy na podporu vysokej úrovne bezpečnosti pacientov;

24. oceňuje pokračujúce úsilie vytvoriť na úrovni EÚ register lekárov a iných odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorých činnosť bola pozastavená alebo im bola odobratá licencia z dôvodov nespôsobilosti alebo zanedbania povinnosti; domnieva sa, že tento register by mal byť dostupný pacientom ako aj obstarávateľom zdravotných služieb a požaduje, aby Komisia pravidelne predkladala správy o vývoji;

25. upozorňuje na potenciálne riziko „odlivu mozgov“ z nových členských štátov do členských štátov, ktoré ponúkajú vyššie platové ohodnotenie, čo by následne ohrozilo výkonnosť a štandard ich systémov zdravotnej starostlivosti; preto podporuje výskum ohľadom možných vplyvov zvýšenej mobility pacientov pri takýchto pohyboch a výskum ohľadom budúceho dopytu po odborníkoch v oblasti zdravotnej starostlivosti a ich ponuky prostredníctvom systémov vyššieho vzdelávania v EÚ;

26. domnieva sa, že pre služby zdravotnej starostlivosti na národnej úrovni predstavuje slobodný pohyb pacientov podnet pre vytvorenie najvyšších možných noriem a pre presvedčenie pacientov, aby necestovali do zahraničia kvôli ošetreniu, keďže im môžu byť poskytnuté vysokokvalitné služby;

27. víta snahy vývoja smerom k vytvoreniu referenčných centier a potenciálne výhody, ktoré prinesú pre liečbu zriedkavých ochorení; uznáva, že pacienti postihnutí zriedkavým ochorením alebo stavom si často vyžadujú väčšiu podporu v prístupe k takejto špecializovanej starostlivosti; žiada, aby vytvorenie európskych referenčných centier nebolo obmedzené len na zriedkavé ochorenia, ale rozšírené tak, aby pokrylo všetky ochorenia, pre ktoré je dostupné špeciálne sústredenie zdrojov a odborných znalostí; zdôrazňuje, že okrem liečby týchto ochorení by európske referenčné centrá mali zohrávať významnú úlohu pri získavaní názorov od iných odborníkov a v ďalšom vzdelávaní lekárskych špecialistov;

28. upozorňuje na to, že na podporu siete referenčných centier budú potrebné ďalšie finančné prostriedky;

29. domnieva sa, že spoločné využitie kapacít, obzvlášť v prípade špecializovaných foriem starostlivosti, môže významne prispieť k zvýšeniu efektivity služieb zdravotnej starostlivosti;

30. konštatuje, že v rámci štúdie Univerzity v Yorku, zameranej na pacientov vo Veľkej Británii, ktorí sa podrobili liečbe v zahraničí, 87 % pacientov uviedlo, že sa rozhodli pre liečbu v zahraničí z dôvodu dlhšej čakacej doby v Anglicku; napriek tomu sa domnieva, že veľká väčšina pacientov uprednostňuje a naďalej bude uprednostňovať liečbu čo najbližšie k miestu ich bydliska;

31.  víta záväzok Komisie presadzovať existujúci zákon o ochrane údajov; poukazuje na význam poskytovania účinnej a bezpečnej metódy výmeny záznamov o pacientoch medzi členskými štátmi;

32. víta oznámenie Komisie, v ktorom sa uvádza „akčný plán elektronického prístupu k službám zdravotnej starostlivosti“ a uznáva skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie, najmä internet, môžu pomôcť zlepšiť prístup k zdravotníckym službám, ako aj ich kvalitu a účinnosť, aj keď takto môže dôjsť k nárastu nerovností v dôsledku „digitálneho rozdelenia“; zdôrazňuje potrebu uplatňovať kritériá kvality pre internetové stránky týkajúce sa problematiky zdravia; uznáva úlohu, ktorú by v rámci zvyšovania možností zdravotnej starostlivosti pre pacientov a zmenšovania potreby mobility pacientov mohla zohrávať telemedicína a telepsychiatria; zároveň by bolo potrebné zohľadniť aj nerovnosti, pokiaľ ide o starších občanov a negramotných občanov ;

33. podporuje Komisiu, aby monitorovala zavedenie európskej zdravotnej karty v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali verejnosti jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe, akým táto karta funguje;

34. žiada Komisiu, aby zvážila, či európska zdravotná karta bude tvoriť základ v rámci podpory spoločného prístupu k otázkam identifikačných údajov pacientov a v rámci rozvoja nových funkcií, medzi ktoré patrí aj uchovávanie lekárskych údajov o naliehavých prípadoch v súlade s plánom eEurope 2005, ktorý schválila Európska rada v Seville;

