SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúceho usmernenia pre transeurópske energetické siete a rušiaceho rozhodnutia č. 96/391/ES a 1229/2003/ES

3.5.2005 - (KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Anne Laperrouze

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúceho usmernenia pre transeurópske energetické sietie a rušiaceho rozhodnutia č. 96/391/ES a 1229/2003/ES

(KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD))

(spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2003)0742)[1],

–   so zreteľom na článok 251 odsek 2 a článok 156 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C5‑0064/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6‑0134/2005),

1.  schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila záležitosť Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje predsedu Parlamentu, aby túto pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2
(2) Priority pre transeurópske energetické siete pochádzajú z vytvorenia vnútorného trhu s energiami, ktorý je viac otvorený a konkurencieschopný a je výsledkom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/32/ES, a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom a ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej Rady v marci 2001 v Štokholme, ktoré sa týkalo rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie trhu s energiami. Malo by sa vyvinúť mimoriadne úsilie na dosiahnutie cieľa širšieho využívania obnoviteľných energetických zdrojov, čo by bolo prínosom k politike trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ by sa však mal dosiahnuť bez prílišného narušenia bežnej vyváženosti trhu.	(2) Priority pre transeurópske energetické siete pochádzajú z vytvorenia vnútorného trhu s energiami, ktorý je viac otvorený a konkurencieschopný a je výsledkom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/32/ES, a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom a ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej Rady v marci 2001 v Štokholme, ktoré sa týkalo rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie trhu s energiami. Malo by sa vyvinúť mimoriadne úsilie na dosiahnutie cieľa širšieho využívania obnoviteľných energetických zdrojov, čo by bolo prínosom k politike trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ by sa však mal dosiahnuť bez prílišného narušenia bežnej vyváženosti trhu. V plnej miere by sa mali zohľadniť ciele dopravnej politiky Spoločenstva a najmä možnosť obmedziť cestnú premávku používaním potrubí na prepravu zemného plynu a olefínov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2a (nové)
	(2a) Toto Rozhodnutie pomôže priblížiť sa k dosiahnutiu cieľa stanoveného na zasadnutí Rady Európy v Barcelone – teda, že minimálna úroveň elektrického prepojenia medzi členskými štátmi dosiahne 10% inštalovanej výrobnej kapacity v každom členskom štáte - a tým zvýši spoľahlivosť a integritu siete a zaistí bezpečnosť dodávok a funkčnosť medzinárodného trhu.
Odôvodnenie
Los principales proyectos prioritarios y de interés europeo en el ámbito de la electricidad recogidos en los Anexos I y IV son interconexiones entre Estados miembro o con terceros países. Este hecho responde a un acuerdo político al que se llegó en el Consejo Europeo de Barcelona, en marzo de 2002.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3
(3) Výstavba a údržba infraštruktúr v  energetickej oblasti by mali byť spravidla podriadené trhovým princípom. Takýto prístup je zároveň v súlade so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa vnútorného energetického trhu a so spoločnými pravidlami konkurenčného práva, ktorých cieľom je nastolenie otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Finančná pomoc spoločenstva určená na stavebné práce a údržbu by mala byť preto naďalej poskytovaná veľmi výnimočne. Tieto výnimky by mali byť náležite opodstatnené.	(3) Výstavba a údržba infraštruktúr v  energetickej oblasti by mali byť spravidla podriadené trhovým princípom. Takýto prístup je zároveň v súlade so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa vnútorného energetického trhu a so spoločnými pravidlami konkurenčného práva, ktorých cieľom je nastolenie otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Finančná pomoc spoločenstva určená na stavebné práce a údržbu by mala byť preto naďalej poskytovaná výnimočne. Tieto výnimky by mali byť náležite opodstatnené.
Odôvodnenie
Tento pozmeňovací návrh sa usiluje neprejudikovať možný vývoj legislatívy platnej pre transeurópske siete.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 4
4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne bez toho, aby sa siahalo na strategické a v prípade potreby univerzálne služobné kritériá.	4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne bez toho, aby sa siahalo na strategické a v prípade potreby univerzálne služobné kritériá a záväzky verejných služieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 5
(5) Priority pre transeurópske energetické siete súvisia aj s rastúcim významom transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii energetického zásobovania Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí pristupujúcich krajín a zabezpečovaní koordinovaného fungovania energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách. Krajiny susediace s Európskou úniou zohrávajú v energetickej politike Únie dôležitú úlohu. Zabezpečujú väčšinu spotreby zemného plynu EÚ, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do EÚ a postupne sa stanú významnými hráčmi na vnútorných trhoch Spoločenstva s plynom a elektrinou.	(5) Priority pre transeurópske energetické siete súvisia aj s rastúcim významom transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii energetického zásobovania Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí nových členských štátov a pristupujúcich krajín a zabezpečovaní koordinovaného fungovania energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách po konzultácii príslušných členských štátov. Krajiny susediace s Európskou úniou zohrávajú v energetickej politike Únie dôležitú úlohu. Zabezpečujú väčšinu spotreby zemného plynu EÚ, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do EÚ a postupne sa stanú významnými účastníkmi vnútorných trhov Spoločenstva s plynom a elektrinou.
Odôvodnenie
The incorporation of new Member States energy networks into trans-European networks will facilitate the cohesion process in the enlarged EU. The development of alternative energy sources is also important in achieving the technological progress in EU's industry and will diversify the energy supply sources.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 8
(8) Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť naďalej splnomocnená k ich aktualizácii. Keďže projekt môže mať významné politické a hospodárske dôsledky, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou pri určovaní projektov, ktoré majú potenciál uchádzať sa o podporu Spoločenstva.	(8) Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť naďalej splnomocnená k ich aktualizácii. Keďže projekt môže mať významné politické, environmentálne a hospodárske dôsledky, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou pri určovaní projektov, ktoré majú potenciál uchádzať sa o podporu Spoločenstva.
Odôvodnenie
Budovanie vedení vysokého napätia, vysokotlakových plynovodov a zariadení na skladovanie nemusí mať len významné politické a hospodárske dôsledky, ale aj environmentálne dôsledky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 10
(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja transeurópskych energetických sietí, predovšetkým poskytovaním stimulov technickej spolupráce medzi entitami zodpovednými za siete, podporou zavádzania schvaľovacích postupov platných pre sieťové projekty v členských štátoch v záujme zníženia počtu meškaní a vhodnou aktivizáciou fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, dostupných pre sieťové projekty.	(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja a budovania transeurópskych energetických sietí, predovšetkým poskytovaním stimulov technickej spolupráce medzi entitami zodpovednými za siete, podporou zavádzania schvaľovacích postupov platných pre sieťové projekty v členských štátoch v záujme zníženia počtu meškaní a vhodnou aktivizáciou fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, dostupných pre sieťové projekty. Európska únia by mala podporovať všetky opatrenia členských štátov, prijaté v záujme dosiahnutia uvedeného cieľa.
Justification
Im vorliegenden Rechtsakt sollte die Europäische Union in den Bereichen der Elektrizitätsnetze und der Erdgasnetze alleMaßnahmen der Mitgliedstaaten unterstützen, die im Interesse der Versorgungssicherheit und günstiger Rahmenbedingungen ergriffen werden.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 10a (nové)
	(10a) Pretože rozpočet určený transeurópskym energetickým sieťam je relatívne skromný a zameraný najmä na financovanie realizačných štúdií, mali by štrukturálne fondy, finančné programy a nástroje Spoločenstva umožniť, v prípade potreby, financovanie prepojovacích – čiastočne nadregionálnych – sietí.
Justification
Es soll noch einmal explizit darauf hingewiesen werden, dass das europäische Budget für den Ausbau der transeuropäischen Netze im Energiebereich nicht sehr umfangreich ist. Die Förderung kann derzeit ausschließlich für die Finanzierung von Machbarkeitsstudien eingesetzt werden und macht in der Regel weniger als 1% der Gesamtinvestitionskosten der TEN-Projekte aus. Daher ist es wichtig, an dieser Stelle auch auf andere Möglichkeiten der europäischen Förderung für den eigentlichen Bau neuer Netze zu verweisen.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 11
(11) Identifikácia projektov spoločného záujmu, ich špecifikácie a prioritné projekty by nemali ovplyvniť výsledky hodnotenia dopadu plánov a programov na životné prostredie.	(11) Identifikácia projektov spoločného záujmu, ich špecifikácie a prioritné projekty by nemali ovplyvniť výsledky hodnotenia dopadu projektov, plánov a programov na životné prostredie a nevyhnutného procesu verejných konzultácií.
Justification
These heavy projects such as building high voltage grid lines must always be endorsed by local and regional citizens. There is no point to overrule the public consultation process.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 1
Toto rozhodnutie určuje podstatu a rozsah komunitárnej činnosti pri určovaní usmernení vo veci transeurópskych energetických sietí. Ustanovuje súbor usmernení zahrňujúci ciele, priority a hlavné rysy činnosti spoločenstva vo veci transeurópskych energetických sietí. Tieto usmernenia identifikujú projekty spoločného záujmu, vrátane prioritných projektov, v rámci transeurópskych elektrických a plynových sietí.	Toto rozhodnutie určuje podstatu a rozsah komunitárnej činnosti pri určovaní usmernení vo veci transeurópskych energetických sietí. Ustanovuje súbor usmernení zahrňujúci ciele, priority, a hlavné rysy činnosti spoločenstva vo veci transeurópskych energetických sietí. Tieto usmernenia identifikujú projekty spoločného záujmu a prioritné projekty, vrátane projektov európskeho záujmu, v rámci transeurópskych elektrických a plynových sietí.
Odôvodnenie
Viď zdôvodnenie pozmeňovacieho návrhu 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 3 bod (a)
(a) podporovať efektívne fungovanie vnútorného trhu vo všeobecnosti a vnútorného trhu s energiou osobitne a súčasne podporovať racionálnu a proporčnú výrobu, dopravu, distribúciu a využitie energetických zdrojov ako aj rozvoj a zapojenie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia ceny energie pre spotrebiteľa a zlepšenia diverzifikácie zdrojov energie;	(a) podporovať efektívne fungovanie a rozvoj vnútorného trhu vo všeobecnosti a vnútorného trhu s energiou osobitne a súčasne podporovať racionálnu a proporčnú výrobu, dopravu, distribúciu a využitie energetických zdrojov ako aj rozvoj a zapojenie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia ceny energie pre spotrebiteľa a zlepšenia diverzifikácie zdrojov energie;
Odôvodnenie
The EU should put more efforts while planning and developing energy production. The use of non fossil and renewable energy resources will have positive environmental impact.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 3 bod (d)
(d) podpora udržateľného rozvoja a zlepšenie ochrany životného prostredia, konkrétne znížením rizika pre životné prostredie spojeného s prepravou a prenosom energie;	(d) prehĺbenie udržateľného rozvoja a zlepšenie ochrany životného prostredia, konkrétne využitím odpadových zdrojov pri výrobe elektriny, energeticky efektívnych služieb a obnoviteľných zdrojov energie a znížením rizika pre životné prostredie a spoločnosť spojeného s prepravou a prenosom energie;
Justification
Die neue Formulierung macht deutlicher, wie und wodurch der Verbund der europäischen Energienetze einen Beitrag zu nachhaltiger Entwicklung und zur Verbesserung des Umweltschutzes leisten soll.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 4 bod 1 úvodná časť
1) pre elektrické i plynové siete	1) pre elektrické i plynové siete, pričom sa berú do úvahy aj siete s olefínovými plynmi
Justification
Bereits heute existieren Alkengasnetze innerhalb der Europäischen Union. Diese sind jedoch nicht immer miteinander verbunden. Um die Versorgungssicherheit der bestehenden Standorte auf Dauer zu gewährleisten, ist eine Vernetzung der einzelnen Zentren unumgänglich. Die vorliegende Entscheidung sollte hierfür ebenfalls Raum geben, indem sie den besonderen Anforderungen und der bestehenden Ausprägung der Alkengasnetze Rechnung trägt.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 5 bod a)
a) určenie projektov spoločného záujmu, najmä projektov prioritných;	a) určenie projektov spoločného záujmu a prioritných projektov, najmä projektov európskeho záujmu;
Odôvodnenie
Viď zdôvodnenie pozmeňovacieho návrhu 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 6 odsek 1 pododsek 2
Hodnotenie ekonomickej realizovateľnosti sa bude zakladať na analýze nákladov, ktoré vezmú do úvahy všetky náklady a výhody, vrátane strednodobých a dlhodobých, spolu s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávok a vkladom do hospodárnej a sociálnej kohézie. Projekty spoločného záujmu, ktoré súvisia s územím členského štátu budú vyžadovať schválenie príslušného členského štátu.	Hodnotenie ekonomickej realizovateľnosti sa bude zakladať na analýze nákladov, ktoré vezmú do úvahy všetky náklady a výhody, vrátane strednodobých a dlhodobých, spolu so všetkými externými a ďalšími environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávok a vkladom do hospodárnej a sociálnej kohézie. Projekty spoločného záujmu, ktoré súvisia s územím členského štátu budú vyžadovať schválenie príslušného členského štátu.
Justification
L'intégration de tous les coûts externes sur l'environnement doit faire partie intégrante de cette évaluation de viabilité économique.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 7 odsek 2 pododsek 1a (nový)
	Čo sa týka cezhraničných investičných projektov, členské štáty robia v rámci národných autorizačných postupov opatrenia potrebné na to, aby zvýšenie kapacity prepojenia medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi a posilnenie európskej bezpečnosti zásobovania bolo pre takéto projekty určujúcim kritériom posúdenia kompetentnými národnými úradmi.
Odôvodnenie
Návrh Komisie uznáva, že je nevyhnutné citeľne zvýšiť kapacitu prepojení. Napriek tomu je realizácia projektov veľmi pomalá a neuspokojujúca, čo spôsobuje zbytočné zdraženie týchto projektov na úkor spotrebiteľov a európskej bezpečnosti zásobovania elektrinou a plynom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 7 odsek 3
3. Prioritné projekty budú kompatibilné s udržateľným rozvojom a spĺňajú tieto kritériá:   (a) Budú mať závažný vplyv na konkurencieschopnú činnosť vnútorného trhu alebo   (b) posilnia bezpečnosť dodávok v Spoločenstve	3. Prioritné projekty budú kompatibilné s udržateľným rozvojom a spĺňajú tieto kritériá:   (a) Budú mať závažný vplyv na konkurencieschopnú činnosť vnútorného trhu alebo   (b) posilnia bezpečnosť dodávok v Spoločenstve alebo (c) spôsobia zvýšenie podielu využitia obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych služieb či využitia odpadovej energie.
Justification
Les projets prioritaires "compatibles avec le développement durable" doivent répondre aux autres politiques énergétiques de l'UE (renouvelables, cogénération et/ou services énergétiques).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 8 odsek 1
1. Výber projektov nachádzajúcich sa na prioritných osách uvedených v čl. 7, ktoré zahŕňajú prekročenie hranice alebo ktoré majú značný dopad na cezhraničnú prepravnú kapacitu, sú vyhlásené za projekty európskeho záujmu.	1. Výber projektov nachádzajúcich sa na prioritných osách uvedených v čl. 7, ktoré zahŕňajú prekročenie hranice alebo ktoré majú značný dopad na cezhraničnú prepravnú kapacitu, sú vyhlásené za projekty európskeho záujmu.
Zoznam týchto projektov je uvedený v prílohe IV.	Zoznam týchto projektov je uvedený v prílohe I.
Odôvodnenie
V súvislosti s prepracovaním príloh I a IV.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 8 odsek 8
8. Keď je projekt vyhlásený za projekt európskeho záujmu, dotknuté členské štáty zavádzajú, v prípade potreby pre každý úsek daného projektu, koordinované postupy posudzovania projektu a konzultácie verejnosti, ktoré predchádzajú stavebným povoleniam.	8. Keď je projekt vyhlásený za projekt európskeho záujmu, aby bolo zabezpečené, že autorizačné procesy projektov budú zavŕšené v primeranej lehote, dotknuté členské štáty koordinujú pre každý úsek daného projektu, v prípade potreby, svoje postupy posudzovania enviromentálneho a sociálno-ekonomického dopadu a konzultácie verejnosti, ktoré predchádzajú stavebným povoleniam.
Odôvodnenie
Očakávajúc eventuálny nadnárodný vyšetrovací proces je dôležité dodržiavať platnú národnú legislatívu.
Je dôležité zahrnúť sociálno-ekonomické dôsledky do posudzovania projektu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 10 odsek 1 pododsek 1
1. Komisia môže menovať európskeho koordinátora po konzultácii dotknutých členských štátov.	1. Pre projekty, ktoré predstavujú ťažkosti s uskutočnením, môže Komisia menovať európskeho koordinátora po konzultácii dotknutých členských štátov.
Odôvodnenie
Účelom je obmedzenie menovania koordinátora iba pre také projekty, ktorých podmienky sa javia obzvlášť zložité a ťažké.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 10 odsek 6a (nový)
	6a. Úroveň koordinácie by mala byť proporčná k nákladom na projekt, aby sa zabránilo zbytočnej administratívnej záťaži.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 11 odsek 1 úvodná časť
1. V záujme vytvorenia vhodnejšieho kontextu budovania transeurópskych energetických sietí a ich interoperability kladie Spoločenstvo najväčší dôraz na nasledujúce opatrenia a v prípade potreby ich bude presadzovať.	1. V záujme vytvorenia vhodnejšieho kontextu budovania transeurópskych energetických sietí a ich interoperability Spoločenstvo ocení úsilie členských štátov dosiahnuť vytýčený cieľ a bude klásť najväčší dôraz na nasledujúce opatrenia a v prípade potreby ich presadzovať:
Justification
Um den raschen Ausbau und die Interoperabilität der transeuropäischen Energienetze im Interesse des Binnenmarktes zu beschleunigen, sollte die Kommission auch unter wettbewerbsrechtlichen Aspekten den Bestrebungen der Mitgliedstaaten Rechnung tragen, die dieses übergeordnete Ziel ebenfalls verfolgen.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 12
Pri úvahách o projekte by sa mal vziať do úvahy jeho vplyv na súťaž. Je potrebné podporovať súkromné financovanie a financovanie ekonomickými operátormi a súčasne rešpektovať pravidlá súťaže a ďalšie pravidlá EU. Vyhneme sa akémukoľvek narušeniu konkurencie medzi operátormi na trhu v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES.	Pri úvahách o projekte by sa mal vziať do úvahy jeho vplyv na súťaž a bezpečnosť dodávok. Je potrebné podporovať súkromné financovanie a financovanie ekonomickými operátormi a súčasne rešpektovať pravidlá súťaže a ďalšie pravidlá EU. Vyhneme sa akémukoľvek narušeniu konkurencie medzi operátormi na trhu v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES.
Justification
In der vorliegenden Entscheidung sollte bei der Prüfung der einzelnen Vorhaben neben dem Aspekt des Wettbewerbs auch der Versorgungssicherheit innerhalb der Europäischen Union eine bedeutende Rolle spielen.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Príloha I Elektrické siete
Prioritné projekty určené v článku 7	Osi pre prioritné projekty, vrátane projektov európskeho záujmu, určené v článkoch 7 a 8 Prioritné projekty, vrátane projektov európskeho záujmu uvedených na každej prioritnej osi, sú vymenované
ELEKTRICKÉ SIETE EL.1. Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko: posilnenie elektrických sietí v záujme vyriešenia problémov s preťažením v doprave cez Benelux.	ELEKTRICKÉ SIETE EL.1. Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko: posilnenie elektrických sietí v záujme vyriešenia problémov s preťažením v doprave cez Benelux. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Aveline (FR) – Avelgem (BE) Vedenie Moulaine (FR) – Aubange (BE)
EL.2. Hranice Talianska s Francúzskom, Rakúskom, Slovinskom a Švajčiarskom: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia.	EL.2. Hranice Talianska s Francúzskom, Rakúskom, Slovinskom a Švajčiarskom: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Lienz (AT) - Cordignano (IT) Nové prepojenie medzi Talianskom a Slovinskom Vedenie Udine Ovest (IT) - Okroglo (SI)     Vedenie S. Fiorano (IT) - Nave (IT) - Gorlago (IT) Vedenie Venezia Nord (IT) - Cordignano (IT) Vedenie St. Peter (AT) - Kainachtal (AT) Prepojenie medzi Rakúskom a Talianskom (Thaur-Brixen) cez Brennerský železničný tunel
EL.3. Francúzsko – Španielsko – Portugalsko: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia medzi týmito krajinami, ako aj pre Pyrenejský polostrov a rozvoj siete v ostrovných regiónoch.	EL.3. Francúzsko – Španielsko – Portugalsko: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia medzi týmito krajinami, ako aj pre Pyrenejský polostrov a rozvoj siete v ostrovných regiónoch. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Sentmenat (ES) - Becanó (ES) - Baixas (FR) Vedenie Valdigem (PT) - Douro Internacional (PT) - Aldeadávila (ES) a zariadenia Douro Internacional
EL.4.   Grécko – balkánske štáty – systém UCTE: rozvoj elektrickej infraštruktúry, aby sa Grécko mohlo pripojiť k systému UCTE a aby sa uľahčil rozvoj elektrického trhu juhovýchodnej Európy.	EL.4.   Grécko – balkánske štáty – systém UCTE: rozvoj elektrickej infraštruktúry, aby sa Grécko mohlo pripojiť k systému UCTE a a aby sa uľahčil rozvoj elektrického trhu juhovýchodnej Európy. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Philippi (EL) - Hamidabad (TR)
EL.5. Spojené kráľovstvo – kontinentálna Európa a severná Európa: vytvorenie/zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia mimopobrežnej veternej energie.	EL.5. Spojené kráľovstvo – kontinentálna Európa a severná Európa vytvorenie/zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia mimopobrežnej veternej energie. Projekty európskeho záujmu: Podmorský kábel medzi Anglickom (UK) a Holandskom
EL.6. Írsko – Spojené kráľovstvo: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia mimopobrežnej veternej energie.	EL.6. Írsko – Spojené kráľovstvo: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia mimopobrežnej veternej energie.  Projekty európskeho záujmu: Podmorský kábel medzi Írskom a Wallesom (UK)
EL.7. Dánsko – Nemecko – baltský okruh (zahŕňajúci Nórsko – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Nemecko – Poľsko – baltské štáty – Rusko): zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia veternej mimopobrežnej energie.	EL.7. Dánsko – Nemecko – baltský okruh (zahŕňajúci Nórsko – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Nemecko – Poľsko – Baltské štáty – Rusko): zvýšenie kapacít elektrického prepojenia a eventuálna integrácia mimopobrežnej veternej energie. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Kasso (DK) - Hamburg/Dollern (DE) Vedenie Hamburg/Krümmel (DE) -Schwerin (DE) Vedenie Kasso (DK) - Revsing (DK) - Tjele (DK) Vedenie V.Hassing (DK) - Trige (DK) Podmorský kábel Skagerrak 4 (DK) - (NO) Spojenie medzi Poľskom a Litvou, vrátane nevyhnutného posilnenia poľskej elektrickej siete a profilu PL-DE pre umožnenie účasti na vnútornom energetickom trhu. Podmorský kábel medzi Fínskom a Estónskom (Estlink) Podmorský kábel Fennoscan medzi Fínskom a Švédskom Halle/Saale (DE) - Schweinfurt (DE)
EL.8. Nemecko – Poľsko – Česká republika – Slovensko – Rakúsko – Maďarsko – Slovinsko: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia.	EL.8. Nemecko – Poľsko – Česká republika – Slovensko – Rakúsko – Maďarsko – Slovinsko: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia. Projekty európskeho záujmu: Vedenie Neuenhagen (DE) - Vierraden (DE) - Krajni (PL) Vedenie Dürnrohr (AT) - Slavetice (CZ) Nové prepojenie medzi Nemeckom a Poľskom Veľké Kapušany (SK) -Lemešany (SK) -Moldava (SK) - Sajoivanka (HU) Gabčíkovo (SK) - Veľký Ďur (SK) Stupava (SK) – juhovýchodná Viedeň (AT)
EL.9. Členské štáty Stredozemného mora – stredozemný elektrický okruh: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia medzi členskými štátmi a Marokom, Alžírskom, Tuniskom, Líbyou, Egyptom, krajinami Blízkeho východu a Tureckom.	EL.9. Členské štáty Stredozemného mora – stredozemný elektrický okruh: zvýšenie kapacít elektrického prepojenia medzi členskými štátmi a Marokom, Alžírskom, Tuniskom, Líbyou, Egyptom, krajinami Blízkeho východu a Tureckom. Projekty európskeho záujmu: Elektrické spojenie medzi Tuniskom a Talianskom
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je uvedenie zoznamu prioritných projektov, vrátane projektov európskeho záujmu, následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi. Tento pozmeňovací návrh taktiež usiluje o zjednodušenie organizácie príloh zlučujúc Prílohy I a IV návrhu Komisie,
Vzhľadom k dôležitosti projektov európskeho záujmu sa javí nevyhnutným, aby boli ozrejmené v Prílohe I.
Zmienka projektu „Vedenie S. Fiorano (IT) - Robbia (CH)“ bola vynechaná, keďže projekt už bol zahájený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Príloha I Plynové siete
ZP.1. Spojené kráľovstvo – severná kontinentálna Európa, vrátane Holandska, Dánska a Nemecka – Poľsko- Litva – Lotyšsko – Estónsko –Fínsko – Rusko: plynovody „North Transgas“ a „Yamal – Europe“ pre dopravu zemného plynu, spájajúce niektoré z hlavných zdrojov plynu v Európe, zlepšujúce interoperabilitu sietí a zvyšujúce bezpečnosť dodávok.	ZP.1. Spojené kráľovstvo – severná kontinentálna Európa, vrátane Holandska, Dánska a Nemecka – Poľsko- Litva – Lotyšsko – Estónsko –Fínsko – Rusko: Plynovody spájajúce niektoré z hlavných zdrojov plynu v Európe, zlepšujúce interoperabilitu sietí a zvyšujúce bezpečnosť dodávok, vrátane plynovodov „North Transgas“ a „Yamal – Europe“ pre dopravu zemného plynu, výstavba nových plynovodov a zvýšenie kapacity siete v Nemecku, Dánsku a Švédsku, ako aj medzi týmito štátmi a v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Nemecku a Rakúsku, ako aj medzi týmito štátmi. Projekty európskeho záujmu: Plynovod „North Transgas“ Plynovod „Yamal-Europe“ Plynovod pre dopravu zemného plynu spojujúci Dánsko, Švédsko a Nemecko Posilnenie tranzitnej kapacity na osi Nemecko – Belgicko – Spojené kráľovstvo.
ZP.2. Alžírsko – Španielsko – Taliansko – Francúzsko – severná kontinentálna Európa: stavba nových plynovodov pre prepravu zemného plynu z Alžírska do Španielska, Francúzska a Talianska a zvýšenie kapacít sietí v Španielsku, Taliansku a Francúzsku a medzi týmito štátmi.	ZP.2. Alžírsko – Španielsko – Taliansko – Francúzsko – severná kontinentálna Európa: stavba nových plynovodov pre prepravu zemného plynu z Alžírska do Španielska, Francúzska a Talianska a zvýšenie kapacít sietí v Španielsku, Taliansku a Francúzsku a medzi týmito štátmi. Projekty európskeho záujmu: Plynovod Alžírsko – Tunisko - Taliansko Plynovod Alžírsko – Taliansko cez Sardíniu a Korziku s odbočkou do Francúzska Plynovod Medgas Alžírsko – Španielsko – Francúzsko – kontinentálna Európa
ZP.3. Krajiny Kaspického mora – Stredný východ – Európska únia: nové siete plynovodov pre prepravu zemného plynu do Európskej únie z nových zdrojov, vrátane plynovodov Turecko – Grécko, Grécko – Taliansko a Turecko – Rakúsko.	ZP.3. Krajiny Kaspického mora – Stredný východ – Európska únia: nové siete plynovodov pre prepravu zemného plynu do Európskej únie z nových zdrojov, vrátane plynovodov Turecko – Grécko, Grécko – Taliansko a Turecko – Rakúsko a Grécko – Slovinsko – Rakúsko (cez západný Balkán) . Projekty európskeho záujmu:       Plynovod Turecko – Grécko - Taliansko Plynovod Turecko - Rakúsko
ZP.4.   Terminály LNG v Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Poľsku: diverzifikácia zdrojov zásobovania a vstupných bodov, vrátane pripojení terminálov LNG k dopravnej sieti.	ZP.4.   Terminály LNG v Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku, na Cypre a v Poľsku: diverzifikácia zdrojov zásobovania a vstupných bodov, vrátane pripojení terminálov LNG k dopravnej sieti.
ZP.5.   Podzemné zásobníky zemného plynu v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku a v oblasti Baltského mora: zvýšenie kapacity v Španielsku, Taliansku a v oblasti Baltského mora a výstavba prvých zariadení v Portugalsku a Grécku.	ZP.5.   Podzemné zásobníky zemného plynu v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Grécku a v oblasti Baltského mora: zvýšenie kapacity v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a v oblasti Baltského mora a výstavba prvých zariadení v Portugalsku, Grécku a v Litve.
ZP.6. Členské štáty Stredozemného mora – plynárenský okruh východného Stredozemia: výstavba a zvýšenie kapacít plynovodov pre prepravu zemného plynu medzi stredozemnými členskými štátmi a Líbyou, Egyptom, Jordánskom, Sýriou a Tureckom.	ZP.6. Členské štáty Stredozemného mora – plynárenský okruh východného Stredozemia: výstavba a zvýšenie kapacít plynovodov pre prepravu zemného plynu medzi stredozemnými členskými štátmi a Líbyou, Egyptom, Jordánskom, Sýriou a Tureckom. Projekty európskeho záujmu: Plynovod Líbya - Taliansko
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je uvedenie zoznamu prioritných projektov, vrátane projektov európskeho záujmu, následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi. Tento pozmeňovací návrh taktiež usiluje o zjednodušenie organizácie príloh zlučujúc Prílohy I a IV návrhu Komisie,
Vzhľadom k dôležitosti projektov európskeho záujmu sa javí nevyhnutným ozrejmiť ich v Prílohe I.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Príloha II Elektrické siete
1. Rozvoj elektrických sietí v ostrovných, izolovaných, periférnych a ultraperiférnych regiónoch za súčasnej podpory diverzifikácie energetických zdrojov a využívania obnoviteľných energií a prepojenie elektrických sietí týchto regiónov, ak bude treba. · Írsko – Spojené kráľovstvo (Walles) · Grécko (ostrovy) · Taliansko (Sardínia) – Francúzsko (Korzika) – Taliansko (kontinent) · Prepojenia ostrovných regiónov, vrátane prepojení s kontinentom · Prepojenia ultraperiférnych regiónov Francúzska, Španielska a Portugalska	1. Rozvoj elektrických sietí v regiónoch ostrovných, tvoriacich enklávu, periférnych a ultraperiférnych za súčasnej podpory diverzifikácie energetických zdrojov a využívania obnoviteľných energií a prepojenie elektrických sietí týchto regiónov, ak bude treba. · Írsko – Spojené kráľovstvo (Walles) · Grécko (ostrovy) · Taliansko (Sardínia) – Francúzsko (Korzika) – Taliansko (kontinent) · Prepojenia ostrovných regiónov, vrátane prepojení s kontinentom · Prepojenia ultraperiférnych regiónov Francúzska, Španielska a Portugalska