35. žiada Komisiu, aby so súhlasom príslušných strán vypracovala návrh na zaznamenávanie do európskej zdravotnej karty, a to nielen zaznamenávanie údajov ohľadne poistenia, ale aj lekárskych údajov týkajúcich sa pacientov, čo uľahčí ich mobilitu medzi členskými štátmi a zároveň zabezpečí primeraný prístup k starostlivosti a liečbe, ktorú vyžaduje zdravotný stav pacienta;

36. žiada Komisiu, aby zvážila, akým spôsobom môže európska zdravotná karta lepšie napĺňať potreby tých dôchodcov, ktorí majú dočasný pobyt v inom členskom štáte;

37. upozorňuje však na skutočnosť, že sa musí vytvoriť vysoká miera ochrany údajov v súvislosti s akýmikoľvek novými funkciami európskej zdravotnej karty a že údaje, ktoré obsahuje, ako aj informácie, ktoré si vymenili kompetentné orgány, musia zohľadňovať súčasné ustanovenia o ochrane údajov;

38. víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre zdravotné služby a lekársku starostlivosť v Komisii ako aj vytvorenie pracovnej skupiny pre oblasť zdravia, ktorá sa stretáva na oficiálnej úrovni v rámci Rady; žiada, aby Komisia a Rada pravidelne informovali Parlament o činnosti skupín, žiada tiež, aby skupina na vysokej úrovni predkladala Parlamentu každých šesť mesiacov správu;

39. verí, že bezpečnosť pacienta zohráva kľúčovú úlohu pre rozvoj účinnej zdravotnej politiky v EÚ; uznáva potrebu úzkej spolupráce so Svetovou alianciou pre bezpečnosť pacientov, ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organisation, WHO); dôrazne vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť, aby v roku 2005 čo najskôr predložila návrhy na bezpečnostnú sieť pre pacientov v EÚ;

40. zdôrazňuje, že otázky zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov treba zohľadniť pri plánovaní a realizácii politík v iných oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad občasným nesúladom medzi vnútorným trhom a cieľmi zdravotnej starostlivosti; verí, že zdravie občanov Európy je predpokladom hospodárskych výsledkov a konkurencieschopnosti Európy;

41. zdôrazňuje, že stredobodom celého systému je pacient, ktorý ma prirodzený záujem na svojom zdraví a kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, pacient, ktorý je prijímateľom starostlivosti a ktorý platí za poskytnutú starostlivosť priamo alebo prostredníctvom zdravotného poistenia alebo daní. Preto majú pacienti nárok na úplné informovanie o ich liečbe a ich zdravotnom stave a majú plné právo byť zapojení do rozhodovania ohľadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti;

42. domnieva sa, že je nutné vytvoriť sieť relevantných informácií, ktorá bude dostupná pacientom, odborníkom v oblasti zdravotnej starostlivosti a manažérom v rámci celej EÚ; z tohto dôvodu víta vytvorenie zdravotného portálu EÚ Komisiou a dúfa, že portál bude k dispozícii podľa plánu do konca roka 2005;

43. súhlasí, že je potrebné poskytnúť občanom právnu istotu a jasný prehľad ich práv a povinností ako pacientov v súvislosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti a úhrade nákladov, ktoré im vznikli v inom členskom štáte;

44. domnieva sa, že je potrebné navrhnúť chartu práv pacienta, ktorá by mala obsahovať, okrem iného, záležitosti týkajúce sa mobility pacientov;

45. žiada Komisiu, aby vytvorila usmernenia, ktoré by jasne definovali pojmy ako napríklad „bez zbytočného odkladu“, „štandardné postupy“, „porovnateľné náklady“, „zdravotná starostlivosť“, „ambulantná starostlivosť väčšieho rozsahu“ a „ambulantná starostlivosť menšieho rozsahu“ a aby zabezpečila maximálnu mieru jednotnosti medzi členskými štátmi v súvislosti s požiadavkami prednostného oprávnenia a výkladom „lekársky odôvodneného časového limitu“;

46. zdôrazňuje, že cezhraničná zdravotná starostlivosť by nemala byť automatická, ale mala by sa poskytovať iba v nevyhnutnom prípade alebo v prípade dočasných neprijateľných odkladov liečby; domnieva sa, že zodpovednosť za založenie služieb verejného zdravia na princípoch jednotného a neobmedzeného prístupu, na základe ktorých sa rozsiahla mobilita pacientov stáva neopodstatnenou, nesú členské štáty;

47. vyjadruje znepokojenie nad tým, aby podmienky liečby nediskriminovali pacientov s nízkymi príjmami, napríklad takým spôsobom, že by takýto pacienti museli pred refundáciou uhradiť náklady na liečbu v plnej výške;

48. poveruje Predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú.v. L 281, 23.11.1995, s. 30
• [2]  Ú.v. C 38 E, 12.2.2004, s. 269 - 277.
• [3]  Prijaté texty, P5_TA(2004)0184.