2. Rozvoj elektrických prepojení medzi členskými štátmi v záujme splnenia potrieb vnútorného trhu a zabezpečenia spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania elektrických sietí. · Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko: · Francúzsko – Nemecko · Francúzsko – Taliansko · Francúzsko – Španielsko · Portugalsko – Španielsko · Fínsko – Švédsko · Fínsko – Estónsko – Lotyšsko - Litva · Rakúsko – Taliansko · Taliansko – Slovinsko · Rakúsko – Taliansko – Slovinsko – Maďarsko · Nemecko – Poľsko · Nemecko – Poľsko – Česká republika – Slovensko – Maďarsko: · Poľsko – Litva · Írsko – Spojené kráľovstvo (Severné Írsko) · Rakúsko – Nemecko · Holandsko – Spojené kráľovstvo · Nemecko – Dánsko – Švédsko     · Grécko – Taliansko	2. Rozvoj elektrických prepojení medzi členskými štátmi v záujme splnenia potrieb vnútorného trhu a zabezpečenia spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania elektrických sietí. · Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko: · Francúzsko – Nemecko · Francúzsko – Taliansko · Francúzsko – Španielsko · Portugalsko – Španielsko · Fínsko – Švédsko · Fínsko – Estónsko – Lotyšsko - Litva · Rakúsko – Taliansko · Taliansko – Slovinsko · Rakúsko – Taliansko – Slovinsko - Maďarsko · Nemecko – Poľsko · Nemecko – Poľsko – Česká republika – Rakúsko – Slovensko – Maďarsko · Maďarsko – Slovensko · Maďarsko – Rakúsko · Poľsko – Litva · Írsko – Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)       · Nemecko – Rakúsko – Slovinsko - Maďarsko · Holandsko – Spojené kráľovstvo · Nemecko – Dánsko – Švédsko · Grécko – Taliansko · Maďarsko - Slovinsko · Malta - Taliansko · Fínsko - Estónsko · Taliansko - Slovinsko
3. Rozvoj elektrických prepojení v rámci členských štátov, potrebných na využitie prepojení medzi členskými štátmi, fungovanie vnútorného trhu alebo pripojenia obnoviteľných energetických zdrojov. · Všetky členské štáty	3. Rozvoj elektrických prepojení v rámci členských štátov, potrebných na využitie prepojení medzi členskými štátmi, fungovanie vnútorného trhu alebo zapojenia obnoviteľných energetických zdrojov. · Všetky členské štáty
4. Rozvoj elektrických prepojení s tretími krajinami a zvlášť s kandidátskymi krajinami s cieľom prispieť k interoperabilite, spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania elektrických sietí, alebo k zásobovaniu elektrickou energiou v rámci Európskeho spoločenstva. · Nemecko – Nórsko · Holandsko – Nórsko · Švédsko – Nórsko · Spojené kráľovstvo – Nórsko · Baltský elektrický okruh: Nemecko – Poľsko – Bielorusko – Rusko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Švédsko – Nórsko – Dánsko · Nórsko – Švédsko – Fínsko – Rusko · Stredozemný elektrický okruh: Francúzsko – Španielsko – Maroko – Alžírsko – Líbya – Egypt – štáty Blízkeho východu – Turecko – Grécko – Taliansko · Grécko – Turecko · Taliansko – Švajčiarsko · Grécko – balkánske krajiny · Španielsko – Maroko · Európska únia – balkánske krajiny – Bielorusko – Rusko – Ukrajina · Čiernomorský elektrický okruh:     Rusko– Ukrajina – Rumunsko – Bulharsko – Turecko – Grécko	4. Rozvoj elektrických prepojení s tretími krajinami, obzvlášť s kandidátskymi krajinami, s cieľom prispieť k interoperabilite, spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania elektrických sietí, alebo k zásobovaniu elektrickou energiou v rámci Európskeho spoločenstva. · Nemecko – Nórsko · Holandsko – Nórsko · Švédsko – Nórsko · Spojené kráľovstvo – Nórsko · Baltský elektrický okruh: Nemecko – Poľsko – Bielorusko – Rusko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Švédsko – Nórsko – Dánsko « · Nórsko – Švédsko – Fínsko – Rusko · Stredozemný elektrický okruh: Francúzsko – Španielsko – Maroko – Alžírsko – Tunisko – Líbya – Egypt – štáty Blízkeho východu – Turecko - Grécko – Taliansko · Grécko – Turecko · Taliansko – Švajčiarsko · Rakúsko - Švajčiarsko · Maďarsko - Rumunsko · Maďarsko - Srbsko · Maďarsko - Chorvátsko · Taliansko - Tunisko     · Grécko – balkánske krajiny · Španielsko – Maroko · Španielsko – Andorra - Francúzsko · Európska únia – balkánske krajiny – Bielorusko – Rusko – Ukrajina · Čiernomorský elektrický okruh: Rusko – Ukrajina – Rumunsko – Bulharsko – Turecko – Gruzínsko · Bulharsko – Macedónia/Grécko – Albánsko – Taliansko alebo Bulharsko – Grécko – Taliansko
5. Činnosti usilujúce sa o zlepšenie fungovania prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu a najmä tie, ktoré sa týkajú identifikácie problémových situácií a chýbajúcich článkov, vypracovávania riešení pre zvládnutie problémov s preťaženosťou a adaptácie metód odhadu a využitia aplikovateľných na elektrické siete. · Identifikácia problémových situácií a chýbajúcich článkov v elektrických sieťach, najmä v cezhraničných spojeniach. · Upresnenie riešení pre riadenie elektrických tokov za účelom zvládnutia problémov s preťaženosťou v elektrických sieťach. · Adaptácia metód odhadu a využitia elektrických sietí potrebných na fungovanie vnútorného trhu a na využívanie vysokého percenta obnoviteľných zdrojov energie.	5. Činnosti usilujúce sa zlepšiť fungovanie prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu a najmä identifikovať problémové situácie a chýbajúce články, vypracovať riešenia pre zvládnutie problémov s preťaženosťou a adaptovať metódy odhadu a využitia aplikovateľné na elektrické siete.   · Identifikácia problémových situácií a chýbajúcich článkov v elektrických sieťach, najmä v cezhraničných spojeniach. · Upresnenie riešení pre riadenie elektrických tokov za účelom zvládnutia problémov s preťaženosťou v elektrických sieťach. · Adaptácia metód odhadu a využitia elektrických sietí potrebných na fungovanie vnútorného trhu a na využívanie vysokého percenta obnoviteľných zdrojov energie.
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je uvedenie zoznamu projektov následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Príloha II Plynové siete
6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov, v princípe do regiónov ostrovných, tvoriacich enklávu, periférnych a ultraperiférnych a rozvoj sietí zemného plynu v týchto regiónoch. · Spojené kráľovstvo (Severné Írsko) · Írsko · Španielsko · Portugalsko · Grécko · Švédsko · Dánsko · Taliansko (Sardínia) · Francúzsko (Korzika) · Cyprus · Malta · Ultraperiférne regióny: Francúzsko, Španielsko, Portugalsko	6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov, v princípe do regiónov ostrovných, tvoriacich enklávu, periférnych a ultraperiférnych a rozvoj sietí zemného plynu v týchto regiónoch. · Spojené kráľovstvo (Severné Írsko) · Írsko · Španielsko · Portugalsko · Grécko · Švédsko · Dánsko · Taliansko (Sardínia) · Francúzsko (Korzika) · Cyprus · Malta · Ultraperiférne regióny: Francúzsko, Španielsko, Portugalsko
7. Rozvoj prepojení zemného plynu potrebných na fungovanie vnútorného trhu alebo posilnenie bezpečnosti zásobovania, vrátane pripojenia oddelených sietí zemného plynu. · Írsko – Spojené kráľovstvo · Francúzsko – Španielsko · Francúzsko – Švajčiarsko · Portugalsko – Španielsko · Rakúsko – Nemecko · Rakúsko – Maďarsko · Rakúsko – Maďarsko – Slovensko – Poľsko · Rakúsko – Taliansko · Grécko – ostatné balkánske štáty · Rakúsko – Maďarsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Turecko · Francúzsko – Taliansko · Grécko – Taliansko · Rakúsko – Česká republika · Nemecko – Česká republika – Rakúsko – Taliansko · Rakúsko – Slovinsko – Chorvátsko · Spojené kráľovstvo – Holandsko – Nemecko · Nemecko – Poľsko · Dánsko – Spojené kráľovstvo · Dánsko – Nemecko – Švédsko	7. Rozvoj prepojení zemného plynu potrebných na fungovanie vnútorného trhu alebo posilnenie bezpečnosti zásobovania, vrátane pripojenia oddelených sietí zemného plynu. · Írsko – Spojené kráľovstvo · Francúzsko – Španielsko · Francúzsko – Švajčiarsko · Portugalsko – Španielsko · Rakúsko – Nemecko · Rakúsko – Maďarsko · Rakúsko – Maďarsko – Slovensko – Poľsko · Poľsko - Česká republika · Slovensko - Česká republika – Nemecko - Rakúsko · Rakúsko – Taliansko · Grécko – ostatné balkánske štáty · Rakúsko – Maďarsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Turecko · Francúzsko – Taliansko · Grécko – Taliansko · Rakúsko – Česká republika · Nemecko – Česká republika – Rakúsko – Taliansko · Rakúsko – Slovinsko – Chorvátsko · Maďarsko - Chorvátsko · Maďarsko - Rumunsko · Maďarsko - Slovensko · Maďarsko - Ukrajina · Slovinsko - balkánske štáty · Belgicko – Holandsko – Nemecko · Spojené kráľovstvo – Holandsko – Nemecko · Nemecko – Poľsko · Dánsko – Spojené kráľovstvo · Dánsko – Nemecko – Švédsko · Dánsko - Holandsko
8. Rozvoj kapacít na zber skvapalneného zemného plynu (LNG) a skladovanie zemného plynu potrebný na uspokojenie dopytu a kontrolu systémov zásobovania plynom, ako i na diverzifikáciu zdrojov a dopravných trás. · Všetky členské štáty	8. Rozvoj kapacít na zber skvapalneného zemného plynu (LNG) a skladovanie zemného plynu potrebný na uspokojenie dopytu a kontrolu systémov zásobovania plynom, ako i na diverzifikáciu zdrojov a dopravných trás. · Všetky členské štáty
9. Rozvoj prepravných kapacít zemného plynu (prívodné plynovody) potrebných na uspokojenie dopytu, ako i na diverzifikáciu vnútorných a vonkajších zdrojov zásobovania a dopravných trás. · Severská plynárenská sieť: Nórsko – Dánsko – Nemecko – Švédsko – Fínsko – Rusko – baltské štáty - Poľsko · Alžírsko – Španielsko – Francúzsko · Rusko – Ukrajina – EÚ · Rusko – Bielorusko – Ukrajina – EÚ · Rusko – Bielorusko – EÚ · Rusko – Baltské more – Nemecko · Líbya – Taliansko · Tunisko – Líbya – Taliansko · Krajiny Kaspického mora – EÚ · Rusko – Ukrajina – Moldavsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – ostatné balkánske štáty · Rusko – Ukrajina – Slovensko – Maďarsko – Slovinsko – Taliansko       · Holandsko – Nemecko – Švajčiarsko - Taliansko · Belgicko – Francúzsko – Švajčiarsko - Taliansko · Dánsko – (Švédsko) - Poľsko · Nórsko – Rusko - EÚ · Írsko · Alžírsko – Taliansko - Francúzsko · Stredný východ – plynárenský okruh východnej oblasti Stredozemného mora – EÚ	9. Rozvoj prepravných kapacít zemného plynu (prívodné plynovody) potrebných na uspokojenie dopytu, ako i na diverzifikáciu vnútorných a vonkajších zdrojov zásobovania a dopravných trás. · Severská plynárenská sieť: Nórsko – Dánsko – Nemecko – Švédsko – Fínsko – Rusko – baltské štáty - Poľsko · Alžírsko – Španielsko – Francúzsko · Rusko – Ukrajina - EÚ · Rusko – Bielorusko – Ukrajina – EÚ · Rusko – Bielorusko – EÚ · Rusko – Baltské more – Nemecko · Rusko – baltské štáty – Poľsko – Nemecko · Nemecko – Česká republika – Poľsko – Nemecko – ostatné členské štáty · Líbya – Taliansko · Tunisko – Líbya – Taliansko · Krajiny Kaspického mora – EÚ         · Rusko – Ukrajina – Moldavsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Slovinsko – ostatné balkánske štáty · Rusko – Ukrajina – Slovensko – Maďarsko – Slovinsko – Taliansko · Holandsko – Nemecko – Švajčiarsko – Taliansko · Belgicko – Francúzsko – Švajčiarsko – Taliansko · Dánsko – (Švédsko) – Poľsko · Nórsko – Rusko – EÚ · Írsko · Alžírsko – Taliansko - Francúzsko · Alžírsko - Tunisko - Taliansko · Stredný východ – plynárenský okruh východnej oblasti Stredozemného mora – EÚ · Zavedenie zmesi vo Winksele na osi sever-juh (zmes plynu H s dusíkom) · Zvýšenie kapacity na osi východ-západ: Zeebrugge-Eynatten
10. Činnosti usilujúce sa o zlepšenie fungovania prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu a najmä tie, ktoré sa usilujú o identifikáciu problémových situácií a chýbajúcich článkov, vypracovávanie riešení problémov s preťaženosťou a adaptáciu metód odhadu a využitia aplikovateľných na siete zemného plynu. · Lokalizácia problémových situácií a chýbajúcich článkov v plynárenských sieťach, najmä na cezhraničnej úrovni. · Vypracovávanie metód pre riadenie toku zemného plynu s cieľom vyriešiť problémy s preťaženosťou v plynárenských sieťach. · Adaptácia metód odhadu a využitia aplikovateľných na siete zemného plynu, ktorú vyžaduje fungovanie vnútorného trhu. · Posilnenie celkového výkonu, spoľahlivosti a bezpečnosti sietí zemného plynu v tranzitných krajinách. 11. Rozvoj a integrácia kapacít prepravy	10. Činnosti usilujúce sa zlepšiť fungovanie prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu a v tranzitných krajinách a najmä identifikovať problémové situácie a chýbajúce články, vypracovávať riešenia problémov s preťaženosťou a adaptovať metódy odhadu a využitia aplikovateľné na siete zemného plynu. · Lokalizácia problémových situácií a chýbajúcich článkov v plynárenských sieťach, najmä na cezhraničnej úrovni. · Vypracovávanie metód pre riadenie toku zemného plynu s cieľom vyriešiť problémy s preťaženosťou v plynárenských sieťach. · Adaptácia metód odhadu a využitia aplikovateľných na siete zemného plynu, ktorú vyžaduje fungovanie vnútorného trhu. · Posilnenie celkového výkonu, spoľahlivosti a bezpečnosti sietí zemného plynu v tranzitných krajinách. 11. Rozvoj a integrácia kapacít prepravy
olefinového plynu potrebných pre uspokojenie dopytu na vnútornom trhu. · Všetky členské štáty	olefinového plynu potrebných pre uspokojenie dopytu na vnútornom trhu. · Všetky členské štáty
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je uvedenie zoznamu projektov následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi.
Odkaz na rozvoj a integráciu kapacít dopravy olefínového plynu bol zachovaný vzhľadom k dôležitosti takej siete tak z hľadiska schopnosti konkurencie európskeho priemyslu, ako aj pozitívneho dopadu na bezpečnosť a životné prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Príloha III Elektrické siete
1. Rozvoj elektrických sietí v izolovaných regiónoch	1. Rozvoj elektrických sietí v regiónoch tvoriacich enklávu
1.1 Podmorský kábel Írsko – Walles (UK) 1.2 Posilnenie spojenia Épire (GR) — Pouilles (I) 1.3 Pripojenie južných Kyklád (GR) 1.4 30 kV podmorský kábel medzi ostrovmi Faial, Pico a S. Jorge (Açores, P) 1.5 Pripojenie a posilnenie siete na ostrovoch Terceira, Faial et S. Miguel (Açores, P) 1. 6 Pripojenie a posilnenie siete na ostrove Madeira (P) 1.7 Podmorský kábel Sardínia (I) – talianska pevnina 1.8 Podmorský kábel Korzika (F) — Taliansko 1.9 Prepojenie talianska pevnina — Sicília (I)   1.10 Zdvojenie prepojenia Sorgente (I) — Rizziconi (I) 1.11 Nové pripojenia na Baleárskych a Kanárskych ostrovoch (E)	1.1 Podmorský kábel Írsko – Walles (UK)     1.3 Pripojenie južných Kyklád (EL) 1.4 30 kV podmorský kábel medzi ostrovmi Faial, Pico a S. Jorge (Açores, PT) 1.5 Pripojenie a posilnenie siete na ostrovoch Terceira, Faial a S. Miguel (Açores, PT) 1.6 Pripojenie a posilnenie siete a ostrove Madeira (PT) 1.7 Podmorský kábel Sardínia (IT) — talianska pevnina 1.8 Podmorský kábel Korzika (FR) — Taliansko 1.9 Prepojenie talianska pevnina — Sicília (IT) : zdvojenie prepojenia Sorgente (IT) — Rizziconi (IT)   1.11 Nové pripojenia na Baleárskych a Kanárskych ostrovoch (ES)
2. Rozvoj elektrických prepojení medzi členskými štátmi	2. Rozvoj elektrických prepojení medzi členskými štátmi
2.1 Vedenie Moulaine (F) — Aubange (B)   2.2 Vedenie Avelin (F) — Avelgem B)     2.3 Vedenie Vigy (F) — Marlenheim (F)   2.4 Vedenie Vigy (F) — Uchtelfangen (D)   2.5 Fázový transformátor v La Praz (F) 2.6 Ďalšie zvýšenie kapacity cez existujúce prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom 2.7 Nové prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom 2.8 Nové prepojenie prechádzajúce cez Pyreneje medzi Francúzskom a Španielskom 2.9 Spojenie cez východné Pyreneje medzi Francúzskom a Španielskom 2.10 Spojenia medzi regiónmi severného Portugalska a severozápadného Španielska 2.11 Vedenie Sines (PT) — Alqueva (PT) — Balboa (ES)     2.12 Vedenie Valdigem (P) — Douro Internacional (P) — Aldeadávila (E) a zariadenia v Douro Internacional 2.13 Nové spojenia severne od Botníckeho zálivu medzi Fínskom a Švédskom 2.14 Vedenie Lienz (A) — Cordignano (I)             2.15 Nové spojenie medzi Talianskom a Rakúskom v Brennerskom priesmyku 2.16 Spojenie medzi Írskom a Severným Írskom 2.17 Vedenie St. Peter (A) — Isar (D) 2.18 Podmorský kábel medzi juhovýchodným Anglickom a stredným Holandskom 2.19 Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nemeckom, napríklad vedenie Kasso — Hamburg 2.20 Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Švédskom	2.1 Vedenie Moulaine (FR) — Aubange (BE) 2.2 Vedenie Avelin (FR) – Avelgem (BE) 2.2a Prepojenie medzi Nemeckom a Belgickom 2.3 Vedenie Vigy (FR) — Marlenheim (FR) 2.4 Vedenie Vigy (FR) — Uchtelfangen (DE) 2.5 Fázový transformátor v La Praz (FR) 2.6 Ďalšie zvýšenie kapacity cez existujúce prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom 2.7 Nové prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom 2.8 Nové transpyrenejské prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom 2.9 Spojenie cez východné Pyreneje medzi Francúzskom a Španielskom 2.10 Spojenia medzi regiónmi severného Portugalska a severozápadného Španielska 2.11 Vedenie Sines (PT) — Alqueva (PT) — Balboa (ES) 2.11a Spojenie medzi južným Portugalskom a juhozápadným Španielskom 2.12 Vedenie Valdigem (PT) — Douro Internacional (PT) — Aldeadávila (ES) a zariadenia v Douro Internacional 2.13 Spojenia severne od Botníckeho zálivu a od podmorského káblu Fennoscan medzi Fínskom a Švédskom Vedenie Lienz (AT) –Cordignano (IT) 2.14a Prepojenie Somplago (IT) — Wuermlach (AT) 2.14b Prepojenie Rakúsko – Taliansko (Thaur-Brixen) cez železničný tunel Brennerského priesmyku   2.16 Spojenie medzi Írskom a Severným Írskom 2.17 Vedenie St. Peter (AT) — Isar (DE) 2.18 Podmorský kábel medzi juhovýchodným Anglickom a stredným Holandskom 2.19 Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nemeckom, napríklad vedenie Kasso — Hamburg 2.20 Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Švédskom 2.21 Nové prepojenie medzi Slovinskom a Maďarskom: Cirkovce (SI) - Heviz (HU) 2.22 Sajoivanka (HU) - Rimavská Sobota (SK) 2.23 Moldava (SK) - Sajoivanka (HU) 2.24 Stupava (SK) – juhovýchodná Viedeň (AT) 2.25 Vedenie Poľsko - Nemecko (Neuenhagen (DE) - Vierraden (DE) - Krajnik (PL)) 2.26 Spojenie Poľsko – Litva (Elk -Alytus) 2.27 Podmorský kábel medzi Fínskom a Estónskom 2.28 Inštalácie pružných striedavých prenosových systémov medzi Talianskom a Slovinskom 2.29 Nové spojenia medzi systémami UCTE a CENTREL 2.30 Dürnrohr (AT) - Slavetice (CZ) 2.31 Podmorské elektrické spojenie medzi Maltou (MT) a Sicíliou (IT) 2.32 Nové prepojenie medzi Talianskom a Slovinskom 2.33 Vedenie Udine Ovest (IT) - Okroglo (SI)
3. Rozvíjanie elektrických prepojení v každom z členských štátov	3. Rozvíjanie elektrických prepojení v každom z členských štátov
3.1 Prepojenia na dánskej východozápadnej osi: prepojenie medzi dánskymi západnými (UCTE) a východnými (NORDEL) sieťami 3.2 Prepojenia na dánskej severojužnej osi 3.3 Nové pripojenia v severnom Francúzsku 3.4 Nové pripojenia v juhozápadnom Francúzsku 3.5 Vedenie Trino Vercellese (I) — Lacchiarelle (I) 3.6 Vedenie Turbigo (I) - Rho - Bovisio (I)   3.7 Vedenie Voghera (I) — La Casella (I) 3.8 Vedenie S. Fiorano (I) — Nave (I)   3.9 Vedenie Benátky sever (I) — Cordignano (I)   3.10 Vedenie Redipuglia (I) — Udine západ (I) 3.11 Nové pripojenia na východozápadnej osi Talianska 3.12 Vedenie Tavarnuzze (I) — Casellina (I) 3.13 Vedenie Tavarnuzze (I) — S. Barbara (I) 3.14 Vedenie Rizziconi (I) — Feroleto (I) — Laino (I) 3.15 Nové pripojenia na severojužnej osi Talianska 3.16 Modifikácie siete s cieľom uľahčiť pripojenie zariadení na výrobu obnoviteľnej energie v Taliansku 3.17 Nové zapojenia veternej energie v Taliansku 3.18 Nové pripojenia na severnej osi Španielska 3.19 Nové pripojenia na stredozemnej osi Španielska 3.20 Nové pripojenia na osi Galice (E) — stred (E) 3.21 Nové pripojenia na osi stred (E) —Aragón (E) 3.22 Nové pripojenia na osi Aragón (E) — Levant (E)         3.23 Nové pripojenia v Adalúzii (E) 3.24 Vedenie Pedralva (P) — Riba d'Ave (P) a zariadenia v Pedralva 3.25 Vedenie Recarei (P) — Valdigem (P)   3.26 Vedenie Picote (P) — Pocinho (P) (posilnenie) 3.27 Modifikácia aktuálneho vedenia Pego (P) — Cedillo (E)/Falagueira (P) a zariadenia Falagueira 3.28 Vedenie Pego (P) — Batalha (P) a zariadenia v Batalhe 3.29 Vedenie Sines (P) — Ferreira do Alentejo (P) I (posilnenie) 3.30 Nové pripojenia veternej energie v Portugalsku 3.31 Vedenia Pereiros (P) — Zêzere (P) — Santarém (P) a zariadenia Zêzere 3.32 Vedenia Batalha (P) — Rio Maior (P) I a II (posilnenie) 3.33 Vedenie Carrapatelo (P) — Mourisca (P) (posilnenie) 3.34 Vedenie Valdigem (P) — Viseu (P) — Anadia (P) 3.35 Odklonenie aktuálneho vedenia Rio Maior (P) — Palmela (P) do Ribatejo (P) a zariadenia Ribatejo 3.36 Podstanice a prepájacie vedenia Thessaloniki (GR), Lamia (GR) a Patras (GR) 3.37 Pripojenia regiónov Evia (GR), Lakonia (GR) a Trácia (GR) 3.38 Posilnenie existujúcich spojení v okrajových regiónoch gréckej pevniny 3.39 Vedenie Tynagh (IRL) — Cashla (IRL) 3.40 Vedenie Flagford (IRL) — East Sligo (IRL) 3.41 Spojenia na severovýchode a severozápade Španielska, najmä na pripojenie k sieti veterných motorov 3.42 Pripojenia v Baskicku (E), Aragóne (E) a v Navarre (E) 3.43 Pripojenia v Galícii (E) 3.44 Pripojenia v strednom Švédsku   3.45 Pripojenia v južnom Švédsku               3.46 Vedenie Lübeck/Siems (D) — Görries (D) 3.47 Vedenie Lübeck/Siems (D) — Krümmel (D) 3.48 Pripojenia v Severnom Írsku v nadväznosti na cezhraničné prepojenia s Írskom 3.49 Pripojenia na severozápade Spojeného kráľovstva 3.50 Pripojenia v Škótsku a v Anglicku kvôli rozsiahlejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie 3.51 Nové mimopobrežné pripojenia veternej energie v Belgicku   3.52 Podstanica Borssele (NL) 3.53 Implementácia zariadenia na kompenzáciu reakčného výkonu (NL)         3.54 Vedenie St. Peter (AT) - Tauern (AT)   3.55 Vedenie Südburgenland (AT) — Kainachta (AT)	3.1 Prepojenia na dánskej východozápadnej osi: prepojenie medzi dánskymi západnými (UCTE) a východnými (NORDEL) sieťami 3.2 Prepojenia na dánskej severojužnej osi 3.3 Nové pripojenia v severnom Francúzsku 3.4 Nové pripojenia v juhozápadnom Francúzsku 3.5 Vedenie Trino Vercellese (IT) — Lacchiarelle (IT) 3.6 Vedenie Turbigo (IT) – Rho – Bovisio (IT) 3.7 Vedenie Voghera (IT) - La Casella (IT) 3.8 Vedenie S. Fiorano (IT) — Nave (IT) - Gorlago (IT) 3.9 Vedenie Benátky sever (IT) — Cordignano (IT)   3.10 Vedenie Redipuglia (IT) — Udine Ouest (IT) 3.11 Nové pripojenia na východozápadnej osi Talianska 3.12 Vedenie Tavarnuzze (IT) — Casellina (IT) 3.13 Vedenie Tavarnuzze (IT) — S. Barbara (IT) 3.14 Vedenie Rizziconi (IT) — Feroleto (IT) — Laino (IT) 3.15 Nové pripojenia na severojužnej osi Talianska 3.16 Modifikácie siete s cieľom uľahčiť pripojenie zariadení na výrobu obnoviteľnej energie v Taliansku 3.17 Nové pripojenia veternej energie v Taliansku 3.18 Nové pripojenia na severnej osi Španielska 3.19 Nové pripojenia na stredozemnej osi Španielska 3.20 Nové pripojenia na osi Galicia (ES) — stred (ES) 3.21 Nové pripojenia na osi stred (ES) —Aragón (ES) 3.22 Nové pripojenia na osi Aragón (ES) — Levant (ES) 3.22a Nové pripojenia na španielskej juho-centrálnej osi (ES) 3.22b Nové pripojenia na španielskej východo-centrálnej osi (ES) 3.23 Nové pripojenia v Andalúzii (ES) 3.24 Vedenie Pedralva (PT) — Riba d'Ave (PT) a zariadenia Pedralva 3.25 Vedenie Recarei (PT) — Valdigem (PT) 3.26 Vedenie Picote (PT) — Pocinho (PT) (posilnenie) 3.27 Modifikácia aktuálneho vedenia Pego (PT) — Cedillo (ES)/Falagueira (PT) a zariadenia Falagueira 3.28 Vedenie Pego (PT) — Batalha (PT) a zariadenia Batalha 3.29 Vedenie Sines (PT) — Ferreira do Alentejo (PT) I (posilnenie) 3.30 Nové pripojenia veternej energie v Portugalsku 3.31 Vedenia Pereiros (PT) — Zêzere (PT) — Santarém (PT) a zariadenia Zêzere 3.32 Vedenia Batalha (PT) — Rio Maior (PT) I a II (posilnenie) 3.33 Vedenie Carrapatelo (PT) — Mourisca (PT) (posilnenie) 3.34 Vedenie Valdigem (PT) — Viseu (PT) — Anadia (PT) 3.35 Odklonenie aktuálneho vedenia Rio Maior (PT) — Palmela (PT) do Ribatejo a zariadenia Ribatejo 3.36 Podstanice a prepájacie vedenia Thessaloniki (EL), Lamia (EL) a Patras (EL) 3.37 Pripojenia regiónov Evia (EL), Lakonia (EL) a Trácia (EL) 3.38 Posilnenie existujúcich spojení v okrajových regiónoch gréckej pevniny 3.39 Vedenie Tynagh (IE) — Cashla (IE) 3.40 Vedenie Flagford (IE) — East Sligo (IE) 3.41 Spojenia na severovýchode a severozápade Španielska, najmä na pripojenie k sieti veterných motorov 3.42 Pripojenia v Baskicku (ES), Aragóne (ES) a v Navarre (ES) 3.43 Pripojenia v Galícii (ES) 3.44 Pripojenia v strednom Švédsku 3.45 Pripojenia v južnom Švédsku 3.45a Vedenie Hamburg (DE) — región Schwerin (DE) 3.45b Vedenie región Halle/Saale (DE) — región Schwerin (DE) 3.45c Nové mimopobrežné a zemské pripojenia veternej energie v Anglicku 3.45d Posilnenie 380 kV siete v Nemecku kvôli pripojeniu mimopobrežných veterných parkov         3.48 Pripojenia v Severnom Írsku v nadväznosti na cezhraničné prepojenia s Írskom 3.49 Pripojenia na severozápade Spojeného kráľovstva 3.50 Pripojenia v Škótsku a v Anglicku kvôli rozsiahlejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie 3.51 Nové mimopobrežné pripojenia veternej energie v Belgicku, vrátane posilnenia 380 kV siete 3.52 Podstanica Borssele (NL) 3.53 Implementácia zariadenia na kompenzáciu reakčného výkonu (NL) 3.53a Inštalácia fázových transformátorov a/alebo kondenzátorov v Belgicku 3.53b Posilnenie 380 kV siete v Belgicku za účelom zvýšenia dovoznej kapacity 3.54 Vedenie St. Peter (AT) — Tauern (AT) 3.55 Vedenie Süd-Burgenland (AT) — Kainachtal (AT) 3.56 Dunowo (PL) - Zydowo (PL) - Krzewina (PL) - Plewiska (PL) 3.57 Patnow (PL) - Grudziadz (PL) 3.58 Ostrow (PL)-Plewiska (PL) 3.59 Ostrow (PL)-Trebaczew (Rogowiec)(PL) 3.60 Plewiska (PL)-Patnow (PL) 3.61 Tarnow (PL)-Krosno (PL) 3.62 Elk (PL)-Olsztyn Matki (PL) 3.63 Elk (PL)-Narew (PL) 3.70 Mikulowa (PL)-Swiebodzice-Dobrzen (Groszowice) (PL) 3.64 Patnow (PL)-Sochaczew (PL) -Varšava (PL) 3.65 Krško (SI)-Beričevo (SI) 3.66) Posilnenie slovinského transmisného systému 3.67 Medzibrod (SK) - Liptovská Mara (SK) 3.68 Lemešany (SK) - Moldava (SK) 3.69 Lemešany (SK) - Veľké Kapušany (SK) 3.70 Gabčíkovo (SK) - Veľký Ďur (SK) 3.71 Pripojenia v severnom Švédsku 3.72 Prenos dodávok Saaremaa v 110kV 3.73 Zlepšenie energetického zásobovania v Tartu 3.74 Podstanice Eesti (300 kV) 3.75 Obnova podstaníc Kiisa, Puessi a Viljandi (110 kV) 3.76 Nosovice (CZ) - Prosenice (CZ) : rekonštrukcia jednoduchého vedenia (400 kV) na zdvojené 400 kV vedenie   3.77 Krasíkov (CZ) - Horní Životice (CZ): nové jednoduché 400 kV vedenie 3.78 Nové veterné pripojenia na Malte (MT)
4. Rozvíjanie elektrických prepojení s tretími krajinami	4. Rozvíjanie elektrických prepojení s tretími krajinami
4.1 Vedenie Neuenhagen (D) — Vierraden (D) — Krajnik (PL) 4.2 Spojenie Brunsbüttel (D) — južné Nórsko 4.3 Vedenie S. Fiorano (I) — Robbia (CH) 4.4 Nové prepojenie Taliansko - Švajčiarsko 4.5 Vedenie Philippi (GR) — Maritsa 3 (Bulharsko) 4.6 Vedenie Amintaio (GR) — Bitola (FYROM) 4.7 Vedenie Kardia (GR) — Elbasan (Albánsko) 4.8 Vedenie Elbasan (Albánsko) — Podgorica (Srbsko a Čierna Hora) 4.9 Podstanica Mostar (Bosna a Herzegovina) a prepájacie trasy 4.10 Podstanica Ernestinovo (Chorvátsko) a prepájacie trasy 4.11 Nové prepojenia medzi Gréckom a Albánskom, Bulharskom a FYROM 4.12 Vedenie Philippi (GR) — Hamidabad (TR) 4.13 Podmorský kábel medzi severovýchodným/východným Anglickom a južným Nórskom 4.14 Spojenie Eemshaven (NL) — Feda (N) 4.15 Podmorský kábel medzi južným Španielskom a Marokom (posilnenie existujúceho prepojenia) 4.16 Prepojenia pre baltský elektrický okruh: Nemecko — Poľsko — Rusko — Estónsko — Lotyšsko — Litva — Švédsko — Fínsko — Dánsko — Bielorusko 4.17 Spojenia južné Fínsko — Rusko 4.18 Nemecko – Poľsko – Litva – Bielorusko – Rusko – (východozápadné vysokovýkonné vedenie) 4.19 Spojenie Poľsko – Litva 4.20 Podmorský kábel medzi Fínskom a Estónskom 4.21 Nové prepojenia medzi severným Švédskom a severným Nórskom 4.22 Nové prepojenia medzi stredným Švédskom a stredným Nórskom 4.23 Vedenie Borgvik (S) — Hoesle (N) — región Oslo (N) 4.24 Nové prepojenia medzi systémami UCTE a Centrel 4.25 Nové prepojenia medzi systémom UCTE/Centrel a balkánskymi štátmi 4.26 Prepojenia a medzičlánok medzi rozšíreným systémom UCTE a Bieloruskom, Ruskom a Ukrajinou, vrátane premiestnenia konverzných staníc HVDC, ktoré predtým fungovali medzi Rakúskom a Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou, Nemeckom a Českou republikou 4.27 Prepojenia v čiernomorskom elektrickom okruhu: Rusko — Ukrajina — Rumunsko — Bulharsko — Turecko —Gruzínsko 4.28 Nové pripojenia v oblasti Čierneho mora, aby bola zabezpečená interoperabilita rozšíreného systému UCTE so sieťami dotknutých krajín 4.29 Nové prepojenia v stredomorskom elektrickom okruhu: Francúzsko — Španielsko — Maroko — Alžírsko — Tunisko — Líbya — Egypt — krajiny Blízkeho východu — Turecko — Grécko — Taliansko 4.30 Podmorský kábel medzi južným Španielskom a severozápadným Alžírskom 4.31 Podmorský kábel medzi Talianskom a Alžírskom       4.32 Nové pripojenia v oblasti Barentsovho mora                           4.33 Inštalácia pružných striedavých prenosových systémov medzi Talianskom a Slovinskom 4.34 Nové prepojenie medzi Talianskom a Slovinskom 4.35 Podmorský kábel medzi Talianskom a Chorvátskom 4.36 Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nórskom	4.4 Nové prepojenie Taliansko - Švajčiarsko 4.5 Vedenie Philippi (EL) — Maritsa 3 (Bulharsko) 4.6 Vedenie Amintaio (EL) — Bitola (FYROM) 4.7 Vedenie Kardia (EL) — Elbasan (Albánsko) 4.8 Vedenie Elbasan (Albánsko) — Podgorica (Srbsko a Čierna Hora) 4.9 Podstanica Mostar (Bosna a Herzegovina) a prepájacie trasy 4.10 Podstanica Ernestinovo (Chorvátsko) a prepájacie trasy 4.11 Nové prepojenia medzi Gréckom a Albánskom, Bulharskom a FYROM 4.12 Vedenie Philippi (EL) — Hamidabad (TR) 4.13 Podmorský kábel medzi severovýchodným/východným Anglickom a južným Nórskom 4.14 Spojenie Eemshaven (NL) — Feda (N) 4.15 Podmorský kábel medzi južným Španielskom a Marokom (posilnenie existujúceho prepojenia) 4.16 Prepojenia pre baltský elektrický okruh: Nemecko — Poľsko — Rusko — Estónsko — Lotyšsko — Litva — Švédsko — Fínsko — Dánsko — Bielorusko 4.17 Spojenia južné Fínsko — Rusko             4.21 Nové prepojenia medzi severným Švédskom a severným Nórskom 4.22 Nové prepojenia medzi stredným Švédskom a stredným Nórskom 4.23 Vedenie Borgvik (SE) — Hoesle (N) — región Oslo (N)     4.25 Nové prepojenia medzi systémom UCTE/CENTREL a balkánskymi štátmi 4.26 Prepojenia a medzičlánok medzi rozšíreným systémom UCTE a Bieloruskom, Ruskom a Ukrajinou, vrátane premiestnenia konverzných staníc HVDC, ktoré predtým fungovali medzi Rakúskom a Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou, Nemeckom a Českou republikou 4.27 Prepojenia v čiernomorskom elektrickom okruhu: Rusko — Ukrajina — Rumunsko — Bulharsko — Turecko — Gruzínsko 4.28 Nové pripojenia v oblasti Čierneho mora, aby bola zabezpečená interoperabilita systému UCTE so sieťami uvedených krajín 4.29 Nové prepojenia v stredomorskom elektrickom okruhu: Francúzsko — Španielsko — Maroko — Alžírsko — Tunisko — Líbya — Egypt — krajiny Blízkeho východu — Turecko — Grécko — Taliansko 4.30 Podmorský kábel medzi južným Španielskom a severozápadným Alžírskom 4.31 Podmorský kábel medzi Talianskom a Severnou Afrikou (Alžírsko, Tunisko, Líbya) 4.31a Elektrické prepojenie medzi Tuniskom a Talianskom 4.32 Nové pripojenia v oblasti Barentského mora 4.32a Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nórskom 4.32b Obermoorweiler (DE) - Meiningen (AT) - Bonaduz (CH): nové zvýšenie kapacity 4.32c Bekescsaba (HU) - Oradea (RO) 4.32d Pecs (HU) - Sombor (YU) 4.32e Pecs (HU) - Ernestinovo (HR) 4.32f Hranica Veľké Kapušany (SK) - UA 4.32g Andrall (ES) - Encamp (AND – zvýšenie kapacity na 220 kV 4.32h Španielsko – Andorra – Francúzsko: posilnenie prepojení
5. Činnosti, ktoré zlepšujú fungovanie prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu (Zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)	5. Činnosti, ktoré zlepšujú fungovanie prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu (Zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je uvedenie zoznamu projektov následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi.
Zmienka projektu „Vedenie S. Fiorano (IT) - Robbia (CH)“ bola vynechaná, keďže projekt už bol zahájený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Príloha III Plynové siete
6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov	6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov
6.1 Zavedenie plynárenskej siete medzi Belfastom a severozápadom Severného Írska (UK) a v prípade potreby na západné pobrežie Írska 6.2 LNG v Santa Cruz de Tenerife, Kanárske ostrovy (E) 6.3 LNG v Las Palmas, Gran Canaria (E) 6.4 LNG v Madeire (P) 6.5 Rozvoj plynárenskej siete vo Švédsku 6.6 Prepojenie medzi Baleárskymi ostrovmi (E) a španielskou pevninou 6.7 Vysokotlaková odbočka do Trácie (GR) 6,8 Vysokotlaková odbočka do Korintu (GR) 6.9 Vysokotlaková odbočka do severozápadného Grécka (GR) 6.10 Prepojenie ostrovov Lolland (DK) a Falster (DK)	6.1 Zavedenie plynárenskej siete medzi Belfastom a severozápadom Severného Írska (UK) a v prípade potreby na západné pobrežie Írska 6.2 LNG v Santa Cruz de Tenerife, Kanárske ostrovy (ES) 6.3 LNG v Las Palmas, Gran Canaria (ES) 6.4 LNG v Madeire (PT) 6.5 Rozvoj plynárenskej siete vo Švédsku 6.6 Prepojenie medzi Baleárskymi ostrovmi (ES) a španielskou pevninou 6.7 Vysokotlaková odbočka do Trácie (EL) 6.8 Vysokotlaková odbočka do Korintu (EL) 6.9 Vysokotlaková odbočka do severozápadného Grécka (EL) 6.10 Prepojenie ostrovov Lolland (DK) a Falster (DK) 6.10a LNG na ostrove Cyprus, Energetické centrum Vasilikos 6.10b Prepojenie medzi zariadeniami LNG Vasilikos (CY) a elektrárňou Moni (CY) 6.10c LNG na ostrove Kréta (EL) 6.10d Vysokotlaková odbočka do Patra (EL) 6.10e LNG na Malte