EXPLANATORY STATEMENT

"La science ne connaît pas de frontière parce que la connaissance appartient à l’humanité et que c’est la flamme qui illumine le monde." Louis Pasteur 1876

("Science recognises no borders, because knowledge belongs to humanity,

and is the torch which illuminates the world.")

The new rights for patients conferred by the European Court of Justice in its sequence of judgements are potentially good news for patients but a substantial headache for health service budget holders and insurers. So far the pace has been set by the courts and patient pressure. If we are happy to leave it to the courts to decide policy and spending priorities, the European Union need do nothing, except to prepare to pay heavy and unpredictable bills, whenever patient probing and legal opinions are delivered.

That is no way to run a Country, much less the venture that is New Europe. Our electors like the idea of patient mobility as an option; but they want and expect it to be properly managed and they want and expect to be offered sound guidance on policy and procedures. Some Member States may prefer to think that, if they delay long enough, the issue will go away and that healthcare delivery is the exclusive preserve of Member States under the Treaties. Yet it is exactly those Treaties that have provided the ECJ with its judgements and have set in motion a process which has the potential to empower patients and enhance the health of Europe’s citizens.

The answer to Member States that prefer that their citizens should use their national health and care services is to ensure that these services match the best that is available within the Union. Most patients and their families would certainly prefer to use local services; but, if the quality is poor or the delays are unacceptable, some at least will be prepared to travel, knowing that the bill will be paid by their home country.

Following the ECJ judgements there has been an urgent need to agree the procedures for patients, their doctors, advocacy and support groups and health services and insurers. That led to the setting up of the High Level Reflection Group. The subsequent Communication is welcome and of high quality in confirming the constitutional setting and reality of patient mobility rights and setting out the issues and procedures that need to be agreed. It is not absolutely clear however that it recognises the need to take these forward with a sense of urgency, if the matters are not to go back to the courts. It is also not clear why other parts of the Commission have been allowed to tinker with health services in the draft General Services Directive. It would be better from patients’, professionals’ and policymakers’ points of view to deal separately and comprehensively with the issues of patient and professional mobility.

To come down to basics: if I am waiting for treatment of a painful, uncomfortable or life-threatening disease or disorder, I want to know my options. Where could I go; how can I be sure of the professional competence and standards of care and treatment; how do I or my family or specialist doctor know where there is capacity in hospital or clinic and in professional diaries; what forms do I need to complete and under what circumstances will my application be agreed; what does “undue delay” mean in relation to my personal condition; what financial cover is provided for the operation, for other medical and care costs, for travel and convalescence, and for family accompanying or visiting; if the cost is too high, can I top up above the set limit and who is to set such limits; are there complications if I travel from a Euro to a non-Euro zone or vice versa; what if something goes wrong or I have a complaint – what complaints systems will there be and will there be a cross-Europe register of professionals guilty of malpractice. These are but some of the individual’s questions.

Those of budget holders will start from the question of how I am to be reimbursed for unplanned expenditure resulting from this new patients’ freedom and they and governments will want to know how they are to set local or national priorities for treatment, if these are to be unpredictably affected by impatient patients. The truth is that we are very unlikely to see more than a trickle of patients going to other Member States; that the incentive to avoid even this by raising the standards of local services is a likely and beneficial outcome; and that the concept of money following patients is not a bad one, if managed sensibly, as many governments already do in managing the transfer of patients to other health districts, to the voluntary and private sector and by bilateral agreement with hospitals in other countries to reduce waiting lists.

The urgency is real; the perceived fear of large numbers or vast costs is not – or not unless courts, rather than politicians, are allowed to determine policy.

POSTUP

Názov

Mobilita pacientov a vývoj v oblasti zdravotnej starostlivosti v Európskej únii

Referenčné čísla

2004/2148(INI)

Základ v rokovacom poriadku

Článok 45

Gestorský výbor dátum oznámenia v pléne

ENVI 28.10.2004

Výbor(-y) požiadaný(-é) o stanovisko  dátum oznámenia v pléne

nie

Bez predloženia stanoviska(-ísk)    dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca        dátum oznámenia v pléne

Nie

Návrh(-y) uznesenia(-í) zahrnutých v správe

Spravodajca(-ovia)              dátum menovania

John Bowis1.9.2004

Predchádzajúci spravodajca(-ovia)

Prerokovanie vo výbore

14.3.2005

Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

26.4.2005

Výsledok záverečného hlasovania

za: proti: zdržal(i) sa:

47 1 2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Norbert Glante, Françoise Grossetete, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Mary Honeyball, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Jules Maaten, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Dimitrios Papadimoulis, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Karin Scheele, Horst Schnellhardt, Kathy Sinnott, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Christofer Fjellner, Milan Ga?a, Genowefa Grabowska, Vasco Gra?a Moura, Erna Hennicot-Schoepges, Miroslav Mikol?šik, Renate Sommer, Robert Sturdy, Phillip Whitehead

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dátum predloženia – A6

29.4.2005

A6-0129/2005