7. Rozvoj plynárenských prepojení nevyhnutných pre uspokojenie potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti zásobovania vrátane pripojenia oddelených plynových sietí	7. Rozvoj plynárenských prepojení nevyhnutných pre uspokojenie potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti zásobovania vrátane pripojenia oddelených plynových sietí
7.1 Prídavné prepojenie cez plynovod medzi Írskom a Škótskom 7.2 Severojužné prepojenie, vrátane plynovodu Dublin — Belfast 7.3 Kompresorová stanica na plynovode Lacq (F) — Calahorra (E) 7.4 Plynovod Lussagnet (F) — Bilbao (E)   7.5 Plynovod Perpignan (F) — Barcelone (E) 7.6 Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodov zásobujúcich Portugalsko cez južné Španielsko a Galíciu a Asturias cez Portugalsko 7.7 Plynovod Purchkirchen (A) — Burghausen (D) 7.8 Plynovod Andorf (A) — Simbach (D)   7.9 Plynovod Wiener Neustadt (A) — Šopron (H)       7.10 Plynovod Bad Leonfelden (D) — Linz (A) 7.11 Plynovod severozápadné Grécko — Elbasan (Albánsko) 7.12 Prepojovací plynovod Grécko — Taliansko 7.13 Kompresorová stanica na hlavnom plynovode v Grécku 7.14 Prepojenie medzi sieťami v Rakúsku a v Českej republike 7.15 Koridor na prepravu plynu v juhovýchodnej Európe cez Grécko, FYROM, Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Herzegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko 7.16 Koridor na prepravu plynu medzi Rakúskom a Tureckom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko 7.17 Prepojovacie plynovody medzi Spojeným kráľovstvom, Holandskom a Nemeckom spájajúce hlavné zdroje a trhy severozápadnej Európy 7.18 Prepojenie medzi severovýchodným Nemeckom (berlínska oblasť) a severozápadným Poľskom (štetínska oblasť). Odbočka zo Schmöllnu do Lubminu (D, oblasť Greifswald)               7.19 Prepojenie medzi mimopobrežnými zariadeniami v Severnom mori alebo respektíve medzi mimopobrežnými zariadeniami Dánska a Spojeného kráľovstva 7.20 Posilnenie prepravnej kapacity medzi Francúzskom a Talianskom 7.21 Baltské plynárenské prepojenie medzi Dánskom, Nemeckom a Švédskom	7.1 Prídavné prepojenie cez plynovod medzi Írskom a Škótskom 7.2 Severojužné prepojenie, vrátane plynovodu Dublin — Belfast 7.3 Kompresorová stanica na plynovode Lacq (FR) — Calahorra (ES) 7.4 Plynovod Lussagnet (FR) — Bilbao (ES) 7.5 Plynovod Perpignan (FR) — Barcelone (ES) 7.6 Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodov zásobujúcich Portugalsko cez južné Španielsko a Galíciu a Asturias cez Portugalsko 7.7 Plynovod Puchkirchen (AT) — Burghausen (DE) 7.8 Plynovod Andorf (AT) — Simbach (DE) 7.9 Plynovod Wiener Neustadt (AT) — Šopron (HU)       7.10 Plynovod Bad Leonfelden (AT) — Linz (AT) 7.11 Plynovod severozápadné Grécko — Elbasan (Albánsko) 7.12 Prepojovací plynovod Grécko — Taliansko 7.13 Kompresorová stanica na hlavnom plynovode v Grécku 7.14 Prepojenie medzi sieťami v Rakúsku a v Českej republike 7.15 Koridor na prepravu plynu v juhovýchodnej Európe cez Grécko, FYROM, Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Herzegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko 7.16 Koridor na prepravu plynu medzi Rakúskom a Tureckom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko 7.17 Prepojovacie plynovody medzi Spojeným kráľovstvom, Holandskom a Nemeckom spájajúce hlavné zdroje a trhy severozápadnej Európy 7.18 Prepojenie medzi severovýchodným Nemeckom (berlínska oblasť) a severozápadným Poľskom (štetínska oblasť). Odbočka zo Schmöllnu do Lubminu (DE, oblasť Greifswald) 7.18a Plynovod Cieszyn (PL) - Ostrava (CZ) 7.18b Görlitz (DE) - Zgorzelec (PL) : rozšírenie a prepojenie sietí zemného plynu 7.18c Rozšírenie Bernau (DE) - Szczecin (PL) 7.19 Prepojenie medzi mimopobrežnými zariadeniami v Severnom mori alebo respektíve medzi mimopobrežnými zariadeniami Dánska a Spojeného kráľovstva 7.20 Posilnenie prepravnej kapacity medzi Francúzskom a Talianskom 7.21 Baltské plynárenské prepojenie medzi Dánskom, Nemeckom a Švédskom 7.21a Stanica pre zmes vo Winksele (BE) na severojužnej osi 7.21b Posilnenie kapacity spojujúcej Zeebrugge (BE) s Eynattenom (BE)   7.21c Posilnenie kapacity pozdĺž severozápadnej osi: Zelzate (BE) - Zeebrugge (BE) 7.21d Výstavba plynovodu spojujúceho Dánsko a Holandsko a pripojujúceho existujúce výrobné zariadenia v Čiernom mori.
8. Rozvoj kapacít na zber skvapalneného zemného plynu (LNG) a uskladnenie zemného plynu	8. Rozvoj kapacít na zber skvapalneného zemného plynu (LNG) a uskladnenie zemného plynu
8.1 LNG v Le Verdon-sur-mer (F, nový terminál) a plynovod do zariadení zásobníka Lussagnet (F) 8.2 LNG vo Fos-sur-mer (F) 8.3 LNG v Huelve (E), rozšírenie existujúceho terminálu 8.4 LNG v Carthagène (E), rozšírenie existujúceho terminálu 8.5 LNG v Galícii (E), nový terminál 8.6 LNG v Bilbao (E), nový terminál 8.7 LNG v regióne Valencia (E), nový terminál 8.8 LNG v Barcelone (E), rozšírenie existujúceho terminálu 8.9 LNG v Sines (P), nový terminál 8.10 LNG v Revithousse (GR), rozšírenie existujúceho terminálu 8.11 LNG na severnom pobreží Jadranského mora (I) 8.12 LNG mimo pobrežia Jadranského mora (I) 8.13 LNG na južnom pobreží Jadranského mora (I) 8.14 LNG na pobreží Jónskeho mora (I) 8.15 LNG na pobreží Tyrhénskeho mora (I) 8.16 LNG na ligurskom pobreží (I) 8.17 LNG v Zeebruge/Dudzele (B, rozšírenie existujúceho terminálu) 8.18 LNG na Isle of Grain, Kent (UK) 8.19 Stavba druhého terminálu LNG v Grécku 8.20 Rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Írsku 8.21 Zásobník v južnej Kavale (GR), konverzia vyťaženého mimopobrežného plynového ložiska   8.22 Zásobník v Lussagnete (F, rozšírenie existujúcej lokality) 8.23 Zásobník v Perocade (F, konverzia vyťaženého ropného ložiska) 8.24 Zásobník v Alsasku (F, rozvoj soľných jaskýň) 8.25 Zásobník v regióne Centre (F, rozvoj uskladnenia vo vodonosných vrstvách)   8.26 Zásobník na severojužnej osi v Španielsku (nové lokality) v Cantabrii, Aragóne, Castílii y Léon, Castílii La Mancha a Andalúzii 8.27 Zásobník na stredozemnej osi v Španielsku (nové lokality) v Katalánsku, regióne Valencia a Murcii 8.28 Zásobník v Carriço (P, nová lokalita)   8.29 Zásobník v Loenhout (B, rozšírenie existujúcej lokality) 8.30 Zásobník v Stenlille (DK) a Lille Torup (DK, rozšírenie existujúcej lokality) 8.31 Zásobník v Tønder (DK, nová lokalita) 8.32 Zásobník v Purchkirchen (A, rozšírenie existujúcej lokality), s plynovodom pripojeným k systému Penta West pri Andorfe (A) 8.33 Zásobník v Baumgartene (A, nová lokalita) 8.34 Zásobník v Haidachu (A, nová lokalita), s plynovodom pripojeným do európskej plynárenskej siete 8.35 Rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Taliansku	8.1 LNG v Le Verdon-sur-mer (FR, nový terminál) a plynovod do zariadení zásobníka Lussagnet (FR) 8.2 LNG vo Fos-sur-mer (FR) 8.3 LNG v Huelve (ES), rozšírenie existujúceho terminálu 8.4 LNG v Carthagène (ES), rozšírenie existujúceho terminálu 8.5 LNG v Galícii (ES), nový terminál 8,6 LNG v Bilbao (ES), nový terminál 8.7 LNG v regióne Valencia (ES), nový terminál 8.8 LNG v Barcelone (ES), rozšírenie existujúceho terminálu 8.9 LNG v Sines (PT), nový terminál 8.10 LNG v Revithoussa (EK), rozšírenie existujúceho terminálu 8.11 LNG na severnom pobreží Jadranského mora (IT) 8.12 LNG mimo pobrežia Jadranského mora (IT) 8.13 LNG na severnom pobreží Jadranského mora (IT) 8.14 LNG na pobreží Jónskeho mora (IT) 8.15 LNG na pobreží Tyrhénskeho mora (IT) 8.16 LNG na ligurskom pobreží (IT) 8.17 LNG v Zeebruge (BE, 2. fáza kapacitných rozšírení) 8.18 LNG na Isle of Grain, Kent (UK) 8.19 Stavba druhého terminálu LNG na gréckej pevnine 8.20 Rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Írsku 8.21 Zásobník v južnej Kavale (EL), konverzia vyťaženého mimopobrežného plynového ložiska   8.22 Zásobník v Lussagnete (FR, rozšírenie existujúcej lokality) 8.23 Zásobník v Perocade (FR, konverzia vyťaženého ropného ložiska) 8.24 Zásobník v Alsasku (FR, rozvoj soľných jaskýň) 8.25 Zásobník v regióne Centre (FR, rozvoj uskladnenia vo vodonosných vrstvách) 8.26 Zásobník na severojužnej osi v Španielsku (nové lokality) v Cantabrii, Aragóne, Castílii y Léon, Castílii La Mancha a Andalúzii 8.27 Zásobník na stredozemnej osi v Španielsku (nové lokality) v Katalánsku, regióne Valencia a Murcii 8.28 Zásobník v Carriço (PT, nová lokalita) 8.29 Zásobník v Loenhout (BE, rozšírenie existujúcej lokality) 8.30 Zásobník v Stenlille (DK) a Lille Torup (DK, rozšírenie existujúcej lokality) 8.31 Zásobník v Tønder (DK, nová lokalita) 8.32 Zásobník v Purchkirchen (AT, rozšírenie existujúcej lokality), s plynovodom pripojeným k systému Penta West pri Andorfe (AT) 8.33 Zásobník v Baumgartene (AT, nová lokalita) 8.34 Zásobník v Haidachu (AT, nová lokalita), s plynovodom pripojeným do európskej plynárenskej siete 8.35 Rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Taliansku 8.35a Zásobník vo Wierzchowice (PL) : rozšírenie lokality 8.35b Zásobník v Kossakowo (PL), rozvoj podzemného skladovania 8.35c Plynovod Malta (MT) - Sicília (IT) 8.35d Zásobník v Litve (nová lokalita)
9. Rozvoj prepravných kapacít zemného plynu (prívodné plynovody)	9. Rozvoj prepravných kapacít zemného plynu (prívodné plynovody)
9.1 Vytvorenie a rozvoj spojení medzi plynárenskými sieťami severských štátov: Nórsko — Dánsko — Nemecko — Švédsko — Fínsko — Rusko — baltské   štáty — Poľsko 9.2 Plynovod stredného severu: Nórsko, Švédsko, Fínsko 9.3 Severoeurópsky plynovod: Rusko, Baltské more, Nemecko 9.4 Plynovod medzi Ruskom a Nemeckom prechádzajúci cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko, zahrňujúci rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Lotyšsku   9.5 Plynovod medzi Fínskom a Estónskom 9.6 Nové plynovody medzi Alžírskom a Španielskom a Francúzskom, zodpovedajúce zvýšenie kapacity interných sietí týchto krajinách: 9.7 Zvýšenie kapacity plynovodu Alžírsko — Maroko — Španielsko (až po Córdobu) 9.8 Plynovod Córdoba (E) — Ciudad Real (E) 9.9 Plynovod Ciudad Real (E) — Madrid (E) 9.10 Plynovod Ciudad Real (E) —pobrežie Stredozemného mora (E) 9.11 Odbočky v Kastílii-La-Mancha (E) 9.12 Rozšírenie na severozápad Španielska 9.13 Podmorský plynovod Alžírsko — Španielsko a plynovody na pripojenie Francúzska 9.14 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Európskej únie cez Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku 9.15 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Európskej únie cez Bielorusko a Poľsko       9.16 Plynovod Yagal juh (medzi plynovodom STEGAL vedúcim do trojuholníka D, F, CH)       9.17 Plynovod SUDAL východ (medzi plynovodom MIDAL pri Heppenheime k pripojeniu Burghausenu s plynovodom       PENTA v Rakúsku)             9.18 Plynovod z líbyjských zdrojov do Talianska 9.19 Plynovod zo zdrojov v krajinách pri Kaspickom mori do Európskej únie 9.20 Plynovod Grécko — Turecko 9.21 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Grécka a ostatných balkánskych krajín cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko 9.22 Plynovod St. Zagora (BG) — Ihtiman (BG)             9.23 Prepojovacie plynovody medzi nemeckými, českými, rakúskymi a talianskymi plynárenskými sieťami 9.24 Plynovod z ruských zdrojov do Talianska cez Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko 9.25 Zvýšenie prepravných kapacít plynovodu TENP spojujúceho Holandsko s Talianskom cez Nemecko 9.26 Plynovod Taisnières (F) — Oltingue (CH) 9.27 Plynovod z Dánska do Poľska, eventuálne cez Švédsko 9.28 Plynovod Nybro (DK) — Dragør (DK), vrátane prepojovacieho plynovodu do zásobníka v Stenlille (DK) 9.29 Plynárenská sieť zo zdrojov v Barentsovom mori do Európskej únie prechádzajúca cez Švédsko a Fínsko 9.30 Plynovod z ložiska Corrib (IRL, mimo pobrežia)         9.31 Plynovod z alžírskych zdrojov do Talianska prechádzajúci cez Sardíniu, s odbočkou na Korziku 9.32 Plynárenská sieť zo zdrojov na Strednom východe do Európskej únie 9.33 Plynovod z Nórska do Spojeného kráľovstva	9.1 Vytvorenie a rozvoj spojení medzi plynárenskými sieťami severských štátov: Nórsko — Dánsko — Nemecko — Švédsko — Fínsko — Rusko — baltské   štáty — Poľsko 9.2 Plynovod stredného severu: Nórsko, Švédsko, Fínsko 9.3 Severoeurópsky plynovod: Rusko, Baltské more, Nemecko 9.4 Plynovod medzi Ruskom a Nemeckom prechádzajúci cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko, zahrňujúci rozvoj zariadení na podzemné uskladnenie plynu v Lotyšsku, projekt „Amber“ (Ambre) 9.5 Plynovod medzi Fínskom a Estónskom 9.6 Nové plynovody medzi Alžírskom a Španielskom a Francúzskom, zodpovedajúce zvýšenie kapacity sietí v týchto krajinách. 9.7 Zvýšenie kapacity plynovodu Alžírsko — Maroko — Španielsko (až po Córdobu) 9.8 Plynovod Córdoba (ES) — Ciudad Real (ES) 9.9 Plynovod Ciudad Real (ES) — Madrid (ES) 9.10 Plynovod Ciudad Real (ES) —pobrežie Stredozemného mora (ES) 9.11 Odbočky v Kastílii-La-Mancha (ES) 9.12 Rozšírenie na severozápad Španielska 9.13 Podmorský plynovod Alžírsko — Španielsko a plynovody na pripojenie Francúzska 9.14 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Európskej únie cez Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku 9.15 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Európskej únie cez Bielorusko a Poľsko 9.15a Plynovod na transport zemného plynu „Yamal - Europe II“ 9.16 Plynovod Yagal juh (medzi plynovodom STEGAL vedúcim do trojuholníka DE/FR/CH)       9.17 Plynovod SUDAL východ (medzi plynovodom MIDAL pri Heppenheime k pripojeniu Burghausenu s plynovodom PENTA v Rakúsku)       9.17a Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu STEGAL na prepravu suplementárneho plynu z hranice medzi Českou republikou a Nemeckom a z hranice medzi Poľskom a Nemeckom prechádzajúc cez Nemecko do ostatných členských štátov. 9.18 Plynovod z líbyjských zdrojov do Talianska 9.19 Plynovod zo zdrojov v krajinách pri Kaspickom mori do Európskej únie 9.20 Plynovod Grécko — Turecko 9.21 Zvýšenie prepravných kapacít z ruských zdrojov do Grécka a   ostatných balkánskych krajín cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko 9.22 Plynovod St. Zagora (BG) — Ihtiman (BG) 9.22a Transjadranský plynovod – plynovod na transport zemného plynu importovaného z oblasti Kaspického mora, Ruska a Stredného východu, ktorý spája Taliansko a energetické trhy juhovýchodnej Európy 9.23 Prepojovacie plynovody medzi nemeckými, českými, rakúskymi a talianskymi plynárenskými sieťami 9.24 Plynovod z ruských zdrojov do Talianska cez Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko 9.25 Zvýšenie prepravných kapacít plynovodu TENP spojujúceho Holandsko s Talianskom cez Nemecko 9.26 Plynovod Taisnières (FR) — Oltingue (CH) 9.27 Plynovod z Dánska do Poľska, eventuálne cez Švédsko 9.28 Plynovod Nybro (DK) — Dragør (DK), vrátane prepojovacieho plynovodu do zásobníka v Stenlille (DK) 9.29 Plynárenská sieť zo zdrojov v Barentsovom mori do Európskej únie prechádzajúca cez Švédsko a Fínsko 9.30 Plynovod z ložiska Corrib (IE, mimo pobrežia)         9.31 Plynovod z alžírskych zdrojov do Talianska prechádzajúci cez Sardíniu, s odbočkou na Korziku 9.32 Plynárenská sieť zo zdrojov na Strednom východe do Európskej únie 9.33 Plynovod z Nórska do Spojeného kráľovstva 9.33a Prepojenie Pécs (HU) - Chorvátsko 9.33b Prepojenie Szeged (HU) - Oradea (RO) 9.33c Prepojenie Vecses (HU) - Slovensko 9.33d Zvýšenie kapacity medzi Beregdaroc (HU) a Ukrajinou
10. Činnosti zamerané na zlepšenie fungovania prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu. (Zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)	10. Činnosti zamerané na zlepšenie fungovania prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu. (Zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je uvedenie zoznamu projektov následne po spracovaní Radou. Toto uvedenie je predmetom spoločnej dohody s Európskou komisiou a členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Príloha IV
	Táto príloha je vypustená.
Odôvodnenie
V súvislosti s pozmeňovacími návrhmi 24 a 25.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

EXPOSÉ DES MOTIFS

1. Historique et objectifs.

La proposition de décision sur les orientations relatives aux réseaux transeuropéens dans le secteur de l'énergie s'inscrit dans un paquet de quatre propositions adopté en décembre 2003 ; les trois autres étant respectivement : efficacité énergétique dans les utilisations finales et aux services énergétiques, mesures visant à garantir la sécurité de l'approvisionnement et les investissements dans les infrastructures, condition d'accès aux réseaux de transport de gaz.

L'Union européenne travaille sur la création progressive d'un marché européen du gaz et de l'électricité, qui pourrait comprendre à terme plus de 35 pays et une population de plus de 600 millions d'habitants. La Commission préconise que ce futur marché soit établi sur la base de normes communes concernant l'ouverture du marché, la protection de l'environnement et la sécurité. Ces orientations ont été validées par le Conseil, en décembre 2003, par un document-cadre sur "les infrastructures énergétiques dans l'Europe élargie", se basant sur plusieurs conclusions du Conseil européen (en particulier Copenhague et Barcelone, qui a établi l'objectif de 10 % d'interconnexions entre Etats membres).

Parmi ses voisins, l'Union européenne distingue dans le domaine de l'énergie trois "zones prioritaires de coopération", avec lesquelles existe déjà une coopération structurée dans le secteur de l'énergie : la Russie (dialogue énergétique UE-Russie), la zone euro-méditerranéenne (forum euro-méditerranéen de l'énergie) et l'Europe du Sud-Est ("processus d'Athènes" en vue de la mise en place d'un marché sous-régional de l'énergie). Il y a aussi trois zones dites "complémentaires d'intérêt commun" : la dimension nordique, le bassin de la mer Caspienne et les autres partenaires importants, en particulier l'Ukraine (notamment en tant que pays de transit des approvisionnements de l'UE en hydrocarbures).

Cette proposition relative aux réseaux transeuropéens de l'énergie a pour objectif d'adapter les orientations à la nouvelle configuration de l'Union européenne découlant de l'adhésion de dix nouveaux Etats membres mais aussi d'autoriser le financement de projet d'intérêt commun dans l'Union élargie, de permettre la réalisation du marché intérieur du gaz et de l'électricité et d'assurer la sécurité d'approvisionnement à travers des interconnections entre pays membres et avec les pays voisins (Europe du Sud-Est, pays méditerranéens, Ukraine, Belarus,...). Elle vise également à accélérer la préparation et la réalisation effective des projets et enfin à simplifier la législation : une seule décision relative aux "RTE-e" au lieu de deux précédemment.

2. Les réseaux transeuropéens.

2.1. Les projets

La Commission a proposé la mise à jour des réseaux pour tenir compte de l'élargissement sur plus de 160 projets d'intérêt commun pour l'électricité et 120 pour le gaz listés en annexe III et définis selon les critères de l'annexe II. Ces projets constituent la base des projets transeuropéens dans le secteur de l'énergie.

Cependant, la Commission a introduit de nouvelles notions afin de définir les priorités d'action : les projets prioritaires situés sur des axes prioritaires et des projets d'intérêt européen et d'autre part, elle a offert la possibilité de désigner un coordinateur européen (article 10). Ces nouveaux instruments sont indispensables pour accélérer les travaux de préparation des projets et faciliter l'accomplissement des longues procédures d'autorisation.

2.2. Les projets d'intérêt européen

Ce concept de projets d'intérêt européen recouvre en fait une sélection de projets indispensables à l'interconnexion entre les Etats membres et situés sur les axes prioritaires. Ceux-ci sont des projets compatibles avec le développement durable, ayant un impact déterminant sur le fonctionnement du marché concurrentiel du marché intérieur et/ou contribuant au renforcement de la sécurité d'approvisionnement de la Communauté.

Pour être déclarés d'intérêt européen, ces projets doivent comporter le franchissement d'une frontière ou avoir une incidence significative sur la capacité de transport transfrontalier. Si ces projets sont présentés dans le cadre de programme de subventionnement communautaire (réseaux transeuropéens, Fonds structurels, Fonds de cohésion,...), les Etats Membres donnent la priorité aux projets déclarés d'intérêt européen.

2.3. Le coordinateur européen

La Commission a la possibilité de désigner un coordinateur européen agissant au nom et pour le compte de la Commission dans un projet prioritaire ou tronçon de projet prioritaire ou plusieurs projets prioritaires connexes.

Ce coordinateur européen conseille, encourage l'utilisation de méthodes communes d'évaluation de projet, présente annuellement un rapport à la Commission, stimule le dialogue entre tous les acteurs d'un projet.

2.4. Propositions

Cette approche pour les réseaux transeuropéens de l'énergie correspond en fait à l'approche adoptée pour les réseaux transeuropéens dans le transport.

¦ Votre rapporteur partage l'avis de la Commission européenne sur les projets d'intérêt européen et sur le coordinateur européen. Dès lors, votre rapporteur soutient le texte proposé à condition toutefois que la désignation d'un coordinateur européen soit limitée aux projets complexes présentant des conditions de mise en oeuvre particulièrement difficiles, et ce, en concertation avec les Etats membres.

Néanmoins, compte tenu de la faiblesse de l'enveloppe financière consacrée au volet énergie des réseaux transeuropéens et du fait que la majorité des investissements vont émaner du secteur privé, il ne peut y avoir de mécanismes contraignants qui pourraient être perçus comme une forme "d'ingérence" par les Etats membres et les entreprises qui vont consentir ces investissements. Dès lors, toute mention à une procédure d'enquête transnationale, inexistante à l'heure actuelle, a été effacée de la proposition. Cependant, étant donné l'importance globale des enjeux énergétiques, votre rapporteur estime que la proposition a la vertu d'inciter les Etats membres à coopérer entre eux lorsque cela s'avère nécessaire mais aussi à intégrer la notion d'intérêt européen dans les procédures d'évaluation des projets notamment à partir du caractère déterminant pour la sécurité d'approvisionnement et la fluidité du marché. Votre rapporteur est d'avis que l'appréciation des autorités nationales doit également se faire à partir de critères socio-économiques.

¦ Le projet initial de la Commission prévoyait une superposition complexe de projets prioritaires qui se traduisait par trois annexes :

- l'annexe III : projets d'intérêt commun ;

- l'annexe I : projets prioritaires situés sur des axes prioritaires ;

- l'annexe IV : projets d'intérêt européen.

C'est pourquoi votre rapporteur, sur base des informations qui lui ont été communiquées relatives aux travaux du Conseil, a estimé que l'approche préconisée par celui-ci était plus cohérente et permettait de simplifier la proposition. De fait, les projets d'intérêt européen sont des projets prioritaires, situés sur des axes prioritaires, et peuvent donc être intégrés dans l'annexe I. Une fusion des annexes I et IV du texte proposé par la Commission a été opérée. La réécriture des annexes a été accompagnée par une mise à jour des projets listés dans les trois annexes. Cette mise à jour, proposée par le Conseil, a été approuvée par la Commission et les Etats membres. La qualification de projets d'intérêt européen pour les projets prioritaires, vu l'importance qu'il accorde à ceux-ci dans la poursuite des objectifs cités plus haut, a été maintenue par votre rapporteur.

La proposition de décision établit donc une hiérarchie de projets. Les projets d'intérêt commun, énumérés à l'annexe III selon les critères définis à l'annexe II, constituent la base des projets transeuropéens. Les projets prioritaires situés sur les axes prioritaires incluant les projets d'intérêt européen sont énumérés dans l'annexe I.

Votre rapporteur ne remet pas en question la mise à jour des annexes proposée par le Conseil, en accord avec la Commission et les Etats membres, car la justification des choix des projets fournie par la Commission européenne lors de sa présentation devant la commission ITRE lui est apparue satisfaisante.

Deux cartes annexées à ce rapport illustrent les projets d'intérêt européen tels que listés dans la nouvelle annexe I.

¦ Votre rapporteur estime également que l'inclusion des oléfines dans ce texte se justifie amplement au regard non seulement de l'importance de tels réseaux sur le territoire européen pour l'industrie européenne mais aussi au regard des gains en termes de sécurité et d'environnement résultant d'une diminution des transports par route.

La mention des projets liés aux oléfines dans ce texte à l'annexe II garantit, outre l'accès aux prêts de la Banque européenne d'investissements, un label européen symbolique. Toutefois, il est important de souligner que cette mention ne permet pas aux projets liés aux oléfines de bénéficier de financement au titre des réseaux transeuropéens.

¦ Dans le cadre des négociations pour les perspectives financières, le montant alloué aux réseaux transeuropéens dans le secteur de l'énergie devrait passer à une enveloppe annuelle d'au moins 60 millions d'euros pour le financement, principalement, d'études de faisabilité au lieu d'environ 20 millions d'euros comme dans la situation actuelle.

¦ Par ailleurs, votre rapporteur estime qu'il serait opportun d'engager une réflexion sur une possible intégration des réseaux transeuropéens de l'énergie dans les "corridors européens" envisagés dans le secteur des transports terrestres (routes, voies ferrées,...).

3. Conclusions

Ce projet de décision est un progrès important dans la mesure où il va permettre d'avoir dans l'Europe élargie une sorte de schéma général directeur pour la construction de gazoducs et d'interconnexions électriques au cours des prochaines années.

Les possibilités de concertation sur ces projets avec les acteurs locaux avec la possibilité d'inclure des procédures de coordination entre Etats membres donnent plus de transparence et plus de prévisibilité sur les projets, et mettent en perspective leur grand intérêt pour la sécurité d'approvisionnement en énergie des citoyens européens, dans de meilleurs conditions sur le plan du développement économique et de l'environnement.

Plusieurs réunions ont déjà eu lieu, notamment avec les rapporteurs fictifs, afin de tenir compte des avis de chacun. Le Conseil a également été consulté notamment dans le but de faciliter un accord avec celui-ci mais aussi pour prendre les éléments contribuant à une amélioration du texte. Dans les semaines qui viennent, votre rapporteur se tient à votre disposition.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (15.3.2005)

pre Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

o návrhu rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady stanovujúceho hlavné smery pre transeurópske siete, ktorým sa rušia rozhodnutia č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
(KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD))

Navrhovateľ: Guntars Krasts

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

So vstupom desiatich nových členských štátov je nutné prispôsobiť usmernenia pre transeurópske siete (TEN) tak, aby spájali nové členské štáty, ktoré tak budú mať možnosť zúčastniť sa na vnútornom trhu s elektrickou energiou a plynom. Účelom tohto návrhu rozhodnutia je zvýšiť spojenia medzi systémami dodávky elektrickej energie členských štátov EÚ ako samostatných sieťových prvkov - tak jednosmerného, ako striedavého prúdu. Hlavnými cieľmi sú zvýšenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie v jednotlivých členských štátoch, regiónoch a teritóriách a zvýšenie efektivity konkurencie na vnútornom trhu, ktorá by znížila negatívne dôsledky konsolidácie elektrární. Vybudovanie novej infraštruktúry je potrebné na zabezpečenie budúcich dodávok plynu na rozšírený európsky trh. Dosiahnutím cieľov rozhodnutia tak bude možné nielen prenášať energiu na dlhé vzdialenosti a tak aj efektívnejšie využívať rozdielne spôsoby výroby v regiónoch, ale aj zvýšiť objem obchodovanej energie, ktorý by mohol zlepšiť postavenie spotrebiteľov na vnútornom trhu.

Návrhy predložené v mene Výboru pre hospodárske a menové veci vychádzajú z týchto úvah:

(a) Transeurópske siete predstavujú malý ale významný prvok národných systémov elektrickej energie a plynu, ktorých prevádzkové zásady ustanovujú smernice 2003/54/ES a 2003/55/ES.

(b) Rozhodnutie o TEN musí byť v zhode s hlavnou myšlienkou a terminológiou smernice 2003/54/ES.

(c) Prevádzkovatelia systémov nie sú účastníkmi trhu, ale len správcovia jeho infraštruktúry a zárukou bezpečnosti dodávok na konkurenčných trhoch elektrickej energie a plynu v jednotlivých členských štátoch.

(d) Dozorom nad podmienkami prístupu a využívania systémov musia národní regulátori udržiavať férové prostredie pre účastníkov trhu a zabezpečiť rentabilitu celkového kapitálu pre prevádzkovateľov systému ako vlastníkov sietí (a tiež spojení medzi nimi) , aby mohli systémy pracovať primerane a bezpečne.

(e) Vytváranie prepojení v štruktúrovaných systémoch dodávky nie je vždy v záujme dodávateľov, ktorí sú v niektorých regiónoch dominantní, čo znamená, že zásady trhového hospodárstva musia niekedy nahradiť dlhodobé metódy plánovania, aby sa zabezpečila bezpečnosť dodávok pre spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a udržateľnosť. Toto neprináša vždy okamžité výhody pre spotrebiteľov vo forme nižších cien, pretože je potrebné zohľadniť zvýšené náklady na využívanie systémov. Investovanie do vytvorenia prepojení by sa však malo chápať v stredno- až dlhodobom kontexte.

(f)  Finančná podpora projektov, ktoré sú špecifické pre EÚ bezpochyby urýchľuje získanie investícií a zväčšuje objem obchodu s elektrickou energiou.

(g) Ak prevádzkovatelia systémov z viac ako jedného štátu investujú do vytvorenia prepojenia, vyžaduje financovanie projektu, efektívne využitie prepojenia na základe trhových zásad predpokladá dobrú koordináciu medzi prevádzkovateľmi, dozornými orgánmi a tvorcami štátnej energetickej politiky.

Odôvodnenia predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov:

1.  Ak sa má vytvoriť spájajúci prvok (TEN) v záujme bezpečnosti dodávok a prekonania nedostatočnej výrobnej kapacity, nie je vždy možné dodržiavať zásady trhu, pretože čas, kedy sa získa investícia nemusí zodpovedať cieľom účastníkov konkurenčného trhu.

2.  Vytvorenie sieťových prvkov môže byť povinnosťou prevádzkovateľov systémov z hľadiska verejnej služby ak vytvorenie nových spojení nie je v záujme účastníkov trhu s elektrickou energiou.

3.  Proces určovania priorít bude súťažou medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi, ak sa budú sieťové prvky vytvárať s finančnou podporou EÚ. Výber musí vykonať predovšetkým Komisia, no počas rozpočtového postupu podlieha dozoru Parlamentu.

4.  Regionálny koordinátor bude odborným spôsobom posudzovať záujmy rôznych strán v členských štátoch zainteresovaných vo vytváraní daného prepojenia (prevádzkovateľov, dozorných orgánov, subjektov financujúcich projekty, účastníkov trhu, spotrebiteľov).

5.  Sieťové prvky tvoria iba časť systémov dodávky, ktoré prevádzkujú systémoví prevádzkovatelia.

6.  Nebolo by správne zavádzať spotrebiteľov sľubmi o okamžitých nízkych cenách.

7.  Pobaltské štáty sú izolované od vnútorného trhu EÚ a záväzok Litvy zatvoriť svoju jadrovú elektráreň skutočne ohrozí dostatočné dodávky energie.

8.  Projekty spoločného záujmu neovplyvňujú len systém dodávky jedného členského štátu (alebo územia).

9.  Doprava ropy ropovodmi je bezpečnejšia ako lodná alebo cestná.

10. Je pravdepodobné, že takéto vyšetrovanie a vyhodnotenie sa bude musieť uskutočniť vo viac ako dvoch členských štátoch.

11. Nie je možné sľúbiť rýchle uplatňovanie sčasti aj kvôli vyšetrovaniu uvedenému v predchádzajúcom bode. Aby bolo možné sústrediť odborné vedomosti a znížiť neistotu, či každý členský štát pracuje izolovane na podpore spoločného projektu, mohol by regionálny koordinátor zohrať stabilizačnú úlohu a mohol by projekt zastupovať profesionálnejšie pri konzultáciách s európskym koordinátorom, ktorého menuje Komisia.

12. Vyplýva z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 11.

13. Koordinátori rozhodnú o všetkých otázkach medzi sebou, vrátane konzultácií a odporúčaní o financovaní a prevádzke sietí/systémov.

14. Vyplýva z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 11.

15. Vyplýva z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 11.

16. Účastníci na konkurenčnom trhu sú výrobcovia, subjekty zodpovedné za marketing a spotrebitelia. Úloha prevádzkovateľov systémov je odlišná a takáto terminológia sa už použila v smerniciach 2003/54/ES a 203/55/ES.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text navrhnutý Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 4
4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne bez toho, aby sa siahalo na strategické a v prípade potreby univerzálne služobné kritériá.	4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne bez toho, aby sa siahalo na strategické a v prípade potreby univerzálne služobné kritériá a záväzky verejných služieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5
(5) Priority pre transeurópske energetické siete súvisia aj s rastúcim významom transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii energetického zásobovania Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí pristupujúcich krajín a zabezpečovaní koordinovaného fungovania energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách. Krajiny susediace s Európskou úniou zohrávajú v energetickej politike Únie dôležitú úlohu. Zabezpečujú väčšinu spotreby zemného plynu EÚ, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do EÚ a postupne sa stanú významnými hráčmi na vnútorných trhoch Spoločenstva s plynom a elektrinou.	(5) Priority pre transeurópske energetické siete súvisia aj s rastúcim významom transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii energetického zásobovania Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí nových členských štátov a pristupujúcich krajín a zabezpečovaní koordinovaného fungovania energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách po konzultácii príslušných členských štátov. Krajiny susediace s Európskou úniou zohrávajú v energetickej politike Únie dôležitú úlohu. Zabezpečujú väčšinu spotreby zemného plynu EÚ, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do EÚ a postupne sa stanú významnými účastníkmi vnútorných trhov Spoločenstva s plynom a elektrinou.
Odôvodnenie
The incorporation of new Member States energy networks into trans-European networks will facilitate the cohesion process in the enlarged EU. The development of alternative energy sources is also important in achieving the technological progress in EU's industry and will diversify the energy supply sources.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 10
(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja transeurópskych energetických sietí najmä poskytnutím stimulov na technickú spoluprácu medzi subjektami zodpovednými za siete, uľahčením výkonu postupov autorizácie, ktoré sa uplatňujú na projekty sietí v členských štátoch s cieľom znížiť oneskorenia a čo najvhodnejším mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí.	(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja transeurópskych energetických sietí najmä poskytnutím stimulov na technickú spoluprácu medzi subjektami zodpovednými za prevádzku a reguláciu systémov elektrickej energie a plynu, uľahčením výkonu postupov autorizácie, ktoré sa uplatňujú na projekty sietí v členských štátoch s cieľom znížiť oneskorenia a čo najvhodnejším mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 bod (a)
(a) podporovať efektívne fungovanie vnútorného trhu vo všeobecnosti a vnútorného trhu s energiou osobitne a súčasne podporovať racionálnu a proporčnú výrobu, dopravu, distribúciu a využitie energetických zdrojov ako aj rozvoj a zapojenie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia ceny energie pre spotrebiteľa a zlepšenia diverzifikácie zdrojov energie;	(a) podporovať efektívne fungovanie a rozvoj vnútorného trhu vo všeobecnosti a vnútorného trhu s energiou osobitne a súčasne podporovať racionálnu a proporčnú výrobu, dopravu, distribúciu a využitie energetických zdrojov ako aj rozvoj a zapojenie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia ceny energie pre spotrebiteľa a zlepšenia diverzifikácie zdrojov energie;
Odôvodnenie
The EU should put more efforts while planning and developing energy production. The use of non fossil and renewable energy resources will have positive environmental impact.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 3 bod (c)
(c) zvyšovať bezpečnosť dodávok energie, najmä zintenzívnením vzťahov s tretími krajinami v energetickom sektore v záujme všetkých zúčastnených strán, najmä v rámci Zmluvy o energetickej charte a dohôd o spolupráci uzatvorených Spoločenstvom.	(c) zvyšovať bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom vyvažovania zdrojov dodávok energie s cieľom predísť závislosti na jedinom zdroji zásobovania, najmä vytýčením pravidiel pre vzťahy s tretími krajinami v energetickom sektore v záujme všetkých zúčastnených strán, najmä v rámci Zmluvy o energetickej charte a dohôd o spolupráci uzatvorených Spoločenstvom.
Odôvodnenie
Dependence on a single energy supply source could to impact on a foreign EU policy and thus reduce EU role as a global partner.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 4 odsek 1 bod (ba) (nový)
	(ba) zabezpečiť siete na prenos energie z krajín Pobaltska do stredoeurópskych a severských prevádzkových oblastí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 6 odsek 1 pododsek 2
Vyhodnotenie ekonomickej životaschopnosti je založené na analýze nákladov a výnosov, ktorá zohľadní všetky náklady a výnosy, vrátane strednodobých a/alebo dlhodobých, súvisiacich s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávky a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu súvisiace s územím niektorého členského štátu vyžadujú súhlas tohto členského štátu.	Vyhodnotenie ekonomickej životaschopnosti je založené na analýze nákladov a výnosov, ktorá zohľadní všetky náklady a výnosy, vrátane strednodobých a/alebo dlhodobých, súvisiacich s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávky a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu súvisiace s územím jedného alebo viacerých členských štátov vyžadujú súhlas všetkých zainteresovaných členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 7 odsek 3 bod (ba) (nový)
	(ba) znížia environmentálne dôsledky námornej a cestnej dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 8 odsek 9
9. Ak projekt, ktorý bol vyhlásený za projekt európskeho záujmu, obsahuje cezhraničnú zložku, ktorá je technicky a finančne neoddeliteľná, oba zainteresované členské štáty uskutočnia nadnárodné vyšetrovanie s cieľom vyhodnotiť cezhraničnú zložku a konzultovať verejnosť pred tým, ako bude projekt povolený.	9. Ak projekt, ktorý bol vyhlásený za projekt európskeho záujmu, obsahuje cezhraničnú zložku, ktorá je technicky a finančne neoddeliteľná, (vypustenie) zainteresované členské štáty uskutočnia nadnárodné vyšetrovanie s cieľom vyhodnotiť cezhraničnú zložku a konzultovať verejnosť pred tým, ako bude projekt povolený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 10 odsek 6a (nový)
	6a. Úroveň koordinácie by mala byť proporčná k nákladom na projekt, aby sa zabránilo zbytočnej administratívnej záťaži.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady stanovujúceho hlavné smery pre transeurópske siete, ktorým sa rušia rozhodnutia č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
Referenčné čísla	KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor požiadaný o stanovisko dátum pridelenia	ECON 16.9.2004
Rozšírená spolupráca	Nie
Navrhovateľ   dátum vymenovania	Guntars Krasts 13.9.2004
Prerokovanie vo výbore	18.1.2005	1.2.2005		15.3.2005
Dátum schválenia návrhov	15.3.2005
Výsledok konečného hlasovania	za: proti: zdržali sa:		29 2 11
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Pier Luigi Bersani, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Paolo Cirino Pomicino, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht, Graham Watson, Lars Wohlin
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní	Jean-Marie Cavada, Jorgo Chatzimarkakis, Mia De Vits, Harald Ettl, Ján Hudacký, Werner Langen, Thomas Mann, Andreas Schwab
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v Ú. v.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (17.3.2005)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a rušia rozhodnutia č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
(KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD))

Navrhovateľ: Claude Turmes

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

TEN-E: Shopping list or focus on sustainable energy system?

A) Common Interest or Christmas shopping list?

The annexes I to III of the proposed legislation are not selective, but rather include all possibilities for future needs rather than a serious attempt to rationalise investment with a strategic vision.

The reason for this "Christmas shopping list" (230 projects) is the actual selection method. Due to pressure from their national energy companies, EU governments have promoted their own projects. Furthermore, the Commission instead of establishing real criteria for selection is only making minor adjustments to the original Member States proposals.

This situation cannot be allowed to continue, instead more details of all the proposed projects must be provided, including: information on their cost; justification; long-term impact on the market and environmental impact. But we have also to question the fundamental logic of grid building.

B) More lines = More competitive EU energy markets?

The EU Commission has stated that each Member State should have an import/export capacity of 10% of its total installed capacity to facilitate increased competition and speed up liberalisation. However, there is no empirical evidence to suggest that achieving a 10% target will create any significant improvement in competition. For example the UK has only a 3% export capacity and yet has one of the most competitive electricity systems whereas countries like Italy with an import capacity of 25% have high electricity prices due to a non-functioning market.

Empirical data show that a competitive, well functioning electricity market results from a clear and defined market regulation (unbundling, strict market abuse control, favouring new entrance) rather than a requirement for an arbitrary level of import capacity.

Creating artificial (and EU sponsored interconnections) will not increase competition in the sector but is rather aid the development of oligopoly structures in the energy sector. Already, the largest eight utilities own 75% of the electricity generation market furthermore they are also in control of the relevant interconnects and even more important the trading market.

C) More lines = more security?

A large section of the EU TEN-E budget is earmarked for additional power lines between Italy and its neighbouring countries. This ignores the causes and lessons of the biggest blackout of European recent history.

The Italian case is a clear example that extremely high interconnection capacities is not an insurance against security of supply. As clearly stated by D. Maillard, the highest civil servant in the French energy administration: "one could put forward […] that the Italian black-out can be traced to too many transborder inter-connections" (Energie Plus, 15.01.2004).

Experience shows that a secure energy supply does not require long distance electricity transport, rather the reverse as the creation of localised production significantly increase security of supply, reduces the impacts to the environment, create more jobs and limit drastically the investment need for new grids. The use of distributed generation and in particular with renewable energy, as outlined by the International Energy Agency, will result in lower CO2 emissions from the sector than might otherwise have occurred.

One of the major reasons why Italy is so dependent on electricity imports is that in today’s distorted EU electricity market, there was little incentive to invest in new power production is Italy, as

- The allocation of import capacities is controlled on a non-market based system which is contrary to EU law (some Italian companies use the grid for free to import large quantities of electricity from France)

- EDF is exporting electricity at below production costs as acknowledged by the "Cour des Comptes", 01.02.2005.

- Dominant companies are obstructing new market entrance.

One of the hidden agenda of the TEN-E is to perpetuate the EDF dumping practices. In this respect, we question the priorities given to interconnectors between France and its neighbouring countries.

D) Real priorities for TEN-E

Each of the proposed projects of common interest must be assessed to ensure that they are necessary, have the support of the local populations, do not distort the market, allow the development of distributed generator and do not lead to a reduction in security of supply. Projects of European Interests that do not fulfil all these criteria must be rejected. Furthermore, in order to avoid market distortion and to ensure that funding is only allocated to environmentally and economically sustainable projects your rapporteur is suggesting to delete all the annexes until these criteria have been clearly developed and applied by the EU institutions.

D.1 Priority for gas TEN-E

A fluid and competitive gas market in Europe is a precondition for:

Ø a functioning electricity market, as most new entrance in the EU electricity market will be highly efficient gas power station

Ø a more decentralised system, including cogeneration, and thus more environmentally friendly and also more stable electricity system.

The combination of smaller, more flexible power stations and a better harmonisation of electricity markets in Europe (the latter will reduce the artificial short term flows which are due to the today market imperfections) will bring relief to the today congested electricity grid in Europe.

A well functioning gas market needs regulation on access to gas storage. Europe needs also to regularly improve its gas efficiency with long-term instruments such as quantitative commitment by distributors to reduce consumption. Only such measures will allow the EU to fulfil its commitment on Climate Change.

D.2 Priority for electricity TEN-E

The sole priority must be the integration of renewables in the network. Large-scale wind farms in the North Sea and other parts of Europe project must definitely and quickly promoted under TEN-E.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text navrhnutý Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 4
(4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne bez toho, aby sa siahalo na strategické a v prípade potreby univerzálne služobné kritériá.	(4) Energetická infraštruktúra by mala byť vybudovaná a udržiavaná tak, aby mohol vnútorný trh s energiou fungovať efektívne s primeraným zohľadnením postupov konzultácie dotknutých obyvateľov bez toho, aby sa siahalo na strategické univerzálne služobné kritériá
Justification
When new infrastructure is built and the arrangements for maintaining or enhancing it are laid down, the impact which these will have on the environment and the surrounding area must be taken into account and procedures for the prior notification and consultation of the general public in accordance with current Community rules must be followed
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 8
(8) Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť naďalej splnomocnená k ich aktualizácii. Keďže projekt môže mať významné politické a hospodárske dôsledky, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou pri určovaní projektov, ktoré majú potenciál uchádzať sa o podporu Spoločenstva.	(8) Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť naďalej splnomocnená k ich aktualizácii. Keďže projekt môže mať významné politické, environmentálne a hospodárske dôsledky, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou pri určovaní projektov, ktoré majú potenciál uchádzať sa o podporu Spoločenstva.
Odôvodnenie
Budovanie vedení vysokého napätia, vysokotlakových plynovodov a zariadení na skladovanie nemusí mať len významné politické a hospodárske dôsledky, ale aj environmentálne dôsledky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 10
(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja transeurópskych energetických sietí najmä poskytnutím stimulov na technickú spoluprácu medzi subjektami zodpovednými za siete, uľahčením výkonu postupov autorizácie, ktoré sa uplatňujú na projekty sietí v členských štátoch s cieľom znížiť oneskorenia a čo najvhodnejším mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí.	(10) Mal by sa vytvoriť vhodnejší kontext rozvoja transeurópskych energetických sietí najmä poskytnutím stimulov na technickú spoluprácu medzi subjektami zodpovednými za prevádzku a reguláciu systémov elektrickej energie a plynu, uľahčením výkonu postupov autorizácie, ktoré sa uplatňujú na projekty sietí v členských štátoch s cieľom znížiť oneskorenia a čo najvhodnejším mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí vrátane tých, ktoré majú vyrábať energiu z decentralizovaných zdrojov a obnoviteľných zdrojov.
Or. it
Justification
Giving priority to investment which will promote the development of more decentralised networks and of energy sources which already exist in the geographical area concerned will enable technical cooperation amongst the various operators to be maximised and will result in lower environmental impact, whilst at the same time reducing the cost of excessively expensive interconnections.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 10a (nový)
	(10a) Keďže rozpočet vyčlenený na transeurópske energetické siete je relatívne skromný a určený najmä na financovanie realizačných štúdií, mali by financovanie najmä interregionálnych prepojení zabezpečovať štrukturálne fondy Spoločenstva, finančné programy a nástroje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 9
(9) Malo by sa umožniť, aby sa pre niektoré prioritné projekty, oddiely prioritných projektov alebo skupiny prioritných projektov vytvorila koordinačná skupina, ktorá by zlepšila ich prípravu a realizáciu, na ktorej by sa zúčastnilo Spoločenstvo, na obdobie trvania príslušných prioritných projektov. Komisia by preto mala byť oprávnená vymenovávať európskeho koordinátora týchto projektov na podporu spolupráce s užívateľmi a prevádzkovateľmi a na zabezpečenie, aby sa vykonávalo potrebné pozorovanie s cieľom informovať Spoločenstvo o pokroku.	Vypúšťa sa
Odôvodnenie
V minulosti sa cezhraničná spolupráca realizovala bez toho, aby Komisia povedala, že sa môže realizovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 11
(11) Identifikácia projektov spoločného záujmu, ich špecifikácia a prioritné projekty by sa mali uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté výsledky hodnotenia environmentálneho dopadu projektov, plánov alebo programov.	(11) Identifikácia projektov spoločného záujmu, ich špecifikácia a prioritné projekty by sa mali uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté výsledky potrebného procesu verejnej konzultácie a hodnotenia environmentálneho dopadu projektov, plánov alebo programov.
Odôvodnenie
Tieto veľké projekty, ako je budovanie sieťových vedení vysokého napätia, musia byť vždy schválené miestnymi a regionálnymi obyvateľmi. Nie je dôvod na odmietnutie procesu verejnej konzultácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 2 bod 2 úvodná časť
2) na plynové siete (na prepravu zemného plynu alebo olefínových plynov) pre:	2) na plynové siete (na prepravu zemného plynu, bioplynu alebo olefínových plynov) pre:
Odôvodnenie
Podpora Únie infraštruktúre by bola neodôvodnená, ak by prevádzkovatelia mohli diskriminovať použitie zdrojov pochádzajúcich zo Spoločenstva v prospech plynu, ktorý sa do Únie dováža. To by mohol byť prípad prepravy bioplynu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Článok 3 bod (b)

(b) napomáhať rozvoju a znižovať stupeň izolácie znevýhodnených a ostrovných oblastí Spoločenstva a tým pomáhať k posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti;	(b) napomáhať rozvoju a znižovať stupeň izolácie znevýhodnených a ostrovných oblastí Spoločenstva prostredníctvom podpory najmä rozvoja miestnych sietí a zdrojov ako sú kogeneračné a obnoviteľné energetické zdroje, a tým pomáhať k posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v dotknutých regiónoch a s inými regiónmi;

Justification

In outlying regions in particular, priority must be given to methods of energy production which are more compatible with the environment and with the sustainable development of the geographical area concerned, not least in terms of social cohesion and employment.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 3 bod (d)
d) podporovať trvalo udržateľný rozvoj a zvýšiť ochranu životného prostredia najmä tým, že sa znížia riziká pre životné prostredie súvisiace s prenosom energie.	d) posilniť trvalo udržateľný rozvoj a zvýšiť ochranu životného prostredia, predovšetkým v oblasti kogenerácie, energetickej účinnosti, energetických služieb a obnoviteľných zdrojov energie a tým, že sa znížia sociálne a environmentálne riziká súvisiace s prenosom energie.
Odôvodnenie
Komisia zrejme odôvodňuje princíp výstavby nových infraštruktúr z titulu ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Tieto ťažkopádne infraštruktúry majú svoje vlastné škodlivé dôsledky, a hlavne principiálne skresľujú konkurenciu medzi miestnymi a decentralizovanými zdrojmi energie na jednej strane a vzdialenými centralizovanými zdrojmi na druhej strane v prospech centralizovaných. Jedným z prínosov decentralizovaných zdrojov energie (obnoviteľných zdrojov alebo kogenerácie) je práve to, že umožňujú vyhnúť sa výstavbe prenosovej alebo distribučnej infraštruktúry a pritom zvyšujú stabilitu a bezpečnosť energetických systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 4 odsek 1 bod (a)
a) prispôsobenie a rozvoj energetických sietí, aby sa podporilo fungovanie vnútorného trhu s energiou a najmä riešenie problémov úzkoprofilových (najmä cezhraničných) bodov, preťaženosti a chýbajúcich spojení, zohľadňujúc potreby, ktoré vychádzajú z fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a so zemným plynom a z rozšírenia Európskej únie;	a) prispôsobenie a rozvoj energetických sietí, aby sa podporilo fungovanie vnútorného trhu s energiou a najmä riešenie problémov úzkoprofilových (najmä cezhraničných) bodov, preťaženosti a chýbajúcich spojení, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na trhu s energiou zohľadňujúc potreby, ktoré vychádzajú z fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a so zemným plynom a z rozšírenia Európskej únie;
Odôvodnenie
Increasing renewable energy sources' share of the energy market is a key plank of a sustainable European energy policy, hence it too must be mentioned as a priority for Community action in respect of trans-European energy networks..
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 4 odsek 3 bod (a)
a) rozvoj sietí so zemným plynom v záujme naplnenia dopytu po zemnom plyne v Európskom spoločenstve a zabezpečenie riadenia týchto systémov dodávky zemného plynu;	a) rozvoj sietí s plynom v záujem naplnenia dopytu po plyne v Európskom spoločenstve a zabezpečenie riadenia týchto systémov dodávky plynu;
Odôvodnenie
Vypustenie slova „zemný“, aby bol súlad s článkom 2 odsek 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 4 odsek 3 bod (c)
(c) budovanie a integrovanie sietí pre olefínové plyny v záujme naplnenia dopytu po olefínových plynoch v priemyselnej výrobe Spoločenstva.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Ide o osobitný prípad, ktorý netreba uvádzať v špecifickom článku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 5 bod (a)
a) identifikácia projektov spoločného záujmu, najmä prioritných;	a) identifikácia projektov spoločného záujmu podľa kritérií stanovených v súlade s článkom 6;
Odôvodnenie
Prioritný charakter projektu vyplýva z uplatnenia kritérií výberu, ktoré sú predmetom rokovania a rozhodnutia európskych inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu. Práve uplatnenie týchto kritérií odôvodňuje podporu EÚ, a nie jednoduché zaradenie názvu do zoznamu, ktoré urobí Komisia alebo samotné členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 6 odsek 1 pododsek 2
Vyhodnotenie ekonomickej životaschopnosti je založené na analýze nákladov a výnosov, ktorá zohľadní všetky náklady a výnosy, vrátane strednodobých a/alebo dlhodobých, súvisiacich s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávky a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu súvisiace s územím niektorého členského štátu vyžadujú súhlas tohto členského štátu.	Vyhodnotenie ekonomickej životaschopnosti je založené na analýze nákladov a výnosov, ktorá zohľadní všetky náklady a výnosy, vrátane strednodobých- a/alebo dlhodobých, súvisiacich so všetkými vonkajšími environmentálnymi nákladmi a s ostatnými environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávky a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu súvisiace s územím niektorého členského štátu vyžadujú súhlas tohto členského štátu.
Odôvodnenie
Súčasťou tohto vyhodnotenia ekonomickej životaschopnosti musí byť integrácia všetkých vonkajších nákladov na životné prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 7 odsek 3 bod (b) a (b a) (nový)
b) posilnia bezpečnosť dodávok v Spoločenstve.	b) posilnia bezpečnosť dodávok v Spoločenstve a
	b a) vedú k nárastu používania obnoviteľných zdrojov energie, služieb energetickej účinnosti alebo kogenerácie.
Odôvodnenie
Prioritné projekty „zlučiteľné s trvalo udržateľným rozvojom“ musia na druhej strane byť v súlade s ostatnými energetickými politikami EÚ (obnoviteľné zdroje, kogenerácia a/alebo energetické služby).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 8
Článok 8	Vypúšťa sa
Projekty európskeho záujmu
1. Vybrané projekty zaradené do prioritných oblastí uvedených v článku 7, ktoré zahŕňajú prekročenie hranice alebo majú výrazný vplyv na cezhraničnú prepravnú kapacitu, sa vyhlásia za projekty európskeho záujmu.
Tieto projekty sú uvedené v zozname v prílohe IV.
2. Pri predkladaní projektov v rámci Kohézneho fondu v súlade s článkom 10 nariadenia Rady (ES) č. 1164/94 udeľujú členské štáty projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu primeranú prioritu.
3. Pri predkladaní projektov v rámci rozpočtu transeurópskych sietí v súlade s článkom 10 nariadenia Rady (ES) č. 2236/95 udeľujú členské štáty projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu primeranú prioritu.
4. Pri predkladaní projektov v rámci štrukturálnych fondov v súlade s nariadením Rady (ES) 1260/1999 udeľujú členské štáty projektom vyhláseným za projekty európskeho významu primeranú prioritu.
5. Komisia dbá na to, aby štáty príjemcovia predvstupového štrukturálneho nástroja pri predkladaní projektov v rámci tohto nástroja a v súlade s ustanoveniami článku 2 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 1267/1999 udeľovali projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu primeranú prioritu.
6. Ak sa ukáže, že začiatok prác niektorého projektu, ktorý bol vyhlásený za projekt európskeho záujmu, má alebo bude mať významné oneskorenie, Komisia požiada príslušné členské štáty, aby uviedli dôvody tohto oneskorenia v trojmesačnej lehote.
Po prijatí a posúdení odpovede príslušných členských štátov môže Komisia, pri dodržaní zásady proporcionality, rozhodnúť, že odoberie označenie ako projekt európskeho záujmu.
7. Päť rokov po ukončení projektu, ktorý bol vyhlásený za projekt európskeho záujmu, alebo niektorej jeho etapy, vyhodnotia príslušné členské štáty jeho spoločensko-hospodárske a environmentálne účinky vrátane jeho účinkov na obchodovanie medzi členskými štátmi, na územnú súdržnosť a na trvalo udržateľný rozvoj.
O výsledkoch tohto vyhodnotenia informujú členské štáty Komisiu.
8. Ak je projekt vyhlásený za projekt európskeho záujmu, uskutočňujú príslušné členské štáty, poprípade pre každú etapu daného projektu, koordinované postupy vyhodnocovania projektu a predbežného verejného konzultovania pred povolením výstavby.
9. Ak projekt, ktorý bol vyhlásený za projekt európskeho záujmu, obsahuje cezhraničnú zložku, ktorá je technicky a finančne neoddeliteľná, oba zainteresované členské štáty uskutočnia nadnárodný prieskum s cieľom vyhodnotiť cezhraničnú zložku a (konzultovať s verejnosťou pred tým, ako bude projekt povolený.
10. Koordinovanými postupmi alebo nadnárodným prieskumom uvedeným v odsekoch 8 a 9 nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, najmä pokiaľ ide o vyhodnocovanie vplyvov na životné prostredie.
Príslušné členské štáty informujú Komisiu o započatí a výsledku týchto koordinovaných postupov alebo nadnárodného prieskumu.
Odôvodnenie
Obchádzanie potrebného procesu konzultácie a povolení prostredníctvom miestnych orgánov a národných vlád je neprijateľné, pretože je to proti ratifikovaným záväzkom EÚ a jej členských štátov, ako je Aarhusský protokol. Okrem toho výber takéhoto hypotetického zoznamu infraštruktúry pre Komisiu, bez spolurozhodovania alebo konzultácie s regiónmo, je ešte neprijateľnejšie bez súboru objektívnych kritérií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 9
Článok 9	Vypúšťa sa
Realizácia projektov európskeho záujmu
1. Projekty európskeho záujmu sa vykonávajú urýchlene.
Najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia predložia členské štáty Komisii harmonogram realizácie projektov, ktorý bude vymedzovať:
a) predpokladaný čas ukončenia schvaľovacieho procesu plánovania projektu,
b) harmonogram štúdie uskutočniteľnosti a fázy projektovania,
c) dobu výstavby diela,
d) dátum odovzdania diela do užívania,
2. Členské štáty predkladajú Komisii ročné správy o stave napredovania projektov uvedených v odseku 1.
Ak práce napredujú pomalšie, než sa predpokladalo v harmonograme predloženom Komisii, musia jej členské štáty predložiť revidovaný plán.
3. Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaručiť, aby schvaľovací postup projektov spoločného záujmu bol účinný a zbytočne nemeškal.
Odôvodnenie
Hoci text slovne podporuje riadny proces zhody s miestnymi orgánmi a rozhodnutiami, najmä článok 9 ods. 3 odhaľuje, že cieľom textu je oslabiť demokratický proces. Článok 9 by odôvodňoval uplatnenie infraštruktúry členskými štátmi proti vôli verejnosti alebo miestnych orgánov a poskytoval by „európske“ ospravedlnenie pre obchádzanie demokratického procesu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 10
Článok 10	Vypúšťa sa
Európsky koordinátor
1. Komisia môže po konzultácii s príslušnými členskými štátmi vymenovať európskeho koordinátora. Koordinátor koná v mene Komisie a za ňu. Európsky koordinátor zodpovedá iba za jediný prioritný projekt alebo za jednu etapu prioritného projektu. V prípade potreby môže byť jeho úloha rozšírená na ďalšie súvisiace prioritné projekty.
2. Európsky koordinátor je vybraný podľa znalosti európskych inštitúcií a otázok súvisiacich s financovaním a s odborným, spoločenským, hospodárskym a environmentálnym vyhodnocovaním veľkých projektov.
3. Rozhodnutie o vymenovaní európskeho koordinátora vymedzí podmienky výkonu jeho úloh.
4. Európsky koordinátor:
(a) podporuje používanie spoločných metód vyhodnocovania projektov, poskytuje rady podporovateľom projektov o finančnom balíku pre projekty a v prípade potreby poskytuje svoje stanovisko k otázkam súvisiacim s prevádzkou sietí;
b) predkladá každý rok Komisii správu o dosiahnutom pokroku pri uskutočňovaní projektu (projektov), za ktorý (-é) zodpovedá, o nových zmenách v predpisoch alebo iných zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť charakteristiku projektu/projektov, ako aj o prípadných ťažkostiach a problémoch, ktoré by mohli spôsobiť významné oneskorenie;
(c) podnecuje dialóg s prevádzkovateľmi, užívateľmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti s cieľom lepšie poznať dopyt v preprave, obmedzenia, ako aj požadované servisné parametre pre optimalizáciu používania financovaných infraštruktúr.
5. Príslušné členské štáty spolupracujú s európskym koordinátorom a poskytujú mu informácie potrebné na výkon úloh uvedených v odseku 4.
6. Komisia môže požiadať európskeho koordinátora o stanovisko pri posudzovaní žiadostí o financovanie zo zdrojov Spoločenstva projektov alebo súborov projektov, na ktoré bol vymenovaný.
Odôvodnenie
Ako je navrhované v texte, európsky koordinátor je vytvorený na urýchlenie výstavby infraštruktúry a odôvodnenie obchádzania demokratického procesu. Jeho mandátom by bolo uľahčenie výstavby a to samo osebe by bránilo procesu hodnotenia nákladov a výnosov infraštruktúry bez vytvorenia predčasného úsudku o výsledkoch konzultácií. Teda jedna z hlavných motivácií demokratického procesu by bola negatívne ovplyvnená.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 15 odsek 2
V tejto správe sa pozornosť venuje uskutočňovaniu prioritných projektov, ako aj podmienkam ich financovania, najmä pokiaľ ide o podiel financovania zo zdrojov Spoločenstva, ktoré sa týkajú cezhraničných prepojení uvedených v prílohe II, body 1, 2 a 7, a pokroku dosiahnutému v ich realizácii.	V tejto správe sa pozornosť venuje uskutočňovaniu prioritných projektov a ich dosahu na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj podmienkam ich financovania, najmä pokiaľ ide o podiel financovania zo zdrojov Spoločenstva, ktoré sa týkajú cezhraničných prepojení uvedených v prílohe II, body 1, 2 a 7, a pokroku dosiahnutému v ich realizácii.
Odôvodnenie
Správa Komisie musí takisto vyhodnocovať priame a nepriame účinky na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Príloha IV
Príloha IV TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE Projekty európskeho záujmu podľa definície v článku 8 ELEKTRICKÉ SIETE · Vedenie Moulaine (FR) – Aubange (BE) · Vedenie Avelin (FR) – Avelgem (BE) · Vedenie Lienz (AT) – Cordignano (IT) · Inštalácia pružných systémov na prenos striedavého prúdu medzi Talianskom a Slovinskom · Vedenie Udine Ovest (IT) – Okroglo (SI) · Vedenie S. Fiorano (IT) – Nave (IT) – Gorlago (IT) · Vedenie Venezia Nord (IT) – Cordignano (IT) · Vedenie St. Peter (AT) – Tauern (AT) · Vedenie Südburgenland (AT) – Kainachtal (AT) · Vedenie S. Fiorano (IT) – Robbia (CH) · Vedenie Sentmenat (ES) – Bescanό (ES) – Baixas (FR) · Vedenie Valdigem (PT) – Douro Internacional (PT) – Aldeadávila (ES) · Vedenie Philippi (GR) – Hamidabad (TR) · Podmorský kábel Anglicko (UK) a Holandsko · Podmorský kábel Írsko – Wales (UK) · Vedenie Kasso (DK) – Hamburg (DE) · Spojenie Poľsko – Litva · Podmorský kábel Fínsko – Estónsko (Estlink) · Vedenie Kasso (DK) – Revsing (DK) – Tjele (DK) · Vedenie V.Hassing (DK) – Trige (DK) · Podmorský kábel Skagerrak 4 (DK) – (NO) · Vedenie Neuenhagen (DE) – Vierraden (DE) – Krajnik (PL) · Nové cezhraničné prepojenie Nemecko – Poľsko · Vedenie Dürnrohr (AT) – Slavetice (CZ) PLYNOVÉ SIETE · Plynovod North Transgas · Plynovod Yamal – Európa · Plynovod Medgas Alžírsko – Španielsko – Francúzsko –kontinentálna Európa · Plynovod Alžírsko – Tunisko – Taliansko · Plynovod Líbya – Taliansko · Plynovod Turecko – Grécko – Taliansko · Plynovod Turecko – Rakúsko	Vypúšťa sa
Odôvodnenie
Vypustenie z dôvodu konzistentnosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi článkov 8 až 10.
POSTUP
Názov Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a rušia rozhodnutia č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES Referenčné čísla KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD) Gestorský výbor ITRE Výbor požiadaný o stanovisko:          dátum pridelenia BUDG, ECON, ENVI, IMCO 16.9.2004 Rozšírená spolupráca Nie Navrhovateľ:         dátum pridelenia Claude Turmes 1.9.2004 Prerokovanie vo výbore 7.3.2005         Dátum schválenia pozmeňujúcich návrhov 15.3.2005 Výsledok konečného hlasovania za: proti: zdržal(i) sa: 49 1 2 Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní Liam Aylward, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Norbert Glante, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Mary Honeyball, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Peter Liese, Linda McAvan, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Adriana Poli Bortone, Vittorio Prodi, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, Kathy Sinnott, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Åsa Westlund Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní María del Pilar Ayuso González, David Casa, Bairbre de Brún, Jutta D. Haug, Roger Helmer, Erna Hennicot-Schoepges, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Urszula Krupa, Kartika Tamara Liotard, Jiří Maštálka, Andres Tarand, Claude Turmes Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní

• [1]  Ú. v. ES C xxx, 12.10.2004, s. xxx.

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (18.3.2005)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý stanovuje usmernenia pre transeurópske energetické siete a zrušuje rozhodnutie č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
(KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD))

Navrhovateľ: Michael Cramer

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Tento návrh rozhodnutia sa zaoberá určením podstaty a rozsahu činnosti Spoločenstva pri vytváraní usmernení pre transeurópske energetické siete. Usmernenia identifikujú projekty spoločného záujmu vrátane prioritných projektov, ktoré sa týkajú transeurópskych sietí elektrickej energie a plynu. Rozhodnutie sa tiež zaoberá rozšírením a prepojením sietí v nových členských štátoch a krajinách susediacich s Európskou úniou. Čo sa týka oblasti plynových sietí, rozlišuje sa medzi zemným plynom a olefínmi, ktoré sa získavajú z ropy a ku ktorým patria najmä etylén a propylén používané v chemickom priemysle. V súčasnosti sú prvotným produktom olefíny, ktoré sú v Európe prepravované potrubiami (70%), lodnou dopravou (20%) a zvyšok nákladnými riečnymi člnmi alebo železničnou dopravou. Z tohto dôvodu a pre krátkosť času, ktorý je k dispozícii, Vás písomne informujem o stanovisku Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

Rozvodné potrubie je najbežnejším prostriedkom na prepravu olefínov, prvotného produktu, z rafinérie do spracovateľského závodu. Každodenne sa však v Európe zo spracovateľských závodov preváža cestnou dopravou 55 kiloton polyolefínov, derivátu, do závodov na výrobu plastov. Znamená to 2 600 nákladných vozidiel na cestách každý deň alebo takmer milión presunov nákladných vozidiel každý rok.

Rozumné rozšírenie siete potrubí na prepravu olefínov by skrátilo vzdialenosti medzi spracovateľskými závodmi a závodmi na výrobu plastov. Používanie potrubnej siete vo väčšej miere a obmedzenie používania cestnej siete by bolo ďalším prínosom. Pre životné prostredie by to znamenalo nižšie emisie CO₂ a oxidov dusíka. Z hľadiska hospodárstva by to viedlo k zvýšeniu nákladovej účinnosti a využitia tovární a zariadení. Zároveň by sa znížilo riziko nehodovosti.

Okrem toho by sa rozšírením potrubnej siete spojilo päť existujúcich sietí (britskej, francúzskej, siete ARA, talianskej a východoeurópskej) do jednej siete.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor začlenil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text navrhnutý Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2
(2) Priority pre transeurópske energetické siete pochádzajú z vytvorenia vnútorného trhu s energiami, ktorý je viac otvorený a konkurencieschopný a je výsledkom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/32/ES, a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom a ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej Rady v marci 2001 v Štokholme, ktoré sa týkalo rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie trhu s energiami. Malo by sa vyvinúť mimoriadne úsilie na dosiahnutie cieľa širšieho využívania obnoviteľných energetických zdrojov, čo by bolo prínosom k politike trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ by sa však mal dosiahnuť bez prílišného narušenia bežnej vyváženosti trhu.	(2) Priority pre transeurópske energetické siete pochádzajú z vytvorenia vnútorného trhu s energiami, ktorý je viac otvorený a konkurencieschopný a je výsledkom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/32/ES, a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom a ktorou sa zrušuje smernica 98/30/ES. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej Rady v marci 2001 v Štokholme, ktoré sa týkalo rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie trhu s energiami. Malo by sa vyvinúť mimoriadne úsilie na dosiahnutie cieľa širšieho využívania obnoviteľných energetických zdrojov, čo by bolo prínosom k politike trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ by sa však mal dosiahnuť bez prílišného narušenia bežnej vyváženosti trhu. V plnej miere by sa mali zohľadniť ciele dopravnej politiky Spoločenstva a najmä možnosť obmedziť cestnú premávku používaním potrubí na prepravu zemného plynu a olefínov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 2 bod 2 bod (d a) (nový)
	(da) akékoľvek rozšírenie potrubí na prepravu olefínov ku spotrebiteľom, ak je uskutočniteľné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 4 bod 3 bod (c)
(c) rozvoj a integrácia sietí na prepravu olefínových plynov v záujme uspokojenia dopytu v priemyselných odvetviach Spoločenstva po olefínových plynoch.	(c) rozvoj a integrácia sietí na prepravu olefínových plynov v záujme uspokojenia dopytu v priemyselných odvetviach Spoločenstva po olefínových plynoch a rozšírenie potrubí na prepravu olefínov ku spotrebiteľom.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý stanovuje usmernenia pre transeurópske energetické siete a zrušuje rozhodnutie č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
Referenčné čísla	KOM(2003)0742 – C5‑0064/2004 – 2003/0297(COD)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum vymenovania	TRAN 16.9.2004
Rozšírená spolupráca	nie
Navrhovateľ   dátum vymenovania	Michael Cramer 21.12.2004
Prerokovanie vo výbore	2.2.2005	14.3.2005
Dátum schválenia pozmeňujúcich návrhov	15.3.2005
Výsledok konečného hlasovania	za: proti: zdržali sa:		40 0 0
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní	Margrete Auken, Inés Ayala Sender, Etelka Barsi-Pataky, Paolo Costa, Michael Cramer, Arūnas Degutis, Christine De Veyrac, Armando Dionisi, Sa?d El Khadraoui, Emanuel Jardim Fernandes, Luis de Grandes Pascual, Ewa Hedkvist Petersen, Jeanine Hennis-Plasschaert, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Jörg Leichtfried, Fernand Le Rachinel, Bogusław Liberadzki, Evelin Lichtenberger, Patrick Louis, Erik Meijer, Robert Navarro, Josu Ortuondo Larrea, Willi Piecyk, Luís Queiró, Reinhard Rack, Luca Romagnoli, Gilles Savary, Ingo Schmitt, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Ulrich Stockmann, Gary Titley, Marta Vincenzi, Roberts Zile
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní	Jean Louis Cottigny, Antonio López-Istúriz White, Helmuth Markov
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý stanovuje usmernenia pre transeurópske energetické siete a zrušuje rozhodnutie č. 96/391/ES a č. 1229/2003/ES
Referenčné čísla	KOM(2003)0742 – C5-0064/2004 – 2003/0297(COD)
Právny základ	čl. 251, ods. 2, a čl.. 156 ES
Základ v rokovacom poriadku	čl. 51
Dátum odovzdania EP	10.12.2003
Gestorský výbor   dátum menovania	ITRE 16.9.2004
Výbor(-y) požiadaný(-é) o stanovisko   dátum menovania	BUDG 16.9.2004		ECON 16.9.2004				ENVI 16.9.2004		IMCO 16.9.2004		TRAN 16.9.2004
Nepredložené stanovisko   dátum rozhodnutia	BUDG 14.3.2005		IMCO 31.8.2004
Rozšírená spolupráca   dátum menovania
Spravodajca(-ovia)   dátum menovania	Anne Laperrouze 28.7.2004
Zástupca(ovia) spravodajcu(ov)
Zjednodušený postup   dátum rozhodnutia
Námietky voči právnemu základu   dátum stanoviska JURI
Zmena výšky finančných prostriedkov   dátum stanoviska BUDG
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom   dátum rozhodnutia na schôdzi
Konzultácia s Výborom regiónov   dátum rozhodnutia na schôdzi
Prerokovanie vo výbore	17.1.2005	2.2.2005			16.3.2005			30.3.2005
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov	26.4.2005
Výsledok záverečného hlasovania	za: proti: zdržal sa:			39 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Šarūnas Birutis, Jan B?ezina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Pier Antonio Panzeri, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Christian Ehler, Malcolm Harbour, Erna Hennicot-Schoepges, Edit Herczog, Erika Mann, Lambert van Nistelrooij, John Purvis, Esko Seppänen, Hannes Swoboda
Suppléants (art. 178, par. 2) présents au moment du vote final	Philip Bushill-Matthews, Alexander Lambsdorff
Dátum predloženia – A6	3.5.2005					A6-0134/2005
Poznámky	